Videokanál poslanca

Mne je jedno ako, či budú, alebo nebudú zverejňované, zapne... (Ruch v sále.) Počkajte! Ale teraz, kolegovia, teraz kolegovia, že toto je precedens. Toto je precedens, toto je precedens, lebo to je aj pri iných veciach, keď niečo prejde o jeden hlas, či vaše, naše, kohokoľvek, kto tu bude v budúcnosti, ak chcete znegovať hlasovanie o jeden hlas, o dva hlasy, a niekto zakričí, že potom tá väčšina uvidí, ako to prešlo, že sa ide... toto je nebezpečný precedens. Tu už nejde o túto parciálnu vec. (Reakcie z pléna.) Veď vám to prešlo, prešiel vám ten zákon.
Ale toto je precedens, pán predseda. Prosím vás, že buďme tu naozaj opatrní, to sa už netýka tohto zákona.

Pán predseda, teraz mimo merita. Už sme tu mali rôzne situácie aj o tom, že bol zákon, ktorý bol schválený, bol problém s účinnosťou a bol retroaktívny, my sme naozaj boli v treťom čítaní. Pán Kočiš ani nekričal, oni tuto kolegovia vedia kričať, ale tie tlačidlá mohli postláčať. Nestlačili ich v treťom čítaní.
Ak teda je tu nejaký zmätok, tak vy rád zvyknete dávať veci na posúdenie ústavnoprávnemu výboru, ale ento zákon bol schválený, pán predseda.

Ďakujem pekne. Nemôžem súhlasiť s tým, čo hovorí pán Taraba. Toto je sofistikovaný spôsob ako niektoré veci zabrzdiť, pretože medzi tie, ktoré sú dobré, ako je zvýšenie škody za, teda výšky škody, kde jednoducho nedá sa nič iné povedať ako súhlas, sa proste hádžu veci, ktoré nabúravajú ten systém, robia ho neprehľadným a vyvažujú, resp. nevyvažujú, nakláňajú to, to kyvadlo v prospech obžalovaných takým spôsobom, aby tá prokuratúra nemohla robiť svoju robotu, lebo prokuratúra má, samozrejme, dodržiavať zákon.
Na druhej strane máme prokuratúru na to, aby v mene štátu, ak niekto poruší zákon alebo existuje také podozrenie, podávala žaloby, dozorovala veci, aby jednoducho v mene štátu ako štátny zástupca tu boli na to, že jednoducho stíhajú tie veci, ktoré sú porušením zákona, lebo sú podozreniami z porušenia zákona. To je podľa mňa to kľúčové, o čom sa, o čom sa sporíme.
No a potom je to už iba spôsob prejavu a interakcie, kým pán Taraba volí jemnú a mäkkú interakciu, že príde s takýmito sofistikovanými zásahmi do trestnej politiky štátu, ktoré oslabujú Úrad špeciálnej prokuratúry a posilňujú generálneho prokurátora a podobne, tak jeho opoziční kolegovia, ako pán Fico alebo ďalší, tí prídu rovno s baranidlom. Vyvalia dvere a hovoria zrušiť, odstaviť, všetkých postaviť mimo služobný pomer. To je ten, ten rozdiel, ale obávam sa, že výsledok prijatia tohto by bolo na konci dňa to isté, čo chce pán Fico a spol.
Akokoľvek ďakujem za debatu, iba dvaja sme dnes na túto tému alebo k tejto veci debatovali. Ja len upresním, ja som nedával žiadny iný návrh ako v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), to znamená, že o tom sa bude normálne hlasovať, žiadnu kulehu tu nerobím.
Ešte raz ďakujem za rozpravu. Samozrejme verím, že, že toto neprejde do druhého čítania.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Musím povedať, že mi je trochu ľúto, že takáto vážna téma ako keby vyprázdni to plénum, že je tu iba pár poslankýň a poslancov Národnej rady. Verím, že nás aspoň ľudia v tomto sledujú, lebo pán poslanec Taraba, on je taký, taký fiškus. On to tak akože pekne tu prednesie, že čo dobré tam chce upraviť, ale to, čo proste nie je úplne dobré alebo to, čo je sporné, to zamlčí. On hovorí o veciach, na ktorých, samozrejme, aj v právnej obci existuje úplná zhoda. To, že máme tak dlho nízku škodu, tá debata je tu roky a tu je nejaký typ prieniku, že naozaj, že škoda by mala byť vyššia, pretože 266 eur tu už máme koľko? Cez 15 rokov. A aj aplikačná prax ukazuje, že to je málo.
Môžme hovoriť o tom, že či je správne alebo nie je správne, aby to, keď niekto podá trestné oznámenie, aby ho mohol stiahnuť. Určitá, určitý priestor tam je cez súhlas poškodeného a podobne, blízkej osoby. Ale, ale áno, toto sú veci na debatu. A je dobré, že sa o týchto veciach debatuje. No ale sú tam aj veci, o ktorých podľa mňa nemá zmysel úplne debatovať, lebo pán Taraba prináša ako zopár naozaj noviniek a perličiek. A mne sa zdá, že dve alebo tri sú také úplne kľúčové.
Prvá vec, ktorá je, a budem rád, keď mi ju potom vysvetlí, že pán Taraba týmto návrhom zákona ruší princíp, ktorý je tu že roky, že neznalosť zákona neospravedlňuje. A on prichádza s konštruktom, ktorý môžem nazvať, že omyl v pohnútke, že nebolo mi úplne jasné, že kradnúť sa nemá, ale tak keď mi to hovoríte, pán prokurátor, tak už teraz mi to jasné je a ja som sa vlastne pomýlil. Že omyl v pohnútke takým spôsobom vložený do Trestného zákona je naozaj veľké nóvum a podľa mňa to kriví tú trestnú politiku. Lebo na tom je zas postavený štát, to si povedzme, že máme zákony, ktoré sa prijímajú tu v Národnej rade, sú kontrolné mechanizmy vo vzťahu k tým zákonom, či to je prezident republiky, ktorý má právo veta alebo potom v prípade, že sú splnené podmienky, tak o tom môže rozhodovať Ústavný súd, že či návrh zákona, resp. už zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, alebo nie je. Ale, ale toto, že nie som si úplne istý, tak to je podľa mňa veľmi dobre pokryté v tom, že či ide o úmyselné alebo neúmyselné trestné činy. To náš Trestný zákon rozlišuje. Ale spochybniť ten základný princíp, na ktorom stojí právny poriadok, že neznalosť zákona neospravedlňuje, je, je nebezpečné.
Druhá vec, ktorá je zvláštna, povedzme to takto, je priznanie práva obvineným a obžalovaným používať aj nezákonne získaný dôkaz v ich prospech. No dobre, ale to nie je rovina, že obvinená alebo obžalovaná osoba prinesie nejaký dôkaz. Tam súd neskúma, či to je zákonné, alebo nie je zákonné, on skúma, či je prípustný, alebo nie je prípustný. Ale v prípade, že prokuratúra príde s nejakým dôkazom, ktorý súd vyhodnotí ako nezákonný, tak sa naň neprihliada a nikto naň nemôže prihliadať. A my hovoríme, teda pán Taraba hovorí, že to tak ale v takom prípade by na to mal prihliadať v prospech obvineného alebo obžalovaného. To v tom kontradiktórnom procese, keď teda proti sebe stoja dve rovné strany pred tým súdom, je vykrivenie opäť toho kyvadla na stranu obžalovaných.
Ďalšia z vecí, ktorá je, to sme tu už riešili, je odňatie niektorých trestných činov spod právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry, a to je ekonomická trestná činnosť, podvody s majetkom, podvody na daniach a odvodoch a rôzne podvody s dotáciami. Opäť. To je, ten Úrad špeciálnej prokuratúry vznikol pre to, aby bol inštitucionálne upravený a pripravený aj materiálne na to, aby riešil tú najzávažnejšiu trestnú činnosť. A my hovoríme, že to vlastne netreba, že to môže robiť ktokoľvek. Len tým ten úrad oslabujeme.
Niekedy moji politickí oponenti, kde teda patrí aj pán poslanec Taraba, sa snažia navodiť dojem, že ja úplne slepo chránim Úrad špeciálnej prokuratúry. Vôbec nie. Sú veci, kde niekto pochybí, má byť disciplinárne alebo trestne stíhaný. S tým ja nemám žiadny problém. Prokurátori majú veľkú právomoc, veľkú zodpovednosť a s tým, samozrejme, je potom, treba hovoriť aj o disciplinárnej zodpovednosti. Bez debaty. Ale, ale prečo by sme mali oslabovať inštitúciu, ktorá roky funguje, ktorá funguje dobre? Kde sa ukazuje, že tí prokurátori robia svoju robotu, že majú úspešnosť na súdoch, že ich žaloby sú prijímané, tí páchatelia sú odsúdení, že sa ani nestránia toho alebo tej kritiky, keď im niekto povie, že toto je procesné pochybenie. Tak sú s nimi konfrontovaní a riešia to, že tie časy, keď Dušan Kováčik zametal veci pod koberec a nepodával žaloby, že oni skončili, oni jednoducho sú preč. Dnes tá špeciálna prokuratúra robí svoju robotu. A v drvivej väčšine ju robí že úplne dobre. A my jej chceme takýmto spôsobom hodiť polená pod nohy.
Ďalšia z vecí, ktorá je úplne zvláštna, je nabúranie inštitútu spolupracujúceho obvineného, kde pán Taraba opäť veľmi sofistikovane tam vkladá niektoré oprávnenia, ktoré súvisia s obvinenými a ich právnymi zástupcami, kedy a akým spôsobom im majú byť poskytnuté zápisnice a v akom rozsahu. Nikto z nás nespochybňuje právo sa brániť, brániť sa v plnej sile a spravodlivo tak, aby jednoducho tej spravodlivosti bolo učinené zadosť, ale týmto vy vypínate ten inštitút spolupracujúceho obvineného. Lebo ak sa niekto rozhodne vypovedať a začne o tom vypovedať, dokončí to, tak vtedy má byť oboznámená aj tá druhá strana, ak je to prípustné, ak je to, ak je to jednoducho dôkaz, ktorý chce prokuratúra použiť na súde. Ale úplne o všetkom, aby prokurátori informovali obžalovaných alebo obvinených, obvinených, lebo obžalovaní už sú informovaní o všetkých skutočnostiach, tak to mi príde, že to ten inštitút potom môžeme rovno zrušiť, lebo oni majú právo na konfrontáciu, majú právo na konfrontáciu so svedkom a podobne, ale toto všetko sa deje, a to, ako to nastavujete vy, znamená, že tam neexistuje žiadny moment vyšetrovania pre tých prokurátorov, žiadny moment nejakej vyšetrovacej taktiky, jednoducho hneď o všetkom majú ísť porozprávať obhajobe. A to súvisí podľa mňa to so systémovým problémom, ktorý sa tejto koalícii, bývalej koalícii alebo tomuto plénu už nepodarí vyriešiť. A to je to, akým spôsobom my máme nastavené trestné konanie, aký je trestný proces. Ten trestný proces u nás je extrémne formalizovaný, extrémne formalizovaný a je naklonený tak, že ten prokurátor musí prejsť milión krokmi, kým si trúfne podať žalobu.
Ja nehovorím, že to má byť, že dneska sa prokuratúra rozhodne, že ide podať žalobu, obžalobu na nejakého obvineného a bodka. Ale keď sa pozriem, aj keď vy hovoríte, že niektoré veci a niektoré trestné sadzby treba optimalizovať vzhľadom aj na západný štandard, na humanizmus a to, ako sa tá politika trestná vyvíja, tak v tomto by sme sa mali tiež chcieť priblížiť k tým štandardom, ktoré platia vo svete, že je nejaké konanie, je vznesené obvinenie, ten obvinený má právo sa konfrontovať s tým, z čoho ho chcú obžalovať, má právo priniesť nejaké dôkazy, má právo nejakým spôsobom spochybniť kroky prokurátora, ale na konci dňa ak si je prokurátor naozaj istý tým, že je to postavené na skutkovom základe, ktorý vie dokázať, tak má ísť s tým pred súd.
A teraz nehovorím o väzbe, aby sme sa tu nesporili o väzbe, ale hovorím o tom, o tom samotnom procese. U nás také veci ako záverečné preštudovanie spisu, ktoré sa opakuje a opakuje a opakuje, tie možné obštrukcie advokátov a podobne, to celé robí ten trestný proces hrozne formalizovaným. A paradoxne táto novela, ktorá je tu predložená, tomu ešte pomáha, že ešte viac do toho má vstúpiť advokát obvineného, ešte viac môže podať námietok, ešte viac sa môže odvolávať na vyšší orgán alebo žiadať o, teda sťažnosťou o prešetrenie postupu nadriadeného orgánu, či už je to nejaký nadriadený policajtovi alebo prokurátorovi a podobne, a to na konci dňa všetko znamená, že to trestné konanie bude ešte viac a viac komplikované.
No a potom úplné, ešte také, také tie bonmoty sú vždy skryté v tých záverečných a prechodných ustanoveniach, akým spôsobom sa majú otvárať rozsudky, ktoré už boli vynesené v mene Slovenskej republiky. Táto novela podľa mňa, žiaľbohu, nič neprináša, čo by zrýchlilo ten proces a urobilo ho transparentnejším. Ona do toho vkladá ešte ďalšie a ďalšie možné prekážky preto, aby sa konkrétny človek mohol brániť na súde, alebo aby ak si verí tá prokuratúra, lebo ona zastupuje štát, mohla ísť so žalobou na súd. Ja verím, že to nebude prijaté už len preto, že je tu komplexná novela Trestného zákona, ktorá bola predložená ministrom spravodlivosti a že tu sa posúvame, ale naozaj, s niektorými časťami ako opäť odňať špeciálnej prokuratúre niektoré veci alebo zrušiť ten princíp, že neznalosť zákona neospravedlňuje, oslabiť spolupracujúcich obvinených, to všetko sú kroky späť, nie kroky dopredu k tomu, aby tá spravodlivosť fungovala lepšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dáma, dámy a páni, návrh zákona bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Pán predseda určil štandardné lehoty, aby prerokoval tento návrh zákona, ak bude schválený, ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor s tým, že lehota je 32 dní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej, s dovolením, ak sa môžem prihlásiť ako prvý. Neviem, či niekto je, či nechcete ísť vy prvý (rečník sa obrátil na navrhovateľa).

Ako sa hovorí, pán Taraba, vy o koze a my o voze. Všeličo ste porozprávali, ale nedostali ste sa k meritu, k tomu, čo v tom zákone je napísané, akým spôsobom vstupujete a keby bola táto novela prijatá, vstupujete do živých vecí, akým spôsobom by to pomohlo mnohým obvineným dnes, ktorých veci ešte stále nie sú na súde, alebo kde sa robia procesné prieťahy. Veď keď ideme do politickej roviny, tak poďme do politickej roviny. Kľudne povedzte, že koho by sa toto dotklo, môže byť aj váš známy alebo biznis-partner pán Košč, keď tu vyťahujete Lipšica, že čo máme s Lipšicom alebo so Žilinkom.
Ja som sa snažil byť vecný, snažil som sa hovoriť o tom, čo v tom zákone napísané je a čo je skryté pod tými paragrafmi. Vy ste prešli do útoku, samozrejme, logicky, ale neodpovedali ste na podstatu, prečo chcete vypnúť Úrad špeciálnej prokuratúry. Však to povedzte, prečo ho chcete vypnúť, prečo chcete tak posilniť generálneho prokurátora. Veď to nie je o odovzdávaní spisov. Keby to bolo o odovzdávaní spisov, tak tam dopíšete jednu vetu. Toto je systémový zásah, ktorý je brutálne antisystémový. V tom je ten paradox, že urobíte z generálneho prokurátora pána boha. To nie je o Žilinkovi ako takom. A koniec koncov už, keď teda hovoríte, že kto ho volil, ja som ho teda naozaj nevolil. Tak hovorme, buď ideme do politickej roviny, tak aj ja dám potom dole rukavice a poďme alebo sa držme proste toho textu, toho zámeru, že čo tam píšete, čo tam nepíšete a prečo to tam vlastne píšete. Však o tomto má byť tá rozprava. Však, samozrejme, všetci sme slobodní hovoriť, čo chceme.
Na druhej strane tento zákon sa tvári, že chce riešiť spravodlivosť na Slovensku. Ja hovorím, že to, ako je to napísané, skriví tú spravodlivosť. Príliš posilňujete jedného človeka.

Ďakujem pekne.
Tu stále aj v reakcii na pána poslanca Baránika neznie úplne jedna vec, že, že prečo tu máme takýto návrh zákona. On nijakým spôsobom nerieši väzbu, ktorú tu spomínate, kolegovia. On nerieši námietku zaujatosti vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi. On nerieši ani tú poriadkovú lehotu, alebo teda procesnú lehotu šiestich mesiacov, na ktorú sa niektorí odvolávajú, pretože on jednoducho pri niektorých tri-šesť-trojkách rozhodoval aj viac ako rok. Jediné, čo chce navrhovateľ, a o čom hovoril v rozprave aj môj kolega, urobiť, je odstaviť Úrad špeciálnej prokuratúry. Pretože keby to chcel urobiť inak, tak to napíše inak. Veď sme, alebo teda niektorí sme právnici, vieme písať právne texty. Keby išlo o väzbu, napíše o väzbe, keby šlo o to, že súd má posudzovať aj dôvodnosť trestného konania a stíhania, tak tam napíše a to tam nie je. Toto je posilnenie generálneho prokurátora.
A opakujem, faktické zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorú viete obísť cez námietku zaujatosti voči všetkým prokurátorom. A posilňujete tým jedného človeka. Ja nemám rád pána Žilinku, veď to nie je nijako, nijaké tajomstvo. Ale to je jedno, či tam je pán Žilinka. Keby tam sedel ktokoľvek, pán Baránik, pán Susko alebo akýkoľvek, pán Hrubala, alebo vymyslím si akéhokoľvek proste prokurátora, sudcu, keby tam bol, robíte z jedného príliš silného. To je ten najväčší problém. A teraz vy sa tešíte niektorí, lebo máte pocit, že generálny prokurátor Žilinka robí všetko dobre. No ale príde iný generálny prokurátor a potom čo budete hovoriť? To je ten problém. Robme veci systémovo a nie v prospech niekoho konkrétneho.

Pán Kuffa, svet nie je čiernobiely, to keď mi to poviete vy, tak ma to až hrklo.
A pointa je, kolegovia, ja som sa snažil byť vecný, že začnem, pán Susko, vami, ja nezľahčujem rozhodnutia Ústavného súdu. A bol som vždy prvý, ktorý hovoril, dávajme pozor, rešpektujme tieto veci, ale dávam veci do kontextu. Ak 280-krát povie, že je niečo v poriadku a 17-krát povie, že to nie je v poriadku, tak obidve veci majú váhu. A, samozrejme, najväčšiu váhu to má pre tých dotknutých. Lenže čo tu hráme? O čo sa tu hráme? Veď my vieme ako právnici, že dnes generálny prokurátor môže kohokoľvek prepustiť z väzby svojím rozhodnutím. (Reakcia z pléna.) Ale áno, pán Susko. Hovoril to aj pán Žilinka. A dobre, prijmime tézu, že to nemôže zasiahnuť do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. No tak tam upravte toto. V poriadku, upravme tam to, že súd má podrobnejšie skúmať dôvody trestného konania. Lebo je judikatúra, ktorá hovorí, že to skúma, Najvyššieho súdu. Sú sudcovia, ktorí hovoria, že to neskúmali. V poriadku. Ale tento návrh, ktorý tu vy dávate, vôbec toto nerieši. On rieši to, že takto vypnete cez námietku zaujatosti Úrad špeciálnej prokuratúry a podriadite ju generálnemu prokurátorovi. Bodka. Čierne na bielom.
Druhá vec, pán Žilinka kým nerozhodne o sťažnosti podľa, alebo podnete podľa tri-šesť-tri, nebude možné podať žalobu. Bodka. Rok, dva, tri, päť, to je úplne jedno. Že netvárme sa, že to je niečo iné, ako to, čo tam je napísané. To je jedno, kto je generálny prokurátor, je jedno, kto je špeciálny prokurátor. Toto je tak nesystémová vec, že úplne vychyľuje to kyvadlo. Jednoducho súdy majú celý inštitucionálny rámec na to, aby rozhodovali o týchto veciach. A ak chceme riešiť partikulárne otázky, tak ich riešme. Ale toto je proste buldozér, ktorého jediným cieľom je zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry.

Dámy a páni, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja začnem rečníckou otázkou, že nie som si úplne istý, ako mám tento návrh zákona nazvať, či to je lex Žilinka, lex Očistec, alebo lex Košč. Pretože tento návrh zákona, hoc je skrytý jeho úmysel v pekne napísaných paragrafoch, nemá za cieľ urobiť nič iné, ako fakticky zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, zastaviť, alebo tak sťažiť vyšetrovania tých najzávažnejších trestných činov, že prokurátori v princípe nebudú mať šancu podať žalobu na súd.
Tento návrh zákona sa tvári ako snaha ochrániť zákonnosť, ako to povedal tu pán navrhovateľ. No zákonným by sa stal iba vtedy, ak by sme ho ako poslanci a poslankyne prijali. Naopak, tento návrh zákona je snahou rozvrátiť právny štát.
Často tu zaznieva v tomto pléne, že Ústavný súd 17-krát konštatoval, že niektoré procesné postupy neboli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky alebo Trestným poriadkom, alebo Trestným zákonom. No moji kolegovia akosi zabudnú povedať, že tam bolo cez 300 podaní, že viac ako 280-krát Ústavný súd sťažovateľom povedal, že všetko bolo v súlade so zákonom. Rovnako nepovedia, že Európsky súd pre ľudské práva dnes vydal správu, že jednému z advokátov odoberá právo zastupovať sťažovateľov na Európskom súde pre ľudské práva kvôli tomu, aké procesné postupy používa a ako argumentuje a čo robí. A rovnako, a v tom je tá hra úplne nefér, predkladatelia nepovedia, že ich jediným cieľom, jediným cieľom je posilniť generálneho prokurátora Žilinku.
Nikto v tejto sále nespochybňuje to, že vyšetrovateľ alebo prokurátor môže pri vyšetrovaní urobiť chybu. To sa stalo, to sa stane, žiaľbohu, tak to je, sú to ľudia, ktorí, ako každý z nás, môžu urobiť chybu. No máme súdy, máme nadriadených prokurátorov, máme Ústavný súd, máme Európsky súd pre ľudské práva, ktorí sú tu presne na to, aby tieto veci korigovali. A z tohto miesta hovorím, áno, mali by sme posilniť aj disciplinárnu zodpovednosť prokurátorov a disciplinárnu zodpovednosť sudcov, lebo taký je život, že za chyby sa platí. A keď rozhodujete o právach niekoho, koho máte vo svojich rukách, tak máte byť zodpovednejší, bez debaty. Ale keby tu pán kolega chcel byť fér, tak nám povie celú pravdu. Tu nie je o tom, že niekto chce obísť generálneho prokurátora, aby nemohol rozhodovať o § 363, a tak podať žalobu na súd.
Prvá vec, ktorá je úplne zásadná, o vine a nevine a o vyhodnocovaní dôkazov majú v tejto krajine rozhodovať súdy. Takto je to nastavené, preto máme dvojstupňový súd, a potom máme ešte prípadne mimoriadne opravné prostriedky. Tak to je, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka, že ak by bol prijatý tento návrh zákona, tak to v praxi znamená to, že generálny prokurátor môže na svojom stole držať, koľko chce, podnet na vybavenie sťažnosti podľa § 363. Kým vy máte lehotu šesť mesiacov na podanie toho podnetu, aby generálny prokurátor nejako rozhodol, on lehotu nemá.
Takže, pán Taraba, povedzte na rovinu, keby ste vy dneska podali podnet podľa § 363, keby ste boli obvinení alebo váš klient, tak generálny prokurátor to môže držať na stole, koľko chce, koľko chce. A podľa vášho návrhu zákona sa nesmie podať žaloba vtedy. To znamená, že to je Pán Boh vtedy na tej prokuratúre. Jednoducho kým si to on nerozhodne, tak žaloba nesmie ísť. To navrhujete vy. To je prvá poznámka alebo jedna z poznámok.
Ďalšia z poznámok je, že ako, prečo sme my vlastne zakladali, tento štát, Úrad špeciálnej prokuratúry? No on bol založený na to, ten úrad, aby sa vyšetrovala tá najzávažnejšia trestná činnosť a rozhodoval o tom Ústavný súd, že Úrad špeciálnej prokuratúry nijakým spôsobom nenabúrava ústavné ukotvenie prokuratúry na Slovensku, a to, že špeciálny prokurátor je samostatný v určitých otázkach, nijakým spôsobom nie je v rozpore s postavením generálneho prokurátora.
Čo navrhuje tu pán kolega, je úplne jednoduché. Namietnete, celý Úrad špeciálnej prokuratúry, v takom prípade to ide generálnemu prokurátorovi, a ten to môže prideliť napríklad Krajskej prokuratúre v Bratislave. A to sa bude diať, veď to si povedzme na rovinu. Každý obvinený čo urobí, ktorý namieta Úrad špeciálnej prokuratúry, povie, že všetci sú zaujatí, pán Žilinka, dajte to niekomu inde. V takom prípade Úrad špeciálnej prokuratúry je vybavený. Ja vám garantuje, že keby toto prešlo, tak pán Gašpar a ďalší, ktorí sú obvinení v kauze Očistec, toto urobia ako prvú vec. Namietnu celý Úrad špeciálnej prokuratúry. Veď vy si pamätáte, akým spôsobom Robert Fico nosil esesácke plášte na tlačovú konferenciu. Ako sa vyjadruje o prokurátoroch Repovi, Šurekovi a ďalších. Ako sa vyjadruje o špeciálnom prokurátorovi Lipšicovi, čo hovorí na niektorých sudcov. Veď neskrývajme pravdu za paragrafy, povedzme si to úplne na rovinu. Posilníte takým spôsobom generálneho prokurátora, že Úrad špeciálnej prokuratúry je vybavený, bodka.
Pretože toto je, toto je jediným cieľom a opakujem, prečo je to nefér? No nefér je to preto, že o námietke zaujatosti voči generálnemu prokurátorovi tam neni ani slovo. Prečo môžme namietať celý Úrad špeciálnej prokuratúry a Žilinku nemôžeme namietať? Podľa mňa to je úplne logické, ak teda by som prezumoval dobrý úmysel pána Tarabu, tak poviem, poďme rovnakým metrom. Ak môžme namietať celý Úrad špeciálnej prokuratúry, no tak urobme systém, ako môžme namietať celú Generálnu prokuratúru. Ako môžme namietať generálneho prokurátora, lebo generálny prokurátor je jediný, ktorý môže rozhodovať o podnete podľa § 363. Nikto iný v tejto krajine.
A keby, poviem vám úplne taký bizarný príklad, jeho sestra bola obvinená, neviem, či vôbec má pán generálny prokurátor sestru, bola obvinená, podá podnet podľa § 363 a generálny prokurátor sa nenamietne, tak kto ho namietne? Kto do toho môže vstúpiť? Keď chcete urobiť systémovú zmes - zmes (povedané so smiechom) teda robíte - keď chcete robiť systémovú vec, tak toto tam malo byť vyriešené, že aj Generálna prokuratúra môže byť namietaná, ale to sa nestalo. Nič z tohto sa nestalo, pretože jediným cieľom, opakujem, jediným cieľom tejto novely je posilniť generálneho prokurátora Žilinku, posilniť kompetencie podľa § 363, zaviesť možnosť odňať vec Úradu špeciálnej prokuratúry, namietať ich všetkých a držať, držať, držať žalobu v šuflíku, až kým to pán Žilinka nedovolia.
Ale to je, to je popretie právneho štátu, to je, aj keby tam sedel ten najsvätejší človek, vy dávate takú obrovskú moc do rúk jedného človeka, a to je nesystémová vec, lebo, opakujem, na Slovensku o vine alebo nevine má rozhodovať súd. Oni, sudcovia majú povedať, či je niekto vinný, alebo nevinný. Samozrejme, aj prokurátor má v nejakej miere hodnotiť dôkazy, ale to záverečné hodnotenie so všetkým balíkom oprávnení, že sudca si zavolá tých svedkov, vidí tie listinné dôkazy, vie ich konfrontovať, vie ich krížovo konfrontovať aj žalobca, aj žalovaný, resp. prokurátor a obžalovaný vedia do toho vstúpiť, on to vidí, vyhodnocuje to v súvislostiach. To nič z toho nie je schopný generálny prokurátor urobiť, pretože nemá na to aparát, nemá na to zákonné kompetencie a podobne.
Ja chcem veriť, že táto novela neprejde a verím, že všetci rozumní poslanci sa k tomu tak postavia, že, že toto je rozvrat, toto nie je posilňovanie, toto je rozvrat právneho štátu a maximálne posilňovanie Maroša Žilinku alebo posilňovanie obvinených v kauze Očistec a v ďalších a ďalších kauzách.
Mňa by zaujímalo, že s kým ste to konzultovali, pán Taraba, lebo predpokladám, že túto novelu ste nepísali vy. Rovnako by ma zaujímalo, že čo vás k tomu motivovalo, lebo argument, že 17-krát rozhodol Ústavný súd o niečom, to nie je argument. A rovnako to, že chcete, aby tri-šesť-trojka ako keby sa odpolitizovala, to tiež nie je argument, lebo keby ste to mysleli vážne, tak tam urobíte lehoty, vysporiadate sa s námietkou zaujatosti voči generálnemu prokurátorovi a mnoho ďalších vecí a určite by ste nešli tým spôsobom, že generálny prokurátor môže držať žalobu v šuflíku, koľko sa mu chce, a vieme de facto zrušiť celý Úrad špeciálnej prokuratúry.
Apelujem špeciálne na kolegov z bývalej koalície, či je to OĽANO, či je to SaS, ale či je to SME RODINA, aby tento návrh zákona nepodporili, pretože, keď sme pred troma rokmi, tri a pol rokom sľubovali ľuďom, že aká to bude koalícia, jedna z vecí bola, že bude protikorupčná. A ja verím a chcem naozaj veriť, že sa k tomu všetci kolegovia vrátia, lebo akékoľvek chyby, ktoré urobí vyšetrovateľ, prokurátor alebo sudca, nemôžu byť zámienkou a dôvodom na to, aby sme zbúrali systém a zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry a urobili z pána Žilinku naozaj Pána Boha na tej prokuratúre.
A rovnako chcem z tohto miesta povedať úplne otvorene, ak by sa vám podarilo tu vytvoriť prožilinkovskú koalíciu, alebo proočistec koalíciu, pán Taraba, tak v takom prípade budeme bojovať v druhom čítaní. A keby sa, nedajbože, podarilo, že to presadíte aj v druhom čítaní, tak z tohto miesta vám hovorím, že budeme prví a určite nie jediní, ktorí budú apelovať na pani prezidentku, aby tento návrh zákona, ktorý, verím, že neprejde, nepodpísala. A keby ste to zlomili, tak už teraz vám hovorím, že ideme s tým na Ústavný súd, lebo toto, čo navrhujete vy, nie je systémová zmena. To je snaha zastaviť vyšetrovania, neprimeraným spôsobom posilniť Žilinku a zrušiť fakticky Úrad špeciálnej prokuratúry.
Dámy a páni, pre všetkých, ja viem, že vy, ktorí tu sedíte, drvivá väčšina z vás si to uvedomuje, ale tí, ktorí nás sledujú, toto je odvar toho, čo by nás čakalo po voľbách, ak by sa k moci dostal Fico, Danko a spol. Takto vznešene zamotané v paragrafoch s peknými rečami o tom, ako všetko je zákonné, tu odstavia Úrad špeciálnej prokuratúry, Špecializovaný trestný súd, zastavia vyšetrovania, nepohodlných sudcov vyhádžu a mnohé a mnohé ďalšie veci.
Toto nesmieme dovoliť, lebo ten zápas bez ohľadu na to, čo nás rozdeľuje, je úplne kľúčový. Zápas za to, aby zo Slovenska bol právny štát, musí spojiť všetkých demokratických politikov, ktorým záleží na tom, ako táto krajina bude vyzerať. Lebo pánom, ktorí sa snažia pretlačiť tento návrh zákona, v skutočnosti nejde o spravodlivosť. Ide im o pár ich kamarátov, kolegov a ľudí, ktorí sú dnes ohrození vyšetrovaním, ktorí sa boja vyšetrovania alebo ktorí majú kamarátov na tých správnych miestach.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, dámy, páni, pán minister, predseda Národnej rady pridelil tento návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Gestorský výbor určil ústavnoprávny výbor.
Ústavnoprávny výbor návrh na vyslovenie súhlasu prerokoval, neprijal uznesenie. Výbor pre hospodárske záležitosti návrh prerokoval a odporúčal Národnej rade ho schváliť ako medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred našimi zákonmi.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor, avšak nebol schválený tento návrh, keďže nebola dosiahnutá potrebná väčšina.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.