Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, napriek tomu, že je podpísaná dohoda medzi Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a vládou Slovenskej republiky a je podpísaná aj dohoda kolektívneho vyjednávania vyššieho stupňa pre nasledujúce dva roky, ktorá by mala garantovať navýšenie tarifných platov učiteľom, teda pedagogickým zamestnancom aj nepedagogickým zamestnancom o 10 % od 1. januára budúceho roku a následne o 7 % od septembra budúceho roku v prípade učiteľov, v prípade nepedagogických zamestnancov je to o niečo menej, chcem vás poprosiť, aby sme podporili predložený návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a podporili tento návrh v prvom čítaní, pretože ak nie je ešte úplne jasné a zrejmé, či prejde návrh štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na budúci rok, tak by sa stalo, že učitelia, ale aj nepedagogickí zamestnanci vlastne nebudú mať valorizované tarifné platy, čím by došlo k výraznému zhoršeniu životnej situácie všetkých pracovníkov nielen v regionálnom vysokom školstve, ale aj pracovníkov, ktorí pracujú v Slovenskej akadémii vied a ďalších inštitúciách, ktoré sú naviazané a ktorí sú súčasťou tohto kolektívneho, kolektívneho vyjednávania. Predloženým návrhom zákona vlastne spravíme ako keby poistku tomu, že by Národná rada neschválila rozpočet štátu na budúci rok a rozpočet verejnej správy, ktorý je podmienkou vlastne naplnenia dohody a kolektívneho vyjednávania pre nasledujúce, pre nasledujúce dva roky.
Ak si zoberieme situáciu z tohto roku, tak vlastne tento rok boli valorizované platy pedagogických aj nepedagogických zamestnancov od 1. júla o 3 %, plus je tam tá jednorazová odmena 500 eur každému zamestnancovi v školstve. Čiže v priemere by sme mohli povedať, že tá valorizácia tarifných platov bola o dve percentá ročne pri inflácii, ktorá už tu bola vo všeobecnej rozprave spomínaná, ktorá presahuje hodnotu 10 %. A tie odhady pre budúci rok nie sú o nič menšie, takže vlastne všetkým pedagogickým aj nepedagogickým zamestnancom klesá ich reálna, reálna mzda po započítaní, samozrejme, inflácie.
Toto je veľmi dôležité si uvedomiť pri prerokovaní návrhu zákona, ktorý máme pred sebou a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Tak ako bolo povedané pánom poslancom Rašim, v tomto prípade nie je iná cesta rastu tarifných platov, ako buď schválením tohto návrhu zákona alebo aj štátneho rozpočtu. Ale aj keď schválime tento návrh zákona, samozrejme, v štátnom rozpočte sa bude musieť toto premietnuť a tieto finančné prostriedky budú musieť byť zapracované do rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Kolegom ďakujem za predloženie tohto návrhu zákona a môžem povedať za náš poslanecký klub, že má určite jednomyseľnú podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som odôvodnil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.
Cieľom predloženého návrhu zákona je dosiahnuť, aby zákonný nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru mali okrem vysokoškolských učiteľov aj ďalšie kategórie zamestnancov vysokých škôl uvedených v § 80 predmetného zákona, a to výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci.
Ďalej navrhujeme vypustiť ustanovenia obsadzovania funkčných miest docentov a profesorov na dobu určitú vzhľadom na kritérium dosiahnutia veku. Pracovnoprávne vzťahy pri obsadzovaní funkčných miest a funkčných miest profesorov si podrobnejšie upraví vysoká škola vo svojich vnútorných predpisoch a to v súlade s plnením svojho poslania a zamerania výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som odôvodnil návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ako je všeobecne známe, myslím, že vo februári alebo v marci tohto roku plénum prijalo novelu zákona o vysokých školách, ktorá nadobudla účinnosť 25. apríla tohto roku, a podľa prechodných ustanovení tejto novely vysoké školy majú povinnosť zosúladiť svoje vnútorné predpisy podľa § 15 s novelou zákona o vysokých školách do 31. augusta 2023 najneskôr. Vysoké školy začali postupne tieto vnútorné predpisy zosúlaďovať a v procese zosúlaďovania sa narazili na niektoré legislatívno-technické nedostatky a chyby novely, ktorý predmetný návrh našej novely zákona odstraňuje.
Konkrétne v § 9 ods. 1 písm. a), v ktorom je chybne uvedená kompetencia akademického senátu verejnej vysokej školy schvaľovať rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej školy, a v § 41 sa dopĺňa nový odsek 15, nakoľko podľa § 9 ods. 1 písm. k) výročnú správu o činnosti verejnej vysokej školy a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy schvaľuje akademický senát verejnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení správnej rady verejnej vysokej školy, ale, žiaľ, tá podľa § 41 takúto pôsobnosť nemá. V uvedenom návrhu novely zákona o vysokých školách tieto legislatívno-technické, ale aj obsahové chyby v návrhu zákona odstraňujeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani ministerka, za odpoveď aj za váš záujem riešiť túto problematiku a v tejto súvislosti sa chcem spýtať, či by ste neuvažovali – samozrejme, v spolupráci s MIRRI a ministerstvom financií – o zálohových platbách ako jedného z nástroja riešenia včasných úhrad faktúr, ktoré sú najmä pri stavebných prácach týchto kreatívnych centier.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja vždy presadzujem vecnú, odbornú a konštruktívnu diskusiu a som rád, že aj napriek istým rozdielnym názorom v prípade krúžkovného vieme tu v tomto pléne pri tejto novele zákona takto tú diskusiu, diskusiu viesť, lebo to je jediná možná cesta, ako sa dopracovať k nejakému výsledku, pretože pán poslanec Viskupič správne poukázal na to, že chceme riešiť spoločne asi financovanie voľného času dieťaťa, už to tu bolo viackrát spomínané, že čo všetko je dôležité v dnešnej dobe, či už v postcovidovej alebo aj dobe informačno-komunikačných technológií. Ale aby sme to mohli riešiť, musíme mať na to nástroje a tieto nástroje musia byť efektívne, účelné, musia byť hospodárne a hlavne musia byť realizovateľné.
A preto som rád, že pán poslanec Viskupič poukázal na niektoré aspekty súčasne platného zákona, aj keď s účinnosťou od 1. januára 2023, že či ony budú realizovateľné, či budeme ich vedieť naplniť tak, ako v tom zákone napísané sú. A tu ja tiež vidím isté otázniky a toto by tiež malo byť ešte predmetom ďalšej diskusie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne ešte raz za slovo. A chcem aj poďakovať za faktické poznámky, ktoré odzneli k môjmu vystúpeniu. Škoda, pán predseda ústavnoprávneho výboru, teda že sme chceli prioritne riešiť ten článok 2 a 3, lebo naozaj si myslím, že tento treba riešiť a, a naozaj aj to, čo uviedla pani prezidentka a čo uviedol pán poslanec Kyselica v rozprave, je pravda k tomuto. A myslím si, že tu by sa našiel, našiel konsenzus, keby sme doriešili niektoré možno drobnučké detaily.
Škoda toho článku 1, pretože, a to aj pán Kočiš povedal, pán poslanec Kočiš, ten register neviem, či je funkčný alebo či vôbec je zavedený ten register, informáciu takú nemám, môžem sa aj mýliť v tejto chvíli. Možno, že už register funguje a, lebo ten je kľúčový vlastne pre poskytovanie tých aktivít, voľnočasových, detí, pretože tam majú byť transferované či už prostredníctvom zákonného zástupcu alebo ministerstva financií príslušné prostriedky, ktoré slúžia na úhradu tých výkonov pri poskytovaní tejto, tejto služby. A ak tomu tak nie je, tak bude to od prvého januára veľký problém, aj keď teda viem a som si vedomý toho, že zákon sa nachádza na Ústavnom súde. A teda ten do dnešného dňa ešte teda nepovedal svoje slovo a nevieme, či to teda bude od 1. januára táto časť predmetného zákona platiť, alebo nie.
V každom prípade by zákonu, by vlastne jednotlivé vládne inštitúcie mali vychádzať z toho, ako keby zákon platil od 1. januára a pripravovať, či už aplikáciu alebo, alebo tú registráciu. Ak aj Ústavný súd rozhodne inak, aby sme neboli teda možno pred Vianocami prekvapení z toho rozhodnutia a, a neboli nachystaní na systém, ktorý by mal byť platný od 1. januára 2023.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa. Pri prerokovaní samotného návrhu zákona bola tu v pléne pomerne široká diskusia a táto sa odohrávala nielen tu v pléne, ale aj v médiách, aj vo verejnosti a tá diskusia sa viedla najmä k tomu, či a akým spôsobom má byť takáto, takýto zákon prijatý. Veľmi dobre vieme, že tá diskusia sa viedla k tomu, či tento zákon má byť prijatý v skrátenom legislatívnom konaní s osobitným negatívnym dopadom na rozpočty územnej samosprávy, či máme alebo nemáme pripravenú príslušnú aplikáciu a zavedený register oprávnených osôb, ktorí môžu poskytovať voľný, voľný čas dieťaťu.
Žiaľ, touto novelou sa tieto kľúčové výhrady, ktoré boli pomenované už vtedy, neodstraňujú.
Osobitne chcem poukázať na negatívny dopad na rozpočty územnej samosprávy, pretože ak by sme dokázali vyriešiť tento problém, tak si myslím, že by nikto nemal problém s tým, že by sme zvýšili a zlepšili financovanie a zefektívnili financovanie aktivít a voľného času našich, našich detí.
Čo sa týka článkov 2 a 3, ktoré sú predmetom samotnej novely, v zásade s nimi možno súhlasiť možno na ten aspekt, kto má alebo nemá byť správnym orgánom pri určovaní pokút, ale riešenie záškoláctva aj v predprimárnom vzdelávaní má svoj význam. Preto možno, ak by sme dokázali ten článok 2 a 3 vyňať niekde do samostatnej novely, tak som presvedčený o tom, že by našiel pomerne širokú zhodu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, lebo tento problém sa naozaj netýka len marginalizovaných skupín obyvateľstva, ale je pomerne širší a aj istá represia alebo snáď aj Damoklov meč v podobe sankcie je možný alebo jedným z riešení odstránenia tohto negatívneho javu spoločnosti.
Toľko v rozprave z mojej strany. Naozaj je škoda, že touto novelou neriešime nejakým spôsobom ten dopad na rozpočet územnej samosprávy, pretože dnes, v dnešných krízových časoch naozaj územná samospráva sa bude potýkať s tým, ako pre budúci rok, pre rok 2023 zostaviť vyrovnané rozpočty na bežnom účte, a toto bude ich kľúčová agenda a my im vlastne ešte, by som povedal, zhoršujeme ten výhľad pre rok 2023 a ďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda.
No škoda, že sme tým seniorom nedokázali pomôcť tak, ako to bolo navrhnuté v predchádzajúcej novele zákona, v predchádzajúcom bode rokovania. Ale verím, že teraz pri tej otázke životného minima najmä vo vzťahu k tým ďalším dávkam, ktoré sú nesmierne dôležité pre skupiny ľudí, nielen pre skupiny ľudí, ktoré sú naviazané na toto životné minimum, ale aj pre seniorov a ďalšie skupiny, ktoré si, pán poslanec, spomínal. Tak verím, že dáme šancu tomuto návrhu zákona do druhého čítania. A potom, samozrejme, môžeme dolaďovať niektoré, niektoré drobnosti alebo niektoré náležitosti. Osobitne v čase vysokej inflácie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Faič, ty si veľmi precízne, kultivovane a odborne vystúpil a zdokumentoval si aj na tzv. historickom exkurze alebo priereze slovenského parlamentarizmu 30 rokov istej nie príliš dlhej histórie nášho parlamentu. Ako si správne poznamenal, veľmi dôležité v práve v parlamentnej demokracii je rozdelenie moci medzi výkonnú, súdnu a zákonodarnú. Každá táto moc má svoje úlohy, svoje ciele, svoje poslanie a všetko je definované v Ústave Slovenskej republiky ako základného zákona, ale aj ďalších zákonov.
O tejto, o tomto trojdelení moci sa učí už na prvom stupni základnej školy, čo v dostatočnej miere to treba, samozrejme, zvážiť. Parlamentná demokracia je založená na výkone poslaneckých mandátov, pretože štátna moc, ktorá pochádza od občanov a je vykonávaná prostredníctvom svojich volených zástupcov, preto je veľmi dôležité, aby títo volení zástupcovia, ktorí sú zvolení a ktorí majú mandát a ktorí majú oprávnenie v parlamentnej demokracii rozprávať a hovoriť, aj tak mohli konať. Slobodná súťaž demokratických a politických síl je v našom zriadení nezastupiteľná. Ak dopustíme sa chyby alebo omylu pri politickej, pri politickej súťaži, tak to, samozrejme, ohrozí nielen tento parlament, túto Národnú radu Slovenskej republiky, ale celý demokratický a právny systém v našej krajine.
Ďakujem pekne.