Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so stanoviskom vlády k odvolávaniu nášho kolega... kolegu ministra životného prostredia Jána Budaja. Vláda Slovenskej republiky odmieta návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi ako celok.
K jednotlivým dôvodom uvádzaným v návrhu predkladá vláda Slovenskej republiky nasledovné stanovisko.
Vláda Slovenskej republiky nevidí žiadny dôvod na vyslovenie nedôvery ministrovi životného prostredia a plne ho podporuje vo výkone funkcie. Vláda predložený návrh vníma ako súčasť politického boja a odmieta politizáciu roky zanedbávaného problému synantropizácie časti populácie medveďa hnedého.
Skupina poslancov vyčíta ministrovi životného prostredia schválenie reformy národných parkov. Novela zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej o ochrane prírody), prešla legislatívnym procesom a bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky. Vláda si uvedomuje, že národné parky majú za cieľ chrániť prírodu, ale ju trvalo udržateľne využívať, a teda aj rozvíjať regióny, preto napríklad podporu dvoch z nich, Muránskej planiny a Polonín, zaradila do Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Mnohé krajiny zriadenie národného parku pokladajú za nástroj rozvoja menej rozvinutých regiónov. Výborným príkladom takéhoto počinu bolo aj zradenie Národného parku Bavorský les v Nemecku. Vo svete existuje mnoho štúdií dokladajúcich, že národné parky výrazne akcelerovali rozvoj regiónov, kvôli tomu považujeme za uvedený dôvod za neopodstatnený.
Tvrdenie, že pri prerokovaní návrhu novely došlo k porušeniu Aarhuského dohovoru upravujúceho právo na prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí, je rovnako nepravdivé a zavádzajúce. Návrh novely zákona, naopak, umožnil účasť verejnosti prostredníctvom procesu medzirezortného pripomienkového konania, a to v štandardnom termíne, 15 pracovných dní, od 3. do 23. augusta minulého roku. Detaily procesu sú dostupné na webovom sídle SLOVLEX-u medzi legislatívnymi procesmi, resp. boli, resp. vyhodnotenie vznesených 134 pripomienok v tomto procese je dostupné na stránke vlády... stránke vlády. Bodka.
Navyše sa oproti bežným procesom v mesiacoch jún a august minulého roku konali celodenné prerokovania predmetného návrhu novely zákona priamo v územiach všetkých deviatich národných parkov za účasti ministra alebo štátnych tajomníkov s pozvanými zástupcami všetkých dotknutých organizácií miest a obcí, ako aj neštátnymi vlastníkmi lesov, a to napriek tomu, že neboli predmetom navrhovanej novely zákona dotknutí. Keďže táto sa týkala správcov lesného majetku štátu, t. j. Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, Štátnych lesov Tatranského národného parku a Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič, štátny podnik, takáto široká diskusia s odborníkmi, dotknutou verejnosťou a ďalšími subjektmi k legislatívneho návrhu je bezprecedentná.
Ďalším dôvodom skupiny poslancov pre vyslovenie nedôvery je prerokovanie nových území európskeho významu. Táto povinnosť vyplýva pre Slovenskú republiku z jej záväzkov dojednaných pri prístupových rokovaniach do Európskej únie. Voči Slovenskej republike je pre nečinnosť predchádzajúcich vlád vedené zo strany Európskej komisie konanie 2016/2091. Ide o nedostatky vo vymedzení európskej sústavy chránených území NATURA 2000 pre niektoré biotopy, najmä lúčne a niektoré druhy, napríklad ryby alebo syseľ pasienkový. Z pohľadu Európskej komisie nemáme vymedzený dostatočný počet území na primeranej výmere, ktoré sú zaradené do sústavy území európskeho významu. Uvedené konanie je od júla 2019 vo fáze odôvodneného stanoviska, pričom existuje hrozba otvorenia ďalšieho súdneho konania zo strany Európskej komisie voči Slovenskej republike.
Územia navrhnuté na doplnenie boli pritom určené ešte v roku 2019. Proces rozširovania území európskeho významu prebieha pod gesciou ministerstva životného prostredia a každé navrhované územie európskeho významu ministerstvo prerokováva s dotknutými rezortami, štátnymi správcami pozemkov, neštátnymi vlastníkmi, ako aj správcami a nájomcami dotknutých pozemkov. Rokovanie na obecných úradoch nevedie ministerstvo životného prostredia, ale okresné úrady v sídle kraja, a to v zmysle § 27 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Počas prerokovaní v roku ’21 došlo aj v dôsledku šírenia lží a dezinformácií k prejaveniu nesúhlasu niektorých dotknutých vlastníkov pozemkov. Viaceré územia boli napokon z návrhu doplnku vylúčené. Konštatovanie v odôvodnení je preto aj v tomto bode založené na nepravdivých informáciách.
Skupina poslancov ďalej vyčíta ministrovi životného prostredia údajné nezvládnutie manažmentu medveda... medveďa hnedého. Pre vládu Slovenskej republiky a ministra životného prostredia vždy bola a bude prvoradá bezpečnosť občanov, avšak odmietame politizáciu problémov spojených s medveďom hnedým. Slovensko, ako aj ostatné krajiny EÚ sa riadia európskymi právne záväznými aktami, ktoré zakazujú úmyselne usmrcovať medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli, úmyselne ho odchytávať a zraňovať.
Podľa smernice o biotopoch je medveď hnedý prísne chráneným druhom. Pri predvstupových rokovaniach do EÚ nebol pri tomto druhu požadovaný regulačný odlov zo strany Slovenskej republiky, preto na území Slovenska nie je možné realizovať regulačný lov medveďa hnedého. Usmrtenie tohto chráneného druhu je možné len v prípade, ak sú splnené presne stanovené požiadavky. Toto stanovisko je potvrdené aj nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 2018. Ten sa vyjadroval k rozhodnutiam krajských súdov, ktoré zrušili udelené výnimky ministerstva životného prostredia na usmrtenie jedincov medveďa hnedého. Tieto rozhodnutia boli súdmi zrušené predovšetkým z dôvodu, že nebol jednoznačne identifikovaný problémový jedinec, ktorý má zmenené správanie, pravidelne sa zdržiava v okolí sídiel a ľudských obydlí, nereaguje na plašenie, a okrem odstrelu nie je iná alternatíva, ako zabezpečiť ochranu zdravia a života obyvateľov.
Od roku 2019 už neboli vydané výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, nakoľko neboli splnené a odôvodnené podmienky stanovenie... stanovené v rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky, preto vznikol zásahový tím pre medveda... medveďa hnedého, ktorý má oprávnenie usmrcovať problémové jedince. Túto činnosť dokáže realizovať cielene napríklad pomocou narkotizačných zbraní priam v mieste, kde synantropné jedince prenikajú do územia osídleného človekom. Zásahový tím takto vyradil z populácie 11 synantropných jedincov. Okrem posilnenia zásahového tímu pre medveďa hnedého sa začína aj projekt podpory pre 360 podhorských obcí, ktorého súčasťou je zlepšenie situácie s miestnym odpadom, s miestnym osvetlením, osobným bezpečím či vzdelávaním.
V roku 2022 sa zásahový tím rozšíril. Vznikli južný a severný tím disponujúci každý špeciálnymi zbraňami aj nástražnými klietkami na odchov... odchyt medveďov. Zásahový tím v súčasnosti zmluvne spolupracuje s ďalšími desiatimi strelcami s guľovými zbraňami. Okrem toho je približne 50 lesníkov s poľovným oprávnením k dispozícii pre prípad potreby. Zároveň v rokoch 2016 až 2021 ministerstvo poskytlo na podporu ochrany pred medveďom hnedým finančné prostriedky v celkovej výške 1 769 215 eur na nasledovných 6 projektov realizovaných aj v priebehu roka ’22. Finančné prostriedky boli poskytnuté obciam Štrba, Podkonice a pre mesto Vysoké Tatry. Taktiež boli podporené obce Poniky, obec Bela Dulice a Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. Pomoc smerovala predovšetkým do oblastí najviac postihnutých možnou hrozbou útoku na človeka medveďom hnedým.
Zvýšený výskyt jedincov medveďa hnedého so synantropným správaním predovšetkým v území chránenej krajinnej oblasti Poľana je podľa expertov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky výsledkom dlhodobého, nevhodného a nadmerného prikrmovania a vnadenia divej zvery.
Uvedené informácie vyvracajú tvrdenia skupiny poslancov o zlyhaní ministra životného prostredia pri manažmente medveďa hnedého.
Jedným z dôvodov na vyslovenie nedôvery je aj obvinenie ministra životného prostredia zo zlyhania pri riešení ekologickej havárie na rieke Slaná. Aj tento je však neopodstatnený. Ministerstvo životného prostredia v rámci svojich zákonných kompetencií vykonalo všetko pre vyriešenie problému znečiš... znečistenia vodného toku. Okresnému úradu Rožňava odboru starostlivosti o životné prostredie bolo dňa 24. februára t. r. oznámené znečistenie vodného toku Slaná a ten to následne oznámil Slovenskej inšpekcii životného prostredia, inšpektorát Košice a Slovenskému vodohospodárskemu podniku, odštepný závod Banská Bystrica, ako správcovi vodného toku Slaná. Na základe informácie zástupcovia týchto inštitúcií vykonali miestne šetrenie a za prítomnosti polície Slovenskej republiky odobral zástupca Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, vzorky vody. Vykonané analýzy potvrdili, že v mnohých ukazovateľoch vysoko prekračujú povolené limity. Slovenská inšpekcia životného prostredia zistila, že k znečisteniu došlo vplyvom nekontrolovaného vytekania banských vôd po zatopení podzemných priestorov ložiska sideritových rúd Nižná Slaná. Cieľom ministerstva je spolu so všetkými zainteresovanými stranami prinavrátiť stav vody vo vodnom toku Slaná, aký bol pred znečistením. K tomu aktívne poskytujú pomoc rezortné organizácie ministerstva.
V návrhu skupiny poslancov osobitne kritizovaný štátny podnik Slovenský vodohospodársky podnik vykonal 6. apríla t. r. zásah, ktorý smeroval k zníženiu objemu podzemných vôd pretekajúci banskými priestormi s ich následným vytekaním do vodného toku Slaná. Kľúčovým pre zastavenie výtoku banských vôd však bol zásah priamo v bani, ktorý mohli vykonať len organizácie v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Minister životného prostredia preto predložil materiál s názvom Informácia o zhoršenom stave povrchového toku Slaná v dôsledku vytekania banských vôd z bane Siderit Nižná na rokovanie vlády Slovenskej republiky za účelom urýchlenia postupu orgánov a organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ku ktorému vláda prijala uznesenie č. 303 z t. r. dňa 4. mája t. r. K ukončeniu zásahu banskej záchrannej služby priamo v bani došlo v druhom júnovom týždni t. r., pričom od toho času sa kvalitatívne ukazovatele toku Slaná výrazne zlepšujú.
Ďalším dôvodom na vyslovenie nedôvery má byť skutočnosť, že minister životného prostredia bráni budovaniu kanalizácii v obciach na východnom Slovensku, pričom skupina poslancov poukazuje na výzvu B12020, ktorú zverejnil Environmentálny fond na svojej stránke. Vláda Slovenskej republiky odmieta prideľovanie dotácií z Environmentálneho fondu na základe straníckej príslušnosti, ako tomu bolo v tomto prípade.
Počas auditu tejto výzvy sa zistilo aj to, že tri dni po parlamentných voľbách v roku 2020, ešte pred vymenovaním novej vlády, bývalé vedenie Environmentálneho fondu rozdalo dotácie v celkovej sume skoro 39 mil. eur. Uprednostnili sa obce, ktoré na jednej strane nespĺňali kritériá nákladovej efektivity či dostupnosti pitnej vody, avšak ktorých starostovia kandidovali za strany bývalej vládnej koalície, najmä MOST - HÍD a SMER - SD. Týmto spôsobom sa poškodili obce, kde potreba dotácie bola naliehavejšia, ale starostovia nemali správnu stranícku príslušnosť.
Okrem toho pri predmetnej výzve boli z pohľadu úspešnosti projektov identifikované viaceré problematické oblasti z pohľadu verejného obstarávania, podmienok výzvy a porušenia zmluvných podmienok, ktoré poukázali na systémové chyby v poskytovaní dotácií na budovanie vodnej infraštruktúry. Na základe vykonaného auditu bolo v prípade 18 obcí, ktorým bola poskytnutá dotácia, identifikované nedodržanie podmienok poskytnutia podpory stanovených vo Výzve B12020 a v zmluve o poskytnutí dotácie. V prípade týchto obcí sa začala prvotná kontrola plnenia zmluvných podmienok a procesu verejného obstarávania. Vláda Slovenskej republiky podporuje aktivity ministra životného prostredia smerujúce k ochrane prostriedkov poskytovaných z verejných zdrojov.
Tam, kde to bolo v súlade so zákonom a podmienkami výzvy, Environmentálny fond našiel spôsob riešenia, ako financovať projekty, a dostatočne poskytol dotknutým obciam kladné stanovisko k čerpaniu podpory, tzv. súhlas s úhradou predložených faktúr. Výsledkom riešenia je k 20. júnu tohto roku z celkového počtu 26 projektov: 6 projektov kompletne vyfinancovaných, 9 projektov je v procese financovania, čiže peňažné prostriedky sú priebežne uvoľňované podľa predkladaných faktúr, 2 projekty boli ukončené zo strany obcí, čiže odstúpili od zmluvy, 1 projekt je ukončený zo strany Environmentálneho fondu odstúpením pre závažné porušenie zmluvných podmienok, 8 projektov je stále v procese finančnej kontroly. Z toho 6 obciam bol zaslaný návrh správy z finančnej kontroly a čaká sa na ich vyjadrenie, v jednom prípade Environmentálny fond čaká na výstup z kontroly verejného obstarávania od Úradu pre verejné obstarávanie, v jednom prípade sa finalizuje návrh správy z finančnej kontroly, ktorá bude zaslaná obci na vyjadrenie. Spomínané obce sú v riešení prostredníctvom ÚVO alebo sa pri nich vykonávajú ďalšie nevyhnutné úkony, až po podané trestné oznámenia.
Od nástupu ministra životného prostredia bolo podporených celkovo 202 projektov budovania či obnovy kanalizácií, čistiarní odpadových vôd alebo vodovodov v celkovej sume 223,6 mil. eur prostredníctvom Environmentálneho fondu alebo z prostriedkov európskych fondov. V procese schvaľovania sú k 21. júnu tohto roku ďalšie projekty v sume 96,2 mil. eur. Aj tieto údaje vyvracajú tvrdenie skupiny poslancov, že minister životného prostredia bráni budovaniu vodárenskej infraštruktúry.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Budajovi, poverenému riadením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.