Videokanál poslanca

Hlasovať o tomto návrhu budeme v utorok o jedenástej. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Chcel by som iba informovať, že pri hlasovaní o bodoch spoločnej správy je v dvoch bodoch, povedal by som, legislatívno-technická kolízia, preto navrhnem, aby sme o bodoch 1 až 4 a 6 až 8 hlasovali spoločne a v prípade, že tieto body schválime, nebudeme hlasovať o ďalšom, teda piatom bode spoločnej správy.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Šofranko, Milana Potockého a Moniky Kozelovej na vydanie zákona o Európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1510a, v druhom čítaní.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 1572 z 27. februára 2023 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Výbory, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 216 z 2. mája 2023. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, a ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý s jednou legislatívno-technickou informáciou o spoločnej správe.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Kolegyne, kolegovia, ja by som na záver si dovolil tri veci. Chcel by som zareagovať na poznámku, resp. na tému, ktorú otvoril pán poslanec Halák a reagovala na ňu pani ministerka, čo sa týka umeleckých fondov.
Pre mňa sa táto téma delí na dve časti. Áno, je pravda, že procesne musíme nájsť riešenie financovania dnes v parlamente v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom, ak na to bude existovať vôľa a spolupráca, a to chcem zdôrazniť, nás s ministerstvom kultúry a ministerstvom financií, inak to riešenie nenájdeme. To znamená, že chcel by som vyzvať, aby od momentu schválenia, prípadného schválenia tohto návrhu zákona v prvom čítaní, kým sa dostaneme v druhom čítaní do výboru ktoréhokoľvek, ale najmä predpokladám gestorského, teda pre, výboru pre kultúru a médiá, aby sme v tejto konštelácii riešenie hľadali.
Tá druhá časť sa týka toho, že musíme si povedať, ako tieto fondy fungujú, čo zverejňujú, aké informácie dávajú k dispozícii tým, ktorí ich pravdepodobne budú financovať, to znamená, ľuďom, pretože inú možnosť v tejto chvíli nemáme. A ja by som bol za to, aby sme tie pravidlá nakladania s týmito prostriedkami v jednotlivých fondoch, ktoré sa, samozrejme, líšia, pretože ich závislosť od tých tzv. 2 % a od bývalého odštepu od koncesionárskych poplatkov je veľmi rôzny. To znamená, pozrieť sa v prípade jednotlivých fondov na to, akým spôsobom fungujú, ale zjednotili pravidlá toho, čo majú zverejňovať a ako môžu narábať s prostriedkami, ktoré takto dostanú od občanov prostredníctvom štátneho rozpočtu. To je prvá vec.
Druhá vec, ja by som tak isto chcel poprosiť kolegov, rozumiem tomu, že existujú politické výhrady k procesu, akým sme mohli k takémuto návrhu dospieť, ja ich rešpektujem. Zároveň platí, že bol tu nejaký návrh, ktorý sa odohral v čase od zrušenia koncesionárskych poplatkov dodnes, dnes je tu iný a ja by som chcel iba veľmi pekne poprosiť, keby sme s otvorenými očami sa pozreli na návrh, ktorý je pred nami, a zvážili, či jeho výhody nie sú oveľa väčšie ako potenciálne nevýhody, ktoré môže so sebou prinášať.
A poslednú vec, budeme o tomto návrhu zákona hlasovať dnes o jedenástej.
Ďakujem vám všetkým veľmi pekne.

Ak dovolíte, ja by som chcel zareagovať na dve vecné poznámky k tomuto návrhu. Konštrukcia nezávislosti RTVS môže mať viacero prvkov. Jeden z nich je ten tzv. navrhovaný automat, to znamená do konca januára nasledujúceho alebo teda príslušného roka príspevok, respektíve transfer zo štátneho rozpočtu na účet RTVS v schválenej, zákonom stanovenej výške bez možnosti toto ovplyvňovať. To je prvá vec.
Druhá vec je, pokiaľ by sme boli schopní nájsť na tom zhodu, či by výška podielu hrubého domáceho produktu na financovaní mohla byť chránená aj ústavou.
A ten, tá tretia vec, ktorá by mala zabezpečiť väčšiu nezávislosť od aktuálnej akejkoľvek, a to chcem zdôrazniť, akejkoľvek aktuálnej politickej moci, by mohlo byť – a to chcem odpovedať pani Laššákovej a pánovi Ďuricovi – spôsob kontroly. Samozrejme, že RTVS by v prípade, tak ako som o tom hovoril, naďalej bola kontrolovaná Najvyšším kontrolným úradom aj ministerstvom financií. Akurát úrad vládneho auditu, tak ako je to v prípade Vojenského spravodajstva alebo SIS, by financovanie RTVS nekontroloval, ale naďalej by kontrola Najvyššieho kontrolného úradu a ministerstva financií zostala zachovaná. Ale práve pre ten pocit alebo skutočnosť, že akákoľvek politická moc by mohla využívať, nebodaj zneužívať tento mechanizmus kontroly financovania, zdôrazňujem, navrhujem, aby sme zvážili aj túto možnosť vyňať RTVS spomedzi ostatných orgánov, ktoré sa nachádzajú v priestore orgánov verejnej moci, a boli by kontro... bola by kontrolovaná iba NKÚ a ministerstvom financií, tak ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja by som si dovolil v mene poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona.
Myslím si, že všetci vnímame a chápeme, ako k tomuto návrhu vlastne prišlo, prečo koncom minulého roka prišiel návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov, a teda aj vznikla situácia, z ktorej vyplynula nevyhnutnosť navrhnúť nový model financovania nášho verejnoprávneho média, Rozhlasu a televízie Slovenska.
Myslím si, že v tejto súvislosti sa objavuje aj vo verejnom diskurze niekoľko informácií, ktoré nechcem povedať, že sú nepravdivé, ale majú tendenciu, majú tendenciu navrávať, že spôsob financovania, s ktorým prichádza ministerstvo kultúry, respektíve vláda, je akoby akýsi netypický model financovania. V skutočnosti podľa informácií European Broadcasting Union, Európskej vysielacej únie, vo väčšine krajín tohto, tejto únie je v skutočnosti spôsob financovania akýmsi odštepom, ak to môžem takto nazvať, zo štátneho rozpočtu alebo teda priamo zo štátneho rozpočtu, väčšinový model financovania, kvantitatívne, početne.
Zároveň platí, a to treba aj v tejto diskusii priznať, že miera prostriedkov, ktoré plynú do verejnoprávnych médií od štátu, respektíve jeho občanov, naďalej najväčšiu časť v priestore, ktorý obsahuje, teda krajín, ktoré sú súčasťou Európskej vysielacej únie, stále plnia tie tzv. koncesionárske poplatky, ale je, je to situácia, ktorá vyplýva z toho, že najväčšie krajiny, to znamená Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko, s výnimkou Španielska, naďalej fungujú na princípe tzv. koncesionárskych poplatkov. Alebo Francúzsko, ospravedlňujem sa. Možnože medzitým došlo k zmene, ospravedlňujem sa. Krajiny Beneluxu, Dánsko, Nórsko, Island, španielska verejnoprávna televízia je financovaná v zásade rovnakým spôsobom, ako je navrhnutý zákon z dielne ministerstva kultúry. To je prvá vec, ktorú by som chcel zdôrazniť.
Tá druhá, že pani ministerka vo svojom vystúpení sa zopárkrát opierala o princípy vlastne financovania verejnoprávnych médií, ktoré znovu v tejto aprílovej správe Európskej vysielacej únie sú pomenované veľmi presne. Sú pomenované veľmi presne aj preto, že ony spolu súvisia. To prvé a kľúčové kritérium alebo teda princíp financovania je, že má byť predvídateľné a má byť primerané. Zároveň má byť, samozrejme, zákonné a spravodlivé, z toho vyplýva, že tento typ financovania by mal posilňovať nezávislosť verejnoprávnych, verejnoprávnych médií.
A mne sa na základe tohto návrhu javí, že spôsob, ktorý, v prípade, že tento návrh, samozrejme, bude schválený, volíme, umožňuje predvídať štatutárovi Rozhlasu a televízie Slovenska rozpočty na niekoľko rokov dopredu alebo minimálne na rok vopred spôsobom, ktorý mu umožňuje nielen investovať do niekoľkých alebo niektorých investičných aktivít, ktoré vieme, že dlhé roky nemohol uskutočňovať alebo RTVS nemohla uskutočniť alebo len vo veľmi obmedzenom rozsahu, ale zároveň by mohol napĺňať, začať napĺňať aj to, čo je vlastne predmetom a hlavnou úlohou RTVS, a to znamená vstupovať do koprodukcií, ktoré dnes vo veľmi obmedzenom rozsahu mohlo robiť alebo nemohlo robiť, a do väčších spoločných aktivít aj s inými inštitúciami, ktoré by mu mohli umožniť napĺňať poslanie RTVS.
Tretia vec, ktorú by som chcel povedať. Áno, je pravda, že návrh ministerstva kultúry počítal s tým, že, že ten podiel z hrubého domáceho produktu automatického každoročného financovania RTVS by bol na úrovni 0,17 %, napokon vláda schválila, že je to 0,15, a ja chcem za poslanecký klub SaS, tak ako to avizovala pani ministerka, avizovať vopred, že buď na výbore, alebo v pléne aj podľa, samozrejme, dohody s ostatnými politickými stranami a poslancami sa pokúsime tento podiel navýšiť na 0,17 % HDP práve preto, aby každoročné fungovanie Rozhlasu a televízie Slovenska bolo, bolo lepšie, než je dnes, pretože ten, tá suma prostriedkov, ktorá zodpovedá 0,15 %, v zásade, teraz nechcem skresľovať, ale v zásade pokrýva nevyhnutné náklady RTVS na jej fungovanie a drobné investičné aktivity.
Štvrtá vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, bol by som rád, škoda, že sa to nestalo, aby sme sa v súvislosti s týmto návrhom rozprávali aj o inom návrhu, ktorý je predložený do Národnej rady na túto schôdzu, je to návrh pána poslanca Vetráka, ktorý hovorí v zásade o ústavnej ochrane, o ústavnej ochrane financovania RTVS. Predpokladám, že znovu sa k tejto téme vrátime v momente, keď budeme prerokúvať tento poslanecký návrh zákona, a je to ďalší prvok, ktorý by mohol posilniť nezávislosť RTVS a jej financovania v momente, pokiaľ by ústavou alebo ústavným zákonom bolo garantované, že ten podiel 0,15 %, tak ako je navrhnutý dnes v zákone, respektíve v onom návrhu zákona, bol predmetom ústavnej ochrany. To by spolu s automatickým financovaním, možnosťou bez ohľadu na to, či to v tom zákone je, alebo nie je napísané, súdnej ochrany toho automatu financovania RTVS stále si mohla RTVS uplatniť, respektíve jej štatutár voči štátu. A takisto by som bol rád, pokiaľ by sme boli schopní nájsť zhodu v tom, kto vlastne má mať kontrolnú právomoc voči RTVS.
Vieme, že existujú v priestore orgánov verejnej správy tri inštitúcie – Najvyšší kontrolný úrad, Vojenské spravodajstvo a Slovenská informačná služba, voči ktorým môže kontrolnú právomoc vykonávať len Najvyšší kontrolný úrad, respektíve ministerstvo financií. Úrad vládneho auditu je vyňatý z tohto, z tohto súboru inštitúcií, ktoré môžu voči iným vykonávať kontrolu. A mne sa zdá, ale rozumiem, že to má byť predmetom diskusie, napokon bolo to aj predmetom medzirezortného pripomienkového konania, aby sme zvážili, či rovnaký model, ako sa uplatňuje voči Vojenskému spravodajstvu alebo Slovenskej informačnej službe, by nebolo vhodné práve pre posilnenie nezávislosti RTVS uplatniť aj voči RTVS. Pre mňa osobne to má jeden dôležitý rozmer, a to je, že možnože to nie je zapísané explicitne v hlavných úlohách RTVS, ale ja ju vnímam ako inštitúciu, verejnoprávnu inštitúciu, ktorá je v skutočnosti súčasťou bezpečnostnej architektúry tejto krajiny, pretože si plní poslania, ktoré, alebo mala by si plniť poslania, ktoré nemožno nikomu inému prikázať, nikomu inému vziať, a práve RTVS by mala byť podľa mňa tým, kto v kritických situáciách v súvislosti s bezpečnosťou tejto krajiny si má plniť svoju úlohu, musí si ju plniť, videli sme to nedávno pri, vo februári minulého roka, a preto sa aj prihováram za to, aby sme rovnako ako v prípade SIS alebo Vojenského spravodajstva zvážili možnosť, kto bude mať možnosť kontrolovať financovanie Rozhlasu a televízie Slovenska.
Z mojej strany všetko. Ja, samozrejme, nechcem predikovať, ako toto hlasovanie skončí, ale chcel by som všetkých kolegov a kolegyne poprosiť, keby sme mohli zvážiť, reálne zvážiť prínosy tohto zákona voči nezávislosti, automatickému financovaniu RTVS. Poslanecký klub SaS určite za tento návrh hlasovať bude a tak ako som avizoval, v druhom čítaní sa pokúsime ešte drobnými úpravami, pozmeňujúcimi návrhmi buď vo výbore, alebo v pléne tento návrh vylepšiť, posilňujúc princípy, ktoré sú v tomto návrhu zákona zakotvené.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený výborom pre kultúru a médiá k uvedenému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30, gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený výborom pre kultúru a médiá k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Ten spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií pod tlačou 1325.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1502 z 8. februára 2023 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že ako gestorský výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií prerokoval na 80. schôdzi 14. marca 2023 a uznesením č. 207 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií.
Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 209 zo 14. marca 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a predniesol návrh uznesenia Národnej rade.
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel, ak dovolíte, zdôrazniť tri veci. To, čo povedal pán poslanec Baránik, je, samozrejme, reflexiou jednej časti stavu na súdoch, ja by som chcel, aby zaznelo v tomto pléne a aj na základe mojej osobnej skúsenosti, že existujú sudcovia v rodinnoprávnej agende, ktorí, naopak, sa snažia rozhodovať tak, ako im káže zákon, v najlepšom záujme dieťaťa a robia to vlastne rýchlo. Chcel som, aby to zaznelo. Nieže neexistuje aj iná skúsenosť, ale existuje veľmi zjavne aj táto, po prvé.
Po druhé. Samozrejme, že reflexiou toho, čo hovoril Alojz Baránik, čo som hovoril ja alebo zdôrazňoval aj pán minister, veď to bolo v skutočnosti predmetom reformy súdnictva, ktorý poznáme pod tzv. skratkou súdna mapa, a predovšetkým, predovšetkým v tom, že nám predsa ide o špecializáciu, aby tí sudcovia v rodinnoprávnej agende mali viac priestoru na zložitejšie kauzy, aby sa im mohli venovať, aby sa im mohli venovať v spolupráci s inými organizáciami, inštitúciami, jednotlivcami, aby nabádali, aby pomáhali a aby čo najrýchlejšie rozhodovali. Využívam túto príležitosť a by som poprosil pána ministra, ja rozumiem tomu, že situácia je zložitá, rozumiem politickým okolnostiam, ale zdá sa mi dobré, aby nejakým spôsobom špecializácia sudcov, resp. súdov v Bratislave, Košiciach na okresnej alebo krajskej úrovni, kde môžme umožniť takúto špecializáciu sudcov na poručenskú agendu hlbšiu a lepšiu, než je dnes, aby ju ministerstvo podporovalo a vytváralo pre tých všetkým predpoklady, rozumiem, že do veľkej miery je závislé aj od toho, aká bude spolupráca medzi ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom financií. Samozrejme, že tomu rozumiem.
A po tretie. Budem rád, ak podporíte môj pozmeňujúci návrh, samozrejme, že toto plénum sa vyrovná aj s návrhom pani poslankyne Katky Hatrákovej. Ja v každom prípade by som bol rád, aby sme zákon ako celok, nech to bude akokoľvek, schválili, lebo si myslím, že je výrazným zlepšením situácie oproti dnešku, a zároveň to je moje posledné slovo v tomto, predpokladám, že ak sa nestane nič nepredpokladané, budeme o tom hlasovať v utorok o 11.00 hod.
Ďakujem veľmi pekne.