Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Takže bavili sme sa tu o deťoch, bavili sme sa tu o rodinách v poslednej dobe, tak teraz prišli na rad aj dôchodcovia. Tento návrh zákona sa týka skupiny dôchodcov, týka sa vdov a vdovcov, ktorí vychovali aspoň jedno dieťa, ktorí by mali mať nárok na vdovský príplatok, ktorý, v podstate vdovy a vdovci, ktorí vychovali dve, tri a viac detí, majú nárok, to znamená skôr ako v 62 rokoch, kedy je dôchodkový vek. Takže táto skupina obyvateľstva, ktorá má jedno vychované dieťa, by šla do dôchodku, resp. by mala nárok na vdovský dôchodok vo veku 57 rokov.
Zákon ustanovuje podmienky, po splnení ktorých má vdova nárok na výplatu vdovského, a to je v prvom rade rok po smrti manžela a potom skupiny dve deti a tri deti vychované by mali, pokiaľ dve deti dovŕšili, teda pokiaľ dve deti vychovala vdova, tak vo veku 52 rokov, a pokiaľ, pokiaľ jedno dieťa, tak je to vo veku 57 rokov, takže znižuje sa tam hranica.
Celý tento návrh zákona berie do úvahy to, že zo skúseností, ktoré máme na Slovensku, jedno dieťa je istá forma záťaže pre tú matku, ktorá by mala mať nejakú kompenzáciu skôr, ako v tom dôchodkovom veku. A matka, ktorá nevychovala žiadne dieťa, tiež by si zaslúžila kompenzáciu, ale teda tam, tam ona bude mať tú kompenzáciu pri dovŕšení dôchodkového veku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán predseda, ďakujem pekne za uvedenie návrhu zákona. Ja sa skôr obávam toho, že ten zákon o voľnom čase detí ešte nie je v účinnosti, nie je v platnosti a už ideme rušiť vzdelávacie poukazy. Otázka je, že či to bolo konzultované aj s inštitúciami, ktorých sa to bytostne dotýka, vzdelávanie poukazy. Nemyslím tým ministerstvo školstva, lebo toho sa to nedotýka. Ono sa to dotýka inštitúcií, ktoré prevádzkujú voľný čas, ako sú centrá voľného času. Lebo komunikovať to so školami je jedna vec, ale tie školy to majú len ako doplnok k nejakému inému financovaniu. Kdežto centrá voľného času to majú na všetky typy aktivít, či je to šport, či je to kultúra, či je to veda, či je to vzdelávanie, či je to čokoľvek iné. To znamená, ja by som rád vedel, či je to odkomunikované aj s týmito inštitúciami. Lebo ja sa obávam, že asi veľmi nie. Myslím, že ony by s týmto veľmi nesúhlasili. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Filip, ďakujem za tvoje vystúpenie. Myslím, že si zhrnul všetko, čo sme chceli povedať a čo tu chceme, čo ten zákon obsahuje. Treba si uvedomiť, že každý jeden rodič dostane zvýšenie o takmer 25 euro mesačne na prídavok na dieťa. Ale ak ten rodič pracuje, tak na konci roka si môže uplatniť rodičovský bonus, čo je 1 200 euro na dieťa na rok. Ak má dve deti, 2 400 euro. A uvedomme si situáciu, že rodiny momentálne majú veľmi ťažkú situáciu, čo sa týka bývania, hypotéky, respektíve ceny nehnuteľností rapídnym spôsobom stúpajú a ak má rodina platiť hypotéku vo výške, ja neviem, 150-tisíc euro, tak každé jedno euro, či už odpočítateľnej položky, alebo daňový bonus, každé jedno euro je pre tú rodinu vzácne. Takže ja si myslím, že treba tento návrh zákona podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, ďakujem za vaše vystúpenie. Musím vás pochváliť, lebo myslím, že to bola prvá rozprava vaša, ale napriek tomu si dovolím povedať pár slov. No, vaša strana SaS mala vo volebnom programe 3,5-násobok životného minima na voľnočasové poukazy. V súčasnosti by sa to pohybovalo niekde medzi 700 – 800 eurami. Teraz je návrh v parlamente, ktorý je vo výške 600 euro. To znamená, je to ďaleko nižší, ako bol. Okrem toho vy máte ministra školstva, ktorý je dva roky vo funkcii, ktorý vie, aké problémy majú centrá voľného času a inštitúcie, ktoré sa venujú voľnému času, napriek tomu za dva roky nebol schopný predložiť žiadny návrh zákona. Platy učiteľov sa tiež mohli riešiť už dávno, napriek tomu sme tu podporovali všetko možné. A tiež si dovolím povedať, že je to váš minister, ktorý ide štrajkovať s učiteľmi namiesto toho, aby sa snažil im nejakým spôsobom vybojovať platy. Takže, no neviem, mali by ste sa skôr pozrieť do vlastných radov, aby ste vedeli, že ten, kto mal na tieto veci reagovať ako prvý, bol váš minister školstva.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kazda, ja by som rád vedel, aby ste mi odpovedali na otázku, že kto je to ten bezdetný rodič, lebo to tu zaznelo, a potom ma ešte zaujíma, že zakladajú deti, že čo ste tým mysleli. No a stále rozprávate možno, možno, možno. Kedy to možno konečne bude. To sa pýtam ja. A ďalej, rozprávate o voľnočasových aktivitách vo výške 400 miliónov, ale vy SaS máte vo vlastnom volebnom programe na strane č. 9 písm. c) hodnota voľnočasového poukazu bude triapolnásobok mesačného životného minima. Toho času 735,7 eura. Ja sa pýtam, v súčasnej dobe chceme podporiť vo výške 50 euro, čo je 600 euro ročne. Prečo s tým máte taký problém, keď vy ste navrhovali sumu 735?
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, treba si uvedomiť jednu vec, a to je to, že momentálne tu nejaký zákon na pomoc či voľnočasovým aktivitám, či rodičovský bonus máme. Keď je problém v strane SaS, aby takýto zákon prešiel do parlamentu, tak nemôžme očakávať, že o dva mesiace, o pol roka alebo o rok príde niečo podobné. Stále to budú vetovať alebo sa budú k tomu stavať. To znamená, nie je o to. Máme tu zákon, treba o tom zákone hlasovať. Ja sa k tomu staviam takto. Je tu zákon, podporme ten zákon, lebo možno iná šanca nebude. Ak vidíme, ako v koalícii to funguje, tak možno iná šanca fakt nebude.

Ďakujem pekne.
No ja sa chcem, pán minister, vyjadriť k zopár veciam. Samosprávy sa vždy sťažujú. A je to úplne jedno, čo sa ide diať. My sme tu pred časom, je tomu takmer dva roky, schvaľovali zákon o hazarde. Koľko bolo vtedy rečí o tom, ako to ublíži samosprávam. No ja nevidím, že by to nejaká samospráva nejako výrazne pocítila z toho hazardu. Pritom tých petícií, ktoré, respektíve tých všeobecne záväzných nariadení, ktoré regulujú ten hazard, bolo schválených v poslednej dobe ďaleko viac. Naposledy bola v Trenčíne tento týždeň, a nikto sa nesťažuje. Zrazu tu samosprávy vykrikujú, že my tie peniaze potrebujeme. Ale keď sa mali podeliť s tými deťmi o tie peniaze, tak stavali z toho chodníky, robili úpravy v obciach, mestách, robili iné veci. Ja neviem, ale je to také...
A potom pán minister školstva, ktorý mal odo mňa poklady, čo sa týka centier voľného času a voľnočasových aktivít, dlhodobo od začiatku volebného obdobia, keď som bol v školskom výbore, no odvtedy s tým nič nespravil. Ja som mu vždy doniesol nejaké podklady, ja som to už povedal v rozprave, vždy som mal nejaké podklady z nejakého buď centra voľného času, alebo z nejakej asociácie centier, alebo niečo podobné. Žiadal som ho, lebo som videl, že tieto centrá padajú na ústa, dole nosom padajú. Ony nemajú z čoho žiť. Reálne sa tu pre voľnočasové aktivity nespravilo za dva roky nič.

Ďakujem pekne.
Pán minister, mestá sa dlhodobo nedelia s podielovými daňmi, daňami, čo sa týka záujmového vzdelávania. Poznám obce a mestá, ktoré si celé podielové dane, ktoré dostávajú na voľnočasové aktivity, nechávajú v plnej výške. Centrá voľného času a tak ďalej a tak ďalej, inštitúcie, ktoré poskytujú toto záujmové vzdelávania nedostanú od miest a obcí nič. Preto ja neviem, o čom hovoríte, že mestá o niečo prídu, a za dva roky tejto vlády sa v tej sociálnej oblasti pre rodiny nespravilo takmer nič. Už včera sme tu počuli od vašej pani ministerky, ktorá v podstate vlastne ani nemá mandát, lebo kandidovala za úplne inú stranu, o znásilňovaní legislatívneho procesu. No keď sa schvaľovali jej zákony, tak jej to vôbec nevadilo. Tak ja nerozumiem. Zrazu to vadí, vtedy to nevadilo. (Smiech v pléne.)

Ďakujem pekne, kolegovia, no pokiaľ viem ja, tak máme tu aj primátorov a starostov miest a obcí, ktorí tento zákon chcú podporiť, tak aká, aká ZMOS alebo aký, aké združenie miest a obcí je proti tomu? A čo sa týka podielových daní, treba si uvedomiť jednu vec a tá vec je, že mestá a obce doteraz z tých podielových daní, ktoré mali ísť na centrá voľného času a na záujmové vzdelávanie detí a mládeže, stavali chodníky, hovorím to úplne vážne, mestá a obce, nehovorím, že všetky, ale našli sa aj také, ktoré z toho robili chodníky, takže voľnočasové aktivity a podielové dane je jedna vec. Druhá vec, ako s tým samospráva hospodári, ja si nemyslím, že to bude mať veľký dopad na samosprávy ako také. Tie samosprávy už teraz majú z čoho žiť, nemali problém presúvať prostriedky, keď chcú. Ale nehnevajte sa, aby obec alebo mesto z podielových daní, ktoré majú ísť na krúžkovné, na vzdelávanie detí a mládeže vo voľnom čase, stavali chodníky, tak to je nonsens.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, bavíme sa tu o zákone, ktorý má pomáhať rodinám, ale ja sa budem venovať iba tej jednej časti, a tá časť sa volá to krúžkovné. A teraz nemôžem nespomenúť, že som bol členom školského výboru, ktorého sa zúčastňoval aj pán minister Gröhling. Ako riaditeľ centra voľného času som mu dával niekoľkokrát za ten rok, čo som tam bol v tom výbore, podklady, podnety, aby riešil situáciu, čo sa týka krúžkov a záujmového vzdelávania. Ale ako vidíme dnes, túto situáciu nemôže riešiť pán minister Gröhling, ale pán minister financií musí riešiť, lebo doteraz sa nespravilo nič v tejto veci.
A aby som neskončil len pri tomto, treba spomenúť aj pani ministerku Kolíkovú a pána ministra Gröhlinga, ktorí podporujú iné aktivity – sexistický kix, alebo ja neviem, naposledy keď som tu otvoril tému vyučovanie sexuálnej výchovy na stredných školách. Toto pán minister podporuje, ale čo sa týka podpory rodín alebo podpory voľnočasových aktivít, tak tam som nejakú tú snahu nevidel, a pritom môžem povedať, že mám s tým osobnú skúsenosť. Lebo osem rokov som učil na základných školách a ďalších 8,5 roka som bol riaditeľom CVČ. To znamená, viem presne, o čom toto je.
Ono to voľnočasové aktivity za posledných 10 rokov veľmi poklesli. Je to spôsobené legislatívou, ktorá bola po roku 2013 nastavená tak, aby centrá voľného času postupne zanikali a aby bola čo najmenšia dostupnosť týchto centier voľného času. Týka sa to hlavne súkromných a cirkevných. Hoci treba povedať na druhej strane, že podielové dane platia všetky deti, respektíve všetci rodičia všetkých detí bez ohľadu na to, či chodia do súkromnej, do cirkevnej, alebo do štátnej školy, alebo školského zariadenia. Preto nevidím dôvod, aby sme nejakým spôsobom tieto deti oddeľovali, rozdeľovali, ten na to má, ten na to nemá.
Ja vyčítam tomuto zákonu len jednu vec, že tu nebol pred dvoma rokmi. Lebo tá situácia na Slovensku sa veľmi zmenila. Deti sa nám prestali hýbať. Mladí prestali mať záujem o voľnočasové aktivity a tie voľnočasové aktivity nám nejako upadli. Chcel som zareagovať, a hlavne kvôli tomu som sa prihlásil do rozpravy, na pána poslanca Eduarda Kočiša, ktorý tu rozprával o krúžkovom 2,50 na mesiac na dieťa. Ak si pozriete základnú školu, učiteľ, ktorý učí 6 až 7 hodín denne, sa venovať deťom popoludní v záujmovom útvare venuje len nasilu, lebo ho do toho dotlačil riaditeľ školy. Táto voľnočasová aktivita je len ako doplnok jeho úväzku a nie je to voľnočasová aktivita, ktorá má nejaký hlbší zmysel. Voľnočasová aktivita, ktorú realizujú centrá voľného času alebo základné umelecké školy, alebo školské kluby niekedy, alebo športové kluby detí a mládeže, toto je tá aktivita, ktorú by sme mali my podporiť. Treba si povedať, že voľnočasová aktivita začína po pätnástej hodine popoludní, nie o pol druhej po vyučovaní na základnej škole. Toto nie je voľnočasová aktivita v tom pravom význame slova. Ak si pozrieme, čo sa deje na základných školách, tak na základných školách sa väčšinou robí doučovanie počas, po vyučovaní, teda slovenčina, matematika, prípadne predmet, ktorý majú deti na škole. Ale voľnočasové aktivity sú o niečom inom. Voľnočasové aktivity sú o tom, že tie deti musíte k niečomu priviesť. Dobre, nech sa robí voľnočasová aktivita na základnej škole, ale nech ju nerobí ten istý učiteľ, ktorý na tej škole aj učí. Ak máme voľnočasovú aktivitu a chceme viesť napríklad tanečný krúžok, tak by to mal viesť človek, ktorý má s tým osobnú skúsenosť a ktorý je na to patrične vybavený. Nie hocikto hocikedy.
Ďalšia vec. Športové kluby. Športové kluby dlhodobo trpia nedostatkom mládeže a práve preto tých 50 euro, ten poukaz je vhodný na podporu športu, ale aj iných voľnočasových aktivít. 2,50 na mesiac je nič. Dnes kvalitný pedagóg, ktorý tie deti aj niečo naučí a niekam privedie, si vypýta na západnom Slovensku aj 10 euro na hodinu, povedzme si to na rovinu, a treba práve podporovať centrá voľného času, základné umelecké školy a športové kluby. Dôvod? Športové, teda centrá voľného času hľadajú talenty veľkej skupiny obyvateľstva aj tých menej solventných, aj tých viacej solventných. Tam sa ukáže, či to dieťa má k tomu vzťah, či to dieťa má talent. Ak má talent, má dieťa postupovať do ZUŠ-ky alebo do športového klubu, kde sa mu podrobnejšie venujú. Takže uznajte, ak máte voľnočasovú aktivitu dieťaťa finančne podporiť, 50 euro je tá suma, povedzme, že akurát. Ja by som dal viac, keby som mohol, ale je to suma, za ktorú sa už voľnočasová aktivita dá kvalitne prevádzkovať.
Takže voľnočasová aktivita v tomto smere má moju podporu, aj celý tento zákon, ktorý pomáha rodinám. Vidím, že veľký záujem nie je o túto rozpravu, tak práve preto ju ukončím. Povedal som to, čo som chcel povedať. Môj pohľad, pán minister za dva roky nespravil s voľnočasovými aktivitami nič. Ja som na školskom výbore pána ministra niekoľkokrát vyzýval. Dával som mu podklady na to, aby riešil túto situáciu, keďže ako riaditeľ 8,5 roka som vedel, o čom to je, vedel som, že tie centrá padajú na ústa, nemajú z čoho žiť, pokiaľ ich mestá nepodporia.
A čo sa týka ZMOS-ky a iných vecí. No, nehnevajte sa, tie prostriedky idú posledné roky v podobnom rozsahu, ale, ale centrá, respektíve školské zariadenia dostávajú čím ďalej, tým menej. Keď sa pozriete, koľko je plat učiteľa, respektíve pedagóga, tak v súčasnej dobe centrum voľného času, ktoré malo kedysi tisíc detí, má dnes štyroch zamestnancov, lebo si to nemôžu dovoliť. Nemôžu si to dovoliť z toho titulu, lebo my máme na Slovensku aj odvody okrem platu. Takže nehnevajte sa, ale podľa mňa tento zákon rodinám pomáha a práve preto ho podporím.
Ďakujem.