Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem upozorniť, lebo pán kolega povedal, že výška 850-tisíc eur dotácia je v maximálnej, áno, na to chcem upozorniť, v maximálnej výške 850-tisíc eur. Môže to byť aj menej. V podstate mesto Vysoké Tatry požiada ministerstvo financií, a to sa rozhodne, o akú sumu ide. Prvýkrát bude môcť mesto Vysoké Tatry požiadať o túto dotáciu 1. januára 2024. Ministerstvo financi, teda uvedie ministerstvu financií účel a potom na nasledujúci do 30. apríla je mesto Vysoké Tatry povinné predložiť ministerstvu správu o hospodárení s dotáciou v elektronickej podobe. Tú potom ministerstvo financií zverejní na svojom webovom sídle. Samozrejme, že štát je oprávnený vykonávať kontrolu hospodárenia. Takže toľko len, aby nedošlo k nejakej mylnej informácii.
A v závere by som vás všetkých chcela poprosiť, aj tých, ktorí tu nie sú, všetkých poslancov 150 by som chcela poprosiť o podporu tohto zákona. Pretože ako tu bolo veľmi dobre mojim kolegom povedané, toto nie je náš zákon, toto je zákon všetkých ľudí, pretože Vysoké Tatry sú symbolom, sú klenotom a patria všetkým občanom na našom Slovensku. Takže prosím o túto podporu pre nás všetkých.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som chcela hlavne reagovať na pani poslankyňu Kozelovú, ktorá odišla. Ostatným ďakujem veľmi pekne a poviem teda aspoň, že rozloha mesta Vysokých Tatier je druhá po Bratislave, je porovnateľné s Prahou a rozprávame o 360 štvorcových kilometrov. Dĺžka z východu na západ je 63 kilometrov a 3 900 obyvateľov platí dane. Ja to sa nedá porovnať s Bratislavou, kde tie dane platí 450 000 obyvateľov, ale keďže pani poslankyňa odišla, tak končím. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Milé kolegyne, milí kolegovia, návrh zákona ako je ten o Vysokých Tatrách, by bez pochýb privítali mnohé samosprávy. Niektoré z nich by si ho určite aj zaslúžili. Dnes však medzi nimi nenájdeme žiadnu, ktorá by nám všetkým obyvateľom či iným obciam na Slovensku prinášala už dlhé desaťročia väčší osoh než práve mesto Vysoké Tatry. Aj mnohí z vás, resp. z nás v tejto rokovacej sále sme jeho pravidelnými návštevníkmi kvôli oddychu či športu a čerpáme z neho pozitívnu energiu do pracovného alebo súkromného života. Nielen tie majestátne štíty sú pozoruhodné. Rozlohou sú Vysoké Tatry druhé najväčšie mesto po Bratislave. A tento údaj je v silnom kontraste s iba niečo vyše 3 900 trvalými obyvateľmi. Dnes sú do veľkej miery už mnohí z nich v takmer seniorskom veku. Zápasia s nepomerom medzi výnosmi z podielových daní a výdavkami na spravovanie svojho územia. Hovoríme o kombinovanej rozlohe Košíc a Banskej Bystrice, na ktorej sa však nenachádza až desaťnásobne nižší počet stálych obyvateľov. Mesto Vysoké Tatry to v ťažkej finančnej situácii už čoskoro iba z daní za ubytovanie jednoducho neutiahne. Pretože túži investovať nielen do bežnej údržby, ale chce pre nás všetkých vytvoriť čo najskôr bezpečné, moderné a krásne prostredie šité na mieru 21. storočia bez toho, aby muselo dúfať v granty a dotácie financované zo zdrojov Európskej únie. V náročných klimatických podmienkach tam domáci takmer každodenne bojujú s udržiavaním osemdesiatich kilometrov buď zasnežených ciest, či chodníkov, alebo štyridsiatich hektárov verejnej zelene v letných mesiacoch. Ekologický posyp soľou je len ich zbožným želaním, napriek snahe byť šetrný ku prírode. Finančne takmer nedosiahnuteľné je pre ich obstaranie nových či aspoň údržba starých mechanizmov, ktoré v nadmorskej výške 1 000 metrov nad morom zápasia s takými klimatickými podmienkami ako len málokto.
Na strane druhej vďaka ich pracovitosti a srdečnosti sa tam ako doma cíti dva a pol mil. návštevníkov, ktorí skrz výber na DPH prispievajú do štátneho rozpočtu každoročne 15 miliónmi eur. Tamojší okres sa totiž pýši jedenástimi percentami z celkovej návštevnosti našej krajiny a aj my všetci sa tam opakovane a radi vraciame. Naopak, z tejto závratnej sumy, bohužiaľ, len veľmi malú časť posielame Tatrám naspäť pre ich udržateľnosť. Berme, prosím, do úvahy aj to, že letiská v Bratislave či Košiciach, v mestách, ktoré sú pre zahraničných turistov lákadlami určite majú vyťaženosť v prvom rade vďaka našim veľhorám. Navyše, keď sa oni neskôr posúvajú naprieč našou krajinou, navštívia a finančne tak podporia aj iné pozoruhodné mestá či obce a lokálnych podnikateľov v nich, či už je to centrum národnej kultúrnej pamiatky Martin alebo Banská Štiavnica, ktoré sme mimochodom na základe ich vlastných zákonov už dávno individuálne ocenili a uznávame tým ich výnimočnosť. Nežiadame teda nič iné, len zrovnoprávniť mesto Vysoké Tatry s týmito hrdými mestami a pomôcť mu rozvíjať sa zaslúžene ako prírodné a kultúrne dedičstvo aj naďalej. Toto vyhlásené kúpeľné mesto s vysokohorskou liečebnou klímou totiž aj v dnešnej dobe ponúka oveľa viac než len cestovný ruch. Venujú sa tam zdravotným ťažkostiam, mnohých navštevujúcich pacientov, avšak aj to predstavuje zvýšené náklady na úseku bezprašnej údržby či starostlivosti o zeleň. My, tí šťastnejší s pevným zdravím, ktorí milujeme prostredie Vysokých Tatier napríklad kvôli horskej turistike, by sme mali brať ohľad aj na to, že pre naše pohodlie je mesto nútené oveľa intenzívnejšie investovať do opravy cestných komunikácií. Tie sú ťažko skúšané nielen našimi osobnými dopravnými prostriedkami, ale aj mechanizmami v správe Tatranského národného parku, ktorého krásy tak veľmi radi objavujeme.
Pani poslankyne, páni poslanci, poďme podať pomocnú ruku Vysokým Tatrám, pretože nepriznávame napriek jeho rozlohe osobné koeficienty veľkostných kategórií obcí tak, ako to robíme pre Bratislavu či Košice.
Po druhé. Ignorujeme fakt, že vďaka jeho ubytovacím, stravovacím a iným službám prijímame do štátneho rozpočtu 15 mil. euro ročne a že dodatočné finančné prostriedky s podporou Vysokých Tatier ešte prichádzajú aj z iných slovenských lokalít.
Po tretie. Nedeklarujeme jeho dôležitosť v porovnaní s Martinom či Banskou Štiavnicou napriek nespochybniteľnému prírodnému a kultúrnemu dedičstvu.
A po štvrté. Očakávame od domácich čistotu prostredia, harmóniu pre telo i dušu, kultúru či športové zázemie pre 21 000 návštevníkov denne, no prispievame sumou z podielových daní len na 3 900 obyvateľov. Mesto, keďže sa nachádza na území Tatranského národného parku, nezaslúžene prichádza približne o 850 000 eur ročne na daniach z nehnuteľnosti. Podporme touto sumou Vysoké Tatry, podporme návrh zákona o Vysokých Tatrách. Je to udržateľná a nenahraditeľná investícia vo výške necelej desatiny zo sumy, ktorou každoročne prispievajú Tatranci celému Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, spolu s kolegami predkladáme do parlamentu návrh o, resp. návrh zákona o meste Vysoké Tatry. Prečo práve Vysoké Tatry? Pretože je to symbol Slovenska, klenot Slovenska, ktorý patrí všetkým občanom Slovenskej republiky. Je to naša najstaršia a najvýznamnejšia turistická destinácia na Slovensku. Súčasťou mesta je najstarší, najväčší a dovolím si tvrdiť aj najkrajší národný park. Od svojho vzniku až po súčasnosť sú Vysoké Tatry vysokohorským, klimatickým a liečebným strediskom európskeho významu. Denne počas veľmi dobrej letnej sezóny navštívi Vysoké Tatry 25-tisíc návštevníkov, ročne je to dva a pol mil. návštevníkov. Do štátneho rozpočtu nám prinesú 15 mil. eur. Je to mesto, mesto je centrom vládnych a zahraničných návštev a významných osôb z rôznych oblastí života. A teraz troška konkrétnejšie k nášmu zákonu.
Účelom zákona je pomáhať k zachovaniu jedinečnosti územia mesta Vysoké Tatry, zabezpečeniu jeho rozvoja, obnovy a účelu, pre ktorý historicky vzniklo. Ide nám o to, aby mesto Vysoké Tatry mohlo požiadať ministerstvo financií o dotáciu vo výške najviac 850-tisíc eur. Samozrejme, že vo svojej žiadosti uvedie dôvod a ministerstvo financií sa rozhodne, v akej sume túto dotáciu mestu Vysoké Tatry poskytne.
Na úvod toľko, viac by som sa vyjadrila v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ešte predtým ako prečítam list od človeka, ktorému defibrilátor zachránil život, chcela by som povedať, že našou prvoradou úlohou je nájsť tie finančné prostriedky, aby sme naše obce už viac nezaťažovali. Takže ak dovolíte, veľmi rýchlo. To, čo teraz prečítam, myslím si, že nikto z nás by nechcel zažiť.
"Deň 28. 4. 2022 sa stal pre mňa, ale v tom okamihu viac pre moju rodinu, nočnou morou. V popoludňajších hodinách som sa pripravoval ako každý štvrtok na priateľské futbalové stretnutie u nás v obci. Pár minút po začatí zápasu som pocítil veľkú slabosť v nohách a pamätám si ešte, ako som padal na zem. Následne si už na nič nespomínam, až na príchod lekárky. Za to, čo sa stalo medzitým, kým ja som hlboko spal, vďačím chlapcom, ktorí boli pri mne a hlavne defibrilátoru AED, ktorý bol chlapcom k dispozícii. Vďačím chlapcom, ktorí boli duchaprítomní a zavolali záchrannú službu a dopravili defibrilátor z obecného úradu. Pamätám si už potom každú sekundu, ako prišiel vrtuľník, ako ma do neho nakladali. Tam som sa pilota pýtal, či šťastne dôjdeme do cieľa, lebo sa mi zdalo, že v ňom strašne rachotí. Pamätám si celú cestu vrtuľníkom do Košíc aj následne všetky vyšetrenia, ktoré potom nasledovali. Za môj život vďačím chlapcom z mojej obce, ktorí mi pomohli, ale hlavne prístroju, ktorý mi zachránil život. Bolo by super, keby takéto prístroje boli umiestnené na viacerých miestach našej obce, aby boli nápomocné, keď ich budeme potrebovať.
Tieto život zachraňujúce prístroje by mali byť samozrejmosťou v každej aj tej najmenšej obci. Žijeme veľmi stresujúcu dobu a je stále viac prípadov, kedy by tieto prístroje pomáhali zachrániť to najcennejšie, a tým najcennejším je život. Viem, že nebyť defibrilátora AED u nás v obci a chlapcov, čo mi pomohli, už by som asi nebol na tomto svete a tieto riadky nenapísal.
Vďačný zachránený."
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, že chceme obce zaťažovať čo najmenej, ale ja len pre taký príklad uvediem, že obec s 500 obyvateľmi má bežný príjem v priemere 333 000eur. Obec, ktorá má 2-tisíc obyvateľov, má bežný príjem v priemere 1 200 000eur a obec, ktorá má 5-tisíc obyvateľov, bežný príjem v priemere 5 400 000 eur. Takýto jeden defibrilátor stojí dvetisíc eur. Takže nie, nechceme zaťažovať obce, samosprávy, ale ja si myslím, že tých dvetisíc eur, máme rôzne kultúrne podujatia a možno, že by taká obec zavolala o jedného speváka, čo ja kultúru milujem a chcem ju vždy podporovať, ale možnože jeden rok by mohli zavolať niekoho, teda nezavolať niekoho a tých dvetisíc eur sa im stonásobne vráti. Ale určite budeme hľadať ešte iné možnosti. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorý zavedie pre obce a mestá povinnosť umiestňovať verejne prístupné automatické externé defibrilátory. Viaceré medicínske aspekty a odborné veci vysvetlia moji kolegovia lekári v rozprave. Ja by som však chcela upriamiť vašu pozornosť na dôvody, prečo takýto zákon vôbec do Národnej rady prinášame.
Na ochorenia srdca nám ročne na Slovensku zomierajú tisíce ľudí. Mnohí, ktorí majú takýto problém, náhle odpadnú, srdce sa im zastaví a potrebujú okamžitú laickú a tiež odbornú zdravotnícku pomoc. AED, tento defibrilátor je súčasťou práve tej okamžitej laickej pozornosti, prepáčte, laickej pomoci. Nemáme sanitku na každom rohu, takýto defibrilátor je vo svete bežná vec, no v našej krajine s rozmiestňovaním zaostávame a môžeme povedať, že sme v takýchto plienkach.
Stretávam sa po Slovensku s mnohými občanmi, dobrovoľníkmi aj so zdravotníkmi a veľmi často ma upozorňovali na tento problém. Myslím si, že máme dnes jedinečnú príležitosť podporiť niečo, čo sa dotkne každého občana v priamom ohrození života. Áno, môžete namietať, že štát zase zavádza novú povinnosť. No táto povinnosť umožní zachrániť viac ľudských životov. Ešte raz. Táto povinnosť pomôže a umožní zachrániť viac ľudských životov. Je ešte niečo viac, ako záchrana ľudských životov? Spočítajme si, koľko nových povinností sme odhlasovali len na tejto schôdzi a vyberme si z nich tie, ktoré bezprostredne zachránia životy.
Defibrilátory nakupujú obce aj dobrovoľne a umiestňujú ich na svoje budovy, pre obecných hasičov či obecné polície, alebo ich dostávajú darom. No takýchto obcí je len zlomok. Áno, môžete namietať, že obce to budú musieť zase zaplatiť. No my sa tu rozprávame o sume 2-tisíc eur a táto suma vydrží po dobu siedmich až desiatich rokov. A ak za týchto desať rokov zachráni čo i len jedného občana, určite to stojí za to. Tento občan to potom tej obci vráti desaťnásobne, stonásobne.
Pred nástupom do parlamentu som pracovala v najväčšej obci na Slovensku v Smižanoch a tam v januári 2023 dostali darom práve takýto defibrilátor. Tento defibrilátor už o dva mesiace neskôr zachránil ľudský život. Mám pred sebou list od pani starostky tejto obce, kde sa píše:
"Devätnásteho marca 2023 pani Vierka varila obed. V kuchyni, v kľude, s rodinou. A zrazu sa jej zatočila hlava, spadla na zem, prestala dýchať. Mala jediné šťastie, že vedľa v miestnosti bola jej dcéra, bol jej syn. Dcéra okamžite telefonovala na 112 a jej syn vedel, že majú na budove obecného úradu takýto defibrilátor. Takže zavolal švagrovi, ten okamžite po tento defibrilátor utekal a jej syn začal s oživovaním. Syn následne v spolupráci so záchranárkou na telefonickej linke oživoval mamku už pomocou prístroja AED. Mamke začínalo srdce znovu pracovať. Pri druhom výboji AED už plnú starostlivosť prebrali záchranári, ktorá pacientku, títo záchranári pacientku stabilizovali a previezli do nemocnice. Zhruba po dvoch týždňoch liečby v umelom spánku bola už mamka pri vedomí a poznala celú rodinu. Následne bola prevezená do Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, kde jej chirurgicky zaviedli kardiostimulátor a momentálne je znovu v starostlivosti lekárov v nemocnici. Celá rodina verí, že čoskoro bude mamka medzi svojimi najbližšími."
Zacitujem poslednú vetu z listu pani starostky: "Vďaka automatickému externému defibrilátoru AED, pohotovej reakcii najbližších a profesionálnej pomoci záchranárov máme v obci prvýkrát úspešne zachránený ľudský život."
Záverom by som chcela povedať len toľko, predstavte si, že o rok a pol, pretože účinnosť tohto zákona je od 1. 1. 2025, že o rok a pol tu budeme mať dvetisíc takýchto defibrilátorov. To znamená, budeme tu mať množstvo zachránených životov. A čo je viac, ako keď niekto môže zachrániť ľudský život?
Preto vás všetkých prosím o podporu tohto zákona nielen v prvom čítaní, ale aj v druhom. Ja verím, že ľudský život za to stojí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh zákona zavádza povinnosť obce s počtom obyvateľov vyšším ako 500 umiestniť a zabezpečiť funkčnosť verejne prístupného automatického externého defibrilátora.
Viac by som o tom povedala v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, milí kolegovia, chcem vám uviesť zopár dôvodov, pre ktoré je potrebné zamyslieť sa nad navrhovanou novelizáciou zákona o nadáciách.
1. Návrh nie je riešením pre právne postavenie nezosobášených párov. predložený návrh nepomôže nezosobášeným párom. Nevyhnutnosť založiť a financovať činnosť právnickej osoby len na zabezpečenie bežných záležitostí súkromného života nespĺňa predpoklady pre naplnenie práv párov rovnakého pohlavia tak, ako zadefinovala judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Argument dúhovej vlajky je len zásterkou pre presadenie záujmov úplne iných osôb.
2. Návrh nerieši otázky súkromného majetku na správnom mieste, ani správnym spôsobom. Jeden z motívov predkladateľa má byť aj riešenie nedostatkov súčasného dedičského práva. Navrhovaná úprava však tieto problémy neodstraňuje, ale vytvára len potencionálne problémy nové. Návrh nechráni záujmy veriteľov, ktorí môžu byť vďaka novej forme tzv. súkromných nadácií ľahko ukrátení. Takto sa môže ktokoľvek a jednoducho zbaviť svojich záväzkov a naďalej svoj majetok užívať. Rovnako môžu byť touto formou vylúčení zo svojich nárokov neopomenuteľní dedičia vrátane maloletých detí. Otázky správy súkromného majetku si vyžadujú komplexnú rekodifikáciu súkromného práva a nie je možné ich riešiť takto čiastkovo, nesystémovo a bez odbornej diskusie navyše v priestore regulácie neziskového sektora.
3. Návrh otvára cestu pre legalizáciu trestnej činnosti ako korupciu. Súkromný záujem je v návrhu definovaný natoľko široko, že umožňuje zakryť transakcie, ktorých účel je nelegálny, ako príklad nám môže poslúžiť medializovaný prípad bývalého riaditeľa RTVS a obvineného podnikateľa, ktorý mal obchodné vzťahy s RTVS a zároveň mal uhrádzať vzdelanie dcér riaditeľa RTVS. Založenie súkromnej nadácie za účelom podpory vzdelávania potomkov a možnosť prijímania darov od tretích osôb za týmto účelom je pritom podstatou predloženého návrhu. Navyše spôsob oznamovania konečných užívateľov výhod, neprístupnosť údajov verejnosti, či možnosti rôznych ciest tokov majetku dávajú široký a ničím neodôvodnený priestor na netransparentné presuny majetkov.
4. Návrh vychádza z toho, že súkromný záujem je dôležitejší ako verejný. Nadácie už 30 rokov fungujú výlučne v rámci naplnenia verejnoprospešných cieľov. Právny rámec zabezpečuje transparentnosť nakladania s majetkom aj jasné informácie o konečných užívateľov výhod. Za roky činnosti sa rozdelili stovky miliónov eur na riešenie tých najpálčivejších spoločenských problémov. Návrh zachováva prísnu reguláciu verejnoprospešných nadácií a dáva voľné ruky tým, ktorí získavajú majetok pre vlastné ciele. V tomto zmysle je návrh diskriminačný a vyzdvihuje súkromné záujmy pred tými, ktoré sa týkajú verejného záujmu. Správa súkromného majetku pritom do regulácie neziskového sektora nepatrí a nekoncepčne toto prostredie zneprehľadňuje.
5. Štát nemá zdroje na financovanie realizácie návrhu. Ministerstvo financií upozornilo, že predkladateľ sa nevysporiadal s rozpočtovými nákladmi pre realizáciu návrhu a tam vyčíslil sumu okolo 500-tisíc eur, ktoré v kapitole ministerstva vnútra chýbajú. Ministerstvo s návrhom nesúhlasí. Nemá personálne ani odborné kapacity na riešenie tejto agendy a chýba reálny kontrolný orgán, ktorý by naznačené problémy riešil. Návrh zákona súčasne počíta s tým, že tzv. súkromné nadácie budú vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom na jej vznik postačuje vklad jedného eura. Vznikli by tak fakticky beznákladové obchodné spoločnosti v nejasnom regulačnom rámci.
Týmto vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem poprosiť, aby ste zvážili, ako budete hlasovať.
Ďakujem pekne.

Vážený pán Taraba, najskôr... Môžem, pán Taraba? Chcela by som vám, chcela by som zareagovať na vás. Najskôr si vyprosím, že si tu niekto niečo medzi sebou rozdelil, pán Taraba, a potom budem pokračovať. Takže pripomienky a vravíte, že malo ministerstvo financií, GP aj NKÚ. Áno, tieto pripomienky prišli k pôvodnému návrhu zákona, ku ktorému medzičasom bol schválený na kultúrnom výbore pozmeňujúci návrh. V pozmeňujúcom návrhu bola pôsobnosť NKÚ explicitne doplnená a rovnako bolo výslovne doplnené, že kontrolu môžu vykonávať všetky príslušné orgány podľa osobitných predpisov. Tieto osobitné predpisy sú v návrhu zákona uvedené len príkladmo práve preto, aby bolo zrejmé, že nevylučuje nijaký predpis a nijaká kontrolná právomoc žiadneho orgánu. (Hlasy v sále.) Tak zbytočne to budem čítať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Prepáčte, ale on nie je povinný počúvať. Keď bude chcieť reagovať, zareaguje. Čiže to, že nepočúva, to, viete, častokrát tu nepočúvame aj vaše vystúpenia. Môžte pokračovať ďalej.

Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR
Podľa § 5 ods. 5 sa príspevok považuje za vyčerpaný výlučne na účely podľa osobitného predpisu, § 19 zákona o rozpočtových pravidlách. Táto formulácia bola zvolená v súlade s inými zákonmi v rezorte ministerstva kultúry len preto, aby nebolo potrebné verejné finančné prostriedky zúčtovať formálne vždy ku 31. decembru, keďže už teraz vieme, že väčšina aktivít projektu EHMK je naplánovaná na obdobie dlhšie ako kalendárny rok. Ďalej ste spomínali § 7 ods. 3, je uvedené, že, v tomto paragrafe je uvedené, že kontrolu vykonávajú všetky na to príslušné orgány podľa osobitných predpisov. Nijaký kontrolný orgán ani použitie nejakého predpisu upravujúceho výkon kontroly a dohľadu sa týmto zákonom nevylučuje. Na tomto nie je nijaký záujem.
Vravíte, že zákon je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní upravuje postupy zadávania zákaziek, čiže postupy obstarávania tovarov, služieb a stavebných prác. Smernica EÚ č. 2014 EÚ o verejnom obstarávaní, ktorá bola transponovaná do nášho zákona, priamo ustanovuje, že nie je jej cieľom to, aby sa pravidlá verejného obstarávania týkali akéhokoľvek čerpania verejných prostriedkov a netýka sa prípadov, kedy sa činnosti financujú nie formou verejných zákazok, ale grantov. Zákon o EHMK teda upravuje inštitút príspevku, ktorý sa poskytuje ako finančná podpora projektom EHMK, nie ako zákazka. Aj keby nedošlo k prijatiu zákona, tieto projekty by sa financovali ako dotácia, nie ako zákazka, neobstarávali by sa. Jediná zmena je teda v tom, že sprostredkovateľom tohto príspevku, konečným realizátorom bude vykonávateľ, teda subjekt založený mestom a Trenčianskym samosprávnym krajom, a to z dôvodu, aby bol v priamom zmluvnom vzťahu s realizátormi a mohol projekt koordinovať a dohliadať naň. Ide výlučne o technické riešenie toho, aby finančné prostriedky z ministerstva kultúry, kraja a mesta, ktoré by inak boli poskytnuté tiež ako dotácia, nie ako zákazka, mohli byť poskytnuté cez vykonávateľa. Ak by tomu tak nebolo, vykonávateľ, ktorý je voči Európskej komisii zodpovedný za včasnú implementáciu projektu, za plnenie všetkých míľnikov a parametrov projektu, by sa ocitol mimo hry a nevedel by na priebeh realizácie nijako dohliadať, pretože by nemal s realizátormi aktivít žiaden zmluvný vzťah. Realizácia projektu by bola ohrozená. Samozrejme v prípadoch, kedy vykonávateľ bude niektoré konkrétne aktivity projektu sám realizovať, bude všetky potrebné tovary a služby obstarávať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Rovnako podľa § 5 ods. 6 návrhu zákona priami realizátori pri používaní príspevku sú povinní postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.
A ešte raz vás prosím, pán Taraba, nikto si tu nič nerozdelil.
Ďakujem.