Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ako povedal pán poslanec Beluský, ide o tzv. nezdravé suroviny, pretože aj v dnešnej dobe tí rodičia, ktorí dávajú napríklad deťom na desiatu zdravé potraviny, teda o ktorých si myslia, že sú zdravé, tak veľakrát okolo zdravých potravín ani nešli, pretože rôzne výrobky, jogurty nejaké odtučnené a s minimálnym percentom tuku majú mnohokrát mnoho gramov pridaného cukru alebo sladidiel a o tomto sa nedá hovoriť, že sú to nejaké zdravé potraviny. A rodičia veľmi mylne potom takéto potraviny dávajú deťom a prípadne, ak ich nedajú a takéto potraviny s pridaným cukrom a s rôznymi, s rôznymi éčkami a chémiou sa nachádzajú v bufetoch, tak tieto deti v tých školách si to môžu nakúpiť a naozaj im to neprospieva, pretože aj v školských jedálňach by jedálny lístok mal byť tvorený štátnymi normami, ktoré dbajú na presnú, na presné zloženie tých potravín, aby mali, mali by mať teda kvalitnú stravu, ale tým, že tie deti si nakupujú tieto nezdravé potraviny, či už je to s kofeínom, chinínom alebo s pridanými cukrami v školských bufetoch, tak im to naozaj na zdravie nepridáva.
Ďakujem.

Pán poslanec Stanislav Mizík, ako povedal, zo svojej dlhoročnej pedagogickej praxe a hlavne zo svojho pôvodu, z akej je obce, mal takýchto prípadov viacero a ja si myslím, že aj ľudia, ktorí žijú s takouto menšinou vo svojich obciach, tak by o tom mohli dlho rozprávať. A tí ľudia, ktorí to nezažili, tak len veľmi ťažko si to vedia predstaviť, pretože ak je niekto možno z Bratislavy alebo z nejakého mesta, kde nemajú takéto problémy, alebo teda z obce a v živote sa s takýmto niečím nestretne, tak veľmi ťažko si to vie predstaviť, čo tí ľudia zažívajú, pretože ja sám som riešil niekoľko takýchto prípadov z východného Slovenska, z obcí, v ktorých majú takúto menšinu. A veľakrát tí ľudia boli úplne bezradní, pretože ten páchateľ, ktorý im to spôsobil, škodu či už na zdraví, alebo na majetku, nebol trestne zodpovedný a mohli sa sťažovať jedine tak na lampárni.
A mňa mrzí, že pán poslanec, ktorého si učil deti, Kerekréti sa mohol k tomu vyjadriť, ale, bohužiaľ, zaspal, takže sa nám asi nevyjadrí k tomu, ako to zažívali aj tie jeho deti v tej tvojej obci, v ktorej si učil. Ale naozaj ľudia, kým neprídu do kontaktu s takýmito trestnými činmi, tak si to asi neuvedomia. Preto ak majú možnosť sa s nejakou takouto obeťou porozprávať takéhoto trestného činu, tak nech si to utriedia.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Tak ako povedal pán poslanec Rastislav Schlosár, tých trestných činov je čím ďalej, tým viac. A tie informácie, ktoré povedal o týchto trestných činoch, to nie sú nejaké, nejaké vymyslené alebo nejaké trestné činy niekde len napísané, to sú trestné činy, ktoré boli uverejnené alebo o ktorých sa teda písalo v normálne dostupných médiách.
A ak ide aj o ten vek, tak z tej Európskej únie si aj naša vláda bere len niektoré tie veci, ktoré jej vyhovujú, ale ako som povedal aj ja, ako povedal aj pán poslanec Schlosár, tak za takéto trestné činy je znížená tá veková hranica vo Francúzsku a v Poľsku na 13 rokov, v Holandsku, v Portugalsku na 12 rokov a v Anglicku a Walese dokonca na 10 rokov. Čiže ak si pozrieme aj štatistiky ministerstva vnútra týkajúce sa takýchto trestných stíhaní maloletých osôb za rôzne formy kriminality, tak aj samotné ministerstvo upozorňuje na to, že je nebezpečný nárast takýchto trestných činov, pretože fyzická vyspelosť mnohých detí už vo veku 12 rokov im častokrát poskytuje potenciál spôsobiť aj ťažké ublíženie na zdraví, dokonca najhoršie na tom je, že takíto mladiství spôsobujú takéto trestné činy na chránených osobách alebo na dôchodcoch, prípadne iných postihnutých, pretože majú v tom zjavne výhodu a pri útokoch organizovaných skupín takýchto mladistvých to môže viesť naozaj k závažným trestným činom až ku smrti, čiže pri týchto, pri týchto trestných činoch veľakrát organizujú ich spoločne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Marek Kotleba, Stanislav Mizík a Peter Krupa.
Cieľom legislatívneho návrhu je zabezpečiť ochranu občanov Slovenskej republiky pred trestnou činnosťou páchanou maloletými osobami.
V mnohých krajinách Európskej únie je uzákonená nižšia veková hranica trestnej zodpovednosti, než je tomu v právnom systéme Slovenskej republiky. V susednom Maďarsku je veková hranica trestnej zodpovednosti maloletých v prípade spáchania závažného trestného činu (vraždy, lúpežného prepadnutia, zabitia, znásilnenia a pod.) určená vekom na 12 rokov, vo Francúzsku a Poľsku na 13 rokov, v Holandsku a Portugalsku na 12 rokov a v Anglicku a Walese dokonca na 10 rokov. Práve zníženie vekovej hranice trestnej a priestupkovej zodpovednosti považujeme za najefektívnejší nástroj prevencie kriminálneho správania maloletých osôb.
V prípade schválenia tejto novely budú mať štátne orgány možnosť umiestniť v reedukačnom centre priamym následkom páchania trestného činu osoby staršie ako 12 rokov.
Návrh zákona ponecháva v platnosti § 95 Trestného zákona, ktorý v ods. 1 zbavuje trestnej zodpovednosti osobu mladšiu ako pätnásť rokov, ktorá v čase spáchania činu nedosiahla takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohla rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie.
Trestná zodpovednosť zaniká aj v prípade podľa ods. 2, ak je závažnosť trestného činu malá.
Vplyv predloženého návrhu zákona na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať. Prípadný počiatočný zvýšený počet umiestnení v reedukačných centrách môže byť kompenzovaný následným znížením kriminálneho správania detí a mladistvých, čo v konečnom dôsledku v dlhšom časovom horizonte zníži počet chovancov takýchto centier.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Martin Beluský, je veľkou hanbou, že poslanci v Národnej rade Slovenskej republiky schválili takúto zmluvu. Nie je to hanbou tých extrémistov a fašistov, ktorí sedia v laviciach zo SaS-ky alebo ZA ĽUDÍ, alebo tých extrémnych liberálov, ale o to je to väčšou hanbou tých konzervatívnych politikov, ktorí sa hrajú na konzervatívnych, ktorí bojujú za život, bojujú za nenarodené deti, ale potom zahlasujú za vojnu. Čiže toto je ich veľká hanba a za to by sa mali všetkým ospravedlniť.
A druhou veľkou hanbou je to, že schválením takejto zmluvy my poslanci a nieto ešte ľudia v uliciach a v mestách vôbec nebudú vedieť, aké transporty vojenskej techniky sa na Slovensku vykonávajú. Nebudú mať informácie ani politici, ani ľudia, čo si americká armáda dováža, čo si preváža, lebo na základe tejto zmluvy nemusí o tom nikoho informovať. Môže tu mať vlastné obchody, môže tu mať akýkoľvek dovoz vojenskej techniky, a dokonca ani informačné služby na Slovensku nebudú mať právomoc na to, aby vedeli, aby vedeli, čo sa vlastne na Slovensko dováža, o aké zbrane ide, o akú techniku ide, prípadne o aké rakety ide.
Čiže všetci poslanci, ktorí zahlasovali za takúto zmluvu a uvedomili si to, akú veľkú chybu spravili, tak by tento zákon mali podporiť, lebo aspoň my by sme mali byť informovaní a mali by sme schvaľovať to, čo sem americká armáda chce doviesť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Stančík, vaši konzervatívni kolegovia sú konzervatívni iba v tej chvíli, keď sa im to hodí, lebo, samozrejme, česť výnimkám, ale hodí sa im to iba vtedy, keď bojujú za nenarodené deti, ale potom hlasujú za vojnu, čiže to sú asi takí konzervatívni, ako sám predseda Národnej rady.
Hovorili ste o tom, že sú tzv. rekreační konzumenti. Áno, sú takí rekreační konzumenti. Aj ja takých poznám, ale kde je tá hranica? Hlavne pri tých mladých ľuďoch, či budú rekreační konzumenti, alebo prejdú na tvrdšie drogy, alebo sa stanú závislí na marihuane. Pretože ja sám poznám niektorých ľudí, ktorí neprešli na tvrdé drogy, ale sú závislí na marihuane a boli sa aj niekoľkokrát liečiť, ani im to nepomohlo. Čiže, čo urobíte potom s takými ľuďmi, ktorí na základe možno aj tohto zákona neprestanú s tými drogami, budú mať nariadené nejaké liečenie, ale veľakrát vieme, že tie liečenia nie sú vôbec úspešné? Ľudia opätovne, ak prídu do toho istého prostredia s tými istými ľuďmi, tak pokračujú v tejto činnosti aj naďalej. Čiže mali by sme sa podľa mňa zamerať viac na prevenciu, aj na celkový systém liečenia takýchto ľudí a myslím si, že tie zákony, ktoré sú nastavené teraz, sú odstrašujúce, ale aj napriek tomu máme strašne vysoký počet závislých ľudí či už na mäkkých drogách, alebo na tvrdých drogách.
Čiže nemyslím si, že takýmto zákonom spôsobíme to, že menej ľudí bude fajčiť tú trávu.

Pán poslanec spomenul konkrétny prípad pána Džunka, ale povedzme si aj to, že tento pán vlastne bol už podmienečne odsúdený v roku 2017 za podobný trestný čin a nakoniec, keď opätovane spáchal takýto trestný čin, že držal tú marihuanu pri sebe, tak mu bol vymeraný 12,5-ročný trest. Čo, samozrejme, je strašné číslo a následne mu bol ten trest znížený najprv na 10 rokov a potom mu ho znížili na 5 rokov, čiže podľa mňa ten trest má teraz v súčasnosti adekvátny, keďže už sa dopustil takéhoto deliktu, za ktorý bol podmienečne prepustený.
A ak ide o to držanie marihuany, hlavne u tých mladých ľudí je to problém, pretože takto aspoň mali obavu z toho sa takýmto veciam vyhýbať. A čím ďalej im to uľahčíme a budú môcť držať takúto drogu pri sebe, tak si treba povedať to, že koľko ľudí z marihuany prešlo na tvrdšie drogy. Ale veľa ľuďom marihuana zničila život a keď prešli na tvrdšie drogy, tak veľakrát sa z toho už nedo... ani nedostali a ani im nepomohlo už liečenie alebo nejaká náprava, pretože jedno liečenie nejakého narkomana nikdy nezachránilo a tie liečenia boli opätovné, opätovné, opätovné. A niektorí ľudia, ktorí sa z tých liečení vrátili, mali veľké následky a museli opätovne navštevovať psychiatriu a nevedeli sa z toho aj dostať. Čiže ja takýto zákon nemôžem podporiť.

Spomenuli ste... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo.
Reagoval by som na interpeláciu, ktorú som dával na ministerstvo hospodárstva. Ide konkrétne o odpoveď na moje otázky, ak šlo o obchodnú inšpekciu. Momentíček. Chcel by som sa trošku k tomu vyjadriť, lebo nie som spokojný s tou odpoveďou. (Reakcia predsedajúceho.) Áno, áno. Dobre teda.
Pán minister, v uvedenej odpovedi na interpeláciu ste uviedol, že počas vyhlásenia mimoriadnej situácie bola platná vyhláška, na základe ktorej prevádzkovatelia mohli umožniť vstup na prevádzku iba osobám v režime OTP. V danej odpovedi ste tiež uviedli, že pri výkone kontrolnej činnosti SOI je nemožné, aby boli zamestnanci SOI obmedzovaní pri vstupe do prevádzok, nakoľko v čase mimoriadnej situácie mala SOI nízku zaočkovanosť a platila nejaká vyhláška regionálneho úradu.
Z uvedenej odpovede teda vychádza, že podľa vás, pán minister, bola vlastne všeobecne ohrozená činnosť SOI, pretože inšpektori SOI nemohli plnohodnotne chodiť na prevádzky, lebo by ich tam podľa vašeho názoru nemohli, teda nebol by im umožnený vstup, pretože neboli zaočkovaní, resp. neboli v režime OTP. A tým pádom by títo zamestnanci boli aj diskriminovaní voči zaočkovaným zamestnancom obchodnej inšpekcie, pretože by mohli vykonať prácu iba z domu.
Ale podľa právnej hierarchie a právnych noriem slovenského právneho systému majú zákony vyššiu právnu silu ako vyhlášky, a teda vyhlášky sú podriadené zákonom. A taktiež na Slovensku platí, že právny predpis nižšej právnej sily nesmie odporovať predpisu vyššej právnej sily, a teda ak dôjde k situácii, že právny predpis nižšej právnej sily odporuje právnemu predpisu vyššej právnej sily, treba postupovať podľa predpisu s vyššou právnou silou. Teraz trošku inak.
A dovolím si dať do pozornosti § 5 ods. 7 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, ktorý hovorí nasledujúce: Inšpektor je pri kontrole oprávnený vstupovať do prevádzkarní na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných osôb, ktoré súvisia s výrobou, predajom výrobkov a poskytovaním služieb. Nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť týmto dotknutá. § 5 ods. 6 zároveň ustanovuje nasledujúci povinnosť inšpektorovi: Inšpektor je povinný sa preukázať pri kontrole preukazom Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorý ho oprávňuje na výkon kontroly.
Teraz z toho, čo som teraz povedal, z tohto uvedeného teda vyplýva, že inšpektori obchodnej inšpekcie sú v zmysle platných právnych predpisov oprávnení vstupovať do prevádzok aj v čase mimoriadnej situácie. A jedinú povinnosť, ktorú pri kontrole majú, je sa preukázať prevádzkovateľovi preukazom obchodnej inšpekcie.
Takže podľa tohto je jasné, že žiadna vyhláška regionálneho úradu neoprávňuje prevádzkovateľa konkrétnej prevádzky jednak mu odoprieť vstup na prevádzku a taktiež od nich vyžadovať nahliadnutie akéhokoľvek iného preukazu, covid pasu, potvrdenia OTP, očkovacieho preukazu alebo nejakého iného.
Preto sa vás, preto, pán minister, skúste na toto ešte raz reagovať, lebo podľa tohto všetkého, aj podľa tejto právnej normy, nie je možné diskriminovať zamestnancov obchodnej inšpekcie, na základe toho, či sú očkovaní, alebo nie sú očkovaní, pretože podľa súčasnej právnej normy títo zamestnanci majú taký istý možný vstup na prevádzku, ktorú by v prípade kontroly chceli navštíviť, ako teda tí nezaočkovaní takisto ako zaočkovaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda Blanár, ja vám ďakujem, že ste využili toto právo a že ste túto správu prečítali.
A neviem si predstaviť, s akým svedomím môžu teraz poslanci z vládnej koalície hlasovať za takúto zmluvu. A hlavne, kde sú tí ekológovia, kde sú tí fanatici, ktorí tu bojovali za národné parky, a teraz dovolia americkej armáde znečisťovať naše prostredie úplne bez problémov? Nepovedia títo fanatici ekológovia ani slovo. To je zázrak.
Potom kde sú tí ekonómovia z vládnej strany SaS? Kde sú vaši ekonómovia? Veď tu americká armáda bude jednoznačne zvýhodňovaná nad občanmi Slovenskej republiky. Na to nepoviete absolútne nič.
Tak potom – kto za koho kope?