Videokanál poslanca

Áno, ďakujem pekne. A ja sa chcem aj poďakovať pánovi predsedovi výboru, pánovi Vetrákovi, že prišiel s touto úpravou, pretože Ústavný súd mal aj v minulosti lehotu na rozhodnutie v agende prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy stanovenú na 90 dní a potreba urýchleného rozhodovania vo volebných veciach je evidentná a zjavná, avšak základná lehota 30 dní je príliš krátka a bolo ju, bolo by ju vhodné trvalo nastaviť na tých pôvodných 90 dní.
Samozrejme, sú tam aj ďalšie veci, ktoré sú vyslovene explicitne dôležité na to, aby sa zapracovali do tohto návrhu. Takže z mojej strany určite podpora.
A ešte raz, pán predseda, ďakujem, že ste s tým prišiel.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ako iste viete, v súčasnosti máme markantný problém s rastúcimi cenami energií a tie ohrozujú čoraz väčšiu skupinu obyvateľstva Slovenska a výraz zvýšené platby za elektrinu, plyn, teplo od januára tohto roku môže byť veľký problém a devastačný problém pre mnohé rodiny. Devastačný problém to môže byť aj od januára budúceho roka. Myslím si, že na to tu máme ministerstvo hospodárstva, aby sa na to pripravilo a prišlo s legislatívou, ktorú tu budeme prejednávať, predpokladám, že asi tento týždeň v rámci skráteného konania. Ale de facto najviac tými ohrozenými skupinami tzv. energetickou chudobou sú osamelí seniori a domácnosti jedného dospelého s dieťaťom a viacdetné úplné rodiny. Náklady na bývanie, energie tvoria, ja by som tak teraz prešiel štatisticky, trošku detailnejšie situáciu aj u nás, aj v Európe. Náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn, teplo tvoria z celkových nákladov domácností takmer 10 %, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 %, výdavky na plyn 3,3 % a na teplo odchádza ďalších 2,8 %. Ide o najvyšší podiel v rámci krajín Európskej únie. I keď presná definícia energetickej chudoby ešte neexistuje podľa tých analytikov, resp. akademikov, je k dispozícii viacero ukazovateľov, vďaka ktorým možno určiť, ktorých Slovákov a Sloveniek sa týka energetická chudoba najviac. Energeticky chudobnými sa môžu stať domácnosti, ktorých výdavky na bývanie sú vyššie ako 40 % disponibilných príjmov. Na Slovensku je bývanie najväčšou záťažou najmä pre domácnosti jedného dospelého člena, teda osamelého seniora, dospelého žijúceho, tzv. single, alebo jedného dospelého s dieťaťom. Nadmerne vysoké náklad na bývanie má 16 až 19 % obyvateľov z týchto domácností. Miera preťaženia nákladmi na bývanie sa tak týka viac ako 178-tisíc Slovákov a Sloveniek.
Ďalším ukazovateľom energetickej chudoby sú nedoplatky na účtoch za energie. Tie má 5,2 % obyvateľov Slovenskej republiky, čomu zodpovedá viac ako 283-tisíc obyvateľov. Tento problém je najvypuklejší v prípade viacčlenných domácností, čiže úplných rodín, rodičov aj s viacerými deťmi. Týka sa až 10,7 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach s dvoma dospelými členmi a aspoň s troma deťmi, ale aj 8,3 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach minimálne troch dospelých s deťmi. Problém s platením účtov za energie sa vyskytuje o niečo častejšie aj v domácnostiach jedného dospelého, či už osamelého alebo s deťmi. títo Slováci a Slovenky majú zároveň častejšie problém aj s platením nájmu, či so splácaním úverov a hypoték. Energetická chudoba sa niekedy zjednodušene vysvetľuje ako stav, keď ľudia musia voliť medzi jedlom a platbou za energie. Iná definícia zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie na úrovni 18 až 21°C a ďalšej energie.
Návrhy na presnú definíciu energetickej chudoby sa, samozrejme, líšia a hovorím, že bude to v závislosti od toho, že ako sa na to pozerajú analytici, akademici, ale musím otvorene povedať, že máme tu veľké percento ľudí, veľký počet ľudí, ktorí spadajú do tejto energetickej chudoby. Práve z toho dôvodu sme prišli aj s kolegyňou pani poslankyňou Hatrákovou s návrhom zákona, ktorý po tej právnej rovine rieši iné rozloženie lehôt na to, aby sa odberatelia energií mohli prispôsobiť situácii a stavu, keď môžu spadnúť do tej špirály neplatenia, nedoplatkov, čím ohrozia celú svoju domácnosť.
Návrh zákona preto teda zlepšuje právne postavenie odberateľov tým, že dochádza k predĺženiu minimálnej lehoty na novú splatnosť z nedoplatku z 30 dní na 30 pracovných dní. Nie kalendárnych, ale pracovných dní. Aby odberateľ dostal viac času na riešenie svojej životnej situácie, ktorá sa môže zhoršiť prerušením dodávky energií. O rizikách už hovorila aj moja spolupredkladateľka pani poslankyňa Hatráková. Aby nastala právna istota v určení času uplynutia lehoty 30 pracovných dní, ukotvuje sa povinnosť odoslať upozornenie o neuhradení záväzku tak, že upozornenie o neuhradení musí mať písomnú formu a musí byť odoslané s využitím poštových služieb do vlastných rúk odberateľovi. Potvrdenie o podaní zásielky s využitím poštových služieb do vlastných rúk bude slúžiť ako dôkazný prostriedok o tom, kedy upozornenie odišlo zo sféry vplyvu odosielateľa. Návrh nepočíta však s potrebou skutočného oboznámenia sa zo strany adresáta, keďže by bolo nespravodlivé očakávať od odosielateľa, že účinky uplynutia lehoty 30 pracovných nastanú až skutočným oboznámením sa s obsahom upozornenia.
Ďalej sa mení to, že dochádza k rozšíreniu náležitostí upozornenia o informácie pre odberateľa s cieľom ho nasmerovať na systém sociálneho zabezpečenia, ktoré by mohli odberateľovi pomôcť preklenúť dôvody nezvládnutia úhrady za dodávky plynu alebo elektriny. O tom už hovorila tiež pani poslankyňa Hatráková, čiže odberateľ bude mať možnosť sa obrátiť buď na jednotlivé ÚPSVaRy, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v jednotlivých regiónoch, kde môže získať tú informáciu, či spadá do tej roviny možnosti využitia dávky v hmotnej núdzi, alebo na obec, aby zistil informáciu starostov alebo na tých obecných úradoch mestských úradoch, či má možnosť využiť nejakú pomoc v rámci bývania. Aby pre odberateľa nenastal nepríjemný moment prekvapenia, že bez poznatku konkrétneho dátumu dôjde k prerušeniu dodávok energie, ukotvuje sa aj povinnosť dodávateľa odoslať prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb do vlastných rúk odberateľovi najneskôr 8 pracovných dní pred plánovaným prerušením dodávky informáciu o dátume plánovaného prerušenia.
Takže summa summarum, tento návrh zákona o energetike prináša také trošku lepšie právne postavenie a právnu istotu pre odberateľov v prípade, ak im hrozí riziko nezaplatenia, ale tu musím vyslovene podotknúť a povedať, nejde tu o ochranu neplatičov. Ak si niekto myslí, že teraz nemusí platiť za energie, tak je na hlbokom omyle. Tu ide len o možnosti využitia tých právnych pák na orgánoch verejnej správy, ktoré môžu tejto rodine pomôcť s nejakou právnou pomocou alebo možnosť pomôcť v rámci jeho postavenia na trhu v prípade, keď hrozí to riziko, aby nespadol do nejakej špirály exekúcií alebo nezaplatenia za faktúry, aby mu štát mohol pomôcť s poskytnutím napríklad dávky v hmotnej núdzi, ak, samozrejme, má na to zákonný nárok.
Takže ja by som aj v tejto súvislosti chcel poďakovať pani kolegyni, že prišla s touto iniciatívou. Ja som tam tiež niečo doplnil za seba a myslím si, že toto je určite dobrý návrh, ktorý by mal mať podporu aj od opozície, preto sa aj obraciam na opozíciu. Je to zákon v prospech ľudí, zákon, ktorý aspoň trošku pomôže odberateľom v tejto situácii a preto vás chcem poprosiť o podporu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti. Áno, práve to bol dôvod, prečo sme aj s pani poslankyňou Hatrákovou, a hlavne ona ako hlavná iniciátorka tejto legislatívy prišla s touto myšlienkou. Mali sme informácie o tom, že čo sa deje na trhu a aké sú praktiky práve voči odberateľom týchto energií. A ja si myslím, že nastala aj teraz iná situácia po tom, čoho sme boli svedkom v lete, že ministerstvo hospodárstva, resp. minister hospodárstva sa venoval iným veciam, ako mal, teda pomoci ľuďom. Nechcem mu úplne krivdiť, lebo boli robené nejaké prípravy, boli robené nejaké kroky, ale tá konkrétna legislatíva nebola na stole. Čiže presne ako ja chcem aj doplniť pani poslankyňu, čo povedala v úvodnom slove, že my ako poslanci nemôžeme nahrádzať exekutívu a ministerstvo, na to je tu ministerstvo. A ja aj očakávam od nového ministra, že tá pomoc ľuďom bude oveľa adresnejšia, oveľa rýchlejšia, adekvátnejšia pri príprave legislatívy. A práve aj postavenie v súčasnosti odberateľov je vyslovene veľmi rizikové, pretože vidíme, aká je situácia na trhu nielen na Slovensku, ale aj v Európe. A ja chcem vyslovene povedať aj takto voči verejnosti. Tu nejde v žiadnom prípade o nejakú ochranu neplatičov. V žiadnom prípade tu nejde o to predstavenie legislatívy, ktorá by im mala nejak uľahčiť situáciu. Toto v žiadnom prípade nie je účelom tohto návrhu zákona. Tu ide len o to, aby mali tú barličku, tú časovú barlu aj právnu na prispôsobenie sa tej situácii a hlavne prípravu na to, aby sa vedeli pripraviť v rámci pomoci, aby, aby mali čas a priestor na to, aby nedošlo k tomu, že skĺznu do nejakej exekúcie a potom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne za vystúpenie, pán predseda výboru. Áno, práve keď sme pripravovali tento návrh aj s pánom poslancom Gogom, tak sme videli to veľké riziko pre drobných odberateľov v tej účinnej a prijatej novele zákona o energetike z júna, práve z tohto dôvodu sme s tým prišli a ma aj trošku potešilo, že som videl potom v programe a v zozname tých legislatívnych návrhov na septembrovú schôdzu aj váš návrh. Potešila ma aj teraz informácia, čo ste spomínal, že pán minister hospodárstva Hirman je naklonený tejto úprave. Vidíme, že aká je teraz momentálne situácia na trhu, vidíme, čo hrozí občanom aj drobným podnikateľom, takže po schválení aj nášho návrhu, aj vášho návrhu spoločne, myslím si, že pán kolega poslanec Goga nebude namietať, si môžeme dať spoločné pracovné rokovanie, kde by sme aj s vami a s pánom ministrom pripravili taký komplexný legislatívny návrh, ktorým by sme vrátili túto úpravu naspäť do pôvodného stavu, tak, aby tie účty drobných podnikateľov a domácností boli čo najmenej zaťažené.
Takže ja si myslím, že som otvorený spolupráci a môžeme sa potom o tom pobaviť aj osobne.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V krátkosti.
Cieľom tohto návrhu zákona je návrat k právnej úprave pripojenia odberového plynového zariadenia, plynárenského zariadenia, priameho plynovodu, zariadenia na skvapalňovanie zemského plynu alebo distribučnej siete prevádzkovateľa distribučnej siete do prepravnej siete pred novelizáciou zákonom č. 256/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike, a dôvodom týchto navrhovaných zmien je skutočnosť, že predmetná zmena vykonaná zákonom na júnovej schôdzi, ktoré som teraz citoval, dvestopäťdesiat šestka z tohto roku, môže podľa nášho názoru ako navrhovateľov spôsobiť navýšenie poplatkov za distribúciu plynu pre domácnosti a iné firmy, ak sa niektoré podniky, veľkí odberatelia plynu priamo napoja do prepravnej siete a nebudú tak cez poplatky znášať náklady týkajúce sa distribučnej siete.
Návrh zákona je v súlade s príslušnými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie atď. s tým, že účinnosť tohto návrhu zákona sa vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu navrhuje na 15. novembra 2022.
Záverom v rámci úvodného slova by som chcel povedať, že iste si pamätáte, že sme tu mali novelizáciu zo strany ministerstva hospodárstva v rámci zákona o energetike a mali sme tu aj na stole pozmeňujúci návrh od kolegu pána Kazdu, ktorým sa menil zákon o energetike, a práve týmto návrhom, s ktorým prichádzame, chceme vrátiť túto právnu úpravu pred účinnosť toho zákona z júna 2022, aby sme zamedzili tým rizikám, ktoré som tu spomínal. Takže v rámci úvodného slova zatiaľ všetko a poprosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj obom kolegom za podporu.
Pán poslanec Goga, súhlasím s tebou. Ja som bol tiež prekvapený, že takáto právna úprava nie je a Slovenská správa ciest je posledným správcom, ktorý nemá takúto zákonnú možnosť. Takže práve z toho dôvodu som sa toho chytil a nebolo to ľahké, pretože keď si niekto predstavuje, že to je niečo len tak napísať na papier a prísť s tým, tak nie je to pravda. Predchádzali tomu dlhé mesiace rokovaní a zisťovaní skutočného stavu z aplikačnej praxe. Takže ja som rád, že to vôbec je tuto na stole, že s tým prichádzame a preto aj objektívne musím povedať, že ak hocikto z vás ako z kolegov poslancov má nejaký návrh ešte na doplnenie a zlepšenie tejto legislatívy, tak sem s nim. Sem s touto legislatívou, lebo výrazným spôsobom, míľovými krokmi sa posunieme dopredu. Samozrejme, musím povedať aj tú druhú stránku mince, je to aj o tých financiách, čiže je to o zhodnotení tých najakútnejších problémov, tých najkritickejších úsekov, ktoré je potrebné riešiť a pripraviť sa aj na prípravu nejakého rozpočtu alebo badžetu na opravu týchto ciest, pretože ministerstvo dopravy potom bude po účinnosti tohto zákona čakať ďalší krok, a to je príprava rozpočtu s ministerstvom financií, aby sa vedeli pripraviť financie na aplikáciu tohto zákona.
Takže ešte raz ďakujem pekne, kolegovia, a verím, že to prejde do druhého čítania.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom tohto predloženého legislatívneho návrhu je, ako som spomínal v úvodnom slove, zrovnoprávnenie Slovenskej správy ciest ako správcu ciest I. triedy s ostatnými správcami ciest. Slovenská správa ciest je jediným správcom, jedinou organizáciou v rámci rezortu dopravy, čo sa týka ciest, bez zákonného vecného bremena, čo spôsobuje narastajúce komplikácie pri správe ciest I. triedy.
Návrh na doplnenie zákona vychádza z obdobnej úpravy zákonného vecného bremena ako v zákone č. 513/2009, ktorým je zákon o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Má teda oporu v súvisiacej legislatívnej úprave a jeho opodstatnenosť a využitie je potvrdené aj aplikačnou praxou. Čiže nejde o nejaký návrh, ktorý sme si vycucali z prsta. Ide o návrh, ktorý vzišiel z odbornej vecnej diskusie jednak s ľuďmi, ktorí pracujú na ministerstve dopravy, a jednak je to aj pripravené po komparácii s legislatívnou úpravou v iných zákonoch, ktoré sa týkajú iných druhov dopravy.
Majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov pod cestami I. triedy je dlhoročným problémom, s ktorým Slovenská správa ciest v zastúpení bojuje bez, alebo s ktorými Slovenská republika v zastúpení Slovenskou správou ciest bojuje bez akejkoľvek zákonnej opory. Slovenská správa ciest ako správca ciest I. triedy bola doposiaľ jediným vlastníkom a správcom pozemných komunikácií a jedinou organizáciou v rámci rezortu dopravy a výstavby bez zákonného vecného bremena a následkom toho čelí mnohým súdnym sporom o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady za užívanie za pozemky pod cestami I. triedy, ktoré sú majetkovoprávne nevysporiadané v dôsledku zmeny právnych úprav v časoch výstavby cesty až po dnešnú právnu úpravu a legislatívu, ktorú máme určenú do dnešného dňa.
Textácia návrhu zákona vychádza z právnej úpravy zákonného vecného bremena. Napríklad tak ako som spomínal pre železnice, ktoré sú uvedené v zákone o dráhach, pričom účelom zákona je napraviť neúnosný a diskriminačný stav právnej úpravy nahrávajúci špekulantom s pozemkami, ktorí od pôvodných vlastníkov účelovo skupujú pozemky pod cestami I. triedy a následne žiadajú potom o vydanie bezdôvodného obohatenia a výkup pozemku od Slovenskej republiky, ktorá je v týchto prípadoch zastúpená Slovenskou správou ciest, za niekoľkonásobne vyššiu cenu. Tieto nároky vlastníkov pozemkov pod cestami I. triedy znamenajú značnú a nepredvídanú záťaž, samozrejme, pre rozpočet verejnej správy, pre verejné financie, vo forme povinností plniť do troch dní od vydania právoplatných súdnych rozhodnutí, resp. exekučných výziev.
Požiadavka na legislatívnu úpravu zákonného vecného bremena bola na súdnych pojednávaniach formulovaná zo strany sudcov dokonca, reprezentujúcich výkon súdnej moci v štáte s odkazom na nedostatočnú legislatívnu úpravu v danej veci.
Návrh zákona bude mať určite pozitívny vplyv na verejné financie v zmysle zamedzenia nárazových neplánovaných povinností k úhrade neprimeraných plnení vyplývajúcich zo súdnych rozhodnutí a exekučných výziev na účet špekulantov s pozemkami a plánovania verejných financií na postupné vysporiadanie pozemkov pod stavbami postupným zápisom zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností podľa dopredu pridelených finančných prostriedkov. Návrh zákona, samozrejme, bude mať aj negatívny vplyv na verejné financie z dôvodu potreby čerpania finančných prostriedkov na úhradu primeraných náhrad, avšak potreba čerpania finančných prostriedkov na majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov už dlhodobo existuje a pretrváva bez ohľadu na navrhovaný zákon. Návrh zákona bude mať aj pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. Nebude mať vplyv a dopad na sociálne vplyvy ani na podnikateľské prostredie.
Uzákonenie predkupného práva vlastníka a správcu cesty je právny mechanizmus, ktorý sťaží špekulantom s pozemkami skupovať veľké výmery pozemkov bez toho, aby ich najprv ponúkli vlastníkovi cesty na nich umiestnené.
Čiže, kolegyne, kolegovia, toto je právna úprava, ktorá výrazným spôsobom pomôže Slovenskej správe ciest a de facto Slovenskej republike, ministerstvu dopravy a výstavby pri riešení majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod cestami. Mnohí pochádzate z mnohých regiónov od východu po západ Slovenska, od severu po juh. Viete, aké sú problémy napríklad s opravou mostov v súčasnosti, ako nám padajú mosty a aký problém pri majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod týmito mostami. A týmto, touto zákonnou úpravou, s ktorou my teraz prichádzame aj s pánom kolegom Kašperom, chceme výrazným spôsobom zrýchliť tú možnosť opráv týchto ciest a majetkovoprávneho vysporiadania pod týmito stavbami.
Takže ja si myslím, že toto je právna úprava, ktorá výrazným spôsobom pomôže jednak aj úradníkom na jednotlivých relevantných orgánoch verejnej moci, ale, a verejnej správy, ale, samozrejme, aj nám vodičom, motoristom, ktorí určite budú očakávať pozitívny prínos opravených ciest a mostov a týmto návrhom zákona tomu výrazne pomôžeme. Takže ja by som vás chcel potom poprosiť aj o podporu pri tomto návrhu, aby sme to posunuli do druhého čítania a, samozrejme, ak máte aj nejaké návrhy na zlepšenie tejto úpravy, sem s nimi. Som otvorený týmto návrhom a poďme o tom diskutovať, aby sme pomohli jednak štátu a jednak občanom, aby mohli chodiť po lepšej a kvalitnejšej infraštruktúre, ako máme v súčasnosti.
Zároveň by som chcel aj poďakovať zamestnancom ministerstva dopravy a výstavby, sekcii cestnej dopravy, že nám pomohli ako spolunavrhovateľom, mne aj pánovi poslancovi Kašperovi, s prípravou tejto legislatívy a s ozrejmením informácií z aplikačnej praxe, kde sme zhodnotili, že tento návrh zákona je mimoriadne prospešný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Predkladám spoločne s kolegom Igorom Kašperom návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon. V krátkosti v rámci úvodného slova by som chcel priblížiť, čo bolo predmetom alebo zámerom našej legislatívnej iniciatívy v tejto oblasti.
Totižto postavenie Slovenskej správy ciest by mohlo byť zrovnoprávnené s ostatnými správcami ciest. Je totiž jediným správcom ciest a jedinou organizáciou v rámci rezortu dopravy a výstavby bez zákonného vecného bremena, čo spôsobuje dosť značné a narastajúce komplikácie pri správe ciest I. triedy. Ako predkladatelia chceme poukázať predovšetkým na to, že majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod cestami I. triedy je dlhoročným problémom, s ktorým Slovenská republika v zastúpení Slovenskej správy ciest bojuje bez akejkoľvek zákonnej opory, respektíve takej legislatívnej barličky. Chcem len dodať, že Slovenská správa ciest ako správca ciest I. triedy bola doposiaľ jediným vlastníkom a správcom pozemných komunikácií a jedinou organizáciou v rámci rezortu dopravy bez tohto, bez tejto možnosti využitia zákonného vecného bremena. Následkom je nasledujúca skutočnosť. SSC čelí mnohým súdnym sporom o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady za užívanie za pozemkami, za pozemky pod cestami I. triedy, ktoré sú majetkovoprávne nevysporiadané v dôsledku zmeny právnych úprav v čase od výstavby cesty až po súčasnú právnu úpravu.
Vlastník pozemku pod cestou I. triedy má mať podľa tohto návrhu na zriadenie vecného bremena za obmedzenie vlastníckeho práva, samozrejme, nárok na primeranú náhradu, ktorá sa poskytne jednorazovo a bude stanovená, samozrejme, znaleckým posudkom podľa príslušných právnych noriem. Náhradu by mal uhradiť vlastníkovi pozemku vlastník cesty I. triedy. Tiež sa má zabezpečiť predkupné právo všetkým vlastníkom a správcom ciest, teda aj pre diaľnice, cesty I. triedy, II., III. triedy a miestne komunikácie.
Účinnosť tohto zákona navrhujeme od 1. januára 2023. Ten zámer a účel detailnejšie by som vysvetlil potom ako navrhovateľ v rámci rozpravy. Takže sa hlásim aj do rozpravy, pán predsedajúci.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom predloženého návrhu zákona o cestnej premávke, osmička z 2009, sú nasledovné zmeny o cestnej premávke. Cestná premávka, jej pravidlá a povinnosti účastníkov cestnej premávky a oprávnenia orgánov vykonávajúcich svoju pôsobnosť na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú oblasťami, ktoré výrazným spôsobom zasahujú do života nás všetkých motoristov.
V súčasnej dobe túto oblasť upravuje zákon 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o premávke“) a problematika dopravných nehôd je upravená v § 64 až § 68 citovaného zákona. V zmysle § 64 ods. 2 písm. b) zákona o premávke je dopravná nehoda udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie.
Táto právna úprava deleguje orgán policajného zboru, ktorý je oprávnený objasňovať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke predmetné priestupky, pri ktorých sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, kvalifikovať ako dopravnú nehodu. V praxi to znamená, hlavne ide o stav, že napriek nízkej spoločenskej nebezpečnosti sa poškodí napríklad zvodidlo, ktoré sú podľa § 1 ods. 4 zákona o pozemných komunikáciách, tzv. cestného zákona, súčasťou cesty v súvislosti s premávkou vozidla, tieto aj napriek poškodeniu stále môžu plniť svoju funkciu a naďalej zabezpečujú ochranu diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a zaisťujú bezpečnú, rýchlu, plynulú a hospodárnu premávku na týchto cestách a je zákonom stanovená povinnosť uvedený priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu a nie ako škodovú udalosť.
Ľudia z praxe majú za to, že pri situáciách, kedy je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek tomu poškodeniu, čo som spomínal, cesta alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu, či už z hľadiska úplnosti, alebo bezpečnosti (rečník si odkašľal), pardon, nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť. Preto sa aj navrhuje to znenie, ktoré som v úvodnom slove prečítal, aby bolo znenie ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona o premávke nasledovné, citujem: „... sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, prípadne sa zníži funkčnosť cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia...“.
Tou druhou oblasťou, ktorej sme sa venovali ako navrhovatelia v tomto návrhu zákona, sú štatistické ukazovatele nehodovosti a tá metodika riešenia štatistík v rámci nehodovosti. Štatistické údaje o dopravných nehodách a ich následkoch hodnotia štáty autonómne, neexistujú, neexistuje medzinárodný právny predpis ani právny predpis Európskej únie, ktorý by definoval údaje v rámci jednotlivých štatistických ukazovateľov alebo údajov. Jednotlivé štáty, ako aj medzinárodné spoločenstvá, napríklad Organizácia spojených národov alebo OECD, vychádzajú pri definícii osoby usmrtenej pri dopravnej nehode zo správy z Pracovnej skupiny Európskej hospodárskej komisie OSN pre prevenciu dopravných nehôd ešte z roku 1952, na ktorom sa jednak Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko zhodli na tom, že pre účel medzinárodného štatistického porovnávania sa za osobu usmrtenú pri dopravnej nehode bude považovať osoba, ktorá zomrela na následky dopravnej nehody do 30 dní od vzniku tejto dopravnej nehody. Túto definíciu postupne prebrali jednotlivé štáty a využívajú ju pre štatistické údaje a účely aj OECD a Európska únia. Definícia v zmysle štatistického prehľadu Hospodárskej komisie OSN a o dopravných nehodách v Európe a v Severnej Amerike z 2011 hovorí o usmrtenej osobe ako o osobe, ktorá zomrela pri dopravnej nehode okamžite alebo do 30 dní od dopravenej nehody s následkom na zdraví pri tejto dopravnej nehode.
Aj jednotlivé štáty, napríklad Česká republika a Poľsko, Rakúsko, Nemecko, majú svoju právnu úpravu, ktorá sa približuje skôr k tým 30 dňom, ktoré som spomínal, a práve v dôsledku aj uvedených skutočností je podľa môjho názoru aj spolupredkladateľov nevyhnutné prijať takú zákonnú úpravu, ktorá bude vo svojom obsahu jasne definovať oblasť jej úpravy tak, aby zodpovedala súčasným požiadavkám Európskej únie, príslušných komisií, legislatívy, ktorá sa odvíja od činnosti medzinárodných organizácií, ktoré sa venujú cestnej doprave a ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú a touto úpravou podľa môjho názoru by mala byť zabezpečená korektnosť údajov vo vzťahu k porovnávaným ukazovateľom jednotlivých krajín.
Práve z toho dôvodu predkladáme túto úpravu. Myslím si, že sa výrazným spôsobom priblížime k tým svetovým štandardom, minimálne európskym štandardom v tejto oblasti. A z uvedeného dôvodu by sme vás chceli poprosiť o podporu pri tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poškodenie cesty pri premávke by sa viac nemuselo kvalifikovať ako dopravná nehoda, ale ako škodová udalosť, ak sa pri dopravných situáciách poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou v takej miere, že budú môcť ďalej plniť svoju funkciu. Nemuselo by sa to viac kvalifikovať ako dopravná nehoda, ale len ako škodová udalosť.
Doterajšie znenie zákona hovorí, že dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie. Slovo ´poškodí´ by sa mohlo v tomto ustanovení v prípade schválenia novely nahradiť slovom ´znefunkční´.
Zároveň touto legislatívnou úpravou chceme aj zmeniť lehotu po dopravnej nehode, počas ktorej sa na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd považuje zosnulá osoba za usmrtenú. Táto lehota by sa mohla predĺžiť z 24 hodín na 30 dní po nehode.
Navrhujeme teda, aby bolo znenie ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona o premávke nasledovné, citujem: "sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie", prípadne, citujem: "sa zníži funkčnosť cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia". Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že pri situáciách, kedy je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu, či už z hľadiska funkčnosti alebo bezpečnosti, nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť.
Navrhujeme prijať aj takú zákonnú úpravu, ktorá bude vo svojom obsahu jasne definovať oblasti úpravy tak, aby zodpovedala aj súčasným podmienkam legislatívy Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú a touto úpravou bude zabezpečená korektnosť údajov vo vzťahu k porovnávaným ukazovateľom jednotlivých krajín. To znamená, aby bolo znenie ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) zákona o premávke nasledovné, citujem: „... usmrtenú osobu osoba, ktorá zomrela pri dopravnej nehode alebo na jej následky najneskôr do 30 dní po dopravnej nehode...“.
Pán predsedajúci, ja by som potom chcel vystúpiť aj v rámci rozpravy ako navrhovateľ, kde by som chcel podrobnejšie vysvetliť, čo bolo zámerom tejto úpravy.
Ďakujem pekne.