Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

23.5.2023 o 17:32 hod.

MUDr.

Marek Krajčí

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

23.5.2023 17:32 - 17:33 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko chcem zareagovať na veľmi dobrú faktickú poznámku pani poslankyne Pleštinskej a chcem povedať, že čo sa týka, samozrejme, výborné, keď práve tie združenia, o ktorých ste spomínali, vedia zaškoliť ľudí nejakým spôsobom, to znamená vytvoriť nejaké možnosti aj v rámci, by som povedal, výcviku resuscitácie, pretože každý z nás by to mal vedieť, každý vodič by to mal vedieť, zároveň aj obsluhu týchto AED defibrilátorov.
Na druhej strane ak by sa stala aj situácia, že niekto nám skolabuje, volá sa záchranka, volá sa na 112-ku, vyškolený operátor vie povedať hocijakému laikovi, čo má urobiť, aby ten defibrilátor použil a zachránil ten ľudský život, čo je veľmi dobrá správa. Teda optimálne je, aby to boli vycvičení laici. Na druhej strane aj keď sa stane, že ten dotyčný človek bude prvýkrát ten prístroj vidieť, kvalitný operátor na 112-ke mu dokáže vysvetliť, kde ho nájde, ako rýchlo k nemu zbehne, ako rýchlo sa vráti naspäť k tomu pacientovi, ktorý skolaboval a zachránil ľudský život.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.5.2023 17:25 - 17:27 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za to vystúpenie a súhlasím. Tieto doplnenia sú žiadúce, aj preto som navrhol, aby sa moment, tento zákon pokiaľ ho postúpime do druhého čítania, ním zaoberali aj nasledujúce výbory a jeden z nich je Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, kde by sa mohlo skúsiť do zákona doplniť práve možnosť financovania. Bol tu, ako si aj ty sám spomenul, návrh, myslím, že veľmi konštruktívny od poslanca Vetráka, no a, samozrejme, ústavnoprávny výbor by eventuálne sa mohol pohrať s myšlienkou, že akým spôsobom zaviesť kontrolu tohto veľmi dôležitého a dôležitého ustanovenia. Ja predpokladám, že ten návrh posunieme do druhého čítania, že tieto výbory zasadnú aj k tomuto návrhu zákona a že poslanci, ktorým ide naozaj o to, aby sme zachraňovali tých 200 životov ročne, tak že prídu s konštruktívnymi nápadmi, myšlienkami. A takisto ako ja aj ty a myslím, že aj toto plénum sme ochotní odhlasovať tieto zmeny, eventuálne sa aj podieľať na ich realizácii, vymyslení. Ja sám som rozprával, ako si povedal, s našimi spoločnými známymi a tieto veci som im navrhoval, takže vyskúšame aj my nad niečím pouvažovať a verím, že dáme dokopy v tom druhom čítaní ešte dobrý pozmeňujúci návrh.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.5.2023 17:09 - 17:17 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte vyjadriť sa mi k tomu predkladanému návrhu zákona. Zavádza povinnosť obce s počtom obyvateľov vyšším ako 500 umiestniť a zabezpečiť funkčnosť verejne prístupného automatického externého defibrilátora. V tejto jednoduchej vete v zákone sa v skutočnosti ukrýva jeden veľký krok pre celú krajinu. Defibrilátor alebo inak sa to spomína aj označenie AED, je malý prístroj určený pre laikov, ktorý dokáže spolu s rukami záchrancu reálne zachrániť ľudský život. Dovoľte mi vysvetliť, čo sa vlastne deje.
Mimonemocničné náhle zastavenie krvného obehu sa v Európe vyskytne každé dve minúty. To sú tie typické kolapsy, ktoré, sa môže stať, že niekto zlyhal na to, že mu prestalo tĺcť srdce. Teda obrazne, aj počas jedného desaťminútového príhovoru, ktorý tu máme v rozprave, sa v Európe zastaví srdce piatim Európanom. Približne 23 % z týchto náhlych zastavení obehu má rytmus, ktorý sa nazýva defibrilovateľný rytmus, teda rytmus, ktorý vieme obnoviť práve pomocou tohto vonkajšieho externého defibrilátora. Fibrilácia srdca je stav, kedy sa srdcový sval nekontrolovateľne chveje a nedokáže pumpovať krv do životne dôležitých orgánov. To je práve dôvod, prečo dotyčný človek skolabuje tým, že nemá dostatok kyslíka, ktorý by mu cievy privádzali do mozgu, tak vlastne odpadáva a je v bezvedomí. Srdce sa akoby trasie a nepracuje. Odstrániť tento stav sa dá fibriláciou a dokáže to ten elektrický výboj, ktorý sa nazýva defibrilácia. Defibrilácia do troch až piatich minút od kolapsu môže zvýšiť prežívanie na 50 až 70 %. Včasnú defibriláciu však nie je možné zabezpečiť posádkami Záchrannej zdravotnej služby. Na Slovensku máme 321 posádok záchraniek v 220 obciach. Ak by sme však chceli pri každej defibrilácii zabezpečiť posádku Záchrannej zdravotnej služby, museli by sme po Slovensku umiestniť aspoň 3 000 záchraniek a namiesto súčasných 160 mil. eur ročne by nás to stálo viac ako 1 a pol miliardy eur ročne. Defibrilovať, teda dať človeku výboj, však dokáže nielen Záchranná zdravotná služba, ale aj laik alebo laický záchranca s pomocou prístroja AED - automatizovaného externého defibrilátora. Európske aj svetové krajiny preto zavádzajú programy verejne prístupnej defibrilácie a po krajinách sa rozmiestňujú prístroje tak, aby boli dostupné širokej verejnosti, ktorá dokáže prístroj zobrať a použiť do 5 minút od kolapsu osoby. Spolu s oživovaním, resuscitáciou dokáže laik obnoviť krvný obeh ešte pred príchodom záchrannej služby. Teda pomocou tohto prístroja dokáže každý z nás, to sa naučí ako s týmto prístrojom môže narábať, vlastne prinavráti dotyčnému človeku už aj vedomie.
Na Slovensku tvoria choroby obehovej sústavy srdcovo-cievne ochorenia takmer polovicu príčin všetkých úmrtí. Ročne takto na Slovensku zomrie viac ako 25-tisíc ľudí. Ku viac ako 8 000 zastavení krvného obehu za rok je na Slovensku vysielaná Záchranná zdravotná služba. Ochorenie srdca spôsobuje zastavenie obehu až do 83 % prípadov. Defibrilovateľný rytmus, ako som spomenul, má najmenej 23 % postihnutých osôb, teda najmenej ku 2 000 osobám za rok by bolo potrebné na Slovensku vyslať a použiť AED a laického záchrancu. Verejných defibrilátorov na Slovensku je málo. Spolu máme evidovaných 2 574, avšak to je vrátane tých, čo sú vo firmách a zdravotníckych zariadeniach, verejne prístupných máme len 285. Verejne prístupný defibrilátor je taký, ktorý dokáže použiť ktokoľvek, kedykoľvek 24 hodín denne bez odomykania, hlásenia či iných procedúr. Sú to väčšinou defibrilátory, ktoré sú umiestnené na budovách letísk, autobusových či vlakových staníc, na budovách obecných úradov, škôl, kultúrnych pamiatok. Jednoducho všade tam, kde sa vyskytujú ľudia vo vyššej koncentrácii. Určite ste si už niekde na letisku alebo v rodnej dedinke všimli zelenú skrinku na stene označenú bielym bleskom. Tak to je on, to je presne ten defibrilátor.
Defibrilátor eviduje vo verejnej databáze alebo defibrilátory evidujú vo verejnej databáze na operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky. Evidencia je dôležitá, pretože v prípade volania na tiesňovú linku 155 dokáže operátor laikovi nielen dávať inštrukcie k prvej pomoci a resuscitácii, ale aj vyslať volajúceho po najbližší dostupný defibrilátor, ktorý operátor vidí na mape. Vedenie centrálnej databázy defibrilátorov sme už na tejto schôdzi posunuli do druhého čítania v zákone o Záchrannej zdravotnej službe. Teda aj každý nový defibrilátor umiestnený podľa tohto zákona sa už ocitne povinne v štátnej databáze. Takto sa zlepšuje reťaz prežitia, šanca na prežitie stúpa ešte pred príchodom záchrannej služby. Predkladaným návrhom zákona bude rozmiestnených približne 2 088 defibrilátorov do konca roka 2024. Obce a mestá na to majú teda 1 a pol roka, aby tieto defibrilátory zaobstarali a umiestnili, pričom v súčasnosti existujú desiatky subjektov, ktoré sa ich distribúciou na Slovensku zaoberajú, teda tento termín stihnúť nebude žiaden problém.
Najdôležitejšie na záver alebo ako by sme mohli povedať dôkaz namiesto sľubov. Tento návrh zákona nevychádza len s nejakých teoretických predpokladov, koľko ľudí by mohlo byť zachránených a čo by bolo keby. V roku 2022 bola prvýkrát vypracovaná podrobná štatistika dát o použití verejne dostupných defibrilátorov v Slovenskej republike. V tomto roku bolo aktivovaných 905 defibrilátorov, to znamená , že toľkokrát ich laici vybrali zo skrinky a doniesli na miesto, kde niekto skolaboval, 905-krát za rok. Reálne ich na pacientoch bolo použitých 350, teda toľkokrát za rok dávali výboje. Na základe podrobnej analýzy a zmonitorovaním cesty pacienta, kedy operačné stredisko záchrannej služby preverovalo stav pacientov v nemocnici až po prepustenie domov, bolo preukázateľne zachránených 51 pacientov. Teda 51 občanov našej krajiny sa vďaka výboju defibrilátora niekde na ulici alebo doma a pohotovým svedkom dostalo živých naspäť domov k svojim rodinám, do práce k priateľom.
Kolegyne, kolegovia, viete si predstaviť, že by bolo týchto defibrilátorov viac? Verím, že každý v tejto sále, ktorý by obrazne dostal, verím, že každý v tejto sále by to rád zabezpečil a zároveň dal obrazne druhú šancu na život mnohým ľuďom. Prijatím jedného návrhu zákona dokážeme bez väčších komplikácii zachraňovať už rok desiatky ľudských životov vrátane našich občanov.
Ďakujem ešte raz predkladateľom za tento návrh zákona a verím, že kolegovia poslanci ho podporia a posunú do druhého čítania.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 23.5.2023 16:58 - 16:59 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, milí prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1627.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.5.2023 16:39 - 16:41 hod.

Marek Krajčí
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.5.2023 16:26 - 16:27 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak dovoľte mi ešte raz poprosiť vás o podporu tohto návrhu zákona. Ja sa ešte chcem ospravedlniť, ja som v tej dôvodovej správe zle uviedol, tento zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024, som zle povedal, že (reakcia z pléna), áno, takto, citujem to zo zákona. A teda verím, že tým, že Národná rada posunie tento návrh zákona do druhého čítania, že sa nám podarí na tej júnovej schôdzi schváliť návrh zákona, ktorý výrazným spôsobom podporí pacientske organizácie na území Slovenskej republiky, pomôže im, pomôže im vo financovaní, ktoré nevyhnutne potrebujú a nastaví dobre procesy tak, aby sa ten tretí sektor rozvíjal, ktorý je enormne dôležitý v rámci zdravotného systému na území Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne za podporu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.5.2023 16:16 - 16:24 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené plénum, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol návrh zákona, ktorý je predmetom dnešnej rozpravy. Poslanci zdravotníckeho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí, Zuzana Šebová, Richard Raši a Vladimír Baláž predkladajú do legislatívneho procesu návrh zákona o postavení, pôsobnosti a financovaní Asociácie na ochranu práv pacientov Slovenskej republiky.
Reagujeme tak na záväzok aj vlády, ktorá vo svojom programovom vyhlásení sa zasadí alebo sa plánovala zasadiť o podporu nezávislého financovania pacientskych organizácií. Takisto v programovom vyhlásení vlády uvádza záväzok vytvoriť pacientskeho ombudsmana. Tento návrh zákona určitým spôsobom si nedokonale ale reaguje na tieto obidve sľuby. Treba si uvedomiť, že práve Asociácia na ochranu práv pacientov Slovenskej republiky už dve desaťročia vykonáva funkcie ako pacientskeho ombudsmana. Ako združenie zastrešujúce 50 organizácií v oblasti ochrany práv pacientov. Má v tejto oblasti dlhoročné praktické skúsenosti a výsledky a svoju štruktúru a metódy práce plne prispôsobené potrebám efektívnej ochrany práv pacienta. Toto nakoniec oceňujú aj ostatné pacientske organizácie a nielen tie, ktoré sú združené v tejto najväčšej strešnej organizácii, ktorá pôsobí na území Slovenskej republiky. Na môj podnet sme usporiadali niekoľko pracovných stretnutí na pôde zdravotníckeho výboru. Najprv len so samotnou strešnou organizáciou a následne na tieto pracovné stretnutia okrem poslancov zdravotníckeho výboru boli pozvané všetky pacientske organizácie, ktoré na území Slovenskej republiky pôsobia. Samozrejme, tie, ktoré sme mali možnosť pozvať. Avšak tých stretnutí, keďže tie stretnutia boli dve, tak zároveň sme pacientskym organizáciám predložili aj našu prosbu, aby na ďalšie stretnutie a zároveň, aby výsledky rokovania z toho prvého stretnutia, aby oboznámili ostatné pacientske organizácie, ktoré na území Slovenskej republiky pôsobia, o ktorých majú prehľad a vedia, že sú.
Mnohé pacientske organizácie, samozrejme, oni sú združené v treťom sektore, pôsobenia niekedy len veľmi, by som povedal, príležitostne. A preto sme nemali ani ambíciu úplne každého jedného osloviť. Nakoniec v súčasnej dobe, v súčasnej legislatíve my nemáme zadefinované zákonom, čo vlastne pacientska organizácia presne je. Ide, ako som povedal, o organizácie tretieho sektora, väčšinou občianske združenia, ktoré vo svojich stanovách definujú práve tieto svoje, svoj pôsobenie, pôsobnosti tým, že sa venujú problematike častokrát pacientov so špecifickými ochoreniami a potom ich spoločne zastupujú.
Ako som povedal programové vyhlásenie vlády obsahuje aj záväzok podporiť nezávislé financovanie pacientskych organizácií, a tým posilniť zákonom aj ich postavenie. Samozrejme, toto by vyžadovalo veľmi komplexné, by som povedal, legislatívne návrhy. Však som rád, že väčšina pacientskych organizácií, ktoré sme mali príležitosť komunikovať na pôde zdravotníckeho výboru možnosť financovania strešnej organizácie, ktorá je, samozrejme, otvorená prijímať aj ďalších členov. Ale zároveň, ktorá vytvorí tzv. neinvestičný fond, ktorý následne bude môcť byť použité na financovanie potrieb aj ostatných pacientskych organizácii na území Slovenskej republiky. Táto idea našla pochopenie, a teda aj podporu. Z tohto pohľadu potom si poslanci zdravotníckeho výboru Národnej rady Slovenskej republiky osvojili návrh, ktorý, návrh zákona, ktorý predkladáme a ktorý vznikal na pôde Asociácie na ochranu práv pacientov s tým, že tento zákon tu predkladáme, ktorý je, samozrejme, otvorený ďalšej diskusii medzi prvým a druhým čítaním.
Pokiaľ sa plénum rozhodne tento zákon podporiť v prvom čítaní a posunúť ho do druhého čítania. A ja budem na pôde zdravotníckeho výboru organizovať ďalšie pracovné stretnutia, kde budem môcť a bude možné tento návrh zákona precizovať ďalšími pozmeňujúcimi návrhmi.
Účinnosť tejto navrhovanej úpravy sa navrhuje od 1. júla 2023. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súčasne je s právom Európskej únie. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko predpokladá, že štát bude v rámci rozpočtu, vymedzí určité finančné zdroje, ktorým bude podporovať práve pacientske organizácie na Slovensku. Ja si osobne myslím, že pacientske organizácie, ako aj celý tretí sektor, to veľmi dobre vieme, majú nezastupiteľnú úlohu aj v rámci zdravotného systému. Mnohé organizácie sú obrovskou pomocou pacientom, ktorých zastupujú. A bez ich pomoci by mnohokrát často dochádzalo aj k porušeniu ich práv, ale zároveň mnohí títo pacienti by nemali dostatok informácií, mohli by sa strácať v tom zdravotnom systéme a zároveň vytvárajú veľmi dôležité komunitné združovanie pacientov s jednotlivými diagnózami, čo má špecifický zmysel najmä u zriedkavých chorôb, kde sú si vzájomne títo pacienti veľkou, ako aj psychickou podporou. Ale zároveň, zároveň aj veľkým, by som povedal, zdrojom inšpirácie, ako sa s daným ochorením vysporiadať a ako prechádzať aj celý našim zdravotným systémom.
Takže z tohto pohľadu ide naozaj o, o veľmi, by som povedal, zákon, ktorý je silne sociálne ladený. Nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyvy na životné prostredie, ani sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Dovoľte mi teda, aby som vás požiadal aj o podporu tohto predmetného návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

17.5.2023 16:45 - 16:49 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Šak keď sa tento zákon dostane do druhého čítania, tak ešte budeme aj na výbore mať možnosť, aj tu. (Reakcia z pléna.) Pán, pán, pán predsedajúci uzavrel tú rozpravu hneď na začiatku, nevedel som, ešte čo budeš hovoriť, takže využívam teraz svoju príležitosť ako spravodajca a chcem povedať a nechcem tak veľa hovoriť ako ty.
Chcem len povedať toľko, že Slovenská republika je v rámci Európskej únie jedinou krajinou, ktorá umožňuje vyplácať zisk z verejného zdravotného poistenia. Aj krajiny, ktoré majú, alebo pustili si súkromníkov do správy verejného zdravotného poistenia, tie krajiny v Európe tak neumožňujú alebo teda tieto súkromné spoločnosti si nevyplácajú zisk z verejného zdravotného poistenia. My sme preto v decembri dvads... minulého roku v decembri schválili tu 136 hlasmi zmenu, ktorá zalimitovala zisk zdravotných poisťovní na jedno percento, nakoľko aj z údajov úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vieme, že len poisťovňa Dôvera v roku 2010 až 2020 si vyplatila z verejného zdravotného poistenia zisk po zdanení 700 mil. euro. To sú obrovské financie, ktoré nám takýmto spôsobom unikali, a preto som veľmi rád, že došlo k regulácii zisku a že sme teda aj tu v tejto snemovni na tom zjednotili. To, že vtedy neprešiel pozmeňujúci návrh pani poslankyne Cigánikovej, si myslím, že by mohlo stačiť, ale vlastne tuná je ďalší pokus vlastne zmeniť túto situáciu, ja som tú vec diskutoval aj s, aj s úradom, s ministerstvom financií a ja sa teda prikláňam k tomu, že nesúhlasíme so zrušením minimálneho limitu na minimálne náklady na zdravotnú starostlivosť.
Súčasné znenie zákona, ktoré zaväzuje zdravotné poisťovne k minimálnym nákladom na zdravotnú starostlivosť, je transparentné, jednoduchšie na kontrolu a v súlade s medzinárodnou praxou, čo zjednodušene systémové porovnania. Nahradenie súčasného limitu na minimálne náklady na zdravotnú starostlivosť limitom na maximálne prevádzkové výdavky by preto viedlo k nižšej transparentnosti a ťažšej verejnej kontrole. Plnenie v súčasnosti je možné skontrolovať cez účtovnú závierku na rozdiel od navrhovaného limitu pre prevádzkové výdavky, kedy by to nebolo možné urobiť. Samozrejme, že ja som za to, aby sa zlepšovala, zlepšovali služby v zdravotníctve, sme za to, aby zdravotné poisťovne medzi sebou súťažili. Nemyslíme si, že definovanie minimálneho limitu na výdavky zdravotnej starostlivosti by v tom malo blokovať. Naopak, je predsa jasné, že keď poisťovne majú zadefinovaný nejaký obnos financií, ktoré z verejného zdravotného poistenia má tiecť k poskytovateľom zdravotného poistenia, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, tak je logické, že lepšia poisťovňa tie financie zužitkuje lepšie, pre väčší prospech pacientov a ten pacient tej zdravotnej poisťovne bude mať potom kvalitnejšie služby, čo sa pravdepodobne prejaví najmä v znížených čakacích lehotách tej-ktorej poisťovne. Takže nemyslím si, že hoci to nie je myslené zle, pani poslankyňa, čo navrhujete, ale nemyslím si, že tie vaše argumenty, ktoré ste tu teraz zazne... zas... prezentovala, že sú jediné správne. Na to sa dá naozaj pozrieť aj iným spôsobom, a preto ja chcem len povedať, že my určite tento návrh zákona v prvom čítaní nepodporíme, a teda týmto spôsobom by som chcel apelovať aj na ostatných poslancov, aby si veľmi dobre zvážili, že či chcú meniť systém, ktorý sa nám podarilo po naozaj, myslím, že skoro 20 rokoch nejakým spôsobom zaregulovať.
Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

17.5.2023 16:23 - 16:24 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Je to tlač 1649.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.5.2023 12:02 - 12:03 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem. Podľa mňa nejde o prílepok. Je to, ad jedna, pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý momentálne teraz je otvorený. Ide o reformu stavebnej legislatívy, pretože nejde typicky o Lex Rázsochy. Hoci som v odôvodnení uviedol, že mohol by sa použiť aj na túto nemocnicu. Takisto sa môže použiť na iné stavby, ktoré budú vo verejnom záujme a budú mať teda ten štatút osvedčenia o významnej investícií, ktoré schvaľuje vláda. A, samozrejme, ako som v odôvodnení aj uviedol, je dôležité, aby EIA bola realizovaná, neovplyvňuje to záväznosť výsledku posúdenia vplyvu na životné prostredie oproti súčasnosti, táto navrhovaná úprava. A v prípade teda, že by výsledok EIA bol v rozpore s realizovanou štátnou expertízou, tak tá by sa, samozrejme, musela urobiť opäť, teda urobiť znova. Pokiaľ by bol, samozrejme, v súlade, tak tento návrh zákona umožňuje, presne ako bolo povedané predrečníkom, vyhlásiť skôr verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby, a tým pádom štát môže ušetriť niekoľko týždňov. Naozaj je to podľa toho, ako ten štátny úradník využije tento navrhovaný zákon k tomu, aby urýchlil tú stavbu v strategickom štátnom význame.
Ďakujem.
Skryt prepis