Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom predloženého návrhu zákona sú nasledovné zmeny v zákone o cestnej premávke. Cestná premávka a jej pravidlá, povinnosti účastníkov cestnej premávky a oprávnenia orgánov vykonávajúcich svoju pôsobnosť na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú oblasťami, ktoré výrazným spôsobom zasahujú do života spoločnosti. V súčasnej dobe túto oblasť upravuje zákon o premávke na pozemných komunikáciách 8/2009 a problematika dopravných nehôd je upravená v § 64 a 68 citovaného zákona.
V zmysle § 64 ods. 2 písm. b) zákona o premávke je dopravná nehoda udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pri ktorej sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie. Táto právna úprava deleguje orgán policajného zboru, ktorý je oprávnený objasňovať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, predmetné priestupky, pri ktorých sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, kvalifikovať ako dopravnú nehodu. V praxi to znamená stav, že napriek nízkej spoločenskej nebezpečnosti pri poškodení napríklad zvodidiel, ktoré sú podľa zákona o pozemných komunikáciách, tzv. cestného zákona, súčasťou cesty v súvislosti s premávkou vozidla, tieto aj napriek poškodeniu stále plnia svoju funkciu a naďalej zabezpečujú ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a zaisťujú bezpečnú, rýchlu, plynulú a hospodárnu premávku na týchto cestách, je zákonom stanovená povinnosť uvedený priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu a nie ako škodovú udalosť. Ľudia z praxe majú za to, že pri situáciách, kedy je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu, čiže z hľadiska úplnosti alebo bezpečnosti nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť.
Preto sa týmto legislatívnym návrhom spolu so spolupredkladateľmi chceme snažiť, aby sa navrhlo to, aby bolo znenie ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona o premávke nasledovné: "sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, prípadne sa zníži funkčnosť cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia".
Ďalej týmto návrhom chceme zmeniť spôsob vykonávania štatistických údajov. Štatistické údaje o dopravných nehodách a ich následkov hodnotia štáty úplne rozdielne. Autonómne neexistuje nejaký medzinárodný právny predpis, ani právny predpis Európskej únie, ktorý by definoval údaje za jednotlivé štatistické údaje. Preto navrhujeme zmenu práve týchto ustanovení. Napríklad aj to, že aby bolo znenie ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) zákona o premávke nasledovné: "usmrtenú osobu definujeme ako osobu, ktorá zomrela pri dopravnej nehode alebo na jej následky najneskôr do 30 dní po dopravnej nehode".
Takže týmito, týmito ustanoveniami chceme prijať takú zákonnú úpravu, ktorá bude vo svojom obsahu jasne definovať oblasť jej úpravy tak, aby zodpovedala súčasným požiadavkám a legislatíve Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú, a touto úpravou bude zabezpečovať korektnosť týchto údajov vo vzťahu k porovnávaniu s ukazovateľmi jednotlivých štátov.
Za mňa všetko. Ďakujem pekne v úvodnom slove.

Áno, ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o štátnych sviatkoch, predkladám spoločne s kolegami pánom poslancom Gogom, pani poslankyňou Kozelovou a pani poslankyňou Žitňanskou. V krátkosti.
Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní a je to nový deň - 22. septembra ako Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch.
Význam zavedenia tohto pamätného dňa Boja proti nenávistným prejavom na deťoch je ten, že v podstate násilie sa nedotýka iba tých, na ktorých je páchané. Týka sa všetkých a musíme si aj uvedomiť, že v dnešnej spoločnosti nenávistné prejavy rozširujú, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú nenávisť, xenofóbiu, rasizmus, antisemitizmus či iné formy nenávisti založené na diskriminačnom a stereotypnom vnímaní.
Nakoľko prevencia nielen v školskom prostredí je veľmi dôležitým systémom opatrení predchádzania rizikového správania sa žiakov a študentov, ustanovením pamätného dňa chceme docieliť, aby sa venoval adekvátny priestor tejto problematike naprieč základnými a strednými školami na Slovensku. Zároveň tým chceme upriamiť pozornosť verejnosti, médií, neziskových organizácií a mienkotvorných osobností na Slovensku, aby sa vytvoril celospoločenský diškurz, kde by sa vymedzili hranice voči narastajúcim prejavom agresie, šikany a netolerantného správania s cieľom aktívne vplývať na mládež a ukazovať im pozitívne vzory správania.
Navrhovaný dátum 22. septembra súvisí s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, kedy by bolo vhodné venovať priestor práve tejto problematike. Zároveň je však potrebné podotknúť, že vedenie škôl je prvé týždne nadmieru zaťažené agendou spojenou so zberom dát, evidenciou žiakov a študentov a podobne. Preto je termín 22. septembra vhodný práve na to, aby tieto tematické debaty a edukatívne podujatia prebiehali aj v exteriéri, čím sa vytvorí priaznivejšie prostredie na otvorenú diskusiu a zapojenie všetkých aktérov v rámci edukatívy.
Za mňa zatiaľ všetko v úvodnom slove.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Súčasťou reformy justície schválenej parlamentom koncom roka 2020 je aj presun agendy súdnej kontroly volieb do orgánov územnej samosprávy. Táto agenda patrila do 31. júla 2021 do právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky a od 1. augusta 2021 prešla do právomoci Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky avšak bez toho, aby mal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k dispozícii potrebné nástroje a mechanizmy na efektívne rozhodovanie v tejto agende bez prieťahov.
Keďže voľby do orgánov územnej samosprávy sú vyhlásené na 29. októbra 2022, je nevyhnutné upraviť Správny súdny poriadok spôsobom, akým bolo v minulosti upravené konanie v tejto agende pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Riadne fungovanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je aj prioritou z pohľadu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na 2021 až 2024.
V tomto návrhu detailnejšie riešime spôsob použitia Správneho poriadku. Zákon č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pozná vyhlásenie výsledkov volieb len pri voľbe prezidenta. Inak zákon dôsledne hovorí o zverejnení výsledkov v § 33. Navyše pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov a samosprávy obcí zákon rozlišuje medzi zverejnením výsledku volieb v príslušnom územnom celku v samosprávnom kraji a zverejnením celkových výsledkov volieb Štátnou volebnou komisiou. Je prakticky ťažké zisťovať, kedy konkrétne boli uverejnené výsledky volieb v jednotlivých obciach. Preto by praktickejšie bolo viazať lehotu na okamih, keď Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán zverejní celkové výsledky volieb.
Keďže žalovaným je na rozdiel od správneho orgánu pri všeobecnej správnej žalobe súkromnoprávny subjekt - politická strana, hnutie, koalícia, nezávislý kandidát -, je len na jeho voľbe, či sa k žalobe vyjadrí. Terajšie znenie zákona by mohlo viesť k sporom, či správny súd môže bez vyjadrenia konať alebo sa má vyjadrenie žalovaného vynucovať poriadkovými pokutami. Pri ustanoveniach týkajúcich sa doručovania treba zohľadniť, že žalovaným nie je správny orgán, ale jednotlivé strany, hnutia, koalície, nezávislí kandidáti, a tieto subjekty si musia pri podaní kandidátnej listiny ustanoviť splnomocnenca vo volebných veciach.
Predmetným zákonom riešime aj tú skutočnosť, že v príslušnej procesnej úprave naposledy obsiahnutej v zákone o Ústavnom súde v znení do 31. decembra 2020 mal Ústavný súd Slovenskej republiky k dispozícii nástroje na efektívne zvládnutie vybavovania volebnej agendy. Išlo o možnosť odmietnuť návrh vo volebných veciach už pri predbežnom prerokovaní a ´limine´ bez ústneho konania a bez ďalšej participácie účastníkov konania pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) uvedeného zákona. Ústavný súd Slovenskej republiky ďalej vo volebných veciach nemusel vykonávať ústne pojednávanie a dokazovanie vypočutím svedkov mohol vykonávať prostredníctvom sudcu spravodajcu.
V súčasnej úprave Správneho súdneho poriadku Najvyššieho správneho súdu vyššie opísané nástroje na efektívne zvládnutie volebnej agendy nemá. Ustanovenia jednotlivých paragrafov Správneho súdneho poriadku navyše neobsahujú osobitné pravidlá o odmietnutí žaloby, preto je potrebné použiť všeobecnú úpravu uvedenú buď v § 59 ods. 3 alebo § 98 Správneho súdneho poriadku, ktorá však ako dôvod odmietnutia nepozná dôvod obdobný zjavnej neopodstatnenosti. Kým absencia tohto dôvodu je prijateľná pre konanie o rôznych správnych žalobách, to isté neplatí pre volebnú agendu, a to vzhľadom aj na skúsenosť Ústavného súdu Slovenskej republiky s nárazovým nápadom veľkého počtu vecí.
Takže, dámy a páni, v tomto návrhu riešime už tú skutočnosť, že aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky je taktiež povinný vo volebných veciach vždy vykonávať aj pojednávanie s ohľadom na jednotlivé ustanovenia Správneho súdneho poriadku, pričom uvedené riešenie nie je možné považovať za efektívne, a to vzhľadom na predpokladaný počet vecí, regionálnu rôznorodosť, účastníkov konania a krátke lehoty pre rozhodovanie. Ak je účelom pojednávania bezprostredný kontakt s účastníkmi konania, tento je možné zabezpečiť aj prostredníctvom člena senátu povereného senátom, ako je to už teraz predpokladané v Správnom súdnom poriadku v jednotlivých príslušných právnych normách.
Podobné riešenie bolo zvolené aj v prípade Ústavného súdu Slovenskej republiky v minulosti, ktorý nebol povinný vo volebných veciach konať ústne pojednávanie. Participácia účastníkov konania na dokazovaní aj mimo dokazovania a pojednávania sa zabezpečuje s odkazom na terajší štandard ustanovený Správnym poriadkom. Týmto návrhom chceme zabezpečiť to, aby bola zabezpečená potreba urýchleného pojednávania a rozhodovania vo volebných veciach. Keďže je táto potreba zjavná, avšak základná lehota 30 dní je príliš krátka a bolo by ju vhodné a potrebné nastaviť na pôvodných 90 dní. Takže práve aj popri tejto kasačnej agende musí Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vybavovať aj disciplinárnu agendu, ktorá má tiež stanovené pomerne krátke lehoty s poukazom na § 31 zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu. Príliš krátka lehota na vybavenie jednorazového značného množstva volebných vecí môže ohroziť až paralyzovať vybavovanie iných agend v pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
Z uvedeného dôvodu zefektívňujeme použitie Správneho disciplinárneho poriadku Najvyššieho správneho súdu, ako aj ďalšej agendy. Takže za mňa v úvodnom slove všetko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v roku 2022 sa navrhuje špeciálna právna úprava 13. dôchodku, a to tak, aby v roku 2022 vznikol poberateľom dôchodku nárok na 13. dôchodok nielen v júli, ale aj v decembri. Súčasne sa navrhuje, aby sa v decembri 2022 suma 13. dôchodku určila tak ako doteraz podľa vzorca v zákone, čiže v závislosti od sumy už poberaného dôchodku, resp. úhrnu súm a poberaných dôchodkov, tak ako tomu bolo doteraz, a následne krátila koeficientom 0,7.
V prípade dôchodkov vyplácaných z cudziny a dávky vyplácanej z cudziny, ktorá je obdobná vyrovnávaciemu príplatku sa navrhuje, aby jeho poberateľ mesačnú sumu naposledy vyplateného dôchodku a dávky oznámil najneskôr do 4. novembra 2022 príslušného orgánu spôsobom ním určeným. V nadväznosti aj na túto úpravu predkladám pozmeňujúci návrh a jedným aj z dôvodov, prečo predkladám tento návrh, je ten, že v súvislosti s prepočtom dôchodkov vyplácaných z cudziny a dávkou vyplácanou z cudziny, ktorá je obdobná vyrovnávaciemu príplatku potrebných na určenie sumy 13. dôchodku v decembri 2022, ktoré sa poberateľovi dôchodku vyplácajú v cudzej mene, sa aj v tomto pozmeňujúcom návrhu navrhuje použiť referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska.
Navrhujeme aj aby 13. dôchodok bol vyplatený poberateľom dôchodkov v deň splatnosti dôchodku v decembri 2022.
Pričom sa súčasne navrhuje, aby sa na 13. dôchodok, na ktorý vznikne nárok v decembri 2022, v zásade vzťahovala aj štandardná právna úprava poskytovania 13. dôchodku, ktorá je v súčasnosti platná a účinná.
Teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2022, ktorý znie nasledovne:
V čl. I § 13 vrátane nadpisu znie:
"§ 13
Prechodné ustanovenia účinné dňom vyhlásenia
(1) Nárok na 13. dôchodok v decembri 2022 má poberateľ dôchodku, ktorý má v decembri 2022 nárok na výplatu dôchodku podľa § 2.
(2) Suma 13. dôchodku podľa odseku 1 sa určí ako súčin sumy 13. dôchodku podľa § 3 ods. 1 a čísla 0,7. Suma 13. dôchodku určená podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(3) Na účel určenia sumy 13. dôchodku podľa odseku 1 sa na prepočet dôchodku podľa § 3 ods. 3 písm. a) a dávky podľa § 3 ods. 3 písm. e), ktoré sa poberateľovi dôchodku vyplácajú v cudzej mene, použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,⁵⁾ ktorý je platný k 1. októbru 2022. Dôchodok a dávka prepočítané podľa prvej vety sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.
(4) 13. dôchodok podľa odseku 1 sa vyplatí poberateľovi dôchodku v deň splatnosti dôchodku podľa § 2 v decembri 2022.
(5) Poberateľ dôchodku podľa § 2 je povinný na účely odseku 1 oznámiť do 4. novembra 2022 príslušnému orgánu verejnej správy spôsobom ním určeným mesačnú sumu naposledy vyplateného dôchodku podľa § 3 ods. 3 písm. a) a dávky podľa § 3 ods. 3 písm. e).
(6) Na 13. dôchodok podľa odseku 1 sa § 3 ods. 3, § 4, § 5, § 6 ods. 2 a 3, § 7, § 8 a 10 vzťahujú rovnako."
Toľko znenie doplňujúceho a pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za vyčerpávajúcu odpoveď. Práve to bolo účelom položenia tejto otázky, lebo točenie takýchto filmov je veľká prezentácia aj Slovenska v zahraničí, spôsob prezentácie.
Takže taká doplňujúca, aj keď z časti ste mi už odpovedali. Nad rámec toho pripravuje ešte niečo osobitne rezort kultúry alebo má nejaké otvorené rozhovory so zahraničnými filmármi ohľadne prípravy takýchto filmov napríklad na najbližší rok, dva?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. A ďakujem, pán minister, aj za odpoveď na túto otázku. Neviem, či máte informáciu, pred pár mesiacmi bolo aj rokovanie školského výboru, ktorý prijal uznesenie a vyzval vtedajšieho pána ministra Gröhlinga, aby sa venoval tejto téme a možno otvoril aj otázku tretej povinnej vyučovacej hodiny telesnej výchovy v rámci toho týždňa na základných a stredných školách. Preto ja by som sa chcel aj doplňujúcu otázku opýtať, či budete tlačiť na to, aby bolo v budúcnosti predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky aj rokovanie k tomuto, k tejto otázke zavedenia tretej povinnej vyučovacej hodiny telesnej výchovy. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Juraj, taktiež chcem poďakovať za tvoje vystúpenie. Mňa zaujala tá pasáž, keď si hovoril, že nebol problém v rámci vyvesovania nejakých symbolov sexuálnej menšiny. Práveže bol problém, pretože niektoré skupiny sa ozývali a práve sa aj vyjadrili, myslím si, že vo viacerých vyjadreniach aj na základe faktov, ktoré tam použili, že prečo sa im nepáči takéto vyvesovanie symbolov sexuálnej menšiny.
Ja si pamätám, že niekedy v lete v júli španielsky najvyšší súd vydal rozhodnutie, kde sa presne venoval tejto otázke možnosti vyvesovania symbolov sexuálnych menšín a španielsky najvyšší súd rozhodol, že nie je to možné v rámci Španielska, pretože tým... Poprosím, keby ste mohli byť ticho. (Rrečník sa obrátil dozadu, zaznel gong.) Tým, že sa vyvesuje táto vlajka alebo symbol, sa de facto spochybňuje nezávislosť toho úradu, ktorý vyvesuje takúto vlajku a takýto symbol. Čiže keď sa bavíme čisto právnicky, tak práve tam v tom rozhodnutí španielskeho najvyššieho súdu je presne popísané, že v čom dochádza k porušeniu španielskej ústavy. A chápem, že my máme inú ústavu, slovenskú ústavu, ale vychádzam z toho európskeho kontinentálneho právneho systému, kde môžem povedať, že tiež tým, že napríklad Úrad verejného ochrancu práv vyvesil tú vlajku, tým de facto v mojich očiach spochybnil svoju nezávislosť, pretože uprel sa len na tú jednu stranu a chápem ten postup a pohnútku bývalej ochrankyne, verejnej ochrankyne práv, ale na druhej strane znížilo svoju váhu. Čiže ja si myslím, že tým, že sa aj legislatívne možno aj v tom druhom čítaní upraví tá možnosť vyvesovania vlajok, tak myslím si, že otvorme aspoň v tom druhom čítaní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Akokoľvek môžeme kritizovať návrh zákona, ktorý máme teraz v prvom čítaní, určite ten návrh zákazu dúhových vlajok na verejných budovách by mal byť nejak legislatívne upravený a podľa môjho názoru aj platí to, že úrady a inštitúcie, by v záujme zachovania svojej nezávislosti nemali propagovať akúkoľvek ideológiu. To je úplne jedno, že akúkoľvek ideológiu, ale jednoducho malo by to byť legislatívne upravené.
Čo určuje zákon o štátnych symboloch a ich používaní? Úrady a inštitúcie by mali byť označované výhradne štátnou vlajkou, čiže zástavou Slovenskej republiky. Máme tu aj iné predpisy. Napríklad máme odporúčanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o tom, ako sa majú používať napríklad symboly alebo vyvesovanie vlajky Európskej únie, čiže presne legislatívne, zákonne, v zákone máme upravené, že kedy sa môžu, akým spôsobom, na akých miestach vyvesovať štátne symboly alebo symboly iných napríklad orgánov samosprávy, poprípade nejakých firiem, ktoré sú vo vlastníctve alebo podnikov, ktoré sú vo vlastníctve výhradnom alebo čiastočnom štátu.
Tento zákon, musím povedať, keď som si ho prečítal, nijako nezakazuje, aby si dúhovú vlajku vyvesil nejaký človek, súkromná osoba na svojom balkóne alebo niekde na svojej budove. Jednoducho tu sa presne určuje ten spôsob, kedy by sa nemali vyvesovať takéto dúhové vlajky na orgánoch alebo budovách orgánov štátnej správy. Úrady a inštitúcie by mali ostať určite len nezávislé vo svojej činnosti a musia sa tak aj javiť. Preto ja tento návrh zákona podporím.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehoty na jeho prerokovanie v gestorskom výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval na 131. schôdzi a odporúča ho Národnej rade schváliť. Časť IV správy obsahuje jeden pozmeňujúci návrh, gestorský výbor ho odporúča schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade udelený návrh zákona schváliť aj ako celok. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona, tlač 1032a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 13. septembra 2022. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súvislosti s týmto vládnym návrhom zákona sa predkladá aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ja by som to v krátkosti odôvodnil, že čo je účelom predloženia pozmeňujúceho návrhu.
Upravujeme v ňom aj spôsob zabezpečenia predvádzania obvineného pred iné orgány. Na rozdiel od orgánov taxatívne uvedených v tých jednotlivých ustanoveniach, ktoré sú v tomto návrhu, na ktorých vstup do ústavu a predvedenie obvineného v ústave zákon nevyžadoval a nevyžaduje žiadne povolenie alebo súhlas u iných, citujem: „iných osôb“. Bolo potrebné, aby bez ohľadu na dôvody väzby rozhodoval a súhlas udeľoval výlučne orgán činný v trestnom konaní alebo súd.
Navrhovaná právna úprava preto mení tento mení tento stav, pričom vychádza z postupu aplikovaného aj pri uplatňovaní iných práv obvinených, napríklad telefonovanie alebo korešpondenciu, ktorých realizácia si vyžaduje súhlas alebo kontrolu orgánu činného v trestnom konaní, alebo súdu len v prípade obvineného v kolúznej väzbe. Obdobne sa teda navrhuje postupovať aj v prípade predvedenia obvineného pred iné osoby v kolúznej väzbe. V prípade ostatných obvinených sa kompetencia deleguje na riaditeľa ústavu. Taktiež sa logicky precizuje možný odklon od postupu pri predvedení obvineného inak, ako je uvedené v zákone, a to nie vo vzťahu k súhlasu s predvedením, ale k spôsobu realizácie predvedenia.
Navrhované znenie tohto pozmeňujúceho návrhu taktiež odčleňuje advokáta a notára od iných osôb a stanovuje im osobitné postavenie pri predvedení obvineného v ústave. Kým doterajšia právna úprava v prípade obvineného bez ohľadu na dôvody väzby podmieňovala jeho predvedenie pred advokáta alebo notára vždy s predchádzajúcim súhlasom orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, navrhované znenie takýchto súhlas nevyžaduje, a to ani v prípade obvineného v kolúznej väzbe. Dáva však možnosť orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, aby si mohol vyhradiť svoju prítomnosť pri úkone. Zároveň s cieľom ochrany práv a iných oprávnených záujmov obvineného sa takýto úkon uskutoční aj vtedy, ak sa aj napriek vopred stanovenej podmienky orgán činný v trestnom konaní alebo súd na samostatný úkon nedostavia. Samotné znenie pozmeňujúceho návrhu teda predkladám v tomto znení.
Predkladám teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Michala Luciaka, Kataríny Hatrákovej a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (tlač 1035).
1. V čl. I sa pred prvý bod vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V § 4 sa číslo „5“, nahrádza číslom „6“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 7 § 7 ods. 5 sa slová „K umiestneniu obvineného podľa predchádzajúcej vety, ktoré presahuje osem hodín, je potrebný súhlas lekára“ nahrádzajú slovami „Najneskôr po ukončení umiestnenia podľa predchádzajúcej vety a vždy, ak toto umiestnenie trvá viac ako osem hodín, je obvinený podrobený zdravotnej prehliadke.“
3. V čl. I bod 10 znie:
„10. V § 9 ods. 1 druhej vete sa za slovo „súhlase“ vkladajú slová „riaditeľa ústavu a v prípade obvineného v kolúznej väzbe po súhlase“ a za slovom „súdu“ sa vypúšťa čiarka a slová „ak tento zákon neustanovuje inak“.
4. V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
11. V § 9 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Príslušník zboru predvedie obvineného v ústave pred advokáta alebo notára na základe ich žiadosti. V prípade obvineného v kolúznej väzbe si môže príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyhradiť svoju prítomnosť pri úkone obvineného s advokátom alebo notárom. Ak sa orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý si vyhradil prítomnosť, na úkon nedostaví, úkon sa uskutoční aj bez jeho prítomnosti.“
Doterajšie odseky 2 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 8. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 11 znie:
11. V § 9 ods. 3 sa za slová „zabezpečí, aby“ vkladá slovo „ním“ a bodka na konci sa nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“
6. V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie:
12. V § 9 ods. 6 a 7 sa slová „3 a 4“ nahrádzajú slovami „4 a 5“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bod 12 § 9 ods. 8 sa v úvodnej vete slová „odsekom 8“ nahrádzajú slovami „odsekom 9“ a v texte ustanovenia sa označenie odseku „(8)“ sa nahrádza označením odseku „(9)“.
8. V čl. I bod 21 § 17 ods. 1 sa za slová „podľa odseku 3“ vkladajú slová „zdravotnícku pomôcku“.
9. V čl. I bod 24 § 18 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.
10. V čl. I sa vypúšťa bod 39.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
11. V čl. I bod 49 (§ 32 ods. 3) sa slovo „Výška“ nahrádza slovami „Základná výška“.
12. V čl. I sa za bod 54 vkladá nový bod 55, ktorý znie:
55. V § 40a ods. 3 sa na konci pripája táto veta:
„Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu za porušenie zákazu podľa § 30 ods. 2 písm. d) zákona sa prihliada na psychický stav obvineného v čase spáchania disciplinárneho previnenia, pričom sa k disciplinárnemu konaniu a uloženiu disciplinárneho trestu sa vyjadruje psychológ alebo lekár.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
13. V čl. I bod 57 § 40c ods. 1 sa slová „pracovník a psychológ“ nahrádzajú slovami „pracovník alebo psychológ“.
14. V čl. I sa za bod 68 vkladá nový bod 69, ktorý znie:
69. V § 54 ods. 3 písm. d) sa číslo „4“ nahrádza číslom „5“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
15. V čl. I bod 92 znie:
92. § 63 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3) Zbor je oprávnený na účely spracúvania osobných údajov o obvinenom podľa odseku 1 vyžiadať si odpis registra trestov.
(4) Na účely spracúvania osobných údajov podľa odseku 1, na účely konania vo veciach súvisiacich s výkonom väzby a na správne vykonávanie odvodov a zrážok z pracovnej odmeny obvineného je zbor oprávnený získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy prostredníctvom elektronickej komunikácie.“
16. V čl. I sa za bod 93 vkladá nový bod 94, ktorý znie:
94. V § 66 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: „pracovnej odmene a podmienkach jej poskytovania“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
17. Čl. I sa dopĺňa bodmi 96 a 97, ktoré znejú:
96. Za § 69 sa vkladá § 69a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 69a Transpozičné ustanovenie Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.“
97. Príloha vrátane nadpisu znie:
„Príloha k zákonu č..../2022 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 132, 21. mája 2016).“
Toľko znenie pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.