Videokanál poslanca

Ak môžeme, teda v záverečnom slove len zareagujem na pána Vetráka, je to prvé čítanie, samozrejme, vieme, akým spôsobom ten zákon vznikal, čiže je tam, samozrejme, priestor na ďalšie úpravy tak, aby, aby do druhého, tretieho čítania išla vyčistená verzia. Ďakujem za podporu.

Ďakujem. Dovoľte mi, aby som stručne vysvetlil tie dôvody, pre ktorých, pre ktoré tento návrh predkladáme.
Nariadenie Európskej únie 2022/2065 je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb. V zmysle hesla ´čo je nezákonné offline, je nezákonné aj online´, zavádza nové harmonizované pravidlá pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, vrátane sociálnych sietí, online trhovísk, internetových vyhľadávačov, webhostingových a kvaldových služieb, online cestovných a ubytovacích platforiem, obchodu s aplikáciami a iných typov online platforiem.
Regulácii budú podliehať aj poskytovatelia z tretích krajín, ak svoje služby poskytujú užívateľom v Európskej únii.
Cieľom nariadenia Európskej únie 2022/2065 je prispieť k budovaniu bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia, k zlepšeniu podmienok poskytovania cezhraničných sprostredkovateľských služieb, k zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a k posilneniu ochrany základných práv užívateľov v online priestore.
Cieľom vnútroštátnej implementácie prostredníctvom tohto návrhu zákona je zabezpečenie vymožiteľnosti práv a povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia. Členské štáty sú povinné menovať tzv. koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude zodpovedný za riadne vykonávanie nariadenia na národnej úrovni a bude národným koordinátorom vo vzťahu k ostatným členským štátom k Európskej komisii, voči poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, príjemcom služieb a iným subjektom v zmysle nariadenia. Kritériom výkonu funkcie koordinátora digitálnych služieb je striktná požiadavka na jeho nezávislosť od verejných a súkromných subjektov.
V podmienkach Slovenskej republiky je najvhodnejším kandidátom na plnenie týchto úloh Rada pre mediálne služby, ktorá môže nadviazať na doterajší výkon pôsobnosti vo vzťahu k platformám na zdieľanie obsahu a platformám na zdieľanie videí v zmysle platného zákona o mediálnych službách. Návrhom zákona sa má zabezpečiť takisto včasná implementácia tohto nariadenia Európskej únie a takisto sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore, spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb. Toto nariadenie Európskej únie sa uplatňuje na poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb a internetové vyhľadávače, najmä online trhoviská, obchody s aplikáciami, sociálne médiá pre podnikateľov, nástroje na porovnávanie cien a všeobecné online vyhľadávače, prostredníctvom ktorých obchodníci v Európskej únii ponúkajú tovar alebo služby spotrebiteľom.
Cieľom tejto regulácie je zvýšiť spravodlivosť a transparentnosť online podnikateľského prostredia, ktoré podnikom umožňuje cezhraničné pôsobenie na vnútornom trhu Európskej únie. Presadzovanie nariadenia Európskej únie 2019/1150 bolo doposiaľ v Slovenskej republike ponechané na súdy. Európska komisia v tejto súvislosti začala voči Slovenskej republike konanie o porušení zmlúv podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie z dôvodu nezabezpečenia dostatočne primeraného a účinného presadzovania nariadenia. Doplnením vnútroštátnej právnej úpravy v návrhu zákona sa ustanoví právny základ pre verejno-právny výkon dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa tohto nariadenia. S prihliadnutím na vecné súvislosti medzi nariadeniami 2019/1150 a 2022/2065 sa navrhuje zverejniť tieto kompetencie Rade pre mediálne služby.
Návrhom zákona sa zároveň upravujú niektoré ustanovenia zákona o mediálnych službách, týkajúce sa multimodálneho prístupu a ochrany maloletých vrátane uplatňovania jednotného systému označovania a tiež kompetencie komisie na ochranu maloletých. Návrh zákona precizuje aj ustanovenia upravujúce udržiavanie jednotlivých oprávnení Radou pre mediálne služby. Súčasne sa z dôvodu aplikačných problémov navrhuje úprava prechodných ustanovení, upravujúcich zabezpečenie multimodálneho prístupu Rozhlasom a televíziou Slovenska v období do konca roka 2026.
Návrhom zákona sa upravuje aj zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zmeny sa týkajú najmä oblasti ochrany maloletých a činnosti komisie na ochranu maloletých, v rámci ktorých z aplikačnej praxe vystali určité nedostatky.
Súčasťou návrhu zákona je aj úprava zákona č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie, ktorou sa navrhuje precizovať požiadavky, týkajúce sa evidencie periodických publikácií, ktoré sú spravodajskými webovými portálmi. Okrem toho sa rozširuje okruh dôvodov, v prípade ktorých môže ministerstvo kultúry vymazať periodickú publikáciu zo zoznamu periodických publikácií a explicitne sa ustanovuje, že povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora sa nevzťahuje na subjekty verejnej správy.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vám v mene mojom a kolegu Dominika Drdula predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrhom zákona sa upravuje pôsobnosť nezávislého národného regulačného orgánu Rady pre mediálne služby, ktorej pôsobnosť sa navrhuje rozšíriť o nové kompetencie v digitálnej oblasti. Návrhom zákona sa Rada pre mediálne služby ustanovuje za koordinátora digitálnych služieb, čím sa má zabezpečiť implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európy z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice akt o digitálnych službách.
Stručne uvediem ďalšie detaily návrhu zákona v rozprave, do ktorej sa tým pádom budem aj ako prvý hlásiť.

Ďakujem, dobré ráno.
Kolegyne, kolegovia, na Slovensku posledné roky zažívame atmosféru zvýšeného tlaku a atakov na novinárov. Sme jednou z mála krajín Európskej únie, kde sme zažili smrť novinára a jeho snúbenice a vzhľadom na to, že sa zase blíži ďalšie predvolebné obdobie, zosilňujú sa verbálne ataky politikov na novinárov. Stačí si spomenúť špinavé protislovenské prostitútky Roberta Fica alebo pomerne nedávne prirovnávanie slovenských novinárov k Hitlerovým novinárom zo strany Igora Matoviča. Preto som presvedčený, že je v tejto chvíli čas a priestor na zvýšenie ochrany novinárov pri výkone ich povolania, a preto predkladám tento návrh zákona, ktorého cieľom je zaradiť novinárov do kategórie chránených osôb v Trestnom zákone, aby boli prípadné útoky na nich posudzované prísnejšie. Pojem novinár nebude zahŕňať iba redaktorov printových či v elektronických médiách, v televízii alebo v rozhlase, ale napríklad aj investigatívnych blogerov. Prijíma sa tak odporúčanie uznávaných mimovládnych organizácii, ktorou je napríklad organizácia Article 19, ktorá hovorí, že už nie je vhodné definovať žurnalistiku a žurnalistov odkazom na určitý uznávaný orgán odbornej prípravy alebo na pridruženie ku konkrétnej spravodajskej jednotke či profesnému orgánu. Na definíciu žurnalistiky je potrebné nazerať z funkčného hľadiska, to znamená žurnalistiku ako aktivitu, ktorá môže byť vykonávaná bez prekážok. Napokon za strážnych psov demokracie považuje blogerov, ak sa ich činnosť týka vecí verejného záujmu, čo je dôležitý aspekt nášho návrhu, popri novinároch aj Európsky súd pre ľudské práva. Nebudem teraz citovať konkrétne rozhodnutie. To znamená, postavenie novinára ako chránenej osoby možno demonštrovať na príklade konkrétneho trestného činu, a to nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona: "Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok." Pri spáchaní tohto trestného činu na chránenej osobe je už trestná sadzba najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky.
Práve preto navrhujeme zaradiť medzi chránené osoby aj novinárov s tým, že navrhujeme potom v konkrétnych ustanoveniach vymedziť znaky novinára ako chránenej osoby. Prvým je opakované rozširovanie ideí alebo informácií slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. A druhý dôležitý znak sa týka obsahu takýchto ideí alebo informácií. Musí ísť o dôležitú otázku verejného záujmu. Prostredníctvom týchto znakov tak nebude rozhodujúci napríklad zamestnanecký vzťah k vydavateľovi periodickej tlače alebo vysielateľovi, ale reálny obsah práce danej osoby.
Pokiaľ ide o to, čo možno považovať za dôležitú otázku verejného záujmu, nepochybne možno za ňu považovať napríklad informácie o hospodárení s verenými prostriedkami, o nakladaní s majetkom štátu, obcí, samosprávnych krajov či verejnoprávnych inštitúcií alebo o prepojeniach vplyvných osôb na verejných činiteľov. V konečnom dôsledku, samozrejme, bude úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdu, aby takéto nové vymedzenie chránenej osoby aplikovali v kontexte konkrétneho prípadu.
Ďakujem.

Ďakujem.
Nebudem už zdržiavať veľmi, keďže je pokročilá doba. Pán Mazurek už aj odchádza. Keďže ako sám povedal, ešte si nezaložil médium a tento zákon sme ešte neschválili, tak či tak by som využil tú možnosť a nebol by som mu odpovedal. Keď si ho založí a zákon prejde, potom budem musieť.
Ale spomeniem len zopár vecí, ktoré spomenul on a jeho kolegovia, ako dôvod, prečo vlastne predkladám tento aj ten nasledujúci zákona - mienkotvorné médiá sú obyčajná žumpa, novinári sú bezcharakterní niktoši, novinárske hyeny, tisíce bláznov a polobláznov. Práve pre takýchto poslancov potrebujeme zlepšiť podmienky na prácu novinárov a zvýšiť ich ochranu.
Ďakujem, Ondrej Dostál, za tie pripomienky a za kultivovaný spôsob, akým si ich predniesol. Ja im aj rozumiem a ponúkam tento zákon ako priestor v prípadnom druhom, treťom čítaní sa baviť o... o zlepšení a prepracovaní najmä preto, že sme čakali teda dlho, či príde s nejakými úpravami ministerstvo kultúry. Zdá sa, že už v tomto volebnom období nie, a vnímam to ako poslednú šancu ešte do konca volebného obdobia v tomto niečo urobiť.
Čiže ešte raz vám ďakujem za pripomienky a napriek tomu, že im rozumiem, tak chcem podporiť poslancov, ktorých... zajtra vás tu bude viac, o posunutie zákona do druhého čítania.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, nasledujúce dva zákony uvediem na úvod možno jedným odstavcom.
Ja ako bývalý novinár vnímam zhoršujúcu sa situáciu pri výkone práce novinárov, a tá má dva rozmery. Jeden rozmer je, a toho sa týka tento prvý zákon, a to je možnosť dopracovať sa k nejakému typu informácií a odpovedí aj od nás verejných funkcionárov.
A druhá, druhý aspekt, ktorý budem riešiť v tom ďalšom návrhu zákona, sa týka lepšej ochrany novinárov pri výkone ich práce.
Pokiaľ ide o tento návrh zákona, jeho cieľom je posilnenie povinnosti orgánov verejnej moci a verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov. Sankciou za nedodržanie povinností bude to, čo ustanovuje už v súčasnosti zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pri porušení práva na slobodný prístup k informáciám.
Takýto postup je odôvodnený skúsenosťami z aplikačnej praxe, keďže sa konkrétny, keď sa konkrétny orgán verejnej moci rozhodne neodpovedať na otázky vybranej skupiny novinárov, pričom títo novinári nedisponovali rýchlym a účinným prostriedkom nápravy.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Veľmi krátko k tým praktickým aspektom a k jednému upresneniu.
Upravujeme vlastne túto vec aj v zákone o publikáciách a nesprávne vzhľadom na čas, kedy bol zákon predkladaný, sa odvoláme na úpravu zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý sa medzičasom zmenil na zákon o mediálnych službách. Čiže v prípade, že prejde zákon do druhého čítania, budeme, samozrejme, toto upravovať tak, aby to su... sedelo s aktuálnym zákonom, pričom ten bod vlastne v § 17, bod 8 v zákone o mediálnych službách zostal takmer identický oproti zákonu o vysielaní a retransmisii.
A zmyslom je, pokiaľ ide o zákon o publikáciách, ktorý už dnes v § 7 obsahuje právo na informácie, a sú tam vymenované orgány verejnej moci, ktoré sú povinné tieto informácie poskytovať. Do predmetného ustanovenia zakotvujeme rovnakú povinnosť aj pre verejných funkcionárov, tak ako sú definovaní v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Takú istú vlastne zmenu navrhujeme v tom nesprávne označenom zákone o vysielaní a retransmisii, a pokiaľ ide o tie sankcie, ako som spomínal, navrhujeme to upraviť v priestupkovom zákone, ktorý už dnes upravuje priestupok na úseku práva na prístup k informáciám. To znamená, pre tento správny delikt navrhujeme začleniť aj porušenie tejto precizovanej povinnosti, tak ako som to spomínal, s tým, že nová poznámka pod čiarou už bude odkazovať priamo na zákon o slobodnom prístupe k informáciám aj na právo na informáciu upravenú v zákone o publikáciách a vysielaní a retransmisii.
Samozrejme, v prípade, že prejde zákon do druhého čítania, budeme následne upravovať aj účinnosť, keďže bol predkladaný ešte na jeseň, je tam pôvodná účinnosť 1. januára 2023.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán kolega Dostál, ja len tri poznámky k vášmu vystúpeniu. Mnohé tie technické veci dávajú zmysel, čo sa týka komunálnych volieb, prezidentských volieb. Ale naozaj sa mi zdá v čase, keď je jasné, kedy bude termín predčasných volieb, predkladať zákon, ktorý ovplyvňuje spôsob ich vykonania len preto, že to malo OĽANO v nejakej ankete, za absurdný a neakceptovateľný. Viete, prečo potom chceme zvyšovať legitimitu iba parlamentných volieb? Veď máme voľby do Európskeho parlamentu, máme prezidentské voľby, kde takisto bolo vhodné, komunálne voľby, dávajme odmeny, aby sme zvyšovali účasť.
Na druhej strane chcete znižovať kvórum v miestnom referende. No veď to ide presne proti tejto vašej logike. Na jednej strane chcete odmeňovať za to, aby bola vyššia účasť. Na druhej strane znižujete legitimitu rozhodovania v miestnom referende. Naozaj tomu nerozumiem.
A ešte k tomu zníženiu toho, tých prednostných hlasov z 3 % na 1 %. No ja mám rád fakty, tak som sa pozrel, ako by vyzeral tento parlament, keby v 2020 platila táto hranica. Bolo by tu desať iných poslancov, čo je asi 6,6 %. Tak si treba zvážiť. A dokonca v prípade najväčších strán OĽANO a SMER-u by to boli dvaja poslanci a jeden poslanec. Takže tam by to žiadnu zásadnú zmenu neurobilo. Jedinú zásadnú zmenu z môjho pohľadu by to urobilo, že ja sa síce snažím veľmi vás nevyrušovať pri týchto vašich legislatívnych orgiách, ale platilo to jedno percento, tak ja tu nesedím. Tak by ste si ušetrili aj túto faktickú poznámku.
Ďakujem.

Ďakujem. V zmysle záverov poslaneckého grémia žiadam o presunutie bodov 1238 a 1239, tie dva moje mediálne zákony, na nasledujúcu schôdzu. Hneď to dostanete písomne.

Podávam procedurálny návrh v mene troch klubov – SaS, OĽANO, SME RODINA –, aby sa tlače 1238 a 1239, to sú tie dva moje návrhy zákonov, presunuli na najbližšiu schôdzu, decembrovú. Ďakujem.

Po včerajšom vystúpení Igora Matoviča som povedal, že ak niekto ešte váhal, či by predsa len nemohol zostať ministrom financií, tak po tom, čo tu porozprával, už neváhať nemohol.
No Igorovi Matovičovi to nestačilo, prišiel nás presvedčiť aj druhýkrát. A myslím si, že presvedčil aj tých posledných. Dneska tu nakydal na úplne každého. Najviac ma bavilo, ako sa strašne venoval progresivistom a fašistov z nich robil. Neviem, prečo sa ich bojí, však tu sedí v tejto chvíli jeden, keď tu budú sedieť 30 po budúcich voľbách, som zvedavý, čo bude robiť.
A chcem vás spýtať, že s kým on chce robiť politiku, pretože on už dourážal úplne všetkých. A nebudem sa teraz zastávať všetkých ľudí, ktorí sa vedia obhájiť aj sami, pretože tu sedia, ale chcem sa zastať jednej skupiny ľudí, ktorá tu síce v sále je, tam hore na balkóne, ale nevie sa obrániť, a to sú novinári. To, čo predviedol Igor Matovič dnes, tú, tie útoky hnusné, primitívne na novinárov, ho podľa mňa vyčleňujú z normálnej, slušnej spoločnosti a diskvalifikujú ho na výkon akejkoľvek verejnej funkcie. On sa vymedzoval celý život voči Robertovi Ficovi, lenže bol to Robert Fico, ktorý podobnými útokmi pred rokmi na novinárov, urobil z novinárov lovnú zver a skončilo to vraždou Jána Kuciaka.
To, čo robí Igor Matovič je v tejto chvíli úplne to isté. Robí z novinárov terč, robí z nich lovnú zver. Môže sa hanbiť a nepatrí medzi slušných ľudí a do slušnej spoločnosti.