Videokanál poslanca

Ďakujem. Na margo vystúpenia, pán poslanec Šeliga, súhlasím s tým, že mali by byť tu stanovené určité hranice a mantinely, ako by sme sa mali správať. Jak som to spomenul aj v rozprave, tak máme napríklad aj Zákonník práce a zamestnanci buď idú podľa Zákonníka práce, kde by mali postupovať na základe určitej pracovnej disciplíny, alebo zákon o štátnej službe. Máme zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Hasičského zboru a sú tam určité etické normy na základe ktorých oni postupujú, ale my poslanci nemáme pracovné zaradenie a nejdeme podľa týchto právnych noriem, čiže minimálne by tu mali byť stanovené inštitúty, ktoré by mali zabraňovať takýmto vyhroteným situáciám. A spomeniem tiež to rokovanie alebo otvorená rozprava, kde sa riešilo a diskutovalo o obrannej zmluve so Spojenými štátmi americkými a tiež mi bolo ľúto, že som nemohol ísť do tej rozpravy, pretože na základe všelijakých takých obštrukcií a vyhrotených situácií, takého trošku aj trápneho konania od určitých poslancov došlo k zastaveniu, k ukončeniu tej rozpravy a nakoniec sme to museli dávať v písomnej forme na organizačný odbor. Pričom som nemohol ani vystúpiť a prezentovať tie argumenty, prečo som mal problém s tou obrannou dohodou. Takže čo sa týka aj zatvárania úst niektorým poslancom, že toto je pozmeňovák, ktorý zatvára ústa alebo bude zatvárať ústa niektorým poslancom, absolútne s tým nesúhlasím. Veď každý poslanec má aj indemnitu, to znamená výrokovú imunitu. Vy v pléne alebo v priestoroch Národnej rady čokoľvek poviete, ste chránený ústavou, ste chránený zákonom na akýkoľvek výrok. Takže hovoriť o tom, že tento pozmeňujúci návrh bude zatvárať ústa poslancom opozície zo strany koalície je absolútne nepochopenie tohto legislatívneho návrhu a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Mizík, idem od vás, odzadu. Áno, ja si pamätám, keď ste aj vy vystupovali v pléne a keď ste pustili sirény, keď sa tu hlasovalo o zmluve s USA. A poviem vám taký zážitok z ulice, keď som išiel medzi ľudí, tak ma zastavovali a povedali, že v živote sa nehanbili za Národnú radu a za poslancov, čo tu predvádzali, v živote. Že keby toto spravili oni na pracovisku, tak by ich nakopali do zadku zamestnávatelia a by dostali výpoveď. Ale poslanci si to, samozrejme, môžu robiť. Takže na margo vás len toľko.
Čo sa týka pána Mazureka, ten povedal, že ja tu dávam nejaké prílepky. Pán poslanec, keby ste boli trošku hlbšie v tom legislatívnom procese, aj za to minulé volebné obdobie, ktoré ste tu sedeli, tak by ste vedeli, že prílepok je ustanovenie, ktoré absolútne nesúvisí s tým prvotným návrhom. Keď si prečítate ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, tak uvidíte, že to nie je prílepok, ale je to doplnenie, pozmeňujúci návrh k tomu prvotnému. Takže o prílepku tu nemôžeme hovoriť.
A čo sa týka pána kolegu Tomáša Tarabu, povedal, že len v piatich krajinách som tu citoval, že je parlamentná stráž, z toho štyri postkomunistické. Majú aj v iných parlamentoch bezpečnostné útvary, len sa nenazývajú parlamentné stráže, ale nazývajú sa iným pojmoslovím, je to napríklad v Belgicku, Cypre, Estónsku, Francúzsku, Rakúsku, Taliansku, Španielsku, Slovinsku, čiže máme tu ďalšiu postkomunistickú krajinu. Čiže sú to úplne bežné parlamentné inštitúty, ktoré sú zavedené aj v iných právnych poriadkoch. Takže na margo toho, len držme sa pojmov a nie dojmov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Takže ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Miloša Svrčeka, Anny Andrejuvovej, Juraja Šeligu, Milana Laurenčíka a Alojza Baránika k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Andrejuvovej, Milana Vetráka, Gábora Grendela a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Andrejuvovej, Milana Vetráka, Gábora Grendela a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. V § 28 ods. 1 štvrtá veta znie: „V prípade prerokovania návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády podľa § 109 dĺžka rečníckeho času tohto člena vlády a člena vlády povereného vládou odôvodniť stanovisko vlády v Národnej rade, ktorý toto stanovisko na schôdzi Národnej rady predniesol, nie je obmedzená.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
„1. V § 32 odsek 2 znie:
„(2) Predsedajúci vyzve zachovať poriadok poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca, je poslanec povinný opustiť rokovaciu miestnosť, a to aj v prípade, ak podal námietku podľa odseku 7. Ak vykázaný poslanec ani po opätovnej výzve predsedajúceho neopustí rokovaciu sálu, predsedajúci preruší schôdzu Národnej rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku a vykázaného poslanca môže dať vyviesť. Predseda Národnej rady bezodkladne zvolá poslanecké grémium.
Vykázaný alebo vyvedený poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný alebo vyvedený, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu, okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch (§ 34)."
2. V § 32 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak bol poslanec vyvedený podľa odseku 2.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Nové body 1 a 2 nadobudnú účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
3. V Čl. I bod 1 znie:
„1. Za § 49 sa vkladá § 49a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 49a Zabezpečenie poriadku na schôdzi výboru
(1) Ak sa poslanec na schôdzi výboru odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo.
(2) Predsedajúci vyzve zachovať poriadok poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti výboru prekročil hranice slušnosti alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej miestnosti výboru až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca, je poslanec povinný opustiť rokovaciu miestnosť výboru, a to aj v prípade, ak podal námietku podľa odseku 6. Ak vykázaný poslanec ani po opätovnej výzve predsedajúceho neopustí rokovaciu miestnosť výboru, predsedajúci preruší schôdzu výboru na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku. Ak sa poslanec zúčastňuje schôdze výboru, ktorá sa uskutočňuje podľa § 60a, za vykázanie sa považuje vykonanie takého technického úkonu predsedajúcim, ktorým vykázanému poslancovi znemožní účasť na takejto schôdzi. Vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch (§ 34); o spôsobe hlasovania vo výbore rozhodne výbor na základe návrhu predsedajúceho.
(3) Do rokovacej miestnosti výboru je zakázané vnášať zbrane,³⁴⁾ výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej miestnosti výboru je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu.^34a) V prípade, že sa schôdza výboru uskutočňuje podľa § 60a, je zakázané zobrazovať materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2.
(4) Ak poslanec opakovane narúša poriadok na schôdzi výboru podľa odsekov 2 a 3, predseda výboru podá návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 135 písm. e).
(5) Vykázanie z rokovacej miestnosti výboru podľa odsekov 2 a 3 sa považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovacom dni schôdze výboru.
(6) Proti opatreniam predsedajúceho vykonaným podľa odsekov 1 až 3 okrem rozhodnutia predsedajúceho o prerušení schôdze výboru môže poslanec, ktorého sa opatrenia týkajú, podať námietku hneď po ich uložení. O námietke rozhodne výbor bez rozpravy.
(7) Na účely odsekov 1 až 6 sa za rokovaciu miestnosť výboru považuje miesto alebo miestnosť, kde sa koná schôdza výboru alebo výjazdová schôdza výboru (§ 45 ods. 3 písm. d).".".
4. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. V § 109 ods. 3 druhá veta znie: „Návrh podaný podľa odseku 1, ktorý sa týka vyslovenia nedôvery vláde, pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií; návrh podaný podľa odseku 1, ktorý sa týka vyslovenia nedôvery členovi vlády, pridelí na prerokovanie príslušnému výboru.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 4, ktoré znejú:
„2. V § 135 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo na schôdzi výboru (§ 49a)".
3. V § 136 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) predseda výboru, ak ide o narušenie poriadku na schôdzi výboru (§ 49a).".
4. V § 139 ods. 5 sa v celom texte za slovami „na schôdzi Národnej rady" vkladajú slová „alebo na schôdzi výboru".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. Čl. I sa dopĺňa bodmi 4 a 5, ktoré znejú:
„4. Za § 144 sa vkladá § 144a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 144a Parlamentná stráž
(1) Na ochranu poriadku a bezpečnosti v budove národnej rady, vrátane zabezpečenia poriadku v rokovacej sále (§ 32), a tam, kde národná rada rokuje, sa zriaďuje Parlamentná stráž.
(2) Úlohy, organizáciu a riadenie Parlamentnej stráže, práva a povinnosti jej príslušníkov ustanoví osobitný zákon.".
5. Za § 150e sa vkladá § 150f, ktorý znie:
㤠150f
(1) Ustanovenia § 139 ods. 1 a 4 v znení účinnom od 1. septembra 2022 sa po prvýkrát použijú na disciplinárne konania začaté po 31. auguste 2022.
(2) Do prijatia osobitného zákona podľa § 144a ods. 2 vyvedie poslanca vykázaného podľa § 32 z rokovacej sály na základe pokynu predsedajúceho príslušník Policajného zboru zaradený v službe ochrany určených osôb.⁹⁰⁾".
Poznámka pod čiarou k odkazu 90 znie:
„90) § 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.".".
Dopĺňaný bod 4 a ustanovenia § 150f ods. 2 v bode 5 nadobudnú účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
7. Za čl. I sa vkladajú čl. II a III, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona č. 277/1998 Z. z., zákona č. 57/1999 Z. z., zákona č. 447/ 2000 Z. z., zákona č. 175/2002 Z. z., zákona č. 668/ 2002 Z. z., zákona č. 461/ 2003 Z. z., zákona č. 391/ 2004 Z. z., zákona č. 81/ 2005 Z. z., zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 598/ 2006 Z .z., zákona č. 460/ 2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 236/ 2011 Z. z., zákona č. 532/ 2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 97/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 338/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 443/2015 Z. z., zákona č. 340/2016 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 90/2019 Z. z., zákona č. 471/2019 Z. z., zákona č. 472/2019 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z. a zákona č. 270/ 2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 7 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Ak bol poslanec vyvedený z rokovania národnej rady podľa osobitného predpisu,^1e) stráca nárok na dva platy, funkčné príplatky a paušálne náhrady (§ 2, 3 a 4), ktoré by mu inak patrili na nasledujúce dva mesiace.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1e znie:
„1e)§ 32 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
2. V § 7 ods. 4 sa slová „odsekov 1 a 2" nahrádzajú slovami „odsekov 1 až 3".
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1998 Z. z., zákona č. 116/2000 Z. z., zákona č. 323/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 155/2003 Z. z., zákona č. 166/ 2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 537/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 255/2006 Z. z., zákona č. 25/2007 Z. z., zákona č. 247/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 495/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 68/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 395/2019 Z. z., zákona č. 217/2021 Z. z. a zákona č. 187/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 51sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) prekonal aktívny odpor poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého má na základe pokynu predsedajúceho vyviesť z rokovacej sály.^19a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 19a znie:
„19a) § 150f zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. .../ 2022 Z. z.".
2. V § 51 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) prekonal pasívny odpor poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého má na základe pokynu predsedajúceho vyviesť z rokovacej sály.^19a)".".
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Nové čl. II a III nadobudnú účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
V nadväznosti na vloženie nových článkov sa upraví názov zákona.
Znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu som prečítal, takže poprosím o opätovne časomieru.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči, môžete.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže kolegovie, kolegovia, kolegyne, predložil som pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Tak ako som povedal aj v rámci rozpravy, gro tohto pozmeňujúceho návrhu je zavedenie parlamentnej stráže, je to inštitút, parlamentný inštitút, ktorého poznajú aj rokovacie poriadky v iných štátoch v rámci Európskej únie. Takže myslím si, že mali by sme ísť príkladom aj my, pretože radový zamestnanec, ktorý je na svojom pracovisku, ktorý, ktorý...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blahár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, môžete sa pozrieť ešte na ten svoj pozmeňujúci návrh?

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Áno.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Druhý, je tam bod 8. A podľa toho, ako sme počúvali, tak ten bod 8 nezaznel.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Aha.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Môžete ho dokončiť?

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Môžem ho dokončiť.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Takže, 8. V čl. II sa slová „1. júna 2022" nahrádzajú slovami „1. septembra 2022".

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Takže môžete pokračovať, jak máte ešte niečo do rozpravy.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Už len v krátkosti, tým, keď si uvedomíme, že máme aj radových zamestnancov niekde na pracoviskách a každý by sa mal správať aj slušne a mal by ísť príkladom aj svojmu okoliu, myslím si, že aj Národná rada by mala ísť príkladom nielen v rámci tohto pléna a v rámci pracoviska, ale určite by sme mali ísť príkladom aj občanom Slovenskej republiky. A myslím si, že prípady, ktoré sa vyskytli a pravdepodobne sa aj vyskytnú v budúcnosti, že dôjde k tomu, že na základe takého, myslím si, že neprístojného správania, bude musieť byť vyvedený poslanec Národnej rady, aby sme tu mali inštitút parlamentnej stráže, na základe ktorého budeme vedieť riešiť takéto situácie.
Takže, kolegovia, kolegyne, ja si myslím, že Národná rada Slovenskej republiky je, respektíve jeho plénum je určite miesto, kde by sme sa mali správať voči sebe slušne a kde by sme mali vystupovať kultivovane. Aj na základe toho, aby nedochádzalo k takým situáciám, ktoré som spomenul, by som vás chcel poprosiť o podporu pri tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Máme na stole zmenu alebo novelu rokovacieho poriadku a, samozrejme, s tým je spojená aj sloboda prejavu v parlamente a tá má svoje špecifické súvislosti. Ide nielen o jej ústavnú ochranu, ale taktiež o spôsob jej výkonu, metódy, ale aj taktiku jej využívania na obštruovanie v parlamente. Využívanie obštrukčných prostriedkov a ich úspech závisí hlavne od nastavenia pravidiel rokovania parlamentu a od možností, ktoré rokovací poriadok ponúka na predchádzanie či vyriešenie takejto situácie, ktorá je schopná ochromiť činnosť parlamentu. Obštruovanie parlamentu znamená, že ostatní poslanci nemôžu vykonávať svoj poslanecký mandát, čo predstavuje zásah do ich práv. Ja by som aj použil definíciu z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. januára 2019 a obštrukcia je podľa nálezu Ústavného súdu: "Krajný parlamentný prostriedok, respektíve konanie, ktoré je v súlade s pravidlami rokovania, síce predstavuje ich extrémne využitie, či až zneužitie, ale nezakladá zodpovednosť poslanca za ich porušenie. Toto súčasne poskytuje poslancovi ochranu v tom, že ak koná formálne v súlade s pravidlami rokovania parlamentu, je zásah predsedajúceho voči nemu a jeho konaniu buď nemožný, alebo je možný len za presne stanovených podmienok, napríklad ak by sa poslanec odchýlil od predmetu rokovania." Toľko z nálezu Ústavného súdu.
Špecifickými prípadmi obštrukcií, ktoré priamo znemožňujú výkon mandátu ostatným poslancom, sú napríklad aj zo zahraničia alebo aj z praxe zo Slovenska blokovanie rečníckeho pultu a zabraňovanie vo vystúpení a rečnení poslancov, hlasné výkriky znemožňujúce rozpravu, búchanie o stôl a podobne. Uvedené činnosti nielenže ochromujú parlament, ale poškodzujú jeho dôstojnosť a dôveryhodnosť. Myslím si, že disciplína, dôstojné a slušné správanie sú v tomto zmysle základnými normami každej inštitúcie a platí to najmä o parlamentoch, ktoré stelesňujú vôľu ľudu a predstavujú formu demokracie. Okrem iných činností vykonávajú hlavnú úlohu v procese zákonodarstva a kontroly výkonnej moci. Ak parlament zostane nečinný, respektíve nefunkčný, pretože je vystavený obštrukciám poslancov, nemôžu svoje práva vykonávať ani ostatní poslanci. Parlament nie je schopný plniť svoje funkcie, ktoré mu ústava priznáva a pri výkone ktorých je nezastupiteľný. Parlamenty preto vo svojich rokovacích poriadkoch hľadajú regulačné riešenia, ktoré pri rešpektovaní slobody prejavu poslanca v parlamente ako základ parlamentnej práce tiež zabezpečia ochranu rovnakých práv ostatných, respektíve všetkých poslancov, ako aj ústavou predpokladaný výkon parlamentných právomocí. A jedným z riešení, ku ktorým pristúpili aj niektoré európske štáty vo svojich právnych poriadkoch a zakotvili to do jednotlivých rokovacích poriadkov, je zavedenie parlamentnej stráže.
Parlamentnú stráž definujeme ako organizačnú zložku parlamentnej administratívy, ktorej hlavným cieľom je zabezpečenie poriadku v parlamente aj v súvislosti so zachovaním poriadku v rokovacej sále, pričom jej ciele a funkcie sú definované na úrovni rokovacieho poriadku alebo zvláštneho zákona. I parlamentný inštitút v rámci Národnej rady spravil takú komparáciu v jednotlivých rokovacích poriadkoch a právnych predpisoch v jednotlivých európskych štátoch. A aj práve z tejto komparácie by som vychádzal a možno spravil taký krátky rešerš, ako to funguje v iných štátoch. Parlamentná stráž operuje v komorách parlamentu 5 štátov, a to napríklad v Českej republike v Poslaneckej snemovni, Chorvátsku v chorvátskom Sabore, v Maďarsku v Národnom zhromaždení, v Nemecku v Bundestagu a v Poľsku v Sejme.
Čo sa týka Národnej rady súčasnej právnej úpravy, tak v podmienkach Slovenskej republiky sa venujú problematike zabezpečenia poriadku v rokovacej sále predovšetkým ustanoveniam nám známych § 32 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Paragraf 32 ods. 2 rokovacieho poriadku upravuje právomoc predsedajúceho zabezpečiť poriadok počas schôdze Národnej rady a to tým, že predsedajúci vyzve zachovať poriadok poslanca, ktorý svojím prejavom alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ja som si aj pozrel do osobitnej časti dôvodovej správy vtedajšej právnej úpravy, ktorá sa schvaľovala, tak v tejto dôvodovej správy v § 32 ods. 2 bola táto úprava odôvodnená tým, že v rokovacom poriadku vtedy absentovala úprava situácie, kedy poslanec svojím konaním narúša priebeh rokovania a navrhoval sa doplniť ustanovenie týkajúce sa zabezpečenia v rokovacej sále a zabezpečenia poriadku v tejto sále tak, aby predsedajúci mal oprávnenie po výzve na zachovanie poriadku, ak táto nevedie k náprave, vykázať poslanca, ktorému odobral slovo alebo ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti, alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania v rokovacej sále.
Znenie § 32 ods. 2 rokovacieho poriadku bolo schválené v znení vtedajšieho pozmeňujúceho návrhu poslancov Gála, Bernaťáka, Andreja Danka, Martina Glváča a skupiny poslancov, kde zmeny oproti predloženému návrhu novely rokovacieho poriadku boli odôvodnené okrem iného aj tým, že: „Je možné, že vykázaním poslanca z rokovacej sály sa nedosiahne sledovaný účel, ktorý je zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, pretože je možné, že vykázaný poslanec rokovaciu sálu neopustil a bude tak musieť dôjsť k prerušeniu schôdze. Pre niektorých môže byť prerušenie schôdze dokonca dôvodom narúšania poriadku, keďže týmto spôsobom je možné zablokovať zákonodarnú činnosť parlamentu. Je preto vhodné neprerušiť schôdzu automaticky, ale ponechať na posúdení predsedajúceho či tento krok naozaj je nevyhnutný." Koniec citácie z tejto dôvodovej správy alebo odôvodnenia vtedajšieho pozmeňujúceho návrhu.
Uvedená prezumpcia je pritom vzhľadom na obštrukcie, ktoré sa objavili v rámci VII. a VIII. volebného obdobia Národnej rady, správna. V skúmanom období aj Parlamentný inštitút, ktorý si dal tú námahu a pozrel jednotlivé prípady, tak je evidovaných 21 prípadov, keď predsedajúci vykázal poslanca alebo poslancov z rokovacej sály v zmysle § 32 ods. 2, ktorý som citoval, rokovacieho poriadku, pričom v niektorých prípadoch vykázaní poslanci neboli ochotní opustiť rokovaciu sálu, čím naďalej znemožňovali výkon mandátu ostatným poslancom.
Ako som spomínal, máme štáty v rámci Európskej únie, ktoré už majú zakotvený napríklad inštitút parlamentnej stráže. Len v rýchlosti spomenul by som napríklad Poslaneckú snemovňu v Českej republike. Právny základ pôsobenia parlamentnej stráže v Poslaneckej snemovni predstavuje napríklad § 119 rokovacieho poriadku, citujem: K ochrane a poriadku bezpečnosti v budove snemovni, poprípade tam, kde snemovňa alebo jej orgány konajú, sa zriaďuje parlamentná stráž. Úlohy, organizáciu a riadenie parlamentnej stáže, ako i povinnosti a oprávnenia príslušníkov stanoví zvláštny zákon. Za poriadok je tu napríklad v rokovacej sále zodpovedný predsedajúci. Za porušenie rokovacieho poriadku môže predsedajúci uložiť poriadkové opatrenie, ktorým je napríklad napomenutie. A za opakované porušenie môže poslanca vykázať z rokovacej sály najdlhšie do konca rokovacieho dňa, v ktorom došlo k vykázaniu. V zmysle § 20 rokovacieho poriadku eskortujú rušiteľov poriadku členovia parlamentnej stráže. Zákon, ktorým sa upravuje organizácia, vznik a práva a povinnosti parlamentnej stráže ešte nebol prijatý. Čiže tamto vykonávajú príslušníci polície Českej republiky.
Od prijatia novely rokovacieho poriadku nastalo niekoľko prípadov eskortovania poslancov z rokovacej sály, napríklad vo februári 2021 boli nezaradení poslanci, napríklad Lubomír Volný a Marian Bojko, vykázaní z rokovacej sály z dôvodu nenasadenia si ochranného rúška. Poslanci neboli ochotní po výzve predsedajúceho opustiť sálu a príslušníci polície ich na základe pokynov predsedajúceho následne eskortovali. Následne v júli 2021 bol poslanec napríklad Volný opakovane vykázaný zo sály z dôvodu blokovania rečníckeho pultu. Pri zákroku použili príslušníci polície dokonca donucovacie prostriedky.
V chorvátskom Sabore, kde sme boli tiež na zahraničnej pracovnej ceste minulý rok, tak sme sa osobitne pýtali predsedu chorvátskeho parlamentu, ako oni majú riešenú túto situáciu. Tak nám povedal, že hoci rokovací poriadok priamo nepredstavuje právny základ pre vznik parlamentnej stráže, minimálne upravuje jej funkcie, niektoré jej funkcie. Parlamentná stráž v chorvátskom parlamente je organizačným útvarom kancelárie chorvátskeho parlamentu, ktorý je priamo podriadený vedúcemu kancelárie. Na čele stráže stojí vedúci, ktorý sa ujíma svojej funkcie podľa zákona o štátnej službe. Aktuálny počet stráže v chorvátskom Sabore je 35. Jej práva a povinnosti upravuje predovšetkým organizačný poriadok. V zmysle aj rokovacieho poriadku predsedajúci môže vylúčiť z rokovania poslanca, ak svojím správaním narušuje priebeh rokovania.
Tam je to stanovená tak, alebo ten proces, že vylúčenie z rokovania môže uložiť na dobu trvania tej rozpravy o jednom alebo viacerých bodoch programu, alebo na celý ďalší deň, na ktorý bolo toto disciplinárne opatrenie uložené. Poslanec je po vylúčení zo schôdze parlamentu povinný okamžite opustiť schôdzu a sálu. A ak tak neurobí, môže predsedajúci predĺžiť trvanie tohto disciplinárneho opatrenia. Ak poslanec ani po uložení opatrenia neopustí túto sálu, tak predsedajúci preruší rokovanie a nariadi vykázanie poslanca z rokovacej sály. V tomto prípade môže predseda požiadať, aby parlamentná stráž dokonca eskortovala poslanca z rokovacej sály. Predseda môže požiadať, aby stráž počas trvania disciplinárneho opatrenia zabránila poslancovi, ktorý je vylúčený z rokovania, vstup do rokovacej sály.
Sú, samozrejme, ako som spomínal, aj ďalšie štáty, ako napríklad Maďarsko, v nemeckom Bundestagu, v poľskom Sejme rokovacie poriadky, ktoré myslia na zriadenie parlamentnej stráže, kde v podstate týmto sledovali ten legitímny cieľ, aby nedochádzalo k narúšaniu rozpravy a k narúšaniu poriadku v rámci rokovacej sály. My spoločne s predkladateľmi, ktorí pripravili tento poslanecký návrh, ktorý máme na stole, tak sme mali ešte viacero sedení, kde sme sa bavili aj s jednotlivými ústavnými právnikmi, aj s legislatívou, akým spôsobom by sme mohli zaviesť tieto inštitúty, o ktorých aj spomínal, čiže napríklad parlamentná stráž. Práve z toho dôvodu predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa navrhuje a zriaďuje parlamentná stráž, ktorej úlohou bude zabezpečovať ochranu poriadku a bezpečnosti v budove Národnej rady Slovenskej republiky a v ďalších priestoroch, kde Národná rada a jej orgány budú rokovať.
Do prijatia zákona o parlamentnej stráži jej funkciu bude plniť Policajný zbor, a to prostredníctvom služby ochrany určených osôb. V záujme alebo s cieľom zamedziť aj retroaktívnemu pôsobeniu administratívneho trestania poslancov Národnej rady na základe výsledku disciplinárneho konania voči nim sa v prechodných ustanoveniach jednoznačne aj vymedzuje, že nový spôsob ukladania pokút sa prvýkrát použije až na disciplinárne konania začaté po 31. auguste 2022.
V rámci pozmeňujúceho návrhu riešime taktiež ešte špecifiká rokovania výborov oproti rokovaniu schôdze Národnej rady. A vzhľadom na tieto špecifiká sa navrhuje aj spresnenie zabezpečenia poriadku na schôdzach výboru. Schôdze výboru sa môžu konať v určenej rokovacej miestnosti výboru, ako aj v iných priestoroch a je potrebné prijať úpravu, ktorá zabezpečí možnosti predsedajúceho udržať poriadok na všetkých miestach, kde výbor rokuje. Výbory spravidla nehlasujú v časovo určených blokoch, ale po každom prerokovanom bode. A preto sa aj navrhuje v rámci tohto návrhu pre prípad, že bude poslanec vykázaný z rokovacej miestnosti výboru, aby predsedajúci navrhol aj spôsob hlasovania vo výbore, napríklad hlasovať sa bude o viacerých prerokovaných bodoch alebo na záver po prerokovaní všetkých bodoch a podobne. Vo zvyšných ustanoveniach nových rokovacieho poriadku navrhujeme aj identickú úpravu ako pri zabezpečení ako v rokovacej sále pléna, vrátane možnosti vykázať neporiadneho poslanca bez, avšak bez možnosti, alebo oprávnenie predsedajúceho dať ho vyviesť z rokovacej miestnosti výboru.
Jediná výnimka bude, alebo jedinú výnimku predstavuje tá obdoba § 32 ods. 3 rokovacieho poriadku parlamentu týkajúca sa možnosti používania mobilných telefónov a iných zariadení na zaznamenávanie obrazu a zvuku, ktoré bude možné použiť na výbore, pričom ak by to podľa názoru predsedajúceho rušilo priebeh schôdze výboru, bude možné postupovať v zmysle § 49a ods. 2. S cieľom vyhovieť požiadavkám na ochranu osobných údajov bude pri vstupe do každej z rokovacích miestností výboru upozornenie, že osoba, ktorá do tejto miestnosti vstupuje, súhlasí s tým, že sa môže stať súčasťou vyhotoveného obrazovo-zvukového záznamu.
Pán predsedajúci, ja by som teraz prečítal znenie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Čiže poprosil by som o zastavenie časomiery... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Áno, pán kolega Kotleba, súhlasím, práve z toho dôvodu riešil túto situáciu aj príslušný odbor na ministerstve dopravy, na sekcii cestnej dopravy. Čisto z praktického hľadiska dochádzalo k týmto problémom, že Ukrajinci, ktorí sa nachádzali na území Slovenskej republiky, sa museli vracať naspäť len kvôli tejto situácii, čiže dávame túto možnosť, aby využili možnosť technickej kontroly na území Slovenska, samozrejme pri splnení všetkých podmienok, tak ako sú dané podmienky pre slovenských vodičov, tak sú dané aj pre ukrajinských vodičov. Ale chápem, samozrejme, v praxi môže dochádzať aj k situácii, keď bude dané na kontrolu vozidlo, ktoré nemusí spĺňať tieto podmienky, no a bude sa naňho pozerať tak, že jednoducho nebude mať možnosť dostať túto kontrolu. Ale chápem, kvitujem túto pripomienku a môžem vám predzistiť ešte detailnejšiu informáciu k tomu, čiže zistím a doplním vám túto informáciu, vám osobne potom.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
V súvislosti s predloženým vládnym návrhom zákona o cestnej premávke vyvstali aj ďalšie otázky, ktoré treba riešiť momentálne, a aj v spolupráci s ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky bol pripravený pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Tým dôvodom predloženia bol predovšetkým fakt, že sa navrhuje ukončiť predlžovanie platnosti niektorých dokladov vydávaných podľa zákona o cestnej premávke, respektíve ukončiť možnosť neplniť niektoré povinnosti podľa tohto zákona, čo boli opatrenia ešte zavedené v súvislosti s ochorením COVID-19.Vzhľadom na to, že väčšina opatrení už bola de facto aj zrušená, nie je dôvod, aby sa naďalej aplikovali prechodné ustanovenia súvisiace s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19 napriek tomu, že mimoriadna situácia nebola stále odvolaná.
V bode 12 tohto predmetného pozmeňujúceho návrhu sa napríklad ukončuje predlžovanie platnosti dokladov o zdravotnej a psychickej spôsobilosti vodičského preukazu, tabuliek so zvláštnym evidenčným číslom a dokladov k nim, a to dňom 31. augusta 2022. Zároveň sa ustanovuje, že doklady a tabuľky, ktoré boli alebo budú predĺžené, ostávajú v platnosti do 30. júna 2023, čo vytvára dostatočne dlhé obdobie na ich zosúladenie.
V ďalšom bode sa napríklad ukončuje spočívanie lehôt súvisiacich so skúškou z odbornej spôsobilosti vrátane osobitnej skúšky a lehôt súvisiacich s preskúšaním odbornej spôsobilosti, preskúmaním zdravotnej a psychickej spôsobilosti či s podrobením sa doškoľovaciemu kurzu alebo odbornému poradenstvu, a to dňom 31. augusta 2022.
V bode 14 sa napríklad navrhuje ukončiť možnosť neabsolvovať lekársku prehliadku pri dovŕšení veku 65 rokov a neabsolvovať pravidelné lekárske prehliadky následne každých päť rokov, ako aj možnosť pre držiteľov cudzích vodičských preukazov nevymeniť si svoj domáci vodičský preukaz za vodičský preukaz Slovenskej republiky po uplynutí 185 dní od udelenia alebo registrovania ich pobytu, a to dňom 31. augusta 2022.
Zároveň navrhujem ustanovenie, že prehliadky a preukazy, ktoré neboli vykonané, musia byť urobené do 30. júna budúceho roka, čiže až 2023.
V bode 15 sa ukončuje pre vlastníkov a držiteľov vozidiel možnosť nesplniť si svoje povinnosti súvisiace s evidenciou vozidiel, a to dňom 31. augusta 2022. Zároveň sa ustanovuje, že tieto povinnosti musia byť dodatočne splnené do 30. júna 2023, ak medzitým nezanikli z iného dôvodu.
V bode 16 sa napríklad ukončuje možnosť neodovzdať doklady vozidla pri jeho dočasnom vyradení, a to dňom 31. augusta 2022.
V ďalších ustanoveniach sa napríklad ukončuje platnosť niektorých ustanovení zavedených v súvislosti s ochorením COVID-19 a napríklad v čl. IV bode 7 navrhujem, aby napríklad čisto z praktického hľadiska vozidlá štátnych príslušníkov Ukrajiny alebo ukrajinské vozidlá mohli absolvovať technickú kontrolu a emisnú kontrolu aj na území Slovenska a nemuseli sa nevyhnutne vrátiť kvôli tejto kontrole na územie Ukrajiny.
Z uvedeného dôvodu, tak ako som prečítal odôvodnenie, by som teraz prečítal teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Tento vládny návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 11 vkladajú nové body 12 až 16, ktoré znejú:
„12. V § 143g ods. 2 úvodnej vete sa za slovo „situácie" vkladá čiarka a slová „najneskôr však do 31. augusta 2022, sa predlžuje do 30. júna 2023." a písmená a) až d) sa vypúšťajú.
13. V § 143g ods. 3 sa za slovo „situácie" vkladá čiarka a slová „najneskôr však do 31. augusta 2022,".
14. V § 143g ods. 4 prvej vete sa za slovo „situácie" vkladá čiarka a slová „najneskôr však do 31. augusta 2022,", v druhej vete sa za slovo „vety" vkladá čiarka a slová "je povinný si ju splniť do 30. júna 2023." a písmená a) až d) sa vypúšťajú.
15. V § 143g ods. 5 prvej vete sa za slovo „situácie" vkladá čiarka a slová „najneskôr však do 31. augusta 2022,", v druhej vete sa za slovo „vety" vkladá čiarka a slová "je povinný si ju splniť do 30. júna 2023, ak mu táto povinnosť nezanikla." a písmená a) až d) sa vypúšťajú.
16. V § 143g ods. 6 prvej vete sa za slovo „situácie" vkladá čiarka a slová „najneskôr však do 31. augusta 2022,"."
Doterajšie body 12 a 13 sa primerane prečíslujú.
2. Za čl. II sa vkladajú nové čl. III a IV, ktoré znejú:
„Čl. III
Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení zákona č. 317/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 133/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 123/2015 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 305/2016 Z. z., zákona č. 176/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 9/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 55/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 146/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 473/2019 Z. z., zákona č. 90/2020 Z. z., zákona č. 132/2021 Z. z., zákona č. 214/2021 Z. z., zákona č. 222/2021 Z. z. a zákona č. 397/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 56h ods. 1 v úvodnej vete sa za slová "(ďalej len "krízová situácia")" vkladá čiarka a slová "najneskôr však do 31. augusta 2022,".
2. V § 56h ods. 2 znie:
"(2) Ak osobitný predpis^67a) alebo medzinárodná zmluva⁴⁸⁾ neustanovuje inak, platnosť dokladov podľa ods. 1 sa predlžuje až do 30. novembra 2022."
Poznámka pod čiarou k odkazu 67a znie:
"^67a) Napríklad Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2021/267 zo 16. februára 2021, ktorým sa stanovujú osobitné a dočasné opatrenia vzhľadom na pretrvávanie krízy spôsobenej ochorením COVID-19, týkajúce sa obnovenia alebo predĺženia platnosti niektorých osvedčení, licencií, preukazov a povolení, odloženia niektorých pravidelných kontrol a pravidelného výcviku v určených oblastiach právnych predpisov v oblasti dopravy a predĺženia niektorých období uvedených v nariadení Európskej únie 2020/698 (Ú. v. EÚ L60, 22. 2. 2021)."
Čl. IV
Zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 364/2019 Z. z., zákona č. 90/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 257/2020 Z. z., zákona č. 418/2020 Z. z., zákona č. 132/2021 Z. z. a zákona č. 455/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 111 ods. 10 časť vety za bodkočiarkou znie: "ak ide o vozidlo evidované v inom štáte ako v Slovenskej republike, dokladmi o vykonaní technickej kontroly sú rovnocenné doklady vydané v tomto štáte."
2. V § 170b ods. 2 znie:
"(2) Platnosť osvedčenia o evidencii časť I, ktorá uplynie počas krízovej situácie najneskôr však do 31. augusta 2022, sa predlžuje do 30. júna 2023."
3. V § 170b ods. 3 sa za slová "počas krízovej situácie" vkladajú slová "najneskôr však do 31. augusta 2022", vypúšťajú sa slová "v období od vyhlásenia krízovej situácie do odvolania krízovej situácie" a slová "jedného mesiaca po odvolaní krízovej situácie" sa nahrádzajú slovami "31. októbra 2022".
4. V § 170b ods. 4 a 5 a 11 sa za slová "krízovej situácie" vkladajú slová "najneskôr však do 31. augusta 2022".
5. V § 170b ods. 6 a 9 sa za slová "krízovej situácie" vkladajú slová "najneskôr však do 31. augusta 2022" a vypúšťa sa druhá veta.
6. V § 170b ods. 10 sa za slová "krízovej situácie" vkladajú slová "najneskôr však do 31. augusta 2022" a slová "šiestich mesiacov od odvolania krízovej situácie" sa nahrádzajú slovami "30. novembra 2022".
7. Za § 170d sa vkladá § 170e, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 170e
Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny
Počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny sa vozidlá prihlásené do evidencie vozidiel na Ukrajine môžu podrobiť technickej kontrole a emisnej kontrole podľa tohto zákona. Doklady o vykonaní technickej kontroly a doklady o vykonaní emisnej kontroly vydané podľa tohto zákona sa pri týchto vozidlách na území Slovenskej republiky považujú za rovnocenné s dokladmi vydanými príslušným orgánom Ukrajiny."."
Doterajší čl. III sa označuje ako čl. V.
V súvislosti s tým sa primerane upraví aj názov zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti na pripomienku pána predsedu výboru pre hospodárske záležitosti, áno, ja som to aj v úvode vystúpenia spomenul, že návrh, poslanecký návrh o štátom podporovanom nájomnom bývaní bol predložený v júli 2021 a za tú dobu, keď sa stále prekladal zo schôdze na schôdzu, máme už deväť mesiacov, došlo k radu viacerých legislatívnych zmien, ktoré mali dopad aj na ten obsah toho poslaneckého návrhu, čiže došlo k veľkej zmene stavebnej legislatívy po päťdesiatich rokoch, takže vo výraznej miere to malo dosah. Ja si nemyslím, že by sa tento návrh zákona mal len z toho dôvodu sťahovať, lebo keby som to urobil, tak zase máme tam lehotu od prvého, druhého, tretieho čítania a rokovaním výboru, čiže aj počas tej doby, keby som to stiahol a nanovo predložil, tak by došlo k zmene legislatívy a zmenil by sa ten obsah, čiže nič by to neriešilo, práve od toho je tu rokovací poriadok a umožňuje nám predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, a práve z toho dôvodu, že došlo k výraznej dobe a naťahovaniu tej doby rokovania k tomuto poslaneckému návrhu, tak bol predložený takýto dlhý pozmeňujúci návrh. Ale hovorím, ja som bol iniciátorom aj zmien legislatívy k Štátnemu fondu rozvoja bývania a tam je určite ešte priestor nato, aby sme sa bavili o tom. A, Peťo, ak ti môžem prisľúbiť, tak na najbližšie rokovanie Štátneho fondu rozvoja bývania s predstaviteľmi by som ťa veľmi rád pozval, aby sme išli spolu a otvorili túto tému, ktorú si povedal vo faktickej. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, veľmi dobre viete, že to obdobie od júla 2021, kedy bol predložený tento poslanecký návrh, ktorý riešil bytovú otázku na Slovensku alebo ktorý mal vo výraznej miere riešiť túto otázku, tak to obdobie dodnes bolo poznačené viacerými legislatívnymi zmenami. Mali sme tu na poslednej schôdzi schválený aj stavebný zákon alebo celú tú stavebnú legislatívu. Čiže malo to výrazný dopad aj na obsahovú stránku tohto poslaneckého návrhu.
Takže ja si dovolím predložiť v rámci rozpravy pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pričom navrhované zmeny v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu majú riešiť práve tieto otázky a dopady tej zmeny legislatívy, ktorej sa dotkla, dotklo celé to obdobie zmien od minulého leta.
Tento doplňujúci a pozmeňujúci návrh je výsledkom pripomienok aj vznesených účastníkmi medzirezortného pripomienkového konania, záverov následných rozporových konaní, ako aj zohľadnením zmien, ktoré nastali v právnom poriadku od podania tohto pôvodného poslaneckého návrhu. Pričom vzhľadom aj na zmeny v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa primerane tiež mení názov tohto zákona. Napríklad v článku I súvisia viaceré navrhované zmeny s potrebou terminologicky zjednotiť názvoslovie používané v návrhu zákona. To isté nie je použiť, takisto nie je možné použiť právnu terminológiu zákona 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu odstránenia možných kolízií týchto dvoch odlišných právnych úprav. Preto navrhovanými zmenami, napríklad v tom § 2, sa má okrem iného tiež zabezpečiť taxatívna postupná špecifikácia spôsobov obstarávania bytových domov prenajímateľmi na účely poskytovania bytov do štátom podporovaného nájomného bývania, rozšírenie možností nadobúdania bytových domov aj prostredníctvom nadobudnutia podeli v obchodnej spoločnosti, ktorá je vlastníkom bytových domov, ak táto obchodná spoločnosť nadobudne právne postavenie prenajímateľa podľa zákona.
Ďalej sa tam rieši v tomto pozmeňujúcom návrhu navýšenie užívania schopnej výmery bytov vstupujúcich do štátom podporovaného nájomného bývania, keď do ich výmery stanovenej zákonom – najmenej 27 m² a najviac 90 m² – nevstupuje plocha terás, lodžií a balkónov, pričom pôvodný návrh predpokladal, že plocha terás, lodžií a balkónov je súčasťou výmery bytov stanovenej zákonom – najmenej 27 m² a najviac 90 m². Zároveň sa stanovuje minimálny počet 20 bytov na projekt nájomného bývania. Pôvodný návrh predpokladal taktiež minimálny počet 20 bytov na bytový dom.
Vytvorí sa možnosť prevodu podielu v obchodnej spoločnosti prenajímateľa aj kedykoľvek počas trvania investičnej zmluvy z investičného partnera aj na akúkoľvek inú právnickú osobu, ktorá súčasne prevezme záväzky investičného partnera z investičnej zmluvy ohľadom prevádzky dotknutého bytového domu, dochádza k obmedzeniu subjektov, ktoré sú oprávnené mimo kritérií určených zákonom určovať kritériá pre získanie postavenia nájomcu, a to výlučne na vládu Slovenskej republiky. Pôvodný návrh predpokladal aj právo agentúry štátom podporovaného nájomného bývania určovať kritériá pre získanie postavenia nájomcu. Vytvára sa aj nový pojem „záujemca" pre pomenovanie statusu fyzickej osoby, ktorá prejavila záujem o získanie postavenia nájomcu, a uzavretie nájomnej zmluvy postupom určeným v zákone.
Ohľadne § 3 sa navrhujú niektoré zmeny v súvislosti s agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania, napríklad spresnenie jej právomocí a ich zosúladenie s právomocami vlády pre oblasť štátom podporovaného nájomného bývania, špecifikácia základného právneho postavenia zakladajúcich členov a investičných partnerov v agentúre ohľadom rozhodovacej činnosti agentúry a konania agentúry, ako aj vymedzenie rozsahu osobných údajov, ktoré bude agentúra spracovávať vo vzťahu k zriadeniu a prevádzkovaniu registra nájomcov. V súvislosti s § 4 sa navrhuje spresnenie štruktúry príjmov a výdavkov agentúry.
Zmenami v § 6 ods. 2 a 3 sa má spresniť spôsob prechodu majetku, práv povinností, pohľadávok a záväzkov agentúry na Slovenskú republiku a Úrad vlády Slovenskej republiky v prípade zrušenia agentúry. Spresnenie štruktúry právnych vzťahov medzi subjektami štátom podporovaného nájomného bývania je jeden zo sledovaných zámerov navrhovaných zmien v § 7. Okrem toho sa nimi sleduje najmä vytvorenie pravidiel registrácie obchodnej spoločnosti do registra prenajímateľov v prípade, ak výstavbu alebo kúpu bytového domu zabezpečuje obchodná spoločnosť, ktorej vlastníkom nie je investičný partner. Výslovné klasifikovanie uzatvorenia investičnej zmluvy vrátane jej zmeny alebo ukončenia bez súhlasu vlády ako dôvod neplatnosti takto uzatvorenej, zmenenej alebo ukončenej investičnej zmluvy. Vylúčenie práva nájomcu ukončiť trvanie nájomnej zmluvy v prípade zmeny prenajímateľa s cieľom vylúčenia právnej neistoty pri budúcich zmenách osoby prenajímateľa v rámci štátom podporovaného nájomného bývania. Doplnenie povinnosti auditu subjektu, ktorý dodáva tovary a služby prenajímateľovi s uplatnením zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške minimálne 750-tisíc eur bez DPH za 12 predchádzajúcich mesiacov a ktoré súvisia s výstavbou, rekonštrukciou, úpravou alebo modernizáciou bytového domu. Doplnenie podmienok splnením ktorých sa obchodná spoločnosť, ktorá nadobudne do vlastníctva bytový dom, kvalifikuje do právneho postavenia prenajímateľa.
Zároveň sa v § 8 spresňuje postavenie nájomcu a jeho rozlíšenie od postavenia záujemcu, pričom tak isto sa tu navrhuje identifikovať priority štátu s ohľadom na ktoré bude štát určovať ďalšie kritériá, na splnenie ktorých budú zaviazaní záujemcovia, ako predpokladu pre získanie postavenia nájomcu a uzavretia nájomnej zmluvy, a zriadiť oprávnenia pre vládu, stanoviť pravidlá prideľovania bytov záujemcom s ohľadom na priority štátu v oblasti sociálnej politiky štátu.
V § 9 sa navrhuje úprava nájomnej zmluvy na účely tohto návrhu zákonu, pričom sa jej právna úprava podriaďuje príslušnej právnej úprave v Občianskom zákonníku, navrhuje sa taktiež vytvoriť v zákone stanovených podmienok vytvorenie mechanizmu zmeny doby trvania nájomnej zmluvy na dobu neurčitú v prípade splnenia v zákone stanovených podmienok, a to s cieľom ochrany nájomcov, ktorí majú záujem o doživotné užívanie bytu na základe nájomnej zmluvy, ako aj doplnenie ďalších povinných náležitostí nájomnej zmluvy nad rámec právnej úpravy v Občianskom zákonníku s cieľom právne postihnúť špecifiká užívania bytov na základe nájomných zmlúv v štátom podporovanom nájomnom bývaní.
Ohľadom § 10 sa navrhuje spresnenie právomoci vlády ustanoviť maximálnu výšku nájomného, ktorého súčasťou nebudú náklady na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu a ani náklady na spotrebované energie v byte.
K bodu 33, novým čl. II sa navrhuje ustanovenie vlády ako cenového orgánu v oblasti určovania maximálnej výšky nájomného.
Bod 34 napríklad navrhuje zmenu v tom, že v pôvodnom čl. II sa navrhuje zriadenie informačnej povinnosti ohlasovni voči agentúre o dátume začiatku, skončenia a zrušenia trvalého pobytu občanov Slovenskej republiky v bytoch štátom podporovaného nájomného bývania.
K bodom 35 a 36 – zmenami v pôvodnom čl. III sa má precizovať povinnosť krátiť príspevok za predpokladu, že zamestnanec vstúpi do pracovného pomeru so zamestnávateľom v priebehu mesiaca, upraviť splatnosť tohto príspevku, ako aj riešiť situáciu, ak má zamestnanec pracovný pomer u viacerých zamestnávateľov.
K bodu 37 – zmena týkajúca sa účinnosti pôvodného čl. III, ktorá súvisí s § 5a zákona č. 400/2015 Z. z., podľa ktorého majú mať účinnosť navrhnutú na 1. januára so zohľadnením primeranej legisvakancie.
K bodu 38 – v novom čl. IV sa navrhuje rozšírenie okruhu fyzických osôb oprávnených na príspevok na štátom podporované nájomné bývanie o príslušníkov hasičského a záchranného zboru.
K bodu 39 – tam sa zmení v pôvodnom čl. IV ustanovenie, pričom zohľadňuje sa novelizácia zákonom č. 137/2022 Z. z.
K bodom 40 a 42 – za účelom naplnenia sociálnej politiky štátu suma príspevku poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom na štátom podporované nájomné bývanie podľa § 152c Zákonníka práce bude oslobodená od dane z príjmov fyzických osôb, ako aj od sociálnych a zdravotných odvodov. Uvedený príspevok je zároveň daňovým výdavkom na strane zamestnávateľa, ktorý tento príspevok svojmu zamestnancovi poskytne.
K bodom 41 a 43 – tam sa zmeny v pôvodnom čl. V týkajú legislatívno-technických úprav.
Bod 44 – tu dochádza k zmene týkajúcej sa účinnosti pôvodného čl. V, ktorá súvisí s § 5a zákona č. 400/2015 Z. z., podľa ktorého majú mať účinnosť navrhnutú na 1. januára so zohľadnením primeranej legisvakancie.
K bodu 45 – navrhuje sa umožniť uplatnenie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 5 % zo základu dane pre platiteľov pri dodaniach:
– ak ide o dodanie stavby, ktorou je bytový dom definovaný v zákone o štátnej podpore nájomného bývania alebo časti stavby v takomto bytovom dome vrátane pozemku, na ktorom stavba, resp. časť stavby stojí, a
– ak ide o obnovu a prestavbu takýchto bytových domov alebo ich častí, vrátane stavebných a montážnych prác na tomto bytovom dome alebo jeho časti.
Pre účely uplatnenia zníženej sadzby DPH sa časťou stavby rozumie časť bytového domu určená na bývanie. Znížená sadzba sa môže uplatniť iba v prípade, ak:
– prijímateľom tohto plnenia je prenajímateľ, ktorý nadobudol alebo nadobudne bytový dom definovaný v zákone o štátnej podpore nájomného bývania do svojho vlastníctva, ktorý má zároveň uzatvorenú zmluvu o prevádzke predmetného bytového domu s príslušným investičným partnerom,
– alebo prenajímateľ je zverejnený v registri prenajímateľov, ktorý vedie agentúra.
Táto znížená sadzba sa neuplatní na dodanie, obnovu a prestavbu nebytových priestorov, najmä priestory určené pre obchod, poskytovanie služieb, apartmány, výrobné prevádzky. V pôvodnom čl. VI sa navrhuje vypustenie pôvodne navrhovaného korekčného mechanizmu vzhľadom na smernicu 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH.
K bodu 46 – zmena sa týka účinnosti pôvodného čl. VIII, ktorá súvisí s § 5a zákona č. 400/2015 Z. z., podľa ktorého majú mať účinnosť navrhnutú na 1. januára so zohľadnením primeranej legisvakancie.
Toto je odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu a teraz by som prešiel k prečítaniu samotného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona o podpore štátneho nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 619.
Tento návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona o podpore štátneho nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. Názov návrhu zákona znie:
„Zákon z ... 2022 o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov".
2. V čl. I § 1 písmená b) a c) znejú:
„b) vymedzenie právnych vzťahov súvisiacich s nájmom bytu v rámci štátom podporovaného nájomného bývania,
c) založenie Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania (ďalej len „agentúra").".
3. V čl. I § 1 sa vypúšťa písmeno d).
4. V čl. I § 2 vrátane nadpisu znie:
„§ 2 Základné pojmy
Na účely tohto zákona
a) štátom podporovaným nájomným bývaním je nadobúdanie a prevádzka bytových domov spôsobom ustanoveným v tomto zákone s využitím podporných nástrojov najmä v oblasti sociálnej politiky štátu s cieľom zabezpečenia cenovo dostupného bývania pre širokú verejnosť, ak postupom uvedeným v zákone
1. prenajímateľ nadobudol bytové domy do vlastníctva výstavbou,
2. prenajímateľ nadobudol bytové domy do vlastníctva kúpou alebo
3. investičný partner sa stal spoločníkom právnickej osoby, ktorá nadobudla bytové domy do vlastníctva výstavbou alebo kúpou a táto právnická osoba získala právne postavenie prenajímateľa,
b) bytový dom je budova,¹⁾
1. ktorú prenajímateľ nadobudol alebo nadobudne do vlastníctva v súlade s projektom nájomného bývania schváleným agentúrou,
2. pri ktorej od kolaudácie, ktorou sa povolilo jej prvé užívanie, neuplynulo viac ako päť rokov ku dňu schválenia projektu nájomného bývania agentúrou podľa tohto zákona,
3. v ktorej najmenej polovica podlahovej plochy je určená na trvalé bývanie,
4. v ktorej sú všetky byty určené na užívanie výlučne nájomcami na základe nájomných zmlúv podľa tohto zákona a
5. v ktorej sú všetky nebytové priestory užívané na iné účely ako na trvalé bývanie alebo prechodné bývanie,
c) byt je miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na funkcie bývania a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky, ak
1. sa byt nachádza v bytovom dome,
2. podlahová plocha bytu je najmenej 27 m² a najviac 90 m²,
3. vybavenie bytu zodpovedá technickej norme alebo obdobnej technickej špecifikácii,
4. k bytu prislúcha balkón, terasa alebo lodžia a
5. povrchové úpravy bytu sú v konečnej úprave,
d) podlahová plocha bytu je súčet plochy jeho miestností a príslušenstva bytu²⁾ bez plochy terás, lodžií a balkónov,
e) projekt nájomného bývania je individualizovaný zámer investičného partnera nadobudnúť jeden alebo viaceré bytové domy do vlastníctva prenajímateľa, prostredníctvom ktorého bude zabezpečená prevádzka jedného alebo viacerých bytových domov spôsobom ustanoveným v tomto zákone, ktorý investičný partner pred jeho realizáciou predkladá agentúre na schválenie, projekt nájomného bývania musí vždy zahŕňať bytový dom alebo bytové domy s aspoň 20 bytmi,
f) investičný partner je právnická osoba so sídlom na území členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie, schválená vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") na účely uzatvorenia investičnej zmluvy,
g) prenajímateľ je právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike,
1. ktorej účtovné závierky sú overované štatutárnym auditom podľa osobitného predpisu,³⁾
2. na podnikaní ktorej sa ako spoločník alebo akcionár (ďalej len „spoločník") podieľa výlučne jeden alebo výlučne viacerí investiční partneri, alebo na ktorej podiel alebo akcie (ďalej len „podiel") má nadobudnúť výlučne jeden alebo výlučne viacerí investiční partneri najneskôr do dňa začiatku užívania bytu v bytovom dome, v rámci agentúrou schváleného projektu nájomného bývania, prvým nájomcom na základe nájomnej zmluvy podľa tohto zákona (ďalej len „účinnosť prvej nájomnej zmluvy") na byt v bytovom dome, ktorého vlastníkom je alebo bude postupom uvedeným v osobitnom predpise,⁴⁾
3. ktorá je oprávnená na podnikanie v oblasti prenájmu bytov a nebytových priestorov a
4. ktorá uzatvorila s investičným partnerom zmluvu o prevádzke bytového domu vo vzťahu k jednému alebo viacerým bytovým domom podľa agentúrou schváleného projektu nájomného bývania,
h) nájomca je fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov s trvalým, prechodným alebo iným pobytom podľa osobitného predpisu⁵⁾ na území Slovenskej republiky spĺňajúca súčasne ďalšie kritériá ustanovené týmto zákonom a nariadením vlády a ktorá uzatvorila s prenajímateľom nájomnú zmluvu podľa tohto zákona,
i) investičná zmluva je písomná zmluva uzatvorená medzi agentúrou a investičným partnerom podľa osobitného predpisu⁶⁾ na dobu nie kratšiu ako 25 rokov schválená vládou, najmä na účely úpravy záväzkov investičného partnera týkajúcich sa výstavby alebo iného nadobudnutia jedného alebo viacerých bytových domov podľa tohto zákona prostredníctvom prenajímateľa alebo viacerých prenajímateľov a následného zabezpečenia prevádzky jedného alebo viacerých bytových domov podľa tohto zákona; trvanie investičnej zmluvy môže byt' predĺžené, a to aj opakovane,
j) zmluva o prevádzke bytového domu je písomná zmluva, uzatvorená medzi jedným alebo viacerými investičnými partnermi a prenajímateľom alebo medzi jedným alebo viacerými investičnými partnermi a obchodnou spoločnosťou uvedenou v § 7 ods. 3 písm. b) podľa osobitného predpisu⁶⁾ na dobu nie kratšiu ako 25 rokov na základe a v súlade s investičnou zmluvou, najmä na účely úpravy podmienok týkajúcich sa výstavby alebo iného nadobudnutia jedného alebo viacerých bytových domov a následnej prevádzky jedného alebo viacerých bytových domov podľa projektu nájomného bývania schváleného agentúrou, zmluva o prevádzke bytového domu sa vždy uzatvára na časové obdobie trvania investičnej zmluvy, ktoré začína plynúť nadobudnutím účinnosti prvej nájomnej zmluvy s tým, že trvanie zmluvy o prevádzke bytového domu môže byt' predĺžené, a to aj opakovane,
k) prevádzka bytového domu je poskytovanie všetkých bytov v bytovom dome prenajímateľom nájomcom do užívania na základe nájomnej zmluvy podľa tohto zákona so zabezpečením dodávania energií a služieb obvykle dodávaných nájomcom v súvislosti s užívaním bytov v bytovom dome (ďalej len „plnenia poskytované s užívaním bytu"), prevádzka bytového domu sa začína dňom nadobudnutia účinnosti prvej nájomnej zmluvy s tým, že na povinnosť prenajímateľa zabezpečiť prevádzku bytového domu podľa tohto zákona nemá žiaden vplyv, ak niektorý byt v bytovom dome nie je prechodne užívaný,
l) záujemca je fyzická osoba, ktorá prejavila agentúre nezáväzný záujem o získanie postavenia nájomcu a uzatvorenie nájomnej zmluvy svojou registráciou v registri záujemcov o byty štátom podporovaného nájomného bývania (ďalej len „register záujemcov").".
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 6 znejú:
„1) § 43b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
2) § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3) Zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
4) Napríklad § 115 a nasledujúce, § 156, § 289 až 292 Obchodného zákonníka.
5) Napríklad zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 404/2001 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6) § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.".
5.V čl. I nadpis § 3 znie: „Agentúra".
6. V čl. I § 3 odsek 1 znie:
„(1) Agentúra je právnická osoba, ktorá najmä
a) vytvára podmienky a nástroje pre rozvoj štátom podporovaného nájomného bývania,
b) vypracováva a predkladá vláde návrh kritérií výberu investičných partnerov,
c) hodnotí splnenie kritérií na nadobudnutie postavenia investičných partnerov,
d) predkladá vláde návrh na výber investičných partnerov,
e) posudzuje a predkladá vláde návrhy na uzatvorenie, zmenu a ukončenie investičných zmlúv agentúrou,
f) uzatvára, mení a ukončuje investičné zmluvy s predchádzajúcim súhlasom vlády,
g) priebežne hodnotí plnenie investičných zmlúv investičnými partnermi,
h) určuje pravidlá schvaľovania projektu nájomného bývania,
i) schvaľuje projekt nájomného bývania vrátane spôsobu jeho financovania,
j) priebežne kontroluje realizáciu schváleného projektu nájomného bývania,
k) predkladá vláde návrh kritérií podľa § 2 písm. i) a § 8,
l) predkladá vláde návrh na určenie výšky maximálneho nájomného, návrh pravidiel výpočtu a aplikácie maximálnej výšky nájomného podľa § 10 ods. 1,
m) predkladá vláde návrhy na prijatie iných rozhodnutí v oblasti vytvárania podmienok a nástrojov pre rozvoj štátom podporovaného nájomného bývania podľa tohto zákona,
n) zriaďuje a vykonáva správu registra záujemcov,
o) zriaďuje a vykonáva správu registra prenajímateľov bytov štátom podporovaného nájomného bývania (ďalej len „register prenajímateľov"),
p) navrhuje vláde pravidlá prideľovania bytov záujemcom, ktorí splnili kritériá pre postavenie nájomcu.".
7. V čl. I § 3 ods. 2 prvá veta znie:
„Založenie agentúry zabezpečí Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.".
8. V čl. I § 3 odseky 4 až 6 znejú:
„(4) Zakladateľská zmluva agentúry, stanovy agentúry a ich zmeny nenadobudnú účinnosť bez súhlasu vlády.
(5) Členmi agentúry sú zakladatelia a investiční partneri. Hlasovacie právo v orgánoch agentúry majú výlučne zakladatelia agentúry. Právo zastúpenia v štatutárnom orgáne agentúry majú výlučne zakladatelia agentúry, každého člena zakladateľa zastupuje v štatutárnom orgáne jeden člen. Rozhodnutia orgánov agentúry musia byt' prijaté súhlasom všetkých jeho členov s hlasovacím právom.
(6) Člen agentúry nezodpovedá za záväzky agentúry svojím majetkom. ".
9. V čl. I sa § 3 dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
„(9) Agentúra zriadi svoje webové sídlo najneskôr do jedného roku od svojho vzniku.
(10) Agentúra na svojom webovom sídle zverejňuje a archivuje všetky návrhy, rozhodnutia a iné opatrenia prijímané v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa tohto zákona.".
10. V čl. I § 4 ods. 1 písmeno d) znie:
„d) finančné príspevky (ďalej len „príspevky") podľa § 5 ods. 5 písm. b) až f).".
11. V čl. I § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktorý znie:
„e) dary a iné príjmy.".
12. V čl. I § 4 odsek 2 znie:
„(2) Výdavky agentúry tvoria najmä náklady na činnosť agentúry podľa tohto zákona.".
13. V čl. I sa vypúšťa § 5 vrátane nadpisu.
Doterajšie § 6 až 19 sa primerane prečíslujú vrátane vnútorných odkazov v predmetných ustanoveniach.
14. V čl. I § 6 odseky 2 a 3 znejú:
„(2) Dňom zrušenia agentúry majetok agentúry prechádza z vlastníctva agentúry do vlastníctva štátu, v mene ktorého koná úrad vlády. Na úrad vlády dňom zrušenia agentúry prechádzajú aj všetky práva a povinnosti, ako aj pohľadávky a záväzky agentúry.
(3) Dňom zrušenia agentúry plní úlohy agentúry podľa tohto zákona úrad vlády.".
15. V čl. I § 7 a 8 vrátane nadpisov znejú:
„§ 7 Štruktúra právnych vzťahov medzi subjektami štátom podporovaného nájomného bývania.
(1) Vláda schvaľuje na návrh agentúry najmä
a) kritériá výberu investičných partnerov,
b) výber investičných partnerov,
c) uzatvorenie, zmenu a ukončenie každej investičnej zmluvy agentúrou.
(2) Agentúra a investičný partner uzatvárajú, menia a ukončujú investičnú zmluvu. Uzatvorenie, zmena a ukončenie investičnej zmluvy agentúrou bez predchádzajúceho súhlasu vlády je neplatné.
(3) Investičný partner alebo viacerí investiční partneri a
a) prenajímateľ uzatvárajú, menia a ukončujú zmluvu o prevádzke bytového domu,
b) tretia osoba uzatvárajú zmluvu podľa osobitného predpisu⁴⁾ s cieľom nadobudnúť podiel jedným alebo viacerými investičnými partnermi v obchodnej spoločnosti, ktorá nadobudne postupom uvedeným v tomto zákone postavenie prenajímateľa a ktorá je alebo bude vlastníkom jedného alebo viacerých bytových domov tak, aby jeden alebo viacerí investiční partneri nadobudli tento podiel najneskôr pred účinnosťou prvej nájomnej zmluvy v bytovom dome, ktorého vlastníkom je alebo bude táto obchodná spoločnosť.
(4) Prenajímateľ a záujemca, ktorý podľa posúdenia agentúry splnil kritériá na účely nadobudnutia postavenia nájomcu, uzatvárajú, menia a ukončujú nájomnú zmluvu podľa tohto zákona. Prenajímateľ uzatvára nájomné zmluvy podľa pravidiel prideľovania bytov schválených vládou.
(5) Investičný partner je povinný oznámiť agentúre uzatvorenie
a) zmluvy o prevádzke bytového domu, najneskôr do jedného mesiaca po jej uzatvorení,
b) zmluvy uvedenej v odseku 3 písm. b), najneskôr do jedného mesiaca po jej uzatvorení.
(6) Prenajímateľ môže nadobudnúť bytový dom do svojho vlastníctva až na základe agentúrou schváleného projektu nájomného bývania a uzatvorenej zmluvy o prevádzke bytového domu, ustanovenia osobitných predpisov nie sú týmto dotknuté.⁷⁾ Investičný partner môže nadobudnúť podiel v obchodnej spoločnosti, ktorá nadobudne postupom uvedeným v tomto zákone postavenie prenajímateľa a ktorá je alebo bude vlastníkom bytového domu až na základe agentúrou schváleného projektu nájomného bývania a uzatvorenej zmluvy o prevádzke bytového domu, ustanovenia osobitných predpisov nie sú týmto dotknuté.⁷⁾
(7) Prenajímateľ je povinný informovať zhotoviteľa bytového domu, predávajúceho bytového domu a investičný partner je povinný informovať predávajúceho podielu v obchodnej spoločnosti, ktorá nadobudne postupom uvedeným v tomto zákone postavenie prenajímateľa a ktorá je alebo bude vlastníkom bytového domu alebo o zápise prenajímateľa a tejto obchodnej spoločnosti uvedenej v odseku 3 písm. b) do registra prenajímateľov, a to najneskôr pri vykonávaní právnych úkonov, na základe ktorých prenajímateľ nadobudne bytový dom alebo investičný partner nadobudne podiel v obchodnej spoločnosti, ktorá nadobudne postupom uvedeným v tomto zákone postavenie prenajímateľa a ktorá vlastní alebo bude vlastniť bytový dom, do svojho vlastníctva podľa osobitných predpisov.⁷⁾
(8) Agentúra je oprávnená vstupovať aj do ďalších záväzkových vzťahov, ktoré súvisia so štátom podporovaným nájomným bývaním. Ak tento zákon neustanovuje inak, agentúra je povinná v rámci rokovaní a uzatváraní záväzkových vzťahov s investičnými partnermi a prenajímateľmi, ktoré súvisia so štátom podporovaným nájomným bývaním postupovať vždy nediskriminačným spôsobom a zachovávať zásadu rovnosti vo vzťahu ku každému jej zmluvnému partnerovi. Akékoľvek diskriminačné konanie alebo konanie, ktoré porušuje zásadu rovnosti, sa zakazuje.
(9) Ak dôjde k zmene vlastníka bytového domu, vstupuje nadobúdateľ bytového domu do právneho postavenia prenajímateľa z nájomnej zmluvy podľa tohto zákona. Zmena v osobe prenajímateľa z nájomnej zmluvy podľa tohto zákona nie je dôvodom pre ukončenie nájomného vzťahu nájomcom.
(10) Obchodná spoločnosť uvedená v odseku 3 písm. b) nadobúda tiež postavenie prenajímateľa splnením nasledovných podmienok
a) agentúra schváli na návrh investičného partnera projekt nájomného bývania vo vzťahu k bytovému domu, ktorého vlastníkom je alebo bude táto obchodná spoločnosť,
b) investičný partner uzatvoril s treťou fyzickou alebo právnickou osobou, ako predávajúcim, zmluvu uvedenú v odseku 3 písm. b),
c) investičný partner a táto obchodná spoločnosť uzatvorili zmluvu o prevádzke bytového domu a
d) agentúra vykonala na žiadosť investičného partnera registráciu tejto obchodnej spoločnosti v registri prenajímateľov.
(11) Subjekt, ktorý dodáva tovary a služby prenajímateľovi s uplatnením zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty⁸⁾ vo výške minimálne 750-tisíc eur bez príslušnej dane z pridanej hodnoty za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov má povinnosť overiť oprávnenosť vynaložených nákladov súvisiacich s výstavbou, rekonštrukciou, úpravou alebo modernizáciou bytového domu, uvedeného v projekte nájomného bývania schváleného agentúrou nezávislým audítorom³⁾. Špecifikáciu oprávnených vynaložených nákladov, ich formu, rozsah a periodicitu určí agentúra. Audítor vydá správu audítora o overení oprávnenosti vynaložených nákladov v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardami.
§ 8 Záujemca a nájomca
(1) Záujemca musí okrem iných kritérií ustanovených v tomto zákone a nariadení vlády spĺňať aj nasledovné kritériá na účely získania postavenia nájomcu
a) záujemca nie je uvedený v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného predpisu,⁹⁾
b) záujemca nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie podľa osobitného predpisu,¹⁰⁾
c) zdravotná poisťovňa neeviduje voči záujemcovi pohľadávky na poistnom, pohľadávky na preddavkoch na poistné alebo príslušenstvo týchto pohľadávok, ktoré vznikli podľa osobitného predpisu¹¹⁾ a sú po lehote splatnosti a
d) záujemca nie je dlžníkom evidovaným v centrálnom registri exekúcií podľa osobitného predpisu.¹²⁾
(2) Posúdenie splnenia kritérií záujemcom na získanie postavenia nájomcu v súlade s týmto zákonom zabezpečí agentúra alebo ňou poverená právnická osoba v spolupráci so záujemcom na žiadosť investičného partnera alebo prenajímateľa pred uzatvorením nájomnej zmluvy podľa tohto zákona; na zmeny v plnení kritérií záujemcom počas platnosti nájomnej zmluvy podľa tohto zákona sa neprihliada.
(3) Na účely overenia splnenia kritérií záujemcom na získanie postavenia nájomcu v súlade s týmto zákonom je agentúra alebo ňou poverená právnická osoba oprávnená získavať údaje z informačných systémov verejnej správy podľa osobitného predpisu¹³⁾. Ak údaj alebo dokument, ktorým sa splnenie kritérií overuje, informačné systémy verejnej správy neevidujú alebo neposkytujú, preukazuje záujemca splnenie kritérií podľa odseku 1 potvrdením nie starším ako 30 dní.
(4) Vláda ustanoví v nariadení vlády ďalšie kritériá, ktoré musí záujemca spĺňať a ktoré budú zohľadňovať najmä priority vlády ohľadom poskytnutia štátom podporovaného nájomného bývania
a) vybraným skupinám osôb, pre ktoré je získanie vlastného bývania nedostupné alebo ťažšie dostupné,
b) vybraným profesiám,
c) vybraným vekovým skupinám,
d) vybraným príjmovým skupinám a
e) vybraným skupinám v osobitnom sociálnom postavení.
(5) Vláda ustanoví v nariadení vlády pravidlá prideľovania bytov záujemcom, ktorí splnili kritériá ustanovené v súlade s týmto zákonom pre postavenie nájomcu a to najmä s ohľadom na priority vlády uvedené v odseku 4.
(6) Agentúra oznámi záujemcovi prostredníctvom registra záujemcov výsledok posúdenia splnenia kritérií na účely získania postavenia nájomcu.
(7) Záujemca je oprávnený uzatvoriť nájomnú zmluvu podľa tohto zákona len v prípade, ak agentúra potvrdí záujemcovi splnenie kritérií na účely získania postavenia nájomcu.
(8) Záujemca nadobúda postavenie nájomcu uzatvorením nájomnej zmluvy podľa tohto zákona.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 7 až 13 znejú:
,,7) Napríklad § 115 a nasledujúce, § 156, § 289 až 292 Obchodného zákonníka, § 588 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka.
8) § 27 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
9) Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10) § 170 ods. 21 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
11) Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
13) § 1 ods. 1 a 4 zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
§ 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 221/2019 Z. z.".
16. V čl. 1§ 9 odseky 1 až 4 znejú:
„(1) Nájom bytu vzniká uzatvorením nájomnej zmluvy podľa tohto zákona, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to na dobu určitú alebo neurčitú, spravidla však na jeden rok, ak sa prenajímateľ a nájomca v nájomnej zmluve podľa tohto zákona nedohodnú inak. Nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán opakovane predĺžiť. Nájomná zmluva podľa tohto zákona uzatvorená na dobu dlhšiu ako päť rokov a to vrátane predlženia doby jej trvania uzatvorením dodatku alebo novej nájomnej zmluvy podľa tohto zákona sa mení uplynutím piatich rokov od jej uzatvorenia na nájomnú zmluvu podľa tohto zákona uzatvorenú na dobu neurčitú v prípade, ak nájomca počas prvých piatich rokov trvania nájomnej zmluvy podľa tohto zákona nenaplnil žiadny z dôvodov pre jednostranné ukončenie trvania nájomnej zmluvy podľa tohto zákona zo strany prenajímateľa. Prenajímateľ nie je povinný počas plynutia posledných piatich rokov trvania zmluvy o prevádzke bytového domu uzatvárať nájomné zmluvy podľa tohto zákona na byty v bytovom dome, na dobu neurčitú a ktorých doba trvania by uplynula po ukončení trvania zmluvy o prevádzke bytového domu.
(2) Nájomca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu podľa tohto zákona len na jeden byt.
(3) Nájomná zmluva podľa tohto zákona musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
(4) Nájomná zmluva podľa tohto zákona musí obsahovať najmä
a) náležitosti uvedené v osobitnom predpise,¹⁴⁾
b) zoznam osôb, ktoré s nájomcom tvoria spoločnú domácnosť (ďalej len „členovia domácnosti"),
c) plnomocenstvo nájomcu a členov domácnosti udelené prenajímateľovi za účelom hlásenia ich trvaného pobytu v byte podľa tohto zákona,
d) spôsob doručovania písomností medzi prenajímateľom a nájomcom a
e) vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzatvára podľa tohto zákona.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:
14) § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.".
17. V čl. 1 § 10 odsek 1 znie:
„(1) Vláda ustanoví nariadením vlády maximálnu výšku nájomného bez úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a bez nákladov na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu; vláda môže ustanoviť odlišnú maximálnu výšku nájomného v závislosti od regiónov, projektov nájomného bývania a roku ich kolaudácie. Vláda ustanoví nariadením vlády pravidlá výpočtu a aplikácie maximálnej výšky nájomného.".
18. V čl. 1 § 10 ods. 2 sa slovo „Nájom" nahrádza slovom „Nájomné", za slovo „nariadením" sa vkladá slovo „vlády" a slová „o výšku inflácie za predchádzajúci kalendárny rok" sa nahrádzajú slovami „o mieru inflácie dosiahnutú v predchádzajúcom kalendárnom roku potvrdenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky".
19. V čl. 1 § 10 ods. 3 sa za slovo „zmluve" vkladajú slová „podľa tohto zákona", slová „a príslušenstva" sa vypúšťajú a na konci sa pripájajú tieto vety: „Tieto náklady budú podliehať pravidelnej analýze referenčného ukazovateľa, ktorý je periodickým ukazovateľom ekonomického hospodárenia zúčastnených investičných partnerov, ktorí pôsobia výhradne v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Referenčný ukazovateľ bude zverejňovať agentúra raz za rok. Kontrola a potvrdenie správnosti údajov nezávislým odborným poradcom je nevyhnutnou podmienkou pre zverejnenie referenčného ukazovateľa. Nezávislý odborný poradca vydá správu o overení referenčného ukazovateľa na základe pravidiel ustanovených agentúrou. Ak náklady prekročia overené referenčné ukazovatele, postupuje sa podľa korekčného mechanizmu v investičnej zmluve.".
20. (Reakcia spravodajcu. Odpoveď rečníka: "O chvíľu hej, ďakujem. Polovica asi. Hej.")
20. V čl. 1 § 11 odsek 1 znie:
„(1) Nájomca je povinný pred prvým dňom nájmu uhradiť prenajímateľovi peňažnú zábezpeku vo výške dohodnutej v nájomnej zmluve podľa tohto zákona, maximálne vo výške súčtu trojnásobku mesačného nájmu, trojnásobku mesačnej úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a trojnásobku nákladov na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu. Vláda môže nariadením vlády ustanoviť, kedy je nájomca povinný pred prvým dňom nájmu uhradiť prenajímateľovi peňažnú zábezpeku vo výške dohodnutej v nájomnej zmluve podľa tohto zákona, maximálne vo výške súčtu šesťnásobku mesačného nájmu, šesťnásobku mesačnej úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a šesťnásobku nákladov na prevádzku, údržbu a opravu bytového domu. Zábezpeka slúži podľa podmienok nájomného nájomnej zmluvy podľa tohto zákona na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi najmä z dôvodu
a) neplatenia nájomného, úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, alebo úhrad nákladov na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu alebo úhrad užívanie bytu, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo úhrady nákladov na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu podľa § 15 ods. 3,
b) spôsobenej škody na bytovom dome, byte, vrátane jeho príslušenstva a zariadenia alebo
c) vzniku iných pohľadávok prenajímateľa súvisiacich s užívaním bytu.".
21. V čl. 1 § 12 vrátane nadpisu znie:
„§ 12 Prevádzka bytového domu
(1) Prevádzku, údržbu a opravu bytového domu zabezpečuje prenajímateľ.
(2) Nájomca je povinný podieľať sa na nákladoch na prevádzku, údržbu a opravu bytového domu.".
22. V čl. 1 § 13 úvodná veta znie: „Nájom bytu zaniká". Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
23. V čl. 1 § 13 písmená c) a d) znejú:
„c) písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán z dôvodov uvedených v tomto zákone, v nájomnej zmluve podľa tohto zákona alebo v osobitnom predpise,¹⁴⁾
d) písomným odstúpením jednej zo zmluvných strán z dôvodov uvedených tomto zákone, v nájomnej zmluve podľa tohto zákona alebo v osobitnom predpise,¹⁴⁾ alebo".
24. V čl. 1 § 14 vrátane nadpisu znie:
„§ 14 Výpoveď nájmu bytu a odstúpenie
(1) Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu
a) z dôvodu uvedených, z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,¹⁴⁾
b) ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo úhradu nákladov na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu za dlhší čas ako jeden mesiac, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu,
c) ak nájomca alebo člen domácnosti, ktorý je občanom Slovenskej republiky, porušil povinnosť podľa § 17 ods. 3 alebo ods. 4,
d) ak nájomca alebo člen domácnosti hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z domového poriadku alebo
e) ak je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve podľa tohto zákona.
(2) Prenajímateľ nie je oprávnený vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu, ak je nájomná zmluva podľa tohto zákona uzatvorená na dobu neurčitú.
(3) Nájomca môže vypovedať nájom bytu
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,¹⁴⁾
b) ak je daný iný dôvod výpovedí dohodnutý v nájomnej zmluve podľa tohto zákona alebo
c) bez uvedenia dôvodu, ak je nájomná zmluva podľa tohto zákona uzatvorená na dobu neurčitú.
(4) Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota je
a) pätnásť dní v prípade výpovede prenajímateľa z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b) tohto zákona alebo § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka,
b) tri mesiace v prípade výpovede nájomcu bez uvedenia dôvodu,
c) jeden mesiac v prípade písomnej výpovede prenajímateľa alebo nájomcu z iných dôvodov.
(5) Ak nájomca alebo člen domácnosti napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy podľa tohto zákona oprávnený odstúpiť.
(6) Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy podľa tohto zákona odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie.
(7) V prípade odstúpenia sa nájomná zmluva podľa tohto zákona zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy podľa tohto zákona druhej zmluvnej strane.
(8) Zánikom nájmu podľa tohto zákona nevzniká nájomcovi nárok na bytovú náhradu.¹⁵⁾".
Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:
15) § 712 a nasledujúceho Občianskeho zákon nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
25. V čl. I § 15 odseky 2 a 3 znejú:
„(2) Ak nájomca byt neodovzdá prenajímateľovi v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok vzniknutých na základe nájomnej zmluvy podľa tohto zákona zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú výlučne z exekúcie, vylúčené z exekúcie podľa osobitného predpisu¹²⁾. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prenajímateľa vzniknutých na základe nájomnej zmluvy podľa tohto zákona.
(3) Ak je nájomca v omeškaní s vyprataním bytu je povinný platiť prenajímateľovi náhradu za užívanie bytu, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a úhradu nákladov na prevádzku, údržbu a opravu bytového domu vo výške nájomného, výške úhrady za plnenia poskytnuté, poskytované s užívaním bytu a výške nákladov na prevádzku, údržbu a opravu bytového domu platenej nájomcom pred skončením nájmu bytu. (Rečníkovi priniesli pohár vody.) Ďakujem pekne, záchrana. Vo vzťahu k náhrade za užívanie bytu a úhrade za plnenia poskytované s užívaním bytu sa primerane použije § 10. Vo vzťahu k náhrade nákladov na prevádzku, údržbu a opravu bytového domu sa primerane použije § 12."
26. V čl. I § 16 sa za slovo „zmluvy" vkladajú slová „podľa tohto zákona".
27. V čl. I nadpis § 17 znie: „Spoločné ustanovenia" .
28. V čl. I § 17 odseky 2 a 3 znejú:
„(2) Nájom podľa tohto zákona sa nespravuje ustanoveniami § 582 vo vzťahu k právu prenajímateľa vypovedať nájomnú zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú bez uvedenia dôvodu, § 666 ods. 1, § 671, § 676, § 677 ods. 1 vo vzťahu k právu prenajímateľa vypovedať nájomnú zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú bez uvedenia dôvodu, § 677 ods. 2, § 680 ods. 3, § 685 ods. 1 druhá veta, § 685 ods. 2 a 3, § 687 ods. 3, § 696, § 700 ods. 3, § 703 ods. 2, § 704 ods. 2, § 705 ods. 2, § 706, § 707 ods. 2, § 709, § 710 ods. 2 druhá veta, § 710 ods. 3 a 4, § 711 ods. 1 písm. a) a d), § 711 ods. 3 až 6, § 712, § 712a, § 712c až § 714 a § 717 až § 719 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Občan Slovenskej republiky je povinný, smej sa (reakcia rečníka do pléna), Občan Slovenskej republiky je povinný hlásiť na príslušnej ohlasovni pobytov trvalý pobyt v obci, v ktorej sa byt nachádza v prípade trvania alebo predĺženia trvania nájomnej zmluvy podľa tohto zákona na dobu dlhšiu ako jeden rok. Povinnosť hlásiť vznik trvalého pobytu podľa osobitného predpisu¹⁶⁾ vzniká uplatnením, uplynutím jedného roku trvania nájomnej zmluvy podľa tohto zákona. V prípade porušenia povinnosti nájomcom hlásiť trvalý pobyt je prenajímateľ oprávnený hlásiť vznik trvalého pobytu nájomcu a členov domácnosti na príslušnej ohlasovni obce, v ktorej sa byt nachádza, v mene nájomcu a členov domácnosti spôsobom uvedeným v nájomnej zmluve podľa tohto zákona."
Poznámka pod čiarou k odkazu 16 znie:
,,16) Zákon č. 253/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov."
29. V čl. 1 sa § 17 dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Občan Slovenskej republiky je povinný hlásiť na príslušnej ohlasovni pobytov v obci, v ktorej sa byt nachádza, skončenie trvalého pobytu až po ukončení trvania nájomnej zmluvy podľa tohto zákona.
(5) Týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov v oblasti štátnej pomoci.¹⁷⁾".
Poznámka pod čiarou k odkazu 17 znie:
,,17) Čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).".
30. V čl. 1 § 18 vrátane nadpisu znie:
„§ 18 Obmedzenie nakladania s bytmi, nebytovými priestormi, priestorom a bytovým domom
(1) Nadobudnúť bytový dom do vlastníctva je oprávnený len prenajímateľ.
(2) Nadobudnutie samostatného bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome do vlastníctva sa zakazuje.
(3) Investičný partner a prenajímateľ sú povinní zabezpečiť prevádzku bytového domu podľa podmienok uvedených v zákone počas doby trvania zmluvy o prevádzke bytového domu, a to aj, ak trvanie investičnej zmluvy už skončilo. Ak sa agentúra a prenajímateľ pred uplynutím doby trvania zmluvy o prevádzke bytového domu nedohodnú inak, uplynutím doby trvania zmluvy o prevádzke bytového domu nie je prenajímateľ
a) povinný poskytovať byty v bytovom dome, ktorých je vlastníkom do nájmu na základe tohto zákona,
b) viazaný týmto zákonom vo vzťahu k bytovému domu a je oprávnený s bytovým domom, bytmi a nebytovými priestormi pro nakladať bez obmedzení, ktoré vyplývajú z tohto zákona.
(4) Nájomné zmluvy uzatvorené v súlade s týmto zákonom uplynutím doby trvania zmluvy o prevádzke bytového domu zostávajú bezo zmien až do ich zániku.
(5) Uplynutím doby trvania zmluvy o prevádzke bytového domu a neposkytnutím bytu v bytovom dome do nájmu nájomcovi podľa tohto zákona zostáva prenajímateľ v právnom postavení prenajímateľa podľa tohto zákona len vo vzťahu k tomuto nájomcovi, s ktorým má uzatvorenú nájomnú zmluvu podľa tohto zákona."
31.V čl. 1 sa za § 18 vkladá nový § 19, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 19 Informačný systém štátom podporovaného nájomného bývania
(1) Informačný systém štátom podporovaného nájomného bývania pozostáva
a) z registra prenajímateľov
b) registra záujemcov.
(2) Register prenajímateľov je informačný systém agentúry o prenajímateľoch, ktorí uzatvorili zmluvu o prevádzke bytového domu a ktorého súčasťou sú najmä
a) identifikačné údaje prenajímateľa v rozsahu údajov zapísaných o prenajímateľovi v obchodnom registri,
b) identifikačné číslo dane z príjmov právnických osôb prenajímateľa,
c) identifikačné číslo dane z pridanej hodnoty prenajímateľa,
d) identifikačné údaje o jednom alebo všetkých bytových domoch v rámci agentúrou schváleného projektu nájomného bývania, v rozsahu ich špecifikácie podľa právoplatného stavebného povolenia alebo právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby alebo architektonickej štúdie vypracovanej odborne spôsobilou osobou podľa osobitného predpisu,¹⁸⁾ na nadobudnutie a prevádzku ktorého je prenajímateľ zaviazaný zmluvou o prevádzke bytového domu.
(3) Register prenajímateľov zriaďuje a spravuje agentúra.
(4) Údaje z registra prenajímateľov sú verejne prístupné.
(5) Register záujemcov je informačný systém agentúry o osobných údajoch záujemcov, ktorí prejavujú nezáväzný záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa tohto zákona na byt v rámci štátom podporovaného nájomného bývania.
(6) Register záujemcov zriaďuje a spravuje agentúra.
(7) Agentúra ako prevádzkovateľ spracováva osobné údaje záujemcov v súlade s osobitným predpisom.¹⁹⁾
(8) Súhlas dotknutej osoby na spracúvanie, poskytovanie a sprístupňovanie údajov z registra záujemcov sa za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom¹⁹⁾ nevyžaduje.
(9) Agentúra je oprávnená údaje z registra záujemcov poskytovať a sprístupniť na ich ďalšie spracovanie za podmienok ustanovených týmto zákonom výlučne
a) právnickej osobe, ktorá prejavila voči agentúre záujem o získanie postavenia investičného partnera a uzatvorenie investičnej zmluvy s agentúrou, investičnému partnerovi a prenajímateľovi a
b) právnickej osobe poverenej agentúrou na hodnotenie splnenia kritérií záujemcami určené, ktoré sú určené na získanie postavenia nájomcu v súlade s týmto zákonom."
Doterajší § 19 sa primerane prečísluje.
Poznámky pod čiarou k odkazom 18 a 19 znejú:
„18) § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
19) Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".
32. V čl. 1 § 19 ods. 1 a 2 znie:
„(1) Úrad vlády a Ministerstvo financií Slovenskej republiky založia agentúru do 31. decembra 2022.
(2) Výška príspevku každého člena agentúry podľa odseku 1 na činnosť agentúry na rok 2022 je 333 000 Eur."
33. Za čl. 1 sa vkladajú nové články II. a III., ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších v znení zákona č. 196/2000 Z. z., zákona č. 276/2001 Z. z., zákona č. 436/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 520/2003 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 382/2008 Z. z., zákona č. 488/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 260/2011 Z. z., zákona č. 356/2013 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 112/2019 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z. a zákona č. 457/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4a ods. 1 sa slová „§ 20 ods. 1 písm. a), b) a d) až f)" nahrádzajú slovami „§ 20 ods. 1 písm. a), b), d) až f) a i)".
2. V § 4a sa odsek 2 dopĺňa a písmenom f), ktoré znie:
„f) ide o určenie maximálnej ceny nájmu bytov podľa osobitného predpisu.^7c)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 7c znie:
,,7c) Zákon č. .../2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
3. V § 7 a § 11 ods. 1 sa slová „§ 20 ods. 1 písm. a), b) a d)" nahrádzajú slovami „§ 20 ods. 1 písm. a), b), d) a i)".
4. V § 20 sa odsek 1 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i) vláda Slovenskej republiky."
5. V § 20 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Vláda Slovenskej republiky vykonáva pôsobnosť podľa odseku 2 písm. b) až d) v oblasti maximálnych cien nájmu bytov podľa osobitného zákona.^7c)''.
Doterajšie odseky 7 a 8 sa označujú ako odseky 8 a 9.
6. V § 20 ods. 9 sa slová „v odsekoch 2 až 6" nahrádzajú slovami „v odsekoch 2 až 7". Ježišmaria....(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
To je súčasťou pozmeňujúceho návrhu?

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Nie. (Smiech.)
Čl. III
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 2012/2003 Z. z. (správne: 212/2003 Z. z., pozn. prepis.), zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 406/2015 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 478/2021 Z. z. a zákona č. 125/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 141c sa vkladá § 141d, ktorý vrátane nadpisu znie, citujem:
„§ 141d Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie
Policajtovi môže byt' poskytnutý príspevok na štátom podporované nájomné bývanie v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.^32d)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 32d znie:
„32d) § 152c Zákonníka práce.".
Doterajšie články II až IX sa primerane prečíslujú.
Nový článok III nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
34. Pôvodný článok II znie:
„Čl. II
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 369/1999 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 660/2002 Z. z., zákona č. 174/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 454/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 216/2008 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z., zákona č. 190/2014 (správne: 190/2013, pozn. prepis.) Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 125/2014 (správne: 125/2015, pozn. prepis.) Z. z., zákona č. 125/2014 (správne: 125/2016, pozn. prepis.) Z. z., zákona č. 254/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 234/2019 Z. z., zákona č. 395/2019 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z. a zákona č. 101/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 7 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Ohlasovňa oznamuje Agentúre štátom podporovaného nájomného bývania^5aa) na jej žiadosť dátum začiatku, skončenia a zrušenia trvalého pobytu občana v obci v bytoch štátom podporovaného nájomného bývania.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 5aa znie:
„5aa)Zákon č. .../2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
35. V pôvodnom čl. III § 152c odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi, ktorý je nájomcom bytu štátom podporovaného nájomného bývania na základe nájomnej zmluvy podľa osobitného predpisu, príspevok na štátom podporované nájomné bývanie, v sume najviac 4 eurá na meter štvorcový podlahovej plochy bytu, najviac však v sume 360 eur za kalendárny mesiac, ak je zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa § 49, sa suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie za kalendárny mesiac podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. U zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ uzatvoril pracovný pomer v priebehu kalendárneho mesiaca, sa suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom počtu kalendárnych dní od začiatku pracovného pomeru k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a počtu kalendárnych dní v poslednom mesiaci. Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie sa zaokrúhľuje na najbližšie eurocent nahor.
(2) Ak má súčasne zamestnanec uzatvorený pracovný pomer s viacerými zamestnávateľmi, zamestnanec si môže za kalendárny mesiac požiadať o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie len u jedného zamestnávateľa.".
36. V pôvodnom čl. III sa § 152c dopĺňa odsekom 5, ktorý znie, citujem:
„(5) Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie je splatný najneskôr posledný deň mesiaca nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje.".
37. Pôvodný článok III nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
38. Za pôvodný čl. III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie:
„Čl. IV
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 2015/2004 (správne: 215/2004, pozn. prepis.) Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 447/2004 Z. z., zákona č. 726/2004 (správne: 729/2004, pozn. prepis.) Z. z., zákona č. 254/2005 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 404/2006 Z. z., zákona č. 256/2007 Z. z., zákona č. 327/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 614/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 591/2008 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č. 199/2009 Z. z., zákona č. 602/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 400/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 190/2013 Z. z., zákona č. 37/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021
Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z. a zákona č. 127/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 193 sa za slová „§ 152b," vkladajú slová „§ 152c,".".
Doterajšie články IV až IX sa primerane prečíslujú.
Nový článok IV nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
39. Pôvodný článok IV znie:
„Čl. IV
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 351/2004 Z. z., zákona č. 405/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 654/2004 Z. z., zákona č. 78/2005 Z. z., zákona č. 172/2005 Z. z., zákona č. 474/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 456/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 617/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 165/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 403/2009 Z. z., zákona č. 505/2009 Z. z., zákona č. 557/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 37/2010 Z. z., zákona č. 372/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 287/2012 Z. z., zákona č. 60/2013 Z. z., zákona č. 313/2013 (správne: 311/2013, pozn. prepis.) Z. z., zákona č. 313/2013 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 172/2015 Z. z., zákona č. 339/2015 Z. z., zákona č. 358/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 171/2016 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 378/2016 Z. z., zákona č. 138/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 313/2018 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 72/2021 Z. z., zákona č. 187/2021 Z. z., zákona č. 368/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 55/2022 Z. z., zákona č. 137/2022 Z. z. a zákona č. 172/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 24 ods. 12 sa za číslo, citujem „11", koniec citácie, vkladajú slová, citujem „a založenie Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania".".
40. V pôvodnom čl. V bod 1 znie:
„1. V § 5 sa odsek 7 dopĺňa písmenom p), ktoré znie:
„p) suma príspevku poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom na štátom podporované nájomné bývanie podľa § 152c Zákonníka práce; ak zamestnávateľ súčasne poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie podľa písmena n) alebo došlo k zámene zdaniteľnej mzdy zamestnanca s príspevkom podľa § 152c Zákonníka práce, suma príspevku podľa tohto písmena sa nepovažuje za oslobodený príjem.".".
41. V pôvodnom čl. V sa vypúšťajú body 2 a 3. Doterajšie body 4 až 7 sa primerane prečíslujú.
42. V pôvodnom čl. V bode 4 sa slová „písm. c) dopĺňa bodom 9" nahrádzajú slovami „sa písmeno c) dopĺňa deviatym bodom" a slová „v súvislosti s realizáciou podnikovej sociálnej politiky" nahrádzajú slovami „v súvislosti s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa".
43. V pôvodnom čl. V sa vypúšťajú body 5 až 7.
44. Pôvodný článok V nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
45. Pôvodný článok VI znie:
„Čl. VI
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 651/2004 Z. z. zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 523/2005 Z. z., zákona č. 656/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 593/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z., zákona č. 471/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 490/2010 Z. z. zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 360/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 268/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona č. 297/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 323/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 369/2018 Z. z., zákona č. 317/2019 Z. z., zákona č. 318/2019 Z. z., zákona č. 368/2019 Z. z., zákona č. 344/2020 Z. z., zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 346/2021 Z. z. a zákona č. 408/2021 Z. z. sa dopĺňa takto:
Poprosím 10 sekúnd prestávku.
V § 27 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Znížená sadzba dane 5 % zo základu dane sa uplatňuje na:
a) dodanie stavby alebo časti stavby, vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba alebo časť stavby stojí, ktorá spĺňa podmienky stavby štátom podporovaného nájomného bývania^6ag) v rámci sociálnej politiky štátu a prijímateľom plnenia je prenajímateľ bytu štátom podporovaného nájomného bývania^6ah), ktorý má uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu^6ai) štátom podporovaného nájomného bývania, v ktorej je táto stavba špecifikovaná, okrem dodania nebytových priestorov,
b) obnovu a prestavbu stavby alebo časti stavby vrátane stavebných a montážnych prác na stavbe, ktorá spĺňa podmienky stavby štátom podporovaného nájomného bývania a prijímateľom plnenia je prenajímateľ bytu štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý má uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu štátom podporovaného nájomného bývania, v ktorej je táto stavba špecifikovaná okrem obnovy a prestavby stavieb vrátane stavebných a montážnych prác, ktoré sa vzťahujú na nebytové priestory."
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.
Poznámky pod čiarou k odkazom 6ag až 6ai znejú:
„6ag) § 2 písm. b) zákona č. .../2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.
6ah) § 2 písm. g) zákona č. .../2022 Z. z.
6ai) § 2 písm. j) zákona č. .../2022 Z. z.".".
Pôvodný článok VI nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
46. Pôvodný článok VIII nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
47. Pôvodný článok VII sa vypúšťa.
Doterajšie články VIII a IX sa primerane prečíslujú.
48. V pôvodnom článku IX sa slová: „1. októbra 2021" nahrádzajú slovami: „1.júla 2022".
Toto je posledný bod pozmeňujúceho návrhu. Mimo témy, ako určite budem iniciátorom zmeny zákona o rokovacom poriadku, aby nebola povinnosť takto čítať tieto ustanovenia, pretože si myslím, že ten, kto to vymyslel, by mal dostať asi Nobelovu cenu. A prídem s tým, aby došlo k zmene rokovacieho poriadku.
Ale záverom, ak môžem poprosiť, ide o veľmi dôležitý zákon o podpore štátom nájomného bývania, pretože musíme si uvedomiť, že máme veľmi ťažkú situáciu, čo sa týka aj hospodárskej situácie nielen na Slovensku, ale aj v našom regióne. Máme tu vojnový konflikt na východe od nás, takže myslím si, že nielen teraz, keď máme tri mesiace od vzniku vojny, ale určite v dohľadnej dobe bude veľký nápor na ubytovacie jednotky na Slovensku. Musíme si uvedomiť, že tu máme aj obrovskú infláciu a nárast cien stavebného materiálu, takže vláda, ale aj tento parlament musí dbať a myslieť na to, že musíme byť pripravení zvládnuť takúto situáciu, aby nedošlo k tomu, že sa celý tento segment zastaví alebo že by došlo k úpadku v rámci výstavby bývania na Slovensku.
Ja som bol iniciátorom zmien zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Za posledný rok som predložil dve zmeny, ktoré výrazným spôsobom pomohli samosprávam pri riešení bytovej otázky v rámci jednotlivých obcí, ale práve to, že došlo k výraznému nárastu cien stavebného materiálu, taktiež aj, bohužiaľ, k postupu z Úradu pre verejné obstarávanie, kde niektoré obce dostali pokuty, pritom neboli, neboli na záver dňa tým hlavným vinníkom, tak výsledok je ten, že samospráva je v stave, keď sa jej nie veľmi chce ísť do výstavby nájomného bývania. Myslím si, že tu by už mal zasiahnuť štát, a štát vo výraznej miere by mal ukázať, že tomuto segmentu by sa mala dať oveľa väčšia váha a väčší význam.
Ja si osobne myslím, že tento zákon je taká prvá lastovička nato, aby sme otvorili tento, zaktivizovali výstavbu nájomných bytov na Slovensku, pretože v rámci aj stredoeurópskeho priestoru, aj Európy patríme k štátom, ktorý má najmenší podiel nájomného bývania na počet obyvateľov. Takže ja si myslím, že aj keď dôjde k prijatiu tohto zákona a keď sa tí prví zamestnávatelia veľkí pustia s podporou štátu do výstavby nájomného bývania na Slovensku, možno dôjde k tomu, že uvidíme, že niektoré ustanovenia bude potrebné špecifikovať lepšie alebo zefektívniť ich, čiže ja si osobne myslím, že aspoň otvorme túto tému týmto spôsobom, že prijmeme tento zákon, aby sme vo výraznejšej miere podporili trh a segment nájomného bývania na Slovensku.
Ďakujem pekne, za mňa všetko.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako poslanec Národnej rady predkladám návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania, ktorého cieľom je vytvoriť prostredie, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a záruku dlhodobého bývania.
Predkladaný návrh zákona si kladie za cieľ riešiť aktuálny problém v oblasti bývania na Slovensku, a to je fyzická a cenová dostupnosť bývania pre široké skupiny obyvateľstva. Na Slovensku aktuálne chýba približne 200-tisíc bytov. Toto číslo reflektuje očakávané zmeny v štruktúre obyvateľstva. To znamená vývoj počtu cenzový domácnosti a demokratický vývoj. Fyzický nedostatok bytového fondu je spôsobený pružnosťou stavebného priemyslu reagovať na neustále rastúci dopyt po bývaní, ktorý brzdí zastaraný stavebný zákon a dĺžka získania stavebného povolenia. S neustálym rastom cien nehnuteľností a sprísňovaním podmienok na hypotekárnom trhu však narastá skupina obyvateľstva, ktorí si aj napriek trvalému príjmu nie sú schopní zabezpečiť vlastné bývanie v podobe hypotéky alebo komerčného nájmu, respektíve táto forma bývania predstavuje z dlhodobého hľadiska neúnosné finančné zaťaženie jednotlivých domácností v rámci Slovenska.
Aktuálny vývoj udalostí spôsobuje, že bývanie sa kvôli významnému rastu cien nehnuteľností, 9-percentnej inflácii, sprísneniu podmienok zo strany Národnej banky Slovenska na získanie hypotekárnych úverov a zvýšenie úrokových sadzieb, ale aj migračnej vlny prichádzajúce z Ukrajiny stáva ešte menej dostupných, a to predovšetkým pre matky a otcov samoživiteľov. Rozvinutý a diverzifikovaný sektor bývania je pritom nevyhnutným predpokladom pre uspokojenie potrieb všetkých skupín obyvateľstva v závislosti od ich príjmových možností.
Segment nájomného bývania predstavuje na Slovensku iba okrajovú formu bývania. Podľa údajov z Eurostatu rok 2019 tvorí nájomný sektor iba 9 % z celkového bytového fondu a štátne nájomné bývanie tvorí len 3 %. Nájomné bývanie je preto téma, ktorá v posledných rokoch vzbudzuje čoraz väčšiu pozornosť, a to najmä z dôvodu čoraz väčšej nedostupnosti vlastného bývania pre narastajúcu skupinu obyvateľstva, ktorá je označovaná ako „missing middle“, teda ľudia, ktorých príjem je vyšší ako kvalifikačné kritériá na príspevok podpory bývania, napríklad od ministerstva dopravy a výstavby, ako aj štátneho fondu rozvoja bývania, ale zároveň si nemôžu dovoliť komerčnú splátku hypotéky. Mladí ľudia to preto veľakrát riešia spôsobom vzájomného spájania sa a delenia nákladov na, za prenajaté bytové jednotky, čo negatívne vplýva na ich plány založiť si vlastnú rodinu.
Tým, že obyvateľstvo Slovenskej republiky sa čím ďalej tým viac zadlžuje, tak aj samotná pomoc od priamych rodinných príslušníkov sa časom stane menej reálna a mladí ľudia budú pri riešení svojej bytovej otázky odkázaní iba na seba a na svoje schopnosti.
Nájomné bývanie s regulovaným nájmom je rozšírenou formou bývania vo viacerých krajinách Európskej únie, ako je Holandsko, Rakúsko, Fínsko alebo Dánsko, a z toho dôvodu je potrebné ísť cestou výstavby nájomných bytov a tým pomôcť ľuďom sa dostať k primeranému bývaniu, nakoľko bývanie je jedným zo sociálnych práv a základnou ľudskou potrebou, pričom jeho kvalita a dostupnosť je jeden z hodnotiacich ukazovateľov životnej úrovne obyvateľstva. Práve z uvedeného dôvodu predkladám tento návrh zákona o štátom podporovanom nájomnom bývaní a myslím si, že do detailov pôjdem v rámci rozpravy. Takže za mňa v úvodnom slove všetko zatiaľ a ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci.
V súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu. Je určená na ministra dopravy a výstavby pána Doležala.
Je zrejmé, že región Zemplína bez poriadnej cestnej infraštruktúry výrazným spôsobom zaostáva za inými regiónmi Slovenska. O tom, že Michalovce, Sobrance a Humenné sú v 21. storočí chýbajúcim napojením na diaľničnú sieť doslova odrezané od sveta, netreba hádam nikomu zdôrazňovať. Mnohí mladí ľudia odtiaľ z uvedeného dôvodu odišli a región Zemplína tak má nejasnú perspektívu. Je však aj zrejmé, že významná je nielen výstavba diaľnic a rýchlostných ciest, ale aj ciest I. triedy.
Jedným z mimoriadne dôležitých úsekov v regióne Zemplína je križovatka ciest I/18 a I/74 v meste Strážske v okrese Michalovce, ktorej výstavba je dôležitá z dôvodov veľkého počtu smrteľných nehôd, a s tým spojenej vysokej nebezpečnosti a rizikovosti daného cestného úseku. V rámci tohto úseku sú dlhé roky ohrozované najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, pričom predmetný úsek je tiež dopravnou tepnou medzi okresmi Michalovce, Humenné a Vranov nad Topľou.
V rámci technologického postupu daného úseku sa jedná o prestavbu priesečnej neriadenej križovatky ciest I/18, I/74 a miestnou komunikáciou na okružnú križovatku so spojovacími vetvami. Predpokladaná hodnota zákazky je 750 000 eur bez DPH a prestavba križovatky by mala byť spolufinancovaná z fondov Európskej únie.
Verejné obstarávanie bolo vyhlásené minulý rok v mesiaci jún, ale k dnešnému dňu nie je potvrdená platnosť predložených ponúk, a tým nie je verejné obstarávanie ešte definitívne ukončené. Výstavba tohto kruhového objazdu sa pôvodne očakávala ešte v roku 2020, pričom omeškanie spôsobilo aj odvolanie sa jedného z uchádzačov zapojených do verejného obstarávania. Verejné obstarávanie už vtedy bolo v záverečnej fáze, pričom bol významný, vyzvaný úspešný uchádzač na súčinnosť, teda predloženie dokladov k podpisu zmluvy o dielo.
Momentálne ma však kontaktovalo viacero občanov z mesta Strážske, či sú pravdivé informácie, že súťaž nemá svojho víťaza a Slovenská správa ciest musela súťaž zrušiť z dôvodu, že žiadna firma, ktorá sa zapojila do verejnej súťaže, nemala záujem zmluvu podpísať z dôvodu obáv z ďalších veľkých zvyšovaní cien stavebného materiálu. Je zrejmé, že situácia je v danom segmente mimoriadne zložitá a veľké zdražovanie vytvára pre stavebný segment veľké riziká, ale obyvatelia troch mimoriadne dopravne exponovaných okresov by chceli mať informáciu, čo sa deje momentálne s prípravou výstavby kruhového objazdu.
A práve v nadväznosti na uvedené skutočnosti by som sa vás chcel opýtať, pán minister dopravy a výstavby, na nasledovné:
1. Vo veci výstavby okružnej križovatky v meste Strážske konkrétne na križovatke ciest I. triedy I/18 a I/74 medzi ulicami Mierová, Osloboditeľov a Vihorlatská sa chcem informovať, aký je ďalší časový a procesný harmonogram a postup zo správy Slovenskej správy ciest. Napríklad prípadné navýšenie rozpočtu a opätovné vyhlásenie novej súťaže.
Ďakujem.