Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolegovia, prekvapili ste ma teraz obaja, aj pán Urban, aj pán Kočiš, lebo mnohokrát veľmi vehementne presadzujete návrhy a mnohokrát dobré, ale mnohokrát aj z kategórie fantazmagórie a kritizujete vládnych predstaviteľov, že proste nerobia veci lepšie, ako robia. Teraz to je také zvláštne, lebo viete, ja sa držím v živote takého pravidla, že kto niečo nechce urobiť, hľadá dôvody, ale kto chce niečo urobiť, hľadá spôsoby. Vy ste povedali, že toto je dobrá vec, mať zdravotný personál v škole je určite dobrá pozitívna vec, ale zároveň hneď v bode B ste povedali ix dôvodov, že prečo to nespraviť. No, nehľadajme, prosím vás, dôvody. Poďme hľadať spôsoby, ako dobrú vec v prospech našich detí urobiť, ako nájsť ten zdravotnícky personál, ktorý, plne súhlasím s pánom kolegom Urbanom, jednoznačne chýba. Ale tá problematika je široká. Možno práve aj týmto zámerom odhalíme mnoho problémov, v ktorých v konečnom dôsledku nájdeme riešenie, ktoré bude fungovať širokospektrálnejšie, bude fungovať v nemocniciach, bude fungovať v školách a tak ďalej. Čiže, čiže možno sa budeme musieť vrátiť o krok späť a zlepšiť pracovné podmienky zdravotníkom a podporiť viacej školstvo, aby sme jednoducho pediatrov mali a zlepšiť ich platové podmienky, aby nám neodchádzali do zahraničia. A možno práve aj takouto cestou, síce trošku tak cez hlavu sa škrabeme, sa k takémuto niečomu dopracujeme. Na každý pád ale tento návrh je, je podľa mňa vynikajúci a plne ho podporujem, hovorím. A poďme hľadať spôsoby, ako to spraviť, páni, nie dôvody, ako to nespraviť.

Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážený pán kolega, kolegyne, kolegovia, keď človek rozmýšľa nad návrhom tohto zákona a teda nad návrhom zákona, ktorý umožní mať zdravotný personál a priamo v nemocniciach, tak sa človeku vlastne až rozum zastavuje, že takéto niečo v 21. storočí neni automatické, že v školách, v ktorých sú mnohokrát stovky žiakov, samozrejme, sú aj menšie zariadenia, ale máme školy, v ktorých sú až stovky žiakov, tak neexistuje alebo nie je prítomný trvalo zdravotný personál, ktorý by zabezpečoval to, že jednoducho žiaci nebudú vylučovaní, napríklad cukrovkári, z procesu výučby len preto, že potrebujú v podstate jednoduchý a zdravotnícky zákrok.
Ja veľmi podporujem a som veľmi rád takémuto návrhu zákona a naozaj zopakujem to ešte raz, že som až prekvapený, že v 21. storočí neni niečo takéto automatické. A okrem toho, že pomôžeme práve žiakom, ktorí majú takéto zdravotné problémy, ktorí v podstate vedia úplne bez problémov absolvovať výučbu a nemusia ísť na špeciálne, špeciálne školy, tak my sa aj ešte viac staráme o to, aby naše deti, a ja som otcom 9-ročného syna a 6-ročnej dcéry, tak sa ešte viacej staráme o to, aby naše deti študovali v bezpečí, lebo predsa keď príde k nejakému úrazu alebo k nejakému nešťastiu, alebo k nejakému zdravotnému zlyhaniu toho dieťaťa v škole, tak práve tento zdravotnícky personál, ktorý bude v tej škole prítomný, a vie zabezpečiť tú základnú prvú pomoc ešte možno pred príchodom sanitky. A keď takýmto spôsobom zachránime hoci jeden jediný život dieťaťa v škole, tak sme urobili jednu úžasnú vec, ktorá sa nedá nijakým spôsobom nejak ohodnotiť, ohodnotiť peniazmi.
Ja zopakujem ešte raz. Veľmi podporujem tento návrh zákona. Dúfam, že v pilotnej fáze ho uvidíme čo najskorej a následne že sa rozšíri do maximálneho počtu škôl a naše deti budú vyrastať a študovať v bezpečnejších prostrediach, plus deti, ktoré nemusia byť vylúčené zo štandardného vyučovacieho procesu, ani vylučované nebudú. Zároveň aj ohromne uľahčíme pôsobenie rodičov, ktorí mnohokrát nechodia do zamestnania práve preto, lebo ten jednoduchý úkon, pichnutie napríklad toho inzulínu, tak oni suplujú túto zdravotnú starostlivosť.
Pani kolegyne, veľmi pekne vám ďakujem za predložený zákon a vyslovujem mu plnú podporu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Karahuta, vy ste tak exaktne popísali devastáciu vidieka a zdevastovaný vidiek, že človeku sa až chlpy ježili na tele. Naozaj je to presne tak, ako ste to povedali. My sme agrárne boli silná krajina, dneska chodíme pracovať radšej za výrobný pás do automobiliek, nič proti nim, a následne sa ideme pozerať na kozičky a kravičky do rakúskych Álp.
To, ako to tu funguje, je choré. Ja som mal takú skúsenosť, kedy som sa zastavil u jedného výrobcu alebo spracovateľa zemiakov, ktorý mi povedal, že či viem, že on 95 % zemiakov, ktoré spracováva následne na hranolky, na kvantum výrobkov, kupuje z Nemecka, lebo jednoducho tá cena nemeckého zemiaku je nižšia pri rovnakej kvalite ako slovenského, a to len kvôli chorej dotačnej politike. Však to predsa nie je normálne, aby on vedel z Nemecka kúpiť aj s dopravou kilo zemiakov za 15 centov a Slovák mu, žiaľ, dokáže tie isté zemiaky poskytnúť za 60 centov kilo a tam možno ani výrobné náklady nemá, nemá kompletne zohľadnené.
Ja vás považujem za jedného veľkého odborníka. Som šťastný, že ste členom strany SME RODINA a že práve za stranu SME RODINA bojujete. Bodaj by takých ľudí, ako ste vy, bolo viacej, so zdravým sedliackym rozumom, ktorých v poľnohospodárstve a v tejto krajine ohromne chýba. Aj tento návrh zákona, ktorý predkladáte, síce bude len čiastočnou, nie veľkou pomocou farmárom, ale možno práve toto je cesta, takýmito čiastkovými krokmi sa dostať k nejakej reorganizácii vidieku tak, aby sme nemuseli byť odkázaní len na to, že sme nejakou výrobnou dielňou automobiliek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo.
V prvom rade chcem vysloviť plnú podporu, pán minister, tomuto návrhu zákona, lebo, ako ste už to vy sám spomenuli, v minulosti dochádzalo k úplnej dehonestácii a degradácii vojenských hodností, kde jednoducho štátni funkcionári, ako napríklad pán Andrej Danko, si dávali podľa mňa už len kvôli takej pasii a kvôli nejakej, nejakej, nejakej zábave frčky ako malí chlapci na ihriskách.
Armáda je o hierarchii, armáda je o celoživotnom poslaní, armáda je o kariérnom postupe. My nemôžme kariérny postup takýmto spôsobom dehonestovať, že jedného dňa si niekto zmyslí a nejakému svojmu kamarátovi len tak prilepí, prilepí dve hviezdičky. Pre mňa je toto úplná dehonestácia ľudí, ktorí mnohokrát ani nie v moc dobrých podmienkach slovenskej armády pôsobia, snažia sa tomuto svojmu, tomuto svojmu zamestnaniu, tomuto svojmu poslaniu dať celého seba, musia sledovať papalášov, ktorí si proste z toho robia jednoducho srandu.
Plne podporujem takýto návrh zákona. Ja dúfam, že k takémuto niečomu sa už v budúcnosti nedopracujeme, dúfam v to aj nielen kvôli tomuto zákonu, ale aj jednoducho, že morálne si to už nebude nikto dovoľovať.
Zoberme si, že niekto naozaj odslúžil, odslúžil roky v armáde, plukovníkom sa tuším môže stať až po dvadsiatich rokoch a teraz je veteránom, je vo výslužbe a s hrôzou musí sledovať, že to, čo on dosahoval roky rokúce tvrdou prácou, kariérnym postupom, si niekto prihrá len tak, kamarát kamarátovi.
Jednoducho je to absolútny nonsens a dehonestácia, ja dúfam, že morálne si to tu už nikdy v živote nedovolí, že už tu neuvidíme bozkávané výložky, a teda som aj rád, že nebudeme sa museť spoliehať na morálne kredity jednotlivých takto spapaláštelých funkcionárov, ale budeme mať aj oporu v zákone a jednoducho takéto niečo už ani legislatívne a právne nebude možné.
Čiže, pán minister, ďakujem a ja myslím, že asi aj v mene všetkých veteránov, aj teda príslušníkov ozbrojených síl, ktorí toto, takúto dehonestáciu svojich funkcií museli zažívať, a je aj takýmto spôsobom im urobená nejaká satisfakcia a zadosťučinenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mazurek, čo sa vám určite nedá uprieť, je, že máte dar reči, naozaj ho máte, výnimočný dar reči. Škoda, že nemáte podobný dar aj korektnosti, lebo keď ste tu nakričali a do všetkého, do, do jedného vreca nahádzali všetkých koaličných poslancov, tak vedzte, že ja som tu, kľudne sa môžete otočiť, pozrieť sa na mňa, sedím tu od rána, sedím v kancelárii, v sále, v kancelárii, v sále a budem tu, pán kolega, celý deň a naozaj sa snažím tu byť a stále a zahájiť a hájim záujmy obyvateľov.
Rovnako ste ma hodili do jedného vreca aj v otázke referenda. Ja som presvedčený o tom, že keď šesťsto tisíc ľudí podpísalo to, že referendum má byť, tak jednoducho referendum má byť. To je taká masa ľudí, že my ako politici, ktorí sú platení štátom, nemáme čo o tom dišputovať. Jednoducho referendum má byť.
A rovnako ste ma hodili do jedného vreca s tými, ktorí hovoria, že v prípade, že referendum bude úspešné, tak budú pošliapané ich práva na ten poslanecký mandát. No v mojom prípade ani náhodou. Ja jednoducho, keď ľudia povedia v referende, že skrátiť volebné obdobie, pre mňa je to písmo sväté. Jednoducho jak raz šesťsto tisíc ľudí alebo 50 % obyvateľstva, koľko je teda povinnosť, aby sa toho referenda zúčastnila, toto povie, a nehovorím to dneska prvýkrát, hovorím to mnoho razy už, tak ja toto budem rešpektovať.
Preto ma mrzí, že okrem daru reči nemáte aj daru korektnosti, lebo vy ste tieto moje vyjadrenia určite počuli. A hádzať ma do jedného vreca s tými, ktorí chcú silou mocou si dokončiť svoj poslanecký mandát aj napriek vôli ľudí, je z vašej strany voči mne jednoducho nekorektné.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predkladateľka aj vážený pán poslanec, na ktorého reagujem, asi prekvapím svojich koaličných partnerov, ale ja jednoducho tento zákon nepodporím. Ja si myslím, že pravda je niekde, niekde uprostred. Tak to väčšinou býva. Ale hlavne si myslím, že táto spoločnosť, dnešná doba má ďaleko väčšie problémy, ako venovať sa tomu či posudzovať nejakú obrovskú skupinu formou kolektívnej viny. To si naozaj nemyslím, že je dobré. Ja súhlasím, absolútne súhlasím s individuálnym prístupom. A ten, kto bol strojcom tých všetkých represií, čo komunistický režim priniesol, tak je, samozrejme, potrestaný. Ale brať dôchodky vdovám a vdovcom a kadekomu ďalšiemu, to dneska sa pomaly ani z toho zákona nedá vyčítať, kto všetko, na koho to všetko padne, si myslím, že nie je správne.
Hovorím, pravda je niekde uprostred. Ale hlavne toto nie je zákon a toto nie je problém, ktorým sa my dnes potrebujeme zaoberať. Vy ste si všimli niečo ako korona, ako COVID, ako hospodárske problémy a tak ďalej a tak ďalej? To sú problémy, čo ľudia trá... ľudí trápia. Tuto ľudia pomaly nemajú čo jesť, a nie, že teraz ideme otvárať staré rany a sypať do nich soľ.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za konštruktívne faktické poznámky k môjmu vystúpeniu.
Kolegovia, áno, ja som pomenoval západ a východ, prepáčte, je to z vašej strany možno trošku slovičkárenie, ale, samozrejme, som myslel aj okresy, ako je presne Veľký Krtíš, Rimavská So... Rimavská Sobota a juh od Zvolena, Rožňava, veľmi správne.
Pán minister sám povedal, že toto je jeden z mnohých ďalších krokov, a ja si myslím, že toto sú presne veci, ktorým by sme sa mali prioritne venovať. A veľmi súhlasím aj s tým, čo povedal pán Kočiš, že diaľničnú infraštruktúru musíme čo najskôr dobudovať, preto som rád, že práve nominant našej strany Andrej Doležal veľmi intenzívne pracuje na tom, a koniec koncov tie výsledky sú už aj vidno. Višňové sa už naplno, naplno buduje a som presvedčený o tom, že tie sľuby, ktoré boli v minulosti dávané, tak teraz budú aj splnené a východ so západom budú spojené diaľničnou sieťou.
Čiže ďakujem za vaše pripomienky a ospravedlňujem sa, že som teda nespomenul ten juh, ale, samozrejme, som ho mal na mysli.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ďakujem za slovo. Ja sa, ja teda budem úplne stručný a chcem sa veľmi pekne poďakovať za takýto návrh. Jednak za jeho transparentnosť, ale jednak za, vôbec za to, že riešime regionálnu nejakú nerovnosť na Slovensku. Jednoducho toto je podľa mňa jeden z najdôležitejších problémov, ktoré tu dneska máme, že západná časť krajiny a východná časť krajiny, je proste medzi nimi jeden obrovský rozdiel. My tieto rozdiely môžeme znížiť, ale naše procesy a celkové fungovanie na lákanie investorov musí byť ďaleko konkurencieschopnejšie, ako momentálne je. Preto ja veľmi vítam váš pragmatický prístup a veľmi vítam to, že sa snažíte transparentným spôsobom naštartovať procesy tak, aby sme boli atraktívnejší pre investorov a takýmto spôsobom znižovali tieto regionálne rozdiely. Toľko za mňa.
Ďakujem veľmi pekne, pán minister.

Pán Erik Tomáš, ďakujem za váš príspevok. Ja za seba chcem povedať, že ja tento návrh určite podporím. Tiež si myslím, rovnako ako vy, že rodiny sú vyčerpané a keď im môžme hoc len 300 eurami, aj keď teda pre niekoho to môže byť ozaj zásadná suma, pomôcť, tak ja určite budem hlasovať za. Ako ste povedali, je to veľmi jednoduchý, jednorazový, absolútne presne mierený príspevok, a preto ja zaň budem hlasovať.
Ďakujem veľmi pekne za predloženie takéhoto návrhu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem reagovať na jednu faktickú poznámku a to je poznámka pána Suju.
A ja vôbec s vami nesúhlasím, že treba vyberať z ďalších a ďalších a ďalších. Špeciálne, a mrzí ma, že dehonestujete protifašistický odboj. Špeciálne druhá svetová vojna je s počtom obetí najväčší konflikt v histórii. My sme, naši starí rodičia boli takí odvážni a postavili sa na stranu spojeneckých vojsk, aj keď určite to nebolo v ten moment populárne. Určite to bolo riskantné, ale urobili to. Boli na tej správnej strane, na strane, ktorá bojovala za ľudské práva. Na strane, ktorá bojovala proti vyvražďovaniu, proti holokaustu a tak ďalej. Jednoducho tento odkaz, aby sa už viac podobné zverstvá, ako sa diali počas druhej svetovej vojny, neopakovali, musíme zas a znova pripomínať v prvom rade. Ale rovnako, a tiež poviem v prvom rade, musíme pripomínať odvahu našich starých rodičov. Je tu Zväz protifašistických bojovníkov, kde sú títo ľudia združení. Zas a znova a nielen na deň výročia Slovenského národného povstania musíme hovoriť aj takýmito symbolmi, že boli tu odvážni ľudia, naši starí rodičia, ktorí sa postavili na tú správnu stranu a bojovali za to, že my dneska sedíme slobodní aj v tejto sále bez šrámu na našej histórii. Boj proti fašizmu jednoznačne je pre mňa jedna z najväčších a najvýznamnejších udalostí novodobých dejín či už Československa, alebo Slovenska.
Čiže, prosím, pán Suja, nedehonestujte boj proti fašizmu.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)