Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predkladanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
V návrhu zákona sa upravuje zaraďovanie pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov do vyšších kariérových stupňov pre odborníkov z rôznych oblastí súvisiacich s výchovou a vzdelávaním v základných školách, stredných školách, špeciálnych školách a základných umeleckých školách. Ako človek, ktorý pôsobí vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, samozrejme, poznám úmysel predkladateľov, pretože sme o ňom veľakrát hovorili. A pán poslanec Kučera to aj uviedol vo svojom úvodnom slove.
A cieľom je vlastne zvýšiť hodinovú dotáciu, nie cieľom tohto návrhu zákona, ale takým tým globálnym cieľom, by som povedal, je zvýšiť hodinovú dotáciu na predmety, ktoré sa venujú pohybu, zdraviu, telovýchovným a športovým aktivitám na primárne základných školách, možno sekundárne na stredných školách.
Vychádza sa pritom zo štátneho vzdelávacieho programu, ale aj školského vzdelávacieho programu, kde naozaj v tom roku 2008 pri tej redukcii učiva došlo k tomu rozdeleniu zhruba 70 % štátny vzdelávací program, 30 % školský vzdelávací program a školy si mohli samy slobodne napísať do tohto školského vzdelávacieho programu, čím sa chcú profilovať a možnože aj odlišovať od iných škôl a školských zariadení. Možnože v tom čase najjednoduchšie bolo škrtnúť tú jednu hodinu telesnej výchovy a dať ako do pozornosti možno iné predmety ako je výchova, ako je výučba v cudzích jazykoch alebo v iných disciplínach, prírodných vedách, a tak zvýšiť atraktivitu vzdelávania a aj záujem o štúdium na danej základnej alebo strednej škole. Samozrejme, v dobe, digitálnej dobe, v dobe informačných a komunikačných technológii a vlastne zmene ako keby toho zdravého životného štýlu sa ukazuje tento krok ako nie úplne správny. A preto som aj ja s veľkým pochopením vlastne prijal tú iniciatívu predkladateľov, ktorá už je tu niekoľko mesiacov, aby sme vyvinuli aktivity, ktoré by smerovali k zvýšeniu počtu alebo dotácií počtu hodín telesnej výchovy, športu, ale aj iných disciplín, vytvárať to prostredie, ako pán poslanec hovorí, na základných a stredných školách.
Čo sa týka samotného predmetu návrhu zákona, tak mňa potešilo v ňom to, že je to pre riaditeľa možnosť, nie povinnosť. To znamená, že on môže zaradiť takého človeka, ktorý je definovaný v samotnom návrhu zákona, do pozície, ktorá preňho vytvára tú kvalifikáciu, ako keby nahradil si svojou predchádzajúcou športovou činnosťou činnosť pedagogickú. To znamená tú atestáciu. Čiže ja som si, keď som študoval samotný návrh zákona, si položil veľmi jednoduchú otázku. Je možné to pedagogické majstrovstvo v edukačnom a výchovnovzdelávacom procese plnohodnotne nahradiť športovým alebo umeleckým majstrovstvom? Áno alebo nie? A začal som sa hlbšie zamýšľať a hľadať odpovede na túto otázku, aby sme teda na jednej strane ako keby smerovali dobrým úmyslom k zvýšeniu dotácie, hodinovej dotácie na športové aktivity, ale na druhej strane nespôsobili to, že znížime latku z hľadiska kvality a kvalifikovanosti a odbornej zdatnosti a zručnosti pedagógov na základných a stredných školách. Preto ma tam v tej prvej etape potešila tá možnosť a aj to, že to bolo diskutované v rámci ministerstva školstva, pretože ministerstvo školstva dnes pripravuje isté kurikulárne zmeny, ktoré sa budú uvádzať do praxe. A je dobré, keď vlastne ako keby školský zákon išiel ruka v ruke so zákonom o pedagogických a odborných zamestnancoch, aby tu nedochádzalo k nejakej disproporcii v týchto dvoch právnych, právnych normách.
Čiže na tieto otázky som hľadal odpovede. Priznám sa, že potom som sa až dostal do stavu, že som sa začal zamýšľať, či vôbec máme dobre nastavené tie atestácie pri zákone o odborných a pedagogických zamestnancoch, pretože som zistil, že áno, na jednej strane ako keby sme bránili istému penzu ľudí sa uchádzať o tieto odborné pozície na základných školách. A máme ich ako keby nedostatok. Ten nedostatok možnože nesúvisí len s tým potenciálnym rozšírením počtu hodín telesnej výchovy na základných a stredných školách.
Čo sa týka už tých ďalších tém, ktoré tu boli diskutované, tie možnože nechcem úplne otvárať, ako napríklad tá metodika financovania fakúlt na jednotlivých verejných vysokých školách. My sme už to čiastočne na výbore otvorili a keď bude treba, tak ja sa tejto problematike dlhodobo venujem, môžme k tomu viesť ako podrobnejšiu diskusiu, najmä k tomu koeficientu študijného odboru. Pretože naozaj to je len jeden z celého súboru a radu parametrov, ktoré vstupujú do metodiky financovania vlastne študijných odborov na telovýchovných fakultách. Čo sa týka tých špecifík, ktoré tu boli spomínané. Áno, cez tieto špecifiká sú hľadané nejaké podporné nástroje dofinancovania tých nákladov, ktoré sú spojené s výučbou v danom študijnom programe na vysokých školách.
Čo sa týka infraštruktúry, tam ma trošku mrzí, že vysoké školy ako keby boli vyňaté zo schém alebo výziev z fondu na podporu športu. Ja viem, že ten fond na podporu športu disponuje možno 20 miliónmi eur ročne, možnože je to viac. A primárne sú vypisované tie výzvy pre športové kluby alebo zriaďovateľov v regionálnom školstve. A možnože aj tadeto by sme vedeli hľadať dodatočné zdroje na budovanie tej infraštruktúry v tom vysokoškolskom, vysokoškolskom prostredí, najmä tých telovýchovných fakultách. Pretože naozaj, naozaj tá podpora je tam extrémne nízka. To viem aj z vlastných, z vlastných skúseností, aká je tá podpora tých jednotlivých aj športových klubov, ktoré fungujú pri verejných vysokých školách. Úmyselne hovorím verejných vysokých školách, pretože štátne a súkromné idú úplne inou schémou, o akej sme, o akej sme tu hovorili pred, pred malou chvíľou.
No a možnože ešte jedného problému by som sa chcel dotknúť, a to je tá ako keby méta alebo téza tej nedostatkovosti školskej infraštruktúry na to, aby sme mohli posilniť dotáciu, hodinovú dotáciu na výučbu telesnej výchovy alebo iných športových aktivít. Tak naozaj niekde sa to ukazuje akože veľký problém, ale niekde už sa tí zriaďovatelia školy s tým, s tým vysporiadali. A ani tu nezavádzame v tomto zákone, ale ani v tých kurikulárnych zmenách nezavádzame tie zmeny odrazu alebo nejakým skokom. Takže to znamená, že chcem povedať, že aj tie školy sa budú môcť, môcť v čase vysporiadať s týmto podobne, ako tomu bolo na dobudovanie kapacít v prípade v materských školách, tak tu vieme tento systém nastaviť na základných a stredných školách. Áno, treba ale otvorene povedať, čo sa týka škôl, ktoré majú menší alebo nižší počet žiakov, a u škôl, ktoré sú tzv. malotriedky, no tak tam to bude vždy problém a tam to bude ako keby trvalý problém. Ale toto by nemalo byť nejakou zábranou alebo brzdou vlastne posilňovania tej dotácie na tých ostatných základných a stredných školách.
Verím, že ešte v rámci potom aj nášho výboru po prvom čítaní budeme môcť ešte do tohto nejaké, do tohto návrhu zákona vstúpiť, ale chcem na záver oceniť aj to, že vlastne predkladatelia aj so mnou a možnože aj s ďalšími kolegami aj z opozície ako korektne a konštruktívne a dlhodobo diskutovali na túto tému, preto pre mňa tento návrh zákona nie je nejakým prekvapením, že je tu a vidím, že to je vlastne výsledkom nejakých vlastne dlhodobejších, dlhodobejších diskusií. A čo sa týka toho samotného cieľa, ktorý je nastavený, tak ten, samozrejme, my podporiť vieme a chceme.
Ďakujem pekne.