Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán premiér, dovoľte mi predstaviť časť programového vyhlásenia vlády, ktorá sa týka zahraničnej politiky, menovite kapitolu, ktorá nesie názov Spoľahlivý a zodpovedný partner v európskych a medzinárodných vzťahoch. Do veľkej miery ide o skôr aktualizované programové vyhlásenie vlády ako úplne nový materiál, tak som o tom hovoril aj vo výbore, preto verím, že text tohto dokumentu je vám dobre známy. Nepôjdem do detailov, ale skôr chcem upriamiť vašu pozornosť na tie veci, ktoré v zahraničnej politike považujem za dôležité.
Jednou z hlavných úloh a výziev zahraničnej politiky, ako je to uvedené hneď v úvode mojej kapitoly alebo našej kapitoly vládneho o zahraničnej politike, je aj naďalej posilnenie domáceho politického a spoločenského konsenzu v našom zahraničnopolitickom smerovaní a ukotvení v spoločenstve demokratických krajín. Ako dobre viete, mojou snahou je urobiť všetko pre to, aby si Slovensko zachovalo jasný geopolitický kompas. Želám si, aby sme nielen my politici, ale aj naši občania vedeli, kde naša krajina patrí nielen geograficky, ale aj hodnotovo, aké sú naše záujmy, záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných vzťahoch.
Uvedomujem si práve v tomto kontexte, ako dôležité je pri dosahovaní vnútropolitického konsenzu komunikácia s verejnosťou. Už v predchádzajúcom období sa snažíme na ministerstve zahraničných vecí posilniť strategickú komunikáciu, otvárame sa naozaj aj celospoločenskej diskusii o zahraničnej politike. To, aby sme ťahali za jeden koniec, je, samozrejme, dôležité, základným predpokladom na politickej úrovni. Teší ma preto, že dnes na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí som mal možnosť privítať troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky, s ktorými sme spoločne diskutovali o aktuálnych témach týkajúcich sa regionálnej spolupráce, ďalších tém, ale zároveň ma teší, že traja najvyšší ústavní činitelia prijali môj návrh, námet, aby sa k zahraničnej politike stretávali v pravidelných intervaloch. Myslím, že aj to dnešné stretnutie nám ukázalo užitočnosť takéhoto, takejto pravidelnej konzultácie.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyzdvihnúť niekoľko momentov, o ktoré sa opiera programové vyhlásenie vlády, a úlohy, ktoré z neho vyplývajú pre zahraničnú službu Slovenskej republiky. Nie je tomu ani rok, čo som tu v pléne predstavil tzv. desatoro pre zahraničnú politiku, a som rád, že za uplynulé obdobie rezort diplomacie neostal iba pri slovách alebo pri sloganoch. Práve naopak, prešli sme si veľmi náročným obdobím najmä v oblasti konzulárnych služieb, ktoré sú spojené s bezprecedentným nasadením našej služby a pomocou občanom pri repatriáciách v kontexte pandémie. Dostali sme domov tisíce občanov z celého sveta na Slovensko v prvej polovici roka 2020. Bola to, dovoľte mi povedať, najväčšia krízová konzulárna operácia od vzniku Slovenskej republiky a preverili sme nastavenie systému krízového riadenia.
V oblasti zahraničnej politiky rovnako, keď sa trošku ohliadnem späť, považujem za úspech schválenie Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky tu v pléne 28. januára tohto roku. Po šestnástich rokoch máme aktuálny bezpečnostno-politický rámec, ktorý hovorí o tom, ako chceme dosiahnuť bezpečnosť našich občanov a štátu v nestabilnom svete plnom konfliktov. Tento dokument definuje životné záujmy Slovenska a pomenováva našich spojencov a partnerov, s ktorými ich budeme presadzovať. Teraz je ale pred nami úloha tieto záujmy dôsledne obhajovať a spojenectvá a partnerstvá napĺňať obsahom. Na toto úsilie plánujeme nadviazať prípravou strednodobej stratégie; chcem avizovať strednodobú stratégiu zahraničnej a európskej politiky, ktorú plánujeme predložiť aj v kontexte blížiaceho sa 30. výročia vzniku Slovenskej republiky.
Dôležitým momentom bolo oživenie a posilnenie regionálnej spolupráce vo viacerých formátoch – V4, Slavkovský formát, to je spolu s Českou republikou a s Rakúskom, ale aj C5, to je ďalší regionálny formát, ktorý vznikol počas krízy, do ktorého okrem nás patria ďalej Slovinsko, Rakúsko, Česká republika a Maďarsko. Podčiarkuje to naozaj význam susedských vzťahov, ktoré ja považujem za naozaj základ zahraničnej politiky. Lebo ak nemáme dobré susedské vzťahy, tak ťažko môžme hovoriť o obhajobe našich záujmov potom v širšom priestore.
V susedských vzťahoch, chcem to zdôrazniť, budeme vystupovať v duchu vzájomného rešpektu, spolupatričnosti a solidarity, ale zároveň so sebavedomím v prospech záujmov Slovenska. Hlavnými kritériami účasti v týchto regionálnych formátoch bude, aby zohľadňovali záujmy Slovenskej republiky a predstavovali prínos aj k spoločným európskym riešeniam.
Pokračovať budeme v upevňovaní proeurópskeho zamerania. Je v záujme Slovenska, aby EÚ bola silným hráčom na medzinárodnej scéne, čo predpoklad, čoho predpokladom je silná transatlantická spolupráca. Jedným dychom dodávam, keď hovoríme o proeurópskom, samozrejme, uznávam aj to, že ani Európska únia nie je bezchybná, tak ako všetci, či doma, v medzinárodných organizáciách, nič nie je ideálne, ale považujem ako Európsku úniu, tak aj NATO za piliere nášho geopolitického ukotvenia, pričom obidve tieto organizácie a osobitne NATO prechádza procesom reflexie.
Pripomenúť chcem nadchádzajúci 9. máj, Deň Európy, nakedy je plánové oficiálne celoeurópske otvorenie Konferencie o budúcnosti Európy v Štrasburgu, ktorá je odpoveď, odpoveďou, pripomínam, na bratislavskú deklaráciu a plán z roku 2016. Potrebujeme naozaj sa pozrieť spolu, ale predovšetkým s občanmi Slovenskej republiky na to, ako Európska únia funguje. Chceme sa pýtať našich spoluobčanov, aké majú očakávania, kde chcú, aby Európska únia prinášala viac výsledkov. A môj rezort pripravuje takúto celospoločenskú diskusiu, s ktorou nechceme zostať v Bratislave, v hlavnom meste, ale chceme prejsť doslova celé Slovensko. A ja pozývam každého, kto, každého poslanca, pani poslankyňu, ktorá má záujem, zúčastnite sa na tom s nami. Budem veľmi rád aj ja, keď prídem s vami do vašich regiónov, miest a budeme môcť diskutovať o Európskej únii priamo s našimi občanmi.
Dôležitou oblasťou zahraničnej politiky je naďalej silný ľudskoprávny rozmer. Od tohto sa odvíjali naše postoje k rôznym otázkam, kedy sme konštatovali porušovanie ľudských práv vo svete vrátane teda našich jednoznačných postojov k dianiu v Bielorusku. Chcem zdôrazniť, že hlboko verím v to, že principiálny postoj v otázke ľudských práv, princípov právneho štátu, slobody a demokracie ostane súčasťou našej zahraničnej politiky.
Boj proti pandémii, samozrejme, leží to na pleciach predovšetkým mojich kolegov, ktorí sa tejto otázke venujú doma, ale, samozrejme, že to má význam v medzinárodných vzťahoch a v tejto súvislosti rastie význam rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci. Preukázali sme solidaritu voči tým, ktorí sú nám blízki, ktorí potrebovali pomôcť. Reagovali sme v rámci možností, v rámci našich možností sme poskytli cielenú intervenciu proti pandémii niektorým štátom.
Zároveň sme si vedomí výzvy, ktorú predstavuje podfinancovanie slovenskej rozvojovej spolupráce, ktorá má podľa medzinárodných štandardov dosiahnuť úroveň 0,33 %. Slovensko poskytuje humanita... pardon, rozvojovú spoluprácu vo výške jednej tretiny z tohto 0,33, čiže len 0,11 % HDP.
Okrem toho, okrem teda rozvojovej spolupráce naša ekonomická diplomacia aj v zložitých pandemických časoch sa snaží hľadať inovatívne formy spolupráce so slovenskými a zahraničnými partnermi. Chcem povedať, že teda dúfam, že pandémia nám čoskoro umožní to, na čom mne veľmi záleží, aby diplomacia pomáhala aj hospodárskemu rastu, pracovným miestam na Slovensku. My ich priamo nevytvoríme, ale môžme otvárať dvere po svete a budeme to robiť, budeme to robiť veľmi dôrazne, žiadať naše veľvyslankyne, veľvyslancov, aby naozaj hovorili po svete s partnermi priamo z biznisu s cieľom dostať na Slovensko ďalšie investície, spolupracovať, lebo aj tu vidím úlohu, úlohu diplomacie.
V neposlednom rade pandémia preverila aj ďalšie nástroje zahraničnej politiky, akými sú krajanská politika či kultúrna diplomacia. Veľká časť musela prejsť do virtuálneho online priestoru. Naozaj sme sa pohybovali vo veľmi improvizovaných podmienkach, ale aj toto obdobie sme využili na koncepčnú prácu a verím, že pripravovaná koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ako aj nová rezortná koncepcia postupu v oblasti prezentácie umenia a kultúry dajú základ pre rozvoj týchto politík, verím teda, už čoskoro v postpandemickom období.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, myslím, že naše úlohy v oblasti zahraničnej politike a ciele sú zreteľné. V programovom vyhlásení vlády sa píše o mieste Slovenska vo svete, našom a o tom, že naše politické, politické smerovanie, ukotvenie vo svete je slobodnou a správnou voľbou z roku 1989. Myslím si, že je dôležité stále si to pripomínať a práve od toho sa odvíja aj naše uvažovanie o medzinárodných vzťahoch. To znamená o medzinárodnom poriadku založenom na medzinárodných, medzinárodnom, na pravidlách, na multilaterálnej spolupráci a hodnotách, princípoch, ktoré sú pre našu zahraničnú politiku dôležité. Hlavné zásady a princípy zostávajú nezmenené, tak ako to bolo v predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády, boli aktualizované časti, ktoré vyplynuli z domáceho a medzinárodného diania vrátane už spomínanej globálnej pandémie.
Dovoľte mi veľmi stručne v zostávajúcom čase prejsť hlavnými časťami programového vyhlásenia vlády. Potvrdzujem ešte raz naše členstvo v EÚ, v NATO ako niečo, čo považujem za dôležité naozaj z hľadiska toho, kde patríme, ale má to praktický význam, lebo je to o prosperite a je to, samozrejme, o tom, ako garantovať bezpečnosť a obranu našej krajiny. Žijeme vo svete, ktorý je poznačený vysokou mierou nestability, nepredvídateľnosti, a preto je v našom záujme, aby medzinárodné prostredie bolo predvídateľné, aby sa riadilo medzinárodným právom, ako som už spomínal. Toto je obzvlášť dôležité pre malé krajiny, ako je Slovensko, aby medzinárodné vzťahy boli poznamenané silou práva a nie právom sily.
Medzi základné kritériá, ako som už spomínal, ochrana ľudských práv, dobré susedské vzťahy, vzťahy s našimi partnermi v EÚ a spojencami v Severoatlantickej aliancii, osobitne programové vyhlásenie vlády vyzdvihuje nadštandardné vzťahy s Českom, poukazuje na osvedčenú spoluprácu s Poľskom, Maďarskom, Rakúskom a tradičnými partnermi v rámci EÚ a v Aliancii. Hovoríme, že budeme, a to chcem tiež spomenúť, aktívne podporovať transformáciu a európsku perspektívu Ukrajiny, je to náš najbližší sused. Dovolím si povedať, že to, ako sa nám podarí spoločne zabezpečiť suverenitu a nezávislosť Ukrajiny, do výraznej miery ovplyvní bezpečnosť v celej Európe, preto aj z tohto miesta v programovom vyhlásení vlády opakujem, že neakceptujeme porušenie teritoriálnej integrity Ukrajiny.
Z regionálnej spolupráce, tak je to aj v novom programovom vyhlásení vlády, potvrdzujeme, že budeme pokračovať v spolupráci v rámci Vyšehradskej štvorky. Hlavným kritériom nášho pôsobenia, citujem, "je podpora presadzovania záujmov Slovenskej republiky a to, aby V4 prispievala k spoločným riešeniam v rámci EÚ". K tejto téme bolo aj za ten rok už veľa povedané, k V4, chcem vás ubezpečiť, že Slovensko neodchádza, pokračuje vo V4. Práve naopak, budeme v tomto regionálnom zoskupení vystupovať aktívnejšie, ešte sebavedomejšie v prospech našich slovenských záujmov.
Z regiónov sa programové vyhlásenie vlády odvoláva na, alebo potvrdzuje prioritu nášho zamerania na krajiny západného Balkánu, Východného partnerstva, to je susedstvo v pravom slova zmysle. To znamená, je naším záujmom, aby tu bola stabilita, aby tu bolo proeurópske smerovanie týchto krajín a, samozrejme, slovenská diplomacia im bude pomáhať pri transformácii.
Citujem: "Nespochybniteľným pilierom našej bezpečnosti a obrany zostáva členstvo v NATO a silná transatlantická väzba." Áno, je to základná premisa pri uvažovaní o našej bezpečnosti. Myslím si, že nemá alternatívu jednak z hľadiska, z hľadiska toho, že nič lepšie ako spoločná obrana v rámci Aliancie nie je pre Slovensko ako demokratickú krajinu a, samozrejme, nič nie je dostupnejšie ani ekonomicky, aby sme takúto mieru bezpečnosti a obrany boli dosť schopní dosiahnuť individuálne.
Slovenská republika, chcem povedať, alebo teda programové vyhlásenie poukazuje na rastúcu závažnosť problému porušovania slobody myslenia, svedomia a náboženstva vo svete. Ešte minulý rok sme sa pripojili k deklarácii k Medzinárodnej aliancii na podporu náboženskej slobody spolu s ďalšími členskými štátmi Európskej únie, a teda pripojili sme sa ku krajinám odsudzujúcim násilie proti osobám z dôvodu náboženského vyznania, obmedzovania práva byť bez náboženského vyznania alebo odmietajúcim diskrimináciu osôb z dôvodu náboženstva.
Sme členom medzinárodnej aliancie pre slobodu médií, v rámci tejto koalície sme sa v početných prípadoch pripájali k spoločným verejným vyhláseniam.
V centre pozornosti vlády, tak ako som v úvode povedal, pomoc občanom, chceme naozaj sa pozrieť na to, ako sme zvládali pomoc našim občanom v minulom roku v dôsledku krízy, ale musíme si urobiť naozaj interný audit krízového manažmentu.
Na čo by som ešte veľmi rád upriamil pozornosť ja osobne, je prezentácia alebo teda oblasť kultúry. Chcel by som z nej urobiť naozaj silný nástroj prezentácie Slovenska v zahraničí. Veľmi mi na tom záleží, lebo rozpoznateľnosť Slovenska ako malej krajiny v obrovskej konkurencii, informačného pretlaku a tak ďalej, teda rozpoznateľnosť je stále nízka relatívne a aj zo svojej teda skúsenosti viem, keď som pôsobil ako veľvyslanec trikrát, že naozaj kultúra zanecháva veľmi hlbokú stopu, veľmi pozitívnu stopu o Slovensku, a preto urobím všetko pre to, aby sme mohli byť našou kultúrou prítomní vo svete. Chcem na to vyčleniť aj prostriedky, ktorých, samozrejme, nikdy nebude dosť, ale budem o toto usilovať.
Veľká pasáž je venovaná európskej politike vrátane už spomínanej začínajúcej konferencie o budúcnosti, budúcnosti Európskej únie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto sú hlavné momenty, ktoré som chcel vám predniesť pri predstavení časti, ktorá sa týka zahraničnej politiky Slovenskej republiky a predstáv vlády, ktorá predkladá pred vás programové vyhlásenie vlády. Chcem sa poďakovať za spoluprácu, ktorú sme mali doteraz. Chcem vás pozvať k takejto spolupráci do budúcnosti aj vo vedomí toho, že máme odlišné názory na viaceré otázky. Ale, prosím, tak ako aj dnes traja ústavní, najvyšší ústavní činitelia povedali, že toto je oblasť, ktorá sa týka bytostných záujmov Slovenskej republiky, môžme doma byť rozhádaní, môžme sa kritizovať, ale nebuďme, prosím, rozdelení pred svetom, lebo toto nám, toto nám nepomáha. A mojou, to je posledné ubezpečenie, mojou jedinou, jediným kritériom toho, čo robím v zahraničnej politike, je záujem Slovenskej republiky a slovenských občanov. Takže s týmto vás prosím o podporu k predloženému programovému vyhláseniu vlády.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa vám po prvé veľmi pekne poďakovať za rozpravu tu v pléne, rovnako za veľmi korektnú diskusiu, ktorá prebehla v troch výboroch. Vážim si všetky názory, ktoré zazneli. Samozrejme, predovšetkým tie, ktoré vyjadrili podporu k tomuto dokumentu.
Rovnako si vážim ale názory kritické a obzvlášť tie, ktoré boli vecne vyargumentované, a vážim si, samozrejme, aj tie názory, ktoré, ktoré nezdieľajú úplne všetko, čo je v bezpečnostnej stratégii uvedené. To je úplne v poriadku.
Po tom, čo som počul v pléne za niekoľko hodín, samozrejme, človek je pred dilemou, či dať na slová mojich kolegov, alebo aj tých, ktorí majú v politike viac skúseností, a jednoducho mávnuť rukou nad tým, čo tu zaznelo, a tváriť sa, že to človek nepočuje, ale v týchto veciach mám vlastnú hlavu a tým chcem povedať to, že sa chcem veľmi ohradiť voči časti diskusie, v ktorých, v ktorej zazneli čisté klamstvá.
Osobitne chcem povedať, že tu zazneli nie názory, ale faktické dezinformácie, ktoré sa týkajú toho, že tento dokument akoby otváral priestor pre pobyt cudzích vojsk na území Slovenskej republiky. Toto je tu v tejto krajine šírené trvalo, systémovo, premyslene, s konkrétnym cieľom manipulovať verejnú mienku a zaznelo tu aj včera, konkrétne od pána predsedu Kotlebu, ktorého som aj včera vyzval, aby povedal, kde a v ktorej časti tento dokument otvára priestor na to, aby na Slovenskej republi... v Slovenskej republike pôsobili cudzie vojská.
Rovnako chcem konfrontovať tento, túto dezinformáciu aj v tom kontexte, že 12. decembra na protestnom zhromaždení jednak pán Mazurek, ale aj ďalší konštatovali, citujem, že „14. decembra minulého roka na Slovensku príde divízia o sile desaťtisícov, konkrétne 35-tisíc amerických vojakov“, a opäť citujem pána poslanca Mazureka, ktorý povedal, že „sa po Slovensku preháňajú americké tanky“.
Nad týmto, pani poslankyne, páni poslanci, nemôžme mávnuť rukou, lebo to, že sa tak deje, je tiež výsledkom slobody a toho, že sme demokratická krajina, a, bohužiaľ, v slobode alebo v tomto slobodnom priestore je priestor aj šíriť takéto klamstvá, ale bolo by nezodpovedné ich ponechať len tak, mávnuť rukou, preto ešte raz sa dôrazne ohradzujem voči tomu, čo včera aj v tejto debate zaznelo.
Po druhé. Veľmi zaujímavé pre mňa už po druhýkrát v pléne, odkedy som minister zahraničných vecí, je to, že v debate o zahraničnej politike v Národnej rade Slovenskej republike najväčšie emócie vyvolávajú dve krajiny a to je Rusko a Spojené štáty. Je to z môjho pohľadu veľmi paradoxné, nie je to namieste a chcem vám povedať, najmä tým, ktorí či už mne, alebo ostatným predstaviteľom vlády vkladajú do úst to, čo jednoducho nie je pravda, a jedinou mojou emóciou ako ministra zahraničných vecí je Slovenská republika. Nič iné.
Odmietam to, že vytvárate obraz, ako by táto vláda Slovenskej republiky nemalo nič iné na práci, len kopať do iných krajín vrátane Ruskej federácie. Nie je to tak. Je mojím rukopisom, myslím, že..., nepamätám si presne článok, v každom prípade v osobitnom, osobitnom článku, ktorý sa venuje Ruskej federácii, prvá veta, ktorú som tam ja osobne napísal, je: „Slovenská republika má záujem o dobré vzťahy“ s Ruskom, „s Ruskou federáciou.“ Prosím, zapamätajte si toto. Keď nám vkladáte do úst, ako by sme tu boli rusofóbovia, niekto, kto uráža ruský národ, nie je to tak. Celá naša, celý náš záujem, môžte rozprávať koľkokoľvek o týchto veciach, je Slovenská republika. A viem ale, prečo to robíte. Robíte to preto, lebo využívate to, ako je zložitý svet, vyberáte z týchto textov len to, čo slúži vašej vlastnej propagande a dezinformáciám, zjavné.
Ale chcem vám povedať jednu vec. Ten svet, akokoľvek je zložitý, na konci sa delí podľa veľmi jednoduchého princípu a ten princíp je, podľa ktorého sa delí svet, ako chcete spravovať spoločnosť. Jedna časť tohto sveta, do ktorej sa hlási Slovenská republika, chce spravovať Slovensko a vôbec svet na základe demokratických princípov, princípov právneho štátu, skrátka toho všetkého, k čomu sme sa prihlásili v roku 1989. O nič iné v tomto zložitom svete nejde a ja ako minister zahraničných vecí urobím všetko preto, aby sme patrili do tohto sveta, a nie do toho sveta, ktorý hovorí len na papieri, že sú to krajiny demokratické, dávajú len trošku slobody, len trošku ľudských práv.
Ten svet, v ktorom vidím Slovensko ja, nie je dokonalý. Je to takisto svet plný zlyhaní, omylov v zahraničnej politike vrátane omylov zahraničnej politiky Spojených štátov a celého Západu. Stále je to ale jedna a jediná najlepšia alternatíva pre to, aby na Slovensku bola aj prosperita, aj bezpečnosť.
Preto, prosím, majme na pamäti, a to je moja, môj posledný bod v tejto zhrňujúcej debate, keď budete uvažovať, či tento dokument podporiť, alebo nie, prosím najmä tých poslancov, ktorí nechcú byť v jednom vreci dezinformátorov na strane opozície, zvážte, či vám, či je naozaj prekážkou v tomto dokumente to, ako je naformulované, naformulovaný článok, ktorý sa týka NATO a ktorý sa týka Európskej únie.
Tí, ktorí váhate, prosím, nehľadajte v tomto dokumente len dôvody, prečo ho nepodporiť, a nepodporiť ho len preto, lebo ho predkladá vláda Slovenskej republiky. Skúsme sa v tejto veci, ktorá sa týka bezpečnosti, naozaj pozrieť na to, kde je záujem Slovenska, kde je záujem občanov Slovenskej republiky. Skúsme myslieť na to, že toto je príležitosť ukázať, kde chceme patriť, kde a s kým chceme bezpečnosť a prosperitu Slovenska budovať, preto nehľadajte, prosím ešte raz, detaily, tento dokument nemôže na 100 percent vyhovieť každému, nie je to možné, v politike sú možné len kompromisy, ale na konci dňa, ešte raz, myslite na to, že hlasovanie o tejto bezpečnostnej stratégii je po a) o bezpečnosti, ale do veľkej miery je o tom, kde Slovensko chce patriť a kto sú tí, s ktorými môžme pre Slovensko, pre našich občanov vytvárať viac bezpečnosti a viac prosperity.
S týmto apelom ešte raz, pani poslankyne, páni poslanci, sa obraciam na vás a prosím vás o podporu tohto základného strategického dokumentu. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Nebolo, ale prijímam, pán poslanec, toto ospravedlnenie. Súhlasím s vami.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zareagujem len krátko. Skonštatujem, že pán poslanec Kotleba klame a klame vo svojich faktických konštatovaniach.
Po prvé klame v tom, že táto bezpečnostná stratégia akýmkoľvek spôsobom otvára dvere pre prítomnosť cudzích vojsk.
Po druhé klame, že táto bezpečnostná stratégia otvára dvere pre prítomnosť amerických vojsk.
A po tretie klame a chcem ho konfrontovať jeho a jeho stranu konkrétne s výrokmi, ktoré zazneli 12. decembra na nedovolenej, nedovolenom zhromaždení, ktoré porušilo všetky v súčasnosti platné normy. Konštatovali ste, citujem: "Že 14. decembra minulého roku príde na Slovensko divízia v počte 35-tisíc amerických vojakov." Chcem sa spýtať, kde sú tí vojaci?
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ctená Národná rada, keďže sa stretávam s mnohými z vás v tomto roku prvýkrát, dovoľte mi využiť túto príležitosť a zaželať vám do nového roku hlavne veľa zdravia, všetko dobré, teším sa na spoluprácu s vami. Národnú radu si ctím, osobitne sa teším na spoluprácu s mojimi gestorskými výbormi, ale ešte raz zopakujem, že zo všetkými vami, ktorými, ktorí ste pripravení, aby sme spolupracovali pri posilnení miest v Slovenskej republike, Slovenskej republiky vo svete.
Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, skôr než uvediem materiál využiť ešte jednu príležitosť a pripomenúť dnešný deň Medzinárodný deň pamiatky obeti holokaustu. Dvadsiateho siedmeho januára si každoročne pripomíname výročie oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim-Birkenau a zároveň vzdávame úctu miliónom zavraždených Židov a všetkých tých, ktorých zabila zvrátená ideológia. Šoa je historickým mementom, ale zároveň aj apelom do súčasnosti, aby sme neboli hluchí a slepí voči všetkým prejavom nenávisti a extrémizmu. Tohto zla je dnes okolo nás príliš veľa, a preto nesmieme byť voči nemu ľahostajní.
Pani poslankyne, páni poslanci, k predkladanému materiálu, vypracovanie bezpečnostnej stratégie je záväzkom a sľubom vlády z jej programového vyhlásenia. Tento dokument, ktorý predkladáme, je výsledkom naozaj maximálne širokej spolupráce všetkých rezortov a mnohých ďalších vládnych inštitúcií, ktoré sa podieľajú na tom, čo je naším spoločným cieľom, a to je dosiahnuť najvyššiu možnú mieru bezpečnosti pre našu krajinu. Chcem sa preto z tohto miesta poďakovať všetkým tým, ktorí prispeli do vypracovania tohto materiálu. Bezpečnostná stratégia bola predmetom rokovania výborov. Prešiel som cez tri výbory a chcem povedať, že som čelil mnohým otázkam, ale diskusiu považujem, ktorú som absolvoval, za veľmi dobrú, podnetnú, korektnú a teším sa a verím aj na obdobnú diskusiu v pléne Národnej rady.
Pani poslankyne, páni poslanci, text bezpečnostnej stratégie je predpokladám vám známy, každý, kto mal záujem, si ho mohol prečítať, preto nebudem v tomto úvodnom slove opakovať to, čo je v samotnej bezpečnostnej stratégii. Ale dovoľte využiť túto príležitosť na skôr taký kontext, v ktorom tento dokument predkladáme.
Tou prvou základnou otázkou, ktorá sa naozaj môže zdať celkom nadbytočná a banálna, je, že čo je bezpečnosť a prečo vlastne bezpečnostnú stratégiu potrebujeme. Bezpečnosť, pripomeňme si, je jednou zo základných funkcií štátu, ale na to, aby ju štát mohol poskytnúť občanom, potrebujeme mať základný dokument, ale predovšetkým zhodu, ktorá na úrovni vlády nám umožní a parlamentu, samozrejme, urobiť všetko preto, aby sme dosiahli najvyššiu úroveň bezpečnosti. Inými slovami od tohto dokumentu, ktorý predkladáme, a verím, že získa širokú oporu, sa odvíja činnosť a spolupráca všetkých orgánov štátu tak, aby sledovali spoločný cieľ a nestalo sa, že na základné otázky bezpečnosti budeme mať na úrovni vlády zásadne odlišné názory.
V tejto súvislosti na natíska základná otázka, čo to vlastne bezpečnosť je. Hovoríme o nej veľa, ale sám si veľmi často uvedomujem, že v bežnej reči sa výraz bezpečnosť používa obyčajne vo veľmi zjednodušených a neúplných významoch. Preto sa to pokúsim povedať čo najjednoduchšie. Bezpečnosť je stav, keď štát môže vykonávať svoje funkcie, poskytovať služby občanom a občania i štát samotný nie sú obmedzovaní, či už vonkajšími, alebo vnútornými okolnosťami, udalosťami a môžu, samozrejme, v medziach zákona normálne fungovať. Toto je bezpečnosť. Hovoriť ale o bezpečnosti paradoxne napriek tomu je zložité, napriek tomu že bezpečnosť denno-denne si užívame bez toho, aby sme si to sami uvedomovali. Naopak, bezpečnosť si vieme predstaviť úplne presne ale až vtedy, keď nám chýba. Vtedy sa spravidla vynárajú otázky, či sme pre vlastnú bezpečnosť urobili dosť. Preto zodpovedný štát do nej investuje zverené prostriedky s cieľom predchádzať situáciám, ktoré nás oberajú o to, čo som už nazval normálny život. Verím preto, že budete so mnou súhlasiť, že neinvestovať do bezpečnosti by bolo hrubou nezodpovednosťou.
Po druhé. Prečo potrebujeme novú bezpečnostnú stratégiu? Hlavný dôvod je, že svet okolo nás sa dramaticky mení. Od prijatia bezpečnostnej stratégie v roku 2005 je bezpečnostné prostredie výrazne odlišné a svoju cestu v tomto ohľade prešlo aj Slovensku. Aj my sme inou krajinou dnes, ako sme boli pred 15 rokmi, a to aj preto, že sme súčasťou Európskej únie a NATO a, samozrejme, aj tým sme iní, ako sme v tomto období spravovali vlastnú krajinu. Novú bezpečnostnú stratégiu potrebujeme preto, lebo sme konfrontovaní s pokračujúcimi tradičnými vojenskými hrozbami, ako sme ich svedkami v mnohých dlhodobých regionálnych konfliktov vrátane teritoriálnej agresie voči Ukrajine nášmu bezprostrednému susedovi, tak aj nástupom nových fenoménov, akými sú teroristické útoky, použitie chemických zbraní, chemických zbraní na území Európskej únie alebo nedávno voči opozičnému politikovi. Hybridné vojny, dezinformácie, kybernetické útoky asi najhmatateľnejšie tieto nové fenomény vidíme práve dnes uprostred pandémie. V tomto momente, keď prerokovávame bezpečnostnú stratégiu, vidíme, že to, čo znelo nedávno ako science-fiction, je dnes krutou realitou a pandémia jasne ukazuje našu zraniteľnosť vo všetkých oblastiach. Dnes sa bezpečnosti dokonca vieme dotknúť. Ale ako som povedal na úvod, že to až vtedy keď jej máme menej a náš život nie je taký, ako sme si naň zvykli. Pripomínam preto bezpečnosť, to je aj bezpečnosť nemocníc, elektrární, celej energetickej sústavy, bánk, informačných systémov, kľúčovej infraštruktúry štátu, pričom ako sme videli u niektorých našich spojencov v Únii a v NATO, tento rozmer bezpečnosti môže byť premysleným cieľom zahraničných aktérov.
Zhrniem. Pätnásť rokov zmien vo svete, nové fenomény, naša prežitá skúsenosť, deficity toho ako my doma sami organizujeme takú komplexnú oblasť, ako je tzv. bezpečnostný systém, ktorý, pani poslankyne, páni poslanci, sme neboli schopní zreformovať od roku 2002 To všetko sú dôvody, prečo predkladáme novú bezpečnostnú stratégiu.
Bod tretí a posledný v mojom úvodnom slove by som mohol venovať naozaj domácemu politickému kontextu a pripomínaniu toho, prečo v Národnej rade neuspela bezpečnostná stratégia prijatá vládou v roku 2017. Ak dovolíte, vynechám tento pohľad späť, pretože chcem v tak vážnej otázke, ako je bezpečnosť, ukázať, že by sa s ňou nemali vytĺkať domáce politické body. O osude Bezpečnostnej stratégie z roku 2017 bolo totiž už povedané všetko. Namiesto toho by som chcel využiť túto príležitosť a požiadať vás všetkých, aby sme práve v tejto zložitej situácii ako pandemickej, tak aj politickej, v tak životne dôležitej otázke potiahli spolu. Uchádzam sa preto o podporu nielen koalície, ale aj o vašu, pani poslankyne, páni poslanci z opozície, posúďte a zvážte, prosím, či hlavným kritériom vášho rozhodnutia, rozhodnutia o tom, či podporiť, alebo odmietnuť tento dokument je len to, že ho predkladá vládna koalícia, alebo či by mal byť obsah samotný, pre ktorý sa rozhodnete, či ten dokument podporíte, alebo nie.
V politike neexistujú na 100 % ideálne riešenia pre všetkým a takým nie je ani predkladaný text. Som však hlboko presvedčený, že tento dokument dáva veľmi dobrý základ pre každého, komu leží bezpečnosť Slovenska na srdci. Dávam ešte raz do pozornosti, vo všetkých troch výboroch, kde sme o stratégii debatovali s predstaviteľmi všetkých politických strán zastúpených v parlamente, prevažoval súhlas s jej podstatnými piliermi. V podstate až na malé výnimky boli naše diskusie skôr o odlišných akcentoch.
Želám si, aby to bola práve bezpečnosť, na čom dokážeme prekonať koalično-opozičné zákopy, pretože bezpečnosť iste nie je všetko, ale bez bezpečnosti je všetko nič. Budem rád, ak si to uvedomíme a tento dokument získa širokú podporu Národnej rady.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za, chápem to, záverečné slovo. Ďakujem všetkým poslankyniam a poslancom za ich stanoviská, vystúpenia a otázky, ktoré zazneli, a som ich pozorne počúval všetky. A rozdelím ich do dvoch blokov. Prvé sú vecné otázky, ktoré som dostal a pokúsim sa na ne zareagovať. A druhý blok sú poznámky politické a pokúsim sa zareagovať aj napriek tým vecným.
Po prvé, zaznelo tu od pána Dostála, okrem iného teda to bol poukaz na brexit. Poviem len pár vetami. Áno, dostávame sa do kritickej fázy rokovaní s Veľkou Britániou, ktorá už nie je členom, ale sú v prechode, je prechodné obdobie, ktoré vyprší 31. decembra tohto roku a je dôvod na znepokojenie v tejto situácii, pretože sme vzdialení, pokiaľ ide o nájdenie usporiadania našich budúcich vzťahov. Británia aj po odchode je dôležitý strategický partner pre Európu, pre Európsku úniu, pre Slovenskú republiku, významný investor, významná krajina z hľadiska obrany. Urobíme všetko pre to, aby sa zostávajúci čas využil na to, aby neodišla Británia naozaj bez dohody o tom, ako budú do budúcna naše vzťahy vyzerať.
Bielorusko. Veľa tu zaznelo, ale nachádza sa v bloku vecné pripomienky. Preto chcem zareagovať na to, čo tu bolo viackrát konštatované, a to je, citujem: "750-tisíc posielate opozícii". Ohradzujem sa voči tomu. Odporúčam každému, aby si prečítal vládny materiál, ktorým bolo schválené uznesenie, ktoré vyčlenilo 750-tisíc, z toho ale 500- tisíc je vyčlenené na štipendiá pre bieloruských študentov, ktorí sa stali obeťami represálií, a Slovenská republika povedala, že prijme takýchto študentov z Bieloruska, pokiaľ budú mať záujem doštudovať na Slovensku. Chcem vám povedať, že reagujeme tak na podnet troch univerzít v Slovenskej republike, a to Banskobystrickej univerzity, Slovenskej technickej univerzity a Univerzity Komenského. Obrátili sa na mňa s tým, že chcú prijať takýchto študentov a vláda urobí všetko pre to, aby sme sa pokúsili týmto študentom pomôcť. Ale hovorím otvorene, aj budeme sa snažiť, aby prišli študenti, ktorí sú zaujímaví aj z hľadiska nášho budúceho pracovného trhu. To znamená, žiadnych 750-tisíc nejde bieloruskej opozícii, 500-tisíc na štipendiá, 250-tisíc na podporu bieloruskej občianskej spoločnosti. Ja sa chcem spýtať, akej opozícii, prosím, chcete poslať peniaze alebo nám podsúvate, že my chceme poslať do Bieloruska? Ktorej opozícii? Celá opozícia je buď v base, alebo bola vyhnaná z Bieloruska. Na ktoré účty to, prosím vás, máme poslať? Absolútne odmietam túto interpretáciu.
Toto, čo tu bolo dnes povedané o, citujem, že: "Slovenská republika 750-tisíc do Bieloruska" nielenže je nepravda, je to príklad vedomého šírenia dezinformácie. O dezinformáciách ste tu chceli hovoriť. Ja vám chcem povedať, že nikdy s nimi nevyhráme, s dezinformáciami, ak budú šírené priamo zo zákonodarného zboru Slovenskej republiky.
Po druhé, viackrát bolo spomenuté, že bolo voči, bol použitý nervový, nervová substancia novičok, a to pred časom voči ruskému občanovi Skripaľovi na území Veľkej Británie a teraz voči ruskému opozičnému politikovi Navaľnému.
Po prvé, poniektorí to spojili dokonca s tragédiou nášho občana Jozefa Chovanca v Bruseli. Považujem to za absolútny cynizmus spájať tieto veci.
Po druhé, chcem vám povedať, že použitie takejto chemickej substancie je jasným a flagrantným porušením medzinárodného práva. Niet čo špekulovať. Toto je látka, ktorá pochádza zo štátnych laboratórií a preto po tom, ako bolo potvrdené jej použitie voči Alexejovi Navaľnému, a to nemeckými laboratóriami, francúzskymi laboratóriami a švédskymi laboratóriami, nemôže jasno do tohto prípadu priniesť nikto iný, len Ruská federácia. Pretože odtiaľ, z týchto laboratórií pochádza táto substancia.
Po ďalšie. To možno menej faktické alebo menej, menej konkrétna otázka, ale zaznela tu a myslím, že od pána predsedu Blanára, ktorý hovoril, že moje konštatovanie, že Slovenská republika by nemala patriť niekde medzi, lebo, citujem to, čo som povedal, ´znamenať medzi´ znamená nepatriť vôbec nikde, a to nie je alternatíva pre Slovensko. Chcem vám povedať, že toto nie sú moje pocity. To sú empirické zistenia, kde sa Slovenská republika výrazne, výrazne odlišuje od vnímania svojho vlastného postavenia vo svete, od ostatných Vyšehradských štátov, na Slovensku až 60 % občanov si myslí, že najlepšie je nepatriť nikde. A ja vyčítam to, že táto, tento pocit našich občanov neprišiel odnikiaľ. On je výsledkom určitého politického narafiu, ktorý tu je pestovaný. Tým pádom dezorientujeme našich občanov. Preto tvrdím, aj v bezpečnostnej stratégii, citujem: "my nepoprieme, že svet má štyri svetové strany, ale bude úplne jasné, kde patrí Slovensko", pretože nedá sa patriť na východ, na západ, na sever a na juh, lebo potom tá loď, ktorú navigujeme, sa bude motať a nebudú tomu rozumieť ani naši partneri a už vôbec nie naši občania.
Zaznela tu a na to reagoval, myslím, pán poslanec Dostál, referencia na čl. 7 ústavy, na ktorej pán poslanec - myslím, že za kotlebovcov - povedal, že týmto článkom sa zbavujeme suverenity, je to nedemokratické. K tomu chcem len povedať, nemôže to byť zbavenie suverenity, a už vôbec nie, to nie je prejav nedemokratickosti, pretože tento čl. 7 prijala zvrchovaná Národná rada Slovenskej republiky a prijala ho, prijala ho slobodne.
Po ďalšie. Naše vojská na hraniciach s Ruskom. Údajne provokujeme konflikt s Ruskom. Chcem vám povedať, že naše vojská, resp. vojská spojenecké, aliančné by neboli tam, to znamená na východe, na východnom krídle Aliancie, keby Rusko neanektovalo územie nášho suseda. Ak nám je jedno, ešte raz, že Rusko anektuje územie nášho suseda, je nám jedno aj integrita nášho územia, oproti tomu sa ohradzujem.
Izrael, Jeruzalem. Ďakujem pekne pánovi, osobitne pánovi poslanci Tarabovi. Chcem povedať z tohto miesta, že naša pozícia vychádza z troch základných dokumentov, pokiaľ ide o túto problematiku hlavného mesta. Po prvé je to rezolúcia Bezpečnostnej rady č. 478 z roku 1980 a tá hovorí, že štatút hlavného mesta musí byť výsledkom priamych rokovaní, ktoré majú za cieľ koexistenciu dvoch štátov Izraelu a Palestíny. Po druhé, sú to závery Európskej rady z decembra 2017 a nakoniec je to rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z Jeruzalemu z toho istého roku. Ale rozumiem, beriem na vedomie to, že z viacerých miest tu zaznieva výzva a presvedčenie o tom, že by Slovensko malo byť diplomaticky prítomné v Jeruzaleme.
V bloku vecné pripomienky, ekonomická diplomacia, tú som si zobral od pána poslanca Kmeca. Ďakujem, to je konštruktívny návrh. Budem len rád, ak sa ktokoľvek či z opozície, teda aj opozície zapojí do našej jednoznačnej snahy, aby slovenská zahraničná služba ešte viac otvárala dvere pre slovenskú, slovenské firmy, pre slovenskú ekonomiku a vytvárali sme tak príležitosti pre hospodársky rast a pracovné miesta. Tých poznámok alebo teda konštatovaní bolo určite viac, ale takto som si ich zapísal, zapísal ja z dnešného, dá sa povedať, celodenného rokovania.
Teraz k tým politickým. Priznám sa, že mám určitú dilemu, ale aj ja som len človek z mäsa a kostí a keď počúvam tú spŕšku osobných invektív, tak možno robím chybu, lebo viacerí mi povedali, vykašli sa na to, nereaguj. Ale mám pocit, že odísť bez toho, aby človek reagoval na to, čo si vypočul o sebe, by tiež nebolo úplne na mieste. Preto, nie je tu síce pán poslanec Blaha, asi to nechce počuť, ale adresujem to jemu ako odpoveď na otázku, čo som robil, kde som robil v mojom, v mojej profesionálnej minulosti.
Po prvé, opakujete tieto veci, pretože už nemáte čo povedať, ale opakujete ich preto, lebo ich máte v straníckom manuáli.
Po druhé, čo som robil v mojom profesionálnom živote, je všade a každému známe. Od 1. 1. 1993, od vzniku Slovenskej republiky som slúžil tejto krajine a slúžil som so cťou. Viem, pre vás je to nepredstaviteľné slúžiť krajine a neslúžiť pritom žiadnej strane. Rozumiem, neviete to pochopiť, lebo stále žijete v systéme štátostrany. Je to pre vás naozaj niečo nepochopiteľné. Ale nežijete pred rokom, alebo nežijeme už my, aspoň ja a verím, že veľká časť Slovenska už nežije pred rokom 1989. Rovnako chcem povedať aj ja, alebo cítim, že by som to mal povedať, áno, slúžil som aj za vlád SMER-u a dokonca sa mi v jednom momente zdalo, že to myslíte s miestom Slovenska v Európe vážne. To vtedy, keď predseda tejto strany hovoril o jadre Európskej únie. Ale ten moment, ten moment bol veľmi krátky. Ukončili ste ho Sorosovými kockami a dnes sa, bohužiaľ, zapájate do konšpirácií okolo koronavírusu. To znamená, nehovorte, prosím, o mne. Vysporiadajte sa so svetom takým, aký je. Ešte raz, toto nie je svet, svet, v ktorom vládne štátostrana. Slúžil som Slovenskej republike od 1. 1. 1993 a slúžil som so cťou.
Po druhé, rovnako je to adresované najmä pánovi poslancovi, ktorý bol dnes najčastejšie diskutujúcim. Pán poslanec Blaha, uvedomujem si, a nie je to prvýkrát, ale dnes som si to uvedomil ešte silnejšie ako kedykoľvek inokedy, že on neprezentoval názor o žiadnej zahraničnej politike vôbec žiadny. On prezentoval svoj svetonázor. Slúži mu ku cti, že sa zubami-nechtami naozaj a verejne drží toho, v čo verí, a to je marxisticko-leninský svetonázor. Nedá si ho zobrať, lebo ten postoj je jasný a je tak silne inšpirovaný takými hviezdami, akým je Che Guevara, Maduro alebo Lukašenko, že všetko, ale každú jednu otázku alebo každý jeden postoj prispôsobí tomuto svojmu svetonázoru. Čo je na tomto celom zarážajúce, že počúvame, že vlastne to je taký ostrejší názor jedného ľavicového poslanca. Zdalo by sa, že to je akýsi sémantický folklór, ktorý tu predvádza pán poslanec Blaha. Ale nie je to tak, pretože to sú názory, ktoré šíri v mene strany, ktorá sa hlási k sociálnej demokracii, a ja som si na pripomenutie vytiahol len tri citáty, ktoré treba pánovi poslancovi Blahovi vždy pripomínať.
Po prvé, zo studnice naozaj jeho, jeho politickej tvorby. Citát č.1: "EÚ", tvrdí pán poslanec Blaha "je banda lúzrov". Druhý citát: "komunisti pomáhali ľuďom, vyčistili Československo od mafiánov a oligarchov", toto je druhý citát pána poslanca. Tretí: "v roku 1989 Američania urobili prvý zo série majdanov v Európe a ukradli nám Slovensko, a plienia ďalej", koniec citátu pána poslanca Blahu. Toto hovorí hlavný ideológ tejto strany, ešte raz, ktorá sa hlási k sociálnej demokracii. Dnes viackrát použil slovo o kolenačkovej politike voči Spojeným štátom. O akej kolenačkovej politike to hovoríte, pán predseda? Je mi to ľúto, ale asi kritizujete vášho bývalého premiéra, ktorý bol v Bielom dome a bol v ňom aj vďaka mne. Ale chcem vám povedať, že tam nešiel kolenačky. Išiel tam so vztýčenou hlavou a odprezentoval tam veľmi civilizovaným spôsobom slovenskú, Slovenskú republiku.
A na záver pánovi poslancovi odkazujem aj to, že považujem za hrubé pokrytectvo, ak celú svoju politickú živnosť zakladá na využívaní ikony amerického kapitalizmu, a to je Facebook. Pán poslanec, prestaňte sa skrývať. Odpojte sa od tohto, čo predstavuje Spojené štáty, voči ktorým vy tak zásadným spôsobom bojujete. Bez toho by ste v politike neboli.
A posledná politická poznámka voči tomu, čo zaznelo z tohto krídla naľavo od poslancov, od kotlebovcov. Na to sa reagovať nedá, resp. dá, ale ja na to neviem reagovať, priznám sa, pretože vy ste odprezentovali váš svet a on je tak hlboko alebo on je tak vzdialený od môjho sveta. Váš svet je pomýlený a pre Slovensko nebezpečný, pretože vy to nepoviete, bojíte sa toho, lebo cítite vo verejnosti, že tam už to nedáte. Ale vy chcete von z EÚ. Môžte rozprávať čokoľvek. Nemôžem vám oponovať, pretože odchod z EÚ ja považujem za absolútne protislovenský a proti záujmom tejto krajiny. Vy chcete, to vám, to naozaj hovoríte, že chcete vystúpiť z Aliancie. Ja to považujem za ohrozenie obranyschopnosti tejto krajiny.
Áno, pre vás je západ zlo. Tak to je. Ja som dnes vysvetlil, západ nie je geografia. Ja neťahám za ruku alebo za rukáv Slovensko, aby odišlo zo svojej geografickej polohy. Stred Európy je na Krahuliach, to ja nikdy nebudem popierať. Ale západ z môjho pohľadu je to, ako je spravovaná spoločnosť. Toto vám vadí na západe, pretože vy ju chcete spravovať sebe vlastným spôsobom. Našťastie tomuto, tomuto občania Slovenskej republiky nikdy neuveria.
Vy sa síce schovávate, ale hlásate vodcovský princíp. Na SNP vyhlásite, vytiahnete čiernu zástavu. Na SNP, ktoré ja považujem za jeden z historických míľnikov v modernej slovenskej histórii, vy vytiahnete čiernu zástavu. No a nakoniec schovávate sa za číselné symboly. Štrnásť osemdesiat osem. A vy tvrdíte, že je to proste náhoda. Vy sa bojíte povedať, lebo sa bojíte následkov, že sú to nacistické symboly, voči ktorým sa hlásite. Preto napadlo ma to tu, keď som vás počúval. Odporúčam, aby ste premenovali vašu stranu na LSNČ. Ľudová strana náhodných čísel. Prestaňte sa schovávať za túto náhodu (potlesk). Priznajte farbu a prestaňte balamutiť Slovákov. Nikdy vám neuveria.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ešte raz, pán poslanec, nechám prehrať tento záznam, citujem vás, povedali ste, že som platený Spojenými štátmi, ohradzujem sa voči tomu, to je po A.
Po B, áno, máte pravdepodobne, nie som odborník, trestnoprávnu imunitu, ale nemáte občianskoprávnu imunitu, nezobrali ste to späť. Nechám si prehrať tento záznam a budem na to reagovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nebude to vystúpenie, zareagujem na záver na všetko, čo tu zaznelo. Ale chcem reagovať na pána poslanca Mazureka fakticky. Chcem sa vás spýtať, konštatovali ste, citujem: "že som platený Spojenými štátmi". Chcem vás požiadať, aby ste to buď vzali späť alebo to doložili, v opačnom prípade sa budem brániť v zmysle platných zákonov Slovenskej republiky. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Pani poslankyňa, asi by som vás prekvapil, keby som konkrétne odpovedal. Budem tlmočiť toto pánovi ministrovi a verím, že vám odpovie k spokojnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážená pani poslankyňa, obce a mestá najčastejšie dostali pokuty od Úradu pre verejné obstarávanie za to, že zhotoviteľa stavby nájomných bytov vybrali priamo bez verejného obstarávania alebo nesprávne uplatnili výnimku z povinnosti uskutočniť verejné obstarávanie pri obstarávaní existujúcej nehnuteľnosti. Ministerstvo dopravy a výstavby ako aj Štátny fond rozvoja bývania do procesu verejného obstarávania zhotoviteľa alebo budúceho predávajúceho nájomných bytov nemôže vstupovať. Súčasťou žiadosti o dotáciu je na základe požiadavky zo strany NKÚ len doklad o tom, ako obec alebo mesto postupovali pri verejnom obstarávaní, ak je obec alebo mesto povinné verejné obstarávanie uskutočniť. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky nemôže tento proces kontrolovať. Táto oblasť je v kompetencii ÚVO - Úradu pre verejné obstarávanie.
Zároveň sa nemôžem stotožniť s tvrdením, že obstarávanie nájomných bytov formou zmluvy o budúcej kúpnej zmluve podľa zákona o verejnom obstarávaní nie je možné. Je pravdou, že v tomto prípade je proces náročnejší, trvá dlhšie než klasické verejné obstarávanie na dodávku stavebných prác a je nevyhnutné v súťažných podkladoch dostatočne presne opísať predmet zákazky a stanoviť primeranú lehotu na podanie ponúk. Zároveň má samospráva možnosť obstarávať nájomné byty aj formou výstavby alebo kúpou hotových bytov.
Sme si vedomí toho, že hlavne malé obce nemajú k dispozícii vyškolených ľudí, ktorí by vedeli náročné verejné obstarávanie nájomných bytov pripraviť. Rokujeme preto s Úradom pre verejné obstarávanie, ako aj so Združením miest a obcí Slovenska, alebo NKÚ o všetkých možnostiach, ktoré sú k dispozícii, aby obce a mestá mohli v budúcnosti nadobúdať nájomné byty v súlade s platnými právnymi predpismi, a to jednoduchšie.
Ďakujem pekne, pán podpredseda.