Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predkladám vám návrh zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Cieľom uvedeného predloženého návrhu zákona sú nasledovné zmeny v zákone o cestnej premávke, ako aj v zákone o správnych poplatkoch a v zákone o odpadoch
Viazanie evidenčného čísla vozidla na vozidlo. Ide o zavedenie možnosti prenositeľnosti tabuľky s evidenčným číslom vozidla, v skratke EČV, resp. ako poznáme z minulosti, ŠPZ-iek, z pôvodného majiteľa motorového vozidla na nového majiteľa motorového vozidlo, pričom pôvodnú tabuľku bude môcť použiť bez ohľadu na to, či má v danom okrese naďalej trvalý pobyt. Viazanosť EČV na okres trvalého pobytu vlastníka vozidla sa vypúšťa úplne a zároveň sa navrhuje možnosť ponechania EČV pre predávajúceho pri zmene držby vozidla na inú osobu. A takéto EČV si bude môcť predávajúci prideliť na svoje ďalšie vozidlo.
Navrhnutá zmena jednak ušetrí značné finančné prostriedky štátu (náklady na nákup nových EČV) a jednak jednotlivcom-vlastníkom motorových vozidiel v situácii, kedy majiteľ predá staré motorové vozidlo a kúpi nové. Znovupoužitie pôvodnej EČV však okrem finančnej úspory pre majiteľa vozidla prináša aj ekologický efekt pre spoločnosť, pretože pri súčasnom systéme sa už dá hovoriť o plytvaní. Pri dnešnom počte áut sa v úhrne jedná o značný objem kovu potrebného na výrobu evidenčných čísel vozidiel.
Takým ďalším zásadným krokom, ktorý chceme týmto poslaneckým návrhom zmeniť, je zrušenie tzv. dvojkomorového oznamovania prevodu držby vozidla na inú osobu. Novela zákona zároveň ustanovuje zrušenie tzv. dvojkrokového oznamovania na inú osobu, kedy sa na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte vykoná kompletná zmena držby vozidla na kupujúceho s vydaním nového osvedčenia o evidencii, časť 2.
Ak by sa vykonala zmena držby vozidla na dopravnom inšpektoráte, kedy by bolo potrebné vydávať nové evidenčné číslo vozidla, ktoré nemá tento dopravný inšpektorát na svojom sklade, bude zabezpečené zasielanie nových dokladov s EČV kupujúcemu prostredníctvom kuriérnej služby.
Kolegyne, kolegovia, chcel by som vás týmto zároveň poprosiť jednak ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona, a aj ako navrhovateľ si myslím, že efektívneho a účinného nástroja pomoci ľuďom na podporu v rámci hlasovania.
Ďakujem pekne, za mňa toľko.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, ja len v krátkosti na margo tejto diskusie, ktorá tu bola.
Tak, samozrejme, že je to citlivá téma, otváranie národného cintorína je určite vec, ktorá sa neotvára každý deň. Ale ja som minimálne rád v tom význame, že pri národnom alebo návrhu zákona o národnom cintoríne v Bratislave sa otvorili aj ďalšie veci, ozvali sa Martinčania, ktorí povedali, že, vážení, haló, vzniká nám tu dlhodobý centralizmus v Bratislave, zabúdate na Martin. Martin nedostáva finančné prostriedky v takej výške, ako by mal dostávať na rozvoj martinského cintorína. A ja si myslím, že to je aj pozitívum, že sa otvorila táto téma, pretože zisťujeme, že to nie je len o jednom probléme, je to o viacerých problémoch, ktoré treba riešiť, na ktoré sa zabúdalo, resp. opomenulo. A jednoducho Martinčania určite majú právom aj trošku také výčitky, že prečo, prečo národná taká identita v Martine nie je podporovaná zo strany štátu, ako by mala. Ja som zachytil sumu okolo 30-tisíc tuším eur, 50-tisíc, pardon, 50-, že sa poskytuje zo strany štátu mestu Martin. Samozrejme, tá otázka, ktorá aj bola tu otvorená v dôvodovej správe, že je nedostatok tých miest, že sa to nedá rozšíriť. Samozrejme, že všetko sa dá rozšíriť, ale myslím si, že to je najmenší problém, ktorý by mal v podstate stáť proti tomu, aby sme riešili a otvárali túto otázku.
Aby som nenaťahoval čas, tak len chcem povedať, že to gro najbližších, najbližších dní alebo týždňov ohľadne tohto návrhu je ten, že určite chceme otvoriť diskusiu s jednotlivými predstaviteľmi či už územnej samosprávy, resp. ústredných orgánov štátnej správy, mesto Martin, mesto Bratislava, ministerstvo kultúry, štát, chceme to jednoducho riešiť tak, aby sme sa dohodli na stretnutí, na jednotlivých rokovaniach a otvorili všetky otázky. Nielen otázku ohľadne hlavného mesta Bratislavy alebo zriadenia Národného cintorína v Bratislave, ale aj otázku postavenia Národného cintorína v Martine, prečo je v takomto stave, prečo nie je podporovaný vo výraznejšej miere, prečo Matica slovenská je v takom postavení, ako je dnes.
Čiže ja som len rád, že otvárajú sa tieto témy aj budú, a chcem to otvárať. A práve aj táto rozprava, respektíve všetky veci, ktoré ideme v tejto súvislosti riešiť, tak je podľa môjho názoru pozitívum, že sa to otvorilo.
Na margo niektorých tých vecí, že máme, samozrejme, covidové obdobie, máme mimoriadne ťažkú situáciu v našom štáte a prečo otvárame také, nechcem povedať, nepodstatné veci. Ja som len zaznamenal, určite aj vy, páni kolegovia, že v dnešnej spoločnosti je obrovská apatia, depresia, únava. Ľudia sú už vyčerpaní z toho všetkého a všade počúvajú len COVID, COVID, COVID. Nemôžeme otvárať ďalšie témy? Toto je národná identita. Budovanie. Budovanie našej, našej národnej identity aj týmito inštitútmi.
Takže ja len z toho dôvodu chcem ako argumentovať voči vášmu argumentu, pán poslanec Beluský, že prečo otvárame túto tému. No preto, aby sme ukázali, že sú aj ďalšie veci, ktoré určite by sa mali otvárať a riešiť.
Myslím si, že vyvstanú ďalšie, viaceré otázky v rámci rozpravy aj v ďalších kolách jednotlivých čítaní, takže sme pripravení a myslím si, že po rokovaniach s jednotlivými predstaviteľmi samosprávy a stretnutiach aj s odborníkmi, s akademickou obcou budeme určite mať viaceré ďalšie veci. A, samozrejme, nebránime sa tomu, aby sa otvorila diskusia aj k prípadným doplneniam, zmenám tohto legislatívneho návrhu. Samozrejme, že je to obrovská oblasť a určite téma, ktorá je do budúcna určite potrebná, je riešiteľná.
Takže z mojej strany zatiaľ všetko. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Uvedeným cieľom návrhu zákona je, aby popri Národnom cintoríne v Martine z 19. storočia mohol vzniknúť aj Národný cintorín v meste Bratislava, ktoré sa na konci 20. storočia stalo hlavným mestom Slovenskej republiky.
Ako iste viete, najstarším cintorínom v Bratislave je Ondrejský cintorín, ktorý bol založený v roku 1784 ako cintorín svätého Ondreja, ktorý je už od 8. decembra 1988 vyhlásený aj za národnú kultúrnu pamiatku. Hoci na tomto cintoríne od päťdesiatych rokov 20. storočia boli pochovávaní iba výnimočne osobnosti, počet týchto významných osobností je v porovnaní s ostatnými cintorínmi obdivuhodný, veľký, aj s významnými osobnosťami pochovanými na Národnom cintoríne v Martine.
Chcem uviesť za skupinu poslancov, že návrh na vytvorenie bratislavského národného cintorína nie je návrhom, to podotýkam a podčiarkujem, ktorý by išiel proti poslaniu Národného cintorína v Martine, ale je jeho logickým vyústením. Národný cintorín v Martine má svoje špecifické a významné postavenie a nikto mu ho ani neberie a nikto mu ho ani brať nebude.
Či už bude hodnotiacim kritériom počet obyvateľov, ekonomická sila, sídlo štátnych a iných verejných inštitúcií alebo kultúrnych a vzdelávacích ustanovizní, je to práve aj hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, ktoré má zo súčasných slovenských miest určite najvýznamnejšie postavenie. Je preto určite legitímne otvoriť aj otázku zriadenia ďalšieho národného cintorína.
Návrhom zákona sa nenavrhuje žiadne oslabenie ani iná zmena zákona o meste Martin. Nemá s tým súvis. Tento návrh však umožní občanom Slovenskej republiky, ako aj zahraničným návštevníkom hlavného mesta nájsť a vzdať hold dejateľom a osobnostiam národného, kultúrneho a politického života Slovenska, ktorých životná púť sa skončila po vzniku slovenskej samostatnej republiky. Nie je bez významu, že už v tejto chvíli sú na Ondrejskom cintoríne hroby osobností, ako je prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, osobností slovenskej kultúry ako Július Satinský, alebo aj osobností demokratického exilu, akými sú manželia Kalinovci.
Dnes je Ondrejský cintorín štátnou chránenou pamiatkou, ale súčasne tento pietny priestor ponúka dostatok voľnej plochy pre posledný odpočinok osobností slovenskej vedy, kultúry a politiky a, podotýkam, hlavne osobností, ktorých ostatky spočívajú alebo budú spočívať po 1. 1. 1993.
Ondrejskému cintorínu môžeme dať nové poslanie – stať sa miestom posledného odpočinku pre pamätihodných predstaviteľov mesta, štátu, cirkvi, kultúry, aký nám v hlavnom meste, vlastne aj na Slovensku chýba.
Chcem podotknúť, že Slovensko nadobudlo štátnu zvrchovanosť, ktorej výrazom je aj hlavné mesto Bratislava. A práve preto podotýkam a dopĺňam, že je legitímne určite otvoriť túto otázku a v rámci rozpravy a poprípade aj v ďalších rokovaniach a diskusiách premietnuť prípadné návrhy aj zo strany ďalších klubov alebo poslancov. V prípade, ak z toho vyvstanú tieto otázky, že by sme zapracovali prípadné návrhy a zmeny do ďalšieho textu.
Ďakujem, zatiaľ za mňa toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. K uvedenému návrhu zákona by som chcel uviesť, že tým hlavným dôvodom alebo tým základným signifikantným nástrojom podpory rozvoja bývania je v súčasnej dobe Štátny fond rozvoja bývania. Prostredníctvom tohto nástroja, ako vieme, štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
Ja by som chcel uviesť, že hlavným cieľom tohto návrhu zákona je navrhnúť úpravu možností pre podporu obstarávania zariadení sociálnych služieb tak, aby došlo k zvýšeniu kvality života obyvateľov miest a obcí v dôchodkovom veku odkázaných na pomoc inej osoby a sociálnej služby. Zároveň by malo dôjsť k zabezpečeniu ich návratu a začlenenia do bežného života komunity, ktorá umožní ich plnohodnotný život.
Vzhľadom na to, že podiel zariadení sociálnych služieb na Slovensku je nízky, navrhujeme zaviesť nové opatrenia, ktoré budú motivovať žiadateľov z verejného, ale aj súkromného sektora k obstarávaniu bývania v zariadeniach sociálnych služieb. Slovenská republika sa podľa nášho názoru musí v čo najvýraznejšej miere pripojiť k celosvetovému trendu systematického odstraňovania dôsledkov modelu izolácie a segregácie ľudí vyžadujúcich dlhodobú starostlivosť a pomoc v špecializovaných zariadeniach.
Dostupnosť sociálnych služieb pre seniorov sa v súčasnosti stáva stále naliehavejšou výzvou najmä v súvislosti s demografickými vývojmi populácie. Na zlepšenie súčasnej situácie by sa mali prijímať také strategické opatrenia zo strany vlády, zo strany tejto exekutívy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu kapacít zariadení sociálnych služieb pre seniorov a zároveň povedú k lepšiemu finančnému ohodnoteniu práce opatrovateľov.
Výzvou pre všetkých je tiež určité hľadanie možností na investovanie verejných zdrojov do modernizácie už existujúcich zariadení, ale aj do výstavby a obstarania nových. Práve preto my týmto poslaneckým návrhom chceme v snahe zvýšiť záujem žiadateľov o realizáciu zariadení sociálnych služieb a navrhujeme rozšíriť formu obstarania zariadenia sociálnych služieb o kúpu zariadenia týchto služieb, pričom od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na toto kupované zariadenie neuplynulo viac ako tri roky.
Záverom by som chcel uviesť ako navrhovateľ, že zámerom novely zákona je aj vytvorenie podmienok pre zvýšenie počtu zariadení sociálnych služieb, ako aj hlavne v tejto dobe, čo je veľmi potrebné, zvýšenie počtu lôžok v zariadeniach sociálnych služieb.
Návrh zákona súčasne obsahuje, pochopiteľne, aj úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.
Pán predsedajúci, za mňa zatiaľ toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Pán poslanec, súhlasím s tvojím vystúpením sčasti, ale hneď v úvode si povedal, že súčasná koalícia alebo politické subjekty, ktoré sú zastúpené teraz v koalícii, v minulosti nepodporovali alebo nedali hlasy návrhom, ktoré boli predložené za minulú koalíciu. S tým nemôžem absolútne súhlasiť, lebo môžeš si kľudne vytiahnuť aj z jednotlivých hlasovaní z minulého volebného obdobia, ako sa zachovalo hnutie SME RODINA pri vami predkladaných napríklad sociálnych návrhoch zákonov.
My sme podporovali vami predkladané návrhy zákonov, keď boli, samozrejme, efektívne, racionálne a keď pomáhali 5 miliónom ľuďom, nie 500-tisíc horným vrstvám. Čiže s tým nemôžem súhlasiť, a to si kľudne môžeš vytiahnuť z jednotlivých hlasovaní.
A čo sa týka spolupráce alebo pripomienkovania, alebo otvorenia tej diskusie k plánu obnovy, tak určite vieš, že rezort financií jasne deklaroval, že chce viesť diskusiu, chce otvárať okrúhle stoly, kde chce prizvať zástupcov samospráv, zástupcov zamestnávateľov, odborov, mimovládnych organizácií, aby sa vyjadrili k tomu obsahu, či je všetko to, čo má, zapracované. Čiže ja si myslím, že ak si pripravený na diskusiu a určite aj pripomienkovanie, tak myslím si, že na to bude priestor.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, mnoho vecí, ktoré ste spomínal v rámci vášho vystúpenia, majú určite ratio. Ale ja by som sa dotkol tej informácie, čo ste spomínal ohľadne ÚHP, že minister dopravy Doležal nie je stotožnený alebo negatívne sa postavil voči stanovisko ÚHP. Áno, tých, ten nákup tých 15 dieselových motorových vlakov zo strany železničiarov bol z ÚHP označený ako neefektívny. Ale pán minister sa jasne vyjadril, prečo má negatívny postoj voči tomu. Pretože ÚHP jasne hovorí, že skôr by tlačili do tej, do tých vodíkových vozňov, ale taktiež aj také negatívne stanovisko, že by mali využívať viaceré finančné zdroje. No, pán minister sa jasne vyjadril, že jedným z tých zdrojov na nákup sú určite eurofondy a táto oblasť, ale ÚHP nám tvrdí, že musí nám stačiť to, čo máme.
Áno, máme dieselové vlaky. Ale tie dieselové vlaky majú štyridsať rokov. Sú absolútne neekologické, sú neklimatizované dokonca si tam neviete oprieť ani bicykel. Ja napríklad z Bánoviec nad Ondavou do Humenného chodím tiež dieselovým vlakom, ktorý má štyridsaťročné vozne. Z tých 90 % okresov, ktoré sú tam, tak sú zaostalé okresy. A v rámci tohto regiónu, regiónu Zemplína, chodia ľudia doslova dobytčákmi.
Čiže pán minister sa jasne vyjadril, že, áno, to stanovisko ÚHP bolo preňho šokom, ale na druhej strane určite sa chce pustiť do toho, aby nakúpil také vozne, ktoré tu nebudú len obdobie 5 rokov, ale na dlhšie obdobie. Čiže ja len dovysvetlenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Ja by som sa len v krátkosti chcel opýtať, dnes vyšla aj taká informácia, že pán premiér povedal, že by deti do škôl a škôlok nepúšťal. Na ich otvorenie musí prijať vláda uznesenie vlády, stať sa tak malo v stredu večer, ale vláda nakoniec nerokovala a premiér dnes povedal, že to musia ministri uzavrieť dnes, necháva to na vás. Chcem sa teda opýtať, budú sa teda otvárať alebo nebudú sa teda otvárať školy?

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Chcem sa len doplňujúco opýtať, bude to dostupné teda následne, predpokladám, niekedy v marci alebo v apríli, v týchto mesiacoch v lekárskych zariadeniach, v nemocniciach a bude to môcť aplikovať ošetrujúci lekár týmto chorým pacientom na COVID alebo bude tam nejaký špeciálny postup? Toto by ma zaujímalo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán podpredseda, ďakujem aj kolegom za vyslovenie dôvery tomuto návrhu. Ja by som išiel od začiatku.
Pán poslanec Kotleba, vy ste spomínal, že ako to funguje v Anglicku, áno, s tým súhlasím, presne aj v Holandsku majú taký systém, že keď sa vygeneruje nové evidenčné číslo vozidla z toho registra, tak je tam zaznamenaný dátum registrácie. V niektorých iných štátoch to majú inak, ja som aj v rámci diskusie, keď som sa bavil s ľuďmi, ktorí sa pohybujú v tejto oblasti, mi dokonca povedali takú informáciu, že v afrických štátoch to funguje, čiže (povedané so smiechom) ja som sa tak zasmial, že týmto návrhom nieže prídeme do 21. storočia, aspoň sa posuňme na úroveň afrických štátov, pretože sme úplne pozadu v tejto veci, a ohľadne, ohľadne tej, tých údajov, čo povedal pán poslanec Suja, že sa platia aj 33-eurové poplatky, 66-eurové, áno, samozrejme, len v prípade, ak by tento vodič alebo kupujúci, ktorý si kúpi to motorové vozidlo od predávajúceho, nechce zobrať tú ŠPZ-ku a nechá si ju pôvodný ich majiteľ, tak, samozrejme, že štát prichádza o tieto finančné prostriedky, čiže nepovedal by som, že len tento, ako, že motorista ušetrí, ale štát svojím spôsobom aj stratí.
Ale myslím si, že sme v tej dobe, keď občanom treba už ukázať také aj svetielko na konci tunela, že chceme pomáhať. A chceme ísť aj touto cestou, že chceme vám pomôcť v tejto forme, že nemusíte platiť zbytočné poplatky, keď sa to nemusí platiť. Poďme cestou západnej Európy a 21. storočia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ako už iste viete, ale nebudem tu ísť do ďalších detailov, pretože veľa tu už bolo povedané, hej, samozrejme, je aj neskorý večer ohľadne rokovania.
Predkladáme tento zákon pre motoristov hlavne z toho dôvodu, že si myslíme, že motoristi sú významnou skupinou obyvateľstva, ktorí vo veľkej miere prispievajú do štátneho rozpočtu. Jedná sa o rádovo stovky mil. eur, až prichádzame do výšky pomaly 2 mld. eur, ale všetci vieme, že akým spôsobom tieto finančné prostriedky končia na konci dňa v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry alebo rozvoja spoločnosti a štátu. Z tých 2 mld. ide na cesty necelých 400 mil. a navyše zažívame ďalšie problémy, čo sa týka kvality ciest, čo sa týka registrácie vozidiel, čo sa týka čakacích lehôt pri registráciách a tak ďalej a tak ďalej, nehovoriac o tom, v akých podmienkach dnes podnikajú slovenskí podnikatelia, ale to, samozrejme, na iné témy.
Ako už kolegovia povedali, jasným účelom tohto návrhu zákona je pomôcť jednak ľuďom, pomôcť de facto aj štátu a navrhnutá zmena zákona ušetrí jednak finančné prostriedky štátu, či už nákladu na nový nákup evidenčných čísiel vozidiel, a jednak jednotlivcom, vlastníkom motorových vozidiel v situácii, kedy majiteľ predá staré motorové vozidlo a kúpi nové. Znovuvy..., znovupoužitie použitie pôvodného EVČ však okrem finančnej úspory pre majiteľa vozidla prináša aj ekologický efekt pre spoločnosť, pretože pri súčasnom systéme sa dá už hovoriť doslova o plytvaní. Pri dnešnom počte áut sa v úhrne jedná o značný objem kovu potrebného na výrobu evidenčného čísla vozidla.
Ja by som teraz prešiel tak v rýchlosti aj do štatistík. Na Slovensku máme evidovaný počet vozidiel v celkovej, v celkovom čísle 3 357-tisíc vozidiel. Počet zmien držby vozidiel je ročne na úrovni 414-tisíc. To je rok 2020. Počet novoevidovaných vozidiel je 116-tisíc, počet individuálne dovezených vozidiel je 80-tisíc, počet vozidiel vyradených z evidencie je 74-tisíc, počet vozidiel vyradených z cestnej premávky je 59-tisíc, čiže medziročný nárast evidovaných vozidiel na Slovensku je 70-tisíc vozidiel a to je rozdiel medzi rokom 2019, kedy bolo evidovaných 3 287-tisíc, a rokom 2020, teda 3 000 357 vozidiel. Tak ako som už spomínal, ministerstvo vnútra objednáva každý rok niečo cez milión nových evidenčných čísiel vozidiel v celkovej hodnote 8 eur 50 centov, teda ročne dávame cca 9 mil. eur na nové evidenčné čísla vozidla.
A tu prichádza práve tento nový návrh zákona, ktorým my chceme určite zjednodušiť celý systém, ušetriť peniaze štátu, ušetriť peniaze motoristom a nakoniec chrániť aj životné prostredie.
Takže to, čo navrhujeme, je, aby sme nemuseli likvidovať viac ako 500-tisíc plechových tabuliek ročne, pretože pri každom prepise, pri ktorom nastáva zmena okresu, sa staré plechové tabuľky EČV strihajú a hádžu do kovového šrotu. V prípade, že by náš návrh prešiel, tak by si pôvodný majiteľ z vozidla, ktoré odhlásil, napríklad že ho predal, mohol svoje EČV ponechať a namontovať si ho na svoje nové vozidlo.
Životnosť evidenčného čísla vozidla, pre vašu informáciu, je okolo 7 až 8 rokov, avšak časté zmeny vlastníctva motorových vozidiel zapríčiňujú, že mnohé ešte vo veľmi dobrom stave tieto tabuľky končia nakoniec v kovovom šrote a v odpade. Namiesto 1 mil. plechových tabuliek by sme kľudne teda mohli objednávať cez ministerstvo vnútra alebo štát, ministerstvo vnútra by mohol objednávať cca okolo 500-tisíc evidenčných čísiel vozidiel.
V našom návrhu zákona alebo zmene zákona navrhujeme tiež, aby už nebolo potrebné meniť a prihlasovať sa, resp. so svojím vozidlom v okrese svojho trvalého pobytu alebo v okrese sídla firmy. Preto, samozrejme, je tu ten návrh, pretože už dávno stratilo význam pri centrálnej evidencii vozidiel, tak ako aj kolega Viskupič spomínal, je tu tá viazanosť z minulosti, taká historická genéza na jednotlivé okresy, ja si myslím, že to je už prekonané, a motorista tak, ktorý kúpi motorové vozidlo hocikde na Slovensku, by mohol ísť zaregistrovať svoje vozidlo na najbližší dopravný inšpektorát, kde by mu dali EČV také, ktoré majú momentálne na sklade, a vyhli by sme sa tak ďalším administratívnym problémom, ktoré dnes títo motoristi majú. To znamená, že by nemuseli ísť od predajcu zobrať prenosnú značku, ktorú by potom zase po registrácii vo svojom okrese na druhom konci Slovenska musel potom posielať poštou alebo nejakým iným spôsobom, napr. kuriérom predajcovi automobilu. Jednoducho v jeden deň by si mohol svoje vozidlo lokálne na najbližšom dopravnom inšpektoráte zaregistrovať a v ten deň aj svoju prenosnú EČV vrátiť predajcovi vozidiel.
Nedá mi nespomenúť ani jednu maličkosť. Takéto značky by totiž už neidentifikovali, odkiaľ tento motorista pochádza, hoci aj toto je častokrát celkom klamlivý údaj, keďže mnohé autá napríklad sú služobné autá a človek reálne fyzicky žije v inom okrese. Ale máme na Slovensku, bohužiaľ, aj také smutné skúsenosti, že sa značky určitých okresov stávajú predmetom vulgárnych rôznych nadávok alebo sa prípadne stavajú predmetom poškodzovania, obzvlášť na futbalových zápasoch by o tom niektorí vedeli určite rozprávať. Takže aj takáto malá maličkosť môže byť nápomocná možno z hľadiska tak trošku aj psychologického. Súhlasím s tým, že skutočne to, ako sú označované dnes automobily cez okresy, po prvé to nie je ani potrebné a po druhé skutočne to vytvára aj konflikty, aké som zmienil. A ďalšia vec je, že naším návrhom, ktorý predkladáme, určite vytvárame aj predpoklad k tomu, aby sme v budúcnosti vôbec nepoužívali to, čo už nepotrebujeme. To znamená označovanie okresov na jednotlivých EČV v tabuľkách. Bolo by oveľa lepšie, keby sme používali anonymné označovanie, napríklad ako je to v Maďarsku, ako je to v Holandsku, keďže z EČV tam nevedia usúdiť, aké je to mesto, a navyše z algoritmu, ktorý by to umožnil tým, že tie číselné rady nám narastú v matematickom vyjadrení násobne oproti tomu, ako sme dnes prakticky limitovaní tými abecednými označovaniami okresu.
To znamená, že v prípade, že by sme prešli na iný systém, čo je teoreticky možné v budúcnosti, uvidíme to v závislosti od toho, ako sa ujme tento návrh zákona, tak by sme nemuseli napríklad toľko rozmýšľať, ako označovať autá do budúcna v Bratislave, keď sa už minie BA, BL, BT a tak ďalej. Tento problém by sme už tak v budúcnosti nemali.
Záverom by som chcel povedať, že nejde len o ušetrenie finančných prostriedkov štátu, ale aj jednotlivcov, motoristov. Ušetrili by sme určite státisíce ŠPZ-iek do budúcna a pevne verím, že zvážite tieto argumenty a podporíte to, sčasti už aj zástupcovia opozície konštatovali, že áno, čo som rád, a pošleme tento návrh zákona do druhého čítania.
Veľmi pekne ďakujem.