Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Vorobelová, tu, dobre som povedal meno?

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Vorobeľová. (Správne: „Vorobelová“, pozn. red.)

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Tak ja sa to naučím. (Povedané so smiechom.)
Tu citovala návrh, ktorý sme predkladali v 2013. roku. Verte, že ak by bol súhlas medzi koaličnými partnermi aspoň, aspoň taký maličký (rečník gestikuláciou prstov naznačil rozsah), taká maličká šanca na súhlas, tak by to dávno bolo v koaličnej zmluve.
A ja som osobne naozaj presvedčený o tom, že bolo by, veľmi by pomohlo veci, aby strany, politické, by neboli financované zo štátneho rozpočtu, lebo v tom prípade by nemali peniaze na oficiálnu volebnú kampaň a ja najradšej by som zakázal volebné kampane, lebo vtedy by sme donútili politické strany, aby sa snažili zaujať svojich voličov počas celého volebného obdobia, a nielen vo finále. Ale nie je tu nejaká veľká, veľká vôľa takéto niečo podporiť, ale predpokladám, že tým, že ste to čítali, takže už aspoň váš hlas na takúto zmenu k dispozícii máme, takže už treba zohnať ešte tých pár desiatok ďalších.
Odkiaľ by sa to vykrylo? Však to ste v podstate aj vy povedali, že áno, prijali sme aj návrh zákona, kde vieme zdaniť zisk z vojny, v tomto prípade Slovnaftu a áno, ja som hovoril, že ak by bolo treba viac, tak teda to zdanenie nebude len jeden rok, ale bude, bude dva roky, tri roky, štyri roky, koľko bude treba. Každopádne treba predpokladať, že bodaj by teda vojna skončila čím skôr, ale sankcie voči Rusku budú platiť naďalej, tým pádom tá zľava na ruskú ropu bude, bude aj naďalej a takto by sme to vedeli vybrať.
Ale každopádne ďakujem za váš príspevok do hip-hopu, pardon, za váš názor, ktorý ste vyjadrili, a som rád za každý názor v tejto veci.

Ďakujem pekne.
Tuto kolegovi Mizíkovi som... á, pardon, pani Vorobelová bola prvá, sa ma pýtala, že prečo straším ľudí vládou SMER-u a Republiky, no lebo som ju zažil na vlastnej koži. Vy ste boli mimo politiky a ja som tú politiku trošku viacej prežíval a naozaj ma mrzelo, keď tu nejakí skorumpovaní vagabundi zo SMER-u a HLAS-u, lebo však teda to je tá istá strana, tu vo veľkom rozkrádali to, čo patrilo všetkým. Naozaj to považujem za zradu voči voličom.
A keď sa pýtate, teda prečo straším ľudí vládou SMER-u, lebo so to zažil. A prečo vládou Republiky? Lebo sme ich zažili na Banskobystrickom samosprávnom kraje 102 stavebných strojov predať za jedno euro, jako predal Suja, tak to je iné chrapúnstvo, čo ten človek spravil. A takýchto ľudí pustiť k štátnej kase, si myslím, že to je naozaj, že armagedon, takže myslím si, že je správne, aby sme strašili týmto, aby sme pomenovávali skorej, že asi ako by to vyzeralo, ak by takíto ľudia sa dostali.
Povedali ste, že som nazýval ľudí opicami, dobytkom, dezolátmi. Nikdy som nenazýval ľudí ani opicami, ani dobytkom. Dezoláti áno, myslím si, že ľudia... existujú dezoláti, lebo keď niekto niekomu tvrdí, že keď sa zaočkuje, že tam bude mať nejaký nanočip a bude ho tam Bill Gates ovládať, tak to je podľa mňa normálne mešuge, čo by mal ísť na psychiatrickú kliniku. A či to nazveme mešuge, dezolát alebo psychiatrický pacient, to je jedno.
Pánovi Mizíkovi som chcel aspoň takto povedať, odkázať jednu vetu, a to je, že dilino muji turaš tičit. Takže keď sa tak dobre vyzná v rómštine, tak pevne verím, že si preloží a že sa poučí.
A ešte teda tuto kolegyni Romane Tabák ďakujem pekne za citáciu toho žalmu, ale keď som dobre počul, na začiatku bolo niečo také, že blažený človek, ktorý nevysedáva v kruhu hriešnikov. A ja som to ešte nečítal ten článok, ale ja dúfam, že to neni pravda (povedané so smiechom), že Romana Tabák chce ísť pomáhať vagabundovi, ktorý túto republiku rozkrádal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže keďže sa situácia trošku zmenila, že dnes rokujeme o tomto bode až do... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Šaková (správne „Saková“, pozn. red.), poprosím.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
... prerokovania a myslel som si, že vám teda zopakujem dôvody tohto návrhu zajtra pri pokračovaní, ale keďže zajtra už nebude a do zajtra sa mi zase dneska nechce naťahovať tú rozpravu, tak by som to potreboval zopakovať, aby teda áno, tí, čo tu neboli, aby pochopili dôležitosť tohto návrhu, ktorý predkladám, ako budem tentokrát stručnejší, jako, jak som bol poobede, neviem, či mi to vyjde, tak do tej siedmej, do ôsmej by som to mohol zvládnuť, ale však každopádne si myslím, že opakovanie je matka múdrosti a mnohým z vás to pomôže, najmä tým, ktorí nie a nie to pochopiť, takže... (Ruch v sále. Krátka pauza. Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.)
Pán predseda, aj vy by ste to mali počúvať ináč, lebo pred chvíľkou som pozeral taký nejaký prieskum, ktorý hovoril o tom, že tento návrh najviac pomôže strane SME RODINA, tak ja si myslím, že by to bolo dobré si prečítať aj ten prieskum, aj to zdôvodnenie (povedané so smiechom), aj vytýčiť si dôvody... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
My tam máme pozmeňovák jeden, že by mohli dostať až tisíc euro tí, ktorí budú hlasovať za SME RODINA.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Je to veľmi, veľmi zaujímavé (povedané so smiechom), ale myslím si, že v podstate aj bez tohoto pozmeňováku akože ten prieskum vám vychádza veľmi pozitívne vo váš prospech, akože a nikomu viac nepomôže ako SME RODINA, takže ja by som zvážil podporu tohto návrhu a takže dovolím si tie dôvody zopakovať stručne, jasne.
Slovensko 30. septembra bude zažívať určite historické chvíle, budú to najdôležitejšie voľby od roku 1989, ani nie od vzniku Slovenskej republiky, ale od revolúcie, ktorú sme zažili v ’89. roku, lebo vtedy prišlo k zmene režimu, a v tomto prípade naozaj objektívne, bez srandy sa obávam, že môže prísť opäť k zmene režimu, a viacerí z nás a milióny ľudí na Slovensku môžu pochopiť dôležitosť tej chvíle až nadránom 1. októbra a už bude neskoro.
Sme parlamentná demokracia a v parlamentnej demokracii rozhodujú ľudia vo voľbách, áno, raz za štyri roky prídu a rozhodnú a udajú chod dejín pre tú danú krajinu pre nasledujúce štyri roky, alebo keď majú predčasné voľby, tak je to trošku kratšie. A v tomto prípade o tomto budú voľby. Ľudia prídu, rozhodnú, a čo leží, beží, môžme lamentovať potom koľkokoľvek, ak sa nám nebudú páčiť výsledky 1. októbra, a môžme si potom hrýzť nechty koľkokoľvek a čudovať sa alebo banovať nad tým, že sme nepodporili nejaký návrh Matoviča na 500 eur za účasť vo voľbách, lebo už bude jednoducho neskoro. Ale možno to dopadne tak naschvál, keď si všímate, tak ja nehovorím, že čo je neskoro a čo je zlé, lebo v tom prípade asi by to bola volebná korupcia, ak by som hovoril teda, že cieľom tohto návrhu je zabrániť, aby mafia sa dostala k moci. Nie, cieľom tohto návrhu je, aby sme to rozhodnutie o tom, že či sa mafia dostane k moci alebo či zabránime, aby sa mafia dostala k moci spolu s fašistami, aby sme o tomto veľmi dôležitom rozhodnutí pre budúcnosť Slovenska rozhodli v čo najväčšom počte a aby nás prišlo čo najviac, tých 4,4 mil. ľudí, ktorí chodia voliť.
Za posledné roky alebo v podstate v tomto tisícročí Slovensko ani raz nedosiahlo situáciu, že by k voľbám prišlo viac ako tri mil. ľudí zo 4,4 mil. ľudí, ktorí majú volebné právo. V posledných voľbách, kedy sa nám podarila vybičovať volebná účasť najvyššie za posledných 20 rokov, tak prišlo k voľbám 2,9 mil. ľudí, ale stále 1,5 mil. alebo jeden a pol milióna ľudí zostali doma. Či už kachličkovali, či boli v záhradke, či jednoducho sa snažili na to ani nemyslieť a prežívali voľby ako nejakú traumu, akékoľvek dôvody mali, každopádne neprišli voliť a tým pádom ich hlas sa nezapočítal alebo, inak povedané, de facto sa rozdelil medzi tých, ktorí, ktorí sa cez voľby dostali do parlamentu, lebo zas myslieť si, že keď neprídem voliť, tak vlastne ja som sa vôbec nepodieľal na tom výsledku, tak je to mylné, de facto ten svoj hlas ako kebyže sa tak obrazne rozkrája medzi všetkých tých ostatných, ktorí cez tie voľby prešli a vlastne, keď vyhrá napríklad mafia, tak áno, získala 40 % hlasov, tak 40 % hlasu toho človeka, ktorý voliť neprišiel, obrazne išiel v prospech tej mafie. Čiže ten človek síce formálne sa zrieka toho práva, myslí si, že nemá s tým rozhodnutím nič spoločné, ale v skutočnosti, samozrejme, stále spoločné má, lebo neprišiel vyjadriť tú vôľu.
Po troch rokoch ťažkých tráum, ktoré ako spoločnosť máme za sebou, či to je covid, vojna na Ukrajine, inflácia, extrémny nárast cien energií, utečenecká kríza, čokoľvek, jednoducho to, čo spoločne za posledné tri roky zažívame, tak sa podpísalo na, na, nechcem povedať, psychickom zdraví, ale na takom psychickom rozpoložení našej spoločnosti. Vládne blbá nálada. Nielen na Slovensku, ale všade v Európe vládne veľmi blbá nálada. Aj naozaj zaryté dlhoročné demokracie, stáročné demokracie dnes sa stretajú s problémom, že 80 % ľudí si v tých krajinách myslí, že krajina sa nevyvíja správnym smerom, čo za normálnej situácie býva plus-mínus možno 50 % ľudí správnym a nesprávnym.
Vzhľadom na tie traumy, ktoré aj tieto ostatné demokraticky rozvinuté krajiny zažívali, dnes až 80 % ľudí ako kebyže prestáva dôverovať štátu a myslí si, že štát sa vyvíja zlým smerom. A to tieto krajiny nemajú bývalých premiérov, ktorí dnes sú u nich v opozícii a ktorí sa strachujú o svoj pobyt na slobode. Tieto krajiny nemajú bývalých premiérov ako máme my Fica, Pellegriniho, ktorí za 12 rokov pobytu v politike rozkradli 30 mld. eur, že okradli každého jedného občana Slovenskej republiky o päť tisíc... 5 500 eur. Čiže nemajú tieto krajiny v opozícii ľudí, ktorí majú až živočíšny strach o svoj pobyt na slobode.
Dnes som si pred chvíľkou, ani som nevedel, že počas môjho predošlého vystúpenia poobede padla klec nad nejakým Kaliňákom a Brhelom. Obžaloba už je trošku ďalej a dostáva sa mimo ihriska istého pána Žilinku, ktorý rád píše tie tri-šesť-trojky a týchto vagabundov chráni. Čiže jednoducho áno, na ďalších vašich ľudí padla klec a kľúčových ľudí. Robert Kaliňák a nejaký Jozef Brhel, tunelár, ktorý vo veľkom rozkrádal štát a doplácal do 20-tisíc eur, si predstavte, jak to mali vymyslené. Najali si verných ľudí, schopných to manažérov, a keďže tí prichádzali zo súkromného biznisu a mali tam platy 10-15-20-tisíc, tak Kaliňák automaticky všetkých púšťal alebo posielal za Brhelom, že tam ti Jožko doplatí. Za to bolo treba takú maličkosť, Jožkovi Brhelovi dohadzovať kšefty za desiatky a stovky miliónov eur a Jožko Brhel potom, jasné, že mal z čoho doplácať. Vyrovnávať platy, vratky.
Kaliňák potom povie, že však to bolo vlastne také poďakovné za službu štátu. Čiže áno. Oligarcha, ktorý mal biznis zo štátu na priamo zadané zákazky, jednoducho tuneloval štát vo veľkom, tuneloval naše spoločné, tak on, vlastne on mal doplácať nejaké ďakovné ľuďom, ktorí pracovali pre štát za nižšie platy? Aké ďakovné? Čo on mal, čo on bol štát? Áno, oni si mysleli, že Brhel je štát. Kaliňák si myslel, že je štát. Výboh si myslel, že je štát, Široký si myslel, že je štát. Fico, Pellegrini a všetci títo lumpi, ktorí tu vo veľkom rozkrádali našu republiku. Som povedal to slovo republiku (povedané so smiechom), jak je to obludné, že títo ľudia si dajú názov REPUBLIKA, niečo vznešené a v skutočnosti tu držia stranu mafii, ktorá vo veľkom tú republiku porciovala v prospech oligarchov. Jako je to obludné! Že sa nehanbia. Ale nie že by hlasovali za podporu rodinám, nie že by hlasovali za zdanenie oligarchov, aby tie peniaze skončili pri... alebo v peňaženkách tých ľudí, ktorí pôjdu voliť, to nie. Keď treba hlasovať, hlasujú za oligarchov, a keď treba držať bandu s mafiou, tak držia bandu s mafiou. Keď treba hlasovať proti vydaniu Fica, aby o ňom rozhodol nezávislý súd, hlasujú za mafiána Fica, lebo tak je to správne.
Každopádne Slovensko sa nachádza v blbej nálade, keď nič neurobíme a nepoužijeme terapiu šokom, tak to nazvem (povedané so smiechom), 500 eur, čiže keď takúto terapiu šokom nepoužijeme a nezobudíme ľudí, aby mali záujem o túto republiku, o túto krajinu, o túto akciovú spoločnosť s menom Slovenská republika, ktorej každý jeden je rovnakým dielom akcionárom, tak my o tú krajinu prídeme, my sa 1. októbra zobudíme, zistíme, že mafia SMER a HLAS dokopy s fašistami z Republiky majú ústavnú väčšinu a je vymalováno, páni, konec, konec, nikto to nevráti späť. Lusknutím prsta zmenia volebný systém, ktorému sme zabránili, aby teda ho mohli meniť len tak obyčajnou väčšinou, ale lusknutím prsta ústavnou väčšinou si zmenia volebný systém a sme skončili. Neviem, či vás to tu bude baviť potom bojovať za nejakú demokraciu. Mňa to baviť nebude. To je vybavené. A toto sa môže stať. My tu, ktorí si hovoríme, že sme srdce Európy, tak tomuto srdcu Európy sa tento infarkt 1. októbra môže prihodiť. My sa zobudíme, zistíme, že my sme o tú krajinu prišli, a preto prichádzame s návrhom na 500 eur pre každého, kto príde voliť, lebo keď teda máme rozhodnúť o tom, že či ideme spáchať samovraždu politickú pre túto krajinu, a my v jej mene, tak nech príde rozhodnúť čo najviac ľudí. Nech z tých 4,4 mil. ľudí príde voliť štyri mil., a dobre, už nech to dopadne tak alebo onak, ale budeme vedieť, že sme prišli skoro do nohy. Ale hrať túto perverznú hru, čo tu hrá Fico s Pellegrinim, s fašistami z Republiky a podobne, že sa snažia silou-mocou minimalizovať počet ľudí, ktorí príde voliť, túto hru ja s nimi hrať nebudem.
Čiže keď tu budú šesť mesiacov oni sa snažiť frustrovať ľudí, odradiť ľudí, znechutiť ľudí, uhranúť ľudí, len aby neprišli voliť, aby si našli čokoľvek iné, len aby neprišli voliť, lebo sa budú spoliehať, že keď príde tá banda pár desaťtisíc ľudí, s ktorými tu krajinu rozkrádali, ich členovia a ich rodinní známi a podobní, ktorí sa za nich mali dobre, lebo jednoducho sa podieľali na tom, jak tieto pijavice cucali životodarnú tekutinu z našej spoločnosti, a keď oni budú bojovať za to, len aby títo prišli rozhodnúť voľby a ostatní aby zostali doma, tak my budeme bojovať za presný opak.
My budeme robiť kampaň v prospech tých nerozhodnutých voličov... alebo nieže nerozhodnutých voličov, tých nevoličov. Ľudí, ktorí možno 20 rokov, možno 30 rokov nikdy neboli voliť, ktorí možno dnes majú 50 a v živote neboli voliť, a budeme robiť kampaň, aby títo ľudia prišli zachrániť tento štát, lebo im budeme vysvetľovať, ako ste ho spravovali vy, páni z mafie z HLAS-u a SMER-u, a ako sme ho v ťažkých chvíľach spravovali my, lebo kým vy ste v čase hojna...
Tam sa rehoce Vážny, kebyže aspoň drží hubu. Človek, ktorý tu podpísal zlodejskú zmluvu na mýto, kde celému Slovensku sľúbil, že za jedno euro, za jedno euro celý mýtny systém prejde do vlastníctva Slovenskej republiky. Vagabund, 700 mil. eur ukradol. 700 mil. eur len na jednej tejto veci. 700 mil. eur. A nehanbí sa. Celé Slovensko oklamal. Dávno tam mal byť niekde v ZOO zavretý s opicami. On tu ešte si bude robiť srandu, keď ho spomeniem, že sa ty nehanbíš, choď si hentam vypiť radšej. (Reakcia z pléna.) A čo keď ju využívam? Oklamal si celé Slovensko... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nedebatujte. Pán poslanec Matovič vystupuje, pán poslanec Vážny, môžete reagovať faktickou poznámkou. Určite príde rad aj na vás.
Nech sa páči.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Ozval sa tu ďalší človek, ktorý ako veľmi dobre spravoval dobre tento štát. Dnes má takto okrúhlu pečiatku, jako jeho pusipajtáš na Žilinskej župe kúpil jedno cétečko za cenu dvoch. Predstavte si, koľko ľudí mohlo byť CT vyšetrených? Pri koľkých ľuďoch mohol byť zistený nádor alebo naozaj vážne ochorenie, keby kúpil za cenu dvoch dve cétečká, nie? Za tých koľko, šesť, sedem, osem, deväť, neviem, koľko rokov odvtedy uplynulo, koľko ľudí vážene chorých mohlo to cétečko v tej žilinskej nemocnici vyšetriť? Len tu bol taký teda župan Žilinského samosprávneho kraja, ktorému až tak veľmi záležalo na verejnom záujme, že spravili zlodejskú zmluvu. A človek, ktorý dnes tu podpísal, ktorému, ja som presvedčený, že on to prikázal (povedané so smiechom), tak, chudák, dnes je v lochu a tam trpí za to, že niekto chcel mať hody bohatšie kráľov. Kúpiť jedno cétečko za cenu dvoch, hanbil by som sa jako pes, do parlamentu by som chodil zo Žiliny kanálom. On chodí normálne. On sa tvári, že všetko v porádku. Akože koža na tvári. Plechový ksicht.
Títo ľudu tu vo veľkom rozkrádali štát. Za dvanásť rokov 30 mld. eur ukradnúť, to už je teda výkon. Mesačne 200 mil. Dvesto mil. deleno 30 dní, denne sedem mil. eur. Sedem mil. eur, na staré peniaze denne 200 mil. korún. Denne 200 mil. korún. Nieže deň, nieže týždeň, ale nie rok, nie štyri roky, jedno volebné obdobie - dvanásť rokov, tri volebné obdobia. Dvanásť rokov každý deň 200 mil. korún. A ideme, ideme, ideme, ideme, ideme.
Toto bolo ich spravovanie štátu. Toto bolo ich sledovanie verejného záujmu. Toto bolo ich sociálna demokracia. Sociálna demokracia pre bohatých. Toto je sociálne cítenie s bohatými. Rodinám s deťmi za tri roky počas druhej Ficovej vlády nedali, nepridali jedno jediné euro. Nepridali jeden jediný cent. Tri roky nechali rodiny s deťmi, aby mali presne tú istú podporu. Prídavky na deti a daňový bonus, to isté. Ani o jedno jediné euro, jeden jediný cent nezvýšili rodinám. A oni sa dnes derú k moci. Oni dnes majú akože Boha pri sebe, takého nejakého komunistického z Kuby, že oni vlastne to myslia dobre so Slovenskom. Oni hovoria, že, ľudia, vráťte nás späť, lebo tu potrebujeme poriadok, my to tu nepotrebujeme chaos.
Áno, pre nich je chaos, že zrazu tu platí spravodlivosť, že na Kaliňáka padla klec, že na Brhela padla klec. Áno, to je pre nich chaos, lebo zrazu nemajú nejakého Norberta Bödöra, šéfa nitrianskej mafie, za šéfa Národnej kriminálnej agentúry, ktorému povedia, Norko, počúvaj, toto by si mohol vybaviť, lebo však teda vieš, jak ruka ruku myje, však nebudeme a nepôjdeme po vlastných ľuďoch.
Tak áno, pre nich je to chaos. Pre Fica je to chaos. Viete si predstaviť ten stres, v akom ten človek žije? Ja ho v podstate sledujem a celkom pozerám, že nejako fyzicky nejako nedolieha zatiaľ ten stres, že keď slopal pred tromi rokmi, tak ten alkohol sa viacej nejako na ňom prejavoval. Teraz ten stres až tak na ňom nevnímam. Ale možno je to iba v spojitosti s tým, že si myslí, že má slinu, že je na vlne a on to dá. Ale on to nedá, lebo my zapneme na... tak obrátky, že tým ľuďom vysvetlíme, o čo tu ide, že mafia sa chce vrátiť k moci, ktorá ich vo veľkom okrádala, a že my spoločne s tými miliónmi ľudí, ktorí inak nechodia voliť, tej mafie zabránimi, aby... zabránime k tomu, aby sa vrátila späť k moci.
Len oni neváhajú. Predstavte si, že, že niekto z vás by sa narodil v srdci, v srdci odboja proti fašistom, v Banskej Bystrici, ktokoľvek z vás. Narodíš sa v Banskej Bystrici ako normálne, že prvýkrát si to userie do plienky, a už ste antifašista, lebo ste sa narodili v Banskej Bystrici, presvedčený bojovník proti fašizmu, lebo to je tradícia. Teraz hovorím o Peťkovi Pellegrinim, nie? Patrí sa, aby bol antifašista. Nie? A on dnes, on dnes vôbec nie je schopný vylúčiť, že pôjdu s fašistami z Republiky. A prečo by ich vylučoval? Jeho pán mu to nedovolí. Jeho oligarchovia, ktorí ho vlastnia, pre ktorých robí herca, vybrali si ho, aha, má, má jamôčky, vie súvisle hovoriť, dobre vyzerá. Dobre, fajn, oblečieme ho do obleku, bude nás to stáť pár korún. Jemu dáme nejaké to všimné, pár miliónikov za rok to spraví, chlapec za nás... pre nás zahrá pre tie babičky to, čo potrebujeme zahrať, bude ich volič, fajn, a my budeme mať v rukách moc. My sa nemusíme ani ukázať a ťaháme s maňuškami z pozadia. A tento človek dnes si ani len netrúfne povedať, že vylúči fašistov z Republiky z budúcej koalície, z budúcej vlády! No prečo to netrúfne si povedať? Lebo neni so... svojprávny. Ako antifašista z Banskej Bystrice by mal povedať vo dne, v noci bez ohľadu na to, kedy ho kto zobudí, že jasné, s fašistami nikdy. Ale jemu majitelia, jeho pasáci mu to nedovolia, aby povedal, že s fašistami nepôjde, lebo nie je svojprávny, lebo jednoducho s nimi začal robiť biznis. Ulakomil sa. Začal rozkrádať, dnes máme svedkov, ktorí hovoria o jeho korupcii, a tým pádom je ich, ako sa z toho dostane. Majú ho nahratého, majú ho 150-krát nahratého. Vlastnia ho, držia ho za guličky a nemá šancu spraviť nič. Títo ľudia za to, aby ochránili svoj pobyt na slobode, bez najmenších problémov sa spriahnu s fašistami z Republiky, bez najmenších problémov. A toto je reálne riziko, ktoré nám hrozí.
A s prepáčením, sorry, že použijem to slovo, a na druhej strane my akože demokrati sme debilní, lebo si pozrite, čo včera spravil Majerský z KDH. Či v sobotu. On si trúfne v tejto situácii, keď ide o každý jeden hlas, o každý jedno percento, tak on si trúfne povedať, že no, my tuto nie nejakú Záborskú, nejakého Vašečku, lebo neprišli a neliezli tam po štvornožky a neprišli sa prosiť. A trúfli si napísať, že oni by chceli tak možno jedno miesto z 10 na tej kandidátke. O čo ide tým ľuďom v tom KDH, mi povedzte? Ide týmto ľuďom o krajinu? Ide týmto ľuďom o kresťanov na Slovensku? Ide týmto ľuďom o verejný záujem? O konzervatizmus? O to, aby túto krajinu chránili? Ide im o vlastný prospech. Ľudia, ktorí by mali trpieť pokorou a najviac by mali trpieť pokorou, trpia pýchou. A to je presne pravý opak pokory. Pokoriť svojho partnera, v tomto prípade Kresťanskú úniu, a urobiť z nich pusipajtášov, o ktorých nestoja, lebo však oni to tentokrát dajú, je mimoriadne nezodpovedné voči tejto krajine! A títo ľudia si myslia, že si teda zaslúžia šancu? Prepáčte, že ukazujem týmto, týmto smerom (povedané so smiechom, rečník výrazne gestikuluje pravou rukou), ale ukazujem obrazne tým smerom, demokratickým smerom. Títo ľudia z KDH si dnes myslia, toto vedenie KDH zodpovedné - v úvodzovkách - si dnes myslí, že si zaslúži šancu od voličov? Od kresťanských demokratov? A dokedy im ju majú dávať? Koľkokrát im ju majú dávať? Dali im ju v roku 2016. Premrhali ju, 4,9 %. Dali im ju v roku 2020. Premrhali ju, 4,65 %. Koľko budú mať teraz po takomto výkone? V čom je teda tá ponuka dnešná KDH lepšia, keď nie sú schopní urobiť ten krok v ústrety najbližšej strane, v tomto prípade Kresťanskej únii, a neni schopní podať partnerskú ruku? Áno, mrzelo by ma, že neišli by s nami, z Kresťanskej únie, ale bolo by to v prospech dobrej veci. Išli by s tými, s ktorými by najbližšie mali spolupracovať, s Kresťanskodemokratickým hnutím, lebo de facto vznikli tým, že sa iba rozdelili. Ja som im úprimne držal palce, nech to dajú dokopy, nech dajú ten parlament.
Jedinú vec by som od nich čakal, že povedia, áno, s mafiou z HLAS-u nepôjdeme. Nebol náhodou toto ten kľúčový dôvod, že Kresťanská únia od nich chcela, aby vylúčili HLAS, aby vopred férovo povedali, že ich pomoc, ich hlasy z Kresťanskej únie, KDH nezneužije na to, že po voľbách ich takto dá na tácke do postele mafie, Ficovi, Pellegrinimu a ostatným? Ja sa obávam, že skôr áno. Videli sme to v komunálnych voľbách, s kým títo ľudia boli schopní do tých volieb ísť, a bez najmenších problémov sa takto spriahli s mafiou.
Bohužiaľ, ja som aj s KDH zažil, či, pardon, v Trnave zažil KDH, keď som mal záujem o jeden pozemok dávno, dávno, dávno, a zrazu som sa dozvedel, že oni ho idú predať vlastnému. Stačilo, že ten vlastný už medzičasom nie je poslancom za KDH, ale to že bol v predošlom volebnom, no tak, holt, no bol. Však každý má právo, nie? A nakoniec predali ten pozemok o 10 mil. korún lacnejšie svojmu vlastnému človeku. Svojmu vlastnému spolustraníkovi poslancovi za KDH v Mestskom zastupiteľstve v Trnave. A ja som sa vtedy nasral a som si povedal nie, nie, nie, takto to nenechám, páni. Tak som napísal verejný list do všetkých stránok v rámci Trnavy a povedal som, takýto podvod ste urobili, vedeli ste o tom, že mám záujem o ten pozemok a posielam vám na účet mesta o 10 mil. korún viac. A teraz, pán primátor, ukážte, či to podpíšete, alebo nie, či podpíšete zlodejskú zmluvu, že okradnete svoje vlastné mesto a predáte ten pozemok svojmu vlastnému človeku o 10 mil. korún lacnejšie. Čo si myslíte, čo urobil? Bez hanby podpísal. Bez hanby podpísal predaj svojmu vlastnému o 10 mil. korún a mne vrátili peniaze, že ale však nemajú titul, prečo by ich prijali. Bohužiaľ, toto DNA v tej strane je. A ja som si myslel, že sa pridajú na dobrú stranu. Vieme, čo tu stváral istý pán Kresák, svojho času primátor... Kresák? Kresák. ... svojho času primátor v Bratislave, tiež kádehák.
Teraz mohli ukázať, že im na tom Slovensku záleží. A tak symbolicky poviem, zmyť ten, to, ten dedičný hriech. Tak ako pri krste. Mohli mať teraz krst. Mohli si podať ruku, odpustiť si. Ukázať, že prvá vlastnosť je pokora, keď už som teda kresťanský politik, druhá odpustenie, tretia, že si priznám tú chybu, a poprosím aj voličov o odpustenie toho dedičného hriechu, že keď sa podieľali na tých zločinoch v minulosti. A oni nedokázali ani prvé, ani druhé, ani tretie. A ukázali, že sú len hrdí ľudia, namyslení ľudia, ktorí trpia tým pocitom bohorovnosti a myslia si, že majú jediný patent na kresťanskú politiku na Slovensku.
Ale my všetci môžme na to doplatiť. Možno sa nám to zdá teraz, že a čo, nenásobí, nedelí, či nejaké KDH sa dostane, alebo nedostane. Nie, nie, nie. Tie 4 % demokratických voličov alebo hlasov demokratických voličov, ktoré sa do parlamentu nedostanú, lebo viac KDH nebude mať, môže byť tých rozhodujúci jazýček na váhach. A potom kto bude brať na zodpovednosť to vedenie KDH? Kto bude brať na zodpovednosť pána Majerského, dnešného predsedu? Ten cítil potrebu sa, sa vyhraňovať voči Kresťanskej únii, verejne komunikovať, lebo dnes je to populárne, že oni necítili od Kresťanskej únie, že by sa nejako vyhranili jej, že by povedali, sa nejako odosobnili alebo neviem jak to... teraz mi ušlo to slovíčko, od Igora Matoviča, lebo oni teda hlboko nesúhlasia s politikou Igora Matoviča.
Ja som to spomínal už predtým, možno dneska už aj dvakrát, neviem, poviem tretí. Ja som od KDH pritom, jak sme schválili a naplnili ich program o 200 eurách na dieťa, očakával oslavné ódy. Ja som myslel, že budú robiť varty zvrchovanosti na každom kopci, ktorý na Slovensku zbadajú, že budú hovoriť, že konečne, že síce my sme to 30 rokov ako kádeháci ľuďom sľubovali, rodinám s deťmi sľubovali, ale tak dobre, tak tí naši bratia či z Kresťanskej únie, alebo z Obyčajných ľudí to naplnili, to, čo my sme tu bohapusto sľubovali. Oni miesto toho začali na nás útočiť, že my tým ubližujeme Slovensku, že ideme podporovať rodiny. Ľudia úplne odtrhnutí od reality a vlastne s kresťanstvom dnes de facto tým pádom asi nemajú nič spoločné, lebo bojovať proti podpore rodinám, základnej naozaj bunke v spoločnosti, a v kresťanstve a v konzervativizme naozaj nie je nič dôležitejšie, ako chrániť rodiny a ustlať rodine, aby, aby chcela prijať a mohla prijať ďalšie dieťa, tak ja si neviem predstaviť väčšiu zvrhlosť od kresťanského politika.
A, bohužiaľ, títo ľudia dnes tu rozhodujú o osude Slovenska. A oni si povedali, že ich pýcha, ich namyslenosť, ich nadutosť, ich povýšenectvo je viac jako verejný záujem. Odmietli podanú ruku od Kresťanskej únie a myslia si a budú klamať ľudí, že teraz to dajú, už tretíkrát sa im do podarí a teraz na tretíkrát im to už vyjde.
Len zároveň my vieme, že budeme robiť mimoriadnu kampaň na vysokú volebnú účasť, že budeme burcovať milióny ľudí, ktorí zvyčajne voliť nechodia, aby voliť prišli. A to je presný protivietor práve proti takýmto stranám, ktoré majú pevné voličké... voličské jadro, ktoré majú disciplinovaných voličov, ale je ich málo, tých voličov. A mne to je ľúto. Ale keď za normálnej volebnej účasti KDH má šancu mať 4 %, tak koľko bude mať, keď bude volebná účasť 80 %? Odkiaľ im prídu tí záchrancovia? Kto ich príde zachrániť, aby tretíkrát sa dostali do parlamentu? A ešte raz hovorím (povedané so smiechom), mne to bude ľúto, že ten demokratický hlas, že tuto nebude sedieť osem kádehákov a že nebudeme bojovať proti mafii, že nebudeme tu spolu držať tú hrádzu, aby sa to znova, tá moc nepreliala a aby znova sa mafia tentokrát s pomocou fašistov dostala k moci. Mne to bude úprimne ľúto. A toto sú chyby, ktoré ale my si nemôžeme dovoliť.
Rovnako sa obávam, že rovnakú chybu urobí strana Aliancia, ktorá zastupuje maďarskú komunitu na Slovensku. Že môžme mať argumentov koľkokoľvek, oni jednoducho dnes majú pocit, že tentokrát im to vyjde, že už sa zlúčili a už tentokrát to vyjde. A keď nevyjde, tak nevyjde. No tak teda nevyjde. Oni sa snažili. Ale my si naozaj môžme dovoliť takéto riziko, že možno nám to vyjde? My musíme ísť na istotu. Ja nechcem žiť s pocitom, že si prsty zožeriem v deň volieb, že sa budem báť o to, že či nám zostane demokratické Slovensko, alebo sa vydáme naozaj cestou diktatúry, alebo totality, alebo neviem, ako by sme to nazvali. Ale reálne keď si zobe... keď si pozrieme na ľudí, ako tréner Černákových vrahov Suja, Mazurek, Fico, Pellegrini a všetky, celá tá skorumpovaná banda, ktorá tu dvanásť rokov tú republiku rozkrádala, čo môže od tých ľudí dobré prísť na Slovensko? Čo keď títo ľudia budú mať ústavnú väčšinu? Čo dobré sa na Slovensku stane, aká reforma? Kde by sme týmto ľuďom mohli my dôverovať, že budú vedieť spravovať štát, keď oni predávali rozsudky podľa toho, kto doniesol akú kabelku? Keď bez hanby vedeli, že kto je Norbert Bödör (rečník v takte reči dlaňou udiera na rečnícky pult), že to je šéf, že to je bos nitrianskej mafie, že bez hanby tomuto človeku zverili Národnú kriminálnu agentúru. Naozaj ten kľúčový inštitút na boj proti mafii. Čo dobré od týchto ľudí príde? Čo dobré od nich príde, keď budú mať v rukách ústavu a budú vedieť zmeniť volebný systém tak, aby sa zabetónovali? Keď majú vzor za južnými hranicami, že zmenou volebného systému sa dá poistiť výsledok tak, že môžte potom robiť, čo len chcete, ale jednoducho nepreštíte.
Čo môžme chcieť od ľudí ako Vážny, ktorý sľúbi celému Slovensku, že za euro potom bude mať ten mýtny systém štát a v skutočnosti stámilióny eur? Čo môžme chcieť od takých ľudí, ktorí sa nehanbia okrádať chorých ľudí, ako Blanár s jeho poskokom na Žilinskej župe? Kúpiť jedno cétečko za cenu dvoch. Dnes už na tom, to nie je průpovídka, to nie je bájka, dnes je na to rozsudok s guľatou pečiatkou súdu a ten človek, čo to podpísal, dnes je v lochu. Dnes tam bručí a tuto tento človek, ktorý ho na to nahovoril, tak sa tvári, že on vlastne s tým nič nemá. Čo dobré od týchto ľudí príde?
Preto je dôležitý ten návrh, ktorý predkladáme, ktorý chráni demokraciu, ktorý má zabrániť tomu, aby tu rozhodla len, len časť frustrovaných voličov, ktorí boli masírovaní, masírovaní či opozíciou, či zlomyseľnými médiami, či oligarchami, ktorí sú v pozadí či už politiky, alebo politických strán, či médií, aby rozhodla len táto frustrovaná, motivovaná časť ľudí a ostatní aby zostali sklamaní a frustrovaní doma. Nie. Poďme zabojovať, aby, keď už teda to rozhodnutie máme spraviť, nech rozhodne, rozhodnú štyri milióny ľudí, nech je volebná účasť 90 %.
Tváriť sa a používať falošné argumenty, že nemáme na 500 eur, ale neklamme si, že nemáme. Po prvé sme prijali zákon, kde vieme zdaniť Slovnaft, čo opäť táto istá banda mafiánska s fašistami a so SaS-kou v žiadnom prípade nepodporila, lebo pre nich je výhodnejšie, aby dohodili peniaze svojim oligarchom, ale naozaj mi je trápne, aj tuto jak keď nejaký pán Dostál, ktorý sa tvári, že je ochranca demokracie, že veľmi dobre vie, že ktorá v tomto prípade bije. Veľmi dobre vie, že tí ľudia, ktorí stoja za tým Slovnaftom, a ich veľmi blízki ľudia sú blízki, najbližší priatelia Richarda Sulíka. A vie, že týmto prípadom, týmto stlačením tlačítka okradne štátny rozpočet Slovenskej republiky o 500 mil. eur. Ale on to urobí, lebo si to jeho predseda strany, strany praje, a vie, že ako pijavica by sa na druhý, druhú kandidátku nikam nedostal, a on jednoducho toho hostiteľa si bude, bude mojkať. Čiže keď mu hostiteľ povie, že zahlasuješ tuto, aby tie prachy skončili, 500 mil., u môjho kamaráta, on tak zahlasuje. Ale chodí tuto, bije sa do hrude, jaký on je demokrat, ako on, ako mu na tej demokracii záleží. Človek, ktorý by demokraciu predal za tridsať strieborných. Čo tridsať! Dá aj zľavu, aj za tri strieborné to predá, lebo v skutočnosti mu na tej demokracii nezáleží, lebo mu záleží na jeho päťtisícovom plate, lebo vie, že nikde by si normálne nemohol nikdy sa živiť za normálny plat, lebo kto by takéhoto indivídua niekde zamestnával? Človek, ktorý bez problémov demokraciu predá, dnes rozhoduje o tom, že či 500 mil. skončí v kešeni oligarchu, alebo ich použijeme na to, aby sme financovali dobrú a bohumilú činnosť, a to je 500 eur pre každého, kto príde voliť.
Predkladám tento návrh preto, lebo si myslím a som naozaj presvedčený, že Slovensko potrebuje takúto terapiu šokom. My sme zažili extrémne šoky tri roky, ľudia sú zranení po každej jednej stránke. Zažil som ich včera v Námestove, pred dvomi týždňami v Michalovciach. Aj ľudia, ktorí demokraticky volili, verili nám, prišli voliť, jednoducho zlomil ich covid, zlomila ich Ukrajina, zlomila ich propaganda alebo uverili tomu, že sme im napichali do tých žíl tie mikročipy a chceme ich teraz nejakým spôsobom asi cez tú umelú inteligenciu ovládať.
Bohužiaľ, stalo sa to. Toto je stav, v ktorom sa Slovensko nachádza, a keď nechceme všetci na to doplatiť, poďme podporiť dobrú vec. Päťsto eur pre každého, kto príde voliť, je dobrá vec. Je to záchranná kotva pre slovenskú demokraciu a ja pevne verím, že to spoločne pochopíme, že to je nevyhnutnosť, ktorú spoločne musíme spáchať.
Páchať dobro v záujme demokracie je naša morálna povinnosť. Budem veľmi rád, ak v tomto prípade budeme spolupáchateľmi. (Potlesk.)

Hodinu budeme hlasovať, takže potom ja by som do tej 19.00 hod. dokončil svoj prejav? (Povedané so smiechom. Reakcie z pléna.)
Dobre, ja si myslím, že ešte potom vám poviem dve-tri vety, aby ste mali chuť na tie faktické poznámky, a potom to už ukončím. Dobre?
Ďakujem pekne.

Ja som si myslel, že tu nie je pán predsedajúci, že si to nevšimne. Prepáčte, pán predsedajúci.
Tak to poviem inak. Tak si povie, kašľať na to, nebudem, nebudem už voliť, lebo všetci sú rovnako skorumpovaní, jedna banda, a tak ako hovorila moja babka, dedko, politika je panské huncútstvo. Takýchto ľudí medzi tými dvomi mil. je možno milión. Kto z vás vie, že čo sú to, akého zmýšľania sú títo ľudia?
Ja som sa s viacerými z vás rozprával a bol som prekvapený z toho, čo si vlastne o nevoličoch myslíte. Keď to zosumarizujem, tak to bolo také, že to je nebezpečné, nevoličov lákať k voľbám. To nevieš, ako bude hlasovať. To sa môže úplne vymknúť spod kontroly. Ďalší, že vieš čo, to sú takí, to sú ľudia, čo nechodia voliť, to ani politike nerozumie, to je lepšie, že nech nechodí voliť. To je, to je nebezpečné. Vieš, to, to nejakého, potrebuješ nejakého ožrana zo šenku, aby ti prišiel voliť? Radšej nech zostane v tom šenku, lebo to je nebezpečné, že keď takýto človek príde voliť.
A mňa toto úprimne mrzí, lebo si myslím, že áno, bude tam kopa možno aj takýchto ľudí, ale bude tam obrovská kopa ľudí, ktolí... ktorí len majú na politiku vyššie nároky, ktorí chcú vidieť, že keď im politik niečo sľúbi, tak, tak jako v obyčajom živote, tak sa to patrí splniť. Keď im niekto povie, že si nikdy nesadne do opozičnej ľavice ako opozičný poslanec - ako Robert Fico, tak chce vidieť, že tak to bude platiť, lebo považuje toho človeka za chlapa, a zrazu vidí, že nechcem povedať, teda že baba, ale že tlčhuba tu zrazu sedí v opozičnej ľavici a vôbec si neváži svoje vlastné slová. Keď vidí, že sľúbi, že bude diaľnica do Košíc do roku 2010, tak predsa bude diaľnica do Košíc do roku 2010 - a zase Fico a nič, zase neplatí.
Keď vidí, že má niekto moc ako premiér, a potom sa trošku pripije a povie, ak by som ja tú moc mal, také harakiri tu spácham, pozerá, to neviem, či si to pamätáte, to bolo svojho času teda Peťko Pellegrini, keď bol premiérom, podotýkam, kedy tú moc mal, po prvé ani nechápal, čo je harakiri, ale však teraz nechápal ani tuším Montmartre a Notre-Dame si pomýlil, takže asi on to má dosť v hlavičke pomýlené, ale normálny človek si pozrie, že počkať, ako sa môže premiér robiť úplne neschopný alebo nemožný konať. Alebo potom si to vysvetlí, že aha, toto je tak, že vlastne on tú moc nemá, lebo on je vlastne iba takou tou prostitútkou toho pasáka, ktorý stojí nad ním, toho oligarchu, ktorý ho ovláda, a vlastne Pellegrini si trošku vypije a rovno prizná, že vlastne on tú moc nemá, a preto vlastne on nič nemôže robiť, lebo mu oligarchovia, ktorí ho vlastnia, ktorí ho pasú, tak tí mu nedovolia konať.
Čiže ja osobne nepodceňujem ľudí, ktorí nechodia voliť, a myslím si, že dobrá polovička z týchto ľudí sú ľudia práveže príliš na politiku nároční. Nie, že politike nerozumejú, ale nemajú radi zradu. Očakávajú od politika, že keď niečo sľúbi, tak to reálne aj splní a nehrá sa s ním nejakú hru na slepú babu, ako sa napríklad hral Béla Bugár a Radoslav Procházka. Čiže máme zodpovednosť v svojich vlastných rukách... Mám tam tých 30 faktických či stále nič? (Krátka pauza. Rečník sa zadíval na informačnú tabuľu a napil sa vody z pohára. Ruch v sále. Zaznievanie gongu.)
Istý pán, čo svojho času sa vyhováral pred Najvyšším súdom, že on predsa nemohol napísať ten fašistický koment alebo status na Facebook, tak bol taký, taký strašne, strašne bol odvážny, že nevedel, ako by sa vyhol tej base, tak povedal, že on nevie robiť s počítačom. Tak tento istý pán sa tu pred chvíľkou ozval, robil, vydával také zvuky, neviem, ktoré zviera vám to pripomína, ale hovoril, že iá-iá. Mne to pripadá, že to robí somár, ale on je učiteľ, tak on nám to možno niekedy vysvetlí. Ale teraz zvládol pravdu tak, že odchádza do bufetu, dá si tam nejakého frťana a bude spokojný. (Krátka pauza.)
Takže máme obrovskú zodpovednosť v rukách, našich rukách, že či zabojujeme o tie dva mil. ľudí, možno 2,5 mil. ľudí, ktorí 30. septembra, keď nič neurobíme, zostanú doma. Ja viem, že sa medzi politikmi aj v politickej brandži a medzi, medzi poradcami politickými hovorí, že 100-krát ľahšie preberieš voliča konkurenčnej strane, ako presvedčíš nevoliča. Áno, zrejme je to pravda. Zrejme je to veľmi náročné, presvedčiť nevoliča, aby prišiel voliť, ale zároveň si povedzme, že tá päťstovka môže robiť určité divy. Áno, môžu byť ľudia, ktorí povedia a ešte pôjdu voliť a povedia oni, určite tam nejdú voliť kvôli tým 500 eurám, a mne to nebude vadiť. Nevadilo mi to ani pri tých deduškoch a babičkách, ktoré išli sa očkovať, a ani jeden sa pomaly nepriznal, že sa očkuje kvôli tým 300 eurám, ale výsledok sa počítal. Podľa prieskumu sa malo zaočkovať 500-tisíc ľudí treťou dávkou a zaočkovalo sa 860-tisíc.
Čiže 360-tisíc ľudí zrejme prišlo kvôli tomu, tej finančnej motivácii a ja to tým ľuďom vôbec nebudem vyčítať, lebo ďalší moment a ďalšie zdôvodnenie prichádza na rad, že tí ľudia si to zaslúžia, 30 rokov tu milióny ľudí robili otrokov pre tento štát. Robili otrokov pre pár vyvolených kamarátov Riška Sulíka, kamarátov Robka Fica, Peťka Pellegriniho, pre pár oligarchov, ktorí si túto krajinu sprivatizovali, 30 rokov tu pár vyvolených má biznis na úkor miliónov ľudí. Tým miliónom ľudí je dovolených chodiť do roboty, platiť dane, platiť odvody a odtiaľ potiaľ tej nejakej slobody, ktorú sme si pred 33 rokmi spoločne vydobyli. Ale len pár vyvoleným bolo dovolené, aby si sprivatizovali zlaté sliepky tohto štátu. Len pár vyvolených sa dostalo k majetkom na úrovni kráľov. K majetkom za stovky miliónov, za miliardy eur. Len pár vyvolených sa tu správa dlhé roky ako pijavice na našich verejných financiách a ja si naozaj úprimne myslím, že po 30 rokoch by sa patrilo skloniť klobúk a zaďakovať aj tým miliónom ľudí, ktorí tento štát či už svojho času vybudovali, alebo ho za tých 30 rokov na svojich zodratých rukách alebo ohnutých chrbtoch niesli. Čiže dať ľuďom po 30 rokoch rot... rok... výročie... 30. výročia vzniku štátu, takéto ďakovné alebo akokoľvek by sme to nazvali, odmenu za to, že to zvládli, že spoločne sme ten štát tvorili, takýto pocit, že sme si aspoň v tento deň všetci rovní, lebo aj bohatý, aj, aj chudobný by dostal rovnako, si myslím, že je správne.
Čiže nemusíme silou-mocou na to pozerať, že odmena len za voľby. Nemusíme na to pozerať, že to je splnenie tých sľubov Fica, Pellegriniho, keď tu sľubovali, že poďme rozdávať z helikoptéry. Nemusíme na to pozerať, že to je pomoc v inflácii, môžme úplne bez problémov na to pozrieť, že to je spravodlivý vďak alebo prejav vďaky voči ľuďom, ktorí tento štát 30 ruko... rokov budovali, že to je snaha o akú-takú spravodlivosť, aspoň symbolickú spravodlivosť pri rozdelení toho majetku toho štátu. Naozaj neplatí to klamstvo, ktoré vám tu sa snažia podsunúť do hláv niektorí ľudia, ktorí to dobre so Slovenskom nemyslia, že Slovensko na to nemá. Nie, Slovensko na to má. Minulý týždeň sme schválili prvú časť, to špeciálne zdanenie a už len tým, že nekradneme, dokážeme na túto investíciu zarobiť. Nehovorím o tom, aby sme takýmto spôsobom motivovali ľudí do každých ďalších volieb, ktoré prídu. Ale traumy, ktoré sme spoločne zažili za posledné roky, boli tak mimoriadne a riziká toho, že stratí sa nám pomedzi prsty 30. septembra ťažko vybojovaná demokracia, sú tak veľké, že som naozaj úprimne presvedčený, že musíme urobiť aj mimoriadny krok. Slovenské porekadlo hovorí, že na hrubú dieru hrubá záplata, a v tomto prípade to platí doslovne. Áno, traumy, krízy, propaganda, mimoriadna motivácia zlodejov, aby sa nedostali do basy a podobne, extrémna chuť fašistov sa dostať k moci, spôsobili obrovskú dieru, by som povedal, v dôvere ľudí v tento štát. Tá obrovská diera môže spôsobiť extrémne nízku účasť vo voľbách s nedoziernymi následkami, ktoré si možno nikto z nás ani len dnes nechce pripustiť.
Ja vás tu dnes straším už dokopy možno tri hodiny. A budem vás strašiť minimálne do piatej, nech tie faktické potom zbehnú po piatej alebo po hlasovaní. A robím to preto, aby sme si uvedomili, ktorá bije. Slovensko naozaj zažíva obdobie päť minút pred dvanástou. My sa buď zobudíme a zabojujeme kampaň našich životov a pokúsime sa získať milióny ľudí na našu palubu, alebo my o túto krajinu stratíme.
V krajine, kde bude vládnuť mafia v spolupráci s fašistami a kde by mali ústavnú väčšinu, za seba, priznám sa, ani by som nemal asi chuť žiť, lebo to bude čierna diera, ktorou sme boli na konci 90. rokov, čierna diera, z ktorej ľudia budú hromadne utekať, a mladí ľudia tu zostávať nebudú. Možno áno, všetci neutečú, samozrejme, a za 20-30 rokov to môže byť taký skanzen Európy, kde zostanú žiť len tí starší ľudia, ale čo bude mať nohy, tak to bude utekať. Žiť v krajine, kde vládne mafia, ktorá má na rukách krv Jána a Martiny, to hovorím iba ako dôkaz toho, že naozaj že kam až boli schopní títo ľudia vo svojej bohorovnosti alebo pocite bohorovnosti zájsť, kde vládne takáto mafia v spolupráci s fašistami a kde majú takíto ľudia ústavnú väčšinu, kde si zmenia volebný systém a v podstate môžu sa demokratické strany aj rozkrájať, nemajú šancu ich od moci odstaviť, v takej krajine sa naozaj žiť dať nebude.
Chcem z tohto miesta najmä vyzvať mladých ľudí, mladých ľudí, ktorí možno tentokrát pôjdu len prvýkrát voliť, ktorí možno si povedali, že už viackrát nepôjdu voliť, lebo minule boli prvýkrát voliť, a snívajú o tom, že z tejto krajiny odídu. Nie! Poďme spoločne zabojovať za Slovensko, poďme ukázať, že nám na ňom záleží, že nenecháme len tak plynúť čas a možno nejako to dopadne, a keď vyhrajú tí zlí, však potom v tých ďalších voľbách vyhrajú dobrí. Nie, nevyhrajú dobrí. Ak teraz zlo pustíme k moci, zlo nikdy v živote nás späť už nevráti, nedovolí, aby sme ich akýmkoľvek spôsobom už odstavili.
Zažili, čo to znamená stráviť týždeň, mesiac, niektorí z nich rok, rok a pol vo vyšetrovacej väzbe. Zažili, čo to znamená, keď na nich dopadne spravodlivosť, zažili, čo to znamená stáť kvázi holý pred sudcom a vedieť, že ten rozsudok bude spravodlivý a že si ho nemá šancu kúpiť. Toho sa oni strašne boja, lebo vedia, že zločiny, ktoré spáchali, majú 20-ročnú premlčanosť. To znamená, že oni sú v riziku ešte strašne dlhé roky. Preto sa tak urputne potrebujú dostať k moci. Preto pre to všetko robia, lebo vedia, že potrebujú ten čas, ktorý uplynie, kým sa im ich zločiny premlčia, potrebujú mať ako-tak tú moc v ruke, alebo v rukách, aby znova fungovali orgány spravodlivosti tak ako predtým.
Stojí tu pred vami človek, ktorému bos nitrianskeho podsvetia Norbert Bödör dal namontovať GPS modul na auto, aby odsledoval, čo robím, s kým sa stretám, na ktoré stretnutia kam za kým chodím. Píše o tom Marek Vagovič vo svojej knihe Padreho klan, kde tie informácie čerpá priamo z vyšetrovacích spisov a z verejne dostupných informácií, ktoré zaznievali na súdoch medzičasom, keď títo ľudia boli odsudzovaní.
Hovorím vám, nie je to dobrý pocit, s tým pocitom som žil aj vtedy, keď som len tušil, že niečo také sa deje, ale dnes sa dozvedať, že človek, ktorý bol najmocnejší de facto v štáte, a to bol šéf nitrianskeho podsvetia Norbert Bödör, ktorému de facto sprivatizoval, alebo v jeho prospech sprivatizoval políciu alebo Národnú kriminálnu agentúru Robert Fico s Petrom Pellegrinim, a že tento človek priamo išiel po mne. Tento človek priamo na mňa si kupoval svedkov, ktorí potom aj, pamätáte si jedného, ktorý akože voči mne svedčil. Tento človek mi dal namontovať GPS sledovací modul na moje auto tu priamo v poslaneckej garáži (povedané so smiechom), tak nie je to dobrý pocit. Nechcem, aby takýto pocit zažil ktokoľvek z vás, aj keď stojíte na úplne inom politickom brehu. Lebo ak takto sa správa štát k poslancom, ako sa potom správal štát k obyčajným ľuďom?
To nebol právny štát, to nebol štát, v ktorom vládlo právo a spravodlivosť. To bol štát, kde rozhodovali peniaze, záujmy extrémne bohatých ľudí, ktorí prikazovali Ficovi a Pellegrinimu, čo majú konať, v prospech koho majú konať, aké verejné zákazky komu majú dohodiť, a dnes, keď som začínal dnes hovoriť o tom Šimečkovi, otcovi šéfa Progresívneho Slovenska, nepriamo tým hovorím, čo nás čaká, keď tu niekto si zvolí Progresívne Slovensko, tak keď tento človek hovorí, že rozdiel v prístupe ku korupcii medzi Pellegrinim a Matovičom de facto nie je žiadny, to povedal otec syna, pardon, otec šéfa Progresívneho Slovenska Martin M. Šimečka v sobotu niekde v rozhovore a je to šéf redakčnej rady Denníka N, čiže nielen taký ožran niekde zo šenku, tak chcel by som povedať napríklad, že ako to presne fungovalo.
O Pelegrinnim svedčia dvaja ľudia, že zobral úplatok 150-tisíc v tej známej škatule od šampanského Cristal, s mäkkým i sa to píše, a títo dvaja ľudia svedčia o ňom nezávisle, že zobral úplatok 150-tisíc eur, a tento úplatok teda mal byť vyplatený cez istého pána Výboha, ktorého Pellegrini drží v takej nejakej izolácii v Dubaji, aby neprišiel svedčiť na Slovensko, lebo teda vlastne svedčiť by mal v tejto veci, a teda je priamym svedkom, ale keďže sa bojí to... tej výpovede, tak zrejme by asi pri tej výpovedi musel potvrdiť, že takéto niečo je, tak Pellegrini mu asi sľubuje, že zostaň v Dubaji, kým opäť chytíme moc do rúk, a potom sa budeš môcť vrátiť.
Ale chcel som k inému. Chcel som k tej korupcii, a teda ten rozdiel tých dvoch svetov. Pellegrini vtedy podľa týchto dvoch svedkov zobral úplatok 150-tisíc eur, nato aby schválil alebo presadil projekt virtuálnej registračnej pokladne, to znamená, že keď je niekto príliš malinký podnikateľ a robí strašne málinko bločkov, tak môže cez mobil aplikáciu, že si to vlastne kvázi nablokuje ten účet a je to tá virtuálna registračná pokladňa. Pellegrini zobral úplatok 150-tisíc eur a postupne si objednal tento, musím povedať, doslova že trápny softvér za 15,4 mil. eur. 15,4 mil. eur! Keď dobre počítam, tak to je nejakých 470 mil. korún, naozaj, že šupa. Neuveriteľná suma, čo tento človek zaplatil za naozaj trápny softvér. Potom tí pani, keď sa zmenila vláda, tí páni prišli, ktorí to naprogramovali, prišli, že oni by teda tuto chceli takú zmluvu na údržbu toho softvéra za 2 mil. eur ročne. Za údržbu, teda, že budú udržiavať v chode ten, tú, ten softvér virtuálnej registračnej pokladne. Tak sa chalani na informa... alebo informatici na Finančnej správe, čo patrila pod ministerstvo spravodlivosti, keď som bol ministrom spravodlivosti, nahnevali a povedali si, že my s takýmito - pardon, ministerstva financií - a my s takýmto biznisom súhlasiť nebudeme (povedané so smiechom), nebudeme ho podporovať a my to naprogramujeme sami. A ten istý softvér, za ktorý Pellegrini kvôli tomu, že zobral úplatok, zaplatil 15,4 mil. eur, my sme naprogramovali za 28-tisíc eur. Keď to chce niekto vypočítať, 15,4 mil. deleno 28-tisíc je 550-krát lacnejšie.
Čiže to isté sme naprogramovali za 550-krát lacnejšie, alebo mohli by sme mať 550 takých iných softvérov za tú istú sumu, čo zaplatil Pellegrini, len to je ten rozdiel. My sme nezobrali za to úplatok.
Pellegrini zobral úplatok, a tým pádom mu bolo jedno, koľko bude krvácať štátny rozpočet, a za niečo, čo malo hodnotu 28-tisíc zaplatil v mene nás všetkých aj svojich voličov 15,4 mil. eur.
Áno, takto fungoval ten štát. Takto títo zlodeji rozkrádali Slovenskú republiku a reálne hrozí, že 30. septembra sa títo ľudia vrátia späť k moci. Ťažko sa hovorí, keď máte o tom istom hovoriť tri hodiny, ale myslím si, že ešte tú polhodinku dám.
Takže si to zosumarizujeme. Zažili sme spolu ťažké traumy, teraz nehovorím o tom, o tých ľuďoch, ktorí tu sme, spolu 5,4 mil. ľudí, ktorí tu na Slovensku spolu žijeme. Dostali sme sa k moci preto, lebo ľudia už mali toho plné zuby. Videli zlodejiny, ktoré tu Fico s Pellegrinim páchali, videli, že ich ľudia neváhajú vraždiť nevinných ľudí len preto, lebo novinár, drzý novinár si dovolil písať pravdu a odhaľovať ich zločiny. Systém, ktorý stvorili, dovolil istému Marianovi Kočnerovi, aby si povedal, že on stojí nad životmi a on už dosiahol úroveň boha. Vlastní vedľajší byt vedľa samotného premiéra, robí biznisy, všade si vie vybaviť, aby mu vratky DPH bežali, aby podvody sa neodhaľovali, lebo on je priateľ Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Dosiahol taký pocit bohorovnosti, že si povedal, že toho drzého novinára dám odstreliť, lebo jednoducho mne, bohovi na zemi, tu predsa nikto nebude znepríjemňovať život. Objednal si na to nejakú prostitútku Zsuzsovú, s ktorou si istý pán Danko vypisoval oplzlé esemesky a s ktorou sa potom stretal, nebudem riešiť (povedané so smiechom), čo robili, ale tak v tomto prípade si dovolím nesúhlasiť s ľudovou múdrosťou, že proti gustu žiadny dišputát. (Povedané so smiechom.) Ako klesnúť hentak hlboko, tak myslím si, myslím si, že dosť to svedčí o úrovni Andreja Danka, ale tak to už, to už je jeho problém. Ale ani bozkávať výložky - v podstate dospelý človek nerobí. Takže ľudia mali toho plné zuby, s nádejou, s dôverou nám zverili moc, plus-mínus tri roky dozadu, tri roky a jeden mesiac a my sme dostali zároveň do rúk obrovský dar, obrovskú dôveru ľudí a na chrbát naložené najťažšie krízy, aké táto republika od svojho vzniku, a niekedy až teda od tej 1. svetovej vojny zažívala.
Opakujem to už ixtýkrát, ale ten covid, to nebola len taká chrípôčka, to bola strašne ťažká zdravotná kríza s ekonomickými dopadmi, zomrelo nám 20-tisíc ľudí, ľudia reálne bojovali o život. Zdravotníci reálne bojovali o životy chorých ľudí v nemocniciach. Ľudia tŕpli o životy svojich príbuzných a státisíce ľudí to mali, mali na vlásku a na konci to nemuseli dať. Zároveň nám hrozili extrémne ekonomické dopady, a ak by sme išli podľa návodu a podľa toho, ako zvládali krízy Fico s Pellegrinim v roku 2008, 2009 a 2010, tak by nám vyrástla nezamestnanosť na viac ako dvojnásobok jako vtedy, keď sme mali tú ekonomickú krízu, a mohli sme sa rozhodnúť, že ľuďom nebudeme de facto vôbec pomáhať.
Áno, takto to riešil Fico s Pellegrinim. Ľuďom nepomáhali a oklamali ľudí jednou jedinou pomocou počas vlastne veľkej ekonomickej krízy v roku 2009, a to bolo trápnym šrotovný... šrotovným (povedané so smiechom) za 60 mil. eur. Si predstavte, že jediná pomoc, čo Fico s Pellegrinim vtedy počas prvej vlády Roberta Fica ľuďom dali, vtedy ešte mali vo vláde aj Mečiara, aj Slotu, jediná pomoc bolo šrotovné za 60 mil. eur. My sme len počas covidu na pomoc ekonomike ľuďom, priama pomoc ľuďom, priama pomoc živnostníkom, preplácania kurzarbeitov, aby ľudí neprepúšťali z práce, preplácanie zdravotnej starostlivosti, o ľudí, teda v riziku, či, alebo teda naozaj aj reálne s covidom, dokopy dali 10 mld. eur. 10 mld. eur my - Fico s Pellegrinim 60 mil. eur na šrotovné. Ak by to bola miliarda, tak to je 10 %, ak by to bolo 100 mil. je to 1 %. Oni dali 0,6 % z toho, čo sme dali my počas covidu.
Keď si dá niekto otázku, ako je to možné, prečo nepomáhali viacej ekonomike a prečo dovolili, aby o viac ako 100-tisíc ľudí narástol počet nezamestnaných a podobne, no preto, lebo ak by tú pomoc dali ľuďom, by nemohli kradnúť. Čiže radšej oblbli ľudí s jedným šrotovným, 60 mil. eur, ostatné peniažky mali k dispozícii a kradli jak po nebohom. A to je opäť ten ďalší obrovský rozdiel medzi tým, že keď sme do správy dostali krajinu v čase krízy my a v čase krízy, keď ju mali oni, čiže oni v čase krízy - a veľkej krízy, kedy sme mali väčší ekonomický prepad, jako sme mali teraz - ekonomike a ľuďom pomohli 60 mil., my 10-tisíc mil. počas, počas covidu.
Následne nám vládli, dobre, bola tam, teda to malé extempore Radičovej vlády, ktorú povalil mistr povalač Suchý... Suchý... Sulík... (Reakcia z pléna.) Šulík či jak? Šulin? (Povedané so smiechom.) Že... (Krátka pauza.)
A následne prišli roky hojna, od roku 2012 až do roku 2020, kedy nám vládli v podstate teda dve vlády Roberta Fica - druhá, tretia alebo prvá vláda Petra Pellegriniho, a to bolo osem rokov, naozaj kde nebola absolútne žiadna kríza, kebyže to porovnávam aj s tým biblickým obdobím siedmich hojných rokov, tak povedzme si, že dobre, to bolo to obdobie tých ôsmich hojných rokov, osem rokov žiadne krízy, naozaj akože prudko rastúce príjmy do štátneho rozpočtu, do okruhu verejných financií, a tí ľudia za celý tento čas zvýšili daňový bonus a rodinné prídavky v priemere za celé toto obdobie o 21 centov ročne. Daňový bonus a rodinné prídavky tuším o 23 centov ročne. Dokopy kumulatívne za tých osem rokov zvýšili pomoc na jedno dieťa zo strany štátu, za celé toto obdobie tých ôsmich rokov z... o tuším o 3,48 eura, čiže povedzme že 3,50 eura, nech nežeriem, o štyri eurá.
Čiže za osem rokov pridali na jedno dieťa v rodine štyri eurá, ale zároveň mali obrovský, doslova, že... nie, že ropovod, ale peňazovod otvorený do štátneho rozpočtu, kde ich zasypávali peniaze, ktoré prichádzali z daní, z odvodov zamestnancov, živnostníkov, podnikateľov, lebo žiadna kríza, stále ekonomika rástla a dobre rástla, v rámci EÚ takisto dobrý ekonomický rast, naozaj veľmi, veľmi dobré, hojné, hojné roky.
Oni miesto toho, aby tie hojné roky využili na to, že teda buď sa podelia s rodinami s deťmi, alebo sa podelia s inými ľuďmi, ktorí pracujú pre štát, alebo niečo podobné, alebo budú splácať dlhy, ktoré predtým narobili, oni dlhy vytvárali naďalej o miliardy eur každý jeden rok a rodinám kumulatívne za tých osem rokov pridali necelé štyri eurá podpory.
My popri všetkých krízach, ktoré sme zažívali, popri covide, Ukrajine, inflácii energetickej kríze, utečeneckej kríze a podobne, sme popri všetkých týchto krízach si povedali, že nieže za osem rokov o štyri eurá, ale my sme z roka na rok zvýšili podporu o 145 eur, 145 eur deleno styri eurá, kebyže počítame, tak to máme... Čo to je? Tridsať... 34-násobok, 35-, neviem, neviem, to je jedno teraz, skoro 40-násobok, nech 35. Čiže 35-krát viac sme pridali z roka na rok, jako oni pridali za osem rokov.
Keď sme to počítali, že pri tom tempe, ako zvyšovali títo skorumpovaní ľudia Fico a Pellegrini, ako zvyšovali rodinné prídavky a daňový bonus rodinám s deťmi, tak by tie deti sa museli dožiť 380 rokov v tom Ficovom a Pellegriniho sľubovanom sociálnom štáte. Si predstavte tie 380-ročné deti, no Matuzalem mal tuším 950 rokov, takže toto by boli už... celkom by sa podľa mňa tak fyzicky podobali tie deti, asi by mali dosť slušné brady, možno by niektorí boli už aj ležiaci, niektorí už možno na vozíčku. Ale predstavme si, že teda teoreticky stále by žili tie 380-ročné deti, Ficove a Pellegriniho deti, a Fico s Pellegrinim by stále tu museli vlastne vládnuť, aby oni tým svojím tempom ako pridávali rodinám s deťmi, aby to teda postupne vyšplhali z tých 45 eur tými 20-centami, aby sa vyšplhali hore na tých 200 eur.
Stačilo nekradnúť, stačilo splniť to, čo sme ľuďom sľubovali dlhé roky, že keď raz sa k moci dostaneme, tak nebudeme kradnúť jak po nebohom, smeráci alebo hlasáci, akokoľvek si teraz povedia. A zrazu aj počas tých najväčších kríz sme dokázali nájsť 1,2 mld. eur, ale nielen raz, na každý jeden rok, aby sme dokázali extrémnym spôsobom zvýšiť podporu pre rodiny s deťmi. A to je ďalší dôkaz toho, že... a dôkaz toho rozdielu, ktorý, alebo ukážka rozdielu, ako spravovali štát oni v čase hojna, bez akýchkoľvek kríz, s obrovským rastom daňových, odvodových príjmov, na rodiny s deťmi absolútne kašlali, samozrejme, ale tvárili sa, jako im strašne na nich záleží, ale skutek utek. Boli až tri roky také, kde nezvyšovali podporu voči rodinám s deťmi vôbec. Si predstavte, že v priemere síce to bolo o 20 centov, ale tri roky boli také, že nezvýšili o ani jeden jediný cent. To boli niekde roky okolo 2014-’15-’16. Ani o jeden jediný cent.
Si predstavte, že jak to boli obludné bezcharaktery, keď im prichádzali miliardy eur každý rok navyše do štátneho rozpočtu, do rozpočtu Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, normálne ich zasypávali prachy a oni sa nedokázali s tými rodinami s deťmi podeliť ani o jeden jediný cent navyše. A nieže jeden rok, ale tri roky ani o jeden jediný cent navyše. A zároveň v tých istých rokoch páchali tie zločiny, o ktorých dnes desiatky ich vlastných ľudí, ich vlastných nominantov svedčia. Čiže rodinám nula eur, nula centov navyše, sami sebe stámilióny eur, čo cucali, cucali, cucali každý jeden mesiac, a za rok v priemere 2,5 mld. eur, čo títo ľudia boli schopní okradnúť slovenské rodiny s deťmi. Ale áno, aj tých dôchodcov, ktorí im v dobre viere stále veria.
A toto je ten veľký rozdiel medzi nami a nimi. Medzi ľuďmi, ktorí považujú politiku za službu ľuďom, a medzi mafiou, ktorá niektorá aktívne kradne vo veľkom a má z toho svoj prospech. A niektorí sem prídu a len preto, aby teda mali 5-tisíceurový plat, stláčajú gombíčky, držia chrbát vagabundom, ktorí vo veľkom takýmto štýlom rozkrádali.
Ja som si myslel, že medzi nimi, že sa nájde viacero takých, že v ktorých sa to svedomie nejako zobudí, lebo boli niektorí takí, keď si pozriete tak napríklad, moc to nebolo ani medializované, ale mňa to celkom prekvapilo, Fico mal na úrade vlády také, neviem jak sa volal, pán Šipoš tuším, Roman Šipoš, tak. Mal takú pravú roku, ktorý tam vždy pri ňom verne na všetkých tých stretnutiach bol. Tento človek na druhý deň... alebo v deň, keď sa dozvedel alebo bola zverejnená informácia o vražde Jána a Martiny, povedal, že nie, pod toto sa nepodpisujem, a hoci dotedy dlhé roky, možno 15 rokov verne Ficovi slúžil, zo dňa na deň tú obludu skorumpovanú opustil. Jednoducho povedal si, že pod toto sa už nebudem podpisovať, a tým pádom takýmto štýlom sa od neho dištancoval, aj keď už nikdy nenapraví to, že v podstate slúžil človeku, ktorý vo veľkom ten štát rozkrádal, ale povedal si, ďalej to už robiť nebudem. Jednoducho tuto je rubikon, ktorý odmietam prekročiť, a ak by som ďalej slúžil mafii, tak sa podpíšem pod tú vraždu Jána a Martiny.
Takýchto ľudí bolo ešte ďalších pár. Niektorí z nich sú dnes kajúcnici a svedčia a zobudilo sa v nich svedomie. U niektorých možno zo strachu pred svojou vlastnou basou a pred spravodlivosťou, ktorá by na nich doľahla, ale to už neriešme. Dôležité je, že dnes rozpletajú celú tú pavučinu a svedčia o tom, aký obludný štát to tu za Fica a Pellegriniho bol.
Keď svojho času Andrej Kiska povedal, že Slovensko je mafiánsky štát, bral som to, že trošku to príliš dokresľuje, lebo to, čo spravil Andrej Kiska, úprimne si myslím, že to bol podvod, a sa do dotýkalo to, že teraz to niekto rieši, a myslel si, zato že je prezident, že to asi nikto riešiť nebude. A bral som to tak, že uráža vlastne ľudí, ktorí na Slovensku žijú, a že oni, mafiánky štát znamená, že všetci jak keby sa s tým stotožňujú, ale, ale myslím si spätne, že bol to, bolo to správne vyjadrenie, lebo keď zoberem, že štát z pohľadu štátnej moci, tak to naozaj bol mafiánsky štát, lebo Fico prvé, čo urobil po voľbách v roku 2016, vydal, normálne sprivatizoval Národnú kriminálnu agentúru v prospech šéfa nitrianskej mafie. V prospech hrubokrkej mafie, ktorá je schopná a bola schopná urobiť čokoľvek. Čiže bol to zrejme mafiánsky štát a v takomto štáte sme spoločne žili.
Ale chcel som povedať to, že som očakával, možnože aj niektorí ľudia, ktorí tu verne dlhé roky slúžili SMER-u, tak že sa zobudia a začnú pomenovávať tie hriechy, ktoré, ktorých boli svedkami. Ale pochopil som, že takýchto ľudí by sme tu márne hľadali, že márne tu budeme hľadať ľudí, pre ktorých svedomie má väčšiu hodnotu jak ten 5-tisíceurový plat, pre ktorých svedomie, svedomie má väčšiu hodnotu jako ten ich strach pred tým, že by možno niekto na ulici zrazu na nich krivo pozeral, že ich svedomie má väčšiu hodnotu ako strach z toho, že sa im Fico s Pellegrinim, alebo s tými mafiánmi, pre ktorých slúžili, že by sa im nejakým spôsobom, im alebo ich rodinám, pomstil.
Tým pádom sa títo ľudia pod to podpisujú a mňa to mrzí, lebo mal som pocit, že niektorí ľudia aj medzi poslancami SMER-u ako by si neboli vedomí toho, obludnosti alebo rozmerov toho zla, ktorému slúžia. Ale tým, že sa za tie roky ani raz neboli schopní prejaviť, že neboli schopní položiť svoj poslanecký mandát, možno urobiť jedno vyhlásenie alebo len fakt ticho odísť, tak dnes viem, že sú to kolaboranti, sú to spolupáchatelia, ktorí jednoducho buď to svedomie nemajú, alebo nemajú dosť odvahy na to, aby takýto krok urobili.
Zároveň, aby som vlial do toho trošku, by som povedal, optimizmu, tak síce na jednej strane, áno, reálne nám hrozí to, čo som tu už dnes 10-15-20-krát z rôznej strany popísal, a to je návrat hrubokrkej mafii v spolupráci s fašistami k moci a reálne až získanie ústavnej väčšine týchto ľudí vo voľbách, na druhej strane ten až živočíšny strach Roberta Fica, ktorý sa prejavuje v tej mimoriadnej angažovanosti a snahe pomaly dôchodcu, ktorý teda... mimoriadne až taký, by som povedal, takej motorovej myši, že sa snaží akože stále niečo robiť a bojovať, a upozorňovať. To je jedno, teda že či už výmysly-nevýmysly, samozrejme, že klame od ráno do večera. Ale že ten obrovský strach a tá motivácia, ktorá sa prejavuje do takéhoto konania, svedčí o tom, že ak sa nám podarí uchrániť Slovensko pred návratom mafie, ten domček z karát mafiánskeho štátu, ktorí tu oni vybudovali, lebo nemyslíme si, že my sme ho už rozobrali do šrófikov, to sú stále tisícky ľudí, ktorých oni majú v systéme nasadených, tak ten domček z karát sa definitívne rozsype. Neviem si predstaviť, že by tu Fico sa hral ešte ďalšie štyri roky na motorovú myš a bojoval by z opozície za to, aby teda nejakým spôsobom sa dostal k moci.
Ak nám sa podarí teraz uchrániť Slovensko pred návratom tejto skorumpovanej mafie k moci za pomoci fašistov, verím, že definitívne Slovensko od mafie, tejto politickej mafie očistíme. Čiže to bolo možno také to zrnko optimizmu, ktoré som vám tak trošku chcel vliať do duše, že je to síce zúfalé, to, čo nás čaká, a bude to, bude to veľmi ťažké, a bude to veľmi ťažký boj, ale pevne verím, že keď ho spolu vyhráme, tak, tak zabránime tomu, aby, alebo dokonáme vlastne tú očistu slovenskej spoločnosti od vplyvu mafie, ktorú, ktorej štát Robert Fico s Petrom Pellegrinim bez hanby vydal. Technická pauza, prepáčte. (Krátka pauza. Rečník sa napil vody z pohára.)
Chcel som sa prihovoriť Romane, jak išla okolo, najmä som jej chcel dať otázku, že či si je vedomá a čomu ide slúžiť, ale keďže medzičasom opustila túto miestnosť, tak už sa jej prihovárať nebudem, ale teda chcel som zosumarizovať, mám posledných osem minút, je mi to veľmi ľúto. Chcel som zosumarizovať dôvody predloženia tohto návrhu a hlavne teda to, že čo nás k tomu vedie, aby sme sa snažili možno aj takýmto šokujúcim spôsobom otvoriť otázku dôležitosti volieb, ktoré nás spoločne 30. septembra čakajú.
Takže máme za sebou extrémne ťažké krízy, zranenú spoločnosť, proti sebe mafiu v politických tričkách, ktorá sa obáva o svoj pobyt na slobode, desiatky mimoriadne vplyvných ľudí, ktorí rozkrádali Slovenskú republiku v súčinnosti s touto politickou mafiou a vedia, čo všetko spáchali. A vedia, že ak to nezastavia, ak spravodlivosti cestu nezahatajú, tak v tom prípade reálne môžu skončiť niekde v base.
Zároveň máme proti sebe desiatky médií, kľúčových médií...
Romana, nebal nám toho Milana. Desiatky kľúčových médií... Ja som teraz myslel, politicky aby ťa nebalila, aby si sa nedal na zlé cestičky ako ona. (Reakcie z pléna.) Jaj, tak. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Jedine tak to beriem. Dobre.
Čiže máme proti sebe desiatky médií, ktoré sú priamo v područí oligarchov. Za najnebezpečnejšieho z týchto oligarchov považujem Jaroslava Haščáka, ktorý cez svoj News and Media Holding ovláda desiatky naozaj veľmi čítaných, kľúčových slovenských médií, ktorý ukázal za posledné roky, že sa neštíti absolútne ničoho a je schopný manipulovať s čímkoľvek. Vymýšľa si čokoľvek, doslova na objednávku písať v prospech mafie zo SMER-u, HLAS-u, skorumpovanej SaS alebo Republiky. A je schopný na objednávku písať proti... alebo dať písať svojim redaktorom proti nášmu hnutiu alebo proti jednotlivým politickým predstaviteľom z nášho hnutia.
Čiže máme proti sebe mimoriadne motivovanú mafiu, ktorá stojí za politickými stranami, ktoré roky rozkrádali štát, máme proti sebe mimoriadne motivovanú mafiu, ktorá niektorá bola aj medzičasom okúsila pocit väzby, ako istý Haščák, ktorý vlastní kľúčové médiá, ktoré vytvárajú verejnú mienku alebo formujú verejnú mienku.
Máme proti sebe mimoriadne motivovaných skorumpovaných ľudí ako Peter Pellegrini a Robert Fico, ktorí vedia, ako rozkrádali tento štát, a vedia, čo spáchali, a vedia, že premlčacia doba ich zločinov je 20 rokov, takže potrebujú čím skôr sa vrátiť k moci.
Máme proti sebe mimoriadne motivovaných fašistov z Republiky, ktorí slúžia tým istým oligarchom, ktorí vlastnia a ovládajú SMER a HLAS, ktorí túžia po tom, aby získali podiel na moci a mohli spravovať tak štát jako tréner Černákových vrahov Suja, kedy rozpredal 102 stavebných strojov vo vlastníctve Banskobystrického samosprávneho kraja za jedno jediné euro v prospech svojho kamaráta bez akejkoľvek súťaže.
Čiže máme proti sebe strašne veľa ľudí, ktorí chcú Slovensku ublížiť, chcú sa dostať k moci, chcú zabezpečiť svoj vlastný prospech, prospech oligarchov, ktorým dlhé roky slúžia.
Zároveň máme na druhej strane ľudí, ktorí, 4,4 mil. ľudí, z ktorých zvyčajne skoro 2 mil. ľudí nechodia voliť. A za súčasnej situácie po všetkých tých traumách, krízach, ktoré sme spoločne s týmito ľuďmi prežívali, a na státisíce ľudí tie krízy veľmi zásadným spôsobom doľahli, tak máme naozaj reálnu hrozbu, že 2,5 mil. ľudí nepríde k voľbám voliť a rozhodne, necelé dva milióny ľudí rozhodnú o ďalšom osude Slovenska.
Za situácie, keď nebudeme ľudí burcovať k voľbám, keď neurobíme aj nemožné pre to, aby ľudia prišli voliť, sa obávam, že tie voľby dopadnú katastrofou pre Slovensko, reálne príde k zmene režimu a strany ako SMER, HLAS a REPUBLIKA na základe objednávky oligarchov, ktoré pasú predstaviteľov týchto politických strán, sa dajú dokopy a budú mať ústavnú väčšinu v tomto pléne. Nechcem sa toho dožiť, preto som tu dnes sa snažil tri hodiny k vám, tri hodiny k vám prehovárať sprava, zľava, spredu, zozadu, aby som nejakým spôsobom vo vás vyburcoval záujem o to, aby sme spoločne o osud Slovenska zabojovali. Bohužiaľ, pri kolegoch z SaS očakávať schopnosť bojovať za záujmy krajiny, to som už vzdal. Povalili tri protikorupčné vlády, či to bola Radičovej vláda, Matovičovej... Matovičova alebo Hegerova, a budú to robiť do vtedy, dokedy im ľudia dajú šancu vo voľbách.
Čiže chcel by som aj demokraticky cítiacich ľudí, ktorí to myslia so Slovenskom dobre, poprosiť, presný opak toho, čo som prosil vždy posledných 30 sekúnd toho najcennejšieho času vždy pred voľbami, dnes by som ich chcel poprosiť, aby ten hlas zbytočne nehádzali mafii, aby nevolili sluhov mafie, ktorí vždy na objednávku každú protikorupčnú demokratickú vládu, ktorej sú súčasťou, povalia. Hlas daný SaS je hlas daný de facto mafii v týchto voľbách, poďme naozaj spočítať sily, poďme sústrediť pozornosť na, na pár strán, ktorým ten hlas dáme, a, samozrejme, od týchto predstaviteľov vyžadujme, že keď im raz ten demokrat hlas vo voľbách dá, že ten hlas neskončí nakoniec v HLAS-e, že ten hlas neskončí nakoniec v náručí mafie.
A keď tu vidím pána Miroslava Kollára, by som sa ho z tohto miesta chcel prihovoriť, že bolo by fakt namieste, aby nespochybňoval slová svojho vlastného predsedu a uznesenie, ktoré bolo prijaté na sneme Demokratov, o tom, že strana Demokrati nepôjde v žiadnom prípade po voľbách s HLAS-om, lebo to, čo ste predviedli vy pri odpovedi pani Kajtárovej, kde ste si robili z nej srandu o tom, jak vy sa budete snažiť, aby ste neišli s HLAS-om, a kde sa vás explicitne opýtala, že či teda viete vylúčiť, že pôjde... nepôjdete s HLAS-om, tak ste je povedali, že vám je to ľúto, a hrali ste, presne som za vami tam videl charakter Bélu Bugára alebo Radoslava Procházku, ktorí bez najmenšieho problému po voľbách hlasy svojich demokratických voličov predá alebo dá k dispozícii v prospech mafie.
A HLAS je mafia. Je taká istá mafia ako SMER. Je to tá istá obluda, ktorá tu dvanásť rokov rozkrádala túto krajinu a ktorá je zodpovedná za smrť Jána a Martiny, takže bol by som veľmi rád, aby aj tie nové strany, ktoré vznikajú, a v tomto prípade Demokrati, aby si držali svoje slovo, aby jednoznačne vylúčili, že s mafiou po voľbách v žiadnom prípade nepôjdu, že to nebude o tom, že po voľbách zrazu si povedia, no, tak musí zasadnúť náš demokratický snem a my demokrati ako demokraticky rozhodneme a odporúčam, aby sme hlasovali radšej tajne, lebo to je vlastne najviac demokratické, hops, vyšlo z toho, že máme ísť s mafiou, joj, tak nám je to ľúto, ale my sme predsa demokrati, my teda s tou mafiou sa obetujeme a s tou mafiu pôjdeme.
Naozaj ľudia si zaslúžia počuť od politikov, že áno je áno, nie je nie, a bol by som veľmi rád, aby na strane, na tej správnej strane brehu, na tom demokratickom brehu, ktorý sme sa snažili vždy bojovať proti mafii, korupcii, ktorú tu Fico a Pellegrini páchali, aby sme sa zomkli, aby sme jednoznačne vedeli vylúčiť akúkoľvek spoluprácu s mafiou zo SMER-u, z HLAS-u, samozrejme, s fašistami z Republiky a spol... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa vás opýtať, či prerušíme teraz prejav, alebo... Lebo je sedemnásta hodina, máme o čom hlasovať, čiže... (Reakcie z pléna.)