Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.2.2022 o 10:01 hod.

JUDr. Mgr. PhD., LL.M.

Miloš Svrček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2022 10:01 - 10:03 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. V krátkosti ďakujem za vyjadrenia pánov poslancov vo faktických poznámkach.
Pán poslanec Tomáš, áno, sedíme pri sebe, mali by sme slušne sa vyjadrovať. Beriem to, ale mňa len irituje jeden fakt, keď sa prekrúcajú fakty, a hlavne mi tu ide o tú konzistentnosť. O tej konzistentnosti som hovoril. Ty hovoríš, že nesúhlasíš so znížením z 50 % na 30 %. Dobre, beriem, ale na druhej strane, keď sa tu bavíme o tom, že ľud je nositeľom moci a ľudia by mali mať možnosť vyjadriť sa v referende, ty veľmi dobre vieš, že z tých siedmich referend v minulosti bolo šesť neúspešných, pretože jednoducho v tomto štáte inštitút referenda v tej národnej politike nenašiel opodstatnenie pri 50 % minimálneho kvóra. Takže ja som aj v včerajšej rozprave v úvodnom slove povedal, že môžeme si brať príklad napríklad zo Švajčiarska, kde je zakotvený veľmi inštitút priamej demokracie a tam sa naučili počas tej ústavnej histórie tomuto inštitútu nazerať úplne iným zrkadlom ako u nás. Takže o tom hovorím, že nepáči sa mi to farizejstvo, že na jednej strane tu rozprávate o tom, že ľudia by mali mať možnosť sa vyjadriť, a na druhej strane, keď už ide takýto návrh, nedali ste ani možnosť ísť tomuto návrhu do druhého čítania. Úplne ste to zarezali v prvom čítaní a nedali ste možnosť ani pozmeňovákmi to riešiť. V minulom volebnom období, keď sa už bavíme o tomto minulom volebnom období.
A čo sa týka tej retroaktivity, veď stále hovorím, dobre, nesúhlasíte niektorí s tou filozofiou, ale však na to je tu legislatívny proces aj podľa rokováku, že v druhom čítaní je možnosť sa aj vecne baviť o týchto rovinách, takže sa predložia pozmeňujúce návrhy. A ide o tak zásadnú vec zmeny ústavy, že určite aj opozícia, aj koalícia by mala mať slovo a možnosť sa k tomu vy... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.2.2022 9:52 - 9:54 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Pán poslanec, musím reagovať teraz na vašu, na vaše vystúpenie, aby sme si dali všetko jasne na rovinu. Ja som nepovedal, že Erik Tomáš je potkan. Ja som hovoril, že na vašom mieste by som chodil od hanby ako potkan po kanáloch. Čiže nehovoril som presne na teba, že ty si potkan. Tak, prosím ťa, nevkladaj mi do úst slová, ktoré som nepovedal na margo teba. A v živote by som žiadnemu poslancovi v tomto pléne takto nepovedal. Takže aby sme si boli jasní v týchto vyjadreniach.
A čo sa týka toho, tej retroaktivity, ktorú si tu ešte spomínal, keďže som nemal čas vyjadriť sa vo faktickej v dvoch minútach. Ja som jasne povedal a sčasti to tu aj naznačila spravodajkyňa. V prípade, ak budeme mať jasne, čierne na bielom, na papieri napísané, že ak by sme mali skrátiť VII. volebné obdobie a nebolo by to retroaktívne a mali by sme to napríklad vyjadrením od Ústavného súdu, nie je problém. Však presne poznáme legislatívny proces, vieme to v druhom čítaní v prípade, ak to prejde z prvého čítania, pozmeniť pozmeňujúcim návrhom. Ty si tiež legislatívec, si ústavodarca, no tak pripravte za váš klub nejaký návrh, predložte to, môžeme ísť ďalej sa baviť odborne. Súhlasím aj s pánom doktorom Suskom, že v prípade, ak tiež si názoru toho, že nie je to retroaktívne, no tak to pripravme a poďme sa o tom baviť. A nie jednoducho tuná politicky si robiť piár na nejakých veciach.
Dobre, ja si nedovolím povedať, že som ústavný právnik. Ty si možno ústavný právnik, citoval si tu niektoré ustanovenia z toho nálezu, ale ten Ústavný súd sa v tomto náleze z júla 2021 vyjadroval k referendovej otázke a nie k Svrčekovmu návrhu. No tak tu nepleť hrušky s jablkami!
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2022 9:44 - 9:46 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Tomáš, veľmi krásne vystúpenie, musím vám normálne tlieskať, herecký výkon ako niekde na Broadwayi. Ale musím vám povedať, že ja sa doslova za vás hanbím, čo ste tu teraz povedali. A ja by som vám možno tak vytiahol hlasovanie zo 43. schôdze zo VII. volebného obdobia. Vtedy 3. apríla 2019 bolo hlasovanie o jedenástej o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Borisa Kollára, Petra Pčolinského a Ľudovíta Gogu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa menila ústava. A vtedy sa dával takýto návrh, ktorý riešil presne inštitút referenda, aby došlo k možnosti zníženia kvóra z 50 % na 30 %, čiže aby bolo úspešné referendum pri 30 percentách. A predstavte si, viete, kto bol proti takémuto návrhu? Erik Tomáš. Ten slávny poslanec, ktorý tu hovorí, ktorý sa bije do pŕs, do hrudníka, že ja bojujem za ľudí, ja som ten, kto stojí na strane ľudí, a vy, hnusná, sprostá vláda, koalícia, vy ste proti ľuďom, lebo vy chcete referendum až od ďalšieho volebného obdobia.
Tak, pán poslanec, nehnevajte sa, ale že vás hanba nefackuje! Ja by som na vašom mieste chodil jak potkan od hanby po kanáloch. Pretože keď už bojujem za ľudí, tak som aspoň konzistentný vo vyjadreniach. Nie som veľký hrdina v opozícii, že sa tu bijem do pŕs a že bojujem za ľudí, keď sedíte v koalícii v predchádzajúcom volebnom období a hnusne, sproste, alibisticky ste proti takémuto návrhu.
Pán Boris Kollár je len konzistentný. On tak ako sa bil za ľudí takýmto predložením takéhoto návrhu v minulom volebnom období v opozícii, tak to predložil aj v tomto volebnom období. Takže vy ste ten posledný, ktorý by tu mal morálne hovoriť o tom... (Prerušenie vystúpenie časomerom. Potlesk. Reakcie z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.2.2022 18:35 - 19:03 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Inštitút referenda predstavuje jedinečnú možnosť občanov podieľať sa na správe vecí verejných priamo a napriek tejto jedinečnosti spoločenská realita ukazuje, že inštitút referenda nenašiel silné zakotvenie v národnej politickej praxi v porovnaní s inými európskymi štátmi. Od vzniku samostatného štátu sa na Slovensku referendum uskutočnilo celkovo sedemkrát. Z tohto počtu jedno referendum bolo zmarené, päť bolo neúspešných pre nedostatočnú účasť a iba jediné referendum bolo úspešné, t. j. referendum konané 3. apríla 2004, ktorým sa rozhodovalo o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Účasť oprávnených voličov na úspešnom referende však len mierne prekročila päťdesiatpercentné kvórum vyžadované v článku 98 Ústavy Slovenskej republiky pre platnosť výsledkov referenda.
Ja by som teraz citoval aj z jedného nálezu Ústavného súdu z ´96, citujem: "Právo občanov podať petíciu za vyhlásenie referenda im poskytuje možnosť realizovať primárnu neodvedenú moc aj v takých prípadoch, keď by parlament nepostupoval v zhode s predstavou občanov, t. j. ak by o niektorých dôležitých otázkach nechcel alebo nedokázal rozhodnúť. V teoretickej rovine je referendum určitou poistkou občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach nechal poradiť od občanov alebo aby občania mali možnosť v referende hlasovaním zobrať na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť." Jedná sa o nález z 2. mája 1996 č. 42/95. Uvedený judikát Ústavného súdu Slovenskej republiky najvýstižnejšie ilustruje dôležitosť referenda, keďže referendum umožňuje občanom priamo participovať na tvorbe verejných politík. Priama participácia občanov na správe veci verejných naberá mimoriadny význam v prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže prijať potrebné rozhodnutie. Cieľom novelizácie ústavy Slovenskej republiky je preto posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe veci verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je určite žiadúce. Prostredníctvom tohto inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre Národnú radu Slovenskej republiky záväzný, musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by sa umožnilo občanom Slovenskej republiky spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu oveľa jednoduchšie a spravodlivejšie. Predložený návrh ústavného zákona tak dáva do rúk občanom zásadný nástroj na aktívnom rozhodovaní o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov.
Prijatím návrhu ústavného zákona sa podľa môjho názoru určite očakáva výrazný pozitívny vplyv na stav občianskej spoločnosti v Slovenskej republike prostredníctvom upravených zmien podmienok alebo pravidiel tak, aby mohlo nastať posilnenie pocitu zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej krajiny. Ja by som možno vypichol aj pár takých názorov, s ktorými prišli po vydaní nálezu Ústavného súdu v júli 2021 ústavní akademici. Citoval by som napríklad alebo spomenul odborné príspevky akademikov z Katedry ústavného práva právnickej fakulty Univerzity Komenského, docentov Gibu a Bujňáka, ktorí vo svojom odbornom článku Odvolanie parlamentu prostredníctvom ľudového hlasovania v členských štátoch Rady Európy sa detailnejšie venovali práve tejto otázke.
Zaujala ma hlavne stať o tom, ako sa otvorila táto otázka z hľadiska postavenia ľudí a ich významu v spoločnosti. Ak majú jednotliví dotknutí voliči právo svojich zástupcov voliť, potom musia mať aj právo ich odvolať. Odvolacie referendum poskytuje voličom príležitosť robiť neustále nezávislé a demokratické rozhodnutia o tom, kto a ako bude vládnuť. Zastupiteľská demokracia poskytuje túto príležitosť raz za určité obdobie rokov v závislosti od ustanovenej dĺžky volebného obdobia. Takto zvolení zástupcovia následne prevezmú kontrolu a rozhodovanie v danom systéme a občania bez možnosti ich odvolania ostávajú bez konkrétnej príležitosti rozhodnúť proti svojim zvoleným zástupcom, pokiaľ tí vykonávajú mandát v rozpore so svojimi predchádzajúcimi prísľubmi. Je potrebné uviesť, že odvolacím referendom platí, že tento nástroj priamej demokracie ponecháva priestor na kontrolu voličov smerom k práci zvolených zástupcov počas celej dĺžky vykonávaného mandátu. Ako jeden z hlavných benefitov možno prezentovať možnosť predčasných volieb v čase núdze spôsobenej chybami vládnucej väčšiny.
Ústavný vývoj v priestore strednej a východnej Európy nám ukazuje, že skrátenie funkčného obdobia parlamentu referendom v západnej demokracii, je pravda, je cudzie. A v prípade, ak už má byť v konkrétnom štáte prípustné v rámci tej ústavnej zmeny, je nutné výslovné zakotvenie tohto mechanizmu v dotknutej ústave. Čiže aby v tých ustanoveniach tej ústavy to bolo konkrétne expressis verbis stanovené. Hlasovanie vedúce k predčasnému skončeniu volebného obdobia parlamentu by malo byť možné teda len na základe explicitného ústavného zmocnenia.
Možno by som citoval alebo vychádzal z ďalšieho odborného článku, napríklad docenta Domina z Katedry ústavného práva tej istej právnickej fakulty, ktorý tiež za takú ústavnoprávnu udalosť označil leto 2021, kde sa vydalo rozhodnutie alebo kedy sa vydalo rozhodnutie Ústavného súdu, v ktorom Ústavný súd dospel k záveru, že referendum s otázkou týkajúcou sa skrátenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky a v dôsledku toho aj konania predčasných parlamentných volieb je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Citované rozhodnutie určite malo veľký ohlas nielen v odbornej, ale aj laickej verejnosti a taktiež určite prispelo aj k zodpovedaniu otázky, či súčasné znenie ústavy vôbec skrátenie volebného obdobia Národnou radou cestou referenda pripúšťa. Referendum o predčasných voľbách sa nepochybne v zmysle tohto nálezu dotýka aj čl. 30 ods. 1 ústavy. Ustanovenie tohto čl. 30 je súčasťou základných práv a slobôd, konkrétne v druhej hlave v politických právach v treťom oddiele, ktorý znie nasledovne, citujem: "Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou prostredníctvom svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. Ustanovenie čl. 30 ods. 1 ústavy teda garantuje základné právo najmä občanom Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe vecí verejných, čím systematicky nadväzuje na princípy zakotvené v čl. I ods. 1 princíp demokratického štátu a v čl. II. ods. 1 princíp suverenity ľudu."
Citované ustanovenia teda garantuje dve roviny základného práva. Zúčastňovať sa na správe veci verejných a taktiež druhá z uvedených rovín, t. j. aktívne volebného práva sa realizuje v rámci parlamentných volieb, prostredníctvom ktorých si občania vyberajú svojich zástupcov, poslancov, ktorí budú v ich mene počas vopred určeného volebného obdobia vykonávať správu veci verejných. Samotná Ústava Slovenskej republiky za určitých okolností skrátenie volebného obdobia predpokladá a pravidelnosť parlamentných volieb má slúžiť na obnovenie legitimity Národnej rady. Ak by totiž konanie predčasných volieb aj prostredníctvom referenda bolo ústavou vyslovene predpokladané, nebolo by možné namietať, že takéto voľby sú neústavné. Súhlasím aj s uvedenými, s uvedeným akademikom, ktorý v podstate zverejnil svoj názor, ktorý súhlasí so záverom aj Ústavného súdu, že občania ani prostredníctvom čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v zásade nie sú nositeľmi subjektívneho práva na zaručenú dĺžku mandátu medzi nimi zvolenými poslancami Národnej rady.
Rovnako súhlasím aj s na to vysloveným záverom o neexistencii základného práva voličov na to, aby nimi zvolení poslanci Národnej rady vykonávali svoj mandát po celé ústavou predpísané volebné obdobie. Zásahom do aktívneho volebného práva garantovaného v čl. 30 ods. 1 ústavy vidím v nebezpečenstve, ktoré by, taktiež vidím v nebezpečenstve, ktoré by reálne hrozilo v prípade, ak by na prax referend s otázkou zhodou alebo podobnou skúmanej referendovej otázke postupne etablovala. Ak by totiž Ústavný súd takúto referendovú otázku pripustil, pripustil by vlastne to, že výsledky demokratických a slobodných volieb do Národnej rady, ktoré prebehli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, je možné kedykoľvek prostredníctvom fakultatívneho referenda poprieť.
Určite by na tejto skutočnosti nezmenilo nič, ani žiadne faktory, v tom ponímaní by bol braný, takže v prípade tí, ktorí boli by v parlamentných voľbách porazení, aby to opäť skúsili napríklad tým, že by iniciovali ďalšie voľby a v prípade opätovného neúspechu i tretie či štvrté voľby v poradí. Uvedené by mohlo viesť k postupnej degradácii volebného práva garantovaného v čl. 30 ods. 1 ústavy, ktoré som tu aj citoval. Ak by totiž výsledky volieb bolo možné zmeniť kedykoľvek pred uplynutím ústavou predvídaného štvorročného obdobia bez naplnenie skutočnosti predvídaných v čl. 102 a v čl. 106 ústavy, čiže len z dôvodu politickej nespokojnosti s týmito výsledkami či už z pozície parlamentnej opozície, alebo časti spoločnosti. Bol alebo bola by tým popretá ústavne a zákonne vyjadrená vôľa voličov v danom volebnom období, ktorého by sa týkala.
Ak by sa tak dialo opakovane a ak aby sa prax referend o predčasných voľbách, ako už bolo uvedené, stala bežnou, bola by na mieste otázka, aký zmysel a význam má volebný akt, pokiaľ by výsledok volieb nebol taký garantovaný, nebol by istý a nemal by platiť počas vopred určeného obdobia a bude ho možné kedykoľvek zmeniť. Načrtnutá prax by v konečnom dôsledku mohla viesť aj k nižšej volebnej účasti nepochybne. Pretože keď tu máme volebný akt, ktorý je istý, a tým pádom by došlo k nejakej neistote, tak ľudia by stratili tú motiváciu chodiť pravidelne voliť.
Volič by si totiž celkom oprávnene mohol položiť aj otázku. Na čo chodiť voliť, ak výsledky volieb aj tak nemusia mať dlhú platnosť. Je to logické. Nižšia volebná účasť by následne mohla viesť aj k zníženiu legitimity zvolenej Národnej rady. Netreba pritom zabúdať, že Národná rada má v ústavnom systéme Slovenskej republiky kľúčové postavenie a od jej zloženia sa odvodzuje aj legitimita iných štátnych orgánov, predovšetkým vlády Slovenskej republiky.
V dôsledku takejto neustálej hrozby týchto predčasných volieb konaných, takpovediac, len z dôsledku akéhosi, nejakej vôle vybranej skupiny, ktorá má záujem zmeniť dotknuté volebné obdobie, by tak ani vláda, ktorá bola vytvorená ústavne komfortným spôsobom na základe demokratických volieb, nemusela splniť to, k čomu sa zaviazala napríklad pri programovom vyhlásení vlády, ktoré je výsledkom zostavovania vlády na začiatku volebného obdobia.
Ako aj konštatovala väčšina pléna Ústavného súdu v náleze, Ústavný súd musí myslieť na následky, na ktoré by jeho rozhodnutie mohlo mať v budúcnosti nejaký vplyv. S uvedeným je možné sa stotožniť aj v dôsledku toho, že takáto prezieravosť je na mieste aj vo vzťahu k možnej, možnému naštrbeniu práva, ktoré je upravené a ktoré je garantované už v citovanom čl. 30 ods. 1.
Mohlo by sa aj taktiež protiargumentovať najmä náročnosťou podmienok, ktoré ústava pre platnosť referenda predpisuje. Mohol by som teda aj argumentovať tým, že aj tak by sa referendum o predčasné voľby v praxi nemuseli dosiahnuť alebo nemuseli dosiahnuť vždy. K tomu sa žiada dodať, že je síce pravda, že podmienky stanovené ústavou v čl. 98 ods. 1 sú prísne, no v dôsledku pomerne miernych podmienok pre požiadanie prezidenta o vyhlásenie referenda, keďže tam máme upravený počet 350-tisíc podpisov pod petíciu, hrozba častého konania referend o predčasných voľbách nie je len hrozbou v teoretickej rovine. A navyše iniciátori referenda dožiadajúceho sa predčasných volieb, hovorím o budúcnosti, by určite išli do toho nielen s určitou vidinou, že určite dôjde k tomuto referendu, ale, samozrejme, že môže v závere dňa dôjsť aj k tomu, že to referendum pri tak prísne nastavených podmienkach nemusí byť úspešné.
Celkom určite by sa snažili využiť všetky legitímne prostriedky na to, aby tá účasť bola dostatočná, ale už keď som na začiatku hovoril, že aké boli výsledky jednotlivých referend v tej ústavnej histórii našej krajiny, že sme mali len jedno to referendum úspešné, tak si osobne myslím, že momentálne, tak ako je nastavená táto ústavná úprava, je veľmi prísna. Vzhľadom na uvedené skutočnosti som však aj toho názoru, že skúmaná referendová otázka vo svojich dôsledkoch smeruje k zníženiu štandardu aktívneho volebného práva ako základného práva garantovaného v čl. 30 ods. 1 ústavy, čo je dôvod na zásah zo strany Ústavného súdu v podobe ochrany dotknutého základného práva. Čo je zas v súlade so záverom, ktorý Ústavný súd aj vyslovil vo veci nálezu z roku 2014.
To, či by sa referendum o predčasných voľbách malo do textu ústavy dostať, je teda momentálne otázkou, ktorá je v prvom čítaní tohto poslaneckého návrhu. Svojím spôsobom na toto referendum, prípadné referendum, ktoré by bolo upravené po odsúhlasení, by sme mohli vnímať ako určitú záchrannú brzdu pre prípad, ak by fungovanie Národnej rady najmä však vlády z nej vzídenej bolo skutočne ústavne neznesiteľné.
Bolo by však žiaduce, aby ústavná úprava bola taká, aby referendum o predčasných voľbách predpokladalo ako skutočne výnimočný spôsobom riešenia závažnej ústavnopolitickej krízy, aby bola možnosť zneužitia inštitútu referenda o predčasných voľbách minimalizovaná. Možnosti, ako by sa zneužitiu dalo zabrániť či aspoň ho sťažiť, som naznačil už v úvodnom ustanovení.
Jednou z tých možností, ako stanoviť osobitne prísne podmienky pre iniciovanie takéhoto referenda je možno zvýšenie toho počtu potrebných hlasov na vypísanie referenda v rámci petičnej akcie. Momentálne ich máme 350-tisíc, do budúcna by sa mohlo, mohla otvoriť aj otázka prípadného zvýšenia tohto počtu.
Ďalším riešením by mohlo byť aj pravidlo, ak prejde táto úprava, že referendum sa nemôže konať napríklad rok po voľbách a rok pred predpokladaným termínom volieb. Tak ako je to aj v tejto právnej úprave. Pričom k zneužitiu by mohlo dôjsť alebo k zabráneniu zneužitia by mohlo dôjsť aj opatrením alebo zavedením opatrenia. Teoreticky by sme sa mohli o tom baviť v rámci druhého čítania, ak tam dospejeme, v tom význame, že v prípade neúspešnosti, resp. neplatnosti alebo zamietavého výsledku v rámci uskutočneného referenda o predčasných voľbách, tak v tom istom volebnom období by sa už nemohlo opakovať v takejto otázke.
Samozrejme, že toto je vec na diskusiu. Niekto, z niektorých strán bolo aj vytýkané, že v rámci tých jednotlivých ústav v Európe, resp. medzi členskými štátmi Rady Európy nie je veľká ústavná zvyklosť mať takéto referendum zakotvené vo svojich ústavách, ale myslím si, že je to otázka tých ústavných tradícií a možno otvorenie diskusií. Predsa máme len 30 rokov od prijatia Ústavy Slovenskej republiky, takže je to relatívne krátke obdobie, keď si to porovnáme s inými ústavami. Napríklad mnou zmienené Lotyšsko má ústavu, ktorá sa zaraďuje medzi jedny z najstarších ústav v rámci Európy, takže vidíme, že ten proces je možný, ale závisí to aj od nastavenej diskusie.
Čo sa týka ďalšieho postupu, možno by som na záver uviedol ešte nález Ústavného súdu z minulého roka, kde sa konštatuje, že výsledkom ústavného zákona, zákona alebo rozhodnutia v referende, t. j. výsledkom zákonodarnej moci, nemožno zasahovať do pôsobnosti orgánov verejnej moci založeného ústavou pre jeden konkrétny prípad. Takáto zmena je možná len formou zmeny právneho predpisu, ktorá sa bude vzťahovať pre všetky prípady v období po nadobudnutí jej účinnosti. Rozhodnutím v referende ani osobitným ústavným zákonom nemožno pre jednotlivý prípad zmeniť ústavou ustanovené jednotlivé prípady. Rozhodnutím v referende ani osobitným zákonom nemožno pre jednotlivý prípad zmeniť tieto ústavou ustanovené periodicky sa opakujúce funkčné obdobie orgánu verejnej moci, ani týmto spôsobom ukončiť jeho činnosť v súčasnom obsadení, ktoré je viazané na už plynúce funkčné obdobie.
Zásah do dĺžky volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom referenda Ústavný súd Slovenskej republiky nevylúčil, avšak zdôraznil, a to by som prízvukoval, že takýto spôsob je potrebné vytvoriť zmenou ústavy. Čiže samotný Ústavný súd dáva akosi nejaký návod na to, že v prípade, ak zákonodarca alebo ústavodarca sa bude zamýšľať nad tým, že v prípade, ak by malo byť zakotvené takéto referendum, tak tu má takúto možnosť zakotviť takýto ústav, ústavnú páku na to, aby došlo k takémuto zavedeniu inštitútu možnosti zavedenia referenda na skrátenie volebného obdobia.
Posledný zovšeobecňujúci záver, ktorý vychádza z uvedeného, je ten, pomohol by som si aj takým možno názorom tiež ústavných právnikov, ktorí dali taký všeobecný pohľad na to, nedávali ani konkrétne závery, ale taký exkurz do tejto problematiky je ten, že referendum o skrátení volebného obdobia parlamentu či už na úrovni celoštátnej, alebo na úrovni členského štátu je niečím, čo je v európskom kontexte určite netypické a aj v tých raritných prípadoch, kde existuje, platia dva fakty. Jednak v rovine ústavného vymedzenia tento mechanizmus vždy vychádza z výslovnej úpravy v príslušnom ústavnom texte. Po druhé, v rovine ústavnej praxe je tento mechanizmus prakticky nevyužívaný z tej praxe, čo vidíme v rámci toho európskeho priestoru.
Na základe tejto analýzy aj títo ústavní právnici hovoria a aj uzavreli tento, túto oblasť a tento problém tým, že referendum o predčasných voľbách, parlamentných voľbách, je v európskom ústavnom systéme niečo málo využívané, ale, samozrejme, že v niektorých ústavách je to prítomné. V tom lepšom prípade ho považujú za výnimku z jasného pravidla, v tom horšom prípade za určitú exotiku, ktorá je, nie je prítomná vo vyspelej demokracii.
Ak by som mohol poskytnúť na to aj svoj záver, ja stále hovorím a myslím si, že tento svoj názor ani nezmením, že hlas ľudu je hlas Boží, a myslím si, že v čo najväčšej miere by sa mala využívať priama demokracia alebo princípy priamej demokracie. Áno, každý štát má inú svoju ústavu, každý štát má iné ústavné tradície, iné zvyklosti. Tak ako vo Švajčiarskej konfederácii vidíme, že je tam využívaný v dosť veľkej miere princíp priamej demokracie. Máme tam referendum alebo možnosť uskutočňovania referenda dokonca spôsobom, že vám príde do mobilu otázka, dáte si tam svoj otlačok prsta, dostanete sa k tým otázkam, stlačíte si jednotlivé tlačídka a pošlete správu, a tým je to vybavené. Čiže tam je neskutočná možnosť zapojenia občanov do priameho výkonu toho volebného práva alebo svojho názoru v podobe priamej demokracie.
Samozrejme, nemôžeme sa porovnávať, čo sa týka tohto inštitútu, so Švajčiarskou konfederáciou, ale minimálne by sme mali otvoriť túto otázku na tejto parlamentnej úrovni. Možno je to aj dobrý zdroj do budúcna, zdroj pre poznatky, že akým spôsobom sa na to pozerá súčasná spoločnosť, súčasný parlament, či je možné túto otázku takýmto spôsobom otvárať, avšak ja prízvukujem, keď máme zdroj moci od ľudu, ľud by mal byť najviac zaangažovaný do výkonu toho, akým spôsobom sa bude uberať náš štát, naša spoločnosť, takže ja som minimálne rád, že sa otvorí táto diskusia aspoň v prvom čítaní, aby sme zistili momentálnu klímu, aby sme zistili, aké sú názory jednak opozície, jednak koalície s tým, že v rámci tej rozpravy budem určite vystupovať aj na jednotlivé vystúpenia či už v ústnej, alebo písomnej rozprave a v záverečnom slove by som potom zhodnotil ten výsledok, že aké by bolo asi najlepšie riešenie po vypočutí si všetkých tých názorov.
Ja hovorím, že áno, v prvom čítaní nevieme meniť ten text, ale pred druhým čítaním, prípade teoreticky ak by aj prešlo do toho druhého čítania, vieme pozmeniť ten návrh, ktorý tu máme v prvom čítaní.
Úplne záverom, keďže mi už, už idem po termíne, lebo už máme po devätnástej hodine, ukončím svoje vystúpenie ešte tým, že som zaznamenal, že opozícia hlavne bije do toho, že prečo sme dali účinnosť tohto navrhovaného znenia ústavy až od 1. marca 2024, kedy je predpokladaný termín volieb nasledujúceho volebného obdobia, čiže do deviateho volebného obdobia. Je to z toho dôvodu, že podľa môjho názoru aj kolegov, ktorí, ktorí sme sa venovali tejto otázke, je tam hrozba reciprocity, retroaktivity, pardon, retroaktivity. Ja som aj jasne povedal, aj teraz chcem z tohto miesta povedať, že v prípade, ak tí rečníci, ktorí vystúpia, sú opačného názoru, že podľa ich názoru by mohlo dôjsť aj k skráteniu ôsmeho volebného obdobia, aby prišli s konkrétnymi faktami, možno s nejakými odbornými výstupmi, článkami, najlepšie nálezmi Ústavného súdu, ktoré hovoria o opaku, a hovoria o tom, že je možné skrátiť aj súčasné volebné obdobie, a v tomto prípade by nešlo o retroaktivitu. Následne by sme si mohli k tomu sadnúť a pripraviť pozmeňujúci návrh, ak by teoreticky aj prešiel do druhého čítania.
Čiže zatiaľ v tomto úvodnom vystúpení za mňa všetko a teším sa určite na odbornú diskusiu.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10.2.2022 18:31 - 18:34 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Predkladám návrh na prijatie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
Cieľom predkladanej novelizácie je reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júla 2021 o ústavnosti predmetu referenda.
Medzi jednotlivými členskými štátmi Rady Európy môžeme v súčasnosti nájsť dva štáty, v ktorých právny poriadok predpokladá možnosť ľudového hlasovania o odvolaní celoštátneho parlamentu z iniciatívy samotného ľudu. Sú nimi Lichtenštajnsko a Lotyšsko.
Navrhovaná zmena Ústavy Slovenskej republiky spočíva v porovnateľnom, v porovnateľnej možnosti ukončenia tohto volebného obdobia a ideme do doplnenia článku 73 Ústavy Slovenskej republiky o možnosti skrátiť volebné obdobie Národnej rady ústavným zákonom alebo referendom. Ako som už spomínal, táto navrhovaná úprava vychádza z nálezu Ústavného súdu z leta minulého roka. Zároveň pokiaľ by platným výsledkom referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady bolo rozhodnutie predpísaného počtu občanov skrátiť volebné obdobie Národnej rady, volebné obdobie by skončilo v deň vyhlásenia platného výsledku referenda v Zbierke zákonov. Rovnako sa navrhuje zaradiť do Ústavy Slovenskej republiky povinnosť predsedu Národnej rady vyhlásiť voľby do Národnej rady do siedmich dní od uverejnenia platného výsledku referenda v Zbierke zákonov.
Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Predmetom návrhu sa presne navrhuje aj doplniť možnosť skrátiť prebiehajúce volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky ústavným zákonom alebo referendom. Navrhuje sa s cieľom zabezpečiť stabilitu Národnej rady ako orgánu zákonodarnej moci s tým, aby sa referendum nekonalo o odvolaní parlamentu počas prvého a posledného roku jej volebného obdobia. Upresňuje sa doterajšie znenie článku 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré môže vyvolávať rozdielne interpretácie. A práve z toho dôvodu navrhujeme aj do textu ústavy zakotviť povinnosť pre predsedu Národnej rady zabezpečiť zverejnenie platného výsledku referenda v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
V rámci úvodného slova za mňa všetko a ako navrhovateľ si chcem uplatniť aj možnosť vystúpiť v rozprave ako prvý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 9.2.2022 18:46 - 18:56 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, k tomuto návrhu zákona nebudem veľmi vystupovať z dôvodu krátkosti času, pretože chcem aj predložiť pozmeňujúci návrh, ale ide o veľmi, mimoriadne dôležitý zákon, pri ktorom je určite potreba toho zefektívnenia a optimalizácie procesov pri výstavbe diaľničnej siete a veľmi dobre vieme aj z minulosti, že s akými problémami sa rezort dopravy potýkal pri výstavbe a hlavne pri tých procesoch výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
V rámci tej úpravy, ktorá je predložená v rámci rozpravy, do pôvodného návrhu § 4 ods. 9 chcem navrhnúť doplniť podmienky preukázania právneho titulu k nehnuteľnostiam, na ktorých plánuje stavebník uskutočniť stavbu diaľnice. S cieľom odstránenia pochybností pri určovaní výšky primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena sa vloží odkaz na príslušnú prílohu vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z., podľa ktorej znalec pri vypracovaní znaleckého posudku pre určenie finančnej náhrady zohľadňuje aj časový aspekt obmedzenia užívania pozemku.
Ďalej by som navrhol doplniť časové obmedzenie platnosti stavebného povolenia pre stavbu diaľnice na päť rokov od jeho vykonateľnosti s tým, že jeho platnosť sa smie na žiadosť stavebníka v odôvodnených prípadoch predĺžiť o ďalších päť rokov. Tiež by sa stanovila subjektívna a objektívna lehota na uplatnenie nároku na primeranú náhradu zo strany vlastníka nehnuteľnosti a zároveň by dochá... dochádza aj k drobným legislatívno-technickým úpravám.
V tom bode 2, ktorý predkladám, je gro tej úpravy, skrátenie lehoty na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 dní na 7 dní a tým sa výrazne obmedzuje časová lehota, v ktorej má vyvlastňovací orgán vydať takéto rozhodnutie, ktoré svojou povahou vyžaduje často zložité posúdenie právnych skutočností podstatných pre rozhodnutie o predbežnej držbe v podobe vymedzenia rozsahu prác, ktoré je vyvlastniteľ oprávnený uskutočniť na vyvlastňovanej nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené sa sedemdňová lehota spresňuje tak, že pôjde o sedem pracovných dní.
No a zároveň navrhujem vypustiť možnosť odňatia odkladného účinku odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnení, pretože ide o nežiaduci zásah do ústavou garantovaného vlastníckeho práva.
Takže teraz by som prešiel na ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ide o návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Petra Kremského a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov (tlač 745).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie, citujem:
„1. V § 4 sa vypúšťa odsek 7.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 4c sa vypúšťa. Doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 7. Nasledujúce body sa prečíslujú.
2. V čl. 1 bod 1 znie, citujem:
„1. § 4 sa dopĺňa odsekmi 8 až 12, ktoré znejú:
(8) Odkladný účinok odvolania proti stavebnému povoleniu a rozhodnutiu o zmene stavby pred dokončením možno vylúčiť, ak stavebník pred vydaním stavebného povolenia preukázal, že má vlastnícke alebo iné právo 4) k pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice, alebo podal návrh na vyvlastnenie takého pozemku podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení, alebo má priznanú predbežnú držbu takého pozemku podľa tohto zákona, alebo má vlastnícke, alebo iné právo k stavbe, ktorá má byť asanovaná.
(9) Stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou diaľnice nezačalo do piatich rokov odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti stavebného povolenia. Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka predĺžiť platnosť stavebného povolenia najviac o päť rokov. Lehota na začatie stavby diaľnice na pozemku, ku ktorému stavebník pred vydaním stavebného povolenia nenadobudol vlastnícke právo alebo iné právo a ktorý je predmetom vyvlastňovacieho konania podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení, počas trvania vyvlastňovacieho konania neplynie.
(10) Ak pri stavbe diaľnice je realizované vedenie elektronickej komunikačnej siete, elektrické, vodovodné, kanalizačné a iné vedenie ako vyvolaná úprava, 4c) vzniká vo verejnom záujme na účely tohto zákona k pozemkom dotknutým realizáciou tohto vedenia v rozsahu podľa geometrického plánu právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníka vedenia elektronickej komunikačnej siete, elektrického, vodovodného, kanalizačného a iného vedenia, a to dňom nadobudnutia právoplatnosti povolenia na predčasné užívanie 4d) alebo kolaudačného rozhodnutia 4c) pre toto vedenie podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Najskôr (návrh, pozn. red.) na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností 4f) je povinný podať stavebník. Prílohou návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je úradne overený geometrický plán, 4g) právoplatné povolenie na predčasné užívanie alebo kolaudačné rozhodnutie a súhlas budúceho vlastníka siete. Vlastník nehnuteľnosti má za zariadenie vecného bremena... za zriadenie vecného bremena a za obmedzenie vlastníckeho práva nárok na primeranú náhradu, ktorá sa poskytne jednorazovo, stanovenú na základe znaleckého posudku; 4h) náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia vecného bremena stavebníkom. Primeranú náhradu uhradí vlastníkovi nehnuteľnosti stavebník. Nárok na primeranú náhradu možno uplatniť u stavebníka do dvoch rokov odo dňa, keď sa vlastník nehnuteľnosti o uplatnení zákonného vecného bremena stavebníkom dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Stavebník je povinný najneskôr do troch mesiacov písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností.
(11) Pri stavbe diaľnice sa kolaudačné konanie zlúči s konaním o zmene stavby pred dokončením vždy, pokiaľ sa skutočným realizovaním zmeny stavby podstatne nemení účel stavby diaľnice a zmena stavby sa realizuje na pozemkoch uvedených v stavebnom povolení pre stavbu diaľnice.
(12) Stavebný úrad pokračuje v stavebnom konaní a konaní o zmene stavby pred dokončením aj v prípade, ak sa predmet stavebného konania alebo konania o zmene stavby pred dokončením stane navrhovanou činnosťou alebo zmenou navrhovanej činnosti, 4i) ktorá je predmetom povoľovania. Stavebný úrad v takom prípade vydá rozhodnutie až po právoplatnosti povolenia pre navrhovanú činnosť alebo zmenu navrhovanej činnosti.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 4c) až 4i) znejú, citujem:
„4c) § 18 ods. 13 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
4d) § 83 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 229/1997 Z. z.
4e) § 82 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
4f) § 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 z. z. v znení neskorších predpisov.
4g) § 24 ods. 1. písm. g), § 67 ods. 4 a § 79l ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4h) Bod F.2 prílohy č. 3 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.
4i) § 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
3. V čl. 1 bode 2 sa slová „do 7 dní“ nahrádzajú slovami „do 7 pracovných dní“.
4. V čl. 1 bod 4 znie:
4. V § 9 ods. 2 sa slová „§ 60 ods. 2 písm. b), § 62 ods. 4, § 66 ods. 2 písm. a) a f)“ nahrádzajú slovami „§ 60 ods. 2 písm. b) a f), § 62 ods. 4, § 66 ods. 3 písm. a) a f), § 67 ods. 2“.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2022 14:25 - 14:35 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Áno, ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja len v krátkosti. Ďakujem pekne, pani poslankyňa, veď práve preto som tu otvoril tieto oblasti.
Vieme, že od toho roku 1976 tu platí zastaralý stavebný zákon a je tam veľmi veľa tých oblastí, ktoré sú dosť problematické pri tom bežnom fungovaní aj samosprávy, verejnej správy celkovo, a som rád, že tento zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní bol predložený do prvého čítania a že si tieto navrhované reformy dali jednak za cieľ odstrániť základné systémové problémy v takto novo navrhnutom systéme a že sa tu hľadá aj priestor pre naplnenie individuálnych potrieb a záujmov nie jedného toho činiteľa alebo prvku jednej úrovne. Jednak sú do toho zaangažované všetky tie subjekty, čiže už štát, samospráva, verejnosť, podnikatelia. Veď mediálne čo bolo všetko riešené posledný rok a pol, resp. pomaly roky, tak viem, že bola vzniknutá veľká pracovná skupina na to. Tá pracovná skupina mala viacero podskupín, čiže boli tam desiatky, stovky ľudí a tých stretnu... na tých stretnutiach sa práve riešil ten finálny návrh, ktorý sa tu predložil do prvého čítania.
Ale čo som ešte možno zabudol a čo určite je veľmi dôležitá vec a prvok, je to odborná spôsobilosť tých stavebných úradov. Veľmi dobre vieme, aké, prakticky keď som sa bavil aj so starostami a primátormi v jednotlivých regiónoch Slovenska, mi spomínali, že fakt ako personálne sú poddimenzovaní, a niektorí doslova hovoria, že veľmi dobre, keď sa už aj zvýši tá odbornosť tých stavebných úradov a posunie sa aj odborne celý ten proces.
Čiže fajn, že sa takto otvorila táto téma, a verím, že to dotiahneme do zdarného konca, tak aby všetky subjekty boli spokojné.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.2.2022 14:02 - 14:20 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Máme pred sebou rokovanie v prvom čítaní veľmi dôležitých bodov týkajúcich sa stavebnej legislatívy. Vieme veľmi dobre, že stavebnú legislatívu tu máme pomaly 50 rokov starú, takže kvitujem už len to, keď viem, že po akých, po akých ťažkých peripetiách či už na ministerstve dopravy, alebo na pred dvoma rokmi zriadenom úrade podpredsedu vlády sa riešila táto, príprava tejto legislatívy, pretože pamätáme si, že ešte v roku 2016 vtedajší minister dopravy prišiel s touto legislatívou. Nakoniec sa to stiahlo. Za ďalšie štyri roky, v roku 2020 sa to ani nestihlo predložiť, lebo tam bolo neskutočne veľa tých pripomienok a pohľadov, ako by sa mala riešiť táto legislatíva. Takže už len to, že je v pléne takto pripravený návrh jednak územného plánovania alebo výstavby, je ďalším určitým dôležitým krokom, aby sme došli do toho zdarného konca.
No a aké sú základné zmeny, ktoré tento zákon prinesie? Základom zmeny je určite prechod stavebných úradov späť na štát a zvýšenie zodpovednosti projektantov za konkrétnu stavbu. Povedie tým jednak k odbúraniu zbytočnej administratívy na úrovni stavebných úradov. Administratívne procesy sa zjednotia a zjednodušia. Zo súčasných 84 sa zredukujú na 13. Budú jednoznačné, vzájomne zladené a nebude v nich žiadna šedá zóna. Výsledkom elektronizácie a následnej digitalizácie všetkých štádií jednak územného konania, jednak stavebného konania bude okrem iného aj to, že všetky informácie budú transparentne zhromažďované a dostupné na jednom mieste pre každého, ktorého sa dotýkajú.
Zjednoduší to určite z tej praxe prístup tým, ktorí plánujú výstavbu, ale aj osobám, ktoré majú rozhodovacie kompetencie, a budú tak môcť pracovať podstatne rýchlejšie a transparentnejšie oproti súčasnej dobe. Modely naznačujú, že sa rýchlosť konania skráti až o približne cirka 70 % a žiadne zbytočné procesy neostanú a odstránia sa všetky tie duplicity alebo duplicitné konania. Modelová dĺžka celého konania je 70 dní, čo mám informácie z úradu podpredsedu vlády, pre rodinné domy, a jednak pre malé bytové domy by sa táto lehota mohla dokonca skrátiť len na 40 pracovných dní.
Jedna z dôležitých zmien prebehne v oblasti územného plánovania. Ja viem, že to bol predchádzajúci bod aj súhlasím s tým, ako tu bola moja predrečníčka, že efektívnejšie možno bolo zlúčiť túto rozpravu, ale tak už je rozhodnuté, takže len minimálne sa zmienim o tom územnom plánovaní.
V tomto, v tejto oblasti územného plánovania, kde štát vypracuje jednotnú metodiku a zásady územného plánovania, aby sa územné plány ako také stali čitateľnejšie a zrozumiteľnejšie aj pre bežného človeka, je určite pozitívnym prístupom oproti súčasnému stavu, oproti súčasnej legislatíve. Územný plán tak bude podkladom, z ktorého bude každému jasné a zrejmé, aká stavba sa môže a nemôže stavať. Územné plánovanie, prirodzene, ostáva v originálnej kompetencii územnej samosprávy, čiže toto veľmi kvitujem, že samospráva je tu stále prítomná a má zásadný vplyv na tieto procesy.
Povoľovacie konanie v stavebných veciach si štát berie späť a omnoho viac zodpovednosti zostane pri projektantoch, čo ale neznamená, že projektanti budú rozhodovať. Rozhodovanie ostáva v rukách štátu. Zmeny v pravidlách teda predpokladajú, že sa dnes prenesený výkon štátnej správy vráti späť na tú špecializovanú štátnu správu. No a ich prácou bude predovšetkým zodpovedať za to, aby každá stavba zodpovedala platnej regulácii, teda územnému plánu obce či zóny, a tiež že stavba spĺňa základné požiadavky na výstavbu a technické predpisy. Presunie sa tak zodpovednosť za čierne stavby späť na štát, čo pomôže pri ich odstraňovaní, tak ako máme v súčasnosti problémy pri týchto druhoch čiernych stavieb. Štát bude v tomto systéme garantom dodržiavania predpisov prostredníctvom transparentných procesov v digitálnom aj reálnom svete. Práve sprehľadnením a transparentnosťou postupov prostredníctvom tohto viackanálového prístupu verejnosti a orgánov sa akákoľvek takáto činnosť mimo procesu dokáže orgánmi dozoru aj verejnou kontrolou eliminovať. Jedným zo základných kameňov korupcie je určite neprehľadnosť a tento zákon sa jej práveže snaží predísť.
Ďalšou zásadnou zmenou bude, že v dnešných dvoch alebo až troch konaniach pri stavbách, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov, tzv. EIA, bude musieť stavebník realizovať len jedno konanie o stavebnom zámere. Toto je neskutočný posun oproti súčasnej legislatíve, lebo v mnohých konaniach sa nám ten proces zdĺhavo, zdĺhavo naťahuje a nakoniec prichádzame o cenné, o cenný čas. Stavebný zámer bude stupeň projektovej dokumentácie, ku ktorému sa budú vyjadrovať jednak dotknuté orgány, ako aj ďalšie subjekty a účastníci konania z hľadiska vplyvov budúcej stavby navonok voči územnému plánu, prostrediu, krajine a susedom.
Jednou z priorít tohto návrhu zákona, ktorý by som otvoril, je určite aj ochrana životného prostredia. V oblasti územného plánovania sa harmonizuje proces s procesom posudzovania strategického dokumentu na životné prostredie, tzv. SEA, pričom výsledok tohto posúdenia aj pre obstarávateľa bude právne záväzný. To dnes, samozrejme, neplatí a práve toto je ďalšie pozitívum oproti súčasnej legislatíve. Medzi základné zásady územného plánovania podľa § 4 zákona o územnom plánovaní patrí aj úloha orgánu územného plánovania dbať na vytváranie kvalitných nediskriminačných podmienok pre život obyvateľstva, ako aj zachovanie a rozvíjanie toho dedičstva, či už z hľadiska historického, z hľadiska kultúrneho na zachovanie, zlepšenie životného prostredia, zachovanie biovi... biodiverzity. V oblasti výstavby sa teda integruje proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA, s procesom posúdenia stavebného zámeru, čo umožní v jednom konaní posúdiť všetky verejné záujmy a vyhodnotiť ich v kontexte podmienok posúdenia vplyvov na životné prostredie.
Veľmi veľkou témou, ktorá sa už rozoberala aj v rámci rozpravy tohto bodu, sú čierne stavby. No akým spôsobom zákon rieši čierne stavby, resp. ich dodatočnú legalizáciu. Legalizácia čiernej stavby de facto týmto schválením tohto zákona alebo účinnosti skončí. Takáto stavba nemôže byť skolaudovaná a postavenie čiernej stavby trestným činom v podstate de facto aj dnes, ale po novom sa nebude dať dodatočne zmeniť a získať zmena stavby pred dokončením a kolaudačné rozhodnutie na čiernu stavbu, tým pádom nikto takú budovu nepripojí na siete. Výsledkom bude de facto i de iure nepoužiteľná budova, ktorú bude môcť navyše stavebník na jeho vlastné náklady alebo na ťarchu pozemku štát jedine zbúrať.
Zmena stavby bude znamenať zopakovanie celého procesu vydávania toho stavebného povolenia. Čiže nanovo sa celé stavebné povolenie bude musieť vydávať, ale bude to nepomerne ľahší priebeh a proces, ako máme v súčasnosti. Cieľom je, aby bol proces transparentný a mal jasne určené pravidlá v zmysle tých ustanovení toho zákona. Zmena stavby pred dokončením vyvoláva procesné slučky v závislosti od toho, o akú zmenu sa jedná. V prípade, že by došlo k zhotoveniu stavby bez absolvovania legálneho procesu a do takejto nezákonnej činnosti by bol zapojený aj projektant, tak príde o povolenie. Ak človek prizná transparentne zmenu vopred, bude proces rýchly. V závislosti od rozsahu zmeny bude proces administratívne, samozrejme, náročný, ak bude chcieť stavebník meniť stavebný zámer, a jeho rozsah musí ísť do nového konania o stavebnom zámere.
Tu chcem podotknúť, že bez územného plánu a regulatívu sa dnes dalo klamať a dodatočne zlegalizovať. Veď poznáme viaceré príklady z praxe. Búranie sa v podstate dnes prakticky nenariaďuje, pretože je to nevymožiteľné, a keďže by to musela obec urobiť na vlastné náklady.
Najznámejšie čierne stavby (povedané so smiechom) na Slovensku určite poznáte, je ich mnoho, však napríklad je to veža na Štrbskom Plese, ktorá mala byť pôvodne Múzeom TANAP-u, ale neskôr dostala dodatočné stavebné povolenie. Ďalšou z nich je hrad s jazierkom podnikateľa Cyrila Talapku, táto stavba zasahuje dokonca na pozemky železníc, je v ochrannom pásme dokonca, ktoré už roky s podnikateľom riešia a súdia sa a chcú, aby podnikateľ nelegálnu stavbu na ich pozemku odstránil. Košičania majú napríklad takúto stavbu priamo v centre mesta, a to v košickom Mestskom parku. Keďže v tomto parku byty stáť nemôžu, tak sa táto stavba tvári ako rekreačné zariadenie s apartmánmi, hoci dlhodobo v tejto budove býval aj bývalý predseda parlamentu Pavol Paška. Po jeho nasťahovaní začalo mesto tento park blízko železničnej stanice na noc zamykať.
Aj v hlavnom meste sa nachádza množstvo čiernych stavieb. Napríklad tuto hneď pod nami v bratislavskom podhradí sa nachádza moderný dom architekta nemenovaného, ktorý predpísanú výšku územného plánu prekročila o dva a pol metra. Magistrát mesta síce vydal dodatočné povolenie, ale úrady potvrdili, že mesto má v tejto lokalite a v nariadeniach chaos. Takto by sme mohli pokračovať v každej oblasti Slovenska a výnimkou nie sú ani dokonca chránené miesta alebo dokonca národné parky.
Takže myslím si, že určite je to situácia a oblasť, ktorú je nutné riešiť aj legislatívne, a je veľmi dôležité, že sa prišlo s touto úpravou. Súčasný stav, tak ako som povedal, v oblasti výstavby a územného plánovania je určite dlhodobo neudržateľný a zákon je aj prekonaný a každá samospráva si ho svojím spôsobom aj vykladala sama. Ja potom neskôr, aj keď bude druhé čítanie, tak by som povedal aj detailnejšie niektoré príklady z praxe, ako Generálna prokuratúra na to nazerá.
Ale na druhej strane nechcem hovoriť, že presne aj ty, pán podpredseda vlády, ako si povedal, že samosprávy v určitých prípadoch musia aj postupovať tak, ako zákon ukladá, ale na druhej strane ten zákon je tak zle napísaný, že inak ani nemôžu procesne v týchto veciach postupovať. Čiže nechcem tu útočiť na samosprávu, ale objektívne, keď vidíme, že aká je legislatíva v súčasnosti, tak sa nemôžeme ani čudovať. Jednoducho je to stav, ktorý je potrebné riešiť.
Ako môže teda transparentný zákon za bytovú krízu? V súčasných podmienkach majú najmä veľkí a silní developeri prostriedky na to, aby sa orientovali v súčasných zložitých a komplikovaných pravidlách a dokázali tak efektívne pretláčať svoje záujmy. Tie však bojujú s komplikovanými a absurdnými procesmi, ktoré neúmerne predlžujú vydávanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia. No prostriedky, ktoré sú nútené vložiť do týchto procesov, ktoré trvajú jednak dlho, sú určite aj právne aj komplikované, sa potom odrazia do konečnej ceny bytu. Veď len za posledný rok teraz vyšla informácia oficiálna, že nám cena bytov vzrástla o 24 %, čo je absolútny nonsens. Tým aj vidíme, že ako sa vzdialila možnosť bývania pre mladé rodiny. Jednak si to nebudú môcť finančne dovoliť, ale vidíme, akým spôsobom je tu aj nastavená legislatíva, aká bude úloha miest a obcí v tomto procese, lebo to tu tiež bol bod alebo oblasť, ktorá sa dosť otvárala, tak musím povedať, že nový návrh zákona kladie oveľa väčší dôraz na úlohu územného plánovania. Mestá a obce si budú musieť splniť svoje povinnosti, áno, a pripraviť jasne a zrozumiteľné pravidlá výstavby a územný plán tak, aby boli tieto plány schopné reflektovať potreby spoločnosti. Zníži sa tým možnosť rozhodovania jednotlivých úradníkov samostatne, pretože budú nastavené jasné pravidlá. Samospráva bude teda musieť presunúť dôraz a celú svoju pozornosť na úroveň tvorby územného plánu na tom začiatku, kde budeme mať priestor rozhodnúť, aká bude funkcia ďalšieho územia a akú infraštruktúru je k tomu potrebné pripraviť.
No záverom by som sa dostal k tomu, aký bude postup pri výstavbe. Postupne bude vytvorený nový režim, v ktorom budú mať lokality presne určený územný plán alebo územný plán zóny. Tento územný plán by mal zadefinovať rámcové parametre objektu, ktorý je možné na danej parcele postaviť vrátane architektonických parametrov a tiež parametre platné pre verejný priestor. Do tohto projektant osádza stavbu a má presné parametre ak... ako to musí vyzerať a aké sú následné podmienky v rámci toho projektu.
Centrálny stavebný úrad vydá jednotnú metodiku, ako takýto plán musí vyzerať na celom Slovensku, takže projektant dostane úplne jasné údaje a špecifiká, informácie. Samotný proces povoľovania bude vedený elektronicky prostredníctvom informačného systému a po vložení projektu projektantom automaticky rozpošle všetky žiadosti a vyjadrenie dotknutým subjektom a automaticky ich elektronicky osloví. Čiže nebudeme tam strácať žiadne lehoty alebo poštové poukážky riešiť, utekať na pošty, všetko bude elektronicky riešené.
Takisto sa stanoví v súlade so zákonom lehoty na vyjadrenie. Lehoty sú v zákone nastavené tak, že základná lehota na vyjadrenie je 30 dní, základná lehota pre vyhradené stavby je 60 dní. Tieto lehoty možno úradom predĺžiť po odôvodnení na 90 dní. Ak nemajú žiadnu výhradu, podmienky, pripomienky alebo ak stavebník súhlasí so všetkými podmienkami, tak projektant spíše záverečnú správu a systém vygeneruje rozhodnutie o stavebnom zámere, ktoré po overení úradníkom zašle elektronicky stavebníkovi, projektantovi a účastníkom tohto konania. Takýto proces by mal byť v prípade rodinného domu alebo malej bytovky ukončený zhruba do mesiaca. Súčasťou týchto všetkých procesov bude aj zisťovanie napríklad vplyvov na životné prostredie či iné verejné záujmy.
Životné prostredie je veľmi dôležitý segment a určite ostáva integrálnou súčasťou rozhodovania nastavený v týchto transparentných podmienkach. Čiže jednak všetky tieto legislatívne návrhy, ktoré boli predložené zo strany úradu podpredsedu vlády, budú riešiť celkovú túto situáciu, ktorá je neúnosná a ktorá je prekonaná aj legislatívne, aj ekonomicky, hospodársky, sociálne v našom, v našom štáte, keďže sme aj súčasťou európskeho priestoru, tak sa musíme priblížiť tej legislatíve a tým nastaveným pravidlám, tak ako sú úplne bežné v rámci európskeho priestoru, keďže sme súčasťou Európskej únie.
Čiže ja ako určite môžem privítať, že sa mení táto oblasť, tak ako som aj na začiatku povedal. Videl som a vedel, akým ťažkým spôsobom sa pripravovala táto legislatíva, keď to mala na starosti ešte sekcia výstavby na ministerstve dopravy. Tam boli desiatky možno stovky rokovaní so všetkými týmito subjektmi, ktoré sú do tohto procesu zaangažované. A nakoniec po tých de facto, ak sa nemýlim, desiatich rokoch a po niekoľkých tých prípravách a predložených návrhoch máme na stole túto kompletnú legislatívu.
Ja ako ľudsky ešte keď môžem povedať, samozrejme, že nikdy nemáte pripravený ten právny návrh na 100 %, že je všetko úplne, fantasticky pripravené, takže určite sa môžu nájsť aj z tej bežnej praxe niektoré okolnosti alebo v oblasti, ktoré niektorým tým subjektom toho procesu vadia a práve o tom je aj to druhé čítanie, že je možnosť, tak ako som počul, že bude pripravený možno pozmeňujúci návrh, ktorý by mal vyladiť tie všetky okolnosti, ktoré môžu byť takým tŕňom pri presadzovaní tohto návrhu. Takže super, vítam to a som zvedavý potom, že s čím prídu jednotlivé tieto zaangažované subjekty. Ale môžem tak povedať, nie preto, že sme z jednej strany, Štefan, ale klobúk dolu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

9.2.2022 10:25 - 10:40 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za vystúpenie. No tak, pán kolega, zrazu vám chýba analýza a chýba vám zapracovanie pripomienok. No hlavné vec, že vy ste dali pozmeňovák pri národných parkoch 12 minút pred hlasovaním. Tak toto ako u vás, u vás to bol perfektný postup, tuto nás kritizujete. Ani ste nevedel odpovedať na základné a jednoduché otázky týkajúce sa plochy a štruktúry vlastníctva ochranných pásiem.
No evidentne asi máte osobný záujem na ponechaní dnešnej právnej úpravy. Chcem sa vás opýtať, pre koho pracujete, lebo občania to určite nie sú! Takú spŕšku klamstiev a nekompetentnosti ste tu ešte nepredviedol nikto. Súčasný viac ako 40-krát novelizovaný stavebný zákon bol prijatý v roku 1976. A obdobie, v ktorom bol prijatý, je v jeho úprave reflektované dodnes. Nie je potom prekvapivé, že sa po jeho zmene volá už dlhší čas, však zástupcovia profesijných organizácií sa postavili na stranu vlády, na stranu podpredsedu vlády Holého, oni samotní povedali, že je potrebné zmeniť tento zákon, lebo je absolútne už nereflektujúci na súčasné obdobie. A to je zle, že sa má pomôcť ľuďom? A vy tu ešte vystúpite potom a poviete, že sa má stiahnuť táto právna úprava?!
A pozdravujem autora ešte vášho tohto vystúpenia, asi evidentne pracuje na ministerstve životného prostredia, asi vieme, asi kto to je.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2022 9:55 - 10:10 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Áno, ďakujem za slovo. Ja chcem aj vyzdvihnúť, pán podpredseda vlády, tie vety alebo ustanovenia, ktoré si hovoril o digatilizácii. My v súčasnosti v tých konaniach so stavebnými úradmi máme dosť veľké problémy a funguje digitálne len doručovanie prostredníctvom elektronickej schránky, napriek tomu vzhľadom na stále pretrvávajúci nezáujem obyvateľstva fyzických osôb o aktiváciu elektronických schránok prebieha veľká časť doručovania v konaniach stále poštou. A k tomu v podstate (povedané so smiechom) aj v tom 21. storočí, keď stále také... takto stavebné konanie prebieha, tak lehoty v konaniach sa predlžujú a opakované pokusy o doručovanie, dlhé úložné lehoty, čas na vrátenie doručenky a podobne sú fakt problémy, ktoré nám spôsobujú na stavebnom konaní.
Zároveň obsah toho správneho spisu nie je synchronizovaný s tou elektronickou schránkou úradu a doklady z elektronickej schránky o odoslaní a doručovaní nie sú dokladané do spisu a podobne. Čiže ten okr... ten... Okrem doručovania nie je spis digitalizovaný a to, si myslím, že v dnešnej dobe je absolútny problém. A tu som rád, že v podstate aj tou predloženou legislatívou, ktorú si dal do Národnej rady, je určite základ aj vytvoriť ten jednotný informačný systém, ktorý bude obsahovať všetky dátové podklady, ktoré vstupujú do procesu prípravy a projektovania stavieb, ktoré má štát a zodpovedné inštitúcie k dispozícii.
Čiže v systéme je potrebné rozlíšiť údaje v závislosti od stupňa ich hodnovernosti a vylúčiť zodpovednosť jednotlivých subjektov v stavebných procesoch pri dátach, ktoré nie sú hodnoverné z dôvodov, ktoré príslušné subjekty nespôsobili, čiže legislatívne je podľa mňa prvoradé zaviesť povinnosť vedenia elektronického spisu konania s oprávneným účastníkom, doň nahliadať a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis