Videokanál poslanca

Ďakujem. Ďakujem kolegom. Pán poslanec Kazda, porovnávať lockdown s bežnou realitou, s bežným obdobím je trošku scestné, ale ja si myslím, že boli ľudia, ktorí chceli, aby v nedeľu ostali obchody zatvorené aj po lockdowne.
Pán Dostál, no to, čo ste povedali, to je váš názor, ja som povedal svoj názor v rozprave.
Pán kolega Ňarjaš, ja sa nebavím o zamestnávateľoch, lebo zamestnávateľom vždy ide o zisk, ja sa bavím o zamestnancoch a v rezorte maloobchodného predaja pracuje 80 % žien, ktoré pracujú v nedeľu. Pán poslanec Kuffa, ďakujem.
Pán poslanec Viskupič, neviem, o akom zákaze hovoríš, to že 16,3 % pracuje v nedeľu, chvalabohu, mohlo by aj menej. A z toho, čo si povedal ako posednú vetu, takže Slovensko patrí medzi zaostalé krajiny, tým chceš povedať?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem, pôvodne som mal tento návrh zákona predkladať ja, len bol som na pohrebe, tak som nestíhal, preto ho pán poslanec Podmanický.
Ja chcem pripomenúť, že dvaja ministri súčasní podporovali zákaz nedeľného predaja, a to bol pán minister Krajniak a pán minister financií Igor Matovič. Verejne sa hlásili k tomuto.
No a potom treba si uvedomiť niekoľko vecí, ktoré ovplyvňujú nedeľný predaj a ktoré naň vplývajú. Aby som nezabudol, treba si uvedomiť, ktoré obchody sú vlastne otvorené, lebo ako ja mám poznatok, tak obchody v obciach, v malých mestách, resp. tie regionálne obchody sú poväčšine pozatvárané v nedeľu, to znamená, komu to pomôže, pomôže to tým veľkopodnikateľom, nie tým malopodnikateľom.
A teraz pár faktov. Slovensko sa radí medzi krajiny, kde ľudia nielen veľa pracujú, čo sa týka počtu hodín, ale pracujú aj počas sviatkov, nedieľ či v noci. Slovensko podľa údajov štatistického úradu Eurostat v nedeľo... v nedeľnej práci vyšplhalo na čelné priečky, pritom firmy síce sídliace na Slovensku, v ktorých ľudia pracujú v nedeľu, vo svojich materských krajinách, majú nielen v nedeľu, ale aj cez štátne sviatky obmedzenú prácu. Podľa údajov Eurostatu slovenskí zamestnanci sú najčastejšie pracujúci zamestnanci zo všetkých 28 krajín Európskej únie v nedeľu, keďže pravidelne v nedeľu pracuje 21 % z nich.
Zo štatistík súčasne vyplýva, že Slováci odpracujú týždenne v priemere druhý najväčší počet hodín. Mnohí ľudia možnosť nedeľných nákupov považujú pomaly za základné ľudské právo a nevedia si predstaviť, že by o túto možnosť prišli. Pre Slovenskú republiku môže byť vzorom veľký počet vyspelých európskych krajín, ako je Fínsko, Nórsko, Nemecko, Veľká Británia, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Švajčiarsko či Rakúsko. Rakúsky zákon o otváracích dobách upravuje otváracie hodiny na predajniach v sobotu po 18.00 hod., v nedeľu, počas sviatkov a v nedeľu do 18.00 hod. a v pondelok do 6.00 hod. musia byť všetky obchody zatvorené. Počas predchádzajúcich rokov sa organizovalo viacero petícií za voľnú nedeľu bez práce či už na úrovni Slovenskej republiky, alebo Európskej únie, ktoré v oboch prípadoch predpísalo niekoľko sto... podpísalo niekoľko stotisíc ľudí. Napriek tejto masovej podpore ľudí s ňou kompetentné orgány ako Národná rada alebo Európskej komisie sa len okrajovo zaoberali.
A teraz niekoľko vecí, ktoré vyplynuli z diskusie. Práca v nedeľu, čo sa týka maloobchodného predaja, nie je táto práca nevyhnutná. Ľudia sa predzásobia alebo dozásobia. To znamená hovoriť tu o tom, že ľudia prídu o prácu, nie je namieste, lebo zisky tých spoločností sa nepredpokladajú, teda sa nestratia, iba sa rozmiestnia buď v pondelok, alebo v sobotu.
Chcem citovať jedno vyjadrenie jednej pani predavačky v jednom zo slovenských krajských miest. Citujem: „Takmer každú nedeľu trávim v práci. Nepredávame skoro nič, ale namiesto toho, aby som išla so svojimi malými dcérkami do parku či do lesa, pozorujem, ako sa unudení ľudia presúvajú bezcieľne z jedného obchodu do druhého.“ Citujem, že to je pracovníčka obchodného domu, o ktorej tvrdíte, že príde o prácu, že jej klesne plat a tak ďalej.
Ďalej by som povedal toľko, že tie krajiny, ktoré som spomínal, tých 10, majú viac alebo menej obmedzený nedeľný predaj.
Potom si dovolím spomenúť Denníka N a ten prieskum sa konal v období od 14. do 21. mája 2020. Z tohto prieskumu vyplynulo, že voliči strany SaS, iba 45,5 % chcú, aby bol zákaz nedeľného predaja, teda aby bol nedeľný predaj. ten zvyšok, tých vyše 60, tým je to viac-menej jedno, či budú obchody zatvorené, alebo nie. Alebo sú za zatvorenie obchodov v nedeľu.
Treba ešte spomenúť, že táto téma nie je nová, táto téma je tu od roku 1994, resp. trošku neskôr, takže o tejto téme sa bavíme minimálne 19 rokov, a pokiaľ bude potrebné takýto zákon, nemáme problém predložiť aj do budúcnosti, ale ja dúfam, že zákon prejde, takže nebude viac-menej o čom. Dovolím si ešte povedať, že maloobchodný predaj sa dotýka hlavne žien. V maloobchodnom predaji pracuje 80 % žien, ktoré musia byť v práci, či sa im to páči, alebo nie, namiesto toho, aby čas strávili, tak ako som čítal stanovisko tej predavačky, takže treba zvážiť. Ja si myslím, že nedeľný predaj by mal byť obmedzený a nemôže zamestnávateľ diktovať zamestnancovi, či... alebo mu nariadiť prácu v nedeľu.
Chcem ešte podotknúť, že tento zákon podporil Zväz obchodu Slovenskej republiky, podporilo ho 66 neziskových organizácií, a ja dúfam, že tento zákon v takejto podobe, ako sme ho navrhli, prejde.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Jozef, to, čo malo byť?! Pourážal si polovicu parlamentu, ja neviem, dobre, že som aj ja neschytal, aj tuto pán predsedajúci, aj ostatní poslanci, ktorí sedia v sále, ale z tých, čo tu sedíme, takmer každý, ktorý sa ozval čo i len slovíčkom, dostal nejakú urážku alebo invektívu na seba.
No ja som z toho, čo si ty povedal, ja som z toho nerozumel nič. A to tu sedím a počúvam a snažím sa písať, čo si vlastne chcel povedať. A nepochopil som, čo si chcel povedať. Takže ja dúfam, že mi to na chodbe niekde vysvetlíš.
Ďakujem.

Ďakujem.
Richard, ja chcem oceniť tvoju osobnú skúsenosť. Ja tento zákon vnímam ako pozitívny zákon, hoci ako som ja predkladal tie zákony, tak boli trošku tvrdšie, takže tie pomáhali priamo ochrane života. Ja poznám okolo seba množstvo rodín, ktoré majú nie štyri deti, nie päť detí, ale sedem detí, osem detí, a si myslím, že týmto rodinám finančná pomoc pomôže, aj keď si myslím, že tie rodiny na túto finančnú pomoc nie sú odkázané a na to nečakajú, lebo nikto nejde, nikto nečaká, keď sa mu má narodiť dieťa, že dostane od štátu niečo.
Ja osobne tento zákon podporím. Ja si myslím, že každý zákon, ktorý pomáha akýmkoľvek spôsobom dieťaťu, matke, má význam. Ak sa bude na Slovensku rodiť viacej detí, o to lepšie. Vidíme, ako, kam smeruje toto Slovensko, kam sa dostávame počtom obyvateľov, ako nám klesá pôrodnosť a tak ďalej. Takže ja si myslím, akýmkoľvek spôsobom keď pomôžeme deťom a matkám, pozitívna vec.
Ďakujem.

Pán minister, ďakujem. Keď hovoríte, že to tu máte, ja by som bol rád, keby som sa k tomu dostal nejakým spôsobom, takže ak by ste mohli mi to poslať, bol by som rád.

Lengvarský, Vladimír, minister zdravotníctva SR
Dobre. Dostanete to v písomnej forme všetko.

Čepček, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem.

Áno, ďakujem veľmi pekne, pán premiér. Chcem sa spýtať, vy ste osobne so zdravotníkmi rokovali? Vy ako premiér, myslím.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, veľmi dobrý prejav. Ďakujem aj pánovi poslancovi za zákon a ja chcem upozorniť, že áno, podsúvajú sa tu veci, čo sa týka agendy LGBTI. Keď si pozriete oficiálne webové sídlo Európskej únie, Európsky portál pre mládež sa zaoberá napríklad právami LGBTI v Európe. Dokonca môžete nahlásiť, že ste diskriminovaný, kde vám podsúvajú veci, že zo zistení prieskumu LGBTI vyplýva, že LGBTI ľudia často nenahlásia prípady diskriminácie, pretože sú presvedčení, že sa nič nezmení, v 41 % respondentov. Takže len si stačí pozrieť stránku Európskej únie a pochopíte, že tieto veci sú tu reálne, reálne sa podsúvajú, a ja ako poslanec nechcem dovoliť, aby sa moje deti takéto veci učili v škole a aby sa takéto veci dostali hlavne do materských škôl, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, kdežto pri týchto škôlkach a školách štát nemá dosah na kontrolu.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja chcem pánovi kolegovi poďakovať za návrh zákona. Ja si osobne myslím, že podsúvať takéto veci deťom v tom nízkom veku, aj v 15 rokoch je strašné. Ja si osobne myslím, že ľudia, každý si vie spraviť svoj názor postupom času a netreba toto tlačiť do škôl ani do škôlok. Ja si myslím, že ten zákon by tu mal byť, mal by byť schválený. A myslím si, že je namieste, aby sme sa ako krajina, ktorá sa nachádza v srdci Európy a je súčasťou V4, postavili k tomuto hlavou a takýto návrh schválili.
Ďakujem.

Takže ja ďakujem kolegom a chcem pánovi poslancovi Krúpovi odkázať: „Blbí lidi – taky lidi.“

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, musím na úvod povedať, že ja nie som proti očkovaniu, ja som iba za slobodu rozhodovať sa, či si dám vakcínu, alebo si vakcínu nedám. Ja sa držím hesla: Moje telo, moja voľba. Chcem pripomenúť experimentálne vakcíny a to mám vyžiadané zo Štátneho ústavu na kontrolu liečiv, odpoveď na žiadosť v zmysle zákona č. 211 z roku 2000 o slobodnom prístupe k informáciám a začnem vakcínu po vakcíne.
Vakcína AstraZeneca - predpokladaný čas ukončenia štúdií 2022.
Potom je tam Pfizer - predpokladaný čas ukončenia štúdií december 2023.
Moderna - predpokladaný čas ukončenia štúdií december 2022.
Vakcína Johnson & Johnson - predpokladaný, predpokladané ukončenie štúdií je december 2023.
Takže z tohto vyplýva, že všetky tieto vakcíny, ktoré sú u nás dostupné, sú experimentálne vakcíny. A ja sa pýtam, prečo máme možnosť sa zaočkovať iba týmto štyrmi vakcínami na Slovensku, prečo nemáme prístup aj k iným vakcínam napríklad.
Mám problém aj s očkovacou lotériou, ako som to už povedal vo faktickej poznámke v minulosti. Ako viete, schválili sme zákon, ktorý bojuje proti hazardu. Tento zákon mal odstrániť hazard zo Slovenska. Napriek tomu máme tu nový hazard, ktorý sa volá očkovacia lotéria. Chcem, má to byť motivačný nástroj, ale podľa mňa, súvisí to s hazardom a súvisí to, je jedno, aký je benefit, ale je to hazard podľa mňa. Ďalej si myslím to, čo som tu už dneska povedal, že vakcíny by mali byť rovnocenné s tým, či má niekto protilátky alebo protilátky nemá.
Ešte chcem poukázať na jednu vec. A to v Európe niektoré krajiny majú možnosť, Rada Európa, Európy na to tlačí a presadzuje, tzv. rodovú identitu nezávislú od pohlavia. Znamená to asi toľko, že pohlavie si môže každý človek vybrať. Ráno sa zobudím, môžem byť žena, večer idem spať, môžem byť muž. Ja sa pýtam, ja sa pýtam, že ak by som sa cítil byť zaočkovaný, bude toto akceptované, keď zmena pohlavia je takýmto spôsobom akceptovaná?
Potom je na zamyslenie otázka. Môže... nezaočkovaný nakazil zaočkovaných ochorením, proti ktorému je očkovaný. Aký je v tom potom benefit? To je rečnícka otázka, ktorú som dostal. Odpovedať na ňu nebudem, ale chcem odpovedať ešte na otázky, ktoré tu môj kolega, ktorý tu teraz nie je, ale dneska povedal, a to je napríklad, že liečba na COVID, že sú lieky, ktoré stoja 2-tisíc euro. Treba si ale uvedomiť, že my sme liečili COVID liekmi, ktoré už stáli 2-tisíc euro a bol to tzv. liek Rendesivir, ak si pamätáte, čo spôsoboval aj problémy so srdcom nakoniec, ale napriek tomu, že stál 2-tisíc euro, tak tento liek bol podávaný. Mám to aj z vlastnej skúsenosti, keďže COVID sme v rodine mali, a viem, viem, čo to dokáže spôsobiť.
Tento COVID pas nič nehovorí o... o tom, že imunita po očkovaní je len predpokladaná imunita. Nie je celkom dokázané, že tá imunita bude dlhodobá, ako to dokazuje Chorvátsko napríklad. Včera som zachytil informáciu, že zdvihli počet dní, keď sa človek považuje za bezinfekčného, z 220 na 270.
Viem, že každý z nás toho už má za tieto dva dni plné zuby, takže naťahovať to nebudem, ale chcem poprosiť kolegov, aby sme sa zamysleli nad tým, či tento zákon pomôže, ale nemyslím len teraz, myslím aj do budúcnosti, Slovensku a či nevyvolá iba väčšie napätie v spoločnosti, a toto napätie v spoločnosti môže znamenať, nechcem to privolávať, ale z toho, čo vidím dnes vonku, obávam sa aj občianskej vojny.
Ďakujem.