Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja by som si dovolil v mene poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona.
Myslím si, že všetci vnímame a chápeme, ako k tomuto návrhu vlastne prišlo, prečo koncom minulého roka prišiel návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov, a teda aj vznikla situácia, z ktorej vyplynula nevyhnutnosť navrhnúť nový model financovania nášho verejnoprávneho média,...
Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja by som si dovolil v mene poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona.
Myslím si, že všetci vnímame a chápeme, ako k tomuto návrhu vlastne prišlo, prečo koncom minulého roka prišiel návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov, a teda aj vznikla situácia, z ktorej vyplynula nevyhnutnosť navrhnúť nový model financovania nášho verejnoprávneho média, Rozhlasu a televízie Slovenska.
Myslím si, že v tejto súvislosti sa objavuje aj vo verejnom diskurze niekoľko informácií, ktoré nechcem povedať, že sú nepravdivé, ale majú tendenciu, majú tendenciu navrávať, že spôsob financovania, s ktorým prichádza ministerstvo kultúry, respektíve vláda, je akoby akýsi netypický model financovania. V skutočnosti podľa informácií European Broadcasting Union, Európskej vysielacej únie, vo väčšine krajín tohto, tejto únie je v skutočnosti spôsob financovania akýmsi odštepom, ak to môžem takto nazvať, zo štátneho rozpočtu alebo teda priamo zo štátneho rozpočtu, väčšinový model financovania, kvantitatívne, početne.
Zároveň platí, a to treba aj v tejto diskusii priznať, že miera prostriedkov, ktoré plynú do verejnoprávnych médií od štátu, respektíve jeho občanov, naďalej najväčšiu časť v priestore, ktorý obsahuje, teda krajín, ktoré sú súčasťou Európskej vysielacej únie, stále plnia tie tzv. koncesionárske poplatky, ale je, je to situácia, ktorá vyplýva z toho, že najväčšie krajiny, to znamená Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko, s výnimkou Španielska, naďalej fungujú na princípe tzv. koncesionárskych poplatkov. Alebo Francúzsko, ospravedlňujem sa. Možnože medzitým došlo k zmene, ospravedlňujem sa. Krajiny Beneluxu, Dánsko, Nórsko, Island, španielska verejnoprávna televízia je financovaná v zásade rovnakým spôsobom, ako je navrhnutý zákon z dielne ministerstva kultúry. To je prvá vec, ktorú by som chcel zdôrazniť.
Tá druhá, že pani ministerka vo svojom vystúpení sa zopárkrát opierala o princípy vlastne financovania verejnoprávnych médií, ktoré znovu v tejto aprílovej správe Európskej vysielacej únie sú pomenované veľmi presne. Sú pomenované veľmi presne aj preto, že ony spolu súvisia. To prvé a kľúčové kritérium alebo teda princíp financovania je, že má byť predvídateľné a má byť primerané. Zároveň má byť, samozrejme, zákonné a spravodlivé, z toho vyplýva, že tento typ financovania by mal posilňovať nezávislosť verejnoprávnych, verejnoprávnych médií.
A mne sa na základe tohto návrhu javí, že spôsob, ktorý, v prípade, že tento návrh, samozrejme, bude schválený, volíme, umožňuje predvídať štatutárovi Rozhlasu a televízie Slovenska rozpočty na niekoľko rokov dopredu alebo minimálne na rok vopred spôsobom, ktorý mu umožňuje nielen investovať do niekoľkých alebo niektorých investičných aktivít, ktoré vieme, že dlhé roky nemohol uskutočňovať alebo RTVS nemohla uskutočniť alebo len vo veľmi obmedzenom rozsahu, ale zároveň by mohol napĺňať, začať napĺňať aj to, čo je vlastne predmetom a hlavnou úlohou RTVS, a to znamená vstupovať do koprodukcií, ktoré dnes vo veľmi obmedzenom rozsahu mohlo robiť alebo nemohlo robiť, a do väčších spoločných aktivít aj s inými inštitúciami, ktoré by mu mohli umožniť napĺňať poslanie RTVS.
Tretia vec, ktorú by som chcel povedať. Áno, je pravda, že návrh ministerstva kultúry počítal s tým, že, že ten podiel z hrubého domáceho produktu automatického každoročného financovania RTVS by bol na úrovni 0,17 %, napokon vláda schválila, že je to 0,15, a ja chcem za poslanecký klub SaS, tak ako to avizovala pani ministerka, avizovať vopred, že buď na výbore, alebo v pléne aj podľa, samozrejme, dohody s ostatnými politickými stranami a poslancami sa pokúsime tento podiel navýšiť na 0,17 % HDP práve preto, aby každoročné fungovanie Rozhlasu a televízie Slovenska bolo, bolo lepšie, než je dnes, pretože ten, tá suma prostriedkov, ktorá zodpovedá 0,15 %, v zásade, teraz nechcem skresľovať, ale v zásade pokrýva nevyhnutné náklady RTVS na jej fungovanie a drobné investičné aktivity.
Štvrtá vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, bol by som rád, škoda, že sa to nestalo, aby sme sa v súvislosti s týmto návrhom rozprávali aj o inom návrhu, ktorý je predložený do Národnej rady na túto schôdzu, je to návrh pána poslanca Vetráka, ktorý hovorí v zásade o ústavnej ochrane, o ústavnej ochrane financovania RTVS. Predpokladám, že znovu sa k tejto téme vrátime v momente, keď budeme prerokúvať tento poslanecký návrh zákona, a je to ďalší prvok, ktorý by mohol posilniť nezávislosť RTVS a jej financovania v momente, pokiaľ by ústavou alebo ústavným zákonom bolo garantované, že ten podiel 0,15 %, tak ako je navrhnutý dnes v zákone, respektíve v onom návrhu zákona, bol predmetom ústavnej ochrany. To by spolu s automatickým financovaním, možnosťou bez ohľadu na to, či to v tom zákone je, alebo nie je napísané, súdnej ochrany toho automatu financovania RTVS stále si mohla RTVS uplatniť, respektíve jej štatutár voči štátu. A takisto by som bol rád, pokiaľ by sme boli schopní nájsť zhodu v tom, kto vlastne má mať kontrolnú právomoc voči RTVS.
Vieme, že existujú v priestore orgánov verejnej správy tri inštitúcie – Najvyšší kontrolný úrad, Vojenské spravodajstvo a Slovenská informačná služba, voči ktorým môže kontrolnú právomoc vykonávať len Najvyšší kontrolný úrad, respektíve ministerstvo financií. Úrad vládneho auditu je vyňatý z tohto, z tohto súboru inštitúcií, ktoré môžu voči iným vykonávať kontrolu. A mne sa zdá, ale rozumiem, že to má byť predmetom diskusie, napokon bolo to aj predmetom medzirezortného pripomienkového konania, aby sme zvážili, či rovnaký model, ako sa uplatňuje voči Vojenskému spravodajstvu alebo Slovenskej informačnej službe, by nebolo vhodné práve pre posilnenie nezávislosti RTVS uplatniť aj voči RTVS. Pre mňa osobne to má jeden dôležitý rozmer, a to je, že možnože to nie je zapísané explicitne v hlavných úlohách RTVS, ale ja ju vnímam ako inštitúciu, verejnoprávnu inštitúciu, ktorá je v skutočnosti súčasťou bezpečnostnej architektúry tejto krajiny, pretože si plní poslania, ktoré, alebo mala by si plniť poslania, ktoré nemožno nikomu inému prikázať, nikomu inému vziať, a práve RTVS by mala byť podľa mňa tým, kto v kritických situáciách v súvislosti s bezpečnosťou tejto krajiny si má plniť svoju úlohu, musí si ju plniť, videli sme to nedávno pri, vo februári minulého roka, a preto sa aj prihováram za to, aby sme rovnako ako v prípade SIS alebo Vojenského spravodajstva zvážili možnosť, kto bude mať možnosť kontrolovať financovanie Rozhlasu a televízie Slovenska.
Z mojej strany všetko. Ja, samozrejme, nechcem predikovať, ako toto hlasovanie skončí, ale chcel by som všetkých kolegov a kolegyne poprosiť, keby sme mohli zvážiť, reálne zvážiť prínosy tohto zákona voči nezávislosti, automatickému financovaniu RTVS. Poslanecký klub SaS určite za tento návrh hlasovať bude a tak ako som avizoval, v druhom čítaní sa pokúsime ešte drobnými úpravami, pozmeňujúcimi návrhmi buď vo výbore, alebo v pléne tento návrh vylepšiť, posilňujúc princípy, ktoré sú v tomto návrhu zákona zakotvené.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis