Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.3.2023 o 19:55 hod.

doc. Ing. PhD.

Jozef Habánik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2023 12:15 - 12:16 hod.

Jozef Habánik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nebudem sa už vracať k tomu, čo pán poslanec Kučera spomínal pred chvíľou vo svojom vystúpení a dotkol sa problematiky vzorca, to sme si, myslím, že vysvetlili v rámci prvého čítania dostatočne a tá základná výhrada na úpravu toho vzorca aj pre najbližšie obdobie napriek tomu pozmeňovaciemu návrhu, ktorý je v spoločnej správe výboru, od tých zväzov zostáva aj naďalej. To, že sme na výbore museli prijať až 91 novelizačných bodov k samotnému textu zákona, svedčí o tom, že nebol dostatočne vydiskutovaný so športovým hnutím pred tým, ako bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky.
Snáď aj ten fakt, ktorý tu bol spomenutý a na výbore rovnako, že návrh zákona neprešiel legislatívnou radou vlády, to je taká premisa, ktorú by sme asi mali brať v úvahu, pretože aj v rámci tohto legislatívneho procesu mohol byť zákon vyčistený a nemusela sa robiť tak hlboká úprava z hľadiska výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Naozaj tých 91 novelizačných bodov znamená, že ako keby sme na výbore napísali v podstate novú novelu zákona o športe. Neviem, či toto je ten najsprávnejší postup, ktorý rezort ministerstva školstva zvolil.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.5.2023 19:15 - 19:17 hod.

Jozef Habánik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Ja som vás, pán poslanec, pozorne počúval nielen dnes, ale aj v rámci prvého čítania a mal som až do tejto chvíle za to, že tie požiadavky, alebo možno slovo požiadavka nie je ten najsprávnejší výraz, ale tie argumenty, ktoré z vašej strany zazneli v rámci toho prvého čítania, sú pretavené niekde v konsenze tých návrhov, ktoré boli pripravené, pretože vychádzam z toho, že to je vládny návrh zákona. Ste súčasťou vládnej koalície a že teda jednoducho tieto argumenty, ktoré odzneli z vašej strany zhruba pred mesiacom, boli zapracované v dostatočnej miere. Čiže to pre mňa také nemilé, nemilé prekvapenie, že máte teda asi oprávnený pocit, že, že nie. Ale na druhej strane hovoríte o tom, že školský zákon sa neotvára každý deň, to je dobre, ale nie úplne vždy je to tak. Máme na tejto schôdzi, myslím, tri- alebo štyrikrát otvorený školský zákon, čiže ak by ste ešte cítil dať niekde pozmeňujúci návrh, tak je to možné v rámci poslaneckých návrhov, ktoré tiež pochádzajú z dielne vládnych strán, takže určite môžete uvažovať aj týmto smerom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.5.2023 18:56 - 19:00 hod.

Jozef Habánik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, súhlasím s tým, že v ostatnom čase nám vždy rokovanie o školských zákonoch vychádza na podvečer a častokrát sme potom aj v takom možno časovom strese, aby sme všetko stihli dorokovať aj s ohľadom na ďalšie procedúry a postupy v Národnej rade Slovenskej republiky a ďalšie termínované body. Preto budem vo svojom vystúpení krátky, pretože všetko, čo, alebo väčšinu toho, čo sme chceli povedať, sme si tu povedali v rámci prvého čítania alebo potom aj v rámci rokovania výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Slovenskej republiky.
Ja by som chcel len upozorniť na jednu skutočnosť, o ktorej sme všetci informovaní, pretože nás na ňu upozornil odbor legislatívy a aproximácie práva, čiže parlamentnej legislatívy, že teda na tejto schôdzi nerokujeme len o vládnom návrhu novely zákona o výchove a vzdelávaní, ale máme tu ešte aj poslanecké novely v tlačiach 1478, 1482, 1491, 1598, ktoré svojím spôsobom tiež novelizujú tento zákon, či už priamo alebo nepriamo, a parlamentná legislatíva tam vidí istý konflikt z hľadiska časovania týchto vecí, ak by prešli aj tieto poslanecké návrhy snemovňou. Konkrétne nás upozorňuje na čl. I bod 88 vládneho návrhu zákona, ktorým sa vkladá nový § 45a s navrhovanou účinnosťou dňom vyhlásenia a rovnaké ustanovenia s označením 145a sa do zákona vkladá aj v čl. II v tlači 1478, ale s účinnosťou od 1. septembra 2023. Obdobne to je aj pri tlači 1482 v čl. I bod 29.
Dovoľte, aby som teraz predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, skôr ako ho prednesiem, by som ho chcel odôvodniť, pretože on vychádza z tých rozdielností názorov a bolo to aj povedané dnes, teda že diskusia prebieha korektná, ale tie názory sú rozdielne na mnohé veci, ale treba oceniť tú formu tej diskusie. Preto ja predložím pozmeňovací návrh, ktorý sa pravdepodobne predkladateľom páčiť nebude, ale chcem ho predložiť z toho titulu, aby som zostal konzistentný vo všetkých tých vyjadreniach a názoroch na to, či ich máme mať zavedené povinne, vzdelávacie cykly, alebo by to mala byť možnosť pre školy, tak ako to ukladá dnešné znenie, dnešné platné znenie zákona o výchove a vzdelávaní.
Takže dovoľte mi uviesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Jozefa Habánika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa vypúšťa bod 6.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I v bode 30 v § 29 ods. 4 sa vypúšťajú slová „v dĺžke určenej v štátnom vzdelávacom programe."
3. V čl. I v bode 30 v § 29 ods. 4 sa vkladá na konci nová veta, ktorá znie: „Prvý stupeň základnej škody tvorí prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník."
Odôvodnenie: Aj nový štátny vzdelávací program, ktorý bude účinný od nasledujúceho školského roka, bude musieť rešpektovať súčasne platné znenie školského zákona. Navrhovanou úpravou nie je dotknutý komponent 7 plánu obnovy a odolnosti. Súčasná dĺžka prvého a druhého stupňa zostane zachovaná tak, ako je, bude explicitne určená však v školskom zákone. Štátny vzdelávací program sa primerane upraví v súlade s navrhovanou zmenou.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.5.2023 18:12 - 18:13 hod.

Jozef Habánik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Čo sa týka pani poslankyni Kozelovej, tam, samozrejme, je aj zmluvný vzťah, takže toto funguje. Tam žiadny problém medzi tou asociáciou európskeho hokeja, univerzitného, a Slovenským zväzom ľadového hokeja nie je, je tam dobrá spolupráca. Však nakoniec to na jednej aj na druhej strane vedú významní hokejisti, ktorí dosiahli naozaj úspechy na medzinárodnom poli. Takže oni vedia sa k tomuto vždy stretnúť a vedia hľadať aj nejaké spoločné riešenie. Ale to financovanie zo strany ministerstva školstva je, aké je. Povedal som tú sumu a to je možno najvyšší príspevok, ktorý sme dostali tam. Napríklad žilinská univerzita ten príspevok bol 890 eur a podobne. Takže ešte si nemôžem ani sťažovať, že som dostal o 500 euro viac oproti iným, ale, ale bolo povedané na úvod, že tento zákon vychádza z aplikačnej praxe.
Preto som sa pýtal na tú, na tú otázku, že či tieto zväzy, ktorých sa tá zmena týka, nejakým spôsobom v rámci procesu prípravy mali možnosť sa k tomu vyjadriť, či sa vyjadrili a keď je to pre nich priaznivejšie, prečo nesúhlasia. Toto je pre mňa niečo, čo je ako také zvláštne alebo podozrivé, že ak je niečo pre nich výhodnejšie z hľadiska financovania, že by mohli tých financií získať do budúcna viac, prečo sa tomu bránia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.5.2023 18:05 - 18:09 hod.

Jozef Habánik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, nebudem dlhý v ústnej rozprave a nebudem zbytočne naťahovať čas, ale vrátim sa k tomu, čo odznelo tu aj v rámci úvodného slova pána ministra, ale aj to, čo odznelo od pána spravodajcu.
Viete, kvalita obsahu tkvie v detailoch a z toho, čo tu zaznelo, som pochopil, že asi to najpodstatnejšie, čo je v tom samotnom návrhu nového zákona o športe, je zmena vzorca na financovanie jednotlivých športových zväzov a športových organizácií, osobitne dotýkajúcich sa tých dvoch športových zväzov, ktoré tu už boli menované, a to futbalu a ľadového hokeja. Bolo spomínané, že ten mechanizmus, ktorý je navrhnutý v tomto zákone, by za istých podmienok mohol byť výhodnejší pre tieto dva zväzy. Ak by tomu tak bolo, tak predpokladám, že tieto zväzy by nemali nejaké zásadné pripomienky k tomuto vzorcu a s radosťou by ho uvítali. Ja som však zachytil pravý opak, že teda pripomienkujú stále tvorbu tohto vzorca, ktoré im mení zásadnejším spôsobom alebo zásadným spôsobom ich financovanie jednotlivých činností.
Čo mi v tomto návrhu zákona chýba je, že vypadol vysokoškolský šport, prosím, ten ako keby neexistoval. Nenájdeme ho ani vo fonde na podporu športu. Naše vysoké školy sa prostredníctvom tohto fondu nemôžu uchádzať o projekty na rozvoj svojej športovej infraštruktúry. Vysokoškolský šport absentuje aj v predmetnom návrhu zákona a určite je treba na to pamätať. Vysokoškolský šport je čiastočne financovaný prostredníctvom rozpisu dotácie vysokým školám, ktoré majú, teda mám na mysli verejné vysoké školy, ale naozaj to sú drobné. My máme na škole univerzitný hokejový tím, ktorý hrá európsku univerzitnú hokejovú ligu, sme po sebe dvakrát majstri tejto ligy a viete, koľko som dostal príspevok na tento rok? 1 303 euro na dve hokejky a dva tréningy. Nepredpokladáme, že vysoké školy vlastnia zimné štadióny alebo ľadové plochy a svojím spôsobom, ak chcete podporovať kolektívne športy na jednotlivých vysokých školách, musíte hľadať zdroje aj mimo tejto symbolickej, symbolickej dotácie, čiže ich hľadáte u vašich nejakých prirodzených, prirodzených partnerov alebo rôznych sponzorov, aby ste zabezpečili na akej-takej kvalitnej úrovni činnosť týchto jednotlivých kolektívnych športov, pretože určite to treba, treba podporiť.
Takže prosil by som, aby sme sa v rámci tohto zákona venovali aj vysokoškolskému športu a chcel by som tu dostať nejakú jednu jednoznačnú odpoveď, aký je postoj tých dvoch spomínaných zväzov. Súhlasia alebo nesúhlasia so zmenou toho vzorca a toho mechanizmu tak, ako je navrhnutý v tom novom zákone o športe?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 4.5.2023 17:10 - 17:11 hod.

Jozef Habánik
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dúfam, že nenaruším tie, tie dohody z grémia, ale chcel by som predložiť návrh, aby sa parlamentná tlač 1477, ide o druhé čítanie návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Habánika a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, presunula na ďalšiu riadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.3.2023 19:55 - 19:57 hod.

Jozef Habánik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Veľmi oceňujem vaše vystúpenie pán minister, pretože naozaj treba dovysvetľovať ešte niektoré veci, s tým sa ja stotožňujem a ďakujem aj za to dovysvetlenie filozofie úvodných ročníkov z hľadiska ich financovania, ale aj z hľadiska ich potrieb v školskom systéme. Osobitne pre potreby detí a zladenie ich, v úvodzovkách, poviem, hendikepov s potreba výchovnovzdelávacieho procesu. Tam naozaj sa treba na to už pozerať úplne inými očami, ako sme možno boli v minulosti pred 10 alebo 20 rokmi dozadu alebo naspäť zvyknutí. Čiže toto je určite správny posun smerom vpred a pomôže to určite deťom z hľadiska zvládnutia všetkých nárokov, ktoré sú na ne kladené v tých úvodných ročníkoch v rámci primárneho vzdelávania. Takže toto vystúpenie ja si veľmi vážim a veľmi si vážim aj ten tón a prístup toho konštruktívneho rokovania. A naozaj budeme musieť ešte možno viacero rokovaní absolvovať, ale, ale ten, vidím, že tu je tá snaha, aby sme našli taký spoločný konsenzus naprieč celou touto sálou z ohľadom na novelu školského zákona. Aj keď tie odlišnosti v tých míľnikoch a prioritách plánu obnovy tu budú, ale možnože tie novelizačné body v tom školskom zákone, že tam to spojenie na konci dňa nájdeme. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.3.2023 19:20 - 19:22 hod.

Jozef Habánik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Čo sa týka vzdelávacích cyklov, naozaj asi tie názory sú rozdielne, aj keď podľa môjho názoru by nejakým spôsobom možnosť vzdelávacích cyklov mala byť ukotvená v zákone o výchove a vzdelávaní. Čiže tam už vidím istý posun v tejto veci.
Čo sa týka toho samotného obsahu, tak ja som vždy zástanca toho, aby sme aj o legislatívnej norme, pri ktorej existujú prirodzene rozdielne názory a nie každý sa s každým novelizačným bodom - a tých novelizačných bodov je niekoľko desiatok alebo stoviek - vie stotožniť, že sa to dá v diskusii uviesť vecne, konštruktívne. Áno, dnes som teda aj zoširšie uviedol niektoré problematiky, ktoré možno priamo nesúvisia so zákonom o výchove a vzdelávaní, ktorý prerokovávame, ale mal som pocit, že je dôležité o nich hovoriť v tej širšej súvislosti, pretože sa dotýkajú školstva ako celku a myslím si, že patrím tu medzi poslancov, ktorí pravidelne predkladajú rôzne legislatívne návrhy, čiže majú legislatívnu iniciatívu či vo forme zákonov, noviel zákonov, ale aj pozmeňovacích návrhov či už na školskom výbore, alebo v rámci, v rámci druhého čítania a stretávam sa s viacerými profesnými, stavovskými organizáciami, združeniami. Rokujem s jednotlivými zástupcami, či už rezortu školstva, ale aj iných rezortov, takže to je aj moja odpoveď na otázku, že či prichádzam s niektorými vecami až tu, alebo o nich dopredu rokujem. Rokujem o nich dopredu a takéto rokovania prebiehajú. Nie vždy je dobré o nich informovať, ale som človek, ktorý v školstve žije, pracuje, bude žiť aj po septembri a venujem sa tomuto. To znamená, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.3.2023 18:44 - 19:10 hod.

Jozef Habánik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k predmetnej novele zákona o výchove a vzdelávaní, ktorú teda poznáme pod skratkou školský zákon.
Ja vo svojom vystúpení začnem tým, čím som chcel pôvodne končiť, pretože keď som si robil poznámky do rozpravy, predpokladal som, že bude minulý týždeň a medzitým sa udialo ešte strašne veľa vecí aj rokovaní aj rozhovorov a mal aj ja rozhovor s pánom ministrom minulý týždeň vo štvrtok popoludní pomerne dlhý. A napriek našim rozdielnym názorom musím oceniť, že bol vecný a kultivovaný. Povedali sme si nejaké základné pravidlá, že v čom nám spoločne v školstve ide a že sa na túto tému naozaj nebudeme pozerať cez prizmu politiky, ale cez niečo, čo je ďaleko hlbšie a čo je ďaleko širšie, a to je kvalita vzdelávania a vzdelanostná úroveň našich detí, žiakov a študentov a že chceme mať v školstve nielen kvalitu výchovnovzdelávacieho procesu, ale chceme mať aj spokojných žiakov, spokojných hodnotených učiteľov aj spokojných rodičov. A že toto je náš nejakým spôsobom spoločný cieľ.
Pán minister uviedol vo svojom úvodnom slove, že v školstve sa pohybuje cirka 35 rokov na rôznych teda pozíciách, úrovniach, či už učiteľských, ale aj manažérskych z hľadiska stupňov riadenia. To znamená, že je to človek, ktorý vie, čo predkladá a čo v materiáli sa nachádza. Ja za seba môžem povedať, že som v školstve o niečo menej, cirka 25 rokov, tiež som niečím prešiel, to znamená, že sme svoj život zasvätili tomuto poslaniu a chceme tak robiť aj naďalej, aj po septembri tohto roku, takže nám všetkým by malo spoločne záležať na tom, aby sme naozaj školstvo dostávali kontinuálne dlhodobo na vyššiu, na vyššiu úroveň. S týmto sa, myslím, že sa vieme zhodnúť. Naviac môžem predložiť aj, aj, aj za seba, ale aj za svojich kolegov viacero takých podporných argumentov, že takto sa snažíme k jednotlivým zákonom, ale aj reformám pristupovať.
Nie je žiadnym tajomstvom, že v tomto pléne aj opozícia počas tohto obdobia, že podporila viacero vládnych aj poslaneckých návrhov zákona. Môžem spomenúť zákon o odborných a pedagogických zamestnancov, zákon o transformácii Slovenskej akadémie vied, potom tu boli poslanecké návrhy zákonov, ktoré sa dotýkali podporných činností a podporných služieb v školách a školských zariadeniach. Áno, nepodporili sme novelu zákona o vysokých školách ako opozícia, nepodporili sme zákon o výchove a vzdelávaní, k tomu sa ešte dostanem neskôr že prečo. Ale myslím si, že z hľadiska tých diskusií, ktoré sme doteraz za tie tri roky viedli a ku ktorým som sa aj ja snažil prispieť, že tie diskusie boli vecné a napriek rozdielnostiam a rozdielnym názorom sme sa snažili vždy do poslednej chvíle rokovať. Aj čo sa týka pozmeňovacích návrhov alebo čo sa týka niektorých aj obsahových zmien a častokrát sme našli zhodu a aj podstatná časť, či už vládnych, alebo poslaneckých zákonov v tomto pléne prešla väčšou ako nadpolovičnou väčšinou prítomných pani poslankýň a pánov poslancov.
K čomu sa chcem vyjadriť v rámci tohto zákona o výchove a vzdelávaní je, že podľa môjho názoru príliš veľa v rámci prípravy tejto novely podliehame mílnikom a opatreniam v pláne obnovy a odolnosti. Že častokrát sa nám stáva, že sa skrývame za to, že povieme: Ale musíme to prijať, lebo je na to naviazaný plán obnovy, nemôžeme čerpať zdroje a tak ďalej. A s týmto sa ja osobne stretávam aj vo svojej inštitucionálnej praxi a stretávam sa aj tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aj v rozhovoroch, ktoré navzájom, navzájom máme. Áno, plán obnovy a odolnosti, čo sa týka školskej problematiky je naozaj vysoko ambiciózny, ale nedarí sa, nedarí sa nám to premietať do konkrétnych realizačných projektov, pretože viaceré tie opatrenia, ktoré sú v pláne obnovy a odolnosti a teraz sa mám na mysli len školstvo, nemám na mysli niektoré iné oblasti, ktoré sú tam uvedené. Hovorím len o školstve. Musím povedať, že sa z hľadiska času veľmi "tlačí" na pílu. Menej sa diskutuje a viac sa tlačí na ten časový exkurz tohto plánu obnovy a odolnosti, aj keď si uvedomujem nejaký jeho časový limit do roku 2026. Chýba mi tu také širšie rokovanie s jednotlivými aktérmi, či už školy, zriaďovatelia, univerzity, Slovenská akadémie vied, ďalšie vzdelávacie inštitúcie, aby sme dokázali tieto jedinečné zdroje a jedinečné peniaze využiť na modernizáciu nášho školstva.
Častokrát mám pocit, že podliehame tlaku a možno aj neprimeranému tlaku úradníkov, ktorí nemajú odučenú ani jednu hodinu v školstve. Nemajú za sebou ani jeden maličký projekt, ani jednu žiadosť. Nemajú za sebou skúsenosti z procesov verejného obstarávania, projektovej dokumentácie, stavebných povolení, ničoho, ničoho, čo vyžaduje to, aby sme mohli úspešne implementovať tieto peniažky z plánu obnovy. Toto, tieto výhovorky teda u mňa neobstoja a myslím si, že sa budeme musieť nad týmto faktorom zamyslieť a urobiť tu istú inventúru. Áno, to, čo asi sa zhodneme, že školstvo potrebuje modernú infraštruktúru, potrebuje kvalitnú legislatívu, potrebuje spokojných a hodnotených učiteľov, ale v tejto náročnej dobe, prosím, potrebuje aj širokú odbornú diskusiu a potrebuje aj implementáciu zdravého rozumu. Toto ja osobne považujem za veľmi kľúčovú vec a myslím si, že nie je tu nič také prekvapivé, čo by, čo by spochybňovalo tieto veci, o ktorých tu teraz, teraz hovorím.
Na druhej strane, aj keď budem uvádzať niektoré výhrady ku konkrétnostiam, ktoré sú k tým jednotlivým novelizačným bodom, chcem povedať, že aj keď s niektorými novelizačnými bodmi nesúhlasím a máme iný názor, iný postoj alebo chceli by sme ich implementovať iným spôsobom, vážim si ľudí, odborníkov z praxe, ktorí sa podieľali a podieľajú na tých kurikulárnych zmenách. Ja im ďakujem za obetavú prácu.
Viem, že oni to vykonávajú s dobrým srdcom, s dobrým úmyslom. Je tam, je tam ten úmysel poctivý, ale naozaj myslím si, že veľkú časť novelizačných bodov v prípade tohto zákona nemám ešte dostatočne oddiskutovanú v širšej pedagogickej verejnosti.
Pán minister, áno, ja súhlasím a dostal som aj ja tie podporné stanoviská, ktoré tu boli v rámci rozpravy uvádzané, ale máme aj iné stanoviská, ďalších profesných a stavovských organizácii, ktoré pôsobia v školstve. Či už ide o Slovenskú komoru učiteľov, sekciu materských škôl, či už ide o Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy. Či už ide o sekciu špeciálnych pedagógov, ktorí pôsobia na pedagogických fakultách našich univerzít a vysokých škôl. Tak sú tu aj ďalšie stavovské organizácie, ktoré uvádzajú, že im táto diskusia chýba a majú aj celý rad ďalších pripomienok, ktoré zrejme neboli zapracované v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Hovoríme o tom, že po 35 rokoch sa školstvo akože stalo našou prioritou. Stalo sa našou prioritou v diskusiách. Ale nestalo sa našou prioritou vo finančnom vyjadrení. Áno? Ja som to už uvádzal, aj keď sme prerokovali návrh štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na tento rok s výhľadom na nasledujúce dva roky, že len pre tento rok v základnom balíku chýba školstvo, školstvu viac ako 170 mil. eur, aby sme vedeli mimo zdrojov z plánu obnovy a možno aj iných zdrojov z operačného programu Slovensko, pokryť to, čo všetko dávame do legislatívy v jednotlivých zákonoch. A teraz nemám na mysli len samotný zákon o výchove a vzdelávaní, ale aj ďalšie legislatívne normy, ktoré tu prijímame aj vrátane poslaneckých, poslaneckých návrhov. A to nároky na normatívne financovanie - 47 mil., 38 mil. - nepokrytie výrazného nárastu cien energií, 47 mil. - náklady na asistentov učiteľov. Úradom regionálnej školskej správy chýba cirka 1 mil. eur, dofinancovanie okresných a krajských škôl v súťaži žiakov viac ako 1 mil. eur. Toto sú nie čísla, ktoré by som si tu ja teraz nejakým spôsobom vymýšľal, toto sú čísla, ktoré sú uvádzané v dôvodovej správe pri prerokovaní rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva na rok 2023. Áno, preto o tom hovorím, aby sme si uvedomili, že na jednej strane chceme mať nejakú modernú legislatívu a na druhej strane, ak ju nepodporíme výrazne finančným krytím, tak vlastne tieto reformy zostanú v tom legislatívnom procese, zostanú v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach nejakých smerniciach. Ale jednoducho zriaďovatelia, samotní riaditelia škôl, pedagógovia, učitelia ich nebudú môcť alebo nebudú ich naplno vedieť realizovať v samotnej, v samotnej praxi. Môžme sa pozrieť do niektorých zákonov, kde slovíčka, ako musí alebo má, nahrádzame častokrát slovíčkom môže, to znamená a vtedy sa vytráca tá priama aplikácia v rámci výchovnovzdelávacieho, výchovnovzdelávacieho procesu.
A teraz by, ak mi dovolíte ešte k tým obsahovým rozdielom, pretože toto bol možno taký všeobecný úvod, ale my chceme prispieť v rámci druhého čítania aj jednotlivými pozmeňovacími návrhmi, konkrétnosťami pri tých novelizačných, novelizačných bodoch. Ako prvé, dovoľte, aby som sa vyjadril k vzdelávacím cyklom. Toto bol jeden dôvod, prečo sme a výrazný dôvod, prečo sme nepodporili tú predchádzajúcu novelu zákona o výchove a vzdelávaní. Aj keď sa tam dostal istú ústupok, ktorý sa urobil v rámci, v rámci druhého čítania a v zákone máme dnes napísané, že štátny vzdelávací program sa môže, ale nemusí deliť na vzdelávacie cykly. Touto novelou zákona a na ňu nadväzujúcimi vyhláškami, ale túto možnosť zabíjame, ničíme ju. Budeme musieť mať vzdelávacie cykly naplno a vo všetkých, vo všetkých úrovniach. Pri tej novele zákona o výchove a vzdelávania, že sme, že sa tam dostal to slovíčko môže, tak sme vychádzali z toho, že škola sa rozhodne, ktorou cestou pôjde. To znamená, ako keby sme mali kvázi dva štátne vzdelávacie programy. Jeden vzdelávací program, ktorý by hovoril, že budeme to deliť na ročníky a predmety a jeden na vzdelávacie cykly, to znamená na oblasti, oblasti vzdelávania, pretože máme, a to treba otvorene povedať, že sú školy, ktoré chcejú ísť tou cestou vzdelávacích cyklov a dobre, tak je to v poriadku, legislatíva by nemala brániť ísť touto cestou. Ale ja dnes poznám aj desiatky, stovky škôl, ktorí chcejú ísť, ktorí chcú ísť tou cestou ako doteraz. Ročník, predmet s tým, že vlastne štátny vzdelávací program určí metódy, formy práce a určí aj ten to, ten samotný obsah toho vzdelávania v jednotlivých predmetoch. Kdežto pri tých cykloch a oblastiach bude viac práce na jednotlivých pedagógov, na školách, že si budú oveľa viac formovať obsah toho vzdelávania, a tomu budú prispôsobovať príslušné metódy a formu.
Čo sa týka samotného pojmu školská segregácia, už to tu bolo dnes diskutované. Je to vec, ktorá sa najmä, ale nie výlučne dotýka školstva. To znamená, že z môjho pohľadu by to bolo lepšie riešiť v antidiskriminačnom zákone komplexne možnože s nejakou odvolávkou na zákon o výchove a vzdelávaní, kde naozaj tie rozhodnutia už, už dnes sú a dotýka sa teda možno najmä zaraďovania detí do výchovnovzdelávacieho procesu.
Ďalším takým prvkom je zavedenie úvodných ročníkov. Neviem, pán minister, či je to úplne opodstatnené, pretože máme dnes povinnú predškolskú dochádzku. Áno, ten posledný ročník materskej školy je povinný a ten sa zavádza ako povinný pre to, aby sme vlastne uľahčili prechod detí z toho predprimárneho vzdelávania do povinnej školskej dochádzky.
Dobre, môžeme uvažovať aj o nejakom takom tom ešte podpornom nástroji, ale ten sa nebude započítavať do povinnej školskej dochádzky, to znamená, nebude súčasťou normatívneho financovania a musíme vyriešiť spôsobom z hľadiska originálnych kompetencií alebo normatívneho financovania, kto takéto úvodné ročníky zaplatí. Či to bude zriaďovateľ bez ohľadu na to, či tým zriaďovateľom je územná samospráva, alebo nejaký neštátny, neštátny subjekt, alebo to túto kompetenciu na seba zoberie štát a bude tento úvodný ročník vlastne financovať tak, ako financuje povinnú školskú dochádzku.
Veľa diskusií je aj z hľadiska opakovania ročníka a jeho započítania, resp. nezapočítania do počtu trvania povinnej školskej dochádzky z hľadiska straty motivácie zvládnuť predpísané učivo a minimálne štandardy štátneho a školského vzdelávacieho programu napriek tomu, že sa počíta s tým, že žiak postúpi do vyššieho ročníka. Trošku som to povedal zložitejšie, ale my, čo sme v učiteľskej a pedagogickej praxi, vieme, o čom hovorím. Ak niekoho klasifikujem stupňom nedostatočný a on napriek tomu mi pokročí do, postúpi teda do vyššieho ročníka, tak vlastne ten žiak automaticky stratí, už dopredu stratí tú motiváciu nejakým spôsobom si toto hodnotenie opraviť.
Čo sa týka ešte vzdelávacích cyklov, vrátim sa k tomu, pretože argumentom bude určite, že však ide nakoniec v prvej fáze o pilotné, pilotné testovanie. Myslím, že sa prihlásilo niečo cez 90 škôl, ministerstvo z nich vyberie 30, urobí určité, určitý výber tak, aby to zohľadňovalo štruktúru, veľkosť školy, či má škola prvý alebo aj druhý stupeň, aj nejaký, nejaký regionálny rozptyl a tak ďalej. Ale chcem povedať, že bez toho, aby sme overili výstupy tohto trojročného pilotného programu, ktorý bude asi na jednom percente škôl, už od školského roka 2026 - 2027 zavádzame ako povinnosť týchto cyklov pre, pre všetky školy, aj keď na to stretnutí, ktoré sme mali spoločne pán minister, sme hovorili o rozptýlení na dlhšie časové obdobie, tak možnože už medzitým vlastne tí tvorcovia, kurikulárnej reformy počítajú s nejakým dlhším, dlhším časovým, časovým obdobím.
Ďalej tu máme, parlament schválil v súčasnosti viacero poslaneckých noviel zákonov o výchove a vzdelávaní, ktoré nie sú úplne v súlade s touto predkladanou novelou a bude ich treba vyriešiť, aby sa nám nestalo, že zákon, ktorý začne platiť v rovnakom alebo približne v rovnakom časovom horizonte, ak sa tam neurobia nejaké iné prechodné opatrenia a ustanovenia, aby sa nám nestalo, že bude v praxi neaplikovateľný, pretože niektoré ustanovenia si budú navzájom rozporovať. Áno, teraz mám na mysli jednu hodinu telesnej výchovy naviac. Mám na mysli návrh toho rodičovského príspevku, ak dieťa sa neumiestni do materskej školy, pretože nie sú na to v danej obci, lokalite, meste jednotlivé kapacity. A toto všetko nás čaká, aby sme sa vysporiadali s týmto v rámci druhého čítania a niektorých pozmeňovacích, pozmeňovacích návrhov. Upozorňujem na to, že je to úloha, ktorá si vyžaduje, aby vládny návrh zákona a poslanecké návrhy zákonov, aby predkladatelia, ktorí sú, aby ich dokázali nejakým spôsobom tieto veci zladiť tak, aby bol zachovaný jednoznačný výklad pravidiel od septembra, od septembra tohoto, tohoto roku.
Možno ešte jeden posledný bod, ktorý by som chcel uviesť je, a to sa vrátim k tomu plánu obnovy a odolnosti a možnože... Mám ešte desať minút. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Áno, ešte máte desať minút. Za klub 30 minút, čiže ešte desať minút máte.

Habánik, Jozef, poslanec NR SR
Bol som za klub prihlásený. Ďakujem.
K plánu obnovy a odolnosti a použijem teraz príklady z vysokoškolského prostredia, k čomu sme dospeli, že prečo som na začiatku hovoril o tom, že tie opatrenia, míľniky, že sú časovo nepripravené na implementáciu. Áno? My sme v tom vysokoškolskom prostredí spravili verifikáciu tvorivej a publikačnej činnosti za obdobie roku 2014 - 2019, vychádzali sme z britského modelu, sa to vyhodnotili, teraz sa to má zavádzať do praxe a niektoré opatrenia môžu byť z hľadiska aj doktorandských škôl napríklad financované z plánu obnovy. Viete, čo sa, pán minister, stalo? Že sme si až po tom hodnotení, nie predtým, potom sme si povedali, ktoré, na základe akých kritérií a povedali sme si, že len ministerstvo povedalo alebo úradníci niektorí na ministerstve povedali, tak my vyberieme tieto publikácie z tejto, z tejto kvality, tam pridelíme doktorandské štipendiá alebo pridelíme doktorandské štipendiá na školy, ktoré sú výborné z hľadiska získavania zahraničných grantov napríklad z programu horizont, lebo tím dosahuje excelentnú úroveň, ale toto sme urobili len pre štátne a súkromné vysoké školy. Nie je to diskriminačné? Je. Integrácia vysokých škôl, dve chyby vo výzve veľmi kľúčové, a to v akom čase má k integrácii dôjsť a financie na rekonštrukciu meter štvorcový finančný, finančný limit prišli sme o 70 000 000. Ak budeme postupovať ďalej, v súčasnej dobe prídeme o ďalších 72 000 000 eur.
Výkonnostné zmluvy, výkonnostné zmluvy, ktoré mali byť pôvodne ako financovanie vysokých škôl, ktoré plnia isto cele a míľniky dohodnuté s ministerstvom školstva z hľadiska dlhodobého zámeru rozvoja, financované z plánu obnovy nad limit dotácie, ktoré je vysokým školám poskytovaná. Dneska zisťujeme, že z plánu obnovy nula a budú sa viazať prostriedky desať percent z hľadiska rozpisu, rozpisu dotácie. A toto sú také príklady, ktoré možno sa dajú premietnuť aj do toho, do tej úrovne nižšie, to znamená do toho, do tej realizácie primárneho sekundárneho vzdelávania v rámci zákona o výchove a vzdelávaní. Hovorím o tom preto, pretože sa mi zdá, že niektoré informácie k vám idú veľmi filtrované a naozaj aj z vlastných skúseností viem, že úradníci, a teraz nehovorím o úradníkoch ministerstva školstva, ale hovorím aj o úradníkoch, ktorí majú na starosti plán obnovy, ako keby nárokovali a uzurpovali si povedať ministerstvu školstva ako ústrednému orgánu štátnej správy, ktoré je geštné z hľadiska vzdelávacej politiky, čo je pre toto ministerstvo dobré a čo má toto ministerstvo nariaďovať organizáciám, nie v zriaďovateľskej pôsobnosti, ale organizáciám v pôsobnosti samotného ministerstva školstva a dostávame sa do bodu, kedy strašne veľa výskumníkov, pedagógov, ľudí, odborných zamestnancov a ďalších vlastne začínajú toto kritizovať a nevidia zmysel vo financovaní jednotlivých projektov prostredníctvom plánu obnovy. Veľmi by som bol nerád, aby sa tieto negatívne príklady z toho vysokoškolského prostredia nám pretavovali ďalej, hlbšie aj do predprimárneho vzdelávania alebo primárneho vzdelávania. Treba si naozaj k tomu sadnúť, urobiť nejakú diskusiu, ja by som bol rád, keby sme urobili aj jeden mimoriadny výbor školský k tomuto, aby sme si zavolali pani Laššákovú z plánu obnovy, aby prišla, aby sme jej aj my povedali, aké máme informácie zdola od jednotlivých škôl, učiteľov, zriaďovateľov, čo sa týka financovania opatrení a vyhlasovania samotných výziev a textácie tých výziev v pláne obnovy. Nestačí nám povedať, mne to určite nestačí ako poslancovi, keď mi niekto napíše a povie, toto ak neschválite, Slovensko príde o tieto a tieto peniaze z plánu, z plánu obnovy, toto nie je pre mňa argument.
Vyzývam aj odtiaľto, pani Laššáková, aby prišla na výbor kľudne, keď budeme prerokúvať túto novelu alebo ak nás podporia aj kolegovia z koalície a dajú nám hlasy, aby sme teda mohli zvolať mimoriadny výbor vecne, odborne, aby sme takýto výbor zvolali a povedali si, akým spôsobom majú byť vyhlasované a s akým obsahom jednotlivé výzvy, aby sme začali tieto peniažky čerpať, aby sa nám nestalo to, že my si urobíme fajočku, že legislatívu sme schválili, lebo sme dostali súpis k prílohe legislatívy, ktorú je potrebné schváliť. Ale na druhej strane nebudeme čerpať tieto prostriedky, pretože tie výzvy budú napísané tak, že nebude záujem, nebude dopyt po tých jednotlivých, jednotlivých výzvach.
Na záver teda, aby bolo jasné stanovisko poslaneckého klubu SMER - slovenská sociálna demokracia my v prvom čítaní nepodporíme túto novelu zákona o výchove a vzdelávaní, ale teda uvidíme, aká bude diskusia v rámci druhého čítania a či pozmeňovacie návrhy, s ktorými prídeme a ktoré sa budú dotýkať aj tých kľúčových tém a s tým treba počítať v tých vzdelávacích cykloch, či bude ochota vlastne viesť diskusiu k týmto veciam.
Ak áno, môžeme viesť rokovania ďalej. Ak nie, tak tento náš postoj potom zotrvá aj v rámci ďalších čítaní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.3.2023 10:56 - 10:59 hod.

Jozef Habánik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby som bližšie uviedol predmetnú novelu zákona o vysokých školách. V podstate v prvom novelizačnom bode reflektujeme novelu zákona o vysokých školách, ktorá je účinná od 25. apríla minulého roku, kde prostredníctvom nej vysoké školy, verejné vysoké školy budú postupne zavádzať tzv. výkonnostné zmluvy. Malo by sa tak diať v rokoch 2024 – 2025 a jeden z pilierov výkonnostnej zmluvy je aj regionálna angažovanosť. Preto prichádzame s úpravou nezlučiteľnosti funkcie člena správnej rady verejnej vysokej školy. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni, poprosím, pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás ešte o pokoj nejaké dve minútky, aby sme mohli ukončiť tento bod.

Habánik, Jozef, poslanec NR SR
V druhom bode odstraňujeme chybu v zákone. Zákon dnes ukladá, že denná a externá forma uskutočňovania študijného programu sa používa, pri nej sa používajú rovnaké metódy. Ak používanie rovnakých metód nie je možné, prípadné nevyhnutné rozdiely v uskutočňovaní študijného programu v dennej a externej forme nesmú mať negatívny vplyv na výsledky vzdelávania.
My sme novelou zákona, ktorá je účinná už od spomínaného dátumu 25. apríla, zjednotili štandardnú dĺžku štúdia medzi dennou a externou formou štúdia s tým, že sme vyrovnali aj počet kreditov pripadajúcich na jednotku študijného programu a na ročník štúdia vyjadrený počtom kreditov 60. Tomu odpovedá časová náročnosť prípravy študenta v rozsahu 1 500 až 1 800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti pri dennej forme štúdia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán navrhovateľ Habánik, prepáčte, že vás vyrušujem, chcem sa spýtať, že či máte záujem skončiť svoju... Do jedenástej? Poprosím vás, pani kolegyne, páni kolegovia, ešte dve minútky, aby sme ukončili.
Nech sa páči.

Habánik, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem, už len, už len poslednú minútku. Keďže má tá záťaž byť rovnaká v dennej a externej forme štúdia, ostala chyba v zákone v rozsahu už spomínaných hodín, tak tieto hodiny zosúlaďujeme a opravujeme tak, aby tá záťaž bola kompatibilná medzi denným a externou, dennou a externou formou štúdia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis