Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predseda, dovolím si povedať, že áno, tento návrh bol inšpirovaný pani Cigánikovou, ale poviem to potom neskôr. Pán predseda, žiadam, aby Národná rada požiadala najvyšší kontrolný úrad o bezodkladné vykonanie kontroly hospodárnosti nakladania s finančnými prostriedkami Slovenskej republiky na výstave Expo Dubaj. Zdôvodnenie: Tak ako som povedal na začiatok, tento návrh je inšpirovaný vystúpením pani Cigánikovej, ktorá vystupuje v predmetnom dôkaznom prostriedku, videu zo žúrky, ktorú si straníci zo SaS a predseda strany SaS za štátne prostriedky v Dubaji urobili. Je tam podozrenie z plytvania a z nevydokladovania prostriedkov za viac ako jeden milión eur a myslím si, že ľudia najmä pred voľbami by si zaslúžili poznať jednoznačnú odpoveď, či si strana SaS takto predstavovala hospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Upozorňujem poslancov, ktorí tu neboli, že 10.40 h prerušujeme schôdzu kvôli tomu, aby mohli zasadnúť výbory, mandátový a imunitný výbor, kvôli náhradníkom, pretože ráno neboli uznášaniaschopní, a aby o jedenástej už mohli páni poslanci, ktorí tu nastupujú, hlasovať.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Keďže opakovanie je matka múdrosti a medzičasom možno niekomu neprospel víkend a že sa to z hlavičky vyšumelo a napríklad tuto pán Galis tu v piatok nebol, tak akože treba mu to povedať, aj tuto páni z Republiky tu neboli, tak treba stále, stále lobovať za to, aby sa v nich zobudilo svedomie, tak patrí sa predstaviť tento návrh, ktorý ani lepšie nám ani nemohol zapasovať do toho, keď vieme, že v nedeľu bola, bol Deň matiek, v piatok sme predložili návrh, bavili sme sa tu o ňom, ako odpustiť práve tým matkám, ktorým sme dávali v nedeľu kvetinky, ako im odpustiť platenie daní. V nedeľu bol Deň matiek, dnes sa bavíme znova o ňom a predpokladám teda, že zajtra by sa o ňom mohlo aj hlasovať.
Takže aby som predstavil samotný návrh, skladá sa z takých troch častí. Dobre, tak začnime od tých mám bez daní, tak to je prvá časť. Návrh je vlastne veľmi, veľmi jednoduchý. Po prijatí tohto návrhu zákona by každá mama, ktorá má dieťa do 15 rokov, nemusela platiť daň z príjmu približne z prvých 2 000 eur svojho príjmu. Viac jak 95 % mám s deťmi do 15 rokov zarábajú menej ako 2 000. To znamená, tie by neplatili zo svojho príjmu absolútne žiadne euro, ani cent. Tie, ktoré by zarábali viac, tak na prvých 2 000 by mali úľavu, tam by daň z príjmu neplatili, z toho ostatného by, samozrejme, daň platili, aby to bolo spravodlivé.
Keď si niekto povie, možno tuto aj bol pán poslanec Blcháč z HLAS-u, tam, tam bolo vidieť asi, že kde si budú hľadať výhovorky, prečo ten návrh nepodporia, napriek tomu by som bol veľmi rád, aby ho podporili. Tak už začal hovoriť také svoje predstavy, ale evidentne vôbec nebol v obraze, nepočúval alebo teda ani nesledoval túto problematiku predošlé týždne, odkedy sme ten návrh predstavili. Hovoril, že vlastne ten výpadok, ktorý na základe prijatia tohto návrhu zákona vznikne, že budú platiť samosprávy. Nie je to pravda. Práve preto sme predstavili, že chceme vykryť, technicky vzaté áno, akékoľvek zníženie dane z príjmu z fyzických osôb automaticky ide na úkor samospráv, ak by sme neprijali iné riešenie, ale ak by sme teda chceli, aby to zaplatili samosprávy, tak by sme nepredstavovali spôsob, z čoho to chceme ufinancovať. Ten spôsob je, že chceme zrušiť výnimku na platenie sociálnych odvodov, to je výnimka, kde ľudia, ktorí zarábajú na bežné pomery extrémne veľa, to znamená nad 8 500 eur mesačne, čiže to sú platy 10-, 15-, 20-tisíc a viac mesačne, že títo ľudia majú výnimku, že nad príjem približne teda tých 8 500 eur, myslím, že 8 477, nemusia platiť sociálne odvody.
My si osobne myslíme teda v našom hnutí, že to nie je spravodlivé, nie je to solidárne a práve preto tu tí politici, ktorí sa skrývajú za názov solidarita v svojom názve, teraz sa to volá už neviem ako, ale je to že SaS alebo Sloboda a solidarita, práve títo ľudia silou mocou blokovali zrušenie tejto výnimky, lebo podľa nich práve tá solidarita znamená dávať tým najbohatším. Čiže klasická sulíkovčina, potom ísť do Dubaja na výlet, prechľastať tam s Cigánikovou milión eur, objednať si tam apartmány za štátne, že, pán Benčík, nehanbíme sa, že sme v takomto spolku? Čo tu rozkrádajú naše spoločné. Ožrani, huliči. Nehanbíme sa? V pohode všetko, kľud, pohodka, jasné? Kebyže máte svedomie, dneska ráno ste mali tlačovku a poviete, že v takej bande nebudete. Vystúpite minimálne z ich poslanecké klubu, keď už nechcete kandidovať. Naozaj jedna obrovská hanba, ktorá tu 15 rokov celé Slovensko klame s tým, že ako jej záleží na solidarite, ale v skutočnosti, ako hovorím pri tomto návrhu, keď sme predkladali návrh, že zrušme tú výnimku pre mimoriadne bohatých zamestnancov s platmi nad 8 500 eur, tak v prvom rade predseda SaS, v žiadnom prípade, už si kreslil s tou farebnou červenou kriedkou zase tie, tie červené čiarky, cez jeho mŕtvolu. Čiže to je presne tá solidarita. Bohatým dávať, chudobným brať a zo štátneho sa ožierať v Dubaji. Ďakujem pekne.
Čiže my chceme zrušiť túto výnimku, získame cez ňu 180 miliónov eur do štátneho rozpočtu a ešte raz poškodí, v úvodzovkách, poškodí to tých, ktorí zarábajú nad 8 500 eur, kde teraz nad 8 500 eur mesačne, keď mali plat, nemuseli platiť sociálne odvody. Vítam tu pána predsedu (rečník si podal ruku s predsedom parlamentu). To znamená, že jednu časť veľmi podstatnú, skoro polovičku nákladov potrebných na realizáciu zrušenia dane pre matky s deťmi alebo teda mamy s deťmi a mladých do 25 rokov, tak skoro polovičku z toho by sme vedeli vykryť len zrušením výhody pre mimoriadne bohatých zamestnancov, ktorú dnes máme, a čo je naozaj na škodu veci, lebo to sú peniaze, ktoré bez problémov môžme si zobrať do štátneho rozpočtu, máme ako republika na to, na to morálne právo urobiť a zároveň tým, ktorí naozaj že tak výrazne veľa zarábajú mesačne, tým to zásadným spôsobom neublíži.
Takže toto je jedna časť krytia výdavku alebo výpadku príjmov v dani z príjmov pre samosprávy a urobili by sme to presne tak, ako sme urobili aj teraz pri daňovom bonuse, že sme siahli na zdroj iných daní, čiže siahli sme na daň z príjmu právnických osôb a z tohoto sme vydotovali výpadok príjmov pre samosprávy v tomto roku pre teda samosprávy. A v tomto prípade navrhujeme teda zobrať to, zrušiť výnimku, a tým pádom tie prostriedky, ktoré takto získame, presunúť špeciálnou dotáciou, trvalou špeciálnou dotáciou do príjmu samospráv.
Tú zvyšnú časť chceme vykryť tým, ako sme presne postupovali k verejným financiám a k ochrane verejného záujmu počas obdobia, keď som bol ministrom financií, že sme dramatickým spôsobom znížili podvody, zvyčajné podvody alebo teda medzeru pri výbere dépehá, čiže ísť naďalej podvodníkom po krku, sú tam naďalej ešte stovky, stovky miliónov eur rezervy, kde keď postupne donútime každého, kto dane z podnikateľov platiť má, aby tie dane platil, tak nakoniec si vieme krásne vykryť tie výdavky, ktoré týmto vzniknú, alebo teda ten výpadok príjmu, ktorý by prijatím tohto návrhu vznikol.
Čiže to je k tomu, čo hovoril pán Blcháč z HLAS-u, kde sa snažil nájsť výhovorku, že vlastne, ak by hlasovali za podporu matkám a podporu mladým ľuďom, tak by okradli samosprávy. Jednoducho nie je to tak, lebo od začiatku, od predstavenia tohto návrhu zákona hovoríme, že ho chceme financovať z iných zdrojov a ten výpadok pre samosprávy tým pádom z tých iných zdrojov im sanovať, aby na to nedoplatili.
No a teraz si povedzme, prečo. Prečo by matky nemali platiť dane a chlapi by ich platiť mali. No preto, lebo matky tým, že sa rozhodnú stať matkami, strácajú možnosť kariérneho rastu. Jedna na tri roky, druhá na šesť, ďalšia možno na deväť, podľa počtu detí. Logicky, keď matka slúži doma, vychováva svoje, svoje deti, tak nemôže rásť v kariére svojej práci. Ja používam na to príklad dvoch spolužiakov. Ona a on. Študovali rovnakú základnú školu, študovali rovnakú strednú školu, možno vysokú. Zároveň sa zamestnali v rovnakej firme. Aký je rozdiel teda v kariérnom raste týchto dvoch ľudí, keď ona mala tri deti a on síce tiež tri deti, ale doma na materskej nebol. No veľmi zásadný, keďže možno po desiatich rokoch budovania kariéry ona, matka troch detí, strávila v práci reálne rok, ale on už má za sebou desať rokov. On už je možno majster a ona naďalej možno na začiatku aj pomocná robotníčka, možno robotníčka. Logicky že automaticky vzniká výrazný rozdiel v ich príjmoch len preto, lebo sa ona rozhodla stať matkou.
A mňa naozaj mrzí, že tu politici 30 rokov za existencie samostatnej republiky, nehovorím o tom období predtým, len o tomto probléme rozprávajú, najmä to mužské publikum v politike, a v parlamente tu máme, myslím, že viac ako 80 % chlapov, čiže sme, môžme povedať, že naozaj že mužský parlament, dramaticky väčšinou mužský parlament, keď si pozriete aj túto nedeľu, tak všetci len o tom rozprávajú, rečičky, ako nám strašne teda na ženách záleží, ako nám strašne na matkách záleží, ako im gratulujeme, fotečky, ako sme maminke odovzdávali kytičku, ako sme nejakým možno druhým ženám rozdávali karafiáty na ulici na nejakom mítingu.
Dnes som tu počul, neviem od koho to, od predrečníka, že Toffifee tam niekto rozdával z HLAS-u a SMER-u na nejakom mítingu, ale skutok žiadny. To naozaj si myslíte, páni, vy sociálni demokrati, že tie ženy viete ohlupovať donekonečna s vašimi karafiátmi a s vaším Toffifee? Že za toto si kúpite ich priazeň? To naozaj takto máte nízku mienku o nich? Že ony si za karafiát nechajú zaslepiť svoj zdravý rozum a uveria vám, že vám na nich záleží? Vy budete mať zajtra možnosť stlačiť tlačítko, nebude to ružička, nebude to možno na fotku, nebude to na selfíčko s vašou mamou, ale stlačiť tlačítko, kde naozaj ukážete, že vám na tých matkách záleží. Odpustiť ženám matkám alebo ženám, ktoré sa rozhodli stať matkami a vykonávať to najkrajšie povolanie, odpustiť im daň z príjmu znamená, že de facto vyrovnáme ich platy s mužmi. Krásne, čisté, jednoduché, elegantné, hlavne spravodlivé riešenie. Ja som vážne zvedavý, ako vy chcete obhájiť u svojich voličov a svojich volička, u svojich voličiek, svojich volič... ani neviem to vyskloňovať, tak? Dobre som to povedal? Ako? (Reakcia z pléna.) U svojich voličiek. Tak, ďakujem pekne. U svojich voličiek, keď vy im zajtra zahlasujete za to, aby naďalej ony museli platiť daň z príjmu a aby naďalej plat slovenskej matky bol voči mužom o 20 % nižší. Vážne som zvedavý, ako toto chcete obhajovať počas tých štyri a pol mesiaca v kampani, že vy takto cielene chcete tým matkám, ktoré sa rozhodli teda byť matkami, ublížiť a zobrať im možnosť, aby konečne sme platy matiek s mužmi vyrovnali.
Vážne, pán Blcháč, ako nehnevajte sa, dobre, prišli ste sem jediný z tej mafie SMER-u a HLAS-u, tak sa chcem vás opýtať, myslím, že vy ste boli primátor, možno ešte ste, teraz neviem, ako vy chcete, neviem, či ste boli v Ružomberku alebo v Liptovskom Mikuláši, ale niekde na Liptove, Milan Kuriak mi tu našuškáva, že ešte ste a ešte ste aj v Liptovskom Mikuláši, fakt som zvedavý, ako vy chcete robiť kampaň na uliciach, ak by ste dnes alebo zajtra pri tom hlasovaní použili výhovorku, že to bude chýbať samosprávam, keď my budeme všetkým tým matkám vysvetľovať, že nie, my sme predstavili návrh, z čoho to zafinancujeme, a že samosprávam by nechýbalo nič. Ako chcete tým matkám s deťmi vysvetľovať, že vy ste ich vlastne, že ste im to nedopriali, že vy ste naďalej tým svojím prstom rozhodli, že vy chcete tú nespravodlivosť, že matky budú mať o 20 % nižšie platy na Slovensku ako muži. Vážne sa spolieham na to, že máte zdravý úsudok a do kampane si takéto poleno sami sebe pod nohy nehodíte. Samozrejme, politicky, ak by ste to urobili, pre nás voda na mlyn, paráda, budeme hovoriť po Mikuláši, rozdáme letáky do každej schránky o tom, ako im pán primátor teda zobral alebo ako zobral matkám tú možnosť mať rovnaké platy ako muži, a pre nás ako politicky je to, je to super, ale ja naozaj by som omnoho radšej bol, aby sme tento problém spláchli zo sveta. Poďme odhlasovať ten návrh zákona, dajme matkám rovnaké platy ako mužom a nerobte nám zbytočne, nenabíjajte nám do kampane geniálny argument proti kvázi „sociálnym demokratom", ktorí sa pri kľúčovom hlasovaní postavia proti tým matkám.
Takže chcem vás poprosiť, teda najmä tých sociálnych demokratov alebo teda tých, ktorí sa tvária, že sú sociálne cítiaci, aby si vstúpili do svedomia. Zajtra by podľa toho, čo mi hovoril pán spravodajca, malo byť o piatej hlasovanie, máte dovtedy času dosť sa rozhodnúť, avízo už medzičasom aj predseda SME RODINA mi prišiel aj tu na miesto oznámiť, že nám tento návrh podporia. Tých hlasov nechýba veľa. Môžme urobiť naozaj skvelú vec pre matky, skvelú vec pre mladých ľudí do 25 rokov a ukázať spoločne, že nám na nich záleží. Ak sa k tomu návrhu pridáte, v kampani to môžte využiť, ako ste, dobre, 20 rokov hľadali to svoje sociálne cítenie, ale nakoniec tú stredu 17. mája, alebo aký bude dátum, o piatej hodine vy ste ho našli, to sociálne cítenie v sebe, a tým matkám ste tú výhodu, aby nemuseli platiť dane, dopriali. Ale keďže tam prišiel lobista z antisociálnej a solidárnej strany z SaS Marián Viskupič, tak myslím si, že bude teraz prehovárať do duše, len aby náhodou za také niečo nezahlasovali a nenechali sa pritlačiť páni teda vraj sociálni demokrati do toho, aby, aby ukázali reálnu pomoc matkám po tých desiatkach rokov, kedy ich, tie matky, len a len okrádali.
Tretia časť návrhu, alebo tá prvá časť je o matkách, druhá časť je o mladých ľuďoch do 15 rokov a tretia časť, to vás chcem takisto upozorniť, tí, ktorí sa skrývate za sociálne cítenie, je o tom, aby sa súčasný systém 200 eur na dieťa predĺžil aj od roku ´25 ďalej, aby sa zrušilo to obmedzenie, že to platí iba do konca roku 2024. Takisto vám chcem v dobrom poradiť, nie je dobré do kampane, aby ste nepodporili 200 eur na dieťa, lebo opýtajte sa aj vašich voličov, aj rodín teda vašich voličov, ako zásadným spôsobom im 200 eur na dieťa v rodinných rozpočtoch pomáha. Ak vy budete hlasovať proti tomu, aby sa tento systém predĺžil, aby naďalej rodiny túto podporu mali aj od roku 2025, len a len nám politicky pomôžete do kampane, aby sme vás mohli sprava, zľava častovať ako antisociálnych netvorov. A verím, že to nechcete, takže naozaj my vám ponúkame krásnu cestu k tomu, zahlasujte za ten návrh, podporte ho a budete spokojní aj vy, aj my. Môžte sa prilepiť k 200 eurám na dieťa. Naozaj to je mimoriadne populárne medzi, medzi rodinami, a tým pádom budete mať na tom svoj podiel, aj keď ste minulý rok, keď sme tento návrh presadzovali, totálne zlyhali. Lebo nikto z vás tento návrh nebol schopný podporiť a nikto z tých, ktorí sa tu roky skrývajú za sociálnu demokraciu, sa neprejavil ako sociálne cítiaci alebo ako sociálny demokrat.
Takže bol by som veľmi rád, aby ste pristúpili k podpore týchto návrhov, aby ste ich, aby ste uprednostnili verejný záujem pred záujmom osobným, aby ste uprednostnili matky, aby ste uprednostnili deti, lebo na to, že mama trpí za svoje materstvo, doplácajú nakoniec aj jej deti. Aby ste ukázali, že si naozaj rodiny vážite, aby ste ukázali, že si matky vážite, aby ste ukázali, že tie vaše karafiáty neboli len také nejaké hlúpe symboly a pozlátko. Ale v skutočnosti, keď ste mali možnosť hlasovať za podporu žien a matiek, tak ste aj tú svoju možnosť a moc a výsadu, ako každý z vás v tejto sále, ste využili v prospech slovenských matiek.
Dovoľte mi, aby som teda ale ešte zvýraznil to, že, alebo vypočítal rôzne návrhy, ktoré sa nám od volieb podarili a naozaj sú tak unikátne a celý ten súbor tých, tých prorodinných návrhov je tak unikátny, že to stojí za to, aby sme si zopakovali tie jednotlivé tehličky, ktoré sme vsádzali do múru pri budovaní Slovenska ako prorodinného štátu.
V prvom rade sme napravili krivdu, ktorú ste spáchali vy na matkách narodených v rokoch 1957, ´58, ´59, ´60, ´61, ´62, ´63, ktorým ste na rozdiel od ostatných upreli právo odísť do dôchodku skôr podľa počtu detí. Keď pri tejto téme iba tak spomeniem tú tému, aby sme opäť tu zaviedli bonifikáciu alebo odmenu za to, že koľko detí mama porodila, tak tú tému sme tu otvorili my v našom hnutí, ešte keď sme boli v opozícii počas, na začiatku, myslím, že v roku 2016. Vtedy ste sa nám posmievali. Vtedy ste nás ignorovali a na konci sa nám to podarilo presadiť a dnes táto zmena platí. To, že ste, hovorím, pri tom, pri tom návrhu potom, ktorý počas vašej vlády nadobudol finálnu podobu v parlamente, chceli ublížiť vlastne siedmim rokom alebo siedmim ročníkom žien, ktoré, od toho 1957 do 1963, sme považovali za zásadnú krivdu a na návrh SME RODINA sme vtedy tento návrh zaradili aj do koaličnej zmluvy, aj do programového vyhlásenia vlády a túto krivdu sme napravili. Stálo viac ako 450 mil. eur, o čo ste vy chceli okradnúť tieto matky. A som na to hrdý.
Ďalší z prorodinných návrhov, ktorý sa nám podaril v koalícii od volieb presadiť, tak je zrušenie doplatkov na lieky pre deti do šesť rokov. A teda hovorím najmä teda o návrhoch, ktoré súvisia s deťmi, a teda tým pádom s rodinami alebo s materstvom, čo teda v prípade toho prvého návrhu, skorší odchod do dôchodku súvisel s materstvom a teda vlastne odmena za každé dieťa, ktoré matka porodila.
Ďalší návrh, s ktorým sme sa stali doslova európsky unikát, lebo žiadna krajina to nemá, je to, čo my sme aj sľúbili ľuďom pred voľbami, kvôli čomu nás možno, áno, samozrejme, aj niektorí ľudia aj volili a bolo to aj v ankete Rozhodni to!, a to bolo zavedenie tehotenského príspevku už počas tehotenstva. Nie materskej, skoršej materskej alebo čohokoľvek, ale tehotenského príspevku, ktorý matka dostáva ešte pred tým, ako nadobudne právo požiadať o materskú dovolenku alebo o materský príspevok. Čiže keď vieme, že materský príspevok je šesť týždňov pred narodením najskôr možný čerpať, tak my sme navrhli, aby od štvrtého mesiaca tehotenstva matky mali 200-eurový príspevok. A tu je krásne vidieť rozdiel medzi nami a vami.
Kým vy ste sľubovali desať rokov na bilbordoch dôchodcom, že budú mať 13. dôchodky a neurobili ste z toho nič, tak my sme sľúbili 200 eur tehotenský príspevok na štyri a pol mesiaca, čiže na štvrtý, piaty, šiesty, siedmy a do polovičky ôsmeho, lebo teda dokedy začne žena čerpať materskú, materský príspevok. A skutočnosť je aká? Príspevok je v tomto roku od 240 do 370 eur v závislosti od predošlého príjmu matky. A nie je do termínu nástupu na materskú, ale je nárok (kýchnutie v pléne), na zdravíčko, je nárok čerpať ho až do dňa pôrodu. Čiže približne o tých šesť týždňov viac. Čiže počítajme spolu. Sľúbili sme pred voľbami našim voličom a našim voličkám štyri a pol mesiaca po 200, to je 900 eur, a realita je šesť mesiacov v priemere po viac ako 300 eur až po 370, a dobre, povedzme si tých 300, je to 1 800 eur. Čiže sľúbili sme 900 eur tehotenský príspevok a urobili sme 1 800 eur v priemere tehotenský príspevok. Čiže presný opak voči tomu, ako ste sa správali k ľuďom vy. Oblbovali ste desať rokov s 13. dôchodkami. Za desať rokov nič. Pár šušňov pred Vianocami. 75 mil. to bolo ako dokopy, ale v podstate, keď to prepočítate na jedného dôchodcu, 75 eur akože „vianočný príspevok". A potom až tri dni pred voľbami, tri dni, tu ste zvolali parlament, lebo ste si pozreli prieskumy a zhrození z toho, že vás Matovič porazí a že vy nebudete mať ani 15 %, tak tri dni pred voľbami bez hanby ste tu zvolali schôdzu, že teda vy idete zaviesť 13. dôchodok. A ste sa spoliehali, že vau, jak vás tí dôchodci, ktorých ste desať rokov klamali, za to vynesú do neba. Áno, samozrejme, že oklamali na tom pár desiatok tisíc dôchodcov. Jasné, že teda deň pred moratóriom, keď sa prijme takýto zákon, že to niečo urobí. Čiže samozrejme, že vám to pomohlo. Ale keď vám to pomohlo z 15 na 18, no, chvalabohu, ste nás neporazili. Chvalabohu, že sa to podarilo nám a využili sme ten čas popri riešení naozaj veľmi ťažkých kríz na to, že sme zaviedli mnoho prorodinných opatrení, ktoré tu zostanú. Lebo neviem si predstaviť takého antisociálneho netvora, nech sa aj akokoľvek bude skrývať za sociálnu demokraciu v názve svojej strany, že by čokoľvek, ktorékoľvek z týchto sociálnych opatrení alebo prorodinných opatrení ste zrušili, ak by ste sa, božechráň, dostali k moci.
Takže tehotenský, ako som povedal. Sľúbili sme 200 eur na štyri a pol mesiaca, je v priemere viac ako 300 eur na šesť mesiacov. Čiže dvakrát viac, ako sme sľúbili. Zaviedli sme príspevok pri narodení dieťaťa aj na štvrté dieťa. Kde vy, teda nie, do troch detí, ale na Oravu ste sa potom báli prísť, kde je úplne štandard mať štvrté, piate, šieste dieťa. My sme posunuli tú hranicu, dobre, už nie na tri, ale na štyri deti si môže matka čerpať plný príspevok pri narodení dieťaťa 830 eur. Samozrejme, že zásadným spôsobom, a je to takisto veľká tehla v tom budovaní Slovenska ako prorodinného štátu, je zavedenie rodičovského dôchodku, voči ktorému ste takisto bojovali. To, čo teraz dostávajú dôchodci, že dostávajú či už liebesbrief o tom, zo Sociálnej poisťovne, ako teda ich deti sa snažili, na Slovensku pracujú a práve preto im začne chodiť unikátny rodičovský dôchodok ako také prilepšenie k bežnému dôchodku, tak opäť je to európsky unikát. Žiadna krajina nemá, tak ako som predtým spomínal, tehotenský príspevok tehotným matkám počas tehotenstva, žiadna krajina nemá rodičovský príspevok alebo rodičovský dôchodok. Bojovali ste, nevydalo, páni zo strany, ktorá sa skrýva v názve za solidaritu. Nevydalo. Viem, že ste bojovali preto, aby ste mohli mať na žúrky za štátne peniaze v Dubaji, preslopať tam milión eur s Cigánikovou a s inými oplzlými postavičkami. Holt, nevydalo. Našťastie sme dokázali tento návrh spoločne, a teda aj na návrh SME RODINA, presadiť a dnes je to realita.
Počas tohto mája všetci dôchodcovia, ktorí majú deti, ktoré pracujú na Slovensku, počíta sa to dva roky späť, čiže po správnosti povedané, ktorí pracovali, dôchodcovia, ktorí mali v roku 2021 svoje deti pracujúce aspoň časť roku na Slovensku, pocítia rodičovský dôchodok vo svojej peňaženke, lebo im jednoducho počas mája budú vyplatené. Viac ako 250 mil. eur, v priemere 306 eur na jedného dôchodcu. Krásna vec. Vy ste koľko dávali tým dôchodcom ten vianočný dôchodok, čo ste ich tu oblbovali? Koľko to bolo? 75? Vieme spolu počítať? Len tak, čo sme spravili navyše preto, lebo nekradneme, je štyrikrát viac to, čo vy ste dávali dôchodcom ako vianočný slávny dôchodok či vianočný príspevok. Že sa nehanbíte za to humpľovanie štátu, čo ste tu predvádzali.
No a, samozrejme, talizman prorodinnej politiky či už nášho hnutia, ale dnes už aj celého Slovenska, je 200 eur na dieťa. Ako keď sme na začiatku roku, keď som sa ešte stretol kedy-tedy s nejakými ľuďmi a mali pochybnosti, alebo tak, že keď som sa stretol s ľuďmi, mali kedy-tedy pochybnosti, že a kto vie, čo to, jak to, a niektorí si mysleli, že to raz do mesiaca dostanú. A zrazu dnes, keď po stretnutiach s ľuďmi chodím, tak už vidia, že to pekne nieže raz do mesiaca, ale mesiac čo mesiac pekne do tej rodinnej peňaženky peniažky prídu. A čiže krásne si mysleli predtým ľudia niektorí, že bude to raz do roka. A teraz vedia, že to je krásne každý jeden mesiac im prídu peniažky, či už 60 eur z úradu práce, sociálnych vecí ako prídavok na dieťa, ktorý teda podotýkam, že sme zvýšili o viac jako 100 % voči zlodejom zo SMER-u a HLAS-u. A daňový bonus, ktorý sme zvýšili, ani nechcem počítať, vypočítajte niekto v kalkulačke, z nejakých 24 eur na 140 eur. Takže keď si dáme, to je raz, dva, štyri, päť, skoro šesťkrát viac. Čiže o viac ako 500 % sme zvýšili daňový bonus len tak, lebo nekradneme jako po nebohom, páni, ktorí robíte tam pusipajtášov Ficovi a Pellegrinimu, tým najskorumpovanejším zločincom, ktorí tu 12 rokov len rozkrádali republiku.
Čiže toto boli vymenované návrhy, ktoré sme, ktorými sme budovali ten sociálny štát, prorodinný štát. A ešte raz hovorím, popri riešení veľmi ťažkých kríz a dokázali sme to zafinancovať. A to len preto, lebo sme plnili to, čo sme ľuďom sľúbili pred voľbami, že nebudeme kradnúť, tak ako ste kradli vy, respektíve vôbec. Som na to hrdý, lebo osoh z tejto prorodinnej politiky nemajú len teda, samozrejme, len tie rodiny, ktoré, ktoré to pocítia vo svojich peňaženkách, a na tom, že si tá rodina môže niečo aj viac dovoliť. Ale ten osoh pocítime všetci. Bolo naj, bol najvyšší čas, aby sme urobili tieto opatrenia, aby sme dali svetielko nádeje slovenským rodinám, že na Slovensku sa oplatí žiť, že na Slovensku sa nemusia báť prijať ďalšie dieťa do svojej rodiny, lebo už s tými 200 eurami skromná rodina vie prijať ďalšie dieťa do rodiny a vie ho za tých 200 eur, áno, v skromných podmienkach, ale vychovať, ak to je teda ďalšie dieťa do rodiny. Áno, to dieťa možno bude nosiť obnosené šatstvo po starších súrodencoch, možno od kamarátky, ale za tých 200 eur tá rodina už nemá príčinu alebo dôvod povedať, viete čo, ja musím ísť na potrat, lebo my si nemôžme dovoliť to ďalšie dieťa do rodiny prijať.
A som na to hrdý, že sme tieto rozhodnutia urobili a ešte viac by som bol hrdý na nás všetkých, aby sme zadosťučinili tým sladkým statusom, ktoré väčšina z tejto sály tu produkovala počas nedele v Deň matiek, a aby sme ukázali matkám, že si ich naozaj vážime. Že nám nestoja len o nejaký trápny jeden status raz do roka, že nám nestoja o možno nejaké rozdávanie Toffiffee, či čo to tam tuto ujovia a dámy z, z mafie z HLAS-u rozdávali, ale že naozaj reálne im chceme pomôcť a záleží nám na tom, aby slovenské matky netrpeli za svoje materstvo tým, že budú potrestané v podstate celoroč... celoživotne, že budú mať, po prvé, o 20 % v priemere nižšie platy voči mužom, ktorí teda na tie materské neišli, a samozrejme, že nižší plat o 20 % sa im prejaví, že budú mať adekvátne aj nižšie dôchodky potom na starobe.
Takže skúsme, prosím vás, urobiť férové rozhodnutie v prospech matiek, v prospech žien, ktoré sa rozhodli stať matkami. Teraz práve išiel okolo ďalší pán, ktorý prisľúbil svoju podporu, tak som rád. Takže hlasy pribúdajú. Verme, že vo finále (reakcia z pléna), desať hlasov pribudlo, výborne, ja si myslím, že ideme správnou cestou. A naozaj by som chcel poprosiť, že keď už neviete hlasovať za Matovičov návrh, hlasujte, prosím vás, za matky pri tomto návrhu, hlasujte za rodiny, hlasujte za mladých ľudí, ktorým vieme odpustiť daň do 25 rokov. A hlavne vám chcem politicky poradiť, marketingovo, nedajte mi náboj do kampane, že budem môcť o vás o všetkých hovoriť, že ste vyvrheli, ktorí tu hlasovali proti rodinám, ktorí tu hlasovali proti deťom, že tu hlasovali proti matkám, že tu hlasovali proti mladým ľuďom, že vám vôbec vlastne na tých matkách nezáleží, že tu len roky hráte na nich divadlo a oblbujete ich nejakými svojimi statusmi a akože fatamorgánou vašeho úprimného záujmu o ich záujme, o ich, o ich záujmy a o ich životy.
Takže je to veľmi dobrá cesta k tomu, aby ste sa vy pridali. Možno vo finále, ale to je jedno. My budeme radi, ak budete takí, by som povedal, taký návrat stratených synov, ale nie akože k nám, ale že vlastne si uvedomíte možno aj po tom všetkom, čo ste napáchali, po tom všetkom, jak ste tú republiku rozkradli. Saskári po tom, jako rozhajdákali viac ako milión eur na žúrke v Dubaji, že si uvedomia, že aj na iných ľuďoch by im malo záležať a najmä teda v tomto prípade na matkách, rodinách s deťmi, poďme spoločne ten návrh podporiť. A ja budem veľmi rád, že sa s ním potom budete chváliť v kampani a naozaj úprimne sa budem tešiť nie za vás, ale za tie rodiny s deťmi, za tie matky, že sme na konci volebného obdobia dokázali využiť poslednú príležitosť a že spoločne takto, po prvé, predĺžime 200 eur na dieťa aj po roku 2025, všetci sa k tomu môžte prilepiť a ja budem, ešte raz hovorím, rád, že matkám vyrovnáme platy s mužmi a mladým ľuďom ukážeme, že nám záleží, aby zapustili korene na Slovensku, aby nechceli zo Slovenska odísť. Ono to v podstate znamená, keď si porovnáme platy v Čechách a na Slovensku, mladým ľuďom do 25 rokov de facto vyrovnáme čisté platy s českými kolegami, ktorí teda také zvýhodnenie by nemali. Takže je to veľmi podobný systém ako pri, vyrovnať platy mužov a žien alebo matiek a mužov, rovnaký systém alebo veľmi podobný pri mladých ľuďoch, že si môžu takýmto spôsobom vyrovnať platy minimálne s tou Českou republikou. No a keď nám aspoň do tých Čiech nebudú utekať za kariérou a vyšším platom, aj to nám, samozrejme, všetkým veľmi zásadne pomôže.
Na teraz mi to stačí, ešte raz vás naozaj pekne prosím v mene všetkých tých, ktorých sa tento návrh týka, aby ste si to premysleli. Spravodajca mi avizoval, že chce navrhnúť hlasovanie na zajtra piatu hodinu, dovtedy máte, dovtedy máte čas si to v kľude (reakcia spravodajcu), dobre, alebo však to už je na vás, však spravodajca vo finále oznámi. Čiže dovtedy máte v kľude čas si to premyslieť. Urobme spoločne krásnu vec pre všetkých, ktorých sa ten návrh týka. Hovorím, každého z vás osobne a na svojom facebooku a kdekoľvek budem chváliť, že ste na konci volebného obdobia povýšili verejný záujem, záujem rodín, záujem matiek nad svoj vlastný, nad nejaké politikárčenie a spravme spoločne takýto pekný krok pre všetkých.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Anka, ver tomu, že som sa na tvoje vystúpenie najviac tešil práve preto, lebo podľa mňa si, a nielen podľa mňa, takou ikonou práve prorodinnej politiky a práve tým, čo si aj možno spomínala v minulosti, že si sa snažila túto otázku stále sprava, zľava, akýmkoľvek spôsobom otvárať, tak si, som veľmi, o to viac som rád, že dnes v podstate si súčasťou nášho poslaneckého klubu aj s tvojou stranou, že sme spoločne s Kresťanskou úniou do tých volieb išli a že sme využili príležitosť, ktorá sa naskytla na to, aby sme menili Slovensko naozaj v prorodinnú krajinu alebo teda krajinu ústretovú k rodinám. Takže ja som tebe veľmi vďačný za to, že, lebo na začiatku dobrých vecí niekedy vás pomkne nejaká negatívna skúsenosť a niekedy sú to ľudia, ktorí vás pomkýnajú k dobrému konaniu tým, že vás trošku kopú do zadku. A berem to tak, že, Anka, ty si bola taká, ktorá politikov tu desaťročia pomaly už do zadku kopala, aby už konečne niečo urobili pre rodiny s deťmi, a som veľmi rád, že spoločne sme túto príležitosť využili. A už aj na to, čo sme doteraz urobili, však ja ešte sa hlásim aj do rozpravy, ak môžem, a zopakujem to, čo sme pre rodiny alebo prorodinnosť Slovenska urobili spoločne, tak už aj na to môžme byť hrdí a budem ale, samozrejme, veľmi rád, ak sa nám podarí vo finále získať podporu aj pre tento návrh a ukážeme možno aj celej Európe, ako riešiť ten pay gap alebo ten rozdiel v platoch medzi mužmi a ženami aj v iných krajinách, že keď sa vydajú našou cestou, tak určite nebudú banovať a že ženám zadosťučiníme spravodlivosti. Ďakujem veľmi pekne za tvoju prácu.

Peťo, ďakujem za tvoje vystúpenie, ale priznám sa, že nezdieľam tvoj optimizmus, že by niekto zo strany, ktorá má v názve solidarita, čiže z SaS, že by bol schopní podporiť matky s deťmi. Tento návrh je v podstate naozaj o nieže znižovaní daní, ktorým tu oni oblbujú Slovensko, ja neviem, či 15 rokov, ale toto je o zrušení daní pre presne cieľovú skupinu matiek alebo mám s deťmi do 15 rokov. Ale oni si budú vymýšľať hocijaké výhovorky, lebo prečo by oni znížili dane pracujúcim ľuďom, prečo by oni znižovali dane mamám s deťmi. Oni potrebujú sa dostať do štátnych funkcií, potom si vymyslieť průpovídku o tom, jako oni teda idú hájiť slovenské záujmy niekam na Expo do Dubaja a tam prechľastať milión zo štátnych peňazí. Robiť si žúrku, objednať si osem apartmánov v luxusnom hoteli na pol roka. Tri z toho pre reálnych ľudí z ministerstva, ktorí, dobre, povedzme, mali tam čo robiť, a päť pre ľudí, Sulíkových kamarátov, Viskupičových kamarátov, Cigánikovej kamarátov. Jednoducho za štátne peniaze, so štátnym lietadlom si urobili žúrku na náš spoločný účet a, poviem, na účet presne tých mám s tými deťmi. Lebo keď to Sulík s Cigánikovou preslopú v Dubaji, jasné, že potom musia v parlamente hovoriť, že: no neni sú penáze a ani nebudou, a jasne, potom tie mamy s deťmi majú na to doplácať. Toto je presne tá antisociálna, antisolidárna politika strany, ktorá má v názve sloboda a solidarita. To, že čo urobia tí „sociálni demokrati", ktorí tu už 13, 15, 20 rokov oblbujú ľudí o tom ich sociálnom cítení a nechávali deti v rodinách s jedným centom navyše ročne, to neviem.

Ďakujem veľmi pekne. Pre vás, ktorí sa sústredíte na rozpravu, tak som vám chcel povedať, že hokej zatiaľ je 2 : 1, takže môžem pokračovať ďalej (reakcia spravodajcu), áno.
Chcel by som pripomenúť opäť, lebo som vystupoval len v úvodnom slove, čo sledujeme týmto návrhom zákona, ale keď tak pozerám, že teraz by sme si mohli možno niečo aj odhlasovať všeobecným súhlasom, keďže tu opozícia vôbec nie je prítomná. Čo poviete, máte nejaký dobrý návrh? Všeobecným súhlasom, premyslite si.

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Ak má niekto procedurálny návrh, samozrejme, má možnosť, stačí, že jeden zakričí nie, napríklad ja, a potom... (Vstup predrečníka.)

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Ty by si určite nekričal nie. (Reakcia z pléna: „Predsedajúci nemôže sa k tomu vyjadrovať.")

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Predsedajúci má takisto hlasovacie právo. (Reakcie z pléna.)

Matovič, Igor, poslanec NR SRN
Najprv musíme odhlasovať, že predsedajúcemu zoberieme slovo, alebo hlasovacie právo, nie? (Povedané so smiechom.)

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
To neviete, to neviete, nakoľko Národná rada nie je uznášaniaschopná.

Matovič, Igor, poslanec NR SRN
Ale určite predsedajúci by nebol taký zlomyseľný, že by nepodporil dobrý návrh. Takže vymyslite nejaký, neni sú tu, takže teraz je ten čas.

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Koaličná zmluva už neplatí, pán poslanec.

Matovič, Igor, poslanec NR SRN
Však nejde o koaličnú zmluvu, ide o zdravý rozum.
Takže v tomto návrhu zákona, ktorý chcem predstaviť aj v rozprave, tak sledujeme tri ciele. Idem od konca tentokrát. V poslednom chceme predĺžiť daňovú výhodu alebo daňový bonus pre rodiny s deťmi aj po skončení roku 2024, keďže teda nebola vôľa predtým odhlasovať túto zmenu na dlhšie obdobie, takže v tomto prípade, ak by sme schválili túto časť zákona, tak 200 eur na dieťa by platilo aj ďalej. Inak povedané, toto hlasovanie nebude len o zvýhodnení matiek a mladých ľudí od daní, ale bude to aj o predĺžení poskytovania 200 eur na dieťa do budúcna, aj teda od roku 2025. Tým chcem len upozorniť poslancov, ktorí by z rôznych dôvodov chceli hlasovať proti alebo nepodporiť tento návrh zákona, že budú hlasovať aj proti veľmi populárnej zmene, ktorú táto, táto vláda presadila. Budú hlasovať proti predĺženiu podpory 200 eur na dieťa aj teda od roku 2025. Ešte raz, chcem ich na to upozorniť, aby to veľmi dobre zvážili, lebo určite by sa im do kampane nezišlo, aby sme na nich mohli ukazovať prstom, že deťom chcú zobrať 200 eur.
Druhá časť, zase idem od konca, je daňové zvýhodnenie mladých ľudí do 25 rokov, aby nemuseli platiť dane. Veľmi zjednodušene, prvých 15 rokov do dovŕšenia 15 rokov, dieťa pracovať na Slovensku legálne nemôže za mzdu, alebo teda byť zamestnané. Od dovŕšenia 15 rokov do dovŕšenia 25 rokov by dieťa pracovať, alebo teda mladý človek pracovať mohol bez platenia de facto akýchkoľvek daní, keďže tam navrhujeme rovnaký princíp ako pri matkách, teda približne do 2 000 eur by žiadnu daň mesačne platiť nemusel, ak by náhodou mladý človek zarábal viac, ktorých je teda veľmi málinko, tak tí by platili dane len z toho, čo zarábajú nad 2 000 eur. Prečo v prípade mladých ľudí navrhujeme takéto zvýhodnenie? Tak je to z dôvodu, že chceme, aby mladí ľudia zostávali na Slovensku, aby si šťastie nehľadali niekde v zahraničí a aby sme im zatraktívnili možno aj teda to prvé zamestnanie alebo teda to zamestnanie, kým dosiahnu vek 25 rokov.
Jeden z vás, neviem, kto tu vystupoval v rozprave, povedal aj veľmi, myslím, že to bol Karol Kučera, povedal aj veľmi zaujímavý dôvod, ktorý, na ktorý som zabudol, alebo nie že dôvod, ale efekt, ktorý, ktorý takéto daňové zvýhodnenie prináša. Či to je už pri mladých ľuďoch alebo pri matkách s deťmi, tak je to efekt eliminovania takého čierneho zamestnávania. Lebo dnes, keď si zoberieme, že koľko vlastne je, poviem tak, že z ceny práce koľko ide štátu, veľmi zjednodušene, že štátu, hoci teda to je Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa aj finančná správa, každý si z tej mzdy zoberie niečo, alebo teda z ceny práce. Tak to dosahuje zaokrúhlene 50 %. Čiže približne 50 % z ceny práce ide, ide štátu. V tomto prípade, ak sa odpustí daň, tak zase veľmi zaokrúhlene, by to bolo niekde okolo 36 %, alebo kebyže chceme veľmi zjednodušene hovoriť, dnes ide z ceny práce polovička štátu a po novom by išla približne tretina alebo niečo viac ako tretina by išla štátu. A to znamená, že tá atraktivita klamať, kde vlastne ľudia sú zamestnaní mnohokrát na papieri minimálna mzda a ostatné ide bokom alebo teda majú výrazne menej napísané na papieri a ostatné ide bokom, alebo majú naschvál práve kvôli tomu, aby zamestnávateľ ušetril dane, odvody, s čím sa čiastočne jasne, samozrejme, podelí s tým zamestnancom, tak sú aj také prípady, kde sa vlastne na papier napíše štvrtinový úväzok, polovičný úväzok, ale v skutočnosti ten zamestnanec robí na celý úväzok.
V prípade, ak teda to zaťaženie, daňové, dramatickým spôsobom klesne, lebo z polovice na tretinu je to naozaj dramatický pokles, tak v týchto prípadoch, či teda pri matkách s deťmi alebo do 15 rokov, alebo pri mladých ľuďoch do 25 rokov, by ten tlak alebo motivácia zamestnávateľa podvádzať bola výrazne, výrazne nižšia. A tým pádom platí to, čo povedal Karol Kučera v rozprave, že by sa eliminovala tá šedá ekonomika, alebo eliminoval by sa ten, ten nelegálny tok, tok financií medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, čo je, samozrejme, v prospech verejných financií a, samozrejme, je to v prospech aj samotného zamestnanca, keďže vlastne určite si skôr dokáže vybaviť či už pôžičku, alebo hypotéku, keď má oficiálny príjem, ako keď to berie, berie bokom. Samozrejme, takisto platí, že ak budú mať oficiálny príjem možno práve kvôli tomuto daňovému zvýhodneniu vyšší, tak sa im to premietne aj v čase, keď budú mať trošku viacej rokov, v starobe, na dôchodku, lebo jednoducho ten oficiálny príjem sa im, keď bude vyšší, tak sa im viacej napočíta do dôchodkového nároku.
Čiže pri mladých ľuďoch preto, aby sme ich motivovali, aby tu zostali, preto, aby sme ich motivovali alebo demotivovali, aby nechodili na vysokú školu len preto, lebo sa chcú nejako tak ponevierať a aby sme zatraktívnili v podstate ten čas do 25 rokov ísť radšej pracovať, čo určite by pomohlo aj kvalite vysokých škôl alebo teda celkovo kvalite vzdelávania a, a samozrejme, že teda aj verejným financiám, lebo pre verejné financie je určite lepšie, ak mladý človek pracuje ako keď dva, tri roky strávi na vysokej škole, ale dopredu vedel, že však vlastne on ani tú vysokú školu urobiť nechce, lebo jednoducho na to nemá. Takže radšej nech takýto človek sa zapojí do pracovného pomeru, bude platiť opäť zase dane, odvody pre štát, z čoho zase môžme financovať možno aj teda samotné toto opatrenie.
Pri mladých ľuďoch, samozrejme, že sú teda to aj dôvody typu, že im chceme zatraktívniť to obdobie, kedy, kedy môžu pomáhať svojim rodičom, lebo teda najmä pri takých rodinách, ktoré žijú z ruky do úst, sú tie deti skôr tlačené do toho, aby išli brigádovať, tak tieto deti by sme tým pádom zvýhodnili, čiže je to v podstate zároveň aj cielená pomoc. Zrejme synáčik nejakého zbohatlíka, ten si to užíva, ten tak ľahko pracovať nepôjde, keď má 15-16 rokov, a preto je zaujímavé vlastne akože aj zvýhodňovať takýmto daňovým spôsobom alebo zvýšením de facto nezdaniteľnej časti základu dane takéto deti, lebo vlastne tá pomoc končí v rodinách, ktoré to potrebujú.
Čiže mladí ľudia do 25 rokov, a teda ten tretí, alebo prvý návrh, ktorý je v tomto zákone, sú mamy bez daní. My sme si aj po celom Slovenku vylepili bilbordy, dnes sa ma pýtal jeden redaktor, že prečo vy ste vylepili vopred bilbordy mamy bez daní. No tak jednoducho vedieme kampaň, aby sme vytvorili verejný tlak, aby politici, a teda najmä chlapi v tejto sále, lebo ja neverím, že sa tu nájde žena, ktorá bude hlasovať proti, ale najmä chlapi, ktorí majú vždy na Deň matiek plné ústa toho, ako im na matkách záleží, aby počas tohto hlasovania zadosťučinili tým svojim slovám alebo sladkým srdiečkovým statusom a kvetinkám, ktoré ľuďom rozdávajú. Pellegrini vraj bude niekedy cez víkend rozdávať v Michalovciach ružičky, tak som fakt zvedavý, že jako by sa potom pozrel do očí tých, tých žien, ktorým bude rozdávať ružičky, keď v utorok bude hlasovať proti týmto ženám a nepodporí ich daňové zvýhodnenie. Takže bude to taká, taký lakmusový papierik na to, ako to chlapi v tomto väčšinovo, výrazne väčšinovom úzkom parlamente myslia úprimne s matkami, a teda, že či sa za ne len skrývajú, keď potrebujú naháňať hlasy, alebo tak keď reálne pre ne niečo môžu urobiť, tak že či to aj naozaj reálne urobia.
Prečo navrhujeme, aby matky alebo mamy dane neplatili, no preto, lebo si to jednoducho zaslúžia, nemali by byť trestané, tak to pekne veľmi zdôrazňovala naša kolegyňa Zitka Pleštinská, kde hovorila o tom, že netrestajme ženy za to, že sa rozhodli byť matkami a de facto to, že tu naozaj desiatky rokov ignorujeme tento problém, len o ňom hovoríme možno raz do roka, keď vyjde nejaká štatistika, zase si niekto zavzdychá na internete alebo vo verejnom priestore, že teda áno, chúďatká naše matky zarábajú o 20 % menej ako muži a nič s tým neurobíme, tak sme, ani neviem jaké slovo by som na to našiel, ale v podstate cynici, ktorí, ktorí zneužívame túto otázku len vtedy, keď nám to vyhovuje, ale vtedy, keď pre matky s deťmi niečo máme urobiť, tak strčíme hlavu do piesku alebo nájdeme si nejakú výhovorku.
Je to zároveň ďalšia tehlička v budovaní takého, poviem naozaj, že Slovenska ako výkladnú skriňu prorodinnej politiky Európy, samozrejme, že nám ešte pár krokov a pár tehličiek chýba, najmä možno takých ústretových, typu, k dispozícii škôlky, jasličky a podobne, možno väčšia podpora zamestnávania matiek na čiastočné úväzky, kde Slovensko je na chvoste Európy, že keď už niekto ide robiť, tak tí zamestnávatelia viac alebo výrazne očakávajú skorej tie plné pracovné úväzky a podobne. Čiže niečo nám, samozrejme, do toho chýba, ale tie tehličky, ktoré sme za tie tri roky postavili, a keďže dnes de facto vláda, vláda poslednýkrát zasadala, tak si myslím, že treba aj, aj spraviť taký, taký odpočet. Tak naozaj či už to je odstránenie krivdy voči dôchodkyniam, ročníky ´57 – ´63, to bolo z dielne SME RODINA, potom zrušenie doplatkov na lieky pre deti do šesť rokov, myslím, že takisto SME RODINA. Presadili sme tehotenský príspevok, absolútny unikát v celej Európe, len slovenské matky majú podporu, finančnú, od štvrtého mesiaca tehotenstva, v priemere to vychádza 2 000 eur dokopy za šesť mesiacov od štvrtého mesiaca do dňa pôrodu. Rodičovský bonus teraz v priebehu mesiaca prvýkrát vyplácaný v priemere vo výške, myslím, že 306 eur na jedného rodiča. To sú zase odmena pre dôchodcov, ktorých deti pracujú na Slovensku, podotýkam. Dvakrát zavedenie, dvakrát vyššie dotácie na obedy v porovnaní s Ficom, Pellegrinim, kedy tá dotácia vtedy za nich bola euro dvadsať, keď si pamätám, teraz je dve tridsať. Čiže naozaj skoro o 100 % vyššia, čiže aby deti mali kvalitnejšie obedy. Zavedenie aby aj príspevok pri narodení dieťa bol aj pri štvrtom dieťati, nielen do tretieho dieťaťa, takisto super vec. No a, samozrejme, výkladná skriňa našej prorodinnej politiky, a to je 200 eur na dieťa. Niečo, čo nám nikto neveril, všetci si robili srandu, potom proti nám bojovali a na konci sme to síce natesno s hlasmi, ale v parlamente presadili. A myslím, že všetci môžme byť na to hrdí.
Cítim to na tých stretnutia s ľuďmi, kedy postupne na začiatku možno boli nejaké spochybňovania a nevedeli si ľudia presne vypočítať, ako to je, ale postupne je vidieť, že každý zamestnávateľ, keďže človek je homo ekonomikus, každý zamestnanec sa opýta tej svojej mzdovej účtovníčky, kde mám tých Matovičových 200 eur? Na konci ona mu to vysvetlí a už dnes cítim to po tých debatách, že ľudia sú úplne presne v téme, vedia, čo treba urobiť preto, aby dosiahli maximálnu podporu, vedia si to nájsť na tej svojej výplatnej páske, vedia, že tých 60 eur, čo im príde z úradu práce, sociálnych vecí, treba k tomu pripočítať a dokopy to je presne tých 200 eur.
Včera, včera alebo predvčerom, teraz už sa mi to motá, predvčerom, áno, som mal stretnutie s jednou dámou, ktorá mi hovorila, že teda jej sestra má šesť detí, ale teda že čerstvo má, teda porodila siedme dieťa, že škoda že tá podpora tých 200 eur je len na tých šesť detí, lebo že jej manžel má veľmi dobrú výplatu a že jej by to aj z toho vyšlo, ale škoda, že to je len do šesť detí. Hovorím, že podľa mňa nie je do šesť detí, aspoň som teda také zadanie pri tom zákone nedával, keď sme ho tvorili, do šesť detí len rastie tá percentuálna miera kvázi náhrady, alebo ako sa to povie, percento z čiastkového základu dane, kde sa vypočítava vlastne nárok. Ale teda potom v stredu mi povedala, že no zistila od sestry, že áno, že jej sestra má 1 400 eur, alebo teda ich rodina tej sestry má navyše 1 400, nie navyše, pardon, to neni pravda, ale teda má, na tých sedem detí dostala 1 400 eur, keďže manžel má teda dosť slušnú výplatu. Ale koľko to je navyše, tak vieme. Na sedem detí za Fica a Pellegriniho 45 eur krát 7, 7 krát 40, skúšam vás, 280, 7 krát 5, 35, čiže 315. A 1 400 je teda sakra rozdiel. Čiže skoro 1 100 eur táto rodina so siedmimi deťmi má navyše preto, lebo aj manžel pracuje, je to tak nadstavené, aby teda to bolo motivačné sa zamestnať. Tak ja som veľmi rád týmto zmenám, ktoré sme zaviedli.
Ale chcel by som vás poprosiť, nemohli by sme tie faktické dať až v utorok? Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No tak symbolicky mám hovoriť o zákone, ktorý uvádzam, ale ono v podstate veľmi súvisí aj s tým predošlým zákonom, lebo keď si pozreme na tých 30 rokov existencie samostatnej Slovenskej republiky alebo existencie, alebo 33 rokov po revolúcii z novembra ´89, tak veľmi zjednodušene by sme mohli to tak hodnotiť, že bolo to obdobie, kedy do politiky kandidovali ľudia, ktorí s cieľom, aby keď sa do nej dostanú, aby okrádali svojich vlastných voličov a kvôli tomu nakoniec tí vlastní voliči trpeli. A, bohužiaľ, musím konštatovať, keď sa pozerám priebežne na prieskumy preferencií, že akoby tým voličom niektorých politických strán to robilo v podstate dobre, že oni oceňujú to, že ich politici okrádajú a tým pádom vzhľadom na to, že sú zrejme s tým spokojní, mne to trošku pripadá jako ten známy štokholmský syndróm, tak potom, kedy tyran, týraný má rád svojho trýzniteľa, tak potom následne týchto ľudí volia. A teraz vieme, že mafiánske strany, ktoré vo veľkom Slovensko rozkrádali ako SMER a HLAS, ktoré rozkradli 30 mld. eur za 12 rokov, čo na Slovensku bačovali, tak teraz zrazu majú dokopy pomaly 35 % preferencií.
No a teda ako to súvisí? Súvisí to s tým, že tí, ktorí trpeli tie posledné roky alebo desiatky rokov kvôli tomu, že politici kradli, sú práve ten alebo ten pospolitý ľud a v tomto prípade v tomto návrhu zákona budeme hovoriť, budeme rozprávať, ale budem hovoriť o mamách alebo ženách, ktoré sa rozhodli byť matkami, a takisto potom o mladých ľuďoch, ale teda pôjdem tak dopostupna.
Návrh zákona, ktorý predkladám, rieši tri otázky. Prvá otázka je, že dlhé roky, dlhé roky tu politici, desiatky rokov, v Deň matiek hovoria, ako veľmi im na nich záleží a Deň matiek máme zhodou okolností teraz v nedeľu. Aj by som tak povedal, že pánbožko má rád tie, tie matky, lebo takto krásne naprogramovať tento návrh zákona, že dnes sa o ňom bude hovoriť, v nedeľu bude Deň matiek a v utorok sa o návrhu, o ktorom dnes budeme hovoriť, bude hlasovať, tak to je úplne ideálna, ideálne nadstavený, nechcem povedať, marketing, ale súhra náhod alebo teda vyššia vôľa.
Takže o čo ide v návrhu, ktorý predkladáme, pôjdem teda do radu. Vieme, že každá spoločnosť bez žien, ktoré sa rozhodnú byť matkami, je odsúdená na zánik. Je to možno otázka pár desiatok rokov a je koniec. Možno poznáte taký experiment, volá sa to myší raj, ak nepoznáte, odporúčam dať si to do gúglu, je to krásny experiment o tom, kedy v tisíc deväťsto, myslím, štyridsiatom siedmom roku istý vedec vytvoril ideálne prostredie pre spoločnosť, kde, pre spoločnosť myší, kde mali dostatok priestoru, kde mali dostatok jedla, kde mohli rozvíjať tú svoju spoločnosť a naozaj pre tie myši to bol raj. A keď sa tam tie myši teda pár hodín na začiatku dostali, tak veľmi sa im tam páčilo. Snažili sa, mali sa radi, množili sa, papkali a postupne tá spoločnosť exponenciálnym rastom alebo rýchlosťou rástla a ten priestor bol k dispozícii približne pre päťtisíc myší. Len potom postupne začal ten vedec pozorovať veľmi zvláštne správanie sa toho spoločenstva, ktoré tam postupne vznikalo, a zrazu už chlapi prestávali mať záujem o ženy, omnoho väčší záujem mali o svoje kožúšky alebo o iných chlapov a postupne tá spoločnosť vlastne dosiahla maximálny počet asi tritisíc myší a následne, keď teda chlapi nemali záujem o ženy, ženy nemali záujem o chlapov a tie teda ženy, v tomto prípade myši, sa rozhodli nebyť matkami, tak nakoniec to bola otázka, myslím, jeden a pol roka, celá tá spoločnosť vyhynula. My, našťastie, nie sme myši, hoci niekedy mám pocit, že takisto z roztopaše rôzni chlapi sa viacej starajú o svoj kožúšok a inklinujú k rôznym iným objektom ako, ako k ženám. A ma to mrzí, lebo myslím si, že mali by sme podporovať zdravý rozvoj našej spoločnosti.
No ale aby som išiel k veci, tento návrh zákona rieši dlhoročnú krivdu, ktorú politici v Deň matiek veľmi často a s obľubou spomínajú, ale čuduj sa svete, nikto neprichádza alebo neprišiel dodnes s riešením, ako krivdu, že ženy matky zarábajú približne o 20 % menej ako ich rovesníci chlapi, ako túto krivdu odstrániť. My sme ako hnutie si povedali, že takým základným naším cieľom v politike je klepnúť, veľmi zjednodušene, klepnúť zlodejom po prstoch a ušetrené prostriedky investovať do rozvoja prorodinného štátu. Preto jeden z prvých návrhov, ktorý, ktorý sme v koalícii aj riešili, bolo odstránenie krivdy voči matkám, ktoré sa narodili v ročníkoch ´57 – ´63, bola to vtedy aj taká najmä iniciatíva hnutia SME RODINA, aby som bol spravodlivý, ktorú sme veľmi radi podporili. Stálo to dokopy 450 mil. eur. Bola to krivda, ktorú spáchal Pellegrini s Ficom voči teda týmto matkám v ročníkoch 1957, ´8, ´9, ´60, ´61, ´62, ´63, to bolo približne 500-tisíc matiek, ktoré zrazu nemali byť zvýhodnené za to, že mali deti, nemali mať možnosť odísť do skoršieho dôchodku. My sme napriek tomu, že sme tu mali ťažkú krízu covidu, túto krivdu riešili, vyriešili a tieto matky sme dostali na roveň tých ostatných, ktoré to zvýhodnenie majú.
Potom sme prišli, alebo schválili sme riešenie, ktoré odpúšťa doplatky pri deťoch do šesť rokov, doplatky za lieky. Takisto to neurobili tí sociálni demokrati, či už z HLAS-u alebo SMER-u, alebo HLASOSMER-u, alebo ako im hovoríte, ale urobili sme to my, naša vláda, a myslím si, že môžeme byť na to hrdí.
Ďalší návrh, ktorý my sme mali aj v našom Rozhodni to! alebo ankete, ktorú sme robili pred voľbami, bol návrh o tom, že zavedieme od štvrtého mesiaca tehotenstva tzv. tehotenský príspevok. Sľubovali sme 200 eur, na konci sme urobili také riešenie, ktoré je dnes vo výške 240 – 370 eur mesačne, a tým pádom výrazne viac ako sme aj pred voľbami sľúbili, čo je trošku unikátne, lebo zvyčajne politici neplnia to, čo pred voľbami sľúbia a nie že plnia ešte viac jako, jako sľúbia. A tým pádom dnes každá tehotná mamička od štvrtého mesiaca až do dňa pôrodu, čiže zvyčajne šesť mesiacov, môže čerpať tehotenský príspevok v priemernej výške viac ako 300 eur, čiže šesť krát viac ako 300 eur je približne 2 000 eur. Áno, každá, ale pardon, každá, ktorá predtým spĺňa podmienky na materskú, to znamená, že predtým bola zamestnaná, myslím, že počas dvoch rokov aspoň 270 dní. Čiže opäť ústretová ruka voči matkám, voči, alebo tá ďalšia prorodinná politika, ktorú sme schválili a kde sme unikátni a ja som hrdý na túto Matovičovu atómovku, keď ju tak teda aj niekto nazýva, lebo keď touto Matovičovou atómovkou sme sa stali unikátni v celej Európe, že žiadna iná krajina nepodporuje tehotné matky po finančnej stránke v Európe len Slovensko, tak si myslím, že môžme byť právom na čo hrdí.
Takisto z iniciatívy, myslím, že nášho poslanca Milana Kuriaka? Je tu vedľa mňa, tak mi to potvrdí, už si to presne nepamätám, sme presadili to, že aj príspevok pri narodení dieťaťa bude nielen do troch detí, ale aj na štvrté dieťa. (Reakcia spravodajcu.) Neviem, neviem, neviem, čia presne iniciatíva to ľudí z nášho klubu bola, Anka? Anka Záborská? Takže Anky Záborskej, tak Milan tam asi teda iba hlasne to pripomínal, takže možno som si ho viacej s tým identifikoval, každopádne zase poslanec nášho poslaneckého klubu, alebo v tomto prípade poslankyňa. Takže zase môžme byť právom na to hrdí, a keď v máji sme teda chodili aj po debatách po Orave a pri tých, na tie debaty, a myslím si, že to je taký aj trošku magnet na matky také mnohodetné, lebo asi aj zrejme najviac pocítili podporu cez 200 eur na dieťa, tak teda najmä ale na tej Orave tých matiek, ktoré majú štyri a viac detí a poctivo ich vychovávajú a tie deti chodia do školy, chodia do práce, tak veľmi veľa tých matiek to určite ocenilo alebo ocení aj do budúcna, túto politiku. Čiže to bolo ďalšie prorodinné opatrenie.
No a úplne prelomové prorodinné opatrenia, a teda to zase môžem potvrdiť, že chodíme po Slovensku, za päť týždňov sme mali 31 diskusií v okresných mestách, tak to je téma číslo jedna. Keď nikto pred rokom alebo dvomi rokmi, keď som to ako minister, čerstvý minister financií predstavil, tak nie že nikto, ale veľmi málo ľudí mi verilo, že to dokážeme spraviť. Že dokážeme presadiť opatrenie, kedy zvýšime podporu na dieťa o viac, alebo teda o 320 %. Podotýkam 320 %. Viac jak na štvornásobok toho, čo podporoval, podporovali deti Fico s Pellegrinim, tak na začiatku veľmi málo ľudí tomu verilo, potom to mnohí zosmiešňovali, proti tomu potom nakoniec bojovali, to vieme, to si tu pamätáme tie, naozaj to boli doslova zápasy v júni minulého roku, kde tu SaS poslanci išli normálne tak bezcitne vykrvácať v boji proti podpore 200 eur na rodiny.
Na konci ma mrzí, že teda aj pani prezidentka, keď už aj parlamentom ten návrh prešiel, tak pani prezidentka ten návrh dala na Ústavný súd, čo som dodnes nepochopil. Lebo keď rok predtým s dôvodom to dala, lebo teda že sme to dali v skrátenom legislatívnom konaní a že tým sme porušili legislatívne pravidlá, a keď som videl, že rok predtým, keď SaS dala návrh cez skrátené legislatívne konanie, že aby pes mohol chodiť do reštaurácie, tak som naozaj dodnes nepochopil konanie pani prezidentky, kde veľmi zjednodušene a populisticky, by sa dalo povedať, že pes v reštaurácii jej bol viacej cenný ako, ako podpora dieťaťa v rodine, čo ma teda veľmi mrzí. Ale nakoniec v podstate nedokázala ani ona zahatať spustenie unikátneho projektu opäť v Európe, kde dnes Slovensko je krajina, ktorá najviac podporuje dieťa v rodine po finančnej stránke, keďže teda v pomere k priemernej mzde. Áno, sú krajiny, pár teda krajín, ktoré majú extrémne vyššie priemerné mzdy na Slovensku a ktoré dávajú aj jemne viac na dieťa, ale v tej krajine to je pár drobných. U nás 200 eur v porovnaní s priemernou mzdou alebo priemernou čistou mzdou je naozaj veľmi citlivá, alebo teda citeľná podpora, ktorú rodina zásadným spôsobom cíti. Čiže ďalšie prorodinné opatrenie z našej alebo počas našej vlády.
A keď si teda porovnáme, že koľko by museli sa dožiť deti za Fica, Pellegriniho tým „tempom", ako im oni zvyšovali pomoc na dieťa, kde to bolo naozaj že, tuším, rodinný prídavok o dvadsať centov v priemere ročne, daňový bonus o dvadsaťjedna centov v priemere ročne alebo dvadsaťtri centov, tak tie deti by sa museli dožiť 380 rokov, aby sa dožili pri tom „budovaní" Ficoveho a Pellegriniho sociálneho štátu podpory 200 eur na dieťa. Takže máme byť naozaj na čo hrdí, že sme ten boj či so saskármi, ktorí v podstate kvôli tomu povalili vládu a v podstate dnešným dňom ten ich zásadný boj je dokonaný, takže sme vyhrali tento boj aj voči antisociálnym saskárom, ktorí sa nehanbia mať v názve solidarita, ale aj voči tým, ktorí sa tu dlhé roky hrdia a skrývajú za názov sociálna demokracia, či už teda od Fica alebo od Pellegriniho, ktorí všetci alebo nikto z nich tento návrh nepodporil. Takisto sme porazili alebo vyhrali boj tuto s tými, čo si hovoria že REPUBLIKA, ako im na nej záleží, ako rodina je základná bunka našej republiky, ale keď mali podporiť tie základné bunky našej republiky, tak hlasovali proti, lebo im to sponzori od Fica prikázali a bez hanby hlasovali proti rodinám. Takže nebojme sa nazývať ľudí, ktorí sú antisociálni, protirodinní, že sú antisociálni, protirodinní a takisto sme ale teda porazili na konci aj pani prezidentku, ktorá táto, túto pomoc napadla na Ústavnom súde.
Takže vymenoval som viacero prorodinných opatrení, ktoré sme od volieb spoločne presadili, hovorím, že aj napriek rôznym polenám a áno, aj za cenu, že kvôli tomu padla vláda alebo ja som skončil byť minister financií. Sme na konci, si môžme povedať, že nikdy v histórii Slovenskej republiky nebola vláda, ktorá by presadila také množstvo prorodinných opatrení a ktorá by tým pádom zadosťučinili svojim slovám, alebo zadosťučinila svojim slovám, že jej na rodinách s deťmi záleží. My sme to naozaj do bodky splnili, a podotýkam, čerešničku na torte, že síce krivdu odstrániť, krivku voči matkám ročníky ´57 – ´63, áno, sľuboval Boris pred voľbami. Lieky pre deti, áno, sľubovali takisto. To sú sľuby spred volieb. Tehotenský sme sľúbili my, splnili sme ho ešte vo väčšej miere a v priemere až o 60 % sa dnes vypláca vo vyššej výške, ako sme ho sľúbili pred voľbami v našom Rozhodni to! Príspevok na ďalšie dieťa, myslím, že sme ho nemali ani v programe, že takisto to bol bod, ktorý sme sa rozhodli, teda príspevok pri narodení, urobiť až dodatočne. Čiže ani to nebolo splnenie predvolebného sľubu, čo sa cení. A tá najväčšia bomba alebo atómovka 200 eur na dieťa, nenájdete ju v našom programe, nenájdete ju v našom Rozhodni to!, nenájdete nikoho, kto z nášho hnutia také niečo pred voľbami sľuboval, ale keď sme zistili v polovičke nášho vládnutia, keď som dostal ja ako minister financií na stôl štatistiku z európskeho štatistického úradu z Eurostatu, že ako teda tu dobačoval Fico, Pellegrini slovenské rodiny s deťmi a z tej štatistiky vyšlo, že sú najviac, že ich urobili títo dvaja páni Fico s Pellegrinim, že ich urobili najviac ohrozené chudobou, tak som si povedal, že tento problém budeme riešiť. Sľúbili sme niečo, ako som povedal predtým, tak možno gándhíovsky, že najprv, teda sľúbili sme to a najprv síce si z nás robili srandu, neverili nám, potom proti nám bojovali, ale na konci sme ten boj vyhrali. Takže myslím, že to je na tom veľmi cenné, že sme nesnažili sa len presadiť to, čo sme sľúbili v prorodinnej politike, ale na konci sme presadili aj teda to, čo sme pred voľbami nesľubovali.
A presne rovnakého rangu je aj idea, ktorú vám dnes tu oficiálne predstavujem, a to je idea alebo návrh zákona, kde, čiže rovnakého rangu, to znamená, že vôbec sme to nesľubovali pre voľbami, ale keďže vidíme, že ten problém tu je a treba ho riešiť, tak prichádzame s riešením, aby sme vyrovnali de facto platy mužov a žien. Alebo ešte inak, aby sme vyrovnali platy matiek a ľudí, ktorí nerodili, či teda možno žien, ktoré nie sú matkami, a mužov, ktorí teda, našťastie, matkami nemôžu byť. Dúfajme, že to tak dlho vydrží.
Takže je tu veľká krivda. Zoberme si dvoch spolužiakov, chlapec a dievča. Študujú rovnakú školu, možno sú, boli spolužiaci na základnej škole, možno na strednej, možno potom na vysokej alebo bez vysokej, to je jedno. Rovnako začínajú pracovať v rovnakom zamestnaní. Chlapec si buduje svoju kariéru konzistentne, lebo keď sa mu aj náhodou narodí dieťa, tak on kvôli tomu na tú materskú zvyčajne nejde. Jednoducho naďalej, keď na začiatku možno začínal ako robotník, po pár rokoch je možno z neho majster, na konci vedúci zmeny, možno na konci aj vedúci prevádzky. Ale jeho spolužiačka z tej istej školy na začiatku príde ako robotníčka. Možno po pár rokoch ide na materskú, možno nasleduje druhá, možno aj tretia, ale zrazu tým pádom jej z kariérneho rastu vypadáva iks rokov, tri, štyri, päť, desať, možno niekedy aj dvanásť. Ja som bol hrdý, že som zamestnával v svojej firme ženy, ktoré prišli, že mali päť, šesť detí, po pätnástich, osemnástich rokoch na materskej, a doslova mi to dobre robilo, že takéto ženy sme ťahali dovnútra. A jednu si dodnes pamätám, robila nám obchodníčku v Žiline, a ona mi na tom pohovore hovorí, že ale viete, ja mám takú obmedzenú trošku slovnú zásobu, lebo ja osemnásť rokov iba plienočky a kašička a pusinka a riťka a podobne. A tým pádom ale na konci mala taký verklík, že v priebehu možno mesiaca v práci rozprávala najrýchlejšie z celej roboty a pozdravujem teda Evu aj z tohto miesta, ak by náhodou sa k tomu videu dostala.
Čiže ženy, ktoré sa rozhodnú byť matkami, zrazu nebudujú svoju kariéru v čase, keď sú doma s deťmi, a tým pádom voči svojim spolužiakom rovnako starým sa dostávajú do nevýhody alebo jednoducho majú hendikep. A keď aj potom do tej práce prídu, tak už možno ten ich spolužiak je medzičasom vedúci zmeny, možno majster, ale tá matka po materskej prichádza, alebo po rodičovskom, prichádza možno v tej istej pozícii, v akej začínala, prichádza na pozíciu možno robotníčky. A vieme, že, bohužiaľ, veľa zamestnávateľov trošku potom aj následne pozerá cez prsty na tieto matky, kde vedia, že teda dobre, a možno čím viacej tých detí doma, možno tým viacej starostí, tým viacej očeeriek a chorôb a tá matka im z toho pracovného procesu vypadáva a ten kariérny rast pri týchto ženách, ktoré sa rozhodli byť matkami, je teda tým pádom výrazne zabrzdený.
A čo to znamená? Keď jednoducho niekto je obyčajná robotníčka, niekto je už vedúci, vedúci zmeny, tak aj výrazný rozdiel v platoch. O tomto všetci vieme. Tento rozdiel si veľmi dobre uvedomujú aj naši slovenskí muži. Veľmi dobre si ho uvedomujú 30 rokov, 33 rokov od revolúcie aj naši slovenskí politici. Spomenú si na ženy, matky v Deň matiek, napíšu krásne statusy, možno si spravia sladké tlačovky, možno na tých MDŽ to, čo si Fico robí, porozdávajú karafiáty, povedia, ako im veľmi na nich záleží. Veľmi dobre vedia, aký tu je problém, dlhodobý, systematický, že ženy matky zarábajú menej len a len preto, lebo sa rozhodli byť matkami, ale nikto z nich ten problém doteraz neriešil a ani nechce riešiť. Nikto z nich nebol schopný ani prísť s riešením, ako ten problém vyriešiť. A preto predkladám návrh zákona, ktorý je veľmi elegantným riešením, ako zrovnoprávniť platy žien, ktoré sa rozhodli byť matkami, so všetkými ostatnými svojimi rovesníkmi, ktorí teda prirodzene matkami nie sú alebo, lebo sú to chlapi, alebo teda ženami, ktoré sa rozhodli alebo im to nevyšlo byť bez detí.
Takže ten návrh spočíva vo veľmi jednoduchom opatrení, a to takom, že z prvých približne 2 000 eur, je to niečo vyše 2 000 eur momentálne, ale je to vlastne 16-násobok priemernej mzdy a taký prepočet, ale vychádza to niečo vyše 2 000 eur, z prvých 2 000 eur by zo svojho príjmu ženy matky neplatili absolútne žiadnu daň. Alebo ešte inak povedané, z prvých 2 000 eur by platili daň nula percent. Z ostatného príjmu by platili daň tak ako všetci ostatní, ale práve takéto ženy matky bez ohľadu na to, aký počet detí majú, s jediným kritériom, keď jednoducho ešte majú doma dieťa do 15 rokov, majú doma je dôležitá poznámka, ku ktorej sa potom vrátim, keďže teda ešte majú alebo porodili dieťa, ktoré ešte nemá 15 rokov a sa starajú o neho, tak by toto daňové zvýhodnenie mali. Čo to znamená? Že čistý plat by sa v priemere týchto žien alebo matiek s deťmi do 15 rokov vyrovnal platom mužov, čistý plat. Áno, hrubý plat by zostal naďalej rozdielny, lebo sú tam rozdielne pracovné zaradenia vzhľadom na to, že ženy nemohli ten kariérny rast postúpiť, ale čistý plat by vlastne tým, že by na ňom nebolo zdanenie, čisté platy mužov a žien alebo teda matiek a mužov alebo žien, ktoré nie sú matkami, tie platy by sa vyrovnali. Je to veľmi elegantné, jednoduché riešenie, ktoré sme dávno mali prijať. A čudujem sa všetkým politikom, ktorí doteraz tú moc mali, ktorí doteraz sa tu strašne tvárili, ako im na matkách záleží, že zostali len pri tých úbohých slovách, ako im teda záleží, ale ani raz nepristúpili ku skutkom. Koľko by to stálo, alebo teda dobre.
Poviem ešte druhú časť, o čo vlastne, čo navrhujeme v ďalšej časti. Tak v ďalšej časti je to veľmi podobné opatrenie, ale teda z iných dôvodov, a to je opatrenie, aby rovnaký princíp sa uplatnil aj pri mladých ľuďoch do dovŕšenia 25 rokov. Čiže kým má niekto 24 rokov a 364 dní, kým nedosiahne vek 25 rokov, aby takisto nemusel platiť dane z prvých 2 000 eur svojho príjmu. Ešte raz, z prvých 2 000 eur. Prečo to hovorím a tak zdôrazňujem, lebo v médiách sa objavilo, že OĽANO alebo Matovič navrhuje, aby tí, ktorí zarábajú menej ako 2 000, nemuseli platiť dane a tí, čo zarábajú viac, aby dane už platili z celého príjmu. Samozrejme, že to by nebolo fér, takže je to robené v tom duchu, že z prvých 2 000, to, čo zarábajú navyše, nech sa páči, ak takí sú, nech si to riadne zdania. Počet matiek, ktoré zarábajú viac ako 2 000 eur, je naozaj zanedbateľné jednotky percent. Počet mladých ľudí, ktorí zarábajú viac ako 2 000 eur, je veľmi podobné zanedbateľné jednotky pár percent. Takže viac ako 90 % matiek, viac ako 95 by to malo byť, 95 % matiek s deťmi do 15 rokov by z prvých 2 000, alebo teda vlastne by celý svoj plat mali bez akýchkoľvek daní a len 5 % matiek s deťmi do 15 rokov by z časti, ktorá je nad 2 000 eur, dane platili. Približne niečo podobné platí aj pri mladých ľuďoch bez daní.
Dôvody, prečo pri mladých ľuďoch takéto opatrenie navrhujeme, je preto, lebo Slovensko bez toho, aby mladí ľudia na Slovensku chceli zostať po škole aj pracovať a žiť, nemá šancu prežiť. Slovensko, keď ďalej pôjde týmto tempom de facto vyľudňovania, že mladé talenty nám odchádzajú do zahraničia, a kde si pozrete niektoré fakulty v Českej republike, že je tam viac slovenských študentov ako českých, ak pôjdeme ďalej touto cestou, kedy tí študenti potom aj, bohužiaľ, zapúšťajú korene v tých iných krajinách a nevytvoríme im dostatočne motivujúce prostredie na Slovensku, tak na konci zo Slovenska v horizonte pár desiatok rokov bude len taký možno skanzen. Teraz akurát vidím hore, tuším, myslím, že sú to aj študenti, tak práve tento návrh je mierený na nich. Oni dnes študujú, ale keď tú školu skončia, bolo by dobre, aby sme im (reakcia z balkóna), super, ďakujem pekne (povedané so smiechom). Dole asi nemôžu ísť, ale tak potom, potom sa odfotíme teda, dobre, díky moc. Ale ja tu ešte chvíľku asi budem. Viete, no. A vy tu asi neviem, či tak dlho budete. Ináč, to je perfektné, že mohli byť sme dať aj hore mikrofón a potom by sme vlastne takto interaktívne komunikovali. Čo poviete?
Takže tento návrh hovorí presne o tom, že keď títo mladí ľudia, odhadujem z diaľky, že to budú tak šestnásť, sedemnásť možno roční chalani, možno aj dievčatá, keď na konci, či už skončia strednú školu a pôjdu, rozhodnú sa ísť pracovať alebo aj ukončia vysokú školu, alebo aj počas školy pôjdu niekam pracovať, tak do 25 rokov, kým nedosiahnu vek 25 rokov, zo svojej mzdy nebudú musieť platiť dane. Čiže inak povedané, keďže vieme, že dnes už môžu mladí ľudia oficiálne brigádovať od 15 rokov, tak môžu 15-roční, 16-, 17-, 18-, 19-, 20-, 21-, 22-, 23-, 24-roční až do, teda kým dosiahnu vek 25 rokov, čiže prvých desať rokov by sme mladým ľuďom umožnili, aby mohli pracovať bez daní. Keď si niekto povie, že on nebude chodiť brigádovať, on najprv vyštuduje vysokú školu a potom možno ešte aj druhú a až potom pôjde do práce, no, bohužiaľ, na neho to nevyjde, lebo už bude mať chlapec 28 rokov, alebo dievča, plus-mínus, možno 29, tak už mu to obdobie uplynulo a už to zvýhodnenie na neho nebude viazané. Ale keď niekto, a zase podotýkam, najmä to možno budú tie rodiny, ktoré obracajú každé to euro trikrát, keď si ten mladý človek 15-ročný, 16-, 17-ročný povie, že chce svojim rodičom, rodičom pomáhať, aby nebolo to finančné bremeno vedenia domácnosti len na samotných rodičoch, tak ten mladý človek od 15 rokov v podstate 10 rokov môže využiť obdobie, ak sa teda náš, náš návrh prijme, ak za neho zahlasujete, bude môcť využiť obdobie, kedy bude môcť pracovať bez platenia akýchkoľvek daní. Čo si myslím, že je teda je veľmi lákavá ponuka a zároveň, ešte raz hovorím, čím je viac rodina v núdzi, tým je väčší tlak na deti, aby čím skôr išli brigádovať po dosiahnutí tých 15 rokov, aby čím skôr išli pomáhať svojim rodičom. To znamená, že je to práve cielená adresná pomoc tým mladým ľuďom a tým rodinám, ktoré potrebujú si privyrobiť niečo aj prostredníctvom týchto mladých ľudí, a tým pádom je to naozaj veľmi adresná pomoc voči tým ľuďom, ktorí pomáhajú.
Čiže jedna vec je motivovať mladých ľudí, aby tu zostali. Druhá vec je, motivovať, aby pomáhali svojim rodičom, lebo priznajme si, za tú istú prácu mladý človek do 25 rokov a jeho rodič nad 25 rokov budú mať trošku rozličnú mzdu. Čiže je to atraktívnejšie pre toho mladého človeka, aby tú prácu robil. A taká, také nepriame, nepriamy efekt, side effect, jak sa to povie, bočný efekt tohto návrhu je, že vlastne pomôže nám skvalitniť aj vysoké školstvo a možno pomôže nám dostať viacej mladých ľudí na odborné stredné školy. Lebo keď zavedieme takéto opatrenia, mladí ľudia budú vedieť, že v podstate mám to zvýhodnenie do 25 rokov, keď pôjdem pracovať, tak ak to je človek, ktorý rozmýšľa, že idem sa možno schovať na 2-3 roky niekam na vysokú školu, ale vlastne vôbec ho to tam neláka, len možno niekto ho do toho tlačí alebo možno rodičia chcú, aby mal silou mocou titul, ale on vie, že jednoducho to nie je jeho svet, tak aj zo strany tých rodičov možno je ten tlak na zbytočné štúdium na vysokej škole, kde potom nám to znižuje kvalitu vysokých škôl a zároveň pomknutie, aby možno išiel do nejakú, na nejakú strednú odbornú školu, kde vyjde v rukách s nejakým konkrétnym remeslom, tak bude, bude lepší, lebo jednoducho ten mladý človek bude vedieť, že to zvýhodnenie je obmedzené časovo len do dovŕšenia 25 rokov. A keď ho bude chcieť využiť, tak načo bude chodiť na nejakú vysokú školu, ktorá ho aj vlastne vôbec nebude ani baviť.
Takže jeden návrh, prvý, prvá časť návrhu matky alebo mamy bez daní. Kdežto sami, keď sme teraz robili bilbordy po Slovensku, tak sme mali takú veľmi zaujímavú debatu u nás vo vnútri, že či je lepšie na ten bilbord napísať matky, mamy, niektorí potom dávali návrhy, že matere a rôzne iné. Na východe, že sa hovorí mame mamka ako úplne zvyčajné a je to najkrajšie oslovenie, takže sme rozmýšľali rôznym spôsobom a na konci sme sa rozhodli, že ten návrh napíšeme „OĽANO za mamy bez daní" a myslím si, že je to také veľmi pekné vyjadrenie toho, čo vlastne týmto teda návrhom chceme dosiahnuť.
Čiže v prvej časti tohto návrhu zákona navrhujeme, aby mamy dane neplatili, ak majú deti do 15 rokov, v druhej časti navrhujeme, aby dane neplatili mladí ľudia, ktorí sú do 25 rokov, a v tretej časti navrhujeme, aby zvýhodnenie 200 eur na dieťa alebo teda ten, tá časť daňového bonusu 140 eur trvala aj potom od januára 2025, keďže dnes sa v zákone nachádza len do konca budúceho roku, len do decembra, 31. decembra 2024.
Takže tento návrh sa skladá z troch rozličných častí, ktoré som si vám dovolil takýmto spôsobom predložiť. Budem veľmi rád, ak návrh predložíte (podporíte, pozn. red.) a hlavne by som bol veľmi rád, aby sa chlapi v utorok zachovali akí, ak..., pardon, by som bol veľmi rád, aby sa chlapi v utorok zachovali naozaj ako skutoční chlapi. Aby to neboli len akože chlapi, ktorým akože v nedeľu bude záležať na ženách matkách, keďže bude Deň matiek, ale v utorok, keď budú mať urobiť to správne rozhodnutie v prospech tých istých matiek, za ktoré sa budú v nedeľu skrývať, už zrazu budú hlasovať politicky podľa toho, ako im predsedovia politických strán povedia.
Takže po 33 troch rokoch od revolúcie máme v utorok konečne šancu hlasovať za návrh, ktorý zrovnoprávni platy matiek a mužov alebo teda žien, ktoré sa rozhodli byť matkami, s mužmi a tými ostatnými, ktoré sa touto cestou nerozhodli ísť. Tie ženy si to zaslúžia a keď sa opýtate, prečo by ste tento návrh mali podporiť, no práve preto, čo som povedal pred chvíľkou, lebo tie mamy si tento návrh zaslúžia, mamy si zaslúžia, aby mali rovnaké platy, aby neboli diskriminované alebo trestané za to, len preto, že sa rozhodli byť mamami.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Milan, ďakujem za tie prípady, príklady, ktoré si vysvetľoval, ako by sa to riešilo v prípade žúrky, ktorú si organizoval Richard Sulík v Dubaji za štátne peniaze a podľa všetkého, podľa predbežných odhadov za viac ako milióna eur minul na súkromné účely, na účely strany SaS bez toho, aby vydokladovali tieto výdavky, bez toho, aby boli k tomu akékoľvek objednávky, faktúry. Presne takto takýto zločinci skorumpovaní by týmto zákonom boli postihnutí. A čo je vlastne dôležité, nielenže by boli postihovaní, ale že by to odstrašovalo od toho, aby takýto skorumpovaní zlodeji do politiky vôbec išli. Lebo by zistili, že v tej politike sa nevedia obohatiť. A presne to isté aj v prípade toho Suju. Človek, ktorý sa tu chváli s tým, že trénoval Černákových vrahov, keď dostal moc spravovať, byť pravou rukou Kotlebu na banskobystrickom VÚC, tak zrazu 112 stavebných strojov, môžeš sa vyhovárať koľkokoľvek v tom odkaze, čo Jožo Pročko povedal, vidíte rovno tie fotografie, že naozaj sú to ťažké stavebné mechanizmy, podotýkam, z ktorých mnohé dodnes fungujú, ktoré sa dodnes používajú. A keď si dáte iba tak veľmi skromne 9 ton v priemere na jeden takýto stavebný stroj krát 112 strojov, máte milión kíl ocele alebo milión kíl železa. Už len to keď si predstavíme, že politik sa má správať v takej pozícii, Suja, ako dobrý hospodár. Kto z nás by bol taký hlupák, ak by doma mal milión kíl železa, že by ho predal kamarátovi za euro? Kto z nás by bol taký hlupák, že by funkčné stavebné stroje predal kamarátovi za euro? Suja to dokázal. A práve na takýchto ľudí ten zákon má byť.

Ďakujem pekne, Jožo, za tvoje vystúpenie a obhájenie tohto návrhu, lebo ono sa to možno nezdá, dobre, v piatok poobede záujem zo strany politikov relatívne malý, ale zo strany ľudí je to najdôležitejšia téma, ktorú by chceli vidieť. My sme túto tému a tento návrh mali aj v tom našom takom hlasovaní, predvolebnom Rozhodni to! a podpora, neviem, či nebola viac ako 99 % ľudí, ktorí hlasovali, súhlasili s tým, aby bola hmotná zodpovednosť politikov. Lenže politici sa tvária, že áno, aj takýto návrh by vcelku podporili pred voľbami, aj potom, keď to napíšeme do programového vyhlásenia vlády, ale potom, keď príde isté k istému, tak zrazu sa k tomu akosi nemajú. A ja si myslím, že ten dôvod v podstate nájdeme v titulkoch včerajších médií. A ja vám prečítam jeden: „Hirman podáva súdne žaloby: Expo v Dubaji bola čierna diera, Sulíkova cesta výlet kamarátov".
Preto títo páni z SaS zrazu sú ochotní v priamom prenose ako hady zvliekať svoju kožu, hoci pred pár rokmi hlasovali za identický návrh zákona a hovorili vtedy, ako im strašne na tom záleží, aby to platilo, lebo vedeli, že ten návrh neprejde, lebo boli bezpečne v opozícii. Ale keď už zrazu vedeli, že ten návrh má šancu prejsť, tak si uvedomili, že asi aj na nich samotných by doľahla ruka trestu a nemohli by si robiť žúrky za milión eur. Žúrky za milión eur v Dubaji za štátne peniaze, za peniaze ľudí, ktorí volili kohokoľvek z nás. To je obrovská hanba strany SaS, ako v tejto veci výrazným spôsobom otočila. Rovnako, samozrejme, že aj nejaký Suja, ktorý predá 112 stavebných strojov za jedno euro, sa takéhoto zákona bojí. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, týmto žiadam o zaradenie nasledujúceho nového bodu, ktorý bol podaný dnes 2. mája do podateľne Národnej rady, do programu 90. schôdze Národnej rady. Tento návrh má názov návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 120/1993 Z. z. o platových pomerov niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Aby som vysvetlil. Áno, je to veľmi háklivá otázka vzhľadom na to, že obyčajní ľudia na Slovensku si nemôžu rozhodovať o svojich vlastných platoch a tento návrh hovorí o tom, aby sme zastavili prudké zvyšovanie platov, ktoré len za tento rok poslancom navyše zvýši platy o 10 044 eur a pani prezidentke o 30 816 eur. Je to vzhľadom na výrazne nižší deficit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Chcel by som povedať stanovisko za náš poslanecký klub Obyčajní ľudia - nezávislé osobnosti k hlasovaniu o platoch poslancov. Chcel by som najmä ukľudniť pánov a panie poslankyne, aby teda nepodliehali tým verejným klamstvám, ktoré sa šíria, že Matovič teda navrhuje, že aby poslanci už mali od teraz len priemernú mzdu. Ja nesiaham v tom návrhu na paušálne odmeny, čiže naďalej by ste mali nezdanené bez akýchkoľvek odvodov približne dvojnásobok priemerného platu ako paušálne náhrady a áno, ten základný plat, ten trojnásobok priemerného platu, ktorý sa zdaňuje, ten by išiel na jednonásobok, ale zároveň by sa umožnilo vašim politickým stranám, ak by boli s vami spokojné, vám doplácať, koľko uznajú za vhodné. Ide hlavne o to urobiť poriadok, lebo dnes fašisti si dlhé roky doplácajú tisícky eur mesačne bez akejkoľvek kontroly a odmietajú povedať, za čo nejaký fašistický brojler berie tisícky eur navyše, a tým pádom nie je absolútne verejná kontrola.
My navrhujeme zákonom, aby boli jasné pravidlá, aby bolo jasné, keď už strana chce doplácať, nech povie kedy, komu, koľko a za čo, aby ľudia mali pocit, že sú plus-mínus na rovnakej úrovni ako poslanci, aj keď poslanci budú mať väčší plat. Jednoducho ľudia nemôžu mať plat bez toho, aby chodili do roboty, bez toho, aby podávali výkon. Chcú vidieť, že poslanci nie sú odtrhnutí od reality. Chcú vidieť, že odmeňovanie poslancov nie je odtrhnuté od odmeňovania obyčajných ľudí. Urobme toto gesto, keď to chcete upraviť, upravíme to v druhom čítaní.