Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť rešpektovanie práv a slobôd odsúdených a obvinených osôb umiestnených vo väzbe v oblasti práva na ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností.
Podľa ustanovenia čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromní, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom. Výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. Z uvedeného ustanovenia následne vychádzajú príslušné ustanovenia zákonnej úpravy výkonu trestu odňatia slobody a zákonnej úpravy výkonu väzby upravujúcej korešpondenciu odsúdených, resp. obvinených, ktorej zákaz na nahliadnutie zo strany ZVJS sa okrem iného obmedzuje len na korešpondenciu medzi odsúdeným, resp. obvineným a jeho obhajcom.
Okrem Ústavou Slovenskej republiky zaručených základných ľudských práv a slobôd podľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom a postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Odsúdení, resp. obvinení sú v mnohých prípadoch účastníkmi civilných konaní alebo správnych konaní, ktoré nemajú žiadnu súvislosť s výkonom trestu odňatia slobody alebo s väzobným stíhaním.
V uvedených konaniach sú spravidla zastúpení právnym zástupcom, ktorý poskytujúc právne služby je povinný komunikovať so zastúpeným osobitne a osobne, ako aj v písomnej forme, a v tejto súvislosti je nežiaduca kontrola korešpondencie zo strany príslušníkov ZVJS alebo ich prítomnosť pri telefonickom alebo osobnom styku odsúdeného, resp. obvineného a jeho právneho zástupcu.
K nežiaducim situáciám dochádza predovšetkým pri žalobách vo veci ochrany osobností smerujúcich napríklad proti výkonu, proti ústavom na výkon trestu odňatia slobody alebo proti ústavom na výkon väzby, prípadne proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré sa vyskytujú nie v malej miere. V prípade uvedených žalôb kontrolou korešpondencie alebo prítomnosťou príslušníka ZVJS pri osobnom alebo telefonickom kontakte odsúdeného, resp. obvineného s jeho právnym zástupcom dochádza k porušovaniu základnej zásady civilného súdneho konania rovnosti sporových strán zakotvenej v čl. 6 civilného sporového konania.
Z uvedeného dôvodu preto účelom predmetnej legislatívnej úpravy je rozšíriť okruh subjektov o právneho zástupcu tak, aby v prípade poskytovania právnych služieb odsúdenému advokátom nielen v postavení obhajcu, ale aj v postavení právneho zástupcu nedochádzalo k nežiaducej kontrole korešpondencie, týkajúcej sa predmetu, v ktorom je odsúdený zastúpený, či už v civilnom konaní, alebo v správnom konaní, ktoré nemajú žiadnu súvislosť ani vplyv na výkon trestu odňatia slobody. Súčasne sa z vyššie uvedeného dôvodu upravuje aj právo odsúdeného na telefonický kontakt s právnym zástupcom obdobne, ako toto právo má aj v prípade obhajcu.
Táto legislatívna úprava, som vysvetlil, že čo je jej účelom a účinnosť tejto úpravy tohto predkladaného zákona aj so zohľadnením legisvakačnej lehoty sa navrhuje od 1. januára 2023.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Cieľom uvedeného predloženého zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní o jeden nový deň, a to – 22. september, ako „Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch“.
Význam zavedenia tohto pamätného dňa boja proti nenávistným prejavom na deťoch je nasledovný: násilie sa nedotýka iba tých, na ktorých je páchané. Týka sa nás všetkých. Nenávistné prejavy rozširujú, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú nenávisť, xenofóbiu, rasizmus, antisemitizmus či iné formy nenávisti založené na diskriminačnom a stereotypnom vnímaní, neznášanlivosti a nevraživosti voči osobám a skupinám osôb na základe ich pohlavia, pôvodu, rodu, sexuálnej orientácie, náboženskej alebo etickej príslušnosti.
Nakoľko prevencia nielen v školskom prostredí je veľmi dôležitým systémom opatrení predchádzania rizikového správania sa žiakov a študentov, ustanovením pamätného dňa chceme docieliť, aby sa venoval adekvátny priestor tejto problematike naprieč základnými a strednými školami na Slovensku.
Zároveň tým chceme upriamiť pozornosť verejnosti, médií, neziskových organizácií a mienkotvorných osobností na Slovensku, aby sa vytvoril celospoločenský diskurz, kde by sa vymedzili hranice voči narastajúcim prejavom agresie, šikany a netolerantného správania s cieľom aktívne vplývať na mládež a ukazovať im pozitívne vzory správania.
O nenávistných prejavoch možno hovoriť ako o globálnom probléme. Internet a sociálne siete totiž umocnili ich bezhraničný presah a nekontrolovateľnú distribúciu v čase a online priestore a deti a mladiství sú v tomto kontexte najzraniteľnejším článkom. Nenávistné prejavy majú široký dosah nielen na samotnú obeť a jej okolie, ale sú veľmi škodlivé v kontexte sociálnej súdržnosti.
Navrhovaný dátum 22. septembra súvisí s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, kedy by bolo vhodné venovať priestor tejto problematike. Zároveň je však potrebné podotknúť, že vedenie škôl je prvé týždne nadmieru zaťažené agendou spojenou so zberom dát, evidencie žiakov a študentov a podobne. Preto je termín 22. septembra vhodný na to, aby tematické debaty a edukatívne podujatia prebiehali aj v exteriéri, čím sa vytvorí priaznivejšie prostredie na otvorenú diskusiu a zapojenie všetkých aktérov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Áno, bolo tu spomenuté, že, taká rečnícka otázka, či sa nájde 90 poslancov, ktorí ústavným zákonom by rozhodli o skrátení volebného obdobia. Ja sa zase vrátim do toho roku 2011. Tam vtedy bola taká politická situácia, že vtedajšia politická reprezentácia sa rozhodla 143 hlasmi rozhodnúť o skrátení volebného obdobia ústavným zákonom. Čiže tam bola obrovská podpora naprieč celým politickým spektrom, opozíciou, koalíciou.
Takže ja si myslím, že keď je situácia v spoločnosti tak napätá a samotná politická reprezentácia, čo sú volení zástupcovia zastupiteľskej demokracie toho ľudu, rozhodnú, že možnosť skrátiť volebné obdobie, tak to urobia. A jednoducho ja aj chcem kolegom povedať, že tým, že dávame takýto návrh o možnosti skrátiť volebné obdobie (povedané so smiechom), keď prejde ústava, zmena ústavy, neznamená to automaticky predčasné voľby. Tá možnosť je daná pre súčasné volebné obdobie aj pre budúce volebné obdobia, tak aby sme sa ústavne komfortným spôsobom vysporiadali s nálezom Ústavného súdu z júna 2021. Čiže stále opätovne hovorím, že tu nemusí byť nejaký strach zo strany niektorých poslancov alebo politických strán, jednoducho je to možnosť aj pre ďalšie volebné obdobia v prípade, ak dôjde k takej situácii, že tá situácia v spoločnosti bude vyslovene napätá a tá politická reprezentácia už nebude vládať a možnosť aktívne riešiť veci, tak môže sa obrátiť na konkrétne ustanovenie ústavy, ktoré my teraz meníme. To vsjo.

Tak samozrejme, že tá diskusia o možnosti v zmenách ústavy by mala prebiehať dlhý čas, začala už de facto začiatkom tohto roku, keď som podával ten prvý návrh na zmenu ústavy, kde bola možnosť skrátiť volebné obdobie ústavným rozhodnutiam alebo referendom. Ja poviem napríklad, samozrejme, že je to rozdielne v rámci jednotlivých právnych poriadkov, máme štáty, kde dokonca k zmene ústavy môže dôjsť vo viacerých, že je tam podmienka, taxatívna podmienka, že k tej zmene môže dôjsť len vyslovene cez dve, možno tri volebné obdobia. Že parlamenty v toch, v tých troch volebných obdobiach musia potvrdiť tú zmenu ústavy.
My máme úplne inú situáciu, čo sa týka celkovo ako tej diskusie, hovorím, že tá diskusia už prebieha dlhšie, takže mohli sme sa už trošku na to pripraviť aj podrobnejšie. A čo sa týka aj volebných programov jednotlivých strán, tak samozrejme, že v, poďme sa dohodnúť na nejakom stretnutí s tým, že aj pred polrokom sme dávali tú možnosť okrúhle, okrúhleho stola. Niektoré strany to využili, niektoré strany to nevyužili, čiže my sme vtedy aj kontaktovali predsedu Ústavného súdu, aby sme sa dohodli na nejakej komunikácii o týchto možnostiach. Pretože si plne uvedomujeme, že zmena ústavy nie je nejaký jednoduchý krok ako pri zmene obyčajného zákona, že je tam potrebná nejaká širšia spoločenská, odbornejšia diskusia.
Takže my určite ako zo SME RODINA sme na to pripravení, aby sme si k tomu sadli a v tejto otázke komunikujeme aj s niektorými ústavnými právnikmi. Takže veď to nepodceňujeme. Samozrejme, že sú aj z vášho volebného programu veci, ktoré sa nám pozdávajú. Takže my určite nie sme nejak v pozícii, že by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Máme tu diskusiu a k zmene ústavy, ktorá by pripúšťala skrátenie volebného obdobia. A ja by som sa tak vrátil jedenásť rokov dozadu. Bol október 2011 a vtedajšia politická reprezentácia sa dohodla na tom, aby si skrátila volebné obdobie s tým, že v marci 2012 došlo k tým voľbám. Rozdiel oproti súčasnosti je však v tom, že vtedy nedošlo k vydaniu, k nálezu Ústavného súdu, ktorý to vyslovene neumožňoval.
Teraz máme situáciu inú. V 2021 v júni vydal Ústavný súd nález, ktorým jasne povedal, že teraz je karta na strane Národnej rady, aby v prípade, ak chce, tak môže zmeniť text ústavy tak, aby na základe ústavy bolo možné skrátiť volebné obdobia a Národná rada, aby sa sama rozpustila. Počúvam tu diskusiu veľmi podrobne. Samozrejme, bolo tu spomenutých viacero otázok, o ktorých sa môžeme baviť, o tom predmete diskusie. Ja viem, chápem, jedná sa o zmenu ústavy, ide o najvyššiu právnu normu v štáte, takže samozrejme, že mala by tu byť možno taká vecnejšia, odbornejšia, väčšia diskusia. Môžeme tu robiť nejaké konferencie na hrade za prítomnosti ústavných právnikov, ale ja si myslím, že tie názory, ktoré vydali ústavní právnici sú už verejne prístupné. Máme nález Ústavného súdu, máme odlišné stanoviská sudcov, ktorí nepodporili rozhodnutie toho nálezu Ústavného súdu. Lebo je veľmi diskutabilný ten nález. Ja aj súhlasím s niektorými kolegami aj z opozície, že môžeme o tom polemizovať, ale na druhej strane musím aj na záver povedať unblock, že musíme rešpektovať to rozhodnutie Ústavného súdu.
Sú tam aj otázky o možnosti alebo riziku zásahu do aktívneho volebného práva občanov Slovenskej republiky, pretože môže to mať vplyv na ten článok 30 v Ústave Slovenskej republiky, že sa môže obmedziť aktívne volebného práva občana tým, že dôjde k skráteniu volebného obdobia alebo k pozastaveniu výkonu mandátu poslanca, že nebude vykonávať ten mandát na štyri roky, ale možno na dva, tri, tri a pol roka. Takže je to, samozrejme, diskutabilné.
Na druhej strane môžeme sa baviť aj o tom, že ako to bolo ešte vo februárovej úprave, ako povedal aj pán predseda Ústavnoprávneho výboru, že tam bola taká barlička, taká brzda, že to referendum by sa nemalo konať buď v prvý alebo posledný rok toho volebného obdobia. Že by tam bolo kvázi také moratórium. Môžeme sa baviť o tom, že tá hranica 350-tisíc občanov by sa zvýšila na väčší počet, aj keď ja si myslím, že riziko toho nadužívania referenda znie v slovenských právnych podmienkach ako vtip. Pretože, keď si pozrieme napríklad v tom istom období, časovom období, ku koľkým referendám došlo napríklad v Taliansku, tam tuším bolo tých 14 referend, v Slovinsku dokonca bolo tuším 20 referend počas toho obdobia. Na Slovensku bolo 8 referend, takže hovoriť o nejakom nadužívaní inštitútu referenda v slovenských podmienkach by som bral ako vtip.
Je tu možnosť, samozrejme, z toho ústavného hľadiska sa baviť o tých viacerých možnostiach, ako upraviť tieto možnosti, ale čo sa týka občana. Ja tu mám svoj vlastný názor a budem si za ním stáť, a to som povedal aj verejne, že jednoducho zdrojom moci v zastupiteľskej demokracii je občan, je človek. V našom prípade Slovák, Slovenka. Jednoducho postaviť toho poslanca nad úroveň občana si myslím, že je dosť tancovanie po tenkom ľade. Zdrojom moci je teda ľud, je občan Slovenskej republiky a jednoducho tým sluhom, či sa nám to páči, alebo nie, je poslanec Národnej rady. Takže ja si myslím, že určite v tom druhom čítaní budeme diskutovať aj k tomu zneniu pozmeňujúceho návrhu. Ja očakávam, že možno prídu aj ďalšie politické strany s pozmeňujúcimi návrhmi.
Poďme otvárať napríklad aj otázku, akú otvoril pán predseda ústavnoprávneho výboru o zmene ústavy, o nemožnosti posudzovania, ústavného posudzovania v ústavných zákonoch s ústavou zo strany Ústavného súdu, že Ústavnému súdu sa to zobralo.
Ja len taká kacírska otázka. Predstavte si teraz prípad, že by Národná rada sa zajtra uzniesla a rozhodla, že si skrátime volebné obdobie ústavným zákonom. A teraz my sme zobrali Ústavnému súdu možnosť posudzovania ústavnosti tých, týchto ústavných zákonov. No podľa tejto úpravy by podľa môjho názoru Ústavný súd nemohol posudzovať, či je ústavný, alebo protiústavný. Takže je to také, také tancovanie na veľmi tenkom ľade a ja vítam tú diskusiu, poďme sa určite o tom baviť. Som, ako som otvorený aj, aj kolegovi, aj kolegyňa Hajšelová zneniam pozmeňujúcich návrhov. Jednoducho otvorme túto otázku. Ja hovorím, že, podotýkam, zdrojom moci je ľud, je občan Slovenskej republiky, takže dajme mu tú možnosť viac rozhodovať v tej zastupiteľskej demokracii, viac byť aktívny na správe veci verejných a určite aj toto je priestor na to, aby sme otvorili túto odbornú diskusiu v pléne Národnej rady.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Cieľom návrhu je reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z minulého roka uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Ústavný vývoj v strednej a východnej Európe podnietil aj Benátsku komisiu k vydaniu stanoviska, v ktorom vyjadrila svoj názor, že skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom nie je v tomto priestore obvyklé a v prípade, ak už má byť v konkrétnom štáte prípustné, je nutné výslovné zakotvenie tohto mechanizmu v dotknutej ústave. Hlasovanie vedúce k predčasnému skončeniu volebného obdobia parlamentu by malo byť možné len na základe explicitného ústavného zmocnenia. Obdobný názor vyjadril aj ústavný súd vo svojom náleze z minulého roka 7/2021.
Ak majú jednotliví dotknutí voliči právo voliť svojich zástupcov, potom by mali mať aj právo svojich zástupcov odvolávať. Odvolacie referendum poskytuje voličom príležitosť robiť neustále nezávislé a demokratické rozhodnutia o tom, kto a ako bude vládnuť. Zastupiteľská demokracia poskytuje túto príležitosť raz za určité obdobie rokov v závislosti od ustanovenej dĺžky volebného obdobia. Takto zvolení zástupcovia následne prevezmú kontrolu a rozhodovanie v danom systéme a občania bez možnosti ich odvolania ostávajú bez konkrétnej príležitosti rozhodnúť proti svojim zvoleným zástupcom, pokiaľ tí vykonávajú mandát v rozpore so svojimi predchádzajúcimi prísľubmi.
Medzi jednotlivými členskými štátmi Rady Európy môžeme v súčasnosti nájsť dva štáty, ktorých právny poriadok predpokladá možnosť ľudového hlasovania o odvolaní celoštátneho parlamentu z iniciatívy samotného ľudu. Sú nimi jednak Lichtenštajnsko a Lotyšsko a identifikácia týchto dvoch štátov je aj výsledkom informácií uvedených Benátskou komisiou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Kolegovia, prosím, keby ste diskusné kluby a krúžky robili vzadu v kaviarni, lebo neni počuť pána poslanca Svrčeka. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Navrhovaná zmena Ústavy Slovenskej republiky spočíva predovšetkým v doplnení čl. 73 Ústavy Slovenskej republiky o možnosť skrátiť volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky ústavným zákonom alebo referendom. Navrhovaná zmena ústavy, tak ako som na začiatku povedal, reaguje na nález Ústavného súdu z minulého roka. Zároveň, pokiaľ by platným výsledkom referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady bolo rozhodnutie predpísaného počtu občanov Slovenskej republiky skrátiť volebné obdobie Národnej rady, volebné obdobie by skončilo v deň uvedenom v referende. Rovnako sa navrhuje zaradiť do Ústavy Slovenskej republiky povinnosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásiť voľby do Národnej rady do siedmich dní od uverejnenia platného výsledku referenda v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
V súvislosti s ustanovením možnosti skrátiť volebné obdobie Národnej rady sme zvažovali aj možnosť ustanoviť moratórium, počas ktorého v rámci volebného obdobia by sa nemohlo konať takéto referendum, čiže buď prvý, alebo posledný rok tohto volebného obdobia. Nakoniec sme sa rozhodli, že toto by malo byť predmetom aj diskusie v rámci prvého čítania k tomuto predloženému návrhu.
Ďalej sa navrhuje, vychádzajúc z doterajšej ústavnej praxe, umožniť aj Národnej rade Slovenskej republiky na základe výslovného ústavného titulu, zohľadňujúc názor Ústavného súdu Slovenskej republiky z nálezu, ktorý som citoval, prijať ústavný zákon, ktorým si sama skráti prebiehajúce volebné obdobie.
Ďakujem pekne, ako navrhovateľ som špecifikoval text tejto predloženej novely a poprosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, pani poslankyňa Žitňanská, že ste predložili takýto pozmeňujúci a doplňujúci návrh a ja som normálne aj nemilo prekvapený, že v 21. storočí ešte dochádza k takýmto situáciám, že máme pacientov vo vegetatívnom stave a tí rodinní príslušníci musia podstupovať takúto administratívnu, ale možno aj psychickú tortúru každých šesť mesiacov a žiadať o takýto súhlas poisťovne.
Ja si myslím, že určite bude mať tento návrh v pléne podporu a je mi aj ľúto, že práve ešte v tomto období musíme riešiť takéto situácie, že už to dávno malo byť odstránené. Takže za mňa môžem určite povedať, že budete mať odo mňa podporu a veľmi kvitujem takýto postup z vašej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Taktiež v súvislosti s týmto vládnym návrhom zákona predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Jedná sa o to, že v bode 1 ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s bodom 2. V bode 2 sa navrhuje zavedenie nového správneho poplatku za schválenie skúšobnej prevádzky vozidla vo výške 10 eur a sa skúšobná prevádzka vozidla vykonáva ako výskumná úloha a typový schvaľovací orgán má záujem o výsledky tohto výskumu z dôvodu zmeny technických požiadaviek. Napríklad ak výskum inovatívnych technológii vedie k zmene prispôsobeniu technických požiadaviek pre schválenie vozidla na prevádzku v cestnej premávke. V bode 3 sa navrhuje zase vybratie trojnásobku správneho poplatku pri žiadosti o urýchlené konanie do 5 pracovných dní aj v prípade vnútroštátneho schválenia jednotlivo dokončovaného vozidla.
V súvislosti s týmto predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ide o toto znenie: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
V čl. II sa vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
"1. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA, položka 67 písm. y) sa za slovo "vozidla" vkladajú slová "inej ako v písmene z".
2. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA sa položka 67 dopĺňa písmenom z), ktoré znie:
"z) povolenie skúšobnej prevádzky vozidla, ak sa skúšobná prevádzka vozidla vykonáva v rámci výskumu na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky a typový schvaľovací orgán má záujem o výsledky tohto výskumu z dôvodu zmeny technických požiadaviek 10 eur".
3. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA položka 68 v časti - Splnomocnenie v 3. bode sa slová "písm. f)" nahrádzajú slovami citujem: "písm. d), f".
Doterajší bod sa primerane prečísluje. V súvislosti s tým sa primerane upraví aj názov zákona.
Ďakujem pekne skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, v súvislosti s týmto legislatívnym návrhom, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 o pozemkových úpravách, predkladám taktiež pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Tým dôvodom alebo dôvody sú nasledovné:
Smernicou Rady 92/43 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o ochrane prírodných, prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, tzv. smernica o biotopoch, sa vytvorila súvislá európska ekologická sústava osobitne chránených území pod názvom NATURA 2000. Podľa tejto smernice o biotopoch, ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení. Plán alebo projekt musí realizovať z dôvodu vyššieho verejného záujmu vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát je povinný zrealizovať tzv. kompenzačné opatrenia na zabezpečenie toho, že celkovo ako koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená.
Pamätáme si, že aj v rámci okolí Bratislavy došlo k realizácii veľkého PPP projektu výstavby D4 aj rýchlostnej cesty R7 a časť diaľnice D4 medzi Rusovcami a Ketelcom sa v rámci PPP projektu D4R7 realizuje na území Natura 2000. Takže kompenzačné opatrenia sú povinné. Rozsah týchto kompenzačných opatrení určilo osobitne ministerstvo životného prostredia rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť v máji 2017, pričom tento rozsah je tvorený zalesnením a zatrávnením v rôznych katastrálnych územiach s prietočnením Biskupského ramena a zvýšením legislatívnej ochrany súčasných lesných biotopov. Celková výmera týchto kompenzačných opatrení je 198 hektárov rozdelených do deviatich kompenzačných opatrení.
V súčasnosti sa realizujú všetky kompenzačné opatrenia s výnimkou opatrenia č. 1, to znamená zalesnenia v Rusovciach.
Kompenzačné opatrenie č. 1 je v súčasnosti nerealizovateľné z dôvodu odmietavého postoja vlastníka pozemku predať tento pozemok za cenu učenú znaleckým posudkom a vyvlastnenie podľa slovenskej legislatívy v tomto prípade nie je možné. Vzhľadom na túto skutočnosť bola v súčinnosti aj s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a environmentálnymi mimovládnymi organizáciami určená náhradná lokalita s pozemkami vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu práve v katastrálnom území Pataš. Keďže Slovenský pozemkový fond nie je momentálne z legislatívneho hľadiska schopné predať predmetné pozemky stavebníkovi tohto PPP projektu, a to znamená Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky ani naňho previesť správu pozemkov, navrhujem týmto pozmeňujúcim návrhom doplnenie tejto kompetencie Slovenského pozemkového fondu do zákona, aby mohol stavebník splniť svoje povinnosti, ktoré mu vyplývaju z európskej ako aj slovenskej legislatívy a právneho poriadku.
Preto by som teraz prečítal tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, o usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde alebo pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde alebo pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 118 vkladá nový bod 119, ktorý znie,
119. V § 34 ods. 4 písm. d) sa za slovo "ťažbu" vkladajú slová "alebo určené ako vhodné na realizáciu kompenzačného opatrenia^23aa) v nevyhnutnom rozsahu na účely umiestnenia stavby vo verejnom záujme alebo líniovej stavby^23ab)."
Poznámka pod čiarou k odkazu 23aa znie:
"^23aa) §28 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. 356/2019 Z. z.
^23ab) § 139 ods. 3 a 4 zákona č. 50/1976 Zb."
To je záver tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Ďakujem pekne.