Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko chcem zareagovať na veľmi dobrú faktickú poznámku pani poslankyne Pleštinskej a chcem povedať, že čo sa týka, samozrejme, výborné, keď práve tie združenia, o ktorých ste spomínali, vedia zaškoliť ľudí nejakým spôsobom, to znamená vytvoriť nejaké možnosti aj v rámci, by som povedal, výcviku resuscitácie, pretože každý z nás by to mal vedieť, každý vodič by to mal vedieť, zároveň aj obsluhu týchto AED defibrilátorov.
Na druhej strane ak by sa stala aj situácia, že niekto nám skolabuje, volá sa záchranka, volá sa na 112-ku, vyškolený operátor vie povedať hocijakému laikovi, čo má urobiť, aby ten defibrilátor použil a zachránil ten ľudský život, čo je veľmi dobrá správa. Teda optimálne je, aby to boli vycvičení laici. Na druhej strane aj keď sa stane, že ten dotyčný človek bude prvýkrát ten prístroj vidieť, kvalitný operátor na 112-ke mu dokáže vysvetliť, kde ho nájde, ako rýchlo k nemu zbehne, ako rýchlo sa vráti naspäť k tomu pacientovi, ktorý skolaboval a zachránil ľudský život.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za to vystúpenie a súhlasím. Tieto doplnenia sú žiadúce, aj preto som navrhol, aby sa moment, tento zákon pokiaľ ho postúpime do druhého čítania, ním zaoberali aj nasledujúce výbory a jeden z nich je Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, kde by sa mohlo skúsiť do zákona doplniť práve možnosť financovania. Bol tu, ako si aj ty sám spomenul, návrh, myslím, že veľmi konštruktívny od poslanca Vetráka, no a, samozrejme, ústavnoprávny výbor by eventuálne sa mohol pohrať s myšlienkou, že akým spôsobom zaviesť kontrolu tohto veľmi dôležitého a dôležitého ustanovenia. Ja predpokladám, že ten návrh posunieme do druhého čítania, že tieto výbory zasadnú aj k tomuto návrhu zákona a že poslanci, ktorým ide naozaj o to, aby sme zachraňovali tých 200 životov ročne, tak že prídu s konštruktívnymi nápadmi, myšlienkami. A takisto ako ja aj ty a myslím, že aj toto plénum sme ochotní odhlasovať tieto zmeny, eventuálne sa aj podieľať na ich realizácii, vymyslení. Ja sám som rozprával, ako si povedal, s našimi spoločnými známymi a tieto veci som im navrhoval, takže vyskúšame aj my nad niečím pouvažovať a verím, že dáme dokopy v tom druhom čítaní ešte dobrý pozmeňujúci návrh.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte vyjadriť sa mi k tomu predkladanému návrhu zákona. Zavádza povinnosť obce s počtom obyvateľov vyšším ako 500 umiestniť a zabezpečiť funkčnosť verejne prístupného automatického externého defibrilátora. V tejto jednoduchej vete v zákone sa v skutočnosti ukrýva jeden veľký krok pre celú krajinu. Defibrilátor alebo inak sa to spomína aj označenie AED, je malý prístroj určený pre laikov, ktorý dokáže spolu s rukami záchrancu reálne zachrániť ľudský život. Dovoľte mi vysvetliť, čo sa vlastne deje.
Mimonemocničné náhle zastavenie krvného obehu sa v Európe vyskytne každé dve minúty. To sú tie typické kolapsy, ktoré, sa môže stať, že niekto zlyhal na to, že mu prestalo tĺcť srdce. Teda obrazne, aj počas jedného desaťminútového príhovoru, ktorý tu máme v rozprave, sa v Európe zastaví srdce piatim Európanom. Približne 23 % z týchto náhlych zastavení obehu má rytmus, ktorý sa nazýva defibrilovateľný rytmus, teda rytmus, ktorý vieme obnoviť práve pomocou tohto vonkajšieho externého defibrilátora. Fibrilácia srdca je stav, kedy sa srdcový sval nekontrolovateľne chveje a nedokáže pumpovať krv do životne dôležitých orgánov. To je práve dôvod, prečo dotyčný človek skolabuje tým, že nemá dostatok kyslíka, ktorý by mu cievy privádzali do mozgu, tak vlastne odpadáva a je v bezvedomí. Srdce sa akoby trasie a nepracuje. Odstrániť tento stav sa dá fibriláciou a dokáže to ten elektrický výboj, ktorý sa nazýva defibrilácia. Defibrilácia do troch až piatich minút od kolapsu môže zvýšiť prežívanie na 50 až 70 %. Včasnú defibriláciu však nie je možné zabezpečiť posádkami Záchrannej zdravotnej služby. Na Slovensku máme 321 posádok záchraniek v 220 obciach. Ak by sme však chceli pri každej defibrilácii zabezpečiť posádku Záchrannej zdravotnej služby, museli by sme po Slovensku umiestniť aspoň 3 000 záchraniek a namiesto súčasných 160 mil. eur ročne by nás to stálo viac ako 1 a pol miliardy eur ročne. Defibrilovať, teda dať človeku výboj, však dokáže nielen Záchranná zdravotná služba, ale aj laik alebo laický záchranca s pomocou prístroja AED - automatizovaného externého defibrilátora. Európske aj svetové krajiny preto zavádzajú programy verejne prístupnej defibrilácie a po krajinách sa rozmiestňujú prístroje tak, aby boli dostupné širokej verejnosti, ktorá dokáže prístroj zobrať a použiť do 5 minút od kolapsu osoby. Spolu s oživovaním, resuscitáciou dokáže laik obnoviť krvný obeh ešte pred príchodom záchrannej služby. Teda pomocou tohto prístroja dokáže každý z nás, to sa naučí ako s týmto prístrojom môže narábať, vlastne prinavráti dotyčnému človeku už aj vedomie.
Na Slovensku tvoria choroby obehovej sústavy srdcovo-cievne ochorenia takmer polovicu príčin všetkých úmrtí. Ročne takto na Slovensku zomrie viac ako 25-tisíc ľudí. Ku viac ako 8 000 zastavení krvného obehu za rok je na Slovensku vysielaná Záchranná zdravotná služba. Ochorenie srdca spôsobuje zastavenie obehu až do 83 % prípadov. Defibrilovateľný rytmus, ako som spomenul, má najmenej 23 % postihnutých osôb, teda najmenej ku 2 000 osobám za rok by bolo potrebné na Slovensku vyslať a použiť AED a laického záchrancu. Verejných defibrilátorov na Slovensku je málo. Spolu máme evidovaných 2 574, avšak to je vrátane tých, čo sú vo firmách a zdravotníckych zariadeniach, verejne prístupných máme len 285. Verejne prístupný defibrilátor je taký, ktorý dokáže použiť ktokoľvek, kedykoľvek 24 hodín denne bez odomykania, hlásenia či iných procedúr. Sú to väčšinou defibrilátory, ktoré sú umiestnené na budovách letísk, autobusových či vlakových staníc, na budovách obecných úradov, škôl, kultúrnych pamiatok. Jednoducho všade tam, kde sa vyskytujú ľudia vo vyššej koncentrácii. Určite ste si už niekde na letisku alebo v rodnej dedinke všimli zelenú skrinku na stene označenú bielym bleskom. Tak to je on, to je presne ten defibrilátor.
Defibrilátor eviduje vo verejnej databáze alebo defibrilátory evidujú vo verejnej databáze na operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky. Evidencia je dôležitá, pretože v prípade volania na tiesňovú linku 155 dokáže operátor laikovi nielen dávať inštrukcie k prvej pomoci a resuscitácii, ale aj vyslať volajúceho po najbližší dostupný defibrilátor, ktorý operátor vidí na mape. Vedenie centrálnej databázy defibrilátorov sme už na tejto schôdzi posunuli do druhého čítania v zákone o Záchrannej zdravotnej službe. Teda aj každý nový defibrilátor umiestnený podľa tohto zákona sa už ocitne povinne v štátnej databáze. Takto sa zlepšuje reťaz prežitia, šanca na prežitie stúpa ešte pred príchodom záchrannej služby. Predkladaným návrhom zákona bude rozmiestnených približne 2 088 defibrilátorov do konca roka 2024. Obce a mestá na to majú teda 1 a pol roka, aby tieto defibrilátory zaobstarali a umiestnili, pričom v súčasnosti existujú desiatky subjektov, ktoré sa ich distribúciou na Slovensku zaoberajú, teda tento termín stihnúť nebude žiaden problém.
Najdôležitejšie na záver alebo ako by sme mohli povedať dôkaz namiesto sľubov. Tento návrh zákona nevychádza len s nejakých teoretických predpokladov, koľko ľudí by mohlo byť zachránených a čo by bolo keby. V roku 2022 bola prvýkrát vypracovaná podrobná štatistika dát o použití verejne dostupných defibrilátorov v Slovenskej republike. V tomto roku bolo aktivovaných 905 defibrilátorov, to znamená , že toľkokrát ich laici vybrali zo skrinky a doniesli na miesto, kde niekto skolaboval, 905-krát za rok. Reálne ich na pacientoch bolo použitých 350, teda toľkokrát za rok dávali výboje. Na základe podrobnej analýzy a zmonitorovaním cesty pacienta, kedy operačné stredisko záchrannej služby preverovalo stav pacientov v nemocnici až po prepustenie domov, bolo preukázateľne zachránených 51 pacientov. Teda 51 občanov našej krajiny sa vďaka výboju defibrilátora niekde na ulici alebo doma a pohotovým svedkom dostalo živých naspäť domov k svojim rodinám, do práce k priateľom.
Kolegyne, kolegovia, viete si predstaviť, že by bolo týchto defibrilátorov viac? Verím, že každý v tejto sále, ktorý by obrazne dostal, verím, že každý v tejto sále by to rád zabezpečil a zároveň dal obrazne druhú šancu na život mnohým ľuďom. Prijatím jedného návrhu zákona dokážeme bez väčších komplikácii zachraňovať už rok desiatky ľudských životov vrátane našich občanov.
Ďakujem ešte raz predkladateľom za tento návrh zákona a verím, že kolegovia poslanci ho podporia a posunú do druhého čítania.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, milí prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1627.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim.