Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

20.10.2022 o 15:10 hod.

Mgr.

Igor Matovič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 20.10.2022 15:10 - 15:12 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi z poverenia vlády odôvodniť tento návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty.
Návrh zákona primárne preberá smernicu Rady EÚ, na základe ktorej dôjde od 1. januára 2024 k zavedeniu harmonizovaných pravidiel, ktoré slúžia na boj proti daňovým podvodom v oblasti cezhraničného elektronického obchodu, ako aj na kontrolu správnosti výšky priznanej dane. Vybraná skupina poskytovateľov platobných služieb bude povinná viesť za každý kalendárny štvrťrok dostatočne podrobné záznamy o príjemcoch platieb a o cezhraničných platbách v súvislosti s platobnými službami, ktoré poskytujú, a zároveň tieto záznamy následne sprístupniť finančnému riaditeľstvu. S účinnosťou od 1. januára 2023 sa navrhuje sprecizovať niektoré ustanovenia zákona o DPH za účelom ich prispôsobenia požiadavkám aplikačnej praxe, ako aj znižovanie administratívnych povinností zdaniteľných osôb. Upravuje sa tiež povinnosť odberateľa opraviť odpočítateľnú daň po uplynutí 100 dní po splatnosti záväzku, pričom tejto povinnosti následne zodpovedá oprávnenie dodávateľa opraviť zakladanie v dôsledku nevymožiteľnej pohľadávky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať o kvázi podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

20.10.2022 14:55 - 14:55 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Čiže, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vám predstavil z poverenia vlády uviesť tento vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 486 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.
Dôvodom vypracovania uvedeného návrhu zákona je Európskou komisiou plánované spustenie osobitného elektronického systému na účely prijímania a spracúvania žiadostí o prijatie opatrenia colnými orgánmi proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri tovare pod colným dohľadom. Po spustení predmetného elektronického systému bude možné podať takéto žiadosti len v elektronickej podobe. Návrhom zákona sa zároveň upravujú niektoré ustanovenia zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi na základe poznatkov získaných v aplikačnej praxi.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

20.10.2022 14:25 - 14:25 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za tú zmysluplnú otázku. Dovoľte teda, aby som vám ju zodpovedal. Čiže návrh rozpočtu je zostavený s cieľom odvrátenia hroziaceho nárastu energetickej chudoby, ako aj možných hospodárskych škôd. Nezabúda však ani na posilňovanie zdrojov v zdravotníctve či v iných sektoroch. Zameriava sa na pomoc ľuďom a firmám na krytie zvyšných nákladov súvisiacich s nárastom cien tovarov a služieb. Rozpočet s podtitulom Rozpočet pomoci ľuďom z týchto dôvodov obsahuje jednorazové kompenzačné zdroje v objeme 3,5 miliardy eur pre obyvateľstvo, firmy a verejné inštitúcie, ktorými pomôže vysporiadať sa s enormným nárastom cien energií. Zároveň ide aj o rozpočet obnovy a investícií, keďže počíta s výraznými investičnými stimulmi do ekonomiky prostredníctvom zdrojov plánu obnovy a odolnosti v objeme 2,3 miliardy eur a s celkovými investíciami na úrovni až 7 miliárd eur.
Návrh rozpočtu významne podporuje financovanie sociálnej oblasti, pričom celkový medziročný rast výdavkov presahuje 2,83 miliardy eur len pre sociálnu oblasť. Sociálna poisťovňa má v rámci svojho rozpočtu zohľadnený celkový medziročný rast výdavkov o sumu 1,18 miliardy eur, predovšetkým z dôvodu rastu dôchodkov v sume 1,1 miliardy, ktorý zohľadňuje najmä dôchodcovskú infláciu na úrovni 11,8 % za prvý polrok tohto roku, a to sa odzrkadľuje do nárastu dôchodkov počas celého budúceho roku.
V kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je zaznamenaný medziročný nárast v celkovej výške 1,66 miliardy eur, najmä na výdavky určené na kompenzačné opatrenia v súvislosti s rastom cien energií, na podporu v zamestnanosti v rámci aktívnej politiky trhu a zvýšenie výdavkov sociálnej inklúzie.
Celkové výdavky na zdravotníctvo rastú a zodpovedajú možnostiam ekonomiky. V roku 2023 dosiahnu úroveň 7,6 miliardy eur s medziročným rastom o 1,24 miliardy, čo je o 19,4 % viac ako v predošlom roku, alebo teda v tomto roku v 2022. V uvedenej sume je premietnuté aj zvýšenie platov pre všetkých zdravotníckych pracovníkov v ústavnej zdravotnej starostlivosti v celkovej sume 300, a aj teda v ambulantnej zdravotnej starostlivosti, v celkovej sume 394 miliónov eur nielen na základe platového automatu, ale aj na základe aktuálne schválenej úpravy legislatívy. Výdavky na vzdelávanie, vedu, výskum a šport medziročne vzrástli o 481 miliónov eur. Návrh rozpočtu odzrkadľuje snahu vlády o zlepšenie odmeňovania zamestnancov v školstve, ako aj pokračovanie projektov financovaných z plánu obnovy a odolnosti, zo štrukturálnych fondov Európskej únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu.
Vláda zabezpečuje výdavky najmä na zvýšenie osobných výdavkov, čiže na mzdy v súvislosti s výsledkami kolektívneho vyjednávania pre teda rezort školstva vo výške 392 miliónov eur navyše voči tomuto roku, zvýšenie výdavkov na regionálne školstvo v objeme 222 miliónov eur zahŕňa okrem rastu osobných výdavkov aj nárast normatívnych finančných prostriedkov na pokrytie nárastu počtu žiakov, ako aj zvýšených nákladov na prevádzku a v nenormatívnych výdavkoch pokrytie výdavkov na asistentov učiteľa, na bezplatnú výchovu v materských školách a vzdelávacie poukazy.
Celkové obranné výdavky na rok 2023 sú rozpočtované vo výške 2,01 % HDP, vrátane výdavkov ostatných kapitol štátneho rozpočtu v rámci medzirezortných programov podpora obrany, hospodárska mobilizácia a ostatných obranný výdavkov.
Výdavky na dopravu a bývanie budú naďalej medziročne narastať. V roku 2023 sa oproti roku ´22 zvýšia o 552 miliónov eur, pričom najviac prostriedkov bude smerovať na výdavky do dopravy, kde investície do dopravnej infraštruktúry dosiahnu v roku ´23 sumu 1,92 miliardy eur s medziročným rastom o 164 miliónov eur. Výdavky do železničnej dopravy medziročne vzrastú o 310 miliónov eur predovšetkým z dôvodu predpokladaného rastu prevádzkových dotácií štátu do ŽSR a ZSSK a výdavky na údržbu ciest I. triedy a pokračujúce veľkoplošné opravy dosiahnu 90 miliónov eur.
Prostriedky plánu obnovy a odolnosti budú smerovať najmä na výstavbu a rekonštrukciu vybavenia nemocníc, obnovu staníc záchrannej zdravotnej služby, podporu otvárania nových ambulancií v nedostatkových oblastiach, na materiálno-technické vybavenie, na boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí, na reorganizáciu súdov, renovácie budov, ako aj na digitalizáciu analytickej kapacity a tiež na digitalizácie procesov insolvenčného konania v kapitole ministerstva spravodlivosti, na podporu energetickej efektívnosti, podporu analytických pohonov, aj mobilita, znižovania administratívneho bremena atď. atď. Prepáčte, nestihol som prečítať všetko.
Ten materiál má niekoľko sto strán, ale však verím, že debata ohľadne štátneho rozpočtu bude obsiahla, ale každopádne nemáme sa za čo hanbiť. V ťažkej dobe, tým, že nekradneme, sme kopu peňazí ušetrili a pomôžeme ľuďom.
Ďakujem pekne za otázku.
Skryt prepis
 

20.10.2022 14:10 - 14:10 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za túto poznámku a dovolím si s ňou súhlasiť. Môj osobný názor je, že aj vzhľadom na historickú krivdu, ktorá sa udiala voči cirkvám, a nie dokonalú, dokonalé reštitúcie alebo navrátenie majetku cirkvi, čo považujem cirkev za reprezentantov veriacich, alebo je to organizácia, ktorá nie je nejaká abstraktná, ale je to de facto spoločný majetok veriacich, ktorí sa na ten majetok zložili, tak si myslím, že štát by mal preukázať určitú mieru pomoci a otvorenosti voči cirkvám, najmä pri obnove kultúrnych a národných kultúrnych pamiatok, ktoré cirkvi v majetku majú, aj keď to nebude z plánu obnovy.
Skryt prepis
 

20.10.2022 13:55 - 13:55 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vašu otázku pánovi premiérovi. Teda dovoľte, aby som v jeho mene vám odpovedal.
Vážený pán poslanec, oprávnenými žiadateľmi o prostriedky mechanizmu v prípade výzvy č. 1 na obnovu verejných, historických a pamiatkovo chránených budov sú:
A. správca majetku štátu, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond alebo právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje majetok štátu;
B. obec a ňou zriadená rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia;
C. mesto a ním zriadená rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia;
D. mestská časť a ňou zriadená rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, v prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice;
E. vyšší územný celok a ním zriadená rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia;
F. verejnoprávna inštitúcia, verejnoprávna ustanovizeň alebo verejná vysoká škola;
G. správca majetku štátu podľa osobitného predpisu, čiže štátny podnik Železnice Slovenskej republiky a iné;
H. správca lesného majetku vo vlastníctve štátu, resp. ostatného majetku vo vlastníctve štátu.
Verejná budova je definovaná v zmysle zákona č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov, kde sa v § 4c bode 3 uvádza: "Verejnou budovou podľa odseku 2 písm. e) sa rozumie budova vo vlastníctve štátu, vyššieho územného celku, obce alebo verejnoprávnej inštitúcie." Ale v zmysle zákona 231/2014 o energetickej efektívnosti, ktorý v § 2 písm. k) definuje verejnú budovu ako budovu vo vlastníctve alebo v správe verejného subjektu, pričom verejným subjektom je podľa § 3 písm. b) verejný obstarávateľ podľa osobitného predpisu, čo je teda uvedené v § 6 ods. 1 zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 158/2011 Z. z.
Zameranie investície 2, komponentu 2, na obnovu verejných budov je ustanovené v pláne obnovy a odolnosti, ako aj vo vykonávacom rozhodnutí rady. Vykonávateľ zvažoval rozšírenie oprávnených žiadateľov aj na cirkevné inštitúcie, avšak takáto úprava by vyžadovala otvorenie výzvy pre celý sektor súkromných vlastníkov historických a pamiatkovo chránených budov, keďže cirkev ako taká je tiež súkromným vlastníkom. Zároveň platí, že historicky a pamiatkovo chránené verejné budovy patria k najhorším z pohľadu energetickej hospodárnosti. Tvoria dôležitú časť verejných budov a vzhľadom na finančnú náročnosť obnovy a potrebu špecifického prístupu k nej sa im nevenuje dostatočná pozornosť. Verejné historické budovy slúžia predovšetkým na poskytovanie služieb štátu, samosprávy, verejnej správy, inštitúcií pre občanov, ale sú aj naším kultúrnym dedičstvom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

20.10.2022 13:55 - 13:55 hod.

Igor Matovič
Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za doplňujúcu otázku a ten apel určite odovzdám pánovi premiérovi, keď sa vráti a budeme urýchlene konať, aby sme úrad obsadili adekvátne kvalitným človekom a pevne verím, že sa to už nebude viacej naťahovať. A veľmi pekne ďakujem, že ste túto otázku zopakovali vlastne desaťkrát spomedzi jedenástich otázok, tá pravdepodobnosť úspechu sa výrazne zvýšila. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

20.10.2022 13:55 - 13:55 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Vážená pani poslankyňa, ďakujem veľmi pekne za vašu otázku, ktorú ste položili pánovi premiérovi, ja ho tu teda zastupujem, tak dovoľte, aby som vám teda odpovedal na ňu.
Na funkciu predsedu Úradu na ochranu osobných údajov vykonala vláda Slovenskej republiky v spolupráci s odborníkmi a mimovládnym sektorom široké výberové konanie s verejným vypočutím. Tento proces s ohľadom na čo najlepší výber vláda Slovenskej republiky organizovala nad rámec zákona. Do procesu sa mohla zapojiť aj odborná verejnosť. Z výberového procesu vyšiel podľa hodnotení odbornej komisie najlepšie pán Mičura. Preto ho vláda Slovenskej republiky aj ďalej posunula na voľbu do Národnej rady Slovenskej republiky. V Národnej rade ho však zablokovala strana SaS, ktorú dôverne poznáte, konkrétne pán Dostál, ktorý komunikoval výhrady voči pánovi Mičurovi. Žiaľ, aj keď pán Dostál tieto výhrady v celom procese transparentného výberového konania nekomunikoval, vláda Slovenskej republiky sa rozhodla stiahnuť voľbu pána Mičuru na predsedu Úradu na ochranu osobných údajov z dôvodu vyjasnenia podozrení. O ďalšom postupe rozhodne vláda Slovenskej republiky, verím, v najbližšom období a určite vás budeme informovať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

20.10.2022 13:55 - 13:55 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomná bude pani ministerka Remišová a zastupuje ju minister hospodárstva Karel Hirman a neprítomní sú aj ministri, ktorým neboli položené otázky, neviem, či má zmysel ich menovať, jednoducho tým ostatným otázky položené neboli.
Skryt prepis
 

19.10.2022 11:40 - 11:40 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, ja som chcel iba stručne zareagovať na to, čo povedal predseda finančného výboru. Chcel by som to zopakovať vlastnými slovami.
Predseda finančného výboru Národnej rady, podotýkam, hovorí, že keď štát zriadi osobitný účel, osobitný účet, kde môžu podnikatelia dať dar Slovenskej republike, že to podporuje korupciu, a doslova použil príklad Bonulu, lebo že vlastne potom takýmto spôsobom v zlých časoch môže nastať situácia, že ten Bonul zaplatí na ten oficiálny účet štátu peniaze, a toto podporuje korupciu. Akože naozaj ja som sa zasmial, ospravedlňujem sa za to, lebo tak absurdné tvrdenie som akože v živote ešte nevidel, a naozaj mi je to ľúto, že to povie predseda finančného výboru. Práve to, čo sme tu zažívali dvanásť rokov, bolo to, že išli kufríky peňazí bokom, od toho Bonulu a podobných firiem a za to potom tá korupcia, a toto bola tá korupcia a potom za to išli službičky na druhú stranu.
A my keď chceme zriadiť možnosť, aby keď nejaká firma chce z akéhokoľvek dôvodu, a mali sme tie situácie počas covidi... covidu, máme tu situáciu aj teraz počas energetickej krízy, jednoducho sú firmy, ktorým záleží viac na tom štáte, asi ako by sme si mysleli, a chcú pomôcť veci, a my zriadime účet a oni dobromyseľne, altruisticky môžu tie peniaze na ten účet, ak sa rozhodnú dať, možno jeden, dva, dve-tri firmy do roka, tak toto považovať za vytváranie korupčného podhubia je naozaj akože až, doslova by som povedal, že trápny argument, a nepatrí do úst poslanca, možno radový človek niekde, ktorý vôbec sa tomu nevyzná, by si taký konštrukt mohol nejako vymyslieť v hlave, ale od predsedu finančného výboru takto strašiť ľudí je naozaj hlúpe. Mrzí ma to... alebo ešte raz hovorím, použiť ten príklad toho Bonulu. Ten Bonul dával úplatky cez kufríky. To bol ten biznis, čo robili, vidíme teraz kauzu Dobytkár, ako tunelovali tie naše spoločné peniaze. To nebolo nič cez oficiálne účty. My zriaďujeme oficiálny účet, a ak sa nájde jeden, dvaja, traja, desiati takí podnikatelia bohatí a prispejú, či to bude tisíc eur, možno milión, možno desať, a bude to tým pádom v štátnych financiách, nebude to v nejakom kufríku, ktorý poletí do Dubaja súkromným lietadlom, tak vždy lepšie. Práveže je to opak, je to možnosť, aby tá korupcia malinkým dielom v takejto veci nebola, takže iba to som chcel vysvetliť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2022 10:25 - 10:25 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, hlavným cieľom návrh zákona je spresnenie ustanovení o osobitnom účte Štátnej pokladnice s ohľadom na zúčtovanie príjmov a výdavkov na tomto účte. To je potreba vyplývajúca z aplikačnej praxe.
Druhý cieľ je spresnenie ustanovení týkajúcich sa postavenia ARDAL, to je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, vo vzťahu k investorom a účastníkom finančného trhu. Súčasná právna úprava sa nám javí ako zastaraná.
A tretí cieľ je úprava v súvisiacich zákonoch. Sú to legislatívnotechnické prepojenie na zmeny o zákone o Štátnej pokladnici.
Vo všeobecnosti by som chcel povedať, že je to viac-menej technická úprava, a pevne verím, že bude mať dostatočnú podporu v tomto pléne.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis