Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
27.10.2021 o 15:07 hod.
JUDr. Bc. PhD., LL.M.
Miloš Svrček
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Z dôvodu precizovania tohto uvedeného vládneho návrhu predkladám nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pre spravodajcu, informácia celkovo bude tých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 4. Idem na ten prvý.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú zákony (tlač 555).
1. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
4. V § 13 ods. 1 druhá veta znie:
„Základný elektronicky formát, štruktúra a prostriedky na výmenu údajov prostredníctvom medzinárodného informačného systému vozidiel24) ustanovuje osobitný predpis.24a)“
Poznámka pod čiarou k odkazu 24a znie:
„24a) Vykonávacie nariadenie Komisie Európskej únie 2021/133 zo 4. februára 202, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2018/858, pokiaľ ide o základný formát, štruktúru a prostriedky na výmenu údajov týkajúcich sa osvedčení o zhode v elektronickej forme Úradný vestník Európskej únie L42 z 5. 2. 2021.“
V pozmeňujúcom návrhu sú uvedené... aj doterajšie body sa primerane prečíslujú, ale tu chcem opraviť chybu, nemá to tam byť uvedené.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.
2. V čl. I bod 32 znie:
„32. § 74 sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:
(11) Technická služba technickej kontroly je povinná pred zvýšením poplatkov za svoje služby poskytované oprávneným osobám technickej kontroly týkajúcich sa prístupu do celoštátneho informačného systému technických kontrol a distribúcie tlačív požiadať typový schvaľovací orgán o schválenie zvýšenia poplatkov spolu s odôvodnením a preukázaním primeranosti zvýšenia poplatkov.
(12) technická služba technickej kontroly prostredníctvom celoštátneho informačného systému technických kontrol vykonáva zber údajov a vykazovanie údajov získaných za skutočných jazdných podmienok a zasiela ich Európskej komisii a Európskej environmentálnej agentúre. 79a)
Pri zbere údajov o vykazovaní údajov získaných za skutočných jazdných podmienok sa dodržiavajú povinnosti týkajúce sa ochrany osobných údajov podľa osobitného predpisu. 79b)“
Poznámky pod čiarou k odkazom 79a a 79b znejú:
„79a) Čl. 10 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/392 zo 4. marca 2021 o monitorovaní a vykazovaní údajov týkajúcich sa emisií CO2 z osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 a o zrušení vykonávacích nariadení Komisie (EÚ) č. 1 014/2010, (EÚ) č. 293/2012, (EÚ) 2017/ 1 152 a (EÚ) 2017/ 1 153 (Ú. v. EÚ L 77, 5. 3. 2021).
79b) Čl. 11 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/392.“
Taktiež bola tu uvedená veta, doterajšie body sa primerane prečíslujú, ale toto je uvedené nad rámec, nie je to uvedené správne.
3. V čl. I bodoch 33 a 89 sa číslovka „12“ nahrádza číslovkou „13“.
4. V čl. I sa za bod 73 vkladá nový bod 74, ktorý znie:
74. V § 106 ods.1 sa na konci pripája táto veta:
„Pri technickej kontrole sa prostredníctvom celoštátneho informačného systému technických kontrol vykonáva zber údajov získaných za skutočných jazdných podmienok podľa osobitného predpisu. 79a)“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 77 vkladá nový bod 78, ktorý znie:
78. V § 136 ods. 2 písm. a) treťom bode sa slová „schválenia,“ nahrádzajú slovami „schválenia, 84a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 84a znie:
84a) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/ 1812 z 1. decembra 2020, ktorým sa stanovujú pravidlá online výmeny údajov a oznamovania typových schválení EÚ podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 (Ú. v. EÚ L 404, 2. 12. 2020) v platnom znení.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa za bod 109 vkladá nový bod 110, ktorý znie:
110. V § 170 ods. 3 písm. b) sa číslo „2020“ nahrádza číslom „2027“.
Doterajšie body sa pri merane prečíslujú.
Toto je prvý pozmeňujúci návrh, nech sa páči. (Rečník odovzdal návrh spravodajcovi.)
Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k predmetnému vládnemu návrhu zákona, idem citovať.
1. V čl. I v bode 111 a čl. VII sa slová „1. novembra“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „31. decembra“ v príslušnom tvare.
1. V čl. I v bode 111 sa slová „31. októbra“ nahrádzajú slovami „30. decembra“, slová „30. apríla sa nahrádzajú slovami „30. júna“ a slová „1. mája“ sa nahrádzajú slovami „1. júla“.
To je znenie druhého pozmeňujúceho návrhu. Nech sa páči, pán spravodajca. (Rečník odovzdal návrh spravodajcovi.)
Prečítam teraz znenie tretieho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k predmetnému vládnemu návrhu zákona:
„1. V čl. I sa vypúšťajú body 112 a 120, doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I v bode 119 sa vypúšťa dopĺňané písmeno g), v súvislosti s tým sa primerane upraví úvodná veta bodu 119.“
To je znenie tretieho pozmeňujúceho návrhu.
A štvrtý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka k predmetnému vládnemu návrhu zákona:
V čl. I sa za bod 23 vkladá bod 24, ktorý znie:
„24. V § 70 sa ods. 111 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
h) osoba navrhnutá príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý určí Národná rada Slovenskej republiky.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne, za mňa všetko.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.11.2021 10:55 - 10:57 hod.
Miloš SvrčekTu sa neustále tvrdí, že sa ide odpúšťať nejaké porušenie zákona o verejnom obstarávaní starostom, čo však je možné považovať za omyl vo výklade tohto generálneho pardonu. V prvom rade je potrebné uviesť, že sa idú odpúšťať sankcie uložené za porušenie zákona, pričom tým sa neodpúšťa ani nijako nerušia rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie. Tie zostávajú v platnosti.
V druhom rade ide o...
Tu sa neustále tvrdí, že sa ide odpúšťať nejaké porušenie zákona o verejnom obstarávaní starostom, čo však je možné považovať za omyl vo výklade tohto generálneho pardonu. V prvom rade je potrebné uviesť, že sa idú odpúšťať sankcie uložené za porušenie zákona, pričom tým sa neodpúšťa ani nijako nerušia rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie. Tie zostávajú v platnosti.
V druhom rade ide o odpustenie sankcií uložených obciam, nie starostom, pretože všetky rozhodnutia o nadobudnutí nájomných bytov boli rozhodnutiami kolektívneho orgánu, nielen starostom. Starosta je výlučne štatutárny orgán.
A taktiež čo sa týka vo vzťahu k tvrdeniam, že došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní, ide výlučne o konštatovanie Úradu pre verejné obstarávanie, pričom napríklad aj Okresný súd v Malackách kúpne zmluvy nevyhlásil za neplatné, nakoľko podľa právneho názoru súdu boli kúpne zmluvy podpísané v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, nakoľko boli uzatvorené až po výstavbe nájomných bytov, nie predtým, čím obce nadobudli nehnuteľnosti v súlade aj s § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Na takéto nadobudnutie nehnuteľností sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní.
Čiže tu chcem podotknúť, že rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie týmto trpia vadou veci, nakoľko rozhodnutia vo väčšine prípadov obsahujú stanovisko úradu, že obce a mestá porušili zákon komplexom zmlúv, ktoré sú v rozhodnutiach vypísané a je medzi nimi aj kúpna zmluva, čo je však v porovnaní s rozsudkami Okresného súdu v Malackách za nesprávne konštatovanie.
A čo sa týka na tvrdenia pána poslanca Cmoreja, že mám dodržiavať koaličnú zmluvu, veľmi rád, tak ako to spravil tvoj kolega pán Baránik pri predložení úpravy § 363.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 10.11.2021 10:27 - 10:41 hod.
Miloš SvrčekV rozhodnutiach, s ktorými som sa mal česť aj oboznámiť, a bolo ich niekoľko desiatok, úrad rozhoduje na základe vlastného dohadu a pokuty...
V rozhodnutiach, s ktorými som sa mal česť aj oboznámiť, a bolo ich niekoľko desiatok, úrad rozhoduje na základe vlastného dohadu a pokuty udeľuje na základe vety, citujem, Úrad má za to, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona, koniec citácie. Nemusím ani zdôrazňovať, že žiadny arbiter nemôže rozhodnúť bez dôkazov, len na základe vlastného dojmu. Žiaľ, presne toto sa na Úrade pre verejné obstarávanie deje a rozhodnutiami, ktoré podľa môjho názoru nie sú ani adekvátne podložené, sú doslova kriminalizáciou inštitútov verejnej správy.
Tu sa dostávam aj k ďalšej dôležitej skutočnosti. Úrad pre verejné obstarávanie v týchto prípadoch nepostihuje nijaké zločinecké organizácie alebo skupiny. Rozhodnutia sú vydávané obciam a mestám, teda inštitúciám, ktoré sú základnými piliermi verejnej správy. Inštitúciám, ktoré dennodenne v praxi vykonávajú aplikáciu zákonov priamo zoči-voči občanom. Úrad týmto inštitúciám nielenže udeľuje pokuty, ktoré sú pre mnohé samosprávy likvidačné a sú jednosmernou letenkou, ako už aj bolo spomínané u mojich predrečníkov, do nútenej správy.
Úradu pre verejné obstarávanie toto nestačí a v mnohých prípadoch navrhol aj navyše zrušenie kúpnych zmlúv na súde. Podotýkam v mnohých, nie všetkých, teda po, a ide o dvojitý meter, pretože úrad podal návrh na súd len v prípadoch, kde to jeho pracovníci stihli; a po b svojím konaním v prípade vyhovenia súdu by sa tisíce nič netušiacich ľudí spokojne obývajúcich nájomné byty ocitli razom takpovediac na ulici, nakoľko zrušenie kúpnych zmlúv znamená vrátenie všetkých plnení zo zmluvy vyplývajúcich, a to od počiatku.
Našťastie môžem aj s potešením konštatovať, že minimálne v niekoľkých prípadoch boli vydané rozsudky súdu, ktorými boli žaloby Úradu pre verejné obstarávanie rezolútne zamietnuté a kde bolo konštatované, že žaloby Úradu pre verejné obstarávanie trpia značnými právnymi vadami. Zároveň sa súd stotožnil s konštatovaním, že Úrad pre verejné obstarávanie sa vo svojich rozhodnutiach, respektíve žalobách opiera o vyextrahované časti rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, ktoré v celkovom znení majú diametrálne odlišný kontext, pričom úradom citované rozsudky sa navyše týkajú prípadov, ktoré nie je možné ani právne komparovať s prípadmi nájomných bytov v Slovenskej republike. Navyše náš právny systém sa riadi zásadou "ne bis in idem", teda nemožnosťou trestať dvakrát v tej istej veci. Pritom Úrad pre verejné obstarávanie by chcel potrestať samosprávy, respektíve občanov dvakrát, jednak pokutou v správnom konaní a jednak zrušením kúpnej zmluvy v súdnom konaní, a to len pre nesúlad štátom produkovanej legislatívy v minulosti. Beriem to ako trestanie nevinného za vlastné chyby. Takýto stav nemožno pripustiť, a preto požadujem alebo považujem aj za dôležité, aby obce a mestá, celkovo ako samospráva, ako zmienené základné piliere verejnej správy boli očistené a aby sa od pokút upustilo.
Dovolím si zhrnúť skutočnosti. V odbore i na verejnosti panuje jednoznačná zhoda, že obce nepochybili, čo potvrdil aj už súd v niekoľkých prípadoch. Preto je nezmyselné vyhadzovať verejné zdroje na právne služby a dlhotrvajúce právne a súdne konania. Navyše takéto pokuty by boli de facto len transferom zdrojov medzi zložkami verejnej správy, pričom zdroje by chýbali tam, kde ich najviac potrebujeme, v regiónoch u ľudí.
Ja sa ani nečudujem, že miestne samosprávy sú nespokojné s pokutami za obchádzanie a porušovanie pravidiel pri obstarávaní nájomných bytov. Udelené sankcie im zhoršujú jednoznačne ich finančnú situáciu, pričom to nepodporuje ich záujem o aktívnejšiu výstavbu nájomného bývania pre svojich obyvateľov. Mestá, obce tiež poukazujú na to, že ide o byty, na ktoré na základe splnených požiadaviek už získali dokonca aj dotácie od ministerstva dopravy a výstavby či zvýhodnené úvery od Štátneho fondu rozvoja bývania. Jedným z problémov pri obstarávaní bytov sú aj nevysporiadané vzťahy s pozemkom, ktoré... alebo s pozemkami, ktoré sťažujú samosprávam výstavbu alebo kúpu bytov.
Zaregistroval som aj vyjadrenie Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sa bráni tým, že jednou z jeho hlavných povinností je dohľad nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní. To je v poriadku. Platí to aj pre mestá a obce pri používaní verejných peňazí vrátane zabezpečenia nájomného bývania. No na vyjadrenie Úradu pre verejné obstarávanie asi len toľko, že aj samospráva je štát. Už by sme si konečne mali zvyknúť a pochopiť, že štátna správa a samospráva tvoria jeden celok, a to verejnú správu. Preto je dôležité, aby v tomto prípade centrálne orgány pomohli samospráve. Legislatíva pri kúpe, respektíve obstarávaní bytov je nešťastne nastavená. Pokuty sú pre samosprávy likvidačné a radšej by sa mala otvoriť aj diskusia a upriamiť pozornosť na zmenu k lepšej a efektívnejšej legislatíve v tejto oblasti. Samozrejme, zákonnosť postupuje základným pilierom celého procesu. Na druhej strane samospráva konala v dobrej viere zlepšiť podmienky bývania pre svojich vlastných obyvateľov, občanov. Áno, boli tu aj zmienené niektoré mestá, ktoré dostali dokonca ocenenie za výstavbu v tejto oblasti, v tomto segmente. A ocenením z druhej strany od niektorých úradov bola pokuta. Pokuta, ktorá ich môže zlikvidovať.
Veľmi kvitujem a starostovia dotknutých obcí to musia aj potvrdiť, že Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky aktívne prispelo aj k príprave návrhu, ktorý bol v minulosti tiež predložený našim koaličným partnerom, ale nenašiel podporu. Samosprávy túto skutočnosť, tieto problémy, s ktorými sa potýkajú pri udeľovaní týchto pokút, oznámili aj prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorá sa mala tejto oblasti venovať. Takýmto konaním sa totiž dostávajú obce nielen do finančnej nestability, ale súčasne môže nastať aj právna neistota pre obce, pre dokonca Štátny fond rozvoja bývania, pre samotné Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. V neposlednom rade pocítia výrazný dopad dobromyseľní užívatelia týchto nájomných bytov.
Úrad pre verejné obstarávanie udelil pokuty pre nájomné byty niekoľkým desiatkam miest a obcí v celkovom objeme viac ako 1,5 milióna eur. Je preto potrebné zabrániť represívnym opatreniam Úradu pre verejné obstarávanie a namiesto nich prijať preventívne. O čom sa ideme baviť? Čo je dôležitejšie? Represia alebo prevencia? Myslím si, že každý v tejto sieni si zodpovedá túto otázku.
Samosprávy žiadali konkrétne opatrenia, ako majú postupovať. Naším spoločným cieľom by malo byť v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré tu dokonca aj zo strany pána navrhovateľa bolo citované, podporovať obce a mestá pri zabezpečovaní nájomných bytov pre občanov, k čomu rozhodovacia činnosť, bohužiaľ, a to sa musím pridržiavať faktov, rozhodovacia činnosť Úradu pre verejné obstarávanie určite neprispieva.
Načrtajú sa nám však aj viaceré otázky, napríklad: Čo si možno myslieť o tom, že samosprávy sa sťažujú na pokuty od Úradu pre verejné obstarávanie za porušovanie pravidiel verejného obstarávania pri výstavbe bytov? Tu chcem podotknúť, a to som sa bavil aj s viacerými predstaviteľmi miest a obcí, primátormi a starostami, že Úrad pre verejné obstarávanie neinicioval v minulosti nikdy diskusiu, kde by včas upozornil na nesúlad legislatívy, kde by upozornil tých predstaviteľov samosprávy a kde by táto schéma bola vopred upravená a nastavená tak, aby spĺňala všetky súvisiace legislatívne normy. Je potrebné povedať, že ÚVO taktiež svoje rozhodnutia podporuje rozhodnutiami z iných krajín Európy, ktoré sú však neporovnateľné z hľadiska samotnej podstaty veci i z hľadiska lokálnej legislatívy. ÚVO ako ústredný orgán štátnej správy vôbec nebral do úvahy následky svojich postupov, nakoľko okrem vyrubených pokút podal na súd návrhy na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, čo môže prispieť k existenčným problémom terajších užívateľov nájomných bytov nadobudnutých mestami a obcami.
Ja som aj viackrát deklaroval, že v tomto prípade stojím za našimi obcami a mestami, teda za našimi občanmi, a musíme podniknúť kroky potrebné k náprave. Otázka je aj, nakoľko je však vhodné navrhovať odpustenie pokút. Je to legitímna otázka. Je potrebné zdôrazniť, že tu nejde o akéhosi osamelého jazdca, ktorý objavil nejakú dieru v zákone a chcel ho obísť. Desiatky obcí a miest postupovali v zmysle pokynov štátu, štátne orgány vypracovali vzory zmlúv a na základe týchto vlastných zmlúv štátne orgány uvoľňovali financie na zabezpečenie bývania pre občanov v jednotlivých regiónoch.
Návrh zákona, ktorý by mal byť predostrený alebo ktorý by mal riešiť túto situáciu, musí mať jediný cieľ, a to odstrániť nesúlad legislatívy z minulosti a zamedziť katastrofálnym dôsledkom takéhoto nesúladu. Treba si však uvedomiť aj zásadnú skutočnosť a to, že likvidačné pokuty v konečnom dôsledku zaplatia nič netušiaci občania, nakoľko ide o verejné zdroje, ktoré sa vyrubenými pokutami len presunú z regiónov do štátneho rozpočtu a budú nakoniec, v konečnom dôsledku, na konci dňa chýbať samotným samosprávam, to znamená obciam a mestám.
Legitímnou otázkou je taktiež aj to, či nebude dôsledkom toho len ďalšie obchádzanie pravidiel pri obstarávaní nájomných bytov. Ďalšia legitímna otázka. Samozrejme, je potrebné pracovať na takých legislatívnych zmenách, ktoré zabezpečia transparentnosť a tiež priehľadnosť a jednoduchosť v aplikačnej praxi. Samosprávy musia mať istotu, že keď raz postupujú podľa postupov nastavených zo strany štátu, nemôže ich následne za tento postup sankcionovať ten istý štát. Toto je absolútne iracionálne.
Mestá a obce sú vzhľadom na vzniknutú situáciu v súčasnosti veľmi opatrné a váhajú, či vôbec nadobúdať nájomné byty, keď vidia, čo im hrozí zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. Sám chodím po tých regiónoch, sám mám ix rokovaní s primátormi, so starostami a drvivá väčšina z nich mi hovorí: Vieme, že čo sa deje, vieme, aké sú pokuty od Úradu pre verejné obstarávanie, aj keď máte dobrý úmysel, jednoducho môžeme skončiť v nútenej správe. Ako chcete presvedčiť týchto predstaviteľov samosprávy, aby išli do intenzívnejšej a aktívnejšej práce v tejto oblasti? No asi ťažko. Pritom aj je faktom, že množstvá žiadostí o pridelenie nájomných bytov v mestách a obciach vysoko prevyšujú schopnosť ich uspokojiť.
Ja by som ešte aj zdôraznil takú otázku, tu sa určite natíska ďalšia, že či by nemali samosprávy sa zamerať skôr na dodržiavanie pravidiel pri obstarávaní bytov ako na ich obchádzanie a protesty proti pokutám. Lebo som zaznamenal v rámci diskusií na sociálnych sieťach alebo v médiách takéto výčitky voči samosprávam. Podľa môjho názoru tu treba určite urobiť hrubú deliacu čiaru, veľmi rýchlo napraviť legislatívu a nastaviť efektívnu spoluprácu medzi zložkami verejnej správy, to znamená medzi jednak na jednej strane štátom a na druhej strane územnou samosprávou.
Samospráva v našom legislatívnom prostredí veľmi často korčuľuje na tenkom ľade. Veď sú tu v poslaneckej sieni aj poslanci, ktorí sú predstaviteľmi samosprávy, čiže určite na vlastnej koži vedia, že ako ťažko musia v tejto oblasti lavírovať. Musí získať pre svojich občanov samospráva aj dotáciu, musí splniť všetky podmienky a následne ustáť často nezmyselné kontroly a korekcie niečoho, čo už bolo dávno schválené a skontrolovateľné.
Mestá a obce nie sú tými, ktorí protestujú a plačú. Samospráva má vyše štyritisíc kompetencií, čiže úloh, ktoré musí občanom zabezpečiť. Zoberme si len plošné testovanie. Keby nebolo samospráv, bohvie, ako by to dopadlo. (Zaznievanie gongu.)
Čo sa týka týchto kompetencií, čiže úloh, má ich, ako som spomínal, tisícky, ktoré musí dennodenne zabezpečovať, aby občania mali ten pocit, že tento štát funguje.
Čo sa týka záveru, tak asi by som len podotkol toľko, že určite je potrebné túto situáciu riešiť. Nevieme o tejto situácii týždeň. Vieme o tejto situácii už dlhé obdobie, že sa to musí otvoriť a musí sa to konečne doriešiť a netlačiť tento balvan pred sebou, aby nám neskončili niektoré mestá v nútenej správe.
Starostovia, primátori, samospráva, určite stojíme za vami a veľmi dobre si uvedomujeme, že kto drží tento štát pokope. Že ste to vy a že aplikovanie zákonov nemá byť stále len o čírom formalizme a drakonických pokutách, ale aj o pomoci tým obciam, aby sa to už nikdy neopakovalo a aby ste mali legitímny cieľ, a to pomôcť svojim občanom, svojim obyvateľom, ale hlavne aby vám nešiel štát po krku, ale aby ste mali možnosť pomáhať tak, ako vám to aj zákon stanovuje.
Ďakujem pekne.
Prednesenie interpelácie 4.11.2021 14:34 - 14:52 hod.
Miloš SvrčekKolegyne a kolegovia, v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady som interpeloval ministra zdravotníctva Slovenskej republiky s viacerými otázkami. V celkovom zozname je uvedené pod číslom 3, aby ste vedeli o koknrét... o ktorú...
Kolegyne a kolegovia, v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady som interpeloval ministra zdravotníctva Slovenskej republiky s viacerými otázkami. V celkovom zozname je uvedené pod číslom 3, aby ste vedeli o koknrét... o ktorú konkrétnu ide, a predovšetkým to, že či rezort zdravotníctva uskutočnil nejaké kroky v potenciálnej zákonnej možnosti na získanie nepretržitého alebo dočasného platného potvrdenia o získaní imunity osoby, ktorá prekonala COVID-19 aj po dobe dlhšej ako 180 dní po prerokovaní COVID-u.
Nepozdáva sa mi, že ľudia s vytvorenými protilátkami nemajú rovnakú pozíciu ako tí zaočkovaní. Podľa mnohých aj svetových imunológov je hromadné očkovanie proti koronavírusu bez náležitého merania protilátok neefektívne. Imúnni ľudia, ktorí prekonali uvedené ochorenie a následne pristúpili na očkovanie, ho zrejme podstúpili aj zbytočne. Je potrebné uviesť, že záujem Slovákov o zistenie prítomnosti protilátok na COVID-19 v organizme od decembra 2020 dokonca vzrástol až trojnásobne. Vedci o víruse COVID-19 zistili už za tento rok, čo je s nami a zistili určite aj veľa podstatných informácií aj na vedeckej báze.
Vieme, že sa pacientom, ktorí vírus prekonali, imunita tvorí, ktorá je komplexná a dostatočná. Informácie priniesla okrem mnohých aj rakúska štúdia Lekárskej univerzity v Innsbrucku, tam som aj uviedol v rámci interpelácie vedecký odkaz na celkovú túto štádiu. Vírus prestupuje už dlhé mesiace populáciou a imunita väčšiny ľudí narastá s opätovným stretnutím sa s ním, reinfekciou, ktorá je miernejšia, alebo aj s očkovaním. Vakcína je evidentne prospešná predovšetkým u ľudí bez imunitnej odpovede. Hoci vyšetrenie protilátok pred očkovaním sa u nás nevyžaduje, nič nikomu nebráni, aby tak urobil sám. Stále nie je zistené, ako dlho imunita po prekonaní COVID-u alebo po zaočkovaní vydrží. Časom môže evidentne slabnúť. Aj zaočkovaní sa môžu znovu nakaziť. Situácia s COVID-om sa však bude evidentne každý rok opakovať rovnako ako pri podobných infekciách. Nebude však prebiehať tak závažne s každou ďalšou reinfekciou.
Cieľom postupu v rámci získavania informácií, či majú protilátky, alebo nie, by malo byť zistenie imunitnej odpovede organizmu na prítomnosť alebo kontakt s vírusom COVID-19, rovnako aj protilátky po očkovaní. Tento údaj by mal zaujímať každého zaočkovaného. Líšia sa totiž od človeka k človeku. Výsledok ukáže prítomnosť protilátok a či testovaný človek v minulosti koronavírus prekonal, aj to, či je aktuálne nositeľom vírusu, aj keď nemá žiadne príznaky. Nie je možné zabúdať, že každý, kto prekonal ochorenie má v krvi špecifické protilátky voči patogénu, ktorému bol vystavený. Imunitný systém totiž vždy a za každých okolností produkuje protilátky ako súčasť boja proti infekcii. Tie ostávajú v krvi aj naďalej po prekonaní ochorenia a zdravotníci ich vedia merať. Ich množstvo určuje ochranu jedinca.
Na Slovensku však, mám pocit, že v danej oblasti sa zo strany rezortu zdravotníctva neriešia žiadne konkrétne kroky, keďže imúnni ľudia, ktorí prekonali uvedené ochorenie, nemajú rovnako postavenie ako tí, ktorí podstúpili očkovanie. Vyšetrením sa zabráni možnému šíreniu ochorenia, ale aj šikane okolia. Ak budú protilátky dostatočné, podľa môjho názoru, by dotknutý jedinec mal s očkovaním počkať a ponechať ho tým, ktorý ho potrebujú viac. Práve z uvedeného dôvodu by ľudia, ktorí prekonali nový koronavírus, mali získať nepretržité platné potvrdenie o získaní imunity, ako je to aj v prípade zaočkovaných jedincov, pričom by išlo o neobmedzený certifikát pre ľudí, ktorí prekonali COVID-19 a majú vytvorenú svoju vlastnú prirodzenú imunitu. Nie je podľa môjho názoru doriešené, že ľudia s vytvorenými protilátkami nemajú rovnakú pozíciu ako tí zaočkovaní. Kolektívna imunita sa ľahko dosiahne tak, že sa spočítajú tí, ktorí protilátky majú, a tí, ktorí už zaočkovaní sú. Tak ako som spomínal, protilátky sa dajú veľmi ľahko zistiť jednoduchým vyšetrením.
A v nadväznosti aj na tento obsah, ktorý som tuto povedal, som adresoval na ministerstvo zdravotníctva viaceré otázky, pričom som dostal nasledovné odpovede. Konkrétne pri prvej otázke, aké konkrétne kroky uskutočnil v období pokojných letných mesiacov jún až august 2021 rezort zdravotníctva k možnej zákonnej možnosti získania nepretržitého alebo dočasne platného potvrdenia o získaní imunity, ministerstvo zdravotníctva odpovedalo nasledovne: „Ministerstvo zdravotníctva zaviedlo vydávanie digitálnych COVID-19 preukazov Európskej únie. Stanovenie právnej normy, ktorá by určila požadovanú úroveň protilátok pri súčasnom stave poznatkov nie je reálne, najmä s prihliadnutím na možný vznik“ mutova... „mutantných vírusov.“
No tak k tejto odpovedi musím uviesť len nasledovné, že takže na to, aby bola prijatá právna norma, ktorá by určila požadovanú úroveň protilátok, pri súčasnom stave poznatkov nie je reálne najmä s prihliadnutím možný vznik týchto mutantných vírusov. Myslím si, že ako trošku sa mali viac popasovať s odpoveďou zo strany rezortu zdravotníctva, pretože aj viaceré štúdie ukázali, a boli aj verejne prístupné a sú aj verejne prístupné aj v mienkotvorných médiách, ukázali, že protilátke po... protilátky po vakcíne môžu začať po čase klesať, tak toto je podľa rezortu zdravotníctva asi v poriadku. No a myslím si, že v pohode to určite nie je.
Napríklad uvediem českú analýzu, ktorá aj potvrdila pokles protilátok u seniorov po štyroch mesiacoch od úplného očkovania. Až 60 % dôchodcov buď nemalo, alebo malo len malé protilátky. Rozdiely zaznamenali aj v rámci jednotlivých vakcín. Napríklad štúdiá Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, ktorá bola predložená izraelskej vláde, naznačuje pokles v účinnosti aj v prevencii proti vážnemu priebehu. To uviedol aj Times of Israel. Údaje zverejnené ministerstvom zdravotníctva naznačujú, že ľudia očkovaní v januári majú teraz iba 16-percentnú ochranu pred infekciou, zatiaľ čo u osôb očkovaných v apríli je účinnosť 75-percentná. Tu vidíme, ako to klesá. Účinnosť vakcíny pri prevencii závažných chorôb klesla na 80 % v porovnaní s viac ako 90-percentným, s 90-percentnou účinnosťou pred variantom delta.
Ja som tam kládol aj viaceré otázky, či rezort zdravotníctva napr. uvažoval nad možnosťou zavedenia tohto spomínaného potvrdenia o získaní imunity, ktoré by, samozrejme, bolo aj podložené lekárskym vyšetrením, na základe ktorého môžme určiť, či organizmus prešiel v minulosti do kontaktu s vírusom SARS-CoV-2. V prípade, ak rezort zdravotníctva nad tým aj uvažoval, tak som chcel vedieť odpoveď, že v akom časovom horizonte rezort zdravotníctva aj mienil konať.
A odpoveď mi prišla, že potvrdenie o tom, že pacient prišiel do kontaktu s vírusom spôsobujúcim COVID-19, môže na základe vyšetrenia protilátok vydať prakticky každý lekár, ktorý pacienta vyšetrí. Áno, s tým súhlasím, veď to je samozrejmé. Jedná sa o osobu, ktorá mala pozitívny PCR test, a od potvrdenia neprešlo viac ako 180 dní. Prečo však dávame na bok osoby, ktoré prekonali COVID, majú vysoké protilátky a potvrdený COVID mali pred viac ako 180 dňami, ale už nemajú to potvrdenie? Musia sa teda očkovať, musia sa testovať, keďže potvrdenie o prekonaní nemajú. Neviem, chýba mi tu trošku taká logika.
Nebudem sa vyjadrovať k ďalším odpovediam, lebo myslím si, že ani to nestojí za to. Trošku by som tak povedal, že keď ma chceli z rezortu zdravotníctva odbiť, tak nech to nabudúce spravia aj trošku inteligentnejším spôsobom a nech si aj odcitujú nejaké vedecké štúdie, pretože toto, čo mi odpovedali, tak to nestojí ani za odpoveď z mojej strany.
Minimálne chcem tuto v nadväznosti na vyjadrenie z rezortu zdravotníctva povedať, že aj v zmysle § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku sa interpelujúci má aj vyjadriť, či považuje odpoveď za uspokojivú. No s tým, aké boli odpovede predložené zo strany rezortu zdravotníctva, som absolútne nespokojný. Predložiť na jasné položené otázky ničnehovoriace odpovede je len potvrdením toho, že akým spôsobom sa rezort zdravotníctva mieni o tejto otázke baviť, a v zmysle citovaného ustanovenia rokovacieho poriadku preto aj považujem tieto odpovede za neuspokojivé.
Chcem však upozorniť na jeden závažný fakt. Aby som tu nehovoril len svoje dojmy, ale jednoducho poviem aj niektoré fakty zo zahraničia, z nám blízkej Českej republiky. Napríklad český Najvyšší správny súd sa pred dvoma mesiacmi opäť priklonil na stranu ľudí, ktorí sa chcú preukazovať potvrdením o prítomnosti protilátok voči koronavírusu SARS-CoV-2 v tele. České ministerstvo zdravotníctva totiž podľa súdu nedokázalo vysvetliť, prečo oproti nim zvýhodňuje ľudí, ktorí majú potvrdenie o prekonaní choroby COVID-19. Jedná sa o ľudí, ktorí majú protilátky a nemajú potvrdenie o prekonaní. Podľa rozsudku ministerstvo na jednej strane automaticky predpokladalo, že ľudia po COVID-e sú voči nákaze dostatočne chránení, aj keď sa im nemerajú protilátky. Keď sa však človek preukáže vysokými protilátkami, tak to štát nepovažuje za dostatočné, to dodáva súd. Súd už v minulosti diskrimináciu ľudí s protilátkami ministerstvu vyčítal. Tento najnovší verdikt však znamená, že ministerstvo neuspelo ani s novou argumentáciou, prečo protilátky neuznávať.
Tentoraz súd posudzoval ustanovenie z júna, ktoré platilo do konca júla. Išlo o časť mimoriadneho opatrenia, ktorým ministerstvo zdravotníctva povoľovalo vstup do verejných priestorov a na hromadné akcie iba ľuďom s testom, dokončeným očkovaním alebo s potvrdením o prekonaní ochorenia. Právnici z ministerstva zdravotníctva sa snažili presvedčiť, pre vašu informáciu, súd tým, že podľa vedcov majú ľudia po prekonaní COVID-u dostatočnú imunitu len 180 dní po prvom pozitívnom teste. U ľudí, ktorí sa preukážu nameranými protilátkami, avšak nevedia, kedy boli nakazení vírusom, sa podľa ministerstva nedalo určiť ten presný okamih, odkedy sú proti ďalšej infekcii chránení.
Nepanuje tiež zhoda o tom, aká hladina protilátok je dostačujúca, a podľa súdu práve na základe aj tejto argumentácie zo strany ministerstva, českého ministerstva zdravotníctva si samotné ministerstvo protirečilo, keďže pôvodne tvrdilo, že základným kritériom má byť predpoklad dostatočnej hladiny protilátok. Ministerstvo podľa súdu nedokázalo zdôvodniť, prečo osoby s nameranými protilátkami nemajú mať porovnateľné postavenie ako tí, ktorí majú potvrdenie o prekonanom COVID-e. K uznávaniu prítomnosti protilátok na preukázanie bezinfekčnosti sa v poslednom čase priklonil dokonca aj samotný premiér Andrej Babiš, ako aj parlamentná opozícia.
Čiže vidíme úplne diametrálne iný postoj a iné stanovisko v Českej republike ako tuto u nás na Slovensku, kde sa tvárime, že títo ľudia, ktorí majú vysoké protilátky, majú viac ako 180 dní od pozitívneho PCR testu, tak u nich sa tvárime, že sú roznášači COVID-u. Naše ministerstvo zahraničných, zdravotníctva Slovenskej republiky podľa môjho názoru pri tejto otázke spí ako šípková Ruženka a na otázku z mojej strany ma odbije, bohužiaľ, s ironickým, s ironickými odpoveďami.
Tu chcem uviesť, že štúdie aj naznačujú, že u starších osôb, ktoré boli očkované pred piatimi, možno šiestimi mesiacmi, dochádza k významnému poklesu hladiny protilátok. Tak, ako som už spomínal, ako to už hovorila aj izraelská štúdia, aj mnohé ďalšie, rakúske, americké štúdie, ktoré keby som tu mal citovať, tak som tu asi do rána. A zase seniori, ktorí COVID-19 prekonali, majú hladinu protilátok v úplne inej rovine, ako sú tí, ktorí sú očkovaní. Podľa českého premiéra, ak sa rozhodlo o uznávaní protilátok, niektorí by mohli získať motiváciu nechať sa očkovať, keď by zistili, že tých protilátok majú podstatne menej.
Ako som spomínal, vyšla štúdia aj v Izraeli, ktorá jednoznačne hovorila, že získaná, prirodzená imunita po prekonaní COVID-u je oveľa účinnejšia ako očkovanie. Česi sú podľa českého premiéra Babiša na milión obyvateľov najpremorenejší národ na svete, 1, 677 mil. Čechov na 10 mil., pričom z toho je asi 900-tisíc zaočkovaných. Zbytok nie je zaočkovaných. A dôležité je, samozrejme, aj úroveň výšky protilátok.
Len pred pár týždňami vyšla informácia aj v ďalších štúdiách, že prekonanie COVID-u vytvára silnejšiu ochranu ako vakcína. „Prirodzená imunita vytvorená po prekonaní COVID-u“ - citujem - „poskytuje dlhšiu a silnejšiu ochranu ako dve dávky vakcíny od spoločnosti Pfizer BioNTech proti symptomatickému priebehu ochorenia a hospitalizácii na COVID spôsobenú delta variantom nového koronavírusu.“
Uvedený citát pochádza z rozsiahlej izraelskej štúdie, ktorú minule zverejnili aj v databáze MEDRIX. Ide dosial o najväčšiu štúdiu svojho druhu. Izraelskí vedci zaradili do výskumu tisíce ľudí a porovnali ich imunitnú odpoveď po prekonaní ochorenia a zaočkovaní. Pre význam zistení o nej ešte pred vydaním vo vedeckom časopise dokonca písali viaceré svetové médiá vrátane The Guardian alebo Bloomberg. Obsiahly článok venoval štúdii aj top vedecký časopis The Science. Autori novej izraelskej štúdie zistili, že osoby, ktoré neprekonali COVID a zaočkovali sa v januári a februári 2021, mali v júni, v júli a v prvej polovici augusta 6- až 13-krát väčšiu pravdepodobnosť, že sa infikujú, v porovnaní s nezaočkovanými osobami, ktoré sa pred tým nakazili. Čiže mali prirodzenú imunitu, prirodzenú výšku protilátok.
Podľa jednej z analýz štúdie, ktorú vykonali na 32-tisíc ľuďoch bolo riziko symptomatického COVID-u medzi zaočkovanými osobami 27-krát väčšie a riziko hospitalizácie 8-krát väčšie ako u osôb, ktoré ochorenie prekonali. To znamená, že mali prirodzené protilátky. Preto požadujem, aby potvrdenie po prekonaní COVID-19 platilo nepretržite, nielen 180 dní. Ľudia, ktorí prekonali koronavírus, by mali získať nepretržite platné potvrdenie o získaní imunity, ako je to v prípade zaočkovaných jedincov. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky by malo o zmene vážne uvažovať, keďže sa dotýka stoviek tisícok obyvateľov, ktorí už prekonali COVID.
Určite budem ďalej bojovať a otvárať túto otázku, aby mali ľudia možnosť neobmedzeného certifikátu pre tých, ktorí prekonali COVID-19 a majú aj overenú imunitu, samozrejme, krvným testom, aby sa vedeli krvným testom preukázať, že majú požadovanú výšku protilátok. Doklad o prekonaní, ako určite viete, momentálne platí maximálne 180 dní a vôbec sa mi nepozdáva a určite je to aj mimo logiky, aby ľudia s vytvorenými protilátkami nemali rovnakú pozíciu ako tí, ktorí sú zaočkovaní, a dokonca majú v mnohých prípadoch menšiu mieru a úroveň tých protilátok ako tí, ktorí prekonali prirodzene COVID. Kolektívna imunita sa ľahko dosiahne tak, že sa spočítajú tí, ktorí protilátky majú, a tí, ktorí sú zaočkovaní. Protilátky sa dajú veľmi ľahko zistiť jednoduchým vyšetrením. A na to sa v dnešnej dobe zabúda, a vôbec inštitúcie či úrady na to neprihliadajú.
Ale tak, ako sa obrátili aj v Českej republike určité subjekty na český Najvyšší správny súd, myslím si, že aj tu sa určite nájdu subjekty, ktoré sa budú touto otázkou zaoberať, a minimálne aj ja uvažujem nad tým, aby som sa obrátil na najvyššie právne inštitúcie, aby sa začali zaoberať touto otázkou.
V nadväznosti na to, čo som povedal, preto žiadam aj v zmysle rokovacieho poriadku o hlasovanie o mojej nespokojnosti s odpoveďami zo strany ministra zdravotníctva na interpeláciu č. 3 (tlač 675).
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 4.11.2021 11:05 - 11:05 hod.
Miloš SvrčekVystúpenie s faktickou poznámkou 2.11.2021 11:55 - 11:57 hod.
Miloš SvrčekTakže vyslovene budem žiadať a apelovať na to, aby, keď bude to stretnutie, aby tam boli prítomní a aby sa na záver dňa dohodol konsenzus, ktorý bude prijateľný pre všetkých. Hovorím predovšetkým nie o financovaní Csemadoku, hovorím o financovaní Matice slovenskej.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 2.11.2021 11:40 - 11:55 hod.
Miloš SvrčekJe zrejmé, že navrhovateľ uvedenej normy vychádzal pri tomto svojom návrhu zo zákona o Matici slovenskej, zo zákona č. 68/1997, kde definoval činnosť občianskeho združenia Csemadok a jeho financovania priamo...
Je zrejmé, že navrhovateľ uvedenej normy vychádzal pri tomto svojom návrhu zo zákona o Matici slovenskej, zo zákona č. 68/1997, kde definoval činnosť občianskeho združenia Csemadok a jeho financovania priamo zo štátneho rozpočtu. Štruktúra návrhu je obdobná ako pri štruktúre zo zákona o Matici slovenskej. Veď predkladateľ týmto návrhom prioritne rieši financovanie tejto menšinovej kultúrnej organizácie priamo zo štátneho rozpočtu. Pričom sa vyjadril aj verejne na sociálnej sieti, že jeho zámerom je zákonom stanoviť, aby mal Csemadok štátne prostriedky na svoju prevádzkovú činnosť, teda správu budov, platby za energie, refundáciu nájomných platieb, mzdy a podobne. Konkrétne Csemadok chce, aby im štát prispieval na prevádzkové náklady. Popri štátnej podpore budú mať vždy možnosť uchádzať sa o dotácie z projektov, hoci aj z fondu na podporu kultúrnych menšín. Presnú sumu, ktorú by Csemadok získal, by ustanovilo ministerstvo kultúry, tak ako je to aj v prípade Matice slovenskej, koniec citácie z facebookového príspevku.
Ohľadom Matice slovenskej Národná rada Slovenskej republiky v minulosti prijala tento návrh zákona z dôvodu, citujem: "Vychádzajúc zo skutočnosti, že Matica slovenská je historicky osvedčená významná ustanovizeň slovenského národa v oblasti kultúrnej, spoločenskej a vedeckej činnosti, sa uzniesla na tomto zákone." Účel je teda zrejmý. Matica slovenská je pre nás Slovákov historická ustanovizeň štátotvorného významu, a preto má nárok na samostatný zákon, čo uznali aj naši predchodcovia.
Csemadok je radová kultúrna organizácia menšiny na Slovensku. Podľa filozofie navrhovateľa by o takýto zákon mohli požiadať všetky organizácie a združenia iných menšín na Slovensku a to nielen národnostných, ale aj iných. Teda hocktoré občianske združenie na Slovensku by mohlo na základe tohto precedensu požiadať o pravidelnú a garantovanú podporu zo štátneho rozpočtu. Podľa môjho názoru by sa tým otvorila Pandorina skrinka žiadostí nezávislých právnických osôb z tretieho sektora na priamu štátnu podporu.
Ja som aj zvedavý, ako sa postaví k tomuto precedensu rezort kultúry. (Zaznievanie gongu.) Ako sa postaví pri prípadnom schválení tohto návrhu zákona, v prípade, ak by prešiel v takejto podobe.
Predkladateľ nerieši iné postavenie spolku, ako má dosiaľ. V zmysle jeho napojenia na štátny rozpočet by to riešil jednozna... by to riešiť jednoznačne mal, aby mal štát priamy dosah na kontrolu nakladania so štátnymi prostriedkami. Csemadok je dnes nezisková organizácia. V návrhu autor konkrétne ustanovuje, že Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku – Csemadok je nezávislá právnická osoba. Ak predkladateľovi slúžil zákon 68 o Matici slovenskej, tak Matica je verejnoprávna ustanovizeň, inak inštitúcia zriadená zákonom a jej tok zdrojov z rozpočtu kontrolujú dosadzovaní pracovníci Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorí sú, ktorými sú riadni členovia Dozorného výboru Matice slovenskej a môžu kontrolovať nielen tok zdrojov štátnych i neštátnych, ale aj priamo činnosť Matice slovenskej, jej vnútorné dokumenty, vízie, prácu, činnosť, teda všetko, na čo majú podľa stanov Matice slovenskej právo.
Pri návrhu o Csemadoku chýba takáto priamo kontrola štátu. Nie je to zasahovanie štátu do chodu inštitúcie, ale jej priama kontrola. Na nakladanie so štátnymi prostriedkami chýba v návrhu zákona forma vnútornej kontroly v rámci Csemadoku alebo vonkajšej prostredníctvom ministerskej kapitoly. Matica slovenská má vo svojom zákone aj presne definované štátne úlohy, ktoré musí plniť. Je ich celkovo štrnásť a sú vymedzené v § 2 od písmena a) až po písmeno n). Je tam presne definované, taxatívne, čo má Matica robiť. Čiže upevňovať slovenské vlastenectvo, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej národnosti, k štátnosti, robiť základný slovakistický výskum, zvyšovať národné povedomie Slovákov, podporovať propagáciu Slovenskej republiky doma aj v zahraničí, rozvíjať s európskymi, zahraničnými zväzmi, kultúrnymi, či už aj spoločenskými vzájomné vzťahy a tak ďalej a tak ďalej. Tieto úlohy musí Matica slovenská vykonávať, na čo jej dáva aj štát finančné prostriedky.
Matica slovenská na spolkovú činnosť nedostáva finančné prostriedky z rozpočtu, ale z grantovej sústavy. Rozpočtové peniaze dostáva na úlohy, ktoré jej zveril štát. Podotýkam, ktoré jej zveril štát. Keďže štát nezveruje ani týmto zákonom žiadne úlohy Csemadoku, nemôže byť financovaný z rozpočtu štátu. V zákone o Csemadoku štát tejto organizácii úlohy nedáva. Aj keď v § 2 hovorí o úlohách zväzu, nie sú to však, ako som už poznamenal, citujem, "zverené úlohy štátu ako pri Matici slovenskej v § 2 ods. 1". Csemadok nemá zverené žiadne štátne úlohy ako Matica slovenská, a napriek tomu mu návrh zákona garantuje pravidelný a garantovaný prísun štátnych zdrojov. V zákone o Matici slovenskej sa definuje, že jej činnosť financuje štát, avšak presne stanovená suma v zákone pre Maticu slovenskú uvedená nie je.
To, že zákon o Matici bol vzorom predkladateľa, naznačujú ustanovenia o jeho financovaní, teda zdrojoch, citujem, "napríklad na prevádzku a účelové dotácie zo štátneho rozpočtu", koniec citácie. Podľa zákona o Matici slovenskej, citujem, "na plnenie úloh Matice slovenskej sa poskytujú Matici slovenskej dotácie a účelové dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v zmysle § 2 ods. 1. S týmito dotáciami hospodári Matica slovenská podľa osobitných predpisov."
V návrhu o Csemadoku sa uvádza, citujem, "na plnenie úloh zväzu sa poskytujú zväzu dotácie na prevádzku a účelové dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Je to v návrhu v § 2 ods. 1. S týmito dotáciami hospodári zväz v súlade s osobitnými predpismi," koniec citácie.
Rovnako ako pri Matici slovenskej, tuto nie je presne definovaná výška a práve o nich môže rozhodnúť priamo minister financií. Všimnite si, že konkrétne nehovorím o výške. Ja absolútne neatakujem výšku 300-tisíc euro. Myslím si, že akákoľvek výška by tam bola zverená alebo presne stanovená, pre mňa osobne to nie je problém. Problém je to, že akým spôsobom má dôjsť k financovaniu týchto činností. V § 2 ods. 2 už máme stanovenú presnú výšku toho príjmu z ministerstva, z rezortu a z kapitoly ministerstva kultúry, to znamená 300-tisíc.
Ja chápem dobrý úmysel navrhovateľa, ale záverom by som chcel zdôrazniť nasledovné. Návrh zákona jasne neustanovuje postavenie zväzu v systéme štátnych a verejných inštitúcií sčasti financovaných zo štátnych prostriedkov. V zákone síce zväz úlohy má, avšak sú dosiaľ vykonávané, ale nie sú zverené štátom. Na základe filozofie tohto návrhu by sa vytvoril precedens, že rôzne, napríklad nezávislé organizácie bez priamej kontroly štátu by mohli žiadať verejné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Je viac ako zrejmé, že by túto možnosť využili desiatky, možno stovky právnických osôb. Matica slovenská svoj zákon má, nakoľko, ako som už poznamenal v úvode, je významnou historicko-kultúrno-spoločenskou organizáciou štátotvorného národa, ktorej štát zveril úlohy napríklad v oblasti základného vedeckého výskumu, slovakistický výskum, vydavateľskej činnosti a iných konkrétnych úloh. Csemadok bude mať garantovaný príjem. Matica príjem garantovaný nemá napriek tomu, že má zákon.
Chcem taktiež upozorniť, že návrh zákona na financovanie menšinového občianskeho združenia Csemadok je dôkazom aj toho, že štát disponuje prostriedkami na podporu kultúry vo všeobecnosti. Kultúrny zväz maďarských pracujúcich nemôže byť nijako postavený na úroveň Matice slovenskej, ani zákonom, ani spôsobom financovania. Má byť financovaný podobne ako iné spoločenské a kultúrne organizácie z grantových schém, podobne ako je to v prípade členskej zložky Matice slovenskej.
Zákon je podľa môjho názoru z právneho hľadiska zmätočný, lebo vytvára precedens, ako som už poznamenal, že každá občianska organizácia by si mohla nárokovať zvláštny zákonný status, že každá táto občianska organizácia si následne môže aj požiadať o finančné prostriedky zo strany štátu. Preto úplne nerozumiem tomu, prečo práve historická, kultúrna ustanovizeň slovenského národa Matica slovenská by mala byť daná na úroveň kultúrnemu zväzu jednej národnosti, keďže ani spolková časť Matice slovenskej nie je financovaná zo strany štátu. A keďže štát nevytvára v rámci Csemadoku žiadnu inštitucionálnu zložku, ktorej by zveroval nejaké úlohy zo svojej agendy, financovanie priamo zo štátneho rozpočtu by podľa môjho názoru, ale aj ďalších právnikov bolo možno v rozpore aj s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi.
Len pre informáciu, štátne granty z Fondu na podporu umenia boli v minulosti pre Maticu významnou podporou jej činnosti pri rôznych podujatiach alebo pri vydávaní knižných titulov. Zatiaľ čo v období rokov 2013 až 2016 poskytol tento fond Matici 170 510 eur, za obdobie rokov 2017 až 2020 to bolo 22 500 eur, pričom od roka 2019 už Matica nedostala nič, a to i napriek podávaniu množstva žiadostí o grant na projekty.
Vlani po parlamentných voľbách sa otvorila téma financovania Matice slovenskej. Rezort kultúry začiatkom októbra informoval, že Rada vlády Slovenskej republiky pre kultúru schválila zriadenie dočasnej pracovnej skupiny pre zmenu financovania a rozvoj Matice slovenskej. Jej úlohou bude zanalyzovať hospodárenie Matice vrátane hospodárenia tlačiarne Neografia, ktorej je Matica majoritným akcionárom. Výsledkom pracovnej skupiny by mal byť nový model financovania Matice slovenskej. V terajšej, v terajšom režime Matica dostáva alebo ročne obdrží konkrétne 1 344 600 euro. Môžem poznamenať, že budem veľmi sledovať, s akým návrhom dôjde rezort kultúry pred verejnosť, a môžete mi veriť, že ak je tam úmysel niekoho zo strany štátnych orgánov ešte viac oklieštiť postavenie našej významnej ustanovizne, tak určite neostanem ticho. Neostanú ticho miestne spolky ani poslanci Národnej rady, ktorým záleží na existencii a budúcnosti Matice slovenskej.
Ako už aj v rozprave v začiatku bolo povedané, že bolo stretnutie medzi navrhovateľom a mnou v otázke možnosti otvorenia financovania alebo spôsobu, nájdenia spôsobu financovania Matice slovenskej, kde bol prítomný aj zástupca Matice, tak úplne legitímne sme chceli vedieť, akým spôsobom by malo byť nastavené to financovanie. Práve preto hovorím, že keďže je to otázka rezortu kultúry a predpokladám, že asi rezort kultúry príde s týmto vládnym návrhom možnosti financovania, tak aj očakávam, že bude vyrokované nejaké stretnutie, kde budú aj zástupcovia Matice slovenskej, keďže to nemôže byť zákon o nich a bez nich.
V princípe, ako som už tu spomenul, podľa môjho názoru, idem vyslovene mimo tej roviny ideologickej, mňa toto nezaujíma. Ja sa pozerám na to právne. V princípe je návrh podľa mňa nekompatibilný s naším právnym rámcom. Štát nemôže dať občianskemu združeniu peniaze bez grantovej schémy. Csemadok nie je inštitúcia, ktorá by vykonávala niečo v mene štátu, takže nemôže byť priamo financovaná zo štátneho rozpočtu.
Ďakujem pekne, za mňa všetko.
Vystúpenie v rozprave 27.10.2021 15:07 - 15:16 hod.
Miloš SvrčekČiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v...
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú zákony (tlač 555).
1. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
4. V § 13 ods. 1 druhá veta znie:
„Základný elektronicky formát, štruktúra a prostriedky na výmenu údajov prostredníctvom medzinárodného informačného systému vozidiel24) ustanovuje osobitný predpis.24a)“
Poznámka pod čiarou k odkazu 24a znie:
„24a) Vykonávacie nariadenie Komisie Európskej únie 2021/133 zo 4. februára 202, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2018/858, pokiaľ ide o základný formát, štruktúru a prostriedky na výmenu údajov týkajúcich sa osvedčení o zhode v elektronickej forme Úradný vestník Európskej únie L42 z 5. 2. 2021.“
V pozmeňujúcom návrhu sú uvedené... aj doterajšie body sa primerane prečíslujú, ale tu chcem opraviť chybu, nemá to tam byť uvedené.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.
2. V čl. I bod 32 znie:
„32. § 74 sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:
(11) Technická služba technickej kontroly je povinná pred zvýšením poplatkov za svoje služby poskytované oprávneným osobám technickej kontroly týkajúcich sa prístupu do celoštátneho informačného systému technických kontrol a distribúcie tlačív požiadať typový schvaľovací orgán o schválenie zvýšenia poplatkov spolu s odôvodnením a preukázaním primeranosti zvýšenia poplatkov.
(12) technická služba technickej kontroly prostredníctvom celoštátneho informačného systému technických kontrol vykonáva zber údajov a vykazovanie údajov získaných za skutočných jazdných podmienok a zasiela ich Európskej komisii a Európskej environmentálnej agentúre. 79a)
Pri zbere údajov o vykazovaní údajov získaných za skutočných jazdných podmienok sa dodržiavajú povinnosti týkajúce sa ochrany osobných údajov podľa osobitného predpisu. 79b)“
Poznámky pod čiarou k odkazom 79a a 79b znejú:
„79a) Čl. 10 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/392 zo 4. marca 2021 o monitorovaní a vykazovaní údajov týkajúcich sa emisií CO2 z osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 a o zrušení vykonávacích nariadení Komisie (EÚ) č. 1 014/2010, (EÚ) č. 293/2012, (EÚ) 2017/ 1 152 a (EÚ) 2017/ 1 153 (Ú. v. EÚ L 77, 5. 3. 2021).
79b) Čl. 11 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/392.“
Taktiež bola tu uvedená veta, doterajšie body sa primerane prečíslujú, ale toto je uvedené nad rámec, nie je to uvedené správne.
3. V čl. I bodoch 33 a 89 sa číslovka „12“ nahrádza číslovkou „13“.
4. V čl. I sa za bod 73 vkladá nový bod 74, ktorý znie:
74. V § 106 ods.1 sa na konci pripája táto veta:
„Pri technickej kontrole sa prostredníctvom celoštátneho informačného systému technických kontrol vykonáva zber údajov získaných za skutočných jazdných podmienok podľa osobitného predpisu. 79a)“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 77 vkladá nový bod 78, ktorý znie:
78. V § 136 ods. 2 písm. a) treťom bode sa slová „schválenia,“ nahrádzajú slovami „schválenia, 84a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 84a znie:
84a) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/ 1812 z 1. decembra 2020, ktorým sa stanovujú pravidlá online výmeny údajov a oznamovania typových schválení EÚ podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 (Ú. v. EÚ L 404, 2. 12. 2020) v platnom znení.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa za bod 109 vkladá nový bod 110, ktorý znie:
110. V § 170 ods. 3 písm. b) sa číslo „2020“ nahrádza číslom „2027“.
Doterajšie body sa pri merane prečíslujú.
Toto je prvý pozmeňujúci návrh, nech sa páči. (Rečník odovzdal návrh spravodajcovi.)
Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k predmetnému vládnemu návrhu zákona, idem citovať.
1. V čl. I v bode 111 a čl. VII sa slová „1. novembra“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „31. decembra“ v príslušnom tvare.
1. V čl. I v bode 111 sa slová „31. októbra“ nahrádzajú slovami „30. decembra“, slová „30. apríla sa nahrádzajú slovami „30. júna“ a slová „1. mája“ sa nahrádzajú slovami „1. júla“.
To je znenie druhého pozmeňujúceho návrhu. Nech sa páči, pán spravodajca. (Rečník odovzdal návrh spravodajcovi.)
Prečítam teraz znenie tretieho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k predmetnému vládnemu návrhu zákona:
„1. V čl. I sa vypúšťajú body 112 a 120, doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I v bode 119 sa vypúšťa dopĺňané písmeno g), v súvislosti s tým sa primerane upraví úvodná veta bodu 119.“
To je znenie tretieho pozmeňujúceho návrhu.
A štvrtý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka k predmetnému vládnemu návrhu zákona:
V čl. I sa za bod 23 vkladá bod 24, ktorý znie:
„24. V § 70 sa ods. 111 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
h) osoba navrhnutá príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý určí Národná rada Slovenskej republiky.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne, za mňa všetko.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.10.2021 14:47 - 14:48 hod.
Miloš SvrčekVystúpenie v rozprave 27.10.2021 14:25 - 14:46 hod.
Miloš SvrčekIde o pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka k vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách. Poprosím zastaviť čas, časomieru. A jedná sa o to.
Vládny návrh o elektronických komunikáciách sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 písmeno c) znie:
„c) mikropodnikom podnikateľ, 10) ktorý zamestnáva menej ako desať osôb v pracovnom pomere alebo v obdobnom pomere 11) a ktorého ročný obrat alebo ročná bilančná suma je najviac jeden milión eur; pri určení počtu zamestnancov, ročného obratu a ročnej bilančnej sumy sa postupuje podľa osobitného predpisu, 12)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 10 až 12 znejú:
„10) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.
11) Zákonník práce.
12) Čl. 2 ods. 1 prílohy I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014) v platnom znení.“
Doterajšie odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
2. V § 3 nové písmeno d) znie:
„d) malým podnikom podnikateľ, 10) ktorý zamestnáva menej ako dvadsať osôb v pracovnom pomere alebo v obdobnom pomere 11) a ktorého ročný obrat alebo ročná bilančná suma je najviac dva milióny eur; pri určení počtu zamestnancov, ročného obratu a ročnej bilančnej sumy sa postupuje podľa osobitného predpisu, 12).
Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená e) a f).
3. V § 17 ods. 4 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie:
„Úrad v primeranej miere zohľadní a vyhodnotí všetky stanoviská uplatnené v konzultácii.“
4. V § 84 ods. 2 sa na začiatok vkladá nová prvá veta, ktorá znie:
„Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytovaní služieb.“
5. V § 84 ods. 12 tretej vete sa vypúšťajú slová „osobitne pre každú službu, ktorá je súčasťou jeho tarifného plánu“.
6. V § 86 ods. 1 písm. c) druhý bod znie:
„2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 97)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 97 znie:
„97) Napríklad § 171 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 25a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov, § 52 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Doterajšie odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
7. V § 86 ods. 4 písm. d) na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to platí aj pre záujemcu o uzavretie zmluvy.“
8. V § 87 ods. 7 sa na konci vypúšťajú slová „a začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení výpovede podniku“.
9. V § 88 ods. 9 poslednej vete sa vypúšťajú slová „zmeny podniku a“.
10. V § 104 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Podnik, ktorý je zároveň prevádzkovateľom základnej služby 35) si oznámením bezpečnostného incidentu podľa osobitného predpisu 35) splní povinnosť podľa prvej vety.“
11. V § 105 tretia veta znie:
„Záväzný pokyn podľa prvej vety úrad odôvodní, pričom musí byt' primeraný sledovanému účelu a technicky uskutočniteľný.“
12. V § 105 sa na konci pripája táto veta:
„Za škodu spôsobenú obmedzením kontinuity poskytovania sietí a služieb plnením povinnosti spôsobom podľa prvej vety podnik nezodpovedá.“
13. V § 109 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
„(11) Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je oprávnený
a) viesť register účastníkov, ktorí si riadne a včas neplnia povinnosti vyplývajúce zo zmluvných vzťahov medzi podnikom a účastníkom, a osôb, o ktorých podnik zistil, že odcudzili alebo poškodili telekomunikačné zariadenia, alebo zneužili telekomunikačné zariadenia alebo služby, a to na účel posúdenia podľa § 86 ods. 1 písm. c) a § 87 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak,
b) poskytnúť aj bez súhlasu účastníka informácie z registra uvedeného v písmene a) v rozsahu nevyhnutných údajov podľa § 110 ods. 2 ostatným podnikom poskytujúcim verejné siete alebo verejne dostupné služby.“
14. V § 124 ods. 1 sa vypúšťajú slová „§ 82 ods. 1 a 2, § 83 ods. 1 až 3 a ods. 8 a 9, § 84 ods. 3, 4, 6 až 9 a 12, § 85 ods. 1 a 3, § 86 ods. 2,“.
15. V § 124 ods. 3 sa slová „§ 82 ods. 4, § 85 ods. 4, § 87 ods. 1, ods. 4 poslednej vety, ods. 8 a 10“ nahrádzajú slovami „§ 82 ods. 1, 2 a 4, § 83 ods. 1 až 3, 8 a 9, § 84 ods. 3, 4, 6 až 9 a 12, § 85 ods. 1, 3 a 4, § 86 ods. 2, § 87 ods. 1, 8, 10 a ods. 14 posledná veta“.
16. V prílohe č. 4 časti C druhom bode v písmene a) sa vypúšťajú slová „vrátane uvedenia zdrojového portu v prípade využívania technológie sieťového prekladu adries,“.
Toto je znenie prvého pozmeňujúceho návrhu.
Spravodajkyni chcem zároveň chcem uviesť, že budem predkladať druhý pozmeňujúci návrh. Tento je oddelený, čiže jedná sa o pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách (tlač 645).
Vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách sa mení a dopĺňa takto:
„1. V § 2 sa vypúšťajú odseky 44 až 47.
2. V § 3 sa dopĺňajú písmená f) až i), ktoré znejú:
„f) poskytovateľom siete podnik poskytujúci alebo oprávnený poskytovať sieť alebo pridružené prostriedky,
g) užívateľom osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby,
h) koncovým užívateľom užívateľ, ktorý neposkytuje verejnú sieť ani verejne dostupnú službu; ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, koncovým užívateľom je aj poslucháč a divák,
i) účastníkom koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejne dostupnú službu zmluvu o poskytovaní verejne dostupných služieb (ďalej len „zmluva o poskytovaní služieb“).“
3. V § 21 ods. 8 druhej vete sa slová „jedného roka“ nahrádzajú slovami „dvoch rokov“.
4. V § 21 ods. 9 úvodná veta znie:
„Pri posudzovaní verejného záujmu sa zohľadňujú najmä skutočnosti, či“
5. V § 21 odsek 10 znie:
„(10) Úrad na žiadosť podniku potvrdí, či existujú skutočnosti podľa odseku 9.“
6. V § 23 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
„(6) Podnik je povinný podať návrh na výmaz vecného bremena z katastra nehnuteľností do tridsiatich dní od zániku ochranného pásma.“
Doterajšie odseky 6 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 11.
7. V § 23 ods. 10 sa slová „odseku 9“ nahrádzajú slovami „odseku 10“.
8. V § 42 sa ods. 12 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová:
„to neplatí, ak má držiteľ právneho nástupcu,“.
9. V § 88 ods. 7 sa slovo „účastníka“ nahrádza slovami „koncového užívateľa“.
10. V § 95 ods. 2 sa čiarka nahrádza slovom „a“ a vypúšťajú sa slová „a interoperabilite analógových a digitálnych televíznych prijímačov.“
11. V § 109 ods. 10 sa za slovo „stráže“ vkladá čiarka a slová „Slovenská inšpekcia životného prostredia“.
12. V poznámke pod čiarou k odkazu 120 sa za slová „stráže v znení neskorších predpisov,“ vkladajú slová „zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,“.
13. § 116 vrátane nadpisu znie:
„§ 116
Nevyžiadaná komunikácia
(1) Elektronická pošta je textová, hlasová, zvuková alebo obrazová správa zaslaná prostredníctvom verejnej siete, ktorú možno uložiť v sieti alebo v koncovom zariadení príjemcu, kým ju príjemca nevyzdvihne.
(2) Priamym marketingom na účely tohto zákona sa rozumie akákoľvek forma prezentácie tovarov alebo služieb v písomnej forme alebo ústnej forme, zaslaná alebo prezentovaná prostredníctvom verejne dostupnej služby priamo jednému alebo viacerým účastníkom alebo užívateľom.
(3) Na účely priameho marketingu je dovolené používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty a služby krátkych správ voči účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim preukázateľným súhlasom získaným pred kontaktovaním účastníka alebo užívateľa.
(4) Na účely získania predchádzajúceho súhlasu je zakázané používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty a služby krátkych správ.
(5) Za preukázateľný súhlas na účely tohto zákona podľa odseku 3 sa považuje súhlas spĺňajúci náležitosti podľa osobitného predpisu; 123) osoba, ktorej bol takýto súhlas udelený, je povinná uchovávať trvanlivý nosič, na ktorom je zaznamenaný preukázateľný súhlas účastníka alebo užívateľa, po dobu najmenej štyroch rokov od odvolania súhlasu účastníkom alebo užívateľom podľa odseku 6. Osoba vykonávajúca priamy marketing je pri získavaní súhlasu účastníka alebo užívateľa povinná uviesť údaj o spôsobe, akým je možné súhlas jednoducho odvolať.
(6) Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek predchádzajúci súhlas odvolať alebo namietnuť volanie za účelom priameho marketingu alebo získania súhlasu. Osoba, voči ktorej bol takýto súhlas odvolaný alebo voči ktorej bolo namietané volanie, je povinná účastníkovi alebo užívateľovi preukázateľne potvrdiť odvolanie takéhoto súhlasu alebo prijatie námietky volania a potvrdenie o odvolaní súhlasu alebo prijatie námietky volania uchovávať na trvanlivom nosiči po dobu najmenej štyroch rokov od odvolania súhlasu alebo namietania volania.
(7) Úrad zriadi a prevádzkuje na svojom webovom sídle zoznam telefónnych čísel, uvedených účastníkmi alebo užívateľmi na účely vyjadrenia nesúhlasu s volaním na účely priameho marketingu (ďalej len „zoznam“).
(8) Na účely priameho marketingu je zakázané akékoľvek volanie, ak účastník alebo užívateľ uviedol telefónne číslo v zozname alebo, ak účastník alebo užívateľ namietal takéto volania osobe, v prospech ktorej sa vykonáva priamy marketing. To neplatí, ak účastník alebo užívateľ odvolal námietku volania na účely priameho marketingu osobe, v prospech ktorej sa vykonáva priamy marketing, alebo jej udelil súhlas v čase po poslednej aktualizácii uvedenia telefónneho čísla v zozname; na poskytnutie súhlasu sa použijú ustanovenia odsekov 3 až 6. Účinky uvedenia telefónneho čísla v zozname nastávajú vždy k prvému alebo šestnástemu kalendárnemu dňu mesiaca podľa toho, ktorý najbližšie nasleduje po dni, v ktorom účastník alebo užívateľ svoje telefónne číslo uviedol.
(9) Účastník alebo užívateľ má kedykoľvek právo bezplatne uviesť telefónne číslo v zozname alebo vykonať aktualizáciu uvedeného čísla v zozname. Aktualizácia uvedenia telefónneho čísla v zozname má rovnaké účinky ako prvé uvedenie telefónneho čísla v zozname.
(10) Osoba vykonávajúca priamy marketing overuje uvedenie telefónneho čísla alebo skupiny telefónnych čísel v zozname na webovom sídle úradu, za overenie telefónneho čísla v zozname je povinná osoba vykonávajúca priamy marketing platiť úhradu, ktorú určí úrad.
(11) Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví podrobnosti o
a) prevádzkových a technických parametroch zoznamu,
b) rozsahu informácií uvedených v zozname,
c) spôsobe poskytnutia údajov zo zoznamu osobám podľa odseku 10 vrátane parametrov aplikačného rozhrania zoznamu umožňujúceho automatizované hromadné overovanie skupiny čísel,
d) notifikácii uvedenia telefónneho čísla v zozname,
e) spôsobe aktualizácie dátumu uvedenia telefónneho čísla v zozname podľa odseku 9,
f) výške, spôsobe výpočtu a platobných podmienkach úhrady podľa odseku 10,
g) iných skutočnostiach potrebných pre zabezpečenie funkčnosti zoznamu.
(12) Osoba vykonávajúca priamy marketing prostredníctvom volania, automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu alebo služieb krátkych správ alebo osoba, ktorá získava predchádzajúci súhlas s volaním na účely priameho marketingu je povinná používať na účely priameho marketingu len čísla identifikované národným cieľovým kódom na tento účel v číslovacom pláne. Povinnosť podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na volania na účely priameho marketingu, ak sa vykonáva na zverejnené kontaktné údaje účastníka alebo užívateľa, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom alebo právnickou osobou.
(13) Ak sa telefónne číslo používa na účely priameho marketingu v rozpore s účelom vymedzeným v individuálnom povolení na používanie čísel, za porušenie tejto povinnosti nezodpovedá držiteľ individuálneho povolenia, ktorý toto číslo poskytol inej osobe, ktorá z neho vykonáva priamy marketing, ak ho preukázateľne informoval o tom, že číslo nie je možné používať na účely priameho marketingu.
(14) Ustanovenia odsekov 8 a 12 sa nevzťahujú na priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, ktorá kontaktné údaje účastníka alebo užívateľa získala v súvislosti s predajom podobného tovaru alebo služieb alebo s ktorým je v zmluvnom vzťahu alebo na účely priameho marketingu voči účastníkovi alebo užívateľovi, ktorý si takúto komunikáciu sám vopred preukázateľne vyžiadal. Účastníkovi alebo užívateľovi sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných údajov v čase ich získavania a pri každom kontaktovaní za účelom priameho marketingu, ak také použitie predtým neodmietol.
(15) Predchádzajúci súhlas príjemcu elektronickej pošty podľa odseku 3 sa nevyžaduje, ak ide o priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, a ak jeho kontaktné údaje na doručenie elektronickej pošty tá istá osoba získala v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom, 124) alebo ak ide o priamy marketing adresovaný na zverejnené kontaktné údaje účastníka alebo užívateľa, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom alebo právnickou osobou. Príjemcovi elektronickej pošty sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných údajov v čase ich získavania a pri každej doručenej správe, ak také použitie predtým neodmietol. Je zakázané zasielanie elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabádanie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom. 125)“
14. Za poznámku pod čiarou 123 sa vkladá nová poznámka pod čiarou 124, ktorá znie:
„124) Napríklad § 52 až 54a Občianskeho zákonníka.“
Doterajšie poznámky pod čiarou 124 až 144 sa označujú ako 125 až 144 vrátane odkazov na tieto poznámky.
15. V § 124 ods. 3 sa slová „§ 21 ods. 6 druhej a tretej vety“ nahrádzajú slovami „§ 21 ods. 4 druhej vety a ods. 6 druhej a tretej vety“ a slová „§ 116 ods. 2 a 3“ nahrádzajú slovami „§ 116 ods. 3 až 6 a ods. 8, 12, 14 a 15“.
16. V § 124 odsek 4 znie:
„(4) Ten, kto nie je podnikateľom a poruší alebo nesplní niektorú z povinností podľa odsekov 1 až 3, spácha priestupok; za tento priestupok úrad uloží pokutu od 200 eur do 20 000 eur.“
17. V § 125 ods. 1 písm. g) sa za slovom „osvedčení“ vypúšťa slovo „o“.
18. V § 131 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie:
(11) Súhlas účastníka alebo užívateľa s volaním, používaním automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, elektronickej pošty, telefaxu alebo služieb krátkych správ za účelom priameho marketingu, ktorý bol udelený pred účinnosťou tohto zákona, zostáva v platnosti, a to až do jeho odvolania alebo uvedenia telefónneho čísla v zozname podľa § 116 odsek 7.“
Doterajší odsek 11 sa označuje ako odsek 12.
19. § 134 vrátane nadpisu znie:
„§ 134
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2022, okrem § 84 ods. 12, § 88, 89 a § 116 ods. 12, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2022, a § 116 ods. 7 až 10, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. novembra 2022.“
Koniec citácie celkového pozmeňujúceho návrhu, ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2021 9:48 - 9:50 hod.
Miloš SvrčekÁno, je rozdiel stavať v súčasnosti, keď máme už aj navýšenú sumu materiálov, a je rozdiel stavať potom o dva, tri, štyri roky, ale aspoň pripravíme legislatívu. Ale čo sa týka tých čísel, tak ja si pamätám, keď som mal stretnutie na štátnom fonde, tak mi hovorili, že v 2020., keď sa menila vláda, tak celkový ten počet odovzdaných nájomných bytov pre samosprávy bol v sume okolo 1 200 až 1 400 s tým, že momentálne je...
Áno, je rozdiel stavať v súčasnosti, keď máme už aj navýšenú sumu materiálov, a je rozdiel stavať potom o dva, tri, štyri roky, ale aspoň pripravíme legislatívu. Ale čo sa týka tých čísel, tak ja si pamätám, keď som mal stretnutie na štátnom fonde, tak mi hovorili, že v 2020., keď sa menila vláda, tak celkový ten počet odovzdaných nájomných bytov pre samosprávy bol v sume okolo 1 200 až 1 400 s tým, že momentálne je ten predpoklad okolo 2 000 bytov a cieľ do tých troch rokov, do roku 2024, je, aby sa odovzdávali nájomné byty v počte okolo 3 000 v prípade, ak bude schválená legislatíva, ak budú otvorené dvere pre samosprávy pri poskytovaní týchto finančných prostriedkov.
Čo sa týka tých parkovísk, tak momentálne vieš dobre, že pod tými bytovkami, keď sú tieto garáže, tak sa poskytuje momentálne nastavená tá dotácia, tie detaily konkrétne technické ja ti môžem zistiť, aby si mal k dispozícii, s tým, že určite keď bude aj rokovanie tej pracovnej skupiny, ja by som ťa veľmi rád privítal na rokovaní, lebo myslím si, že je to veľmi podnetné a môžeme sa posunúť ďalej, ale keď máš aj tie návrhy že z tej aplikačnej praxe, lebo viem, že sa tomu venuješ, tak by sme mohli zapracovať také nejaké efektívne veci do toho pozmeňováku v rámci druhého čítania, v prípade, ak budeme úspešní.
Takže veľmi sa teším na spoluprácu.