Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

22.10.2021 o 9:23 hod.

Ing.

Ivan Korčok

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 22.10.2021 11:34 - 11:36 hod.

Ivan Korčok Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. A chcem sa poďakovať za všetky vstupy, intervencie, námety. Nebudem reagovať na všetky, lebo to nie je účelom tejto rozpravy, v každom prípade ubezpečujem, že všetko, čo tu zaznelo, je zaznamenané nielen na zázname, ale aj predovšetkým kolegami, ktorí sú tu, je tu predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraniční, lebo on je ten hlavný manažér, ktorý túto vec realizuje a rovnako vníma, a chcem aj zaňho povedať mnohé konštruktívne námety, ktoré tu zazneli.
To, čo je podstatné, je vytvorenie naozaj rámca jednak politického, koncepčného, a to je spomínaná koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorá bola v pripomienkovom konaní. My sme, samozrejme, zobrali do úvahy mnohé podnety, ktoré prichádzali z vonkajšieho prostredia, ale aj z tejto snemovne, z Národnej rady.
Pán predseda Vetrák konkrétne hovoril, o čo ide, sú to najmä zdroje, ktoré majú byť vyčlenené na, na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí. Ale chcem apelovať, aby sme túto fázu uzavreli, aby sme prípadne zopakovali medzirezortné pripomienkové konanie, aby to čo najskôr prešlo vládou, pretože to obdobie, ktoré koncepcia pokrýva, je ´21 – ´25 a jeden rok je pomaly za nami.
Druhý koncepčný dokument, zásadný pre tvorbu politiky a implementácie, je pripravovaný nový zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, táto novelizácia je nevyhnutná práve z toho dôvodu, že sa nám mení skladba zloženie našej diaspóry žijúcej v zahraničí, už to nie sú len tie, tie staré komunity, z ktorej, ktoré majú svoje korene z vysťahovalectva z 19., 20. storočia, ale veľmi, veľmi silná diaspóra, s ktorou chceme pracovať my, a to sú Slováci, ktorí odišli, aby hľadali nové príležitosti, po roku 1989.
Dobrou správou je, že veľká väčšina z nich, ako tu bolo povedané, žije v zahraničí, založili si tam životy, darí sa mnohým z nich, ale srdcom sú stále doma a je výborné, že sa k nám hlásia, preto robíme s jednou skupinou takéto diaspóry Slovak Global Network, ktorý sa inšpiruje aj tou známou írskou platformou, ktorá veľmi účinne vytvára, povedzme to tak, ako to je, lobistov Írska, v našom prípade Slovenskej republiky v zahraničí.
Rovnako chcem reagovať na to, že pán poslanec Kmec hovoril o Pláne obnovy a odolnosti. Áno, sme tam prepojení, ja by som niekde, by som to aj mohol mať, aby som vám povedal, ako sa to presne volá, ale je to, je to program, v ktorom je vyčlenené na štyri roky celkove 2,1 mil. euro a je to zamerané na návraty a aj na teda lákanie, lákanie talentov. Takže ministerstvo zahraničných vecí dostalo do kapitoly aj zdroje na, zdroje na túto dôležitú oblasť.
Viacero dotazov bolo k tomu, čo robíme s Domom Slovákov vo Vojvodine. V Maďarsku je na veľmi dobrej ceste práve rekonštrukcia evanjelického kostola, ktorý má byť centrom samosprávy, a rovnako Dom Slovákov v Jablonke v Poľsku, takže na týchto veciach robíme.
A posledná vec, zazneli tu, zazneli tu mnohé apely, ja chápem konsenzuálne apely, aby sme sa pohli s možnosťou voľby zo zahraničia, asi to všetci tak cítime, že to treba umožniť, je to niečo prirodzené pre našich občanov žijúcich v zahraničí. Nebudem reagovať na parciálne veci, lebo nepoznám podobu novelizovaného zákona, ktorý by to umožnil, ale to je na príslušnom rezorte ministerstva vnútra, ktoré je gestorským orgánom, potom parlamentu, v akej podobe sa to prijme.
Ja len poviem to, že pokiaľ to bude bežať cez naše veľvyslanectvo a konzuláty bez toho, aby som poznal detaily, budem sa k tomu stavať veľmi otvorene a konštruktívne tak, aby sme to zvládli, ale bude na to treba, samozrejme, vyčleniť aj kapacitu, aj zdroje, lebo to je po a príliš vážna vec a aj logisticky náročná. A treba si uvedomiť, Slovenská republika napríklad, len aby ste vedeli v porovnaní s krajinami V4, má výrazne nižšiu sieť zastupiteľských úradov v zahraničí ako napríklad krajiny V4, ktoré majú oveľa viac zastúpení po svete. Takže aj toto je realita. Kvôli voľbám asi otvárať zastupiteľské úrady nebudeme. Ubezpečujem všetkých, ak sa prijme takáto právna úprava, kde to bude cez zapojenie konzulátu ambasád, budeme veľmi konštruktívni.
Chcem sa veľmi pekne poďakovať za túto rozpravu, považujem ju za korektnú, vecnú, plnú námetov, ktoré sme, ktoré sme zaznamenali, a chcem aj vlastne povedať to, že naozaj táto debata je aj niečo, čo sme dlžní zahraničným Slovákom, lebo aj oni pozerajú na to, ako štát dbá na nich, stará sa o nich, a keď sa hlásia oni k nám, mali by sme sa aj my k nim.
Ešte raz veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

22.10.2021 10:09 - 10:16 hod.

Ivan Korčok Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Správu za rok 2020 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí predkladá každoročne predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na základe zákona č. 474. Predložený materiál vyhodnocuje plnenie zahraničnopolitických cieľov Slovenskej republiky v oblasti vzťahov so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, vychádza z potrieb zachovania rozvoja jazykovej, kultúrnej a náboženskej identity Slovákov žijúcich v zahraničí. K tomuto cieľu sa plne hlásime a robíme maximum, aby sme ho naplnili.
Pripomeniem len, že tento cieľ pre zachovanie identity a starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí je ukotvený priamo v čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje, že Slovenská republika podporuje, citujem, „národné povedomie, kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou“.
Táto správa, ktorú predkladám Národnej rade na vyžiadanie Národnej rady, je rozdelená do 9 kapitol, mapuje vlastne to, čo vláda v tejto oblasti robí.
V prvej časti hovorí o súčasnom stave komunít Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytovanej podpore, obsahuje prehľad o krajanských komunitách v zahraničí a základnú informáciu o pomoci a zdrojoch, ktoré poskytuje Slovenská republika. Pre konkrétnosť pripomenie, že v roku 2020 bolo podporených celkove 654 projektov od žiadateľov z 29 štátov v sume 1,9 mil. euro.
Ďalšou dôležitou oblasťou je vzdelávanie, veda, výskum, podpora krajanských aktivít v tejto oblasti, takisto 206 projektov v 25 štátoch vrátane Slovenska vo výške 533-tisíc. Ministerstvo školstva, takisto dôležitá oblasť, vynaložila na vládne štipendiá učiteľov a lektorov, vzdelávacie podujatia pre krajanov spolu 3 mil., poskytlo 70 štipendií Slovákom so 6 štátov, vyslalo na slovenské školy 16 učiteľov slovenského jazyka a akademických predmetov do viacerých krajín vrátane Maďarska, Rumunska a na Ukrajinu. V zahraničí pôsobí 22 lektorov slovenského jazyka.
V oblasti kultúry venujeme pozornosť aktivitám krajanov, a to konkrétne cez viac ako 300 projektov za viac ako 1 mil. euro.
V oblasti informačnej je to podpora s dôrazom na vydavateľskú činnosť. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporil 69 projektov v 13 štátoch, rovnako v oblasti médií, kde sme vyčlenili 50-tisíc euro, alebo bolo vyčlenených 50-tisíc euro.
Dôležitou oblasťou podpory krajanov žijúcich v zahraničí je osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí. V tejto časti informujeme o procese rozhodovania v konaní o vydaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Celkove, pre vašu informáciu, v roku 2020 bolo podaných 1 057 žiadostí o vydanie takéhoto osvedčenia. Najvyšší počet žiadostí prichádza zo Srbska s počtom 694 a z Ukrajiny vyše 300 takýchto žiadostí.
Siedma kapitola predkladanej správy hovorí o orgánoch štátnej správy, samosprávy a inštitúciách vo vzťahu ku krajanom, zahrňuje aktivity ústredných orgánov štátnej správy, ale aj v oblasti, alebo teda spoluprácu cirkví, orgánov samosprávy, kultúry, vnútra. Návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2022 načrtáva základné východiská programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
A potom záverečná kapitola hovorí o vplyve na rozpočet verejnej správy a hovorí o tom, že rozpočet alokuje na túto oblasť podpory Slovákov v zahraničí celkove 3 a pol milióna euro.
Chcel by som tiež upresniť to, alebo pripomenúť, že suma určená na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí by sa v budúcnosti najneskôr od roku 2024 mala skladať z dvoch častí, finančných prostriedkov z rozpočtu rezortu školstva na vládne štipendiá učiteľov, lektorov, vzdelávacie podujatia pre krajanov vo výške asi 3 a pol milióna euro a z finančných prostriedkov v rámci grantového systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na podporu aktivít vo výške 4 a pol milióna euro.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem povedať, že túto problematiku, krajanskú problematiku, snahu o zachovanie diaspóry v zahraničí, identity považujem za dôležitú súčasť zahraničnej politiky. Robíme v tom maximum, čo sa dá v tejto chvíli, samozrejme, všetko je otázka zdrojov, aj teda zdrojov. Ale pripravujeme aj viacero koncepčných materiálov, za ktoré zodpovedá Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ide o Návrh koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2021 – 2025, táto bola pripravená za účasti teda všetkých rezortov a po doručení stanoviska ministerstva financií k finančnému krytiu zámerov bude predložená na rokovanie vlády rovnako.
A tým končím. Rozbehnutý je proces prípravy nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý taktiež považujeme za dôležitý a potrebný, pretože v krajanských komunitách v zahraničí v posledných rokoch nastávajú mnohé zmeny spojené najmä so vznikom nových diaspór, osobitne v západnej Európe a v zámorí.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a za aj vašu podporu, za záujem, za vklad aj pána predsedu Vetráka, ktorý sa tejto oblasti výrazne venuje, a verím, že spolu s vašou podporou a, samozrejme, s krokmi, ktoré robí vláda, urobíme to, čo je hlavným cieľom, a to je, ešte raz, zachovanie našej diaspóry v zahraničí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

22.10.2021 10:09 - 10:16 hod.

Ivan Korčok Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem za všetky vstupy do tejto diskusie. Považujem ju za vecnú. Neznamená to, samozrejme, že všetko zdieľam, čo bolo povedané. Len krátko zareagujem na pár vecí, ktoré tu zazneli.
Pán poslanec Kmec hovoril o kompetenciách. Treba len pre faktickú správnosť pripomenúť, že tieto kompetencie prešli z Úradu vlády na ministerstvo zahraničných vecí, ktoré sa aj premenovalo na ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v predchádzajúcom období. Čiže toto je niečo, čo je tu kontinuita z predchádzajúceho obdobia. To je prvá faktická poznámka.
Ďalšia k plánu obnovy. Okolo toho tu prebehla jedna silná politická diskusia, kritická, taká, aká má byť v podstate v politike, keď ide o takto zásadné veci, ale to, čo sa počíta na konci dňa, je výsledok. A ten výsledok, pokiaľ ide o spracovanie samotného plánu obnovy, je taký, že Plán obnovy Slovenskej republiky získal hodnotenie od Európskej komisie 10 áčok, je najvyššie hodnotenie, a jedno béčko. Prvá tranža je doma na Slovensku v hodnote 800 mil. Toto sú základné, alebo teda tie podstatné veci, ktoré rozhodujú.
A tu len pripomeniem, že Slovensko nielenže malo desať áčok a doma je 800 mil., ale napríklad dve susedné krajiny Slovenskej republiky zďaleka nemajú ešte ani schválený tento plán obnovy.
Takže ja rozumiem, kritik každý na mieste, teším sa, keď sú tam konkrétne návrhy, ale v tejto chvíli si dovolím konštatovať, že plán obnovy, ktorý sme predložili, je dobrým rámcom a vôbec nespochybňujem to, že najťažšia bude implementácia, ale plán obnovy získal pozitívne hodnotenie.
Pani ministerka Remišová, pridávam sa k tomu, čo hovorí pani predsedníčka. Zároveň ale považujem takisto pre korektnosť za dôležité dodať, že ministerka Remišová sa venuje pravidelne monitoringu. Nie je to tak, že by aj ona nevidela tú situáciu v čerpaní, ale naopak, každý jeden mesiac vlastne je to pod dohľadom predsedu vlády, predkladať do vlády monitoring čerpania. A môžem vám povedať, že to nie je formálna záležitosť, ale vždy je okolo toho široká rozprava. Tak sa tomu udialo aj tento týždeň v stredu, kedy ministerka predložila pravidelný mesačný monitoring. Čiže úsilie tu, samozrejme, je a rovnako partnerská dohoda, o ktorej si hovoril, pán poslanec, aj sa robí.
Môžem informovať, že do konca októbra bude predložená do Európskej komisie prepracovaná verzia a takisto zásadnou reformou má byť de facto to, že sa vytvorí jeden operačný program pre celé Slovensko.
Konferencia o budúcnosti Európskej únie, pán poslanec to povedal dobre. Zároveň mu chcem poďakovať, že on je tým, ktorý sa aj zúčastňuje na podujatiach, ktoré organizujeme, a rovnako strana HLAS – sociálna demokracia predložila, predložila pomerne komplexný materiál na našu výzvu prispieť do diskusie o budúcnosti Európskej únie.
K tranzícii tu prebehla výmena. Len dodávam to, že aj pri problémoch okolo transponovania a tran..., nie tranzície, transpozície legislatívy, samozrejme, sú rezervy, ale bez toho, aby som povedal konkrétne čísla, viem, že Slovenská republika v tomto určite nie je krajina, ktorá by mala medzi členskými štátmi EÚ zásadný problém. Naopak, sú krajiny, ktoré majú násobne, násobne viac konaní o porušení zmluvy alebo nedostatočnej transpozície.
Panie poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za prerokovanie tohto materiálu. Zároveň ďakujem aj za spoluprácu, ktorú máme, za ministerstvo zahraničných vecí, ale aj za vládu, najmä s výborom pre európske záležitosti. Cítim tam napriek tomu, samozrejme, že máme mnohé odlišné názory, ale snahu spolupracovať, kde sa dá. Koniec koncov aj včera na dôležitý summit odchádzal premiér s jednomyseľne schváleným uznesením, ktoré sa týka pozície, ktorú má premiér presadzovať.
Takže teším sa do budúcna na konštruktívnu a dobrú spoluprácu v prospech Slovenska v EÚ.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2021 9:27 - 9:39 hod.

Ivan Korčok Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť správu o členstve Slovenskej republiky v EÚ, ktorú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v súlade s ústavným zákonom č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Správa podáva prehľad aktivít Slovenskej republiky v kontexte členstva v uplynulom roku. Materiál sme, samozrejme, vypracovali v úzkej spolupráci s jednotlivými ministerstvami a ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy.
Úloha rezortu zahraničných vecí bola v zmysle kompetenčného zákona do značnej miery koordinačná správa, pripúšťam, vyznieva technicky. Z hľadiska usporiadania však primárne sleduje vývoj agendy podľa jednotlivých formátov Rady a postoje Slovenskej republiky, ktoré sme v tomto roku prezentovali.
Materiál bol v marci tohto roka bezprostredne po schválení vlády preložený, predložený Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Výbor 25. marca jednohlasne prijal uznesenie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu vziať na vedomie, čo jasne potvrdzuje konsenzus, pokiaľ ide o naše členstvo v Európskej únii, ako aj skutočne výnimočnosť a bezprecedentnosť doby, v ktorej v súčasnosti žije, žijú naši občania a všetkých 27 členských štátov Únie.
Z hľadiska štruktúry materiál primárne korešponduje s jednotlivými formátmi Rady Európskej únie, to je logické členenie, lebo tam sa odohráva vlastne politika v Európskej únii. Obsahuje informácie o najdôležitejších opatreniach podľa sektorových politík. V úvode sú zosumarizované najdôležitejšie momenty aktivity z roku 2020 a kapitola Záver je venovaná najmä dôležitosti európskej agendy doma v línii prístupu. Politika v európskej agende, samozrejme, začína tu u nás na Slovensku.
Nežijeme, bohužiaľ, v štandardných časoch. Okolnosti mi nedovolili odprezentovať správu v pléne skôr. Ešte raz, doručili sme ju v súlade s ústavným zákonom, z hľadiska času ale vieme, v akej situácii žijeme, takže sa odkladalo toto prerokovanie správy z jedného pléna na druhé a získali sme ale viacej času a odstup na lepšie posúdenie udalostí, ktoré, samozrejme, využijeme v príprave nasledujúcej správy.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uplynulý rok nesie rôzne prívlastky. Keď sa naň pozeráme ako na rok, ktorý, povedzme si úprimne, z hľadiska najmä pandémie chceme čo najskôr zabudnúť, pretože toto bola bezprecedentná, bohužiaľ, zotrváva bezprecedentná situácia, ale v mnohom sú to pre Európsku úniu, dovolím si povedať, aj isté príležitosti a šance, ktoré treba využiť. Je to, uplynulý rok 2020 bol rokom, kedy európske štruktúry prvýkrát opustil dlhoročný člen, na to tiež treba, netreba zabudnúť, Veľká Británia, ktorý zostáva naďalej náš partner, blízky partner a spojenec. Na tomto mieste len pripomeniem, že táto kapitola vlastne odchodu Británie z Európskej únie sa začala písať už pred piatimi rokmi v úplne inej atmosfére.
Dovoľte mi položiť stručne štyri otázky.
Tou prvou, či Únia je dokonalá. Samozrejme, že nie zďaleka. Aj ja, ktorý sa hlásim k Únii, hovorím o tom, že to je najlepšia perspektíva pre Slovensko, nikdy nehovorím, že Európska únia nemá chyby, nemá deficity.
Ale to je, s tým súvisí aj druhá otázka, a to je, že či Únia môže vôbec teoreticky byť dokonalá. Nie. Pretože žiadny takýto organizmus, ani národný štát, ani Európska únia dokonalá nie je, ale podstatné je to, že z môjho pohľadu Únia jednoznačne má zmysel a je to, ešte raz, ten najlepší priestor, v ktorom sa pohybujeme.
Či už na tejto schôdzi alebo pri iných príležitostiach rád si vypočujem návrhy na zlepšenie fungovania Európskej únie. Toto je, toto je podstatná vec, aby sme my doma sami viedli takúto diskusiu a na tomto mieste pripomínam, že osobitný priestor, ako vstúpiť do debaty o EÚ a jej v budúcnosti sme začali na úrovni troch najvyšších ústavných činiteľov, keď sme 9. mája na Deň Európy otvorili Konferenciu o budúcnosti Európskej únie a do tejto debaty som pozval aj ja osobne všetky politické strany zastúpené v Národnej rade. Viaceré sa do tejto debaty zapojili a niektoré z nich poslali celkom komplexné návrhy, z čoho sa teším.
Rok 2020 bol, samozrejme, absolútne zatienený pandemickou krízou, ale myslím si, že mnohé veci a aj to, že Európska únia na začiatku sa pomalšie rozbiehala, ale nakoniec vedela alebo dokázala nájsť svoje miesto aj v tom, ako pomôcť členským štátom čeliť tejto bezprecedentnej kríze, položili sa základy nových reformných politík napriek tomu, že sme boli zamestnaní COVID-om. Ako príklad spomeniem Európsku zelenú dohodu, bola predstavená Stratégia kybernetickej bezpečnosti. Európska komisia stanovila plány pre digitálnu budúcnosť Európy a plán pre, takisto pre silnú sociálnu Európu.
Slovenská republika sa jasne, ale aj s kritickým názorom hlási k viacerým iniciatívam vrátane zelenej tranzície a ambicióznym klimatickým záväzkom EÚ do roku 2050.
Aktívne sme participovali v príprave viacročného finančného rámca zodpovedajúceho potrebám doby so zachovaním rovnováhy medzi tradičnými politikami, samozrejme, pre nás kľúčová politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika. V podobe balíka Fondu obnovy a odolnosti a viacročného finančného rámca mali členské štáty k dispozícii pre podporu hospodárstva cieľov európskej politiky až 1,8 bilióna euro. Prvú tranžu z fondu obnovy, ako ste zaznamenali, Slovenská republika už obdržala v objeme viac ako 800 mil. eur.
Od začiatku 2020 sme ďalej, samozrejme, v rámci EÚ pracovali najmä na zmiernení ďalekosiahlych dôsledkov pandémie, no a samozrejme, že na prvom mieste bola ochrana zdravia, ale ako viete, 2020 aj pre nás, pre zahraničnú službu bola obrovskou výzvou, vlastne repatriovať alebo dostať domov našich občanov, ktorí uviazli po celom svete.
Paralelne to treba tiež pripomenúť, Európska únia významným spôsobom podporila vývoj a následne aj zabezpečenie vakcín. V ďalšej fáze to bola, samozrejme, najviac sústredená činnosť na fungovanie vnútorného trhu. Ešte raz podčiarkujem, nič v Európskej únii, tak ako ani v členských štátoch, nie je ideálne, ale plne sa hlásim k tomu alebo k miestu Slovenskej republiky v Európskej únii.
No a keď hovorím o tom, že to nie je dokonalé, dovoľte aj pár kritických slovo k fungovaniu Európskej únie.
Po prvé, v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sme stále, zaostávame za vlastnými ambíciami, kedy sa hlásime k tomu, aby sme boli aj globálnou mocnosťou, ale naozaj v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa nám stále nedarí mať väčší dopad, napĺňať ambíciu, ešte raz, na globálnej svetovej scéne. No a tu vidím jednoznačne priestor pre to, aby sme sa viac zomkli a ako Únia sa pokúšali oveľa viac ovplyvňovať dianie, ktoré sa nás bytostne dotýka.
Samozrejme, v oblasti ochrany právneho štátu čelíme ako spoločenstvo vnútorným kontroverziám. Treba to otvorene povedať, že z postoja voči otázkam právneho štátu sa, bohužiaľ, v Európskej únii stáva určitá deliaca línia, ktorá sa týka aj tohto, aj tohto regiónu. A tak ako som aj verejne povedal v týchto dňoch, myslím si, že treba, treba sa istým spôsobom ukľudniť, tí, ktorí sú aktéri tohto sporu, naozaj prestať z toho robiť veľkú politiku, nehať priestor na pragmatické riešenia v rámci platných zmlúv Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci, o týchto veciach by sme mohli, samozrejme, hovoriť dlho, ale myslím si, že táto správa je komplexná, aj keď ešte raz pripúšťam, že má možno menšiu politickú šťavu, ale tie veci, ktoré sa skrývajú za tým, čo sme dali do, do tejto správy, to všetko sa bytostne týka Slovenskej republiky a občanov našej krajiny.
Chcem ubezpečiť, že za ministerstvo zahraničných vecí aj za vládu Slovenskej republiky urobíme maximum toho, aby sme presne definovali naše pozície v jednotlivých kľúčových a kritických oblastiach, aby sa nám darilo ich čo najlepšie presadiť v rámci Európskej únie. Nie je to jednoduché, je to zložitá vec, sa uplatniť medzi 27 štátmi, ale hľadáme na to spojencov tak, aby sme tieto záujmy Slovenskej republiky v prospech slovenských občanov, a to neberte, prosím, ako prázdny slogan, ale naozaj všetko, čo robíme v rámci Európskej únie, robíme z dvoch dôvodov, aby Únia fungovala ako celok, ale aby sme čo najviac z toho doniesli domov našim občanom.
Chcem aj z tohto miesta, a tým končím, pozvať vás, poslankyne, poslancov, aby ste sa zúčastnili debaty o budúcnosti EÚ. Využime túto príležitosť a neuspokojme sa s tým, že z času na čas, a mnohí to tak robia celkom cielene, sa kope do Európskej únie, ale veľmi málo sa hovorí o tom, ako ju zlepšiť, ktoré veci nefungujú dobre, ktoré chceme sami poopraviť alebo zmeniť zásadným spôsobom. Na túto debatu som ja osobne vždy pripravený. Buďme kritickí, ale buďme konštruktívni. Ten priestor tu naozaj je. On sa zužuje pomaly, lebo na jar budúceho roku budú predstavené prvé nejaké výsledky diskusie o budúcnosti Európskej únie, tak aby to nebolo tak, že, ešte raz, z času na čas zaznievajú kritické, často demagogické, populistické názory na fungovanie Európskej únie, ale keď ide o to, povedať, čo treba konkrétne zmeniť, tak skutek utek. Chcem vás preto ozaj úprimne poprosiť, požiadať, pozvať na takúto diskusiu, ktorá je dobrou príležitosťou.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť pri prerokovávaní tejto Výročnej správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a som pripravený reagovať na vaše dotazy alebo otázky.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2021 9:27 - 9:39 hod.

Ivan Korčok
Prepáčte, nemôžem to, pán poslanec, nechať tak, lebo ešte raz. Hovoria tu, zaznievajú tu veci, ktoré sú v rozpore s faktami.
Ešte raz. Napísali ste mi list a ďakujete mi za odpoveď. Tak potom prečo hovoríte, že som vám nereagoval, veď sa skúsme normálne rozprávať. A po ďalšie, 18. 10., neviem, koľkáteho je dnes, ukončila generálna inšpekcia a ten list má dávno dotknutá občianka na stole, tak, prosím, nerobme z tohto žiadnu šou.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2021 9:23 - 9:24 hod.

Ivan Korčok Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, musím reagovať, lebo hovoríte, že som vám neodpovedal. Takže citujem z vášho listu, v ktorom ste ma, ešte raz, oslovili Eduard Kukan, ale to z toho nerobím šou, však stane sa. To je v poriadku.
Ale ešte raz, pán poslanec, fakty. Vy tvrdíte, že som vás (vám, pozn. red.) neodpovedal. Tak sa vás chcem spýtať, prečo v prvom riadku listu, ktorý mi píšete, mi hovoríte, ďakujem vám za vašu odpoveď na môj list vo veci prešetrenia udalosti. Niečo vám tu nesedí. (Reakcia z pléna.) Nesedí vám, nesedí vám trojčlenka, pán poslanec. Ešte raz, tu v rozprave ste povedali, že vám neodpovedám. Pýtam sa, prečo mi v liste z 8. 10. ďakujete za moju odpoveď? Skúste mi toto povedať. To je prvá vec.
Druhá vec. Keby ste nevytĺkali z toho kapitál, tak mi nepíšete takéto listy, ale kľudne zavoláte tak, ako mi volajú desiatky poslancov, pretože som vám odpovedať na váš list, to je prvá vec. A keby sme to riešili normálnym spôsobom bez politiky, ktorú do toho vnášate a vnášate do toho tragickú smrť občana Chovanca, čo je absolútne perfídne, tak sa dozviete, že 18. 10. generálna inšpekcia ministerstva zahraničných vecí odpovedala dotknutej občianke pani Plhákovej. Odpovedali sme jej 18. 10. v súlade so zákonom.
Tak, prosím vás pekne, pán poslanec, nerobme takúto šou. Pravdepodobne ide o to, aby ste si zaznamenali nejaké lajky na sociálnych sieťach, ale ničomu to nepomôže. Robím všetko pre to, aby som ochránil záujem slovenských občanov. Pani Plhákovej by sme sa venovali aj bez toho, aby ste sa vložili vy do toho. Lebo toto robí slovenská služba zahraničná, robí to veľmi profesionálne.
Takže ešte raz. Nie je pravda, že som vás (vám, pozn. red.) neodpovedal, neodpovedal, lebo sám mi ďakujete za list, ktorým som reagoval.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2021 9:17 - 9:19 hod.

Ivan Korčok Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Borguľa, najprv fakty.
Týmto prípadom sa zaoberáme. Zaoberáme sa ním presne v súlade s literou zákona, ktorá ukladá prešetriť takéto situácie. Nie je pravda, že vám neodpovedám. Môj... (Reakcia z pléna.) Prosím? Môžem dohovoriť?
Budem vám odpovedať v zákonnej lehote, ale budem vám odpovedať vtedy, keď bude ukončený zákonný postup. A ten zákonný postup je taký, že to, voči čomu ste sa ohradil alebo kde ste ma žiadali o stanovisko, som postúpil na generálnu inšpekciu ministerstva vnútra. Tá ukončila svoje šetrenie a môj list, moja odpoveď je na ceste k vám. To je prvá vec.
Druhá vec. Dôrazne sa ohradzujem voči obvineniu z vašej strany, že slovenská zahraničná služba nekonala dostatočne v prípade tejto slovenskej občianky. Opak je pravdou. Ak budete naliehať, ja zverejním celý tento prípad, ak s tým budete súhlasiť aj vy, aj dotknutá občianka, a myslím si, že to nebude radostný pohľad.
A ešte taká drobnosť. Píšete mi listy, ale mohli ste si všimnúť aj to, že nie som Eduard Korčok, ale Ivan Korčok, čiže možno má vaša kancelária ešte pred (smiech v sále), pred, jak sa to povie, predvložené do počítača nejaké šablóny možno na predchádzajúceho, predpredpredchádzajúceho ministra zahraničných vecí.
Takže, pán poslanec, je mi veľmi ľúto, že vytĺkate absolútne neadekvátnym spôsobom kapitál takýmto spôsobom.
A po ďalšie. Je úplne perfídne, čo ste vložili do toho listu, ktorý ste mi napísali, lebo ste to ešte spojili s tragickou smrťou občana Jozefa Chovanca. A toto absolútne odmietam.
Čiže ešte raz vám hovorím. Postupujeme presne v zmysle zákona. Moja odpoveď na ceste k vám, je na ceste k vám. Ja tu mám po minútach zaznamenané, čo sa dialo v inkriminovaný deň, a keď bude treba, aj to zverejním. Ale ešte raz hovorím, nebude to nič príjemné.
Takže, prosím pekne, nerobte politiku z niečoho, čo absolútne nie je namieste.
Ďakujem pekne. (Potlesk jedného poslanca.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2021 9:08 - 9:11 hod.

Ivan Korčok Zobrazit prepis

6.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, uvedená dohoda, ktorú citoval pán predsedajúci, je dohoda, ktorá má za cieľ posilniť spoluprácu medzi zmluvnými stranami v otázkach spoločného záujmu, vytvára právne záväzný rámec pre vzťahy Európskej únie so Singapurom, zameriava sa na celý rad otázok, ako napríklad sloboda, bezpečnosť, spravodlivosť, a neopomína ani štandardné otázky či záväzky týkajúce sa ľudských práv alebo spoločného boja proti terorizmu.

Hospodárska spolupráca je kľúčovým pilierom vzťahov Singapuru s Európskou úniou. Len pripomeniem, že v Singapure pôsobí vyše desaťtisíc európskych spoločností. Mnohé využívajú Singapur ako regionálne centrum pre svoje podnikanie, rovnako ako logistické a distribučné centrá umiestnené v tejto krajine. Singapur a Európska únia sú dôležití obchodní, investiční partneri. EÚ je tretím najväčším obchodným partnerom Singapuru po Číne a Malajzii. Singapur predstavuje piateho najväčšieho obchodného partnera pre EÚ z krajín Ázie a pätnásteho najväčšieho obchodného partnera EÚ. Celkovo EÚ má pozitívne saldo vzájomného obchodu.
V Singapure je umiestnených 63 % priamych zahraničných investícií EÚ v krajinách ASEAN-u a Európska únia je druhým najväčším zahraničným investorom v Singapure po Číne s podielom 25 %. Na druhej strane Singapur je druhým najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií z krajín Ázie v Európskej únii.

Za Slovenskú republiku bola dohoda podpísaná v októbri 2018 v Bruseli. Predkladaná dohoda je, tak ako predchádzajúca, zmiešanou úniovou zmluvou, teda zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a tretia krajina, v tomto prípade Singapurská republika na strane druhej.
Dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) ústavy vysloveniu súhlasu Národnej rady spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. A vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentkou Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada vyslovila súhlas s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a členskými štátmi a Singapurskou republikou a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prosím vás o podporu a ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2021 9:01 - 9:05 hod.

Ivan Korčok Zobrazit prepis
Príjemné, dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť tento materiál, ktorý predkladáme na rokovanie pléna Národnej rady, a síce návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Partnerskou dohodou o vzťahoch a spolupráci medzi EÚ a jej členskými štátmi na jednej strane a Novým Zélandom na strane druhej.
Pár slov k dohode.
Táto partnerská dohoda predstavuje komplexný inštitucionálny rámec spolupráce medzi EÚ a Novým Zélandom. Vytvára základ pre spoluprácu v oblasti globálneho rozvoja, humanitárnej pomoci, hospodárskych a obchodných záležitostí, slobody a bezpečnosti. Dotýka sa ďalej ďalších oblastí, akými sú výskum, inovácie, informačná spoločnosť, vzdelávanie, kultúra, udržateľný rozvoj, energetika a doprava.
Európska únia je jedným z najdôležitejších partnerov Nového Zélandu v Tichomorí, je členom ostrovného fóra Post-Forum Dialogue a zúčastňuje sa každoročného trojstranného stretnutia EÚ, Austrálie, Nového Zélandu o otázkach Tichomoria. EÚ taktiež je siedmy najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci tomuto regiónu a úzko spolupracuje s Novým Zélandom. Programy Únie zahŕňajú oblasti ako zmena klímy, ochrana životného prostredia, obnoviteľné zdroje, udržateľný hospodársky rozvoj.
Takisto dôležitou oblasťou spolupráce je energetický sektor.
Európska únia má s Novým Zélandom niekoľko spoločných cieľov a sme partnermi, ktorých pozície sa zhodujú vo väčšine globálnych otázok, spoločne sa podporujeme na multilaterálnych fórach. Máme viacero rovnakých záujmov okrem už spomenutého zamerania na rozvojové programy Únie tiež v oblasti humanitárnej pomoci a boj proti terorizmu.
Rovnako dôležitou oblasťou je komplexná ambiciózna dohoda o voľnom obchode, o ktorej sa v súčasnosti rokuje. Rokovania začali v júni 2018 a uzatvorenie partnerskej dohody je nevyhnutným predpokladom pre rokovania o dohode o voľnom obchode. Úspešné ukončenie rokovaní o tejto dohode o voľnom obchode prinesie obom stranám výhody, pretože EÚ je pre Nový Zéland po Číne, Austrálii tretím najväčším obchodným partnerom a druhým najväčším zdrojom priamych investícií.
Za Slovenskú republiku bola partnerská dohoda podpísaná s výhradou ratifikácie v októbri 2016. Predkladaná dohoda je takzvanou zmiešanou únijnou dohodou, teda zmluvnými stranami sú európska, sú európska dohoda, jej členské štáty na jednej strane a tretia krajina, v tomto prípade Nový Zéland.
Dohoda podlieha v súlade s čl. 86. písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces je ukončený ratifikáciou dohody pani prezidentkou Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s partnerkou dohodou o vzťahoch a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Novým Zélandom a taktiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

30.4.2021 18:48 - 18:50 hod.

Ivan Korčok Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi rýchle začnem od konca.
Pán poslanec Richter, považujem to, že je u nás táto agentúra umiestnená, za veľký úspech, lebo sme boli dlho na chvoste tých krajín, ktoré nemali nič, takže toto platí, že to je úspech. A len tak glosujem, ak náhodou úradníci, a to nejde len o úradníkov z Bruselu, ale teda aj z iných krajín, ak nie sú nejako entuziastickí, aby sem prišli žiť a pracovať na Slovensko, tak robia obrovskú chybu, lebo môžem vám povedať, že v diplomacii teda tých krajín, ktoré tu pôsobia, je Slovensko absolútne vytúženou destináciou vzhľadom na to, že Slovensko je z môjho pohľadu najlepšia krajina na žitie, len mnohí to, mnohí to ešte nevedia. Takže tí, ktorí váhajú, aby sem prišli s rodinami, robia obrovskú chybu.
Po druhé, pani poslankyňa Pleštinská, COVID pas, poviem len heslovite. Beží to veľmi dobre, členské štáty sa dohodli už na legislatíve. V tejto chvíli sa rokuje s Európskym parlamentom v tzv. trialógoch a verím, že do leta budú tieto pasy európske urobené tak, aby keď si vydáme my Slováci svoj COVID pas, aby sme mohli potom cestovať bezpečne po celej Európe.
Pán poslanec Jarjabek, kultúra, áno, urobím všetko pre to. Môžem vám aj povedať, že som zdedil z predchádzajúcej vlády, keď som prišiel na ministerstvo, v rozpočte na prezentáciu kultúry vo svete 28-tisíc euro. Dvadsaťosemtisíc euro. V súvislosti s krátením, ktoré je nevyhnutné kvôli konsolidácii verejných financií, kvôli verejných financií sa mi napriek tomu, že mi bol krátený rozpočet, ako všetkým kolegom, podarilo zdesaťnásobiť tieto... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Ruch v sále.)
Skryt prepis