Videokanál poslanca

Áno, ďakujem za slovo.
Pán predseda, súhlasím s tebou, idem od začiatku. Ako si aj povedal na úvod, keď si sa na jar tohto roku pýtal pána exministra hospodárstva, že čo sa bude diať, ako to budú riešiť zo strany ministerstva hospodárstva, zo strany exekutívy, že trh to vyrieši. Vidíme, ako to trh vyriešil, že aké sú výsledky a v rámci spoločnej energetickej politiky a hlavne aký dopad to má na Slovensko. A ja som aj trošku taký prekvapený, že tu nesedí pán exminister Sulík, pretože beriem to tak, že je to človek, ktorý má podstatné informácie, bol dva a pol roka ministrom hospodárstva. Predpokladám, že bol asi na tých všetkých rokovaniach, že mal tím manažment, manažmentu ľudí vedľa seba, že mal informácie. Chápem to aj na jednej strane objektívne, že je tam stále pán štátny Galek, ktorý mu pomáha, súčasnému pánovi ministrovi Hirmanovi, ale predpokladal som, že tu bude aj pán Sulík, že možno obohatí tú diskusiu o tú vecnú stránku a že možno budú aj predložené nejaké pozmeňujúce návrhy, ak by mal nejakú predstavu, že ten text a obsah tohto skráteného konania alebo návrhu zákona by bol lepší. Preto som trošku taký prekvapený, že k tomu došlo.
Na druhej strane, čo sa týka toho strachu ľudí. Áno, ľudia majú strach, pretože keď vidíme reportáže, že majitelia kaviarní, reštaurácií platili pred štvrť rokom 500, 600 alebo 700 euro na faktúru za mesiac a teraz platia 5-tisíc, 6-tisíc euro, že keby tieto náklady premietli do denného menu, to denné menu by stálo 25 – 30 euro, tak samozrejme, že ľudia majú strach. A výsledok toho všetkého môže byť kolaps všetkého. To nehovorím len o reštauráciách, to hovorím o celom priemysle. Takže, samozrejme, logicky sa tu načrtá aj taká otázka na stranu súčasnej exekutívy. Dobre, riešite momentálne plán B, ale čo s... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Šeliga, absolútne kvitujem tento návrh, bavili sme sa o tom aj na ústavnoprávnom výbore, jednoducho odznelo to aj v rozprave, ide o závažný zásah do ústavných práv, dotýka sa to viacerých článkov ústavy, takže ja absolútne kvitujem, že tu budeme mať určité ústavné rámce, mantinely, počas ktorých alebo na základe ktorých sa bude môcť vyhlasovať v krajnej situácii takýto núdzový stav. Čiže určite je to krajné riešenie a súhlas Národnej rady ako najvyššieho zákonodarného zboru je v tejto situácii veľmi podstatný a markantný. Však pamätáme sa aj z covidovej doby, ja som aj počas viacerých skrátených konaní dával presne takéto isté pozmeňujúce návrhy pri viacerých zdravotníckych zákonoch alebo návrhoch, takže myslím si, že je tu veľmi táto správna paralela.
A čo sa týka toho jednotného energetického trhu v rámci Európskej únie, áno, je to veľké riziko, možno ešte väčšie ako vojna na Ukrajine, že nám môže jednotný energetický trh skolabovať a skončiť, takže tu je určité, určite potrebné spojiť sily a nejak, nejak sa racionálne dohodnúť aj s ostatnými štátmi, pretože s tým, jak som to už viackrát spomenul aj v rámci rozpravy, aj v rámci faktických poznámok na tvojich predrečníkov, že s tým, s čím prišla Európska komisia, bol absolútny paškvil, ktorý nás by stál niekoľko miliárd eur, resp. naše slovenské domácnosti. Takže ja som aj rád, že naša zahraničná služba a ministerstvo hospodárstva, exekutíva nie je servilná a jednoznačne nahlas sa ozvali voči Európskej komisii, že s tým nesúhlasia a že očakávajú nejaké racionálnejšie a hlavne solidárnejšie voči všetkým členom Európskej únie riešenia.
Takže ďakujem pekne za tento návrh.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Poviem fakt. V roku 2022 sú ceny regulované, nie zastropované, skrátene, silová časť energie bola určená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví podľa vyhlášky, vy ju určite poznáte, 18/2017 ako priemer koncových cien na burze v prvom polroku v roku 2021. Paradoxom, pán poslanec, je, že za navýšením koncových cien ešte vo väčšej miere prispelo práve ÚRSO – nominácia SaS, ktoré zmenilo na tlak Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, kuratela SaS, vyhlášku 18/2017 a určilo pre výpočet ceny komodity pre zraniteľných odberateľov ako smerodajné mesiace práve august a september. To určite tiež viete. Takže o tom populizme by ste mohli skôr adresovať alebo tie slová o populizme skôr adresovať do svojej vlastnej strany, nie na nás, a držme sa teda faktov.
A ja som pomaly odpadol, keď ste tuná rozprávali, že Európska komisia alebo Európska únia nie je zodpovedná za to, že čo sa tuná deje. Však sme videli, s čím prišla Európska komisia, von Leyenová. Slovensko by to stálo alebo slovenské domácnosti 4 až 5 mld. eur. Nás by to stálo toľko. S tým prišla taká veľká Európska komisia. Tak prosím vás, tie bláboly, ktoré ste tu rozprávali, si nechajte pre seba, pretože vy ste ten populista a vy ste ten blábolista.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa tiež vrátim k tým Slovenským elektrárňam.
Keďže štát je vlastníkom 33 % a podielnikom na majetku Slovenských elektrární, tak treba zvážiť aj, ako bude sanovať nie zisk, ale stratu spoločnosti v prípade vypovedania niektorých predajných kapacít. Je tiež pravdou, že Slovenské elektrárne predávajú elektrickú energiu významným energetickým podnikom, ktoré buď zastavili, alebo obmedzili výrobu a ktoré mohli s touto nakúpenou elektrinou obchodovať, že za účelom navýšenia zisku a zníženia finančného dopadu mohli svoje energie predať na burze za obzvlášť výhodných podmienok. Tu môže štát pristúpiť, dávam taký návod, k extra dani za takýto predaj, avšak tiež za presne jasných pravidiel. Ako bonus by mohol byť práve spustený tretí blok jadrovej elektrárne Mochovce, pričom výroba z tohto zdroja by mohla čiastočne pokryť spotrebu pre zraniteľných dodávateľov. A ďalšia možnosť je tlačiť na investora a dodávateľa štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce a urýchlené dostavanie a poprípade po prekopaní zmluvy požiadať aj generálneho dodávateľa tohto projektu o kompenzácie za predĺženie termínu dostavby. A tiež sú pripravované určite aj ďalšie riešenia alebo možnosti riešení, ako vykryť a zasanovať jednotlivé oblasti.
Tuto možno dávam ešte taký návod aj, pán minister, pre vás. Možno namiesto zastropovania cien energií by ÚRSO mohlo pristúpiť k mimoriadnej regulácii, ktorú má zo zákona možnosť spraviť, a zjednodušil by sa tým celkový proces zastropovania cien. Čiže zákon pozná viacero týchto variánt, možností. Jednoducho treba všetko využiť, legislatíva nám to umožňuje a jednoducho treba byť aktívny aj v tomto priestore.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcem vám aj celej vláde poďakovať, že prichádzate s týmto návrhom, predloženým návrhom zákona.
Ja len v krátkosti vystúpim v nadväznosti na moje včerajšie vystúpenie k môjmu návrhu zákona, návrh poslancov Národnej rady pani Hatrákovej a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa menil zákon o energetike (tlač 1111). Včera nám tento návrh zákona prešiel do druhého čítania a s kolegyňou pani Hatrákovou sme aj v úvode uviedli, že sme v našom poslaneckom návrhu nemali ambíciu riešiť intervencie štátu na trhu s energiami alebo zastropovanie cien energie. To je, ako iste vieme všetci, úlohou vlády, nie poslancov.
Návrhom zákona, ktorý ste nám dnes doručili do Národnej rady, navrhujete rozšíriť súčasný koncept stavu núdze v elektroenergetike o situáciu, keď cena veľkoobchodných energetických produktov na veľkoobchodných trhoch s energiou dosahuje po dlhší čas také vysoké hodnoty, ktoré majú za následok cenovú nedostupnosť elektriny pre odberateľov. Po predbežnom preštudovaní tohto návrhu som však nenašiel úpravu, ktorá by riešila zmluvné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom. Vôbec sa nedotýkajú ustanovenia § 17f) zákona. Je to v poriadku, nie je to kritika, ale chcem otvoriť práve túto tému.
Chcem na tomto mieste prejaviť spokojnosť, že aspoň my s kolegyňou pani Hatrákovou sme návrhom zákona vstúpili do týchto zmluvných vzťahov po tom, ako sme zmapovali situáciu na trhu a správanie sa dodávateľov k spotrebiteľom. Aj pán predseda výboru, hospodárskeho výboru, pán Kremský z klubu OĽANO vyjadril spokojnosť nad naším návrhom. Pokiaľ si pamätám, aj poslanec Taraba vyslovil spokojnosť alebo prisľúbil podporu.
My sme sa predovšetkým zamerali na zlepšenie právneho postavenia odberateľov elektriny v domácnosti alebo odberateľov plynu v prípade hroziaceho prerušenia dodávky elektriny alebo dodávky plynu. O tejto novele vás, pán minister, informovala aj kolegyňa listom, ktorý vám poslala k rukám dňa 18. septembra s návrhom aj na osobné stretnutie s cieľom ponúknuť vám spoluprácu medzi prvým a druhým čítaním, ak by ste mali, aby ste mali aj podnety na ďalšiu modifikáciu nášho návrhu.
My s kolegyňou vkladáme do problematiky taký trošku právny a sociálny rozmer. Novela má pomôcť nasmerovať osoby, ktorým hrozí vypnutie od elektriny alebo plynu, na sociálnu sieť, ktorá im vie pomôcť. Viaceré tragédie totiž spôsobené, ktoré boli spôsobené energetickou chudobou alebo bezdomovectvom, sú často spôsobené len tým, že domácnosti sa nestihli spamätať z doručenej upomienky pred odpojením. O dva týždne boli odpojení, nestihli ani len vyhľadať pomoc. Zostali v zime, deti bez elektriny, v tom lepšom prípade sa deti učili pri sviečke. A v tom horšom došlo k vyňatiu detí súdom z biologickej rodiny. Byty išli nie pre veľké sumy do exekúcií, pritom možno stačilo dať takejto rodine pár týždňov naviac, to práve riešime tým návrhom.
To, že naša novela prichádza včas, potvrdzujú aj nedávne správy zverejnené vo verejnoprávnej RTVS. Podľa týchto správ záujem ľudí o úvery skokovo narástol, len za prvých šesť mesiacov tohto roka v porovnaní s vlaňajškom vzrástol o 47 %, takmer 1,5 mil. ľudí na Slovensku však nemá žiadnu finančnú rezervu na horšie časy. Splácanie úverov v období rekordnej inflácie môže byť problém; problémy s nedoplatkami za bývanie alebo energie má asi 400-tisíc ľudí. Častejšie sú možno len omeškané splátky úverov či nesplatnosť splácania.
Domácnosti bez finančnej rezervy si s nečakanými výdavkami nevedia poradiť. Osobitne v kontexte citovanej informácie o zadlženosti domácností je významné, že naša novela podľa vzoru nemeckého práva predlžuje lehotu pred odpojením elektriky alebo plynu tak, aby sa mohol odberateľ obrátiť napríklad na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a uchádzať sa o nároky vyplývajúce z pomoci v hmotnej núdzi.
Som rád, že v návrhu zákona sme smerovali domácnosti na úrady práce. Osobitne predmetné ustanovenia sú významné v tom, že podľa mediálnych informácií ministerstvo práce navrhuje zvýšenie dávok v hmotnej núdzi. Dávky pomoci v hmotnej núdzi by sa mali podľa zverejnených informácií zvýšiť od januára budúceho roka.
Ďalej naša novela smeruje domácnosti na možnosť sa prostredníctvom obce uchádzať o sociálnu službu, osobitne o sociálnu službu z dôvodu straty bývania alebo ohrozenia straty bývania. Taktiež môže vyhľadať bezplatné poradenstvo fyzickej osobe pri riešení problémov s dlhmi. Dlhové poradne sú projektom aj ministerstva práce, sociálnych vecí a ústredia, a ústredia práce a v tomto smere, samozrejme, je namieste poďakovať im. O týchto záchranných mechanizmoch bude po novele musieť dodávateľ energií odberateľa písomne upozorniť.
Nebudem vás ďalej, pán minister, zdržiavať detailami, všetko nájdete v dôvodovej správe a práve z toho dôvodu vás chcem aj požiadať potom o osobné stretnutie, aby sme riešili túto problematiku. Ale možno aj v nadväznosti na to, na tú predchádzajúcu rozpravu, ktorá tu bola, tak určite je namieste aj vyvolať nejaké stretnutie a rokovanie s predstaviteľmi opozície, lebo je tu tá podaná ruka, veľmi to kvitujem aj z ich vystúpení, pretože vieme, že situácia je zlá, a určite z ich strany môžete očakávať odborné podnety, čo som aj počul, aké sú tam návrhy. Takže myslím si, že je priestor na rokovanie a možno aj taká požiadavka na vás, aby sa rokovalo o tejto téme aj s opozíciou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Áno, ja tiež chcem, pán poslanec Taraba, nadviazať na to, čo ste spomínal ohľadne momentálnej politiky, energetickej politiky Európskej únie, aký je ich smer. Jednoducho ja mám pocit, že sme úplne na okraji a tak trošku nostalgicky sa pozerám na to fungovanie a činnosť Visegrádskej štvorky. Pred pár rokmi bola Visegrádska štvorka alebo tá regionálna skupina štyroch štátov dosť v silnom a výraznom postavení. Mali sme slovo, mali sme hlas. Ale ja mám taký pocit, že teraz sme trošku tak na okraji a ako keby bola V4 nečinná. Pýtam sa prečo. Momentálne sme v takom stave a v situácii, že teraz sa hrá o to, že či doslova ekonomicky, hospodársky prežijeme najbližšie obdobie, a práve tu je tá možnosť činnosti naštartovania V4.
Áno, momentálne sa rokuje o cenových stropoch na úrovni Európskej únie, čo ja mám však informáciu, čo je aj mediálne známe, tak slovenská vláda s návrhom Európskej komisie nesúhlasí a práve aj tie návrhy, legislatívne návrhy i právne normy, ktoré včera boli prijaté na úrovní vlády, sú takými preventívnymi opatreniami. Čiže aspoň vďakabohu za to, ďakujem, že sa prichádza s týmito návrhmi, ale očakávam, že je to asi kvázi nejaký prvý balík, že príde ďalší balík, potom tretí balík. Pretože fakt, keď vnímame aj tie reakcie zo strany Európy, zo strany iných štátov, že čo sa na nás valí, je potrebné sa preventívne pripraviť, takže preto aj pán poslanec Taraba tu otvoril túto tému fungovania/nefungovania Európskej únie a možno sa pozerania na len niektoré vytypované štáty, preto sa pozerajme v prvom rade na seba a myslím si, že je čo naprávať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Fico, mňa zaujala tá stať, ktorú ste spomínali, ohľadne konania alebo nekonania Európskej únie. Musíme si naliať čistého vína. Jednoducho ten postoj alebo ten program, ktorý predstavovala predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová, jednak je prijateľný maximálne pre Nemecko, vidíme, že Nemci na to boli pekne pripravení, jedine je to na nich šité. A pre nás ako Slovákov to znamená len to, že na základe jej programu alebo návrhu by sme museli hlbšie siahnuť do nášho vrecka, teda jednoducho domácnosti naše a nás by to stálo niekoľko miliárd eur. Čiže absolútne kvitujem, čo ste povedal aj pánovi ministrovi Hirmanovi, aby sme nečakali na Európsku úniu, ale aby sme sa podvihli a naštartovali to my.
Ale tu ešte musím povedať, že aj keď je pravda, že to, čo sa stalo s vývojom cien, málokto predpokladal, ale to, čo sa nedá obhájiť, je aj nekompetentnosť vedenia ÚRSO, ktoré nedokáže zastabilizovať koncové ceny, keď už je, keď už nie na udržateľných, tak aspoň s postupným zvyšovaním pre toto alebo ďalšie obdobia. ÚRSO a tiež ministerstvo hospodárstva, myslím predchádzajúce vedenie, okrem základných vecí neurobilo absolútne nič, čo by malo za následok zastabilizovanie cien. Oni pracujú, samozrejme, len na obnoviteľných zdrojoch energie, aj to neporiadne, alebo na nejakom repoweringu. Predpokladajú sa tam aj hromadné žaloby na Slovenskú republiku vzhľadom na nutnosť podpísať nedobrovoľne nový cenový výmer, ako aj na tarifách za prevádzkovanie systému, čo je nezanedbateľná zložka v cenách, avšak nie jediná. Tuto je problém rapídneho nárastu cien vidieť v dvoch veciach: nárast cien na burze a nekompetentnosť vedenia a riadenia energetiky. Nalejme si čistého vína, tak to je.

Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Absolútne súhlasím. Ďakujem aj za potvrdzujúce informácie, ktoré som aj ja hovoril, aj na dovysvetlenie. Samozrejmé, že ten problém nie je len v Užhorode. Viem aj o ďalších problémoch, ale samozrejmé, že v tejto situácii, v ktorej sa nachádza aj naša krajina, tak sú tu ďalšie pálčivé veci, ale nemôžeme zabúdať aj na našich Slovákov žijúcich v zahraničí. Takže nie je to len oblasť vzdelávania. Hovorím, že je to aj ďalšia oblasť, ako napríklad rekonštrukcia budov, v ktorých sa učia naše slovenské deti. Nie je to len oblasť Ukrajiny, ale aj západného Balkánu alebo teda celkovo regiónu Balkánu. Takže ja hovorím, absolútne kvitujem, že sa prichádza s týmto návrhom.
Je tam, samozrejme, ešte čo zlepšovať, ale je to taká prvá lastovička, ktorá otvára túto oblasť, pretože dlhé obdobie tam sa neriešila táto vec. A možno aj tak na diaľku by som chcel poďakovať pánovi predsedovi úradu pánovi Pilipovi, ktorý je veľmi aktívny aj so svojimi zamestnancami a kolegami, pretože viem, že chodí a aktívne pracuje v tejto oblasti. Takže som rád, že je tam taká spolupráca medzi Národnou radou, medzi ministerstvom zahraničných vecí, ako aj medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade chcem zareagovať aj na pána predsedu ústavnoprávneho výboru, pretože tu spomenul tú požiadavku o podporu na jednotlivé poslanecké kluby.
Pán predseda, ty tiež vieš, že som veľký zástanca tejto podpory, takže z našej strany určite bude podpora. A myslím si, že je to určite veľmi dobrý krok pri poskytovaní dotácií.
Ja by som možno ešte trošku išiel aj do detailu pri predložení, pretože som aj spolupredkladateľ tohto návrhu. Cieľom, ako už sčasti bolo povedané, je spresniť tú doterajšiu dlhodobú prax Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí v podobe výslovného splnomocnenia tohto úradu v zákone na poskytovanie dotácií na investičné projekty, ktorými sú dotácie na kúpu nehnuteľností určených na zariadenie kultúrnych centier, športových stredísk, školských zariadení alebo centier duchovného života Slovákov žijúcich v zahraničí, prípadne na rekonštrukciu už takto existujúcich zariadení.
Určite viete, tí, ktorí sa venujete aj téme Slovákov žijúcich v zahraničí, že máme významné lokality, kde máme veľké zastúpenie Slovákov. Je to napríklad Báčsky Petrovec v Srbsku, kde je miestna matica. Cez Maticu slovenskú spoločne s Maticou srbskou spolupracujeme, takže je tam výrazná spolupráca. A ja čo mám aj spätnú informáciu, keď sa dopočuli v zahraničí, že sa predkladá takýto návrh, tak sa veľmi potešili, že dôjde k aplikovaniu tohto návrhu zákona. Máme, samozrejme, Našice v Chorvátsku, Užhorod Ukrajina alebo Nová Bela Poľsko. Takže napríklad aj ten Báčsky Petrovec, čo som spomínal v Srbsku, je tam gymnázium, ktoré by si určite zaslúžilo takúto podporu, rekonštrukciu, pretože je to vzdelávacie centrum alebo lokalita, kde je mnoho Slovákov, alebo Slováci, ktorí majú svojich predkov, a majú aj záujem sa vzdelávať v slovenčine. Majú záujem potom v budúcnosti možno aj žiť na Slovensku. Majú rodiny na Slovensku, takže určite je tam ten predpoklad na to, aby sme podporili takéto lokality. A ja som veľmi rád, že sa predkladá takýto návrh zákona.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí od počiatku svojho vzniku, teda od januára 2006 poskytoval v zmysle § 6 zákona o Slovákoch v zahraničí dotácie na účely financovania aktivít zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí v oblastiach vzdelávania, vedy, výskumu, kultúry, médií a v informačnej oblasti. Na tieto účely sa poskytovali aj dotácie na investičné projekty, hoci výslovne to týmto spôsobom nebolo v zákone uvedené. A práve ako aj spomínal pán predseda ústavnoprávneho výboru, tu je cieľ práve odstrániť nejasnosti pri výklade zákona a ustanoviť aspoň základné podmienky pre udeľovanie dotácií na takéto investičné projekty, aby sa to výslovne explicitne v zákone uvádzalo, že dotáciu je možné poskytnúť aj na kúpu, výstavbu, prístavbu a rekonštrukciu nehnuteľností žiadateľovi, ktorý má vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Nadobudne potom vlastnícke právo k takejto nehnuteľnosti z takto poskytnutej dotácie alebo má právo užívať nehnuteľnosť v dotačnej zmluve, kde sa práve v tejto zmluve zaviaže, že toto právo nezmení najmenej 50 rokov od podania žiadosti o poskytnutie dotácie.
Takže ako som spomenul, tam je potom v dôvodovej správe presne aj ďalej vysvetlené, prečo sa práve ideme upierať takýmto spôsobom. Ja si myslím, že aj po komunikácii so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, ktorí mi tiež povedali, že očakávajú takúto úpravu, že im to výrazným spôsobom zlepší postavenie a taktiež, že je tu aj komunikácia na tej odbornej úrovni medzi predkladateľmi návrhu a ministerstvom zahraničných vecí, tak si myslím, že určite táto úprava pomôže k takému zlepšeniu postavenia Slovákov žijúcich v zahraničí, že budú sa učiť a vzdelávať v lepších podmienkach, ako je to v súčasnosti.
Z vlastnej skúsenosti viem, napríklad chodím dosť často do Užhorodu na Ukrajinu na podkarpatskú oblasť, máme tam aj základnú školu v Užhorode a vyslovene učiteľky ma prosia o to, či by sa vedela zlepšiť situácia na ich základnej škole, pretože nemajú na šlabikáre, nemajú na vzdelávacie predmety, potrebujú zlepšiť aj tie vyučovacie priestory. Takže ja to absolútne kvitujem a zároveň by som chcel poprosiť aj ctenú snemovňu, aby vyjadrila tomuto návrhu zákona podporu.
Ďakujem pekne.

Áno, ja súhlasím s vami, pán poslanec Blcháč. Práve aj návrhom zákona bolo ponúknutie riešenia, ktoré samospráve umožní, aby v pravidlách, na základe ktorých poskytujú dotácie, bol upravený spôsobom, najmä lehota ich zúčtovania s vlastným rozpočtom tak, aby tieto dotácie nemuseli byť zúčtované do konca rozpočtového roka, v ktorom boli poskytnuté. Tu sa jedná napríklad o dotácie, ide napríklad o situáciu, keď dotáciu bude možné vyúčtovať do konca rozpočtového roka nasledujúceho po rozpočtovom roku, kedy bola poskytnutá. Podmienkou však je, že samospráva nemôže cezročne poskytovať dotácie spôsobom, ktorý by zvyšoval jej celkový dlh.
Tento návrh zákona určite je takou legislatívnou barličkou aj pre samosprávu pri tejto oblasti. Takže kvitujem, že bol predložený a ja si osobne myslím, že samospráve to určite pomôže pri riešení dotácií a riešení tejto oblasti.
Takže ďakujem pekne.