Videokanál poslanca

Pozerám bez okuliarov, že áno, áno, dobre, lebo nechal som si ich v aute. (Povedané so smiechom.)
Vážená pani poslankyňa, pri plánovaniach príprava a výstavba diaľnic a rýchlostných ciest prebieha v súlade so základným strategickým rozvojovým dokumentom pre budovanie siete diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku, ktorým je nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 162/2001 zo dňa 21. 2. 2001. Tento dokument definoval diaľničnú sieť tvorenú diaľničnými ťahmi D1, D2, D3 a D4 a sieť rýchlostných ciest R1 až R8. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Aktualizácia siete diaľnic a rýchlostných ciest bola uzákonená prílohou č. 2 k zákonu č. 135/1965 Zb. zákon o pozemných komunikáciách (tzv. cestný zákon) s účinnosťou od 1. 2. 2009. Definovaná cestná sieť zabezpečuje jednotnú dopravnú politiku štátu a jej kompatibilitu s európskou cestnou sieťou a bola predmetom Koncepcie územného rozvoja Slovenska, ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky v roku 2001 a aktualizovaná v roku 2010.
Taktiež bol 25. 6. 2014 uznesením vlády č. 311/2014 schválený Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky do roku 2020, v ktorom bola definovaná Stratégia rozvoja dopravnej infraštruktúry pre strednodobý horizont do roku 2020 s výhľadom do roku 2030, tzv. master plán, dopravná stratégia Slovenskej republiky.
Plánovanie, príprava a výstavba ciest a diaľnic a hľadanie najvhodnejšieho riešenia je niekoľkoročný proces, počas ktorého odborné projektové organizácie v spolupráci s investorom zvažujú všetky možné a vhodné varianty z hľadiska dopravných potrieb, technických a finančných možností, ako aj vplyvu budúcej stavby na okolité životné prostredie. Navrhovanie ciest a diaľnic sa vykonáva podľa platných právnych predpisov slovenských a európskych technických noriem a technických predpisov. V záujme Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky je zosúladiť plánované riešenia s finančnými možnosťami štátu a s dôrazom na potreby jednotlivých regiónov.
Rezort dopravy si kladie za cieľ dôkladne zanalyzovať priority a prípravu výstavby dopravnej infraštruktúry s dôrazom na optimalizáciu a etapizáciu riešení pri zohľadnení dostupných finančných zdrojov a dopravno-inžinierskych požiadaviek.
Prioritou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako aj Národnej diaľničnej spoločnosti je čo najrýchlejšie pripraviť a vybudovať sieť chýbajúcich diaľnic a rýchlostných ciest na území Slovenska, predovšetkým dobudovať plnohodnotné diaľničné prepojenie D1 medzi mestami Bratislava a Košice. V súčasnosti sú vo výstavbe viaceré chýbajúce úseky diaľnice D1, úseky D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala, D1 Hubová - Ivachnová a D1 Prešov západ - Prešov juh. Všetky úseky D1 v realizácii sú financované z prostriedkov EÚ v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 až 2020.
V tomto roku by mal byť uvedený do prevádzky úsek D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka.
V zmysle uzatvorenej zmluvy so zhotoviteľmi stavebných prác je zmluvný termín ukončenia stavby D1 Prešov západ - Prešov juh 26. 6. 2021.
Pre stavbu D1 Hubová - Ivachnová sa predpokladá dokončenie realizácie do roka 2022.
Od 31. januára 2020 prebieha súťaž na dostavbu hlavnej trasy úseku D1 Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala, pričom je predpoklad podpisu zmluvy o dielo do konca roka 2020 a následné dokončenie stavebných prác a odovzdanie diela do užívania motoristom najneskôr do konca roka 2023.
Národná diaľničná spoločnosť, ktorej kompetencie, príprava a výstavba jednotlivých úsekov diaľnic zabezpečovala vypracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie pre úseky D1 Turany - Hubová v príprave v zmysle vydaného záverečného stanoviska ministerstva životného prostredia zo dňa 18. 5. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9. 2. 2018. Predpokladaný termín vyhlásenia verejného obstarávania na výber zhotoviteľa stavby podľa knihy Žltý FIDIC je v zmysle aktuálneho harmonogramu a za predpokladu zabezpečenia finančného krytia projektu v treťom štvrťroku 2021, realizácia sa predpokladá v termíne prvý štvrťrok 2022 až prvý štvrťrok 2029 v závislosti od priebehu procesu verejného obstarávania.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ani alokácia Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 až 2020, ani kapitola ministerstva dopravy a výstavby nedokážu plne pokryť všetky rezortné potreby, ktoré na Slovensku existujú.

Žiaľ, na toto vám podrobnejšie zodpovedať neviem, keďže iba zastupujem. Viem, že je to nepríjemná, nepríjemná situácia, keďže môj svokor a moja manželka pochádza z Kňažej a často tadiaľ chodievam, tak, tak tú situáciu poznám aj osobne a tie, žiaľ, tie termíny na nejaké definitívne vyriešenie sú také, aké sú, a dúfajme ešte teda, že žiad..., že tam nevznikne nejaká vojna medzi záujemcami, ktorí by chceli tú stavbu realizovať, aby sa to čím skôr dalo urobiť.
O tom náhradnom riešení, žiaľ, neviem, ale určite, ak bude záujem, tak pán minister dopravy tú informáciu poskytne.

Vážený pán poslanec, zastupujem pána ministra dopravy, ktorý rieši na východe najmä obchvat Prešova a ďalšie veci.
Takže, vážený pán poslanec, Slovenská správa ciest zabezpečila v období od marca do septembra 2019 pre most s evidenčným číslom 59099 projektovú dokumentáciu, ktorá rieši demoláciu starého mesta, mosta a výstavbu nového.
Začiatkom septembra boli na moste zistené nové trhliny a v rámci okamžitých opatrení správca zvolal dňa 4. 9. 2019 mimoriadnu prehliadku mosta na základe ktorej bol stanovený stavebno-technický stav mosta v stupni 7 havarijný.
Ďalej zabezpečil diagnostiku a statické posúdenie technického stavu mosta, vylúčil dopravu nad 3,5 t a vykonával týždenný monitoring stavu trhlín nosnej konštrukcie. Na základe statického posudku bol most dňa 28. 10. 2019 uzatvorený pre všetku dopravu vrátane chodcov. Obchádzková trasa pre dopravu bola navrhnutá po rýchlostnej ceste R3 v dĺžke 2 km a po ceste 2. triedy č. 520 v dĺžke 1,8 km. Zároveň Slovenská správa ciest zriadila pre peších dočasnú lávku ponad uzatvorený most. Dňa 7. 5. vyhlásila, 2020, vyhlásila Slovenská správa ciest verejné obstarávanie s predpokladanou hodnotou zákazky 1 414 212,38 eura bez DPH na realizáciu stavebných prác s termínom predkladania ponúk 27. 5. 2020.
Vzhľadom na značné množstvo otázok posunul verejný obstarávateľ termín predkladania ponúk na 3. 6. a otváranie obálok bolo taktiež stanovené na 3. 6., to bol, myslím, včerajšok. Ale keďže prišla žiadosť o nápravu, tak sa posunulo otváranie obálok a termín na predkladanie ponúk na 11. 6. 2020. Predpokladaná doba výstavby, ktorá by mala byť financovaná z prostriedkov Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, je 8 mesiacov mimo zimného obdobia po ukončení verejnej súťaže a podpise zmluvy so zhotoviteľom.
Skončil som, pán predsedajúci.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, zo zákona majú v Dozornej rade Sociálnej poisťovne svojich zástupcov ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo financií, takisto zástupcovia zamestnávateľov, zástupcovia dôchodcov sú prítomní v Dozornej rade.
Zástupkyni ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pani Polakovičovej Kolesárovej končí v máji funkčné obdobie, preto som nominoval nového kandidáta, ktorý je generálnym tajomníkom služobného úradu na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Nebolo to kvôli tomu, že by som nepovažoval pani sekčnú šéfku Kolesárovú, Polakovičovú Kolesárovú za odborníčku, ktorá sa problematike rozumie, práve naopak, myslím si, že je to kvalifikovaná odborníčka, ale práve v tejto dobe, keď Sociálna poisťovňa zápasí aj s manažérskymi problémami v súvislosti s absolútne bezprecedentným počtom žiadostí o pandemické ošetrovné a nemocenské, tak by som bol rád, keby ministerstvo zastupoval človek, ktorý má manažérske skúsenosti aj zo súkromnej sféry a dokáže byť nápomocný pri tom, aby Sociálna poisťovňa túto problematiku zvládla.
Takže by som vás chcel poprosiť o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, prepáčte, pomýlil som si poradie bodov, bol som tu vedľa, len mi nedošlo, že už som na rade.
V tomto zákone meníme lekársku posudkovú činnosť, to znamená, my sme posunuli vek, na ktorý to pandemické ošetrovné môže rodič brať dávku do veku 18 rokov, v niektorých prípadoch dokonca aj nad. To sú najmä prípady starostlivosti o autistické deti, akurát aby neboli možné zneužívania tejto dávky, tak upravujeme to, že posudkoví lekári budú môcť kontrolovať, či naozaj ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Po druhé, SZČO, to som vysvetľoval už včera, tým, že máme vlastne na neurčito odloženú možnosť podania daňových priznaní o SZČO, Sociálna poisťovňa nebude mať ako od toho 1. 7. vyrátať nanovo odvody, ktoré má SZČO platiť, a tu to upravujeme, že sa to udeje potom, čo Finančná správa, zjednodušene povedané, do dvoch mesiacov od skončenia mimoriadnej situácie, keď budú podané daňové priznania, tak do dvoch mesiacov Sociálna poisťovňa potom vypočíta prepis odvodov.
Po tretie, zmrazenie cestovných náhrad a zmrazenie takisto výšky minimálneho stravného lístka. Tu chcem upozorniť, že väčšina ľudí, veľkej väčšiny ľudí sa toto nebude týkať, pretože aj tak so zamestnávateľmi najmä prostredníctvom kolektívnych dohôd cez odbory majú dohodnuté vyššie stravné lístky, čiže, čiže nemení sa pre nich nič.
Po štvrté, služby zamestnanosti. Tam sú dve veci, predlžujeme možnosť prispievať na dobrovoľníkov zo 6 mesiacov na 12 a automaticky predlžujeme pracovné povolenie, pokiaľ sa automaticky predĺžilo povolenie na pobyt, to bolo to opatrenie ministerstva vnútra, kedy sme umožnili počas doby tejto mimoriadnej situácie, aby to povolenie na dlhodobý pobyt bolo predĺžené až do momentu, kým mimoriadna situácia skončí. A keď už ten človek je, tak by sme, je na Slovensku, tak by sme mu mali umožniť, aby mohol aj pracovať.
Ďakujem pekne.

Niečo. Aha, ďakujem.
Pán poslanec Kuffa, spomenul som ako príklad Bratislavu, tá je úplne najhoršia. Čiže povedal som konkrétny príklad a viem vám potom dať informáciu aj ďalšie, ďalšie okresy, ktoré sú na tom úplne najhoršie.
Pán poslanec Saloň, to nie sú prílepky, to, čo vy hovoríte, v tomto prípade. Veď my napríklad v mojom rezorte neustále dávame právne normy do parlamentu takým spôsobom, že keď riešime nejakú problematiku, tak tam dávame viaceré zákony do jednej novely. Veď napríklad ja tu dnes riešim SZČO, cestovné náhrady, služby zamestnanosti, lekársku posudkovú činnosť v tom zákone, ja to považujem za normálne, tak máme ešte štátnu službu Policajného zboru alebo, alebo, ja neviem, ďalšie špecializované zákony, no tak keby aj pán minister vnútra chcel, ja neviem, riešiť nejakú špecifickú vec, ktorá sa týka štátnej služby, tak by sme to dali asi do jedného zákona, ja na tom nevidím nič zlé.
Keď je tam niečo vecne nesprávne, s čím nesúhlasíte, však v poriadku, tomu ja rozumiem, ale to, že to ide spolu v jednej právnej norme, úplne akože priznane, neskrývane, veď to ja, ja na tom nepovažujem žiadny problém.
Podľa mojich informácií, pán poslanec Eštok, teraz ho nevidím tu, ale len aby som, len aby som sa vyjadril k tomu. Podľa mojich informácií, a to som sa vyjadroval iba o tej organizačnej zmene bez dvojmesačnej časovej lehoty, podľa mojich informácií stále to do 31. 12. takto bolo možné a iba dva, alebo teda koľko máme, štyri a pol mesiaca to už nie je možné, o tom som hovoril. Tie ostatné veci, ktoré ste spomínali, sú zdôvodniteľné, ale tam som sa ja nevyhováral, že či to bolo, alebo nebolo, postupovali sme presne v zmysle pripomienok Európskej únie, aby sme ničím nenarušili dobrý chod.
Pán poslanec Richter, na vysvetlenie. To opitý, myslím štátna správa, nie riaditeľov úradov práce. A prečo by mali byť štátni zamestnanci chránení viac ako ktorýkoľvek iný zamestnanec? My... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, chcel by som zareagovať na vystúpenia niektorých poslancov.
Najskôr by som sa chcel vyjadriť k pánovi poslancovi Saloňovi, ktorý sa vyjadril, že ani jedno písmenko nespĺňa podmienky legislatívy na skrátené legislatívne konanie. Tak sa chcem opýtať, pán poslanec, či považujete za normálne, že človek, ktorý sa zapája do krízového manažmentu štátu v súvislosti s COVID-om na rôznych úradoch štátnej správy, keď je prichytený ako ožratý, s prepáčením, tak ho nemôžete postaviť ani mimo službu? To považujete za normálne? Nielenže ho nemôžete prepustiť, čo hociktorého normálneho človeka, ktorý pracuje v akomkoľvek povolaní, tak ho na hodinu vyhodíte. Ale človeka v štátnej službe, to je nejaký nadčlovek? On má právo ešte dva mesiace pôsobiť vo funkcii, kým zasadnú všetky potrebné komisie. Nemôžme ho postaviť mimo službu, on môže byť na svojej riadiacej funkcii a my nemáme právo chrániť tých ľudí, ktorých má on riadiť a manažovať v kríze? Veď my iba zjednocujeme to, že takéhoto štátneho zamestnanca budeme posudzovať presne podľa Zákonníka práce, tak ako všetkých iných zamestnancov v tomto štáte.
Ešte raz, v tejto krízovej situácii má štátny zamestnanec mať nejaké nadpráva oproti každému inému zamestnancovi?
Po druhé. Ak chceme chrániť zdravie a majetok občanov, tak chceme, aby tá pomoc, ktorú distribuujeme k jednotlivým zamestnancom a skupinám, bola čo najrýchlejšie. A ak niektorí riaditelia úradov práce sabotujú, sú to výnimočné prípady, ale sabotujú vyplácanie tej pomoci, tak sa máme na to pozerať?
Chcem povedať na tomto mieste, že naozaj veľká, veľká, veľká väčšina riaditeľov úradov práce robí aj so svojimi zamestnancami sviatok, piatok, proste večer, v noci, keď treba, a ja im za to veľmi ďakujem. Ale sú niektoré čierne vrany, za ktorých musia robiť tí ostatní, pretože oni nerobia nič. Čiže my presúvame agendu z niektorých úradov práce a tí, ktorí vlastne zvládajú a robia, za čo im ďakujem, musia robiť ešte aj za tých, ktorí na to kašlú!
Ja si myslím, že toto je oprávnené na skrátené legislatívne konanie.
Pán poslanec Eštok, áno, samozrejme, že sme to konzultovali s Európskou úniou a veľmi sme prihliadali na to, aké výhrady v minulosti mala Európska únia k zákonu o štátnej službe. Ale my neupravujeme zákon o štátnej službe pred tú úroveň roka 2016, kedy sa schvaľoval tu v parlamente. Vôbec ani nejdeme na tú úroveň, ktorá tam vtedy bola. My upravujeme iba veci, ktoré ste vy zmenili k 31. 12. a ktoré boli doteraz možné. Veď to 31. 12. bolo možné urobiť organizačnú zmenu bez dvojmesačnej, bez dvojmesačnej lehoty. Vraciame sa iba k tomu, čo do 31. 12. bolo možné urobiť.
A teraz by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo včera v rozprave ešte k skrátenému legislatívnemu konaniu povedal pán poslanec Richter. Vy hovoríte, pán poslanec Richter, že ak by ste otvorene povedali, že riaditelia úradov práce sú politické funkcie, tak by ste to akceptovali. Ja si nemyslím, že sú to politické funkcie. Ani by som nechcel, aby to boli politické funkcie. Ja si myslím, že sú to manažérske funkcie, kde každý, kto riadi akúkoľvek organizáciu, či už je to štátna správa, súkromná firma, verejnoprávna inštitúcia, musí mať právo pôsobiť tak, že jednak tam pôsobia ľudia, ku ktorým má ten riadiaci manažér dôveru. Myslím teraz odbornú dôveru. A po druhé, keď niekto nefunguje, musí byť vymeniteľný. Inak nám, vám nefunguje žiaden systém. Keď nemáte možnosť robiť korekciu, keď niečo nefunguje, každý systém, ktorý nemá spätnú väzbu, sa zopsuje.
Ďalej ste povedali, že ohrozujeme základné ľudské práva riaditeľov úradov práce. Teraz citujem doslovne, zapísal som si to. Pán poslanec, zo 46 riaditeľov úradov práce bolo 26 nominantov SMER-u, 8 nominantov MOST-u, 7 nominantov SNS, 1 nominant SIET-e a 3 ďalší sú takí bezprizorní. To je ľudským právom byť riaditeľom úradu práce nominovaným za SMER alebo za SNS, alebo za MOST, alebo za SIEŤ? To je ľudské právo? Aby som vám pravdu povedal, mňa nezaujíma, ktorý riaditeľ bol za koho nominovaný. My máme priebežne vyhodnocované tabuľky podľa toho, ako zvládajú tú náročnú prácu, ktorá teraz ide. Tak ich mám vyhodnotených, pán poslanec.
Ale potom som sa opýtal teda, že tak napríklad problém je Bratislava. Absolútne nefunguje manažment úradov práce.
Okolité úrady práce aj ďalšie regionálne musia vybavovať za nich žiadosti. Tak tento nominant SNS, to je jeho ľudské právo, že aj keď nefunguje, tak tam musí zostať? Podľa mňa to nie je žiadne ľudské právo.
Ja viem o dvoch riaditeľoch úradov práce, za koho sú nominovaní, lebo podľa tých tabuliek, ktoré máme, a vyhodnotení, sa, samozrejme, pýtam, kto funguje dobre, kto zle, kto najlepšie, kto najhoršie. Tak napríklad viem, že ten bratislavský bol nominant SNS a nefunguje. A veľmi dobre funguje košický a pýtal som sa, za koho je teda ako nominovaný, za MOST napríklad. Tak som sa dozvedel, že, že akú má politickú funkciu, čiže, alebo teda, že koho bol nominovaný.
Preto ja vravím, že mňa prioritne nezaujíma, či je nominant alebo člen tej alebo onej strany, ale ak dnes preukázateľne vieme, že niektorí riaditelia úradov práce nefungujú, tak si myslím, že je legitímne kvôli tým ľuďom, ktorí majú čo najrýchlejšie doručovať pomoc, aby mohli byť v takýchto prípadoch vymeniteľní.
Pýtajú sa ma viacerí ľudia, poslanci, ľudia, že či plánujeme nejaké plošné, tu niekto to povedal, že plošné čistky. Aké plošné čistky? O čom to rozprávate? Keď sa pozriete na rezort, v ktorom pôsobím, tak keď sa nejaké miesto uvoľní, tak samozrejme, že tam idú noví ľudia. 90 % ľudí tam robia roky, povedal by som, že ešte možno pred tým, ako bol pán poslanec Richter, ako sa stal ministrom, 90 % tých ľudí tam robí dávno predtým. Sú tam ľudia, a nie je ich málo, ktorí tam pôsobia od pána ministra Kaníka, nemám žiadny dôvod ich ani vymieňať, ani vyhadzovať, pokiaľ si robia svoju prácu. A, áno, môže sa stať, že si poviem, že tu to nejaký riaditeľ odboru je možno šikovnejší ako tento riaditeľ sekcie, tak ich vymením. To sa môže stať, lebo to je základné manažérske riadenie, ktoré musí existovať.
Ale ak sme niečo neurobili doteraz, tak to boli, to, čo vy hovoríte, že nejaké plošné čistky alebo niečo také. Vôbec sme to neurobili.
Ale v systéme musí existovať spätná väzba, že keď niekto nerobí a iba vďaka zle nastavenému zákonu sa môže svojmu riadiacemu manažérovi vysmievať do ksichtu a ešte sa tváriť, že však to je váš problém, takýto človek, ktorý si neplní svoje funkcie, musí byť vy-me-ni-teľ-ný. To je podľa mňa, ako že to je manažérska malá násobilka. Akonáhle nemáte možnosť meniť ľudí, ktorí nefungujú, tak sa zopsuje celý systém.
Prečo by mali robiť tí iní riaditelia úradov práce, ktorí sú nominovaní, ja neviem, za SMER, SIEŤ, SNS, je mi to jedno, prečo by mali robiť, keď vidia, že ich kolegovia nerobia nič a všetko je v pohode.
Nie je žiadnym ľudským právom byť nominantom SMER-u, SNS, MOST-u a SIET-e za riaditeľa úradu práce. To nie je žiadne ľudské právo. Je ľudským právom občanov Slovenskej republiky, aby v tejto krízovej situácii im bola bez ohľadu na to, kde žijú, doručená pomoc finančná a iná čo najrýchlejšie a v maximálnej možnej miere, ako je to možné, to je právo tých občanov. A keď niektorí riaditelia úradov práce, a nie je ich väčšina, toto sabotujú, tak musia byť odvolateľní.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, chcel by som informovať o štyroch takých oblastiach, ktoré tento zákon rieši.
Prvá vec je lekárska posudková činnosť. My sme zmenili asi pred mesiacom zákon tak, že aj deti nad 12 rokov, od 12 do 18, ktoré potrebujú, majú dlhodobo zhoršený zdravotný stav a potrebujú, aby rodičia s nimi boli doma, tak sme umožnili, aby aj tieto deti dostávali alebo na tieto deti bola vyplácaná tzv. karanténna OČR-ka, ale nemali sme v zákone žiadnu možnosť, aby to mohlo byť preskúmané. To znamená, aby nejaký lekársky, posudkový lekár vedel stanoviť v prípade potreby, že teda naozaj ten zdravotný stav je dlhodobo zhoršený. Čiže zavádzame túto možnosť.
Po druhé. SZČO, ktorí podali do 31. 3. daňové priznanie, tak od 1. 7. Sociálna poisťovňa stanovuje výšku odvodov. Lenže my máme posunutý ten termín tých dodatočných daňových priznaní do doby skončenia krízy a dovtedy je aj umožnené podávať opravné daňové priznania. Čiže Sociálna poisťovňa by v niektorých prípadoch nemala vlastne spôsob, ako vypočítať týmto ľuďom odvody, a asi by sme nechceli, aby platili tie vyššie odvody z minulého roka, keď teraz je situácia úplne iná, takže stanovujeme tú možnosť tak, že po skončení krízy do dvoch mesiacov Sociálna poisťovňa na základe informácií z finančnej správy vypočíta predpis výšky odvodov.
Po tretie. Zmrazujeme cestovné náhrady a rovnako aj náhrady stravného. Prerokoval som to aj s prezidentom Konfederácie odborových zväzov pánom Magdoškom. Takže to je tretí návrh.
Štvrtý návrh sa týka služieb zamestnanosti, a to je, poviem to na príklade: máme dobrovoľnícku činnosť v súvislosti s touto krízou. Doteraz to bolo zadefinované tak, že príspevok pre týchto dobrovoľníkov mohol byť vyplácaný iba šesť mesiacov. My predlžujeme tento termín na 12 mesiacov, aby aj tí, ktorí už dnes pracujú, a vypršal im - niektorým organizáciám, napríklad, čo ja viem, Červenému krížu a ďalším, nazvime to, že neziskovým organizáciám -, vypršal ten termín šiestich mesiacov, tak aby tých dobrovoľníkov mohli nejakým spôsobom odmeniť aj ďalej.
Ďalšia vec, ktorú robíme, posledná, je tá, že my sme počas tejto COVID-krízy predĺžili lehotu pre cudzincov, ktorí mali povolenie na pobyt, aby nemuseli v tomto čase si ho obnovovať, ale, ale proste tá lehota im spočinie, až na obdobie po kríze a robíme to isté, čo sa týka pracovného povolenia. To znamená, ak tu majú povolenie na pobyt, tak to pracovné povolenie, ktoré je na to naviazané, bude platiť až do obdobia po krízy, a, po kríze, a vtedy si ho budú musieť obnoviť. Ďakujem, to je všetko.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, návrh skráteného legislatívneho konania odôvodňujem viacerými skutočnosťami. Ako príklad uvediem, máme tu SZČO, ktoré dostali možnosť podať daňové priznanie neskôr ako 31. marca v súvislosti s COVID-krízou. To potom ale znamená, že 1. 7. Sociálna poisťovňa, kedy určuje výmeru platnosti odvodov, ešte nebude vedieť, ako tie odvody vypočítať. Takže navrhujeme právnu úpravu, aby sme umožnili Sociálnej poisťovni vychádzať z tých dát, ktoré bude mať, a akonáhle niekto podá daňové priznanie, riadne, alebo dokonca aj opravné daňové priznanie, ak už podal daňové priznanie k 31. 3., tak aby tam bola dvojmesačná lehota na to, kedy môže Sociálna poisťovňa určiť odvody. Museli sme to operatívne riešiť, pretože nejaký, nejaký základ platenia odvodov Sociálna poisťovňa musí mať, nejaký zákonný dôvod, že ako to vypočítať v tejto mimoriadnej situácii. Toto je jeden z dôvodov, prečo vás prosím o skrátené legislatívne konanie.

Pán poslanec Richter, vecne sa vyjadrím k tomu, čo ste hovorili v rozprave, potom o samotnom zákone, ale chcel by som povedať jednu vec, ktorú podľa mňa ani vy určite nechcete brániť alebo nejakým spôsobom obhajovať. My sa sme stretli viacerí kolegovia v novej vláde s tým, že v našich rezortoch, aj ja som sa s tým stretol osobne, v podriadených organizáciách alebo priamo na ministerstvách sme stretávali, s prepáčením, ožratých ľudí. A podľa zákona o štátnej službe nemôžme týchto ľudí postaviť ani mimo službu. Tí ľudia sú častokrát v riadiacich funkciách, dokonca v riadiacich funkciách, ktorí majú na starosti zabezpečenie krízového manažmentu a distribúciu a ďalšie záležitosti súvisiace s pomocou, ktorú poskytujeme zariadeniam sociálnych služieb, ochranné pomôcky distribuujeme a ďalšie veci. Ja jednoducho nechcem byť zodpovedný za to, a s tým sa teda stretli viacerí kolegovia, za normálnych okolností sú to, povedal by som, výnimočné prípady a vieme to dva mesiace riešiť, že čo s tým zamestnancom urobíme. Ale teraz na to nemáme čas ohrozovať ľudí. Takže ja si myslím, že aj v tejto časti, ktorá sa týka zákona o štátnej službe, je to skrátené legislatívne konanie odôvodnené, lebo my tým chránime životy a zdravie občanov, aby nám jednoducho takíto ľudia nerobili paseku. To je k skrátenému legislatívnemu konaniu. Vecne k tomu, čo ste spomenuli, sa vyjadrím v rozprave v prvom čítaní.