Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi za jeho vystúpenie. Ja s týmto návrhom zákona súhlasím. Chcem podotknúť, pán podpredseda spomenul, že úroková sadzba môže byť na budúci rok 4 percentá, ja si pamätám ešte v roku 2006, keď som bral hypotéku ja, ja som mal 5,6 a minulý rok alebo rok a pol dozadu sa dala zohnať úroková sadzba v bankách od 0,9 alebo 0,8 percenta. Takže tá úroková sadzba stúpa, klesá, ja som rád za tento zákon, som rád za to, že bude tam 50-percentná zľava z poplatku pre rodiny a že tam bude napríklad aj zvýhodnené stavebné sporenie pre rodiny ako také.
Ďalej, ďalej som rád, že si spomenul, že toto má slúžiť aj ako hotovosť, ktorá by poslúžila pri vzatí si hypotéky. Je pravda, že naše rodiny z tohto príjmu, ktorý majú momentálne a s tými výdavkami si 30 percent zo svojich príjmov nenašetria. Takže tiež to beriem ako, ako možnosť si našetriť hotovosť pri vzatí si hypotéky.
A ďalšia vec, ktorá mňa napadla, je to, že vieme týmto sporením pripraviť naše deti do budúcnosti. To znamená, ak si budú deti dlhodobo šetriť a bude to aj v rodinnom balíku, tak vieme tým deťom do budúcna pomôcť. Takže ja tento návrh zákona vítam, som rád, že je tu, ja ho podporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som rád, pán kolega, že sa rozširuje možnosť aj pre rodičov, ktorí majú deti do 6 rokov. Tak ako som to už povedal aj medzi štyrmi očami, že očakával som, že ten vek dieťaťa mohol by byť aj väčší. Myslím tým 8 - 10 rokov, keďže do 6 rokov sa často stáva, že manželky, resp. matky zostávajú na predĺženej materskej dovolenke a tie úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania si berú potom až po nejakých 2 - 3 rokoch, kedy opätovne začnú pracovať. To znamená, keby tam bolo 8 rokov alebo 10 rokov, bolo by ešte lepšie, ale musím poďakovať aj za toto, keď neprší aspoň kvapká.

Ďakujem pekne kolegom za reakcie. Pán kolega Lehotský, no to, že niekto nemá prax, to znamená iba to, že asi nevie, ako ten výchovnovzdelávací proces prechádza zo strany, teda ako prebieha zo strany učiteľa a žiaka. To, že niekto chodil na základnú školu alebo na strednú školu, to neznamená, že je ešte odborník v tejto oblasti a vie, ako to tam funguje. Lebo už máme 30 rokov, odkedy sa tento systém zmenil a musíte a doba sa mení každú chvíľku a my v podstate týmto zákonom reagujeme na aktuálne problémy v rezorte školstva. Nič iné týmto zákonom nesledujeme.
Ešte chcem povedať, bolo tu spomenuté, pán poslanec Stančík. Ja mám taký pocit, že pán poslanec Stančík čerpá informácie iba z médií a vôbec si tieto informácie nedohľadáva, že by si vôbec ten zákon aj s pozmeňovacím návrhom prečítal. Lebo tie bludy, ktoré tu on šíril v rozprave, tie sú tak, ja neviem, či vymyslené alebo skôr vyfabulované.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, dnes tu odznelo k tomuto zákonu veľmi veľa vecí, ja chcem povedať zopár vecí, ktoré súvisia ale aj s praxou pedagóga, rodiča, či riaditeľa. Veľmi ťažko sa mi hovorí, keď sú tu strany aj v tomto pléne, ktoré tu ešte pred nejakým časom mali v názve slobodu. Dnes ako keby tá sloboda neexistovala, dnes ako keby si rodič nemohol zvoliť, o čom sa bude jeho dieťa učiť na škole, hlavne čo sa týka sexuálnej výchovy. Po tých veciach, ktoré sa tu udiali posledného polroka, rok, keď na naše pulty kníhkupectiev prišla učebnica, ktorá sa volá síce učebnicou, ale nemá žiadnu doložku, to znamená, nie je to učebnica, je to len kniha, ktorá sa volá učebnica, po tom ako tu pán minister, ešte vtedajší, Gröhling obhajoval výučbu detí na strednej škole sedemnásťročnými aktivistkami, mi to príde smiešne, že vtedy to bola sloboda, zrazu keď rodičia môžu rozhodovať o tom, čo sa ich deti budú učiť, zrazu to už sloboda nie je? Ako nerobme si srandu z tohto zákona a treba si uvedomiť viacej vecí.
Tento zákon nerobí nič iné, len dáva možnosť rodičom. V šiestich bodoch je napísané, škola rešpektuje právo rodičov na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Tak keď nie filozofickým alebo keď nie náboženským, tak filozofickým. To je úplne jedno, z ktorej strany sa na to pozrieme. Akonáhle by boli na opačnej strane tej barikády, tak možno by to tí liberáli nakoniec ten zákon aj chceli, len tým, že tento zákon predkladá pán poslanec Vašečka a je tam napísané, náboženská, možno toto je ten problém, ktorý im vadí.
Ďalej v bode 2, rodič má právo, aby mu škola vcelku alebo ním v určenom čase, vopred sprístupnila najmä obsah, metodiku, ciele výchovy a vzdelávania, základné informácie o učiteľoch a prizvaných lektoroch a edukačných publikáciách, ktoré majú byť použité, ak o to požiada. No nehnevajte sa, ale dnes sú učebnice, knihy, publikácie, názorné pomôcky dostupné širokej verejnosti. To znamená ktokoľvek, akýkoľvek učiteľ si môže prísť s akoukoľvek pomôckou na vyučovanie. A akonáhle sa to bude týkať tejto témy, tak myslím, že rodič by mal vedieť, čo bude tým deťom na tej hodine ukazovať a z akých materiálov bude citovať alebo aké materiály bude používať, lebo akonáhle si donesie neoverené učebnice, ktoré nie sú schválené ako učebnice, iba sa tak volajú, myslím, teraz narážam na tú učebnicu, ktorá má tie pohlavné orgány na tej titulnej strane, tak nehnevajte sa, ja ako rodič dvoch detí, by som nepodpísal súhlas s takýmto vyučovaním. Akonáhle si donesie názorné pomôcky, tak tiež by som nesúhlasil s takýmto vyučovaním a tobôž keby toto vyučovanie bolo po vyučovaní, že by som nevedel, kto tie deti reálne učí, lebo k učiteľom ako k takým, máte nejakú dôveru, lebo tie deti tam chodia rok, dva, tri, štyri, päť, desať, možno na tú istú školu, pokiaľ je to napríklad spojená škola, že je tam materská škola, základná škola aj stredná škola, tak tých učiteľov, resp. profesorov, poznáte. Ale akonáhle tam príde niekto z vonka, ako vy viete odhadnúť, kto tam prišiel vyučovať vaše deti a v čom. Akú indoktrináciu im chce natlačiť do hlavy.
Ako nehnevajte sa, ďalej v tom zákone sa píše, škola vopred informuje rodiča o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania. No nehnevajte sa, aby môjmu dieťaťu ktokoľvek, kedykoľvek aj počas jeho voľného času po vyučovaní, rozprával o nezmysloch, alebo o tých veciach, ktoré sa tu momentálne tlačia aj cez médiá, no ja si to neželám a myslím, že takých rodičov, ako som ja je viac. Rodič má právo požiadať školu, aby dieťa, alebo žiak absolvoval výchovu a vzdelávanie aj v inej oblasti. Ako nehnevajte sa, sexuálna výchova je momentálne medzipredmetový vzťah. Ale sú isté veci, s ktorými rodičia nesúhlasia a môže sa to týkať čohokoľvek. Tak keď môže dieťa ospravedlniť svoje dieťa na 5 dní v týždni z dôvodu, že je choré, tak si myslím, že keď nesúhlasí s vyučovaním, tak tiež jeden deň by mohlo ospravedlniť to dieťa. Ako tiež sa to týka toho dieťaťa, za ktoré je ten rodič zodpovedný.
V prípade, ak rodič neudelí informovaný súhlas, veľmi jednoduché, v prípade, ak rodič neudelí informovaný súhlas so školským výletom, tak čo sa stane s tým dieťaťom? Ako to dieťa ostane buď vo vedľajšej triede, v nižšom ročníku, vo vyššom ročníku alebo ostane doma jeden, dva dni. Alebo, alebo sa mu zabezpečí nejaký náhradný program, všetko sa dá riešiť, to nie sú vôbec katastrofálne veci.
A tieto práva, to sú práva, ktoré patria zákonnému zástupcovi, rodičovi dieťaťa. Ja si myslím, že tento zákon je práveže vhodný, aby sme ho prijali, aby rodičia konečne mohli rozhodovať o tom, čo sa ich deti budú na škole učiť. A hlavne čo sa týka sexuálnej výchovy.
No, musíme ešte zareagovať na toho pána poslanca Stančíka, ktorý tu každého obvinil s tým, že ktovie čo tu ideme zaviesť. Ale pán poslanec Stančík nemá vlastné deti, nikdy neučil, dostal sa do politiky náhodou a ide nám tu rozprávať o tom, ako tento zákon je škodlivý, ako si deti berú informácie z pornostránok. No ale ja som tu taký zákon predložil, ktorý nejakým spôsobom, aspoň drobným, má tento spôsob, resp. túto dostupnosť pornografie obmedziť. Všetky médiá sa vysmiali, ale zrazu všetci sme na jednej lodi, lebo aj, aj liberáli, aj konzervatívci, aj progresívci majú problém s pornografiou. Všetci majú problém. Ale keď bolo potrebné mňa v médiách zosmiešniť, s tým nebol problém. Problém bol iba s tým, že ja som otvoril tému. No nehnevajte sa, momentálne tu máme zákon pána poslanca Vašečku, s ktorým ja súhlasím. A si myslím, že by mohol byť ešte prísnejší, ale, ale je tak, ako je, a teda chcem poprosiť kolegov poslancov, dúfam, že aspoň taký istý počet ako v prvom čítaní tento zákon podporí aj v druhom čítaní.
Ešte by som sa rád vrátil k tým, k tej dostupnosti vzdelávania. No, uvedomte si, že nie všetci žijeme vo veľkomestách alebo väčších mestách, ale žijeme aj v obciach. A v tej obci majú deti dostupnú maximálne jednu školu. Nie je to ako v meste, ktoré má 80-tisíc obyvateľov kde máte, ja neviem, 25 škôl, máte tam 5 cirkevných a máte tam, ja neviem, aj súkromné a môžte si vybrať, do ktorej školy bude chodiť vaše dieťa. V takej obci takú možnosť nemáte. A pokiaľ je tá obec vzdialená od mesta viac a vám sa to neoplatí dochádzať do mesta, aby ste vozili vlastné dieťa, tak si myslím, že je na mieste, aby rodič mohol, aby mohol rodič rozhodovať o tom, čo sa jeho dieťa bude v škole učiť. A hlavne pokiaľ sa to týka takejto veľmi vážnej témy.
Takže ešte raz prosím kolegov o podporu tohto zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, reagujem na kolegu, ktorý tu vlastne ani nie je, hej, počuje si reakcie na svoje vystúpenie, ktorý sa ma snažil osočiť, uraziť, no ale akože, keď sa pozriem na jeho vek, tak a skúsenosti a počet detí, tak mi je jasné, že teda vyjadroval sa len tak od brucha a bez nejakých skúseností a vedomostí.
No a treba si uvedomiť, pán poslanec, že to, o čom my tu rokujeme dnes, sa týka našich detí, hlavne našich detí, keďže rodičia majú dať súhlas s výchovou, ktorú požadujú. No a, pán poslanec, v tvojich dvadsiatichôsmich rokoch by si mohol vedieť, že teda deti by sa mohli vzdelávať aj iným spôsobom ako cez porno stránky. A ak budeš presadzovať eutanáziu, tak podpredsedom Demokratov nebudeš nikdy, lebo tvoj predseda má úplne iný názor na túto tému.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Stančík, na ktorého ste reagovali, sa nenachádza v rokovacej sále, a teda pristúpime k ďalšiemu ústne prihlásenému do rozpravy, ktorým je pán poslanec Taraba. Nech sa páči. Po ňom sa pripraví pán poslanec Čepček.

Ďakujem. Ja len skutočne veľmi krátko, pretože tá faktická vlastne má smerovať na toho, kto, na koho reagujeme, ale keďže ten dotyčný tu nie je, mňa skôr, ako by som povedal, vyrušilo, keď úplne na začiatku povedal, že poslanci OĽANO a poslanci tam z druhej strany, že si nejako veľmi rozumieme a že či pôjdeme spolu aj do nejakej koalície, že je ešte čas, aby sme to spravili, takže nech si takéto nemiestne poznámky demokrat odpustí, pretože ak je skutočný demokrat, tak by mal rešpektovať to, že tu sa teraz nebavíme o politike, práve že určitá skupina ľudí sa snaží z tohto vybúchať nejaký politický kapitál. Ako som už povedal, keby tuná netlačil niekto túto sexuálnu výchovu do tých škôl takým spôsobom, ako to tlačí, lebo my súhlasíme s tým, že tej sexuálnej výchove sa určite venovať treba, ale nie v takom, takým štýlom ako sa to robí.
Čiže keby neprišli s touto témou, tak jednoducho možno ani tento zákon by nemusel byť. Ale treba si uvedomiť, že tento zákon sa netýka len sexuálnej výchovy, ale v podstate všeobecne, aby rodičia mali právo a možnosť rozhodovať sa za svoje deti v určitých veciach a to hlavne preto, že vlastne sú za nich zodpovední. Tá zodpovednosť je obrovská pre rodičov, keď aj maloletý spôsobí nejaké problémy, tak je ta zo zodpovedný rodič, tak ten rodič má právo, aby aj rozhodoval o tom, o čom sa bude vzdelávať, v čom sa bude vychovávať. Takže, samozrejme, už to tu odznelo, že kolega Stančík, ktorý sa vyjadril, je ešte, samozrejme, mladý a treba mu to nejakým spôsobom prepáčiť, ale dúfame, že časom sa aj on správne zorientuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, povedali ste, aké Slovensko chceme mať. To je pekné, ja s tým súhlasím. Ja chcem mať Slovensko vzdelané, chcem mať na Slovensku, aby žili dobrí ľudia. Ale aj na tom Slovensku tí ľudia môžu mať aj iné názory a vy beriete iný názor tým rodičom, ktorí si neželajú, aby ich dieťa bolo vychovávané tak, ako im to, nehovorím že všetkým, ale môže sa stať, niektoré školy alebo niektorí pedagógovia chcú nanútiť. O toto ide v tom zákone. Tiež by sa vám nepáčilo, keby vám učiteľ, nejaký aktivista, ktorý si povie, že ide deti učiť niečo iné a vy s tým nesúhlasíte. To dieťa tam vaše trpelo a sedelo tam, hoci máte iný názor. Tento zákon je práve o tom, aby si rodičia mohli vybrať, či sa to dieťa bude vzdelávať v tejto danej oblasti. Okrem toho štátny školský vzdelávací systém je jedna vec a potom máme ešte školský vzdelávací systém. A potom máme ešte aj vyučovanie aj jednotlivcov, učiteľov, ktorých ovplyvňujú ďalší ľudia. To znamená, zriaďoval môže tiež ovplyvniť výchovnovzdelávací proces ako tak. To znamená, vy nehovorte o tom, že tento zákon má niečo zakazovať alebo niekomu niečo obmedzovať. Tento zákon je presne o tom, že rodičia majú mať dohľad nad tým, čo sa ich deti budú učiť v škole. Nič iné. Rodič dostane domov informácie, vaše dieťa sa o týždeň bude učiť toto a toto a vy máte len vyjadriť, či s tým súhlasíte, alebo nie. Ak s tým nesúhlasíte, je ďalších iných možností, ktoré dieťa môže v tej škole robiť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja som tiež rodič, dvojnásobný, som učiteľ, dokonca druhé funkčné obdobie som riaditeľ, takže presne viem, o čom hovoríš a presne viem čoho sa tento zákon týka. Ja ako riaditeľ mne mesačne pristávalo niekoľko, niekedy až desiatok ponúk na rôzne vzdelávania, na rôzne aktivity. Jediné čo sa týmto zákonom dosiahne, že rodičia sa budú musieť vyjadriť alebo sa budú môcť vyjadriť či to vzdelávanie chcú, alebo to vzdelávanie nechcú. Spomínal si pána poslanca Gröhlinga. Ja pripomeniem, pred, to je vyše roka, ešte bol ministrom školstva, ja som sa ho pýtal, že či mu nevadí, že na strednej škole vyučujú 17-ročné dievčatá sexuálnu výchovu vo voľnom čase. Vtedy ma zosmiešnili aj médiá, zosmiešnil ma aj pán minister vtedajší a tento zákon je práve reakcia na toto, aby sa nestávalo, že vo voľnom čase alebo aj počas vyučovania sa budú deti niečo učiť, čo ich rodičia nechcú. Toto je jediná vec, ktorú tento zákon rieši, aby rodič si mohol vybrať, čo chce, aby sa jeho dieťa učilo a aby nadviazal aj vzťah so svojím dieťaťom, keďže to dieťa tie informácie bude potom alebo rodič bude vedieť, čo sa učia, a tým pádom sa bude dieťaťa pýtať, povedz mi, čo ste sa učili, ja ti to dovysvetľujem, ak tomu nechápeš a tak ďalej. Takže ja v tomto zákone nevidím žiadny problém, ja ho podporujem a ja dúfam, že tento zákon prejde a pani prezidentka ho nevráti späť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, z toho, čo sme si to vypočuli, len dokazujete, že nemáte prax v školstve. A tie informácie, ktoré ste tu použili, máte len zozbierané z internetu a z mailových schránok. A ja sa vám čudujem, lebo ste povedali, že tento zákon je diskriminačný. Ale voči komu je diskriminačný. Je nebezpečný. Ale voči komu je nebezpečný? Škola predsa rešpektuje, ale týmto sa iba posilňuje vzťah škola - rodič - dieťa. Okrem toho v tomto zákone je napísané. Škola rešpektuje právo rodiča. Rodič má právo. Škola vopred informuje. Rodič má právo požiadať. V prípade, ak rodič neudelí súhlas, práva patriace rodičovi a iné spojenia dokazujú o tom, že rodič má nejakú slobodu, aby vedel svoje dieťa korigovať, vychovávať. A vaša strana sa ešte pred časom volala Sloboda a Solidarita, ale ja z toho, čo ste povedali, tam o slobode nebolo ani slovo. Tak mi skúste vysvetliť, prečo tento zákon kritizujete, keď tento zákon má pomáhať rodičom, deťom, ale aj škole.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister. Tak ja som v médiách zachytil informáciu, že teda vláda sa chce venovať, respektíve nejakým spôsobom otvárať túto tému, ale treba povedať, že potratová tabletka nie je bezpečná metóda. Medzi komplikácie patrí nezvládnuté krvácanie, podanie liekov, transfúzia, chirurgický zákrok a dokonca aj smrť. Osobne si myslím, že by sme mali zlepšiť informovanosť o rizikách akéhokoľvek potratu. A dokonca fínska štúdia na vzorke 42-tisíc žien pri chirurgickom potrate uvádza riziká 5,6 %, ale pri chemickom až 20 %, čo je štvornásobok proti tomu stavu, ktorý je chirurgický. A teda ja sa pýtam, že v čom sú tie výhody. No, ja si myslím, že vláda by skôr mala zabezpečiť riadny chod štátu a pomoc obyvateľom a matkám, aby vôbec nezvažovali ísť na interrupciu.