Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Otázkou predprimárneho vzdelávania sa na národnej úrovni zaoberáme už naozaj dlhodobo, myslím, že tu máme odporúčania OECD v tejto oblasti, ako upraviť túto problematiku. Z tohto ohľadu vlastne bola aj ona zanesená alebo zapracovaná do zákona o výchove a vzdelávaní v roku 2019 a osobne mám za to, že je lepšie prijať takúto úpravu, takúto novelu zákona o výchove a vzdelávaní, ako ísť tou cestou, že by sme ten bod vyňali alebo odložili účinnosť tohto bodu v zákone o výchove a vzdelávaní na neskoršie obdobie, pretože naozaj ten problém s tými kapacitami tu je. Dúfajme, že to v priebehu dvoch-troch rokov aj za pomoci plánu obnovy alebo aj iných zdrojov sa nám podarí tento problém aj keď nie úplne odstrániť, aspoň nejako ho minimalizovať a takéto riešenie určite si viem predstaviť a podporiť.
Na druhej strane možno ešte na výbore by som sa chcel viac opýtať k tým registráciám jednotlivých tých subjektov, ktoré dnes voláme ako nesieťové zariadenia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani podpredsedníčka vlády, vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril v rámci druhého čítania k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Samozrejme, ja chcem v prvom rade tiež oceniť všetky tie veci predkladanej novely, v ktorých sa rieši zjednodušenie procesov a tým aj zníženia administratívnej záťaže poskytovateľom, prijímateľom, ale aj ostatným subjektom, ktorí participujú na implementácii projektov, ktoré sú financované z nenávratných finančných príspevkov v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. Naviažem rovnako na slová pána poslanca Lehotského, ktorý sa na predloženú novelu zákona pozrel nie z pohľadu poskytovateľa, ale z pohľadu prijímateľa.
V tejto súvislosti by som chcel upozorniť na dve veci v predmetnej novele zákona a možnože by som aj požiadal pani podpredsedníčku vlády, aby možnože mi ozrejmila tie dve veci, na ktoré sa chcem v rámci rozpravy spýtať.
Prvá je k čl. I bod 10 § 19 ods. 7, v ktorej sa vypúšťa časová lehota, ktorá sa vzťahuje k platnosti podmienok poskytnutia príspevku. Chcel by som sa spýtať, že ako bude táto lehota uplatňovaná z pohľadu prijímateľa a že či nebude dochádzať k nejednotnému výkladu časového ohraničenia na posudzovanie splnenia podmienok poskytnutia príspevku.
Druhá, v čl. I bod 13 § 20 ods. 2 sa upravuje spôsob, kedy môže poskytovateľ zastaviť žiadosť alebo posudzovanie žiadosti ONFP, pokiaľ prijímateľ alebo teda uchádzač o nenávratný finančný príspevok má nejakú, má nejaké pochybenie v žiadosti alebo žiadosť je neúplná a tieto veci neodstráni v určenej lehote.
Z predmetného návrhu zákona nie je jasné, na základe čoho sa poskytovateľ rozhodne zastaviť alebo nezastaviť takéto konanie. Preto aby nedochádzalo k porušovaniu princípu rovnakého zaobchádzania, považujem za dôležité, aby sme toto ustanovenie buď nejakým spôsobom ešte precizovali alebo možnože iným spôsobom vylúčili takéto možné pochybenie. Viem, že sa s tým snažili vysporiadať aj v rámci gestorského výboru, takže možnože aj pán poslanec Lehotský k tomuto zaujme stanovisko, pretože rovnaké pochybnosti má aj odbor legislatívny a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky a viem, že takéto stanovisko gestorskému výboru predložil.
Samozrejme táto agenda je veľmi náročná a uvedomujem si plne, že implementovať projekty už pri pravidle N+3 nie je úplne jednoduché a vlastne všetci sa snažia, aby sme ako Slovensko využili ešte čo najviac voľných finančných prostriedkov v rámci týchto štrukturálnych fondov. Sú programové obdobia 2014 - 2020. Čaká nás tu operačný program Slovensko a už nové programovacie obdobie, do toho plán obnovy a odolnosti. Čiže sa nám tu v priebehu rokov 2021 - 2023 možnože začnú zlievať aj prostriedky z viacerých rôznych grantov. A o to to bude samozrejme aj pre ministerstvo a poskytovateľov všetkých, všetky spolupracujúce organizácie ťažšie. Ale na druhej strane veľmi by som požiadal alebo uvítal, keby tieto procesy naozaj boli zjednodušené a z pohľadu prijímateľa naozaj došlo k takému ľahšiemu absorbovaniu, samozrejme, pri dodržaní všetkých podmienok, ktoré, ktoré zmluvy vyžadujú a rýchlejšiemu čerpaniu prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Pretože naozaj v niektorých operačných programoch z obdobia 2014 - 2020 musím konštatovať, že to čerpanie je veľmi pomalé, veľmi slabé a možnože tak prichádzame aj o nejakú historickú šancu vylepšiť infraštruktúru v niektorých oblastiach na Slovensku k lepšiemu. Osobitne ja sa dívam na to cez operačné programy, ktoré sa viažu k výskumu, vývoju a inováciám. A myslím si, že tam by sme mali úplne odhodiť to tričko, či je tu niekto z koalície alebo z opozície, a naozaj sa snažiť premeniť Slovensko k lepšiemu aj za pomoci využitia týchto zdrojov, ktoré sú na vedu, výskum a inováciu určené, pretože to je neopakovateľná príležitosť pre nás. A ona sa už nemusí v budúcich programových obdobiach v takejto veľkej a hojnej miere nám ukázať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja naozaj chcem oceniť váš príspevok a zdieľam ten istý názor, že konsolidáciu verejných financií nemôžeme urobiť cez zvýšenie daní, či už daní z nehnuteľností, alebo dane z pridanej hodnoty. Bola tu spomínaná Lafferova krivka.
Ja by som si dovolil doplniť ešte daňový multiplikátor a hraničný sklon spotreby. A my presne vieme, ekonómovia, čo to znamená, že zníženie daní paradoxne môže znamenať aj vyšší výber zdrojov do štátneho rozpočtu. Samozrejme, cez tieto aspekty to vieme nastaviť. Veľmi sympatické a myslím, že to by bola aj zhoda v pléne, by bolo zníženie dane z pridanej hodnoty pre gastro. Určite, keď ktokoľvek príde s takýmto návrhom, myslím si, že tu bude zhoda.
Čo sa týka seniorov, tiež veľmi dôležitý aspekt. Ja si ho dovolím doplniť o rozmer vzdelávania, pretože si myslím, že seniori potrebujú vzdelávanie, najmä čo sa týka finančnej gramotnosti, čo sa týka digitálnej gramotnosti, pretože chcú byť aj online v komunikácii, aj počas pandémie, alebo po skončení pandémie so svojimi najbližšími a bez tohto vzdelávania cez rôzne univerzity tretieho veku alebo akadémie tretieho veku to nepôjde a naším cieľom určite je to dostať sa k čo najširšiemu okruhu seniorov. Preto tieto návrhy kvitujem a naozaj to vystúpenie považujem za fundované a odborné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Richard, menoval si všetky subjekty, ktoré vzniesli v rámci pripomienkového konania svoje oprávnené pohľady na plán obnovy a odolnosti. Ja si dovolím zacitovať ešte jeden subjekt, lebo si spomínal aj vzdelávanie, vedu, výskum, inovácie.
Dovolím si uviesť jeden citát reprezentácie vysokých škôl k plánu obnovy a odolnosti: "Reprezentácia vysokých škôl konštatuje, že k príprave plánu obnovy a odolnosti nebola prizvaná." Bodka, koniec citátu. Toto svedčí o všetkom tom, čo si hovoril ty, ale spomínal to aj pán Kamenický vo svojom vystúpení, a toto je dôvodom, prečo prišlo niekoľko tisíc zásadných pripomienok k plánu obnovy.
To znamená, že plán obnovy bol predložený predtým, ako bola umožnená k nemu nejaká širšia spoločenská a odborná diskusia. Toto je veľkou chybou. Neviem, či sa to dá už dnes nejakým spôsobom napraviť. Jedine totálnym prepracovaním plánu obnovy alebo zmenou prístupu k jeho opätovnej príprave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľ, pán poslanec, aby som sa ti poďakoval, ale aj ďalším predkladateľom tohto materiálu, pretože plán obnovy a odolnosti je naozaj téma premiérska. Svedčí o tom aj fakt, že k nemu prišlo viac ako 2 500 pripomienok od jednotlivých subjektov, ktoré mali možnosť sa k tomuto plánu obnovy a odolnosti vyjadriť.
Správne si poznamenal, že nie je dôležité, dôležitý jeho rozsah, to znamená počet strán alebo jednotlivé grafy a tabuľky, ktoré tento dokument obsahuje, ale dôležitá bude jeho implementácia. A tá implementácia, to sú konkrétne projektové zámery, konkrétne projekty v jednotlivých oblastiach a prioritách, tak ako ich definuje Európska komisia, ale aj tak, ako si ich chce zadefinovať Slovensko. Treba pripraviť akýsi ucelený zásobník projektov v týchto jednotlivých oblastiach, tak aby sme dokázali tieto zdroje čerpať.
Musíme si uvedomiť, že sa nám v tomto období tu budú, by som povedal, zlievať tri druhy zdrojov. Prvé sú zdroje, ktoré máme z existujúceho obdobia, ktoré končí v roku 2023, čiže obdobie 2014 - 2020, pripraviť len plus tri, potom tu máme nové programové obdobie, ktoré začína v roku 2021, končí v 2027, a do toho prichádza plán obnovy a odolnosti s takmer šiestimi miliardami zdrojov tiež s istým časovým rozpätím.
Chcem upozorniť na jednu vec, že tých pripomienok prišlo tak veľmi veľa, pretože nebola k tomu diskusia. Nebola diskusia a toto je kľúčovým problémom plánu obnovy. Uvidíme, ako sa ministerstvo financií alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja ti chcem, Richard, poďakovať za tvoje veľmi vecné odborné vystúpenie. Naozaj si poukázal na to, že plán obnovy nie je nejaký obrázok, do ktorého si alokujeme sumu 5,8 mld. eur do jednotlivých sektorov. Nestačí to nakresliť do obrázku a povedať, toto je plán obnovy.
Plán obnovy musí byť strategický dokument, ktorý bude obsahovať veľmi konkrétne opatrenia a nástroje na to, ako zlepšíme efektívnosť a konkurencieschopnosť našej ekonomiky a ako sa pripravíme, akú odolnosť ekonomiky pripravíme na prípadné budúce krízy a akú časť zdrojov chceme venovať na sanáciu strát, ktoré spôsobila súčasná alebo spôsobuje súčasná koronakríza.
Ja vám poviem, vážené kolegyne, kolegovia, ako vyzerá plán obnovy na úrovni vysokých škôl. Tento rok ste nám škrtli v rozpočte 27 mil. Na budúci rok 45, o dva roky 72. K tomu ste naviac škrtli aj niektoré výzvy z Operačného programu Integrovaná infraštruktúru na podporu výskumu a vývoja v sume 155 mil. Keď nás takto dostanete do kolien a zlikvidujete za tri roky, potom nám blahosklonne poviete, tu máte v pláne obnovy 200 mil. Toto nestačí.
Veď dnes už musí nastať veľmi intenzívny dialóg medzi ministerstvom školstva, zriaďovateľmi jednotlivých škôl, ale aj na úrovni univerzít a Slovenskej akadémie vied, aby sme pripravili veľmi konkrétne projekty, kam táto suma alebo na čo majú byť prostriedky využité.
Tieto projekty sa budú pripravovať niekoľko rokov, sa nepripravia zo dňa na deň. Takže nestačí to namaľovať do obrázka. To musí nastať naozaj veľmi konštruktívny dialóg medzi všetkými aktérmi. Je to nesmierne dôležité... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si ctím a rešpektujem názor pani poslankyne a dokonca s mnohými argumentami, ktoré použila, by som aj súhlasil, ale predsa len, aby som sa mohol kvalifikovane rozhodnúť v tejto veci, by som potreboval poznať aj názor profesných organizácií pracujúcich v regionálnom školstve, možnože aj názor štátnej školskej inšpekcie a možnože aj ďalších, iných subjektov. Určite máme veľmi veľa pozitívnych skúseností s vzdelávaním na druhom stupni základných škôl, myslím, s individuálnym vzdelávaním, ale predsa len tieto skúsenosti máme na jednej strane pozitívne, ale rovnaký obsah aj negatívnych skúseností s individuálnym vzdelávaním, preto si myslím, že je dobre vyvážiť tento názor aj o tieto reprezentat..., názor alebo postoj týchto reprezentatívnych profesných združení.
Ja verím, že keď tento materiál príde po prvom čítaní do výboru pre vzdelávanie, tak bude priestor na takú odbornú, odbornú diskusiu. Nebudeme sa možno vracať k diskusii k tomu návrhu spred deviatich rokov, ale pokúsime sa na to pozrieť práve s odstupom tých deviatich rokov a skúsime prehodnotiť všetky tie vecné za a proti tomuto návrhu. Takže toľko som chcel k tejto diskusii odznieť. Určite existuje strašne veľa rozdielnych názorov a verím, že tak ako pri iných legislatívnych normách, tak aj teraz vo výbore vlastne dokážeme prijať nejaké stanovisko alebo osvojiť si možno nejaké stanovisko.
Ja som tak, ako som aj predkladateľke návrhu povedal na výbore, zatiaľ nie som nejak presvedčený o tom, že to je dobrý, dobrý návrh alebo dobrá úprava, ale, ale nehovorím, že toto je moje definitívne stanovisko v tejto chvíli. Určite si nechám ešte poradiť a nechám si veci vysvetliť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Baška, ja som rád, že si upozornil na tú viackoľajnosť v prípade opatrení, ktoré sa dotýkajú či už plošného testovania, alebo dobrovoľného testovania.
Niekoľko týždňov sa školy pripravujú na to, že si spustia aj prostredníctvom mobilných odberových miest testovanie učiteľov, žiakov, ich zákonných zástupcov, aby sa teda deti mohli vrátiť do škôl. Vykoná sa strašne veľa prípravných prác nielen na školách, ale aj v tých riadiacich zložkách, aby sa to všetko podarilo zvládnuť. A akonáhle má prísť k tomu stavu, že sa to má spustiť, má sa to dostať do života, do praxe, tak príde nová metóda celoplošného povinného testovania.
Čo si tí ľudia naozaj na tých školách, ale aj tí, ktorí to pripravujú, majú o tých opatreniach myslieť? Ako im majú rozumieť a ako ich potom, samozrejme, aj ako im majú veriť, dôverovať, ako ich majú uplatňovať? Je v tom naozaj chaos, v tej implementácii, tak ako si správne vo svojom vystúpení poukázal.

Ja sa ti chcem, pán poslanec Petrák, poďakovať za veľmi podrobné zhodnotenie rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva. A to, čo si spomínal v percentách v prípade vysokoškolského vzdelávania a vedy, ja skúsim uviesť v absolútnych číslach.
Výdavky na vysokoškolské vzdelávanie, vedu a sociálnu podporu študentov klesajú o 22,9 mil. eur. Predstavujú tak len 96 % výdavkov tohto roku. Pokles do roku 2023, tak ako je v samotnom návrhu uvedený, je ešte výraznejší. Ten pokles pre vysoké školy je zo sumy 611,5 mil. eur v roku 2020 plánovaný v roku 2023 len na sumu 534,6 mil. eur. Vysokoškolské vzdelávanie a veda sa tak dostávajú na absolútny okraj spoločenského aj politického, ale zrejme aj ekonomického záujmu. Prvýkrát v histórii Slovenskej republiky sa v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva alokuje na kapitálové výdavky nula eur. Je to prvýkrát v histórii. Nikdy takáto zlá situácia od roku 1993 nebola. Prostriedky na rozvoj vysokých škôl medziročne klesajú o 50 %. Keď toto všetko spočítame, tak sa dostaneme k absolútnemu číslu prevyšujúcemu sumu 27 mil. eur. Aký to bude mať dopad? Aký bude výsledok v budúcom roku? Asi ten, že viaceré univerzity a verejné vysoké školy ohlásia hromadné prepúšťanie. Jedna univerzita v Košiciach už k tomuto vydala stanovisko a ohlásila ako prvá hromadné prepúšťanie učiteľov a vedecko-výskumných pracovníkov.
Ďakujem.

Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa domnievam, že daňové zákony by mali byť pre ekonomické subjekty čitateľné, mali by byť predvídateľné. V tomtom prípade nielen pre tie dotknuté subjekty, ale aj pre územnú samosprávu, tak ako poznamenal pán poslanec Kamenický.
Naviac musíme si uvedomiť, že väčšina zamestnancov u nás pracuje v trojzmenných, možno štvorzmenných prevádzkach, a preto aj regenerácia pracovnej sily je v tomto ohľade mimoriadne dôležitá. Preto sa čudujem, že sa rušia odpočítateľné položky, ktoré slúžili práve na to, aby sa mohla podstatná časť pracovnej sily regenerovať. Je to dôležité pre našu budúcnosť, je to dôležité pre zdravie, pretože potom sa nám, samozrejme, tie náklady prejavujú v zdravotníctve.
Ďakujem pekne.