Videokanál poslanca

Prepáčte, dámy a páni, ja som si to pomýlil, myslel som, že teraz bude nasledovať rokovanie na výbore. Ospravedlňujem sa. Čiže keďže som vo svojom tom úvodnom vystúpení k skrátenému legislatívnemu konaniu predstavil aj ten zákon ako celok, tak týmto vás len chcem poprosiť o jeho podporu v prvom čítaní a som pripravený diskutovať potom na výboroch o prípadných pozmeňujúcich návrhoch, doplneniach a vylepšeniach. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ďakujem diskutujúcim poslancom za vecné vystúpenia, pokúsim sa postupne reagovať na všetky podnety.
Pán poslanec Dostál, robíme to tak, to, na čo ste sa pýtali, že iba jeden mesiac a potom splnomocňujeme vládu, aby mohla predĺžiť tento stav z dvoch dôvodov. Jednak kvôli tomu, že naozaj nevieme, koľko to bude trvať. Ak to bude trvať menej ako tri mesiace, na čo to potom meniť, keď vlastne vláda to vie operatívne podľa situácie posunúť alebo skrátiť. Ale priznám sa teraz, ten hlavný dôvod, prečo to robíme a prečo pravdepodobne vo viacerých návrhoch zákonov, vládnych, budú takéto splnomocnenia pre vládu rozhodovať o tých lehotách alebo prípadne o posunoch nejakých povinností, no pretože sa môže kedykoľvek stať, a nikomu z nás to neprajem, že akonáhle niektorý člen vlády alebo parlamentu bude pozitívne testovaný, tak prestaneme fungovať. A potrebujeme mať tú možnosť, aby sme aspoň takéto základné dávky ľuďom vedeli poskytovať počas celej doby krízy. Takže aj to je taká, berte to, že opatrnosť toho, že nikdy nevieme, čo sa môže stať.
Pani poslankyňa Kozelová, práve kvôli tomu, čo ste spomínali ten prípad z Ružinova, tak trváme na tom testovaní, ale toto, čo ste spomenuli, podľa mňa došlo aj k zlyhaniu ako ľudského faktora. Nie je predsa možné, aby z nemocnice doviezli niekoho bez toho, aby takúto informáciu kompetentným ľuďom v tom zariadení dali. Chcem vás poprosiť, pani štátna tajomníčka Gaborčáková, ak by boli akékoľvek takéto konkrétne podnety, treba sa na ňu obrátiť, ona má na starosti vypracovávanie metodických pokynov a usmernení, že čo v takýchto prípadoch, ako postupovať a tak. Obráťte sa aj priamo na ňu, ona je tým poverená, vie o tom, takže aby sa to dalo riešiť aj priamo.
V tých dvoch ďalších prípadoch, to je podnet, zatiaľ vám neviem povedať, ako to vyriešiť. Jediné, ako to môžme riešiť, to, čo, tak ako som vám povedal, že sa budeme snažiť vytvoriť v každom kraji aspoň jedno takéto zariadenie, myslím teraz pre nových klientov v zariadení sociálnych služieb, možno vytvoriť ešte nejaké takéto ďalšie, ale zatiaľ na to nemám, nemám na to odpoveď. Určite budú takéto prípady, na ktoré budem musieť operatívne reagovať.
Pán poslanec Taraba, áno, naša skúsenosť je taká, že tie plošné opatrenia, ktoré nejakým spôsobom prijímame, postihnú zhruba 95 % tých ľudí, na ktorých sme zameraní, aby im to pomohlo, ale bude nejakých 5 % prípadov, ktoré musíme riešiť individuálne. Ako príklad, teraz som riešil už s pánom poslancom Krošlákom a Kučerom, no máme tu športovcov, ktorí, alebo športových trénerov, ľudí pracujúcich v oblasti športu, z ktorých rôzni majú rôzne typy pracovných zmlúv, živností, alebo zmluvných vzťahov, na základe ktorých poberajú odmenu za svoju prácu, a my teraz musíme riešiť, aby žiaden z tých prípadov nebol opomenutý, z tých schém štátnej pomoci, ako chcem týmto ľuďom pomôcť. Práve kvôli tomuto nielen na Úrade vlády bol zriadený ten fond vzájomnej pomoci, ale na ministerstve práce a sociálnych vecí už existuje takáto možnosť poskytnúť dotácie v humanitárnych prípadoch. Sú rôzne pomenované, a to, čo teraz robím, je, že som samozrejme pozastavil vyplácanie akýchkoľvek tých, nazvime to, že bežných mimoriadnych dotácií, a všetky tieto finančné prostriedky chceme použiť na riešenie týchto mimoriadnych prípadov, ktoré nespadajú zatiaľ do žiadnej kategórie. Čiže myslíme na to, zákon je, už je to pripravené, teraz ide o to presunúť na to čo najviac peňazí, takže s tým počítame.
No keď ste hovorili o tých veľkých, že na tých sa zatiaľ nemyslí, a tu už budem odpovedať aj na pána poslanca Tomáša, tak tam by som chcel povedať, že my máme napočítanú tú pomoc pre takzvaných veľkých, pretože aj oni zamestnávajú ľudí a my im chceme pomôcť, zatiaľ, zatiaľ, že by si táto pomoc vyžadovala 400 až 500 miliónov eur mesačne. To je strašne veľká suma peňazí a my musíme teda zvážiť, že akým spôsobom ju, stanoviť podmienky tejto pomoci tak, aby išla naozaj tým, ktorí to najviac potrebujú, čiže tým zamestnancom, ktorí sú najviac ohrození. Máme tu limit, a to znovu spomínal pán poslanec Tomáš, ale chcel by som pripomenúť, že je tam limit štátnej pomoci pre jeden podnik do výšky 800-tisíc eur a zatiaľ to nebolo zrušené v rámci EÚ. My sa samozrejme usilujeme, možno do konca týždňa Európska únia podmienky čerpania takejto pomoci tu ten horný strop zruší a potom aj prostredníctvom tej schémy, ktorá je na ministerstve práce a sociálnych vecí, už budeme minimálne časti tých väčších zamestnávateľov vedieť pomôcť priamo.
Ešte dopoviem pána poslanca Tarabu, a to je v podstate to isté, čo pán poslanec Tomáš, čiže na to budem reagovať neskôr, hotovosť. Chcem vám oznámiť, pán poslanec Taraba, že ja považujem právo občana na hotovosť, ako aj právo používať hotovosť pri platobnom styku so štátom alebo s ktoroukoľvek súkromnou alebo, alebo firmou za právo, ktoré by malo byť garantované v našej ústave, podobne ako je to v Rakúsku. Považujem za nehorázne, pokiaľ štáty a Európska únia neustále sprísňujú podmienky na používanie hotovosti a súčasne súkromné inštitúcie typu banky zvyšujú poplatky za každý prevod. Na jednej strane občanov nútime dávať peniaze do bánk a používať bezhotovostný elektronický platobný styk a na druhej strane tým umožňujeme súkromné zdanenie týchto peňazí. To je pre mňa neakceptovateľné a preto ja osobne budem určite presadzovať, aby takéto právo na hotovosť bolo garantované aj v našej ústave.
Čo sa týka toho, že vy ste to povedali, ako aby sa nepostupovalo v tomto ďalej, toto opatrenie, čo sa týka pobočiek Sociálnej poisťovne, je čisto operatívne. Proste nezvládajú to a chceme tých ľudí chrániť a platí len po dobu krízy, potom bude automaticky zrušené.
No, pán poslanec Tomáš, tak na to som sa tešil. Vy ste povedali, že čakáte a čakáte a inú ako kozmetickú pomoc nevidíte. Koľko to majú plánované výdavky v tomto ročnom štátnom rozpočte, pán poslanec Tomáš? Koľko? Osemnásť miliardov, 18,5 miliardy? A my sme za týždeň pripravili pomoc pre 800-tisíc zamestnancov a pre 200-tisíc SZČO, to znamená pre milión ľudí, nie pre milión zamestnávateľov malých alebo veľkých podnikov, pre milión ľudí, za jeden a pol miliardy eur. A toto je kozmetická pomoc, o tom by som si dovolil pochybovať.
Po druhé. Povedali ste, že veľkí zamestnávatelia zamestnávajú na Slovensku zhruba jeden a pol milióna ľudí. Tak počítajme spolu. Máme približne momentálne dva a pol milióna ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí pracujú. Odpočítajme z nich tých, ktorí pracujú v štátnej správe. Odpočítajme tých, ktorí sú, berú podporu v nezamestnanosti, sú na OČR-kách a PN-kách. Dostaneme sa k číslu zhruba 1,6 milióna ľudí. Naozaj je to v tomto štáte tak, že týchto 1,5 milióna ľudí pracuje iba vo veľkých firmách? A ešte raz opakujem, tá pomoc, ktorú sme už pripravili a ktorá, od budúceho týždňa sa budú podávať žiadosti, je pre 800-tisíc zamestnancov, plus 200-tisíc SZČO, ale aj nadväzujúcich slobodných umelcov, ja neviem audítorov a tak ďalej, každý, kto platí odvody a nie je v pracovnom pomere, bude mať na túto, na túto pomoc nárok, to ja si myslím, že teda asi to číslo celkom nesedí.
Aby som bol konštruktívny, pán poslanec Tomáš, o tej poslednej otázke, ktorú ste otvorili, to sú tie nadčasy, tam som pripravený na výbore o tom diskutovať, vypočuť si, aké návrhy by ste mali záujem predložiť, alebo ktoré sú tie otázky, ktoré vám vadia najviac a na zajtrajšom zasadnutí výboru, ktoré, ako som informovaný pravdepodobne o desiatej hodine(?), som pripravený si to vypočuť. Tak ako minulý týždeň, aj zajtra vám budú k dispozícii legislatívci a ďalší pracovníci odborných sekcií z ministerstva práce a sociálnych vecí na to, aby sme ten návrh dopilovali, pokiaľ to bude potrebné.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ak dovolíte, chcem si vyžiadať taký neformálny súhlas, aby som nemusel najskôr odôvodňovať skrátené legislatívne konanie a potom v prvom čítaní ten návrh zákona, skúsim to povedať, ak je taký všeobecný súhlas, všetko naraz, aby ste mali potom čas si prípadne premyslieť a keď bude prvé čítanie, tak sa, tak sa pýtať. Môžem postupovať takým spôsobom? Kvôli skráteniu času nás všetkých. Odôvodňovať mimoriadnu situáciu asi nemá zmysel. S ňou počítame všetci a vieme, že tá mimoriadna situácia je. Takže skúsim povedať, o čo všetko sa v tejto novele zákona jedná.
Ako taká prvá oblasť, ktorú meníme, je Zákonník práce. Ktoré zmeny navrhujeme? Všetky tieto opatrenia, ktoré dnes predkladám, sú viazané iba na čas mimoriadnej situácie, čiže na čas krízy.
V odseku 2 zavádzame možnosť prikázať prácu z domu, ale súčasne právo zamestnanca na prácu z domu, ak pociťuje obavy o to, že by mohlo dôjsť k zhoršeným hygienickým podmienkam, čiže je to súčasne právo zamestnanca o to, aby mohol požiadať o prácu z domu, ak takáto práca z domu je možná.
V odseku 3 riešime to, čo by sa zjednodušene dalo povedať, to je to konto pracovného času alebo flexikonto, ako majú zavedené v rôznych firmách. Dnes je to tak, že pokiaľ sú prekážky v práci na strane zamestnávateľa, tak v kolektívnych zmluvách, ktoré budú týmto nedotknuté, je to väčšinou dohodnuté tak, že pri prekážkach v práci je zamestnanec doma na 60 % hrubej mzdy. My navrhujeme, keďže dávame príspevok pre zamestnávateľa, 80 % hrubej mzdy, aby aj v tomto prípade, pokiaľ nebola uzavretá kolektívna zmluva, bola tá minimálna úroveň mzdy na úrovni 80 % hrubej mzdy. Čo ale robíme ako výnimku, sú pracovníci organizácií, v ktorých bola vyhlásená hospodárska mobilizácia, v ktorých je núdzový stav. Zjednodušene povedané, lekári, zdravotnícki pracovníci, tam ponechávame 100 % hrubej mzdy. Keďže pracujú v prvej línii, chceme to takýmto spôsobom zachovať.
V článku 4 meníme iba po dobu krízy povinnosť oznámiť zmenu v organizácii práce nie sedem dní vopred, ale dva dni vopred. O čo sa jedná? Ide nám o to, že v sobotu vláda a Ústredný krízový štáb alebo Ústredný krízový štáb rozhodol, že nejaké prevádzky sa môžu otvoriť. Ale ak by mal zamestnávateľ možnosť prikázať teda, aby nastúpili do práce za sedem dní, no tak by tie prevádzky nemohli otvoriť. Čiže na dobu krízy to skracujeme, túto lehotu, na dva dni.
V § 5 alebo teda v odseku 5 - čerpanie dovolenky. Dnes je to tak, že nariadiť čerpanie dovolenky musí zamestnávateľ 14 dní vopred. Skracujeme túto lehotu na 7 dní. A čo sa týka starej dovolenky, na 2 dni práve kvôli tomu, aby zamestnávateľ nemusel riešiť to, že vyhodí pracovníka z práce, ale radšej v týchto prípadoch mohol nariadiť čerpanie dovolenky, najmä starej dovolenky.
Odsek 6. Toto je veľmi dôležité opatrenie. Zavádzame moratórium na výpovede pre tých zamestnancov a tie osoby, ktoré sú na OČR a ktoré sú v karanténe alebo v izolácii, aby nebolo možné, s výnimkou teda porušenia pracovných povinností, dať výpoveď takémuto človeku. Dávame moratórium, aby títo ľudia boli chránení pred výpoveďou.
Samozrejme v odseku 7 zavádzame, že tých 80 %, ktoré má pracovník pri prekážkach v práci, musí byť minimálne minimálnou mzdou. Čiže nemôže to ísť ešte pod úroveň minimálnej mzdy.
V zákone o sociálnom poistení v článku 2 meníme to, aby keď niekomu skončí počas krízového obdobia, počas mimoriadnej situácie - zjednodušene budem hovoriť krízové obdobie, rozumieme si, čo tým myslím - by mu skončila tá lehota čerpania podpory v nezamestnanosti, tak automaticky sa mu predĺži o jeden mesiac a súčasne splnomocňujeme vládu, aby v závislosti od toho, koľko bude trvať mimoriadna situácia, mohla predlžovať to čerpanie podpory v nezamestnanosti.
V zákone o službách zamestnanosti v § 70 ods. 9 rušíme niektoré povinnosti, ktoré musia najmä národné úrady práce, Sociálna poisťovňa a tak ďalej overovať zo zákona dnes a nahrádzame ich čestným prehlásením práve kvôli tomu, aby sa stíhali administrovať tie rýchlorastúce žiadosti o rôzne podpory, dávky a tak ďalej.
V § 72 vzhľadom na to, že to, čo sme schvaľovali minulý týždeň, budú státisíce SZČO a zamestnávateľov žiadať o tú podporu na udržanie pracovných miezd, podľa súčasne platného zákona by každý z nich sa musel najskôr zapísať do Registra partnerov verejného sektora, čo je nemožné, to nezadministrujeme. Pre tieto prípady dávame výnimku. To znamená, nevzťahuje sa na nich táto povinnosť.
Máme, potom máme ďalšiu časť - zákon o BOZP článok 4. Zjednodušujeme niektoré veci, ktoré nie sú, netýkajú sa ani zdravia, ani života, ani konkrétnej bezpečnosti práce, ale zjednodušujeme niektoré veci napríklad rekondičné pobyty a poučenia o tom, že ako ho majú absolvovať, neabsolvovať. To je momentálne bezpredmetné v čase krízy. Rovnako sú tam rôzne oboznamovania, ktoré zamestnávateľ pravidelne musí svojim, vykonať so svojimi zamestnancami. V čase krízy na to dávame v úvodzovkách, hovoríme tomu, že proste "zastavujeme čas", aby sa to posunulo potom, keď kríza skončí. Ale nezrušujeme žiadnu povinnosť vykonávať podľa predpisu údržbu akýchkoľvek technických zariadení. To sa musí robiť aj počas krízy tak, aby zdravie a životy zamestnancov boli zachované.
Potom upravujeme čl. 5 zákon o sociálnych službách. Tým, že sme vyhlásili núdzový stav v zariadeniach sociálnych služieb, tak samozrejme vznikajú také situácie, že mnohé tieto zariadenia dostávali finančný príspevok napríklad na základe toho, že koľko majú klientov, koľko majú naplnených postelí, teraz, alebo lôžok alebo miest. Teraz, samozrejme, ten počet bude nižší, lebo my napríklad sme dočasne pozastavili prijímanie nových klientov, lebo odporúčame, nevieme to nariadiť, odporúčame pozastaviť prijímanie nových klientov do zariadení sociálnych služieb, dokiaľ nebudú tí noví klienti testovaní, či sú alebo nie sú pozitívni. Máme veľký spor - to vás len chcem informovať - s ministerstvom zdravotníctva. My teda trváme na tom, že je veľkým hazardom, pretože v zariadeniach sociálnej starostlivosti sú na 90 % tie najrizikovejšie skupiny obyvateľstva vekovo a zdravotne a my odmietame súhlasiť s tým, aby mohli bez testovania byť prijímaní noví klienti. Pre vašu informáciu je to zhruba približne 800 ľudí mesačne. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že - čo je pravda, len vás chcem informovať -, že pokiaľ je človek bezpríznakový, tak účinnosť aj toho najkvalitnejšieho testu je iba 50 %. Takže oni vravia, že v zásade je to zbytočné. My si to nemyslíme, pretože aj keby sme odchytili iba 50 % akoby tých potenciálnych, teraz to nazvime prenášačov, tí ľudia sú bezpríznakoví. Samozrejme, pokiaľ má človek akúkoľvek, teraz akoby som to povedal, že akýkoľvek príznak, on ide na testovanie, ale máme ľudí, ktorí sú úplne bezpríznakoví, nemajú zvýšenú teplotu, nekašlú, nemajú ani nádchu, my trváme na tom, aby aj takíto ľudia boli otestovaní, pretože minimálne 50 % potencionálnych prenášačov takýmto spôsobom vieme identifikovať vopred.
No ale v tomto zákone je tá úprava, prípadne ak vás budú zaujímať k tomu otázky, rád zodpoviem, ale tá úprava je v tomto zákone práve kvôli tomu, aby sme mohli pre tie zariadenia, ktoré teraz budú trpieť, povedal by som, že náporom, veľkým náporom a dokonca v nich bude musieť byť aj, zatiaľ ešte nie, ale máme pripravenú možnosť, ak by sa situácia zhoršila, aj nariadenie pracovnej povinnosti. To znamená, že pracovníci dajme tomu z denného stacionáru, ktorý je uzavretý, v prípade, že bude problém v domove dôchodcov, tak ich presunieme, tak chceme, aby mohli mať vyššie príspevky od štátu, od VÚC-iek atď. Ale na to, aby sme to mohli operatívne robiť, my teraz nevieme predvídať, akobyže od schôdze parlamentu do schôdze parlamentu, že keď to príde, tak by sme prišli do parlamentu a navrhli, navrhli nejaký vyšší príspevok, aby to mohla urobiť vláda svojím nariadením. Tu ide o toto, aby vláda mohla pružne reagovať a povedať okej, tak v týchto zariadeniach zvyšujeme príspevok.
My sa snažíme k tomu, čo som v tejto kapitolke teraz hovoril, urobiť to, že vytypujeme v každom kraji tie, v spolupráci s VÚC-kami, samozrejme, tie zariadenia sociálnych služieb, ktoré budú, berte to, že chcem to povedať ľudovo, akoby evakuovaní tí klienti do tých ostatných a tieto budú slúžiť na to, že keď budeme musieť nejakých klientov nových prijať, tak oni tam strávia, uvažujeme dokonca, že až mesiac v karanténe. Štrnásť dní je tá lehota, čo sa pripúšťa. Pokiaľ som informovaný, 5,6 dňa je priemerná doba, kedy sa prejavia príznaky u infikovaného, ale máme už preukázané prípady aj, že je to 27 dní - myslím zo sveta, u nás ešte nie - a keďže tu sa jedná o starších a chorších a menej zdravých, neviem, ako sa to povie, chorejších (reakcia z pléna), chorľavejších klientov, tak chceme pripraviť tú lehotu tak, že aby sme si boli istí, že keď niekto absolvuje tú 28-dňovú, nazvime to, karanténu alebo dokonca až izoláciu v niektorých prípadoch, tak potom, keď ho zaradíme medzi ostatných klientov, tak je už asi istota, že nemôže byť nosičom nákazy. Iná možnosť je, ak by sa podarilo zvýšiť testovanie. My na to teda veľmi tlačíme, tak tam sa to dá urobiť, myslím, tak, že tá technika, algoritmus je taký, že po týždni prvý test, po pár dňoch druhý, prípadne tretí a vtedy je istota tej pravdepodobnosti, že človek by nemal byť nosičom.
Máme tu jeden otáznik, ktorý chcem otvorene povedať, ale ja som teda za to, aby sme to vyriešili a už som to avizoval, myslíme si, že tí pracovníci nemocníc, čiže najmä, ale aj ambulancií, najmä lekári a zdravotné sestry a zdravotnícky personál by mal mať tú výnimku z týchto opatrení, že budú dostávať aj pri prekážkach v práci. Oni robia tie tímy, neviem, či som to spomínal, lebo to vysvetľujem už veľakrát, aby sa nestalo, že jedno celé oddelenie je vyblokované, keď náhodou je jeden pozitívne testovaný, tak robia akoby rovnocenné tímy, pričom jeden s druhým sa nestýka, jeden je väčšinou doma, druhý má službu, keď sa náhodou preukáže, že niekto je pozitívne testovaný, tento tím sa sťahuje do karantény a povoláva sa ten ďalší, aby aj tí, ktorí sú takpovediac na čakačke, dostávali 100 % mzdy, ak to bude ich zamestnávateľ kvalifikovať ako prekážku v práci. Môže sa to teoreticky stať. Niektorí zamestnávatelia to tak môžu formulovať a my chceme mať istotu, že títo ľudia v prvej línii proste budú dostávať plnú mzdu. Aspoň toto si myslím, že je niečo, čo im dlžíme pri ich práci.
Vzhľadom na to, že tá situácia sa rýchlo mení a máme tu podnety napríklad od Sociálnej poisťovne, od občanov, od rôznych záujmových skupín, tak máme pripravený, a prejdeme to, chcel by som upozorniť členov sociálneho výboru, máme pripravený pozmeňovák, v ktorom by sme ešte chceli riešiť niekoľko technických vecí. Ja ich skúsim teraz povedať, poviem to vopred, aby ste sa na to mohli pripraviť. Prvá vec je, že tieto opatrenia, čo sa týka podpory v nezamestnanosti, chceme posunúť aj trochu ďalej v čase do minulosti v tom zmysle, aby bola dobou účinnosti nielen to, že kedy tento zákon podpíše pani prezidentka a bude zverejnený v Zbierke zákonov, ale aby sa to vzťahovalo od 12. 3., kedy boli vyhlásené prvé tie opatrenia, ktoré zavádzali na Slovensku mimoriadnu situáciu, aby teda aj táto časť marcového obdobia bola započítaná a riešená.
Po ďalšie, čo sa týka Sociálnej poisťovne, tam na základe podnetov od pána generálneho riaditeľa Vážneho a od občanov robíme toto. Pokiaľ niekto má splátkové kalendáre v Sociálnej poisťovni a dôjde k omeškaniu, tak z 10-percentného minimálneho úroku z omeškania ho rušíme pre dobu krízovej situácie na nulový. Čiže za to, čo nezaplatí v splátkach počas tohto krízového obdobia, nebude platiť žiadne úroky z omeškania.
Po ďalšie. Pracovníci sociálnych pobočiek, pobočiek Sociálnej poisťovne sú vo väčšine prípadov teda ženy a ako ženy veľká časť z nich je na tých karanténnych OČR-kach, pretože ich deti nechodia do školy. Pracuje momentálne zhruba 75 % pracovníkov Sociálnej poisťovne, myslím tých ľudí na pobočkách, a robíme tam tie opatrenia, o ktorých som hovoril pred týždňom, aby dochádzali čo najmenej k fyzickému styku s klientami, aby tá možnosť nákazy bola čo najnižšia. Preto chceme dočasne obmedziť, aby ľudia mohli platiť odvody v hotovosti na účty alebo priamo do pokladne Sociálnej poisťovne. Môžu zaplatiť v hotovosti na pošte, môžu zaplatiť v hotovosti na pobočkách bánk, môžu zaplatiť prevodom z účtu na účet, ale chceme chrániť, aby tá Sociálna poisťovňa ako mohla fungovať, tak chceme chrániť tých zamestnancov, aby nemuseli ešte prísť do styku s hotovosťou a s klientami v tomto. Čiže na dočasné obdobie. Na pobočkách Sociálnej poisťovne nebudú môcť byť odvody uhrádzané cash, ale budú môcť byť cash vložené na účet v banke alebo poslané z účtu na účet alebo poslané cez poštu.
Ďalšia vec. Nevieme dokedy, už dnes je problém, nevieme dokedy pošta bude schopná aj vzhľadom možno trochu na obavy zamestnancov pošty doručovať dôchodky včas a všetkým dôchodcom takpovediac z ruky do rúk, čiže priamo v hotovosti. Chceme preto zaviesť možnosť, nie je to povinnosť, možnosť pre dôchodcu, ktorý nemá zriadený účet v banke, ale dajme tomu jeho dieťa má účet v banke a tomuto dieťaťu dôveruje, môže dať proste povolenie alebo príkaz alebo súhlas Sociálnej poisťovni, aby ten dôchodok bol poslaný na účet, teraz to zjednodušene poviem, toho, koho dôchodca určí, znovu iba na toto prechodné obdobie, aby s istotou ten človek dostal dôchodok v čo najkratšom termíne.
Ďalej zavádzame možnosť, aby žiadosť o nemocenské, ošetrovné, materskú, podporu v nezamestnanosti, aby mohla byť podávaná elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu. Aby teda aj tí, ktorí nemajú zaručený elektronický podpis mohli túto žiadosť podať elektronicky. Znovu to slúži na zvládnutie tých státisícov žiadostí, ktoré tam chodia.
Potom chceme urobiť ešte jednu vec. Máme tu prípad mamičiek, je ich zhruba 5 000 mesačne, ktoré v čase trvania tejto krízy im skončí rodičovský príspevok, oni by mohli nastúpiť do zamestnania, mohli by prihlásiť deti do škôlky, ale oni nenastúpia v tomto čase do škôlky, pretože škôlky sú zavreté. Je to zhruba 5 000 mamičiek a chceme, aby mali možnosť aspoň takú, že budú dostávať OČR-ku, na čo by za súčasnej legislatívy nemali nárok, lebo ich dieťa formálne do škôlky nenastúpilo. Čiže máme tu taký, takú skupinu, skupinu ľudí, ktorú doteraz tie opatrenia nepokrývali. Chceme pomôcť aj tomuto typu mamičiek.
Posledná taká záležitosť je to, čo som vravel, že aby tie odvody nemuseli byť platené v Sociálnej poisťovni cash, ale aby boli platené prostredníctvom bánk, pošty alebo teda prevodom. Chceme zaviesť aj pri druhej časti poistenia, a to je tzv. druhý pilier. To je analogické ako to, čo som hovoril pred chvíľkou.
Dámy a páni, to je, dúfam, že som, myslím, že som prešiel akoby v tých odrážkach všetko, čo touto novelou riešime. Ako ste si všimli, také asi najzásadnejšie je teda, aby ľudia neprišli o podporu v nezamestnanosti v čase, keď reálne si nemôžu hľadať prácu, lebo tie podmienky na trhu práce sú momentálne veľmi krízové. To ja považujem za také akoby najvšeobecnejšie opatrenie, ale priebežne riešime akúkoľvek požiadavku a podnet, ktorý k nám prichádza jednak od pracovníkov Národného úradu práce, Sociálnej poisťovne, zamestnávateľov, zamestnancov. Snažíme sa to riešiť priebežne, aby sme čo najširším skupinám občanov uľahčili prísun nejakej finančnej hotovosti práve v týchto najkrízovejších časoch.
Chcel by som sa z tohto miesta veľmi poďakovať pracovníkom Sociálnej poisťovne, národných alebo regionálnych pobočiek úradov práce, ale aj ústredia ministerstva práce, sociálnych vecí za to, že v týchto dňoch naozaj idú, povedal by som, na doraz a patrí im za to veľká vďaka, pretože takýto nápor činnosti, ako aj mnohí iní v mnohých iných sektoroch štátu proste takýto ešte nezažili. Čiže naozaj každý, kto je aspoň trochu zdravý a kto môže aspoň nejakým spôsobom nastúpiť do práce, pretože má postarané o deti, tak každý je v práci bez ohľadu na to, či je sviatok, piatok, víkend. Chcel by som im veľmi pekne poďakovať. Veľmi si to vážim.
Ďakujem pekne, som pripravený zodpovedať vaše otázky.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne a páni poslanci, chcem vám veľmi poďakovať za jednomyseľnú podporu tohto návrhu zákona tzv. prvej sociálnej pomoci. Vážim si, že ste boli trpezliví a že ste zotrvali pri rokovaní parlamentu tak, aby sme tento návrh zákona mohli čo najrýchlejšie schváliť. Chcem sa vám ešte raz poďakovať. A chcem aj do budúcnosti povedať, že vždy, keď budem predkladať akýkoľvek návrh zákona, som pripravený diskusii, pripomienkam a som pripravený prísť na ktorýkoľvek poslanecký klub parlamentu, ktorý bude mať záujem prediskutovať tento návrh zákona vopred. Budem pripravený prísť, prediskutovať a postupovať tak, aby sme naozaj dokázali ľuďom, ktorí nás volili všetkých spoločne, že sme na jednej lodi a že nikoho nenecháme padnúť. Každému sa budeme usilovať pomôcť, aby z tejto krízy sme všetci spolu vyšli čo najlepšie.
Ďakujem veľmi pekne. Prajem vám pekný večer. (Potlesk.)

Pán podpredseda, vážené dámy a páni, myslím, že v prvom čítaní som uviedol všetko, čo som považoval za potrebné uviesť. Chcem na úvod rozpravy uviesť iba jednu poznámku, že všetky návrhy, ktoré prídu v spoločnej správe, sú prekonzultované, jednak boli schválené jednomyseľne na výbore pre sociálne veci, sú odkonzultované s legislatívou a s príslušnými sekciami na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Takže by som vás chcel poprosiť o ich podporu. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za ústretové stanoviská. Pokúsim sa zareagovať teraz na tie podnety, ktoré v rozprave boli, veľmi krátko.
Pán Kuffa, elektronická forma. No robíme to a dokonca je to pokyn Sociálnej poisťovne alebo teda preferencia Sociálnej poisťovne aj preto, že tých žiadostí je toľko a nechceme tlačiť tých ľudí do toho, aby boli vo fyzickom kontakte. Čiže musíme to nejakým spôsobom urobiť, aby bol aj ten elektronický kontakt možný. Sociálna poisťovňa podľa informácií pána riaditeľa Vážneho a rovnako národné úrady práce sú na hranici toho, aby zvládali tento nápor aj kvôli tomu, že aj tam sú predsa zamestnankyne, najmä, ktoré majú školopovinné deti, ktoré sú dnes doma. Takže robíme všetko pre to, aby sme jednak zo zdravotného hľadiska minimalizovali nejaké riziko, ale aby sme čo najviac zjednodušili ten proces.
Pán poslanec Mazurek, Kotleba, Kočiš, spomínali ste ten, ja to mám poznačené ako elektrotovar. To sa mi zdá byť dobrá pripomienka. A chcem vám len povedať, že na každom ústrednom krízovom štábe veľmi podrobne analyzujeme tú situáciu. A to je tá otázka, že malé predajne, veľké predajne a prečo a ktoré sú rizikovejšie a tak ďalej. Priebežne to analyzujeme, len chcem upozorniť, že ono to celkom neplatí, že malá predajňa je bezpečnejšia. Ono to závisí od toho, aké metre štvorcové alebo, teraz by som povedal, metre kubické má ten priestor a aký počet ľudí tam je a napríklad, či je ten priestor vetraný alebo nevetraný. Zvažujeme všetko toto a bude sa to riešiť, len teraz vám neviem z fleku povedať takú nejakú odpoveď. Uvedomujeme si, že je to nefér voči tým malým, ktorí sú najmä, najmä domáci a budeme sa snažiť robiť všetko pre to, aby sme im pomohli a aby sme neumožnili prehnanú vianočnú tržbu tým, ktorí zostali otvorení.
DSS-ky, VÚC, pán poslanec Kočiš. Nebudú krátené tie príspevky. Uvedomujeme si to, samozrejme, že, že keď raz, príklad poviem, bude denný stacionár, ako príklad to hovorím, a my vlastne povieme tým ľuďom, že radšej buďte doma, aby nevznikalo riziko nákazy, no tak samozrejme, že ten stacionár nemôže byť obvinený z toho, že porušil povinnosti z toho, že tam nemá dostatok klientov a tak. Uvedomujeme si to. Do budúcnosti chcem každému pánovi poslancovi alebo pani poslankyni povedať, že touto problematikou presne, ktorú ste otvorili, sa zaoberá na ministerstve pani štátna tajomníčka Gaborčáková a bude mať pokyn ktorémukoľvek z vás zodpovedať otázky, prevziať podnety. Už má teda a je teraz momentálne tu v parlamente a pripravuje, akurát včera a dnes pripravujeme také metodické usmernenie alebo pokyn, informácie, nech to nazveme akokoľvek, pre zariadenia sociálnych služieb, aby mali informácie, že teda čo sa už udialo, čo sa ide diať, na čo majú nárok, čoho sa nemusia báť, akým spôsobom chceme postupovať.
Spomínali ste to viackrát, tak ja to len zopakujem, aby to bolo úplne jasné, 4,3 miliardy. Ešte raz to zopakujem, aby nedošlo k omylu. To nie je tak, že vláda rozhodla, že dá na tieto opatrenia 4,3 miliardy. Vláda len konštatuje, a ja teda konštatujem, že sú 4,3 mld. eur z eurofondov, ktoré sú z tohto rozpočtového obdobia ešte, neminuté, tak to poviem, nepodpísané. My sme zastavili teraz akékoľvek čerpanie a robíme veľmi rýchlu analýzu, že aby sme pokiaľ možno, aj za súhlasu Európskej komisie, lebo to naozaj nejde bez súhlasu, presmerovali čo najviac na riešenie tejto krízy. To je ten horný limit. Nie celé 4,3 miliardy, budú na to použité, lebo poviem teraz príklad. Máme rekonštruovaný teraz z eurofondov detský domov. Strecha je napoly urobená. Tak čo, zastavíme to? No tak to už by bola hlúposť. Čiže budú tam aj takéto veci, ktoré sa teda po tej krátkej analýze pustia. Ale tie 4,3 mld. eur je ten rámec, v ktorom sa pohybujeme, načo pravdepodobne podľa všetkých informácii, budeme môcť siahnuť, keď budeme chcieť riešiť tieto sociálno- ekonomické dopady.
Pán poslanec Šimko, aj my by sme radi siahli na tých 500 mil. eur, ktoré odišli za stíhačky, len podľa mojich informácii odišli začiatkom marca, čo sa týka tohto roku. Takže áno, áno, pomohlo by to veľmi teraz, veľmi by to pomohlo.
Pán poslanec Richter, komunikácia so sociálnymi partnermi, pán poslanec Kamenický to isto. Môžete si byť istí, že je to naša priorita, akurát vzhľadom na to, že sme vedeli, že včera a dnes zasadá parlament a chceli sme schváliť presne aspoň tento rámec, aby sme už mohli pripravovať tie konkrétne opatrenia a vyčísľovať ich, tak sme sa prioritne venovali tomuto. Aby sme jednoducho ten rámec mali urobený a mohli už pristúpiť k tej prvej sociálnej pomoci konkrétnej pre ľudí, ktorí tu sú.
Niektorý z pánov poslancov, nepamätám si, ktorý to bol, niečo povedal, že aby sme, že ak aby sme akože nerozhádzali tie peniaze na nejaké ľúbivé sociálne opatrenia. A to nie je žiadne ľúbivé sociálne opatrenie, keď človeka, ktorého sme poslali ako štát rozhodnutím ústredného krízového štábu domov, lebo je na karanténnej nemocenskej, ako to pracovne voláme, alebo na karanténnej OČR, to teda nie je žiadne rozhadzovanie peňazí. Veď on nedostane celú čistú mzdu. On dostáva iba náhradu, vo výške 55 percent hrubej mzdy. To si myslím, že, že nie je teda žiadne rozhadzovanie peňazí, to je proste naša psia povinnosť, to musíme urobiť. Aspoň toto. Ale to nie je niečo, čím si ľudí získame, to je niečo, čím ľuďom garantujeme, že aj v tejto ťažkej dobe budú mať stabilný prísun, takpovediac keš na zabezpečenie potravín, drogérie, liekov a ďalších nevyhnutných vecí, ktoré sú.
Štátna pomoc, pán poslanec Richter. Veľmi dobre si to uvedomujeme. Sú dve možnosti, ako to môžeme vyriešiť. To, čo ste spomenuli, ten de minimis, 200-tisíc eur a tak ďalej. Buď to urobíme tak, že dostaneme súhlas, zjednodušene, Bruselu, aby sme mohli tieto doterajšie limity obísť v tejto krízovej situácii. Teda obísť? Dostaneme povolenie na výnimku. Skôr považujem za pravdepodobnejšie, ale je to ešte v rokovaní, že jednoducho tú pomoc pre veľké podniky nad 250 zamestnancov bude v inej schéme riešiť ministerstvo hospodárstva. To sa mi zdá byť zatiaľ pravdepodobnejšie. Ale rokujeme o všetkých možnostiach.
A niektorí kolegovia tu hovorili, že aby sme prehnane nepomáhali podnikom alebo teda zamestnávateľom, že treba myslieť na ľudí. No my myslíme na tých ľudí, pretože tá pomoc, ktorá je viazaná na udržanie pracovného miesta, nielenže rieši situáciu po kríze, ale rieši aj situáciu teraz, pretože ten príjem takéhoto zamestnanca bude vyšší, ako keby išiel na karanténnu nemocenskú alebo ako keby bol na karanténnej OČR-ke. Takže takto to nastavujeme, aby toto bolo výhodnejšie aj pre zamestnávateľa, ale aj pre zamestnanca.
Sociálna poisťovňa. Práve preto to riešime takýmto spôsobom, pán poslanec Richter, že my nechceme nechať spadnúť ľudí priamo do Sociálnej poisťovne. My radšej dáme tomu zamestnávateľovi príspevok, aby potom z toho príspevku sa uhradili aj odvody do Sociálnej poisťovne. Je jasné že Sociálna poisťovňa bude mať oveľa vyššie výdavky teraz, ale aby sme ju nenechali vyschnúť, aby sme mali zabezpečený pravidelný prísun odvodov a ďalších záležitostí, aby aby sme to vedeli jednoducho garantovať dlhšiu dobu bez toho, aby tam štátny rozpočet priamo musel nalievať peniaze.
Posledná vec, čo tu nebolo, nebolo tu spomenuté, ale, ale chcel by som tu len povedať, aby to teda bolo jasné, čo sa týka dôchodcov. Tak to je kategória ľudí, ktorá žiadnym spôsobom nie je ukrátená, alebo nechystá sa žiadne krátenie akýchkoľvek nárokov. Tam garantujeme sto percent toho, čo, s čím dôchodcovia a seniori počítajú. A stále opakujem, aj dnes som to povedal na tlačovke, na ktorej som bol s pánom premiérom, že Sociálna poisťovňa a zdroje štátu sú momentálne také, že sú schopné vyplatiť aj ten toľko spomínaný kontroverzný trinásty dôchodok. To, čo musím ale férovo povedať, je, že to je v súčasnom stave. To vieme urobiť. Ale ak tento krízový stav bude trvať pol roka, ja neviem vám povedať, čo bude o pol roka, či sa nám podarí nájsť dostatok zdrojov na prekrytie tých dopadov krízy. Ale za súčasného stavu je to tak, že, že to vieme garantovať. Čo bude o tri mesiace, to ja garantovať neviem. Ďakujem pekne, ďakujem vám za ústretovú diskusiu a chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. (Potlesk.)