Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ešte raz, vážené dámy alebo pani poslankyne, páni poslanci, máte pred sebou materiál Zahraničná a európska politika Slovenskej republiky v roku 2020.
Tento materiál už bol prerokovaný v zahraničnom výbore aj vo výbore pre európske záležitosti, a preto chcem aj z tohto miesta poďakovať poslankyniam a poslancom za ozaj korektnú debatu, ktorú sme mali v oboch výboroch. Nebudem opakovať to, čo je v dokumente...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ešte raz, vážené dámy alebo pani poslankyne, páni poslanci, máte pred sebou materiál Zahraničná a európska politika Slovenskej republiky v roku 2020.
Tento materiál už bol prerokovaný v zahraničnom výbore aj vo výbore pre európske záležitosti, a preto chcem aj z tohto miesta poďakovať poslankyniam a poslancom za ozaj korektnú debatu, ktorú sme mali v oboch výboroch. Nebudem opakovať to, čo je v dokumente uvedené, a radšej využijem túto príležitosť na predstavenie zahraničnopolitických priorít v širšom kontexte.
Som vo funkcii ministra stále ešte menej ako pol roka, hoci v diplomacii som takmer 30 rokov. V domácej politike som nový. Ako vidíte, aj tu v pléne ani som nevedel, kde si mám sadnúť, keď uvádzam materiál, preto vám chcem priblížiť alebo využiť túto príležitosť a priblížiť moje uvažovanie o slovenskej zahraničnej politike. Samozrejme, že neočakávam, že budete so mnou vo všetkom súhlasiť, ale úprimne vaše reakcie budú pre mňa cennou spätnou väzbou.
V mojom vystúpení chcem postupne položiť päť z môjho pohľadu zásadných otázok o slovenskej zahraničnej politike:
1. Čo je zahraničnopolitickým záujmom Slovenskej republiky?
2. Aký je svet, v ktorom realizujeme záujmy Slovenska?
3. Ako ich najefektívnejšie budeme hájiť vo svete?
4. Prečo sú princípy slobody, demokracie a právneho štátu dôležité aj v zahraničnej politike? A
5. Čo chceme pre Slovensko presadzovať v zahraničnej politike?
Takže ak dovolíte, otázka č. 1: Čo je zahraničnopolitickým záujmom? Najvyšším z môjho pohľadu je chrániť zvrchovanosť Slovenskej republiky, prispieť k ochrane demokratického zriadenia a právneho štátu ako základného predpokladu pre ekonomickú prosperitu.
Čo to znamená pre zahraničnú politiku v súčasnom globalizovanom svete? Ako ukazuje pandémia, klimatické zmeny, masová migrácia, demografické zmeny, hybridné hrozby, dezinformácie, ale aj pôsobenie neštátnych aktérov, schopnosť čeliť týmto fenoménom stavia do nového svetla suverenitu každého štátu, a to bez ohľadu na jeho veľkosť. Dnes už neexistujú izolované národné odpovede, a preto nevystačí, ak sa štátnou suverenitou budeme oháňať podľa toho, ako sa to doma hodí. Treba ju vnímať v realite dnešného komplikovaného sveta. Aktívne ju presadzovať jej zdieľaním všade tam, kde je to nevyhnutné. Pritom zopakujem, aby nedošlo k nedorozumeniu, zdieľanie neznamená jednostranné odovzdanie suverenity. Nie, zdieľať znamená silnejšie uplatňovať záujmy a rozhodnutia s partnermi, ktorí sa rovnako ako my s nimi delia o časť ich suverenity s nami.
Majme totiž na pamäti jednu vec. Slovensko je 127. krajina na svete podľa veľkosti, 117. podľa počtu obyvateľov a v poradí 60. ekonomika s 0,11 % podielu na globálnom HDP. Od roku 2004 sme však súčasťou Únie, ktorá je 7. najväčšia a 3. najľudnatejšia na svete a je 2. najväčšou svetovou ekonomikou. Preto každý, kto je schopný vnímať tieto fakty, musí uznať, že členstvo v EÚ výrazne nadhodnotilo naše možnosti a aj náš vplyv v medzinárodných vzťahoch. Bez členstva v Európskej únii a NATO by sa nás na náš názor nikto nepýtal, ani by sme ho nemali ako efektívne presadzovať. Preto nesúhlasím s hlasmi tých, ktorí hovoria, že tieto organizácie nám obmedzujú priestor pre vlastné postoje. Opak je pravdou. A ja sa obraciam na vás, zvolených zástupcov našich občanov, aby sme im tieto súvislosti vysvetľovali.
Toto konštatovanie ma privádza k druhej otázke, a to je uvedomenie si toho, aký je svet, v ktorom presadzujeme záujmy Slovenska. V dokumente sme ho nazvali nestabilným, ale nemôžeme všetko zvaliť teraz na COVID, pretože veľké pnutia a konflikty tu už boli pred pandémiou. Dlhšiu dobu sme svedkami oslabovania multilateralizmu, medzinárodného práva a erózie strategickej stability. Dochádza k oslabovaniu režimov kontroly zbrojenia a nástroju na budovanie dôvery a bezpečnosti v Európe. Sme svedkami štvrtej priemyselnej revolúcie, v centre ktorej stojí revolúcia technologická. Zároveň sme sa v pandémii kvôli pandémii ocitli uprostred najväčšieho hospodárskeho prepadu po 2. svetovej vojne. Vo výsledku sme ale svedkami javu, ktorý sa v histórii udial už viackrát: nástup nových globálnych aktérov a súperenia veľmocí.
Kľúčovou otázkou, ktorá sa týka aj nás, je, či v 21. storočí udržíme ten medzinárodný poriadok, ktorý v konečnom dôsledku po páde berlínskeho múru priniesol slobodu aj nám. Čína je v strede tohto diania a jeho súčasťou je nielen hospodárska a technologická konkurencia, ale aj súťaž dvoch rôznych pohľadov na svet a na spôsob spravovania spoločnosti. Osobitne v tejto oblasti stojíme na opačných brehoch a ako súčasť demokratického sveta očakávame, že Čína zohľadní nielen svoje záujmy, ale aj svoju zodpovednosť a svoje globálne zámery bude realizovať s rešpektom voči záujmom iných. Preto zdieľame európsky, spoločný európsky postoj k tejto krajine, ktorá je partnerom, konkurentom, ale aj rivalom zároveň.
Ďalším významným medzinárodným aktérom je Rusko. Urobím všetko pre to, aby sme vzťahy s touto krajinou rozvíjali na prospech našich štátnych záujmov. Bohužiaľ, v ostatnom období sa na Slovensku dostali vzťahy s Ruskom do roviny emócií. V očiach našej verejnosti vznikol dojem, akoby sa stali agendou či vlastníctvom jednej politickej strany. Vzťahy s Ruskom preto potrebujeme dostať do vecnej polohy, byť si vedomí našich záujmov, ale takisto aj problémov a odlišných postojov. Chápeme, že Rusko má svoje záujmy. To, čo však prehliadať nemôžme, je, akými spôsobmi ich Rusko uskutočňuje. Keď k tomu máme výhrady, sme nútení a budeme reagovať, aj keď, opakujem, naším primárnym cieľom zostáva rozvíjať dobré vzájomné bilaterálne vzťahy a komunikovať s Ruskom o mnohých medzinárodných otázkach.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pre úspech zahraničnej politiky je mimoriadne dôležitý čo najširší domáci konsenzus v kľúčových otázkach. Čím sme jednotnejší doma, tým úspešnejší budeme v zahraničí. Je to politicky univerzálne pravidlo. Či je štát väčší, alebo menší, alebo hoci aj najväčší. Aj preto pripravujeme novú bezpečnostnú stratégiu. Tá pomenuje naše životné záujmy, spojencov a partnerov, s ktorými ich budeme presadzovať. Ubezpečujem vás aj občanov Slovenskej republiky, že v bezpečnostnej stratégii nepoprieme, že svet má štyri svetové strany, ale bude z nej jasné to, kde patríme.
Samozrejme, mať takúto stratégiu a byť okolo nej čo najviac zomknutý je základ, ale nestačí to, a preto si treba položiť ďalšiu zásadnú, tretiu otázku: Ako najefektívnejšie obhájime záujmy Slovenska? Základom sú silné vzťahy so susedmi a následné formovanie spojenectiev, ktoré sú v záujme Slovenska. Aj v zahraničnej politike platí, že dobré susedské vzťahy zvyšujú hodnotu nášho domu. Preto usilujeme o rozvoj vzťahov so susedmi v bilaterálnych aj regionálnych formátoch. Najintenzívnejšia zostáva vyšehradská spolupráca, ale otvárame sa zároveň aj novým platformám. Pričom práve pandémia dala pozitívny impulz napríklad slavkovskému formátu, ktorý je spoluprácou s Českom, Rakúskom a Slovenskom.
Rámcovou nadstavbou našich vzťahov je naše strategické smerovanie. Sme súčasťou západného demokratického spoločenstva a dovoľte mi opäť zdôrazniť, západ v tomto kontexte nie je geografii, ale o spôsobe, akým chceme spravovať našu spoločnosť. Politický západ so všetkými problémami nestelesňuje to, čo dáva predpoklad pre prosperitu a bezpečnosť. Nevidím preto priestor pre experimenty a úprimne nerozumiem hlasom volajúcim po tom, aby sme nepatrili, aby sme patrili niekde medzi, pretože v tomto prípade to znamená nepatriť nikde a to v dnešnom nestabilnom svete nie je dobrá alternatíva pre Slovensko.
Pani poslankyne, páni poslanci, keď hovorím o EÚ, želal by som si, aby sme už nehovorili len o fondoch, diaľniciach či čističkách odpadových vôd. Sú dôležité, ale, bohužiaľ, ak hovoríme len o nich, spoluvytvárame tak obraz EÚ, akoby tu išlo len o peniaze. To je, samozrejme, dôležité, ale chcem povedať niekoľko slov o tom, čo je oveľa dôležitejšie.
EÚ je viac ako len hospodársky klub alebo plná špajza, z ktorej sa dá len vyberať. Nezabúdajme, že integrácia je odpoveď na dvojnásobné zlyhanie v Európe v 20. storočí, keď v medzinárodných vzťahoch rozhodoval princíp silnejšieho a bezohľadnejšieho, ale ten vyústil do dvoch zničujúcich vojen. EÚ je preto aj dnes poistkou proti nacionalizmu, národným egoizmom a je dobrým riešením osobitne pre menšie štáty.
Preto odmietame konšpirácie a fabulácie, že mimo EÚ by sme na tom boli lepšie. Neboli, pretože bez EÚ sa Európa opäť premení na ring, kde sa naplno prejaví politická, ekonomická váha jednotlivých štátov a tým sa zreálni aj naša vlastná váha voči veľkým krajinám. Záujem Slovenska je preto sedieť za stolom, kde sú dohodnuté pravidlá bez ohľadu na veľkosť ekonomiky či počet obyvateľov. Druhá možnosť je prizerať sa spoza dverí, ako pravidlá tvoria iní a rozhodujú o nás bez nás, a dúfam, že sa nám už nikdy nič také neprihodí.
Podobne to platí o NATO. Naše členstvo v aliancii nie je o amerických záujmoch, ako je to cieľavedome podsúvané slovenským občanom. Je to výsostne o našich slovenských záujmoch. Dovoľte jeden citát: "Je hlavne zásluhou Spojených štátov, že Slováci v roku 1918 konečne striasli jarmo poroby." Pravdepodobne si myslíte, že som to povedal ja, o ktorom niektorí aj z poslancov Národnej rady hovoria, že si chodím pre rady do Washingtonu. Nie. Povedal to človek, okolo busty ktorého každý deň vchádzate do parlamentu, bol to Andrej Hlinka. Aj preto cítim potrebu povedať tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky pár viet na adresu Spojených štátov, ktoré sa za ostatné roky dostali na Slovensku do veľmi zvláštneho kontextu. Do takého, že sa už aj tzv. mainstreamoví politici boja hovoriť o Spojených štátoch ako o našom strategickom partnerovi a spojencovi. Toto sa u nás totiž nenosí. Problém pritom nie je vecná kritika Spojených štátov a ich zahraničnej politiky. Tá je prítomná všade v Európe a kto počúva, čo hovorím aj ja, vie, že sa s niektorými krokmi Spojených štátov a ich administratívy v zahraničnej politike nestotožňujem. Problém je však niekde inde. Totiž, bohužiaľ, aj v slovenskej politike, nehovoriac už o dezinformačnej scéne, je živená antipatia voči Spojeným štátom. A povedzme si to otvorene, u nás to je oveľa intenzívnejšie ako napríklad v susedných krajinách V4.
Preto sa pýtam, ako slúži slovenskému záujmu, keď sa vytvára negatívna emócia voči štátu, od ktorého očakávame, že garantuje našu obranu? Otázkou je tiež, prečo sa tak deje voči krajine, pri ktorej mne pre nás Slovákov chýba akýkoľvek negatívny záchytný bod z histórie na rozdiel od historických skúseností s inými štátmi, voči ktorým sa u nás pestujú pozitívne emócie, ale v praxi sú to len romantické ilúzie.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred časom konštatoval, že členské štáty NATO spoločne predstavujú 50 % svetovej ekonomickej a 50 % svetovej vojenskej sily. Vďaka tomu je NATO najsilnejšou obrannou alianciou na svete.
Je v záujme Slovenska byť súčasťou najsilnejšej aliancie na svete? Verím, že áno. Je v záujme Slovenska, aby táto aliancia zotrvala, spolupracovala a bola akcieschopná? Verím, že áno.
Štvrtá otázka: Prečo sú princípy slobody, demokracie a právneho štátu v zahraničnej politike dôležité? Podľa freedom house bol rok 2019 už 14. v poradí, keď sa stav globálnej slobody znižoval. Prečo je pre nás dôležité, aby sa priestor slobody a demokracie zväčšoval, resp. aspoň nezmenšoval? Jednoducho preto, lebo demokracia pri všetkých svojich nedokonalostiach na rozdiel od iných zriadení dáva predpoklad pre stabilitu a prosperitu. A práve preto je v slovenskom záujme mať v našom susedstve stabilné demokracie a práve preto odmietam výhrady voči našej kritike režimu v Bielorusku. My nijako nezasahujeme do ich vnútorných záležitostí, naopak, pýtam sa, ako sa dá nevidieť to, ako zasahuje režim prezidenta Lukašenka proti vlastným občanom? Tí nežiadajú nič iné, len možnosť slobodnej a demokratickej voľby. Nerozumiem naozaj motivácii tých, ktorí cítia potrebu principiálne si udrieť do slovenskej vlády aj za cenu toho, že tým de facto obhajujú raz režim Alexandra Lukašenka a inokedy zase Baššára al-Asada.
Alebo poďme bližšie k nám. Je v záujme Slovenskej republiky, keď je Ukrajine bránené slobodne sa rozhodnúť o svojom smerovaní? Ak nám záleží na našej teritoriálnej integrite, ešte raz hovorím, na slovenskej teritoriálnej integrite, môžeme mlčky akceptovať, že Rusko anektovalo kus územia nášho suseda a narušilo tým aj architektúru vzťahov v Európe? Je v našom záujme nestabilná Ukrajina, na ktorej je šesť rokov živený vojnový konflikt, v koho záujme to je? V slovenskom určite nie. V našom záujme je stabilné susedstvo a platí to nielen pre východnú Európu, nielen pre Balkán, ale aj pre juh Európy. Pretože susedstvo EÚ je aj naším vlastným, a ak namiesto rozvoja spolupráce prináša konflikty, nelegálnu migráciu, je útočiskom medzinárodného zločinu alebo zdrojom terorizmu, máme problém aj my.
Želáme si viac slobody a demokracie v našom bezprostrednom susedstve? Áno, aj preto, aby sme sa mohli podieľať na úspechu iných, tak ako sa západná Európa, tak ako západná Európa profituje zo stability a prosperity strednej Európy. Podobne ako rakúsky Burgenland a Niederösterreich profitujú z prosperujúceho Slovenska, Maďarska a Česka, môže jedného Košický a Prešovský kraj profitovať z prosperujúcej Ukrajiny.
Dovoľte mi napokon v piatej otázke zosumarizovať to najpodstatnejšie: Čo chceme pre Slovensko presadzovať v zahraničnej politike? S vedomím toho, čo som povedal, je moje, ak dovolíte, zahraničnopolitické desatoro nasledujúce:
1. Geopoliticky jasne ukotvené Slovensko, lebo v kritických chvíľach histórie, ako je tá súčasná, potrebujeme jasné smerovanie my a musia to o nás vedieť aj naši partneri a spojenci.
2. Dobré vzťahy so susedmi, lebo každá zahraničná politika začína v susedstve.
3. Silná a relevantná Európa, lebo Európa buď bude sama relevantným hráčom, alebo sa stane ihriskom pre iných hráčov.
4. Podpora multilateralizmu a rešpektovanie medzinárodného práva, lebo pre Slovensko je lepší svet, v ktorom sú rešpektované jasné pravidlá a inštitúcie.
5. Silné partnerstvá, lebo v globalizovanom svete sa Slovensko osamotené nepresadí.
6. Účinná konzulárna pomoc, lebo aj v zahraničnej politike sú naši občania na prvom mieste.
7. Aktívna strategická komunikácia, lebo v 21. storočí sú dezinformácie vážnou hrozbou.
8. Moderná ekonomická diplomacia, lebo už nestačí lákať obchod a investície, ale treba vedieť včas identifikovať príležitosti globálnej transformácie.
9. Moderná rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc, lebo pomáha stabilizovať partnerov a šíriť dobré meno Slovenska. No a
10. Silná kultúrna diplomacia, lebo aj cez kultúru vieme dať najlepšiu výpoveď o sebe a o tom, že sa hlásime k európskemu kultúrnemu dedičstvu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, čím sme jednotnejší doma, tým úspešnejší budeme v zahraničí, myslime na to a zároveň vás prosím, aby sme zahraničnú politiku nepoužívali ako nástroj vnútropolitického boja, pretože tým sa neoslabuje vláda, oslabujeme tým záujem Slovenska. Verím, že toto si neželá nikto, kto to so Slovenskom myslí dobre.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
