Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Nájomné bývanie na Slovensku predstavuje významnú celospoločenskú tému, ktorá je, myslím si, že dosť signifikantná a ktorej sa venuje veľká pozornosť aj, svojím spôsobom aj odlišným spôsobom a niekedy subjektívnym hodnotením, prípadne vlastnou skúsenosťou.
Bývanie patrí medzi najdôležitejšie a najstaršie funkcie sídiel. Človek vo svojom príbytku strávi asi dajme tomu najviac času. Tento fakt opodstatňuje aj vysoké nároky na kvalitu tohto prostredia. Nutné je zároveň zdôrazniť, že bez uspokojivého riešenia otázky bývania akékoľvek sídlo môže byť ohrozené vo svojom vývoji. Nedostatok bytov znižuje atraktivitu sídla hlavne pre mladšie obyvateľstvo, čiže sme de facto aj svedkami toho, že z niektorých lokalít Slovenska dochádza k úniku ľudí, vysídľujú sa regióny a s tým súvisí, samozrejme, aj prepojenosť na kvalitu bývania.
Riešenie rozvoja bývania je preto v existenčnom záujme každého sídla, každej samosprávy, každej obce, každého mesta. Obce a mestá by mali hľadať cesty a formy optimálneho riešenia dostupnosti bývaní vo svojom území. Podľa zákonnej úpravy je základnou úlohou samosprávy starostlivosť a všestrannosť na rozvoj svojho územia a potreby obyvateľov. V rámci plnenia týchto úloh je úlohou samosprávy riešiť aj rozvoj bývania v danom sídle. Samospráva síce nemá zákonnú povinnosť priamo zabezpečiť bývanie pre svojich obyvateľov, ale v kontexte definovanej základnej úlohy je úlohou samosprávy venovať sa aj vytváraniu podmienok na rozvoj bývania v danom sídle, pretože bývanie patrí k základným ľudským potrebám.
Hlavné v rozvoji bývania a výstavby nájomných bytov na Slovensku sú predovšetkým limitované požiadavkami na mobilitu pracovných síl, slabou príjmovou štruktúrou občanov a vysokými cenami na realitnom trhu. Bývanie v nájomných bytoch je v podmienkach Slovenskej republiky na rozdiel od zahraničia stále vnímané a hodnotené v rámci sociálneho statusu bývajúceho. Jednou z príčin je aj skutočnosť, že väčšina z nás rieši otázku bývania predovšetkým kúpou bytu do vlastníctva, pričom ide o celoživotnú investíciu s úverovým zaťažením na dlhé roky.
Ako príklad v oblasti nájomného bývania môžeme uviesť mesto Viedeň, ktoré je charakterizované ako najväčší komunálny vlastník bytov v Európe. S približne 1,7 milióna obyvateľov Viedne býva každý štvrtý Viedenčan v obecnom byte. Celkovo má Viedeň dokopy okolo 220-tisíc nájomných bytov. Popularita nájomných bytov je však spôsobená vyššou podporou štátu, resp. samosprávy v tejto oblasti, ako aj tým, že mentalita ľudí je oveľa viac naklonená možnosti mobility práce. Ľudia často menia nielen svoje zamestnanie, ale aj mesto alebo región svojho profesného pôsobenia. Otázkou zostáva inštitucionálne prostredie v oblasti bývania, ktoré je v Rakúsku diametrálne odlišné ako na Slovensku. Samozrejme, je to prepojené aj s dopravnou infraštruktúrou a prepojenosťou medzi jednotlivými regiónmi a akým spôsobom vedia ľudia pri hľadaní zamestnania byť rýchlejšie z jedného miesta do druhého.
Slovensku sa v poslednom čase darí výraznejšie znižovať nezamestnanosť, v niektorých regiónoch sa však stále objavujú dvojciferné čísla. Jedným z dôvodov je aj fakt, že ľudia nie sú ochotní cestovať za prácou mimo svojho domova a keď prídu niekde do nového miesta výkonu práce, tak nájmy, komerčné nájmy, podnájmy sú veľmi vysoké a nemôžu si ich dovoliť zaplatiť. A práve tu absentuje ten segment nájomného bývania.
Na regionálnu mobilitu vplýva okrem iného aj trh s bývaním. Kým vlastníctvo bytov pôsobí na ochotu sa sťahovať za prácou negatívne, dostupnosť nájomných bytov mobilitu zvyšuje. Práve z toho dôvodu sme aj po konzultácii s jednotlivými samosprávami, obcami, mestami začali riešiť tieto otázky na pôde Štátneho fondu rozvoja bývania na sekcii bytovej výstavby, kde sme mali viacero pracovných rokovaní a prišli sme s touto zákonnou úpravou spolu so spolupredkladateľmi.
Platné znenie zákona umožňuje poskytovať podporu aj na stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v zozname svetového dedičstva. Budovy, v ktorých sa nachádzajú byty vyžadujúce stavebnú úpravu a sú národnou kultúrnou pamiatkou, napríklad pod Unescom, však v mnohých prípadoch nie sú zapísané ako bytové domy, ale napr. ako meštianske domy a podobne. Pre obnovu bytov v týchto budovách je nevyhnutné zmeniť pojem "bytový dom" na všeobecný pojem "budova" a vytvoriť možnosť poskytovať podporu aj na meštianske domy s existujúcimi bytmi. Zvyčajne ide o schátrané objekty v centrách miest, ktoré je obzvlášť dôležité obnoviť a skultúrniť.
Navrhujeme taktiež zvýšiť maximálny limit úveru na účel obstarania nájomných bytov, a to na výšku 1 500 eur za meter štvorcový, čím by sa zohľadnil vplyv rastu cien stavebných prác a materiálov spotrebovávaných v stavebníctve v uplynulom období a aj zvýšené nároky na technické a energetické riešenia budov. V prípade obstarania nájomného bytu stavebnou úpravou budovy je podmienkou poskytnutia podpory aj výmena všetkých technických zariadení budovy (rozvody, kotolňa, výťahy) a aj podmienka na splnenie požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pre novú budovu.
Cieľom tejto navrhovanej úpravy, ktorú predkladáme, je taktiež optimalizovať náklady pri výstavbe týchto budov na nájomné byty. Podľa právnej úpravy, ktorá je v súčasnosti platná, je táto požiadavka stanovená na päť rokov, čo v niektorých prípadoch môže spôsobovať neefektívnu výmenu zariadenia, ak vymieňané zariadenie je v rámci svojej doby ešte životnosti, preto sa navrhuje predĺženie tejto doby.
Navrhnutou úpravou sa vytvára aj možnosť navýšenia poskytovania úverov zo štátneho fondu aj po uzatvorení zmluvy o poskytnutí úveru a dotácie tak, aby boli dodržané podmienky poskytnutia podpory podľa zákona 150/2013. V prípade preukázania zvýšenia obstarávacích nákladov sa umožní zvýšiť financovanie aj nájomných bytov dodatočným navýšením úveru zo štátneho fondu, a to až do výšky stanoveného limitu obstarávacieho nákladu na obstaranie nájomného bytu. Predmetné zvýšenie úveru je možné uplatniť aj v iných účeloch, pričom podrobnosti pre navýšenie úveru bude špecifikovať zmluva o poskytnutí podpory.
Navrhovanou úpravou sa umožňuje žiadateľovi o úver – právnickej osobe preukázať schopnosť splácania úverov aj pristúpením jej materskej spoločnosti s väčšinovým obchodným podielom v žiadateľovi k záväzku z úveru voči Štátnemu fondu rozvoja bývania. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že povinnosť vinkulácie 24 mesačných splátok úveru môže byť pre novovzniknutú právnickú osobu ťažko splniteľná, keďže takáto spoločnosť bez činnosti v období pred podaním žiadosti nevie dostatočne preukázať schopnosť platenia splátok a úverov z požadovaného úveru.
Navrhuje sa taktiež aj zmeniť podmienka pre žiadateľov o úver - právnické osoby, ktorá sa týka povinnosti zachovania nájomného charakteru podporených nájomných bytov. Povinnosťou žiadateľa je zachovať nájomný charakter obstarávaného nájomného bytu počas lehoty najmenej 30 rokov. Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšenie záujmu o obstaranie nájomných bytov zo strany súkromného sektora.
Z aplikačnej praxe vyplynula aj potreba umožniť obstaranie garážového stojiska, ktoré je nielen súčasťou budovy s nájomnými bytmi, ale aj v prípade, ak garážové stojisko je samostatným stavebným objektom v bezprostrednej blízkosti bytového domu alebo polyfunkčného domu, v ktorom sa obstarávajú nájomné byty v prípade, ak nie je vhodné alebo efektívne umiestniť stojisko priamo v rámci bytu, budovy bytového domu alebo polyfunkčného domu. Garážové stojisko je určené na užívanie spolu s obstarávaným nájomným bytom a nachádza sa priamo v budove s nájomnými bytmi alebo v samostatnej budove umiestnenej na spoločnom pozemku s domom alebo priamo susediacim pozemkom s pozemkom, kde sa bytový dom alebo polyfunkčný dom nachádza. V súčasnej dobe je možné poskytnúť úver len na garáže, ktoré sú vo vlastnej budove, ale nie na priľahlé parkoviská, preto rozširujeme aj túto možnosť touto novelou.
Platné znenie zákona umožňuje poskytovať podporu aj na stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je už spomínanou národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v zozname svetového dedičstva. Práve preto chceme rozšíriť aj tieto zoznamy, aby mohli byť poskytované úvery aj na tieto stavby.
A záverom by som chcel ešte povedať, že navrhovaná úprava taktiež ustanovuje, že aj v prípade zvýšenia obstarávacích nákladov počas trvania platnosti zmluvy o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomného bytu by nemalo dochádzať k navýšeniu dotácie.
Myslím si, že záverom nejdeme len otvoriť dvere samosprávam pri možnosti rozšírenia výstavby nájomných bytov, ale celkovému segmentu stavebného priemyslu, hlavne v tomto období, kedy dochádza k navýšeniu jednotlivých súm alebo cien stavebného materiálu, a vidíme, že aké sú obrovské problémy v tomto segmente. Čiže jednak vnímame, že v tomto, v tejto oblasti národného hospodárstva potrebujeme rozhýbať možnosti výstavby nájomných bytov, ale potrebujeme aj trošku dať pomocnú ruku stavebnému priemyslu.
Z toho dôvodu by som chcel, kolegovia, v rámci tohto prvého čítania poprosiť o podporu, aby sme mohli posunúť do druhého čítania tento návrh zákona s tým, že chcem vás upozorniť, že budeme mať pripravené aj rokovania so Štátnym fondom rozvoja bývania, aj so sekciou bytovej politiky na ministerstve dopravy a každý, kto by prejavil záujem, tak je veľmi vítaný s každým svojím návrhom, aby sme mohli podporiť túto dobrú myšlienku.
Ďakujem pekne, zatiaľ všetko.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Uvádzam návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení aj zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.
Jedným z hlavných nástrojov podpory rozvoja bývania sú v súčasnej dobe predovšetkým orgány ako Štátny fond rozvoja bývania a dotácie na rozvoj bývania poskytované Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Prostredníctvom týchto nástrojov štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
Cieľom návrhu zákona spolu s..., ktorý sme predložili so spolupredkladateľmi, je upraviť niektoré podmienky pre poskytovanie výhodného úveru podľa zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
Zámerom návrhu zákona je zlepšenie podmienok a zvýšenie dostupnosti finančných zdrojov zameraných na rozširovanie sektora nájomného bývania s cenovo dostupným nájomným.
Návrh zákona súčasne obsahuje úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.
Predloženým návrhom nevzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet.
V úvode všetko. Ja by som ešte chcel poprosiť, aby som mohol vystúpiť ako navrhovateľ v rámci rozpravy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Ja by som v úvode chcel poďakovať za vecnú a korektnú diskusiu, odbornú diskusiu s tým, že by som chcel tiež tak upriamiť pozornosť na to, že týmto určite nekončíme, ideme ďalej. Ja veľmi chcem pekne poďakovať aj kolegom za podnetné diskusie s tým, že ak máte aj nejaké návrhy, tak veľmi rád vás privítam v pracovnej skupine, aby sme spoločne potiahli tú ochranu cyklistov.
Na druhej strane chcem povedať aj to, že ak by sme neriešili politiku v takýchto odborných veciach, tak by sme tu dnes nemuseli stáť a pred piatimi rokmi by už bola prijatá táto úprava. Čiže stráňme sa tej politiky, poďme skôr do tej vecnej diskusie a sme pripravení otvárať aj ďalšie témy. Takto v krátkosti. A ideme potom do druhého čítania.
A chcel by som všetkým pekne poďakovať a poprosiť ich o podporu, aby sme prešli do druhého čítania a poprípade aj rozšírili tento návrh o pozmeňujúce.
Ďakujem pekne.

Ďakujem ti, Rado. Ako spolupredkladateľ súhlasím s tým, čo si povedal. Samozrejme, že v Bratislave si neviem predstaviť momentálne v súčasnosti, že by – presne ako v Kodani – 60 % ľudí vyšlo do ulíc, to si neviem živo predstaviť, ale všetci si živo vieme predstaviť, ako by to mohlo fungovať, že tie veľké percentá tých ľudí by presedlali z áut na bicykle, ako by sa uľavilo všetkým nám, že by sme nemuseli byť v tých zápchach, ako by sa vyčistil vzduch, ako by sa znížili emisie. Takže myslím si, že sme len na začiatku toho procesu, ale aspoň trošku s tými skladačkami začneme budovať ten hrad, ktorému sa hovorí nielen ochrana cyklistov, ale vybudovanie tej cyklistickej infraštruktúry.
Áno, súhlasím s tým tiež, že je to o tolerancii, o edukatíve, pretože veľmi dobre si pamätám, aj keď sa zaviedlo to pravidlo, že keď chodec vstúpi nohou na prechod, tak motorista je povinný zastaviť. A tí ľudia sa to pomaly naučili. A presne ide aj o to, že tou edukatívou pomaličky začneme riešiť túto ochranu cyklistov, aj keď na druhej strane, ako aj kolegovia tiež sa vyjadrili, aj ja, platia aj povinnosti, nielen práva.
A ohľadne tej, toho budovania cyklotrás, ja napríklad môžem povedať príklad. Včera kolegyňa Pleštinská zdieľala na sociálnej sieti tie fotky cyklotrasy, ktoré sa budujú od Starej Ľubovne, no to je úžasné. Ako to je tak pekná vybudovaná cyklotrasa, aj mne ľudia hovorili od Trenčína, od Piešťan, hlavne od Trenčína, ktorí dochádzajú cyklotrasami do práce, že to je aj pre psychiku pohoda, že je to lepšie pre nich, ako chodiť autom, niekde v zápche stáť hodinu a ísť bicyklom, je to oveľa lepší spôsob tej dopravy aj pre telo, aj pre toho človeka.
Čiže myslím si, že určite máme čo riešiť a presne tou legislatívou ochrany cyklistov sa to nekončí, ale ideme aj do riešenia možno zrýchlenia tých proce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec, ďakujem ti pekne za vystúpenie a určite sa budeme touto pripomienkou alebo návrhom zaoberať. Ako aj spomínala predchodkyňa, pani poslankyňa Tabák, tých návrhov, doplnení ešte môže byť viacero, lebo toto nie je komplexné riešenie.
My sme mali rokovanie na Prezídiu Policajného zboru s jednotlivými odborníkmi v otázke ochrany cyklistov. Musíme si uznať, že tých cyklistov je na cestách v dnešnej dobe už veľa a je otázka, že či tá cestná infraštruktúra je prispôsobená na to, aby vedeli na ňu vyjsť aj vozidlá a aby aj cyklisti boli chránení tak, ako by mali byť. Samozrejme, na druhej strane cyklisti nemajú len práva, ale aj povinnosti. Tie povinnosti sú ustanovené v zákone o cestnej premávke. Len chcem poznamenať, že na rozdiel od zahraničia my nemáme tak kvalitne vybudovanú tú cyklistickú infraštruktúru ako v zahraničí. Ja len z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že napríklad v okolí Zemplínskej šíravy som sa rozprával so starostami buď obci Vinné, Jovsa, Klokočov, Kaluža a mi hovorili, že majú obrovské problémy pri vysporiadavaní pozemkov a príprave tých pozemkov pre cyklotrasy. Jednoducho sa nevedia roky pohnúť. Oni sú už zúfalí z toho, že akým spôsobom by vedeli naštartovať túto výstavbu.
Je veľmi dobré, pozitívne, že z plánu obnovy pôjde celkovo 104 mil. eur na výstavbu tejto cyklistickej infraštruktúry. Lenže my musíme trošku aj uľahčiť tú legislatívu na to, aby sa tí starostovia vedeli a tie samosprávy pripraviť na to, aby sa vôbec začalo stavať a aby vedeli využiť tie finančné prostriedky.
Takže minimálne ďakujem pekne za podnet a budeme sa tomu venovať.

Ďakujem za slovo. Ja sa v prvom rade chcem ospravedlniť Mariánovi Saloňovi, že som nazval SMER subjektom. Mal som tam doplniť politický subjekt. Tak sa ospravedlňujem, že mi to slovíčko vypadlo, nechcel som sa dotknúť strany SMER, takže keď som sa niekoho dotkol, sa ospravedlňujem.
Čo sa týka tej politickej kultúry, alebo že my ako predkladatelia sme tu zatiahli politiku. Ja sa pýtam, koľko tlačoviek mala pani Tabák, pán Sloboda, pán Svrček alebo pán Šeliga k cyklistom. Ani jednu, ani jednu. Koľko statusov sme k tomu napísali? Ani jeden. Koľko útokov sme tuná riešili v rámci pléna? Ani jeden. My na rozdiel od vás, na rozdiel od tlačoviek, na rozdiel od statusov my sme chodili po ministerstvách, po jednotlivých odborných sekciách a riešili sme návrh zákona, tak aby bol na koniec dňa najviac precizovaný. To jediné sme riešili. Žiadnu politiku.
Čo sa týka toho slovíčka spravidla. No spravidla znamená buď pravidelne, alebo obyčajne. Ja neviem, ako to mám ďalej vysvetliť. A jediným cieľom tejto právnej úpravy bolo to, aby sme začali tú edukatívu tak, ako si pamätáme v minulosti, jak sa dalo pravidlo, že keď vstúpi noha chodcu na prechod, jednoducho ten motorista musí zastaviť, aby sa to naučil. Pomaly sa za tie roky tí motoristi naučili, že majú zastaviť pred prechodom chodcov. To isté chceme týmto návrhom zákona, že spravidla jeden alebo jeden a pol metra buď závislosti od 50, alebo vyššie ako 50 km/h.
Čo sa týka tej kilometráže, tak bočný odstup závisí najmä od rýchlosti. A iný odstup sa vyžaduje pri rýchlosti 30 km/h a iný pri rýchlosti 90 km/h. A čo sa týka vozidiel, je rozdiel ak motocyklista prebieha osobné vozidlo, a je rozdiel, ak kamión predbieha cyklistu, poveternostných podmienok: slnečné počasie verzus hmla alebo poľado... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)