Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Zákon o miestnych daniach v súčasnosti už pozná samostatný režim pre zdanenie pozemkov, na ktorých sú umiestnené transformačné stanice a predajné stánky, ktorým sa hodnota pozemku určuje nie podľa klasifikácie pozemku v katastri nehnuteľností a následne podľa hodnoty pôdy pre príslušný druh pozemku, ale podľa hodnoty stavebného pozemku, ktorý je uvedený aj v prílohe č. 2 zákona o miestnych daniach. Okrem toho správca dane môže v súčasti všeobecne záväzným nariadením pre transformačné stanice alebo predajné stánky, pozemky s povolením dobývania ložiska, nevyhradeného nerastu a pozemky využívané na fotovoltaiku určiť inú sadzbu dane ako určuje pre štandardné druhy pozemkov podľa § 6 ods. 1 zákona.
Spravidla ide o vyššie zdanenie týchto pozemkov v dôsledku vyššej hodnoty pôdy a vyššej sadzby dane. Po úprave príslušných ustanovení zákona o miestnych daniach bude môcť správca dane určiť daň z pozemkov pod ostatným objektom používaných na podnikanie s vyššou hodnotou pozemku a sadzbou dane, čím sa efektívne supluje zdanenie samotného objektu. Niektorí daňovníci za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody podávajú čiastkové priznania k dani k nehnuteľnosti, v ktorom uvedú nesprávny druh stavby, na ktorých obec určila vo všeobecne záväznom nariadení nižšiu sadzbu, spravidla ide o úmyselné preklasifikovanie na stavbu využívanú na pôdohospodársku produkciu alebo na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie. Podľa § 10 ods. 4 je na zaradenie stavby rozhodujúci účel využitia stavby k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Ak má správca dane pochybnosti o správnosti zaradenia stavby so správnym účelom využitia stavby, vykoná procesné úkony podľa daňového poriadku. To jest, vyzve daňový subjekt na doplnenie alebo opravu priznania k dani z nehnuteľnosti, vykoná miestne, miestne zisťovanie, daňovú kontrolu, avšak spätné dokazovanie k 1. januáru zdaňovacieho obdobia nie je efektívne a dôkazy správcu dane sú často nedostatočné. Objektívne sa stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia dokazuje dosť ťažko.
Zámerom legislatívnej úpravy, s ktorou prichádzame aj po komunikácii a konzultácii s ministerstvom financií, pretože v prvom rade s nimi to bolo odkonzultované, je teda zlepšiť pozíciu správcu dane pri dokazovaní účelu využitia stavby v bežnom zdaňovacom období tak, aby nebolo potrebné dokazovať minulosť, ale prítomnosť. Inými slovami, pri daňovej kontrole bude rozhodujúci skutočný účel využitia stavby zistený v reálnom čase vykonania daňovej kontroly. To jest, uvedená výnimka zo zdanenia podľa účelu využitia stavby k 1. januáru však platí len pre zdaňovacie obdobie, v ktorom sa daňová kontrola vykonala. Tým nie je dotknuté právo správcu dane vykonať daňovú kontrolu do zániku práva vyrubiť daň aj za iné zdaňovacie obdobia.
Preto ak daňovník v podanom čiastkovom priznaní k dani z nehnuteľnosti deklaroval konkrétny účel využitia stavby, ktorý nie je zhodný s účelom využitia stavby zisteným daňovou kontrolou, bude pre účely výpočtu dane mať prednosť účel využitia stavby zistený daňovou kontrolou. Tento režim sa navrhuje stanoviť len k stavbám, ku ktorým daňovník na to isté zdaňovacie obdobie podal riadne alebo čiastkové daňové priznanie. Ak sa v rámci vykonanej daňovej kontroly nepreukáže alebo nepotvrdí konkrétny účel využitia stavby v čase vykonanej daňovej kontroly, zaradí sa stavba medzi ostatné stavby podľa § 10 ods. 1 písm. i) a tak sa aj zdaní pre príslušné bežné zdaňovacie obdobie.
Po komunikácii s Ministerstvom financií Slovenskej republiky aj po rokovaní v jednotlivých výboroch však prichádzam ešte s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, pričom dôvodom tohto predloženia pozmeňováku je doplnenie ustanovenia z dôvodu potreby zvýšenia právnej istoty v súlade s pôvodným zámerom zákonodarcu zaraďovať nevyužívané prázdne stavby medzi ostatné stavby. Predíde sa tak aplikačným problém, keď daňové subjekty nezmenia v priznaní k dani z nehnuteľnosti spôsob využitia stavby oproti pôvodnému využitiu stavby, ak sa daná stavba prestala užívať.
Preto predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k návrhu poslancov Národnej rady Miloša Svrčeka, Kataríny Hatrákovej, Petra Libu a Ľudovíta Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku preto predkladám tento pozmeňujúci návrh. V poslaneckom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
K čl . I nový bod 3.
Za doterajší bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie:
„3. V § 10 od. 2 sa na konci pripája táto veta: „Stavba, ktorá sa prestala užívať, sa zaradí ako ostatná stavba podľa ods. 1 písm. i)."."
Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať. Nový bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. V krátkosti. Navrhovaná zmena reflektuje na aplikačné problémy z praxe pri nedostatočnom zdanení rôznych objektov využívaných na podnikanie, ktoré nie sú stavbami podľa zákona o miestnych daniach. Súčasne sa reaguje na negatívnu prax úmyselnej zmeny účelu využitia stavby k 1. januáru zdaňovacieho obdobia s cieľom zaistenia nižšej sadzby dane, ako je sadzba dane pre skutočné využitie stavby a tým získanie neoprávneného daňového zvýhodnenia.
Cieľom tohto návrhu je rozšírenie osobitného režimu zdanenia pre transformačné stanice a predajné stánky a o ostatné objekty používané na podnikanie, ktoré nie sú stavbou podľa zákona o miestnych daniach. Ide napríklad o rôzne modulové stavby alebo dočasné stavby, alebo premiestniteľné objekty, ktoré môžu podliehať povoleniu podľa stavebného zákona, ale ich umiestnenie v priestore sa realizuje inak ako pevným spojením so zemou alebo ukotvením pilotmi. V súčasnosti sa z pohľadu zákona o miestnych daniach tieto objekty nezdaňujú ako stavby a pozemky, pod nimi sú zdanené v štandardnom režime, t. j. parcela sa zaradí podľa toho, ako je vedená v katastri nehnuteľností.
Bližšie k tomu vysvetlím v rámci rozpravy, kde chcem prečítať aj pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

Tak ako, pán poslanec, vy ste nerátal, že sa prihlásite do rozpravy, ja som nerátal pôvodne, že sa prihlásim do faktickej, ale nedalo mi. Potom keď tento návrh zákona je protiústavný, treba zrušiť aj zákon o dráhach, ktorý je podľa vás protiústavný, lebo keď sa bavíme touto istou logikou, tak aj tam sú ustanovenia, ktoré sú protiústavné, zákon o elektronických komunikáciách, zákon, ktorý rieši vecné bremeno pri výstavbe diaľnic, rýchlostných ciest. Takže keď ideme touto logikou, tak zrušme všetko a nebude tu nič, len anarchia. Ale to by bola taká krásna liberálno-progresívno-saskárska anarchia, a viete čo? Ja touto cestou nepôjdem, ale skúste si aj prečítať odsek 5 tohto návrhu. Tam sa jasne hovorí o jednorazových primeraných náhradách stanovených znaleckým posudkom.
A nehnevajte sa, ako keď s plechovým ksichtom tuto, ako aj vy používate toto ustanovenie, s plechovým ksichtom poviete, že nič tu nefunguje, znalci sú korupční, zákony sú protiústavné, náš generálny prokurátor podá návrh na posúdenie ústavnosti alebo protiústavnosti tohto návrhu, no tak akože na toto už nemám ani slová a toto si už ani jednoducho, myslím si, že nepraje nijaký komentár z mojej strany. Na to už nemám ani slová.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
V rámci úvodného slova v krátkosti. Cieľom predloženej legislatívy alebo tohto legislatívneho návrhu je zrovnoprávniť postavenie Slovenskej správy ciest ako správcu ciest prvej triedy s ostatnými správcami ciest. Slovenská správa ciest je jediným správcom ciest a jedinou organizáciou v rámci rezortu dopravy bez zákonného vecného bremena, čo spôsobuje narastajúce komplikácie pri správe ciest prvej triedy.
Návrh na doplnenie zákona vychádza z obdobnej úpravy zákonného vecného bremena, ktoré už máme zriadené v rámci zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Má teda logickú oporu v súvisiacej legislatívnej úprave a jeho oprávnenosť a využitie je potvrdené aj aplikačnou praxou.
Majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod cestami prvej triedy je dlhoročným problémom, s ktorým Slovenská republika v zastúpení Slovenskej správy ciest bojuje bez akejkoľvek zákonnej opory. Slovenská správa ciest ako správca ciest prvých tried bola doposiaľ jediným vlastníkom a správcom pozemných komunikácií a jedinou organizáciou v rámci rezortu dopravy bez zákonného vecného bremena. Následkom čoho čelí mnohým súdnym sporom o vydanie bezdôvodného obohatenia, respektíve náhrady za užívanie za pozemky pod cestami prvej triedy, ktoré sú majetkovo nevysporiadané v dôsledku zmeny právnych úprav v čase od výstavby cesty až po dnešnú právnu úpravu.
Textácia návrhu zákona vychádza z právnej úpravy zákonného vecného bremena, ako som spomínal, zákona o dráhach, a tým účelom je predovšetkým napraviť neúnosný a diskriminačný stav právnej úpravy nahrávajúci špekulantom s pozemkami, ktorí od pôvodných vlastníkov účelovo skupujú pozemky pod cestami prvej triedy a následne žiadajú vydanie bezdôvodného obohatenia, výkup pozemku od, alebo pozemkov od Slovenskej republiky v zastúpení Slovenskej správy ciest za niekoľkonásobne vyššiu cenu. Tieto nároky vlastníkov pozemkov pod cestami prvej triedy znamenajú značnú a nepredvídanú záťaž pre verejné financie vo forme povinnosti plniť do troch dní od vydania právoplatných súdnych rozhodnutí, respektíve exekučných výziev.
Požiadavka na túto legislatívnu úpravu, s ktorou prichádzame na zriadenie tohto zákona o vecného bremena, bola na súdnych pojednávaniach formulovaná aj zo strany sudcov reprezentujúcich výkon súdnej moci v štáte s odkazom na nedostatočnú legislatívnu úpravu danej veci.
Za mňa v úvodnom slove všetko. Ďakujem pekne.

V rámci toho fondu by sa mali koncentrovať národné, európske, prípadne súkromné finančné zdroje a okrem spolufinancovania veľkých projektov samospráv alebo rozvoja ciest prvej triedy by sa z fondu mohli uvoľňovať aj prostriedky na sanáciu mimoriadnych udalostí, napríklad na regionálnych cestách. Ako som aj spomenul, ministerstvo opravy a výstavby pripravilo a spracovalo návrh fondu dopravnej infraštruktúry, tuším je to odbor stratégií, ktorý pripravil po komparácii a po vzore okolitých krajín návrh vytvorenia a fungovania fondu dopravnej infraštruktúry, no a bola by v ňom stála zásoba financií na pravidelnú, kontinuálnu údržbu a výstavbu.
Keď môžem porovnať z akých zdrojov je financovaný tento fond v Českej republike, tak sú to napríklad dane z minerálnych olejov, je tam príjem z diaľničného mýta, taktiež buď nejaké príjmy z poplatkov, ktoré sa dotýkajú dopravy a ciest, takže viem, že táto legislatívna úprava je pripravená a fakt ako objektívne môžem povedať, potom ako vidíme, že koľko zdrojov finančných prostriedkov je alokovaných v tomto českom štátnom fonde pre dopravnú infraštruktúru, v Slovenskej republike v rámci výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ako aj železníc by to určite veľmi pomohlo a bol by to určite veľký progres v rámci zvyšovania počtu kilometrov na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Po takejto krátkej kultúrnej vložke od pštrosích vajec prejdeme naspäť k návrhu rozpočtu verejnej správy.
Áno, na rok 2023 bol zostavený v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy po zohľadnení makroekonomických a východiskových rámcov. Ja keďže sa venujem skôr tej oblasti dopravy a výstavby, tak by som svoju pozornosť chcel sústrediť predovšetkým na tieto oblasti, a len tak v krátkosti, kapitálové výdavky na prebiehajúce projekty predovšetkým v kapitole rezortu dopravy sú už alokované v kapitolách a vo všeobecnej pokladničnej správe sú výdavky iba na projekty, ktoré musia prejsť posúdením Útvaru hodnoty za peniaze.
Rovnako tak je v rozpočte zverejnený aj zoznam 15 najväčších investičných projektov, ktoré sa budú financovať v roku 2023. Ten vychádza z investičných plánov vybratých kapitol, ktoré ho, aj keď s oneskorením, vypracovali. Napríklad aj zo správy Najvyššieho kontrolného úradu môžeme vyčítať, že aj NKÚ odporúča rozšíriť tento zoznam o všetky známe investičné projekty, ktoré sú, alebo ktoré sa majú v nasledujúcom období financovať. Medzi najväčšie investičné projekty v roku 2023 patrí predovšetkým prebiehajúca výstavba úsekov diaľnic a rýchlostných ciest ako napríklad Hubová – Ivachnová v druhej fáze, Prešov – severný obchvat, I. etapa či Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala.
Kapitálový rozpočet rezortu dopravy dosiahne v roku 2023 hodnotu 1,6 miliardy eur, čo je o 527 miliónov eur viac ako v roku 2022, pričom vzrásť má zdroj štátneho rozpočtu o 346 miliónov eur, ale aj zo zdrojov Európskej únie o 205 miliónov eur. Ja chcem preto aj oceniť alokovanie takýchto výdavkov na pokračujúce veľkoplošné opravy ciest a zároveň aj súhlasím s Najvyšším kontrolným úradom, ktorý upozorňuje, že v návrhu rozpočtu chýbajú dostatočné výdavky na rekonštrukcie ciest prvej triedy.
Cieľom verejných investícii a politík v doprave by určite malo byť rozvíjanie dopravy tak, aby umožnila prepravu tovarov a osôb rýchlo, kvalitne, bezpečne a čo s najnižšími negatívnymi externalitami a za primeranú cenu v oblastiach, kde to súkromný sektor najmä pre ekonomickú nevýhodnosť nezabezpečuje vôbec, respektíve v požadovanom rozsahu alebo kvalite, alebo za požadované cestovné. Ja chcem oceniť pozitívny krok pre rozvoj verejnej dopravy, ktorým je určite schválenie plánu dopravnej obslužnosti pre železničnú dopravu z roku 2021.
Dokument predovšetkým má poslúžiť v ďalších rokoch ako východisko pre vytvorenie integrovaného plánu pre autobusovú, vlakovú a mestskú hromadnú dopravu. Kvalitná doprava a dobre prepojená verejná doprava pomôže vyvážiť trend nárastu počtu automobilov na obyvateľa a z dlhodobého pohľadu môže tento trend zvrátiť.
Je veľmi dobré aj, že prioritou v prevádzke cestnej infraštruktúry je oprava ciest prvej triedy vzhľadom na ich veľmi zlý stav a 40 % ciest prvej triedy je v nevyhovujúcom stave, je dobré to, že sa aj na ministerstve dopravy a v rezorte dopravy snažia zabezpečiť ten základný dopravný štandard, ktorý si aj my ako motoristi požadujeme. Opatrenie smerujúce k zvýšeniu bezpečnosti na cestách priniesli napríklad od roku 2010 do roku 2020 zníženie počtu úmrtí v cestnej doprave o 33 % a priblížili Slovensko k priemeru Európskej únie. Pokles úmrtnosti voči krajinám Európskej únie s najnižšou úmrtnosťou sa však v posledných rokoch spomalil.
Čo sa týka dopravy, tak samozrejme, že tým hlavným pozitívom, čo som aj hovoril, je navýšenie rádovo niekoľko stoviek miliónov eur v rámci rozpočtu verejnej správy, ale ja by som chcel dať možno aj taký apel do budúcna aj zostavovateľom alebo navrhovateľovi tohto návrhu zákona, a to je taký vzor po Českej republike, ktorý má vytvorený Státní fond dopravní infrastruktury. Pomocou tohto fondu totižto, kolegovia, by sme vedeli spolufinancovať opravy a výstavby ciest druhej a tretej triedy a miestnych komunikácii, za ktoré zodpovedajú práve samosprávy. Najmä menšie mestá a obce často nemajú na opravu komunikácii dostatok prostriedkov, čím sa výrazne znižuje kvalita života ich obyvateľov, ktorí sú roky nútení cestovať po rozbitých a nebezpečných cestách. Rozsah oblastí podpory fondu dopravnej infraštruktúry závisí od sumy, s ktorou bude fond disponovať pri dostatočnom naakumulovaní finančných prostriedkov a práve prostredníctvom týchto prostriedkov je možné oblasť podpory stanoviť širšie. Čiže mohla by byť podporovaná aj výstavba cyklotrás, mohla by byť podporovaná výstavba ciest prvej triedy, samozrejme diaľnic, rýchlostných ciest, je tam zaangažovaná do toho aj železničná doprava. Hovorím, že máme ten vzor po Českej republike, ten fond, Štátny fond rozvoja dopravní infrastruktury platí dlhé roky. Len pre vašu informáciu, my sme ho mali aj v rámci podmienok Slovenskej republiky vytvorený, bol zriadený a ešte, tuším, ak sa nemýlim, bol zrušený exministerkou financií Brigitou Smögnerovou a za tých 22 rokov si musíme pomáhať tým spôsobom, ako máme teraz nastavený.
Podľa mojich informácii aj rezort dopravy pripravil taký legislatívny návrh na svojom rezorte, ktorý by z časti bol porovnateľný s týmto státním fondom v Českej republike, ale, bohužiaľ, ak mám správnu informáciu, tak po rokovaniach s ministerstvom financií sa táto zmena zastavila a nepokračuje sa v nej ďalej. Čiže z mojej strany tiež chcem posunúť taký apel do budúceho roka, keď sa bude riešiť aj výstavba diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku, určite predstavitelia exekutívy, vlády, choďte touto cestou, pretože je to veľmi dobrý prostriedok na to, aby sme sa posunuli pri zvýšení počtu kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Dokonca, keď som si aj spätne pozeral tú komunikáciu medzi dopravou a financiami, tak ešte aj dokonca v minulom volebnom období bolo do toho zaangažované združenie SK8, čiže všetkých vúciek, a predstavitelia vúciek sa vyjadrovali tiež veľmi kladne a pozitívne, aby takáto legislatívna úprava bola predložená a hlavne, aby samosprávne kraje mohli po vyše 20 rokoch zápasenia s odstraňovaním investičného dlhu v cestách druhej a tretej triedy, ktorý zdedili od vlády bez alokácie adekvátnych finančných zdrojov, riešiť a posunúť sa pozitívnym smerom.
Od údržby a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest by som sa chcel dostať, lenže mám poslednú minútu a pol, k takým najdôležitejším úsekom. V rámci TEN-T koridorov, ktoré prechádzajú cez Slovenskú republiku, sú určite najdôležitejšie D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou, vieme dobre, aká je situácia na Ukrajine. Ukrajina sa bude musieť postaviť na nohy a budeme určite veľmi silno musieť participovať na ekonomickom zlepšení a postavení Ukrajiny na nohy v budúcich desaťročiach, a momentálne existujúce cesty prvej triedy medzi Košicami a štátnou hranicou na to nebudú postačujúce. Momentálne veľmi pozitívne vnímam, že sa rieši projektová štúdia, multimodálna štúdia na výstavbu diaľnice D1 medzi Bidovcami a štátnou hranicou, ktorá má posúdiť ten najlepší variant. Ja si osobne myslím, že vyjde štvorpruh, pretože je tam veľmi vysoká intenzita dopravy, určite je tento úsek jeden z najdôležitejších. Samozrejme, nemôžem opomenúť diaľnicu D3 na Kysuciach od Poľska po Žilinu a veľmi dôležitú časť úseku Via Karpatia medzi Nižným Komárnikom a Prešovom, je to zhruba 80 km, je tam, tuším, deväť úsekov, pričom, samozrejme, pochopiteľne aj objektívne chápem poľskú stranu, poľského ministra infraštruktúry Adamčíka, ktorý, nie je mesiaca, aby netelefonoval na Slovensko a tlačil aj slovenskú správu, stranu, aby išla do výstavby tohto dôležitého úseku, pretože Via Karpatia je prepojenie Baltiku s gréckym Solúnom, ako aj s Rumunskom. Takže taký apel z mojej strany.
Sústreďte sa, exekutíva, v budúcom roku aj na riešenie státního fondu rozvoja dopravnej infraštruktúry a na výstavbu a prípravu projektov týchto troch veľmi mimoriadne dôležitých infraštruktúrnych projektov, ktoré som spomínal.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Marek, ja len v krátkosti. Tu nejde o nejaký slovenský problém. Tu nejde o nejaký problém len v Kútoch na slovensko-českej hranici. Toto je celoeurópsky problém. A ja som ti aj v rozprave povedal, lebo som išiel do detailov, že kde to začalo.
To začalo pred siedmimi rokmi v 2015., kde bola celoeurópska dohoda na tom, aby sa riešili hotspoty, kde išlo niekoľko miliárd eur do vybudovania hotspotov na turecko-gréckej hranici. V Turecku bola situácia taká, že za sedem rokov sa neposunuli nikde. A teraz tieto počty všetkých tých migrantov idú na Európu. Ale z toho dôvodu, že oni desať rokov nebudú ďalších sedieť tam a čakať, že kedy skončí vojna a vojnový konflikt v Sýrii.
Ja absolútne chápem aj tvoje vystúpenie, že vidíš, že čo sa deje v Turecku, vidíš, čo sa deje v Sýrii, a že tí ľudia chcú ísť za lepším životom. Ale na druhej strane máme tu aj schengenské acquis, čiže určitú skupinu tých právnych noriem, ktoré nám určujú, ako sa správať v tom schengenskom priestore. A teraz sa tváriť a zakrývať oči nad tým, že prechádzajú nám tu migranti a jednoducho jedni zavedú kontroly, druhí nezavedú kontroly, a my sa tu budeme tváriť, že my sme tí, ktorí jednoducho nebudú zavádzať tieto kontroly, no tak, tak, takto to nemôže fungovať. Jednoducho máme tu určité povinnosti. A my ako členský štát Európskej únie ich aj musíme dodržiavať.
A jedna vec, posledná, ktorej som sa aj dotkol v rozprave. Minister vnútra tu mal sedieť. A jednoducho argumentovať tým, že on osobne ide na nejakú konferenciu, jednoducho takýto argument je absolútne slabý a týmto, si myslím, že dehonestoval Národnú radu, pretože on tam mal sedieť, on tam mal zodpovedať tieto všetky otázky, ktoré tu nemáme len ako opo... títo koaliční poslanci, ale aj opoziční poslanci, pretože chcú to vedieť aj ľudia, že ako sa rieši táto situácia. O nič viac... (Prerušenia vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán predseda výboru Saloň, zaregistroval som, že došlo k viacerým personálnym výmenám. Čo vy viete, no tak možno pán minister toľko mení tých ľudí, že chce len samú kvalitu potom na tom ministerstve (povedané so smiechom), že potom všetci spadneme asi na riť, že čo tam bude na tom vnútre.
Ale čo sa týka toho vyslania do zahraničia, pre boha živého, ako keď máme všetku tú zahraničnú službu a zastupovanie Slovenskej republiky dať len na ministra, tak tí ministri tu ani nebudú pred... veď sú tam sekcie medzinárodných vzťahov, sú tam presne veľvyslanectvá, ktoré nás zastupujú. Mohol tam ísť štátny tajomník namiesto ministra a minister mal sedieť tuto a zodpovedať naše otázky, a nielen moje ako koaličné, ale i opozičné. Čiže o tom sa radšej ani nebavme, že musel ísť zastupovať Slovenskú republiku, mal tu sedieť a mal vyslať svoju dvojku alebo veľvyslanca.
Čo sa týka, Marek, tvojho vyjadrenia, že je normálne, že štát nevie najprv zareagovať na riešenie tejto krízy a musia to byť najprv dobrovoľníci. No neviem. Ako mňa zamrazilo, keď si toto povedal. Dobrovoľníci nie sú zložkou verejnej moci, cirkev nie je zložku verejnej moci, od toho je tu štát, ktorý má na to tieto krízové plány, ktoré má plniť, ktoré, podľa ktorých má postupovať. Ako k tomu sa radšej ani nebudem vyjadrovať, možno si to prejdime potom osobne, aby, aby sme si to prešli, ale to radšej už do budúcna nehovor, pretože toto bolo veľmi nešťastné vyjadrenie.
A v závere sa chcem ešte osobne poďakovať všetkým radovým policajtom, ktorí sú v teréne, hovorím radovým policajtom, ktorí sú schopní zobrať aj 8-ročného malého sýrskeho chlapca, ktorý nemá nohy, do nemocnice v Skalici, že ukázali svoje srdce a aj vo viacerých týchto vypätých situáciách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Hlavnou témou tejto mimoriadnej schôdze je, samozrejme, otázka migrácie. Migranti sa nám tu opäť vynárajú po siedmich rokoch v stredoeurópskom priestore najmä na hraniciach Maďarska, Slovenska, Česka a Rakúska a, bohužiaľ, to, čo sa nám deje na hraniciach, má len jediný výsledok. Ničí nám vzájomné susedské vzťahy s okolitými štátmi. Ja sa tu nebudem dopodrobna vyjadrovať k tomu, čo hovorili a čo otvárali moji predrečníci. Ja sa skôr budem orientovať na to, kto zlyhal a ako to riešiť.
Európska únia trestuhodne nevyužila obdobie od roku 2015 na revíziu systému. Pamätáte si, keď v roku 2015 bolo mnoho rečí o tom, ako treba vybudovať hotspoty na hraniciach s Úniou, teda v Grécku. Pamätáme si na tie reči, ako Európska únia natlačí kopu miliárd napríklad do Turecka na migrantov, aby boli migranti zadržaní na turecko-gréckom území. Koľko rečí sa viedlo o záchytných táboroch, výsledok - nula. Ani Slovensko, ani okolité štáty nemôžu za dnešnú situáciu a spoločne aj napriek tomu, že Európska únia deklarovala viackrát, že bude postupovať takýmto systémom, zlyhala absolútne na plnej čiare a teraz stredoeurópsky priestor za to musí pykať.
Mne osobne písalo viac ľudí, mnoho ľudí predovšetkým zo Záhoria. Boli tu spomínané Kúty. Na začiatku to vyzeralo asi tak, že na stanici v Kútoch prišiel hlúčik 10-15 ľudí, ktorí prespávali na železničnej stanici. Potom sa vypratali. Potom prišli hlúčiky 50, možno 100 ľudí. Ale zo začiatku, v prvých týždňoch im predovšetkým pomáhal kto? Myslíte si, že štát? Nie. Štát to nebol. Boli to dobrovoľníci, boli to miestne komunity, boli to ľudia, ktorí boli predstaviteľmi zo strany cirkvi, teda tie spoločnosti, do ktorých, bohužiaľ, niektoré politické strany na tomto politickom spektre kopú, že cirkvi tu nemajú miesto, a práve sa ukázalo v tých úvodných dňoch a v úvodných týždňoch, že práve cirkvi boli predovšetkým tie, ktoré pomáhali a ktoré sa starali o týchto migrantoch, ktorí potrebovali humanitárnu pomoc.
Ja sa napriek tomu, že čo všetko tu bolo povedané, a možno to bude tak čudne vyznievať, pretože som poslancom vládnej koalície, mňa by v prvom rade zaujímalo, že kde sedí minister vnútra, pretože je odvolávanie ministra vnútra, tak predpokladám, že by mal sedieť tuto po mojej ľavici. Ja však vidím prázdnu stoličku. Pre mňa ako poslanca Národnej rady je to absolútne dehonestujúce, keď tu nesedí odvolávaný minister, ktorý mal zodpovedať tie otázky, ktoré budem mať aj ja, pretože chcel som odpovede na tie otázky, a myslím si, že je to absolútna neúcta voči zákonodarnému zboru a Národnej rady, že nesedí tu člen vlády, ktorý je odvolávaný a ktorý má zodpovedať otázky, ktoré nemajú len predstavitelia opozície, ale aj koalície.
Ja som sa napríklad chcel opýtať, že prečo na Slovensku viazne čoraz viac ľudí, ktorí sú na úteku. Akým spôsobom je poskytovaná pomoc? Má štát vôbec nejaký plán, ako sa vysporiadať s prípadnou novou migračnou vlnou? Práve tieto otázky som chcel, aby boli možno tak aj odborne, trošku aj do detailov vysvetlené, ale, bohužiaľ, asi sa ich nedočkám.
Keď to porovnávame s Rakúskom alebo Maďarskom, tak momentálne situácia na Slovensku je neporovnateľná. V roku 2015, bolo tu spomínané, že došlo k veľkej migračnej vlne. Myslím si, že s migračnou vlnou v roku 2015 sa to nedá porovnávať, pretože vtedy boli na pohybe státisíce migrantov, ktorí predovšetkým išli tou balkánskou cestou smerom cez Maďarsko do Rakúska a do Nemecka. To, že sa objaví momentálne dnes v Kútoch na železničnej stanici 100 migrantov, tak, samozrejme, pre Slovákov, ktorí nie sú na to zvyknutí, to svojím spôsobom trošku spôsobí taký šok, ale musíme sa držať aj čísel. Aj keď si zoberieme, že za rok tuším pristane na stole slovenským úradom 4 000 žiadostí o azyl, a pritom porovnateľný počet je za týždeň v Rakúsku, tak Slovensko, samozrejme, sa nemôže porovnávať s okolitými štátmi, čo sa týka počtu žiadostí o azyl.
Zaregistroval som aspoň vytvorenie tímu tlmočníkov, ktorí boli zabezpečení pre jednotlivých migrantov na týchto miestach, predovšetkým v oblasti Kútov, ktorí mali zabezpečiť tlmočenie z arabčiny, mali by zabezpečiť prekladanie zamestnancom ministerstva vnútra a pomáhať predkladať aj informácie. Sú to tímy prekladateľov, ktorí riešia aj azylovú otázku. Čo ma však trošku vyrušuje, a keď som videl, aj akým spôsobom je riešená táto otázka, tak predovšetkým je tu medzera pomoci zo strany štátu samosprávam. Chýbajú akési krízové plány pre samosprávy, ako postupovať v danej situácii pre samosprávu. Nemajú absolútne vytvorené žiadne plány. Mnohé samosprávy doslova ako keby tápali, čo majú robiť, ako má prebiehať tá pomoc zo strany štátu. Čakajú na pomoc zo strany štátu a myslím si, že tu je možno aj na strane ministra vnútra teraz taká požiadavka, aby aj ukázal samosprávam, že ako postupovať pri riešení tejto situácie.
Samozrejme, že čo sa týka migrantov, tak je potrebné si uvedomiť, že migranti nechcú zotrvať na území Slovenska, že sú v pohybe, sú v tranzite, nemajú záujem tu žiť, nemajú záujem tu ostať, pretože keď vidia, že aká je ekonomická situácia, aká je ekonomická úroveň na území Slovenska, tak, samozrejme, že nie je to tá cieľová krajina pre nich, ktorá by mala byť tá prioritná, ale chcú postupovať ďalej, pretože aj napríklad aj v Nemecku, alebo v Rakúsku, alebo v iných štátoch západnej Európy už majú tie rodiny, ktoré prišli v roku 2015, sedem rokov dozadu, a už majú vytvorený určitý priestor alebo zázemie, kde bývajú, kde žijú a čakajú na ďalších tých svojich rodinných príbuzných, ktorí sú momentálne v pohybe.
Podpora zo strany vlády, čo som zaregistroval, je maximálne tých 100 vojakov denne, o čom už bola aj tuto reč. Vieme, že existuje určitý mechanizmus spustenia krízovej situácie a mimoriadna situácia, ktorú spúšťa okresný úrad Slovenskej republiky v danom okrese. Myslím, že je to dosť málo na to, aby v prípade, keď dôjde k použitiu nejakých tovarov alebo nejakých prostriedkov na pomoc migrantom, že si to následne obec môže preplácať. Absolútne sú opomenuté nejaké mechanizmy krízových plánov, ktoré, ktoré vôbec neboli ani prezentované, čiže to mi trošku aj chýba a, bohužiaľ, zazlievam to ministrovi vnútra, že tu mal sedieť a zodpovedať nám tieto otázky, pretože určite sú na to zvedaví aj starostovia, primátori dotknutých okresov a dotknutých miest.
Aký je výhľad do budúcna? Za prvých mesiacov tohto roku nelegálne prekročilo vonkajšie hranice Európskej únie 190-tisíc migrantov. Trasa väčšinou išla cez Maďarsko smerom do Rakúska a do Nemecka, ako som spomínal. My sme mali okolo 2 500 nelegálnych prekročení. Samozrejme, nečudujem sa, že niektorí títo migranti už nevydržali, zdvihli sa, išli smerom do strednej Európy, pretože Európu a Európsku úniu vnímajú ako priestor, ktorý je ekonomicky určite vyspelejší ako priestor, v ktorom oni bývali a v ktorom žili, a, bohužiaľ, sú tam aj migranti, ktorí 10 rokov žili v tých záchytných táboroch v Turecku. Vidia, že situácia v Sýrii sa nevyvíja pozitívne, nevyvíja dobre. Tá vojna pravdepodobne alebo ten vojnový konflikt, tichý, latentný bude pokračovať ešte dlhé roky, takže mali na výber doslova ľudsky, keď sa na nich tak pozerám, buď zahynú, alebo sa pohnú ďalej do strednej Európy a budú ísť za lepším životom.
Samozrejme, právny predpis alebo právny poriadok buď Slovenskej republiky, alebo Európskej únie pozná určité druhy ako potvrdenie o zotrvaní alebo tolerovaný pobyt, ktorý umožňuje zotrvať tomu danému migrantovi, ktorý je zachytený na území Slovenskej republiky do času, do... kým, dokým trvá ten vojnový konflikt. Tak ako bolo spomenuté aj zo strany niektorých poslancov, sa zamýšľajú, prečo Česi postupovali takýmto spôsobom.
Mňa trošku mrzí alebo trošku som taký nie trošku stotožnený s tým, akú má legislatívu Česká republika. Česi napríklad nemajú prevádzačstvo ako trestný čin a podľa môjho názoru určite by v prípade zavedenia tejto právnej úpravy došlo k tomu, že by znížili počty migrantov.
Slovensko podľa môjho názoru by malo považovať konanie Česka za porušenie Schengenského kódexu (ruch v sále a zaznievanie gongu), pretože tým sa, samozrejme, musia plniť všetky dohody zo všetkých zúčastnených členských štátov v rámci schengenského priestoru a určite by malo dôjsť k riešeniu o situácii za hranicou Európskej únie, nie teraz, to už sa hovorilo aj roky dozadu, že je potrebné riešiť tú danú situáciu na vonkajších hraniciach Európskej únie. Je potrebné doriešiť pravidlá pri vstupe do schengenu, to znamená, že je možné rozšíriť nejaké aj sezónne víza, keď máme napríklad nejakých Tunisanov alebo Maročanov, tak, samozrejme, že oni sa pozerajú v prvom rade na ekonomickú stránku svojho prípadného pobytu na území Európskej únie, takže možno by sme mali aj otvoriť otázku nejakých sezónnych víz na štyri mesiace cez leto, že máš možnosť prísť na územie Európskej únie ako Španielsko, Taliansko, vykonať tú svoju ekonomickú ten ekonomický zámer, aby si niečo zarobil, a potom sa vrátil naspäť, aby si nebol nelegálny migrant.
Keďže minister vnútra tu nie je a pravdepodobne ani mi nezodpovedal otázky, tak, bohužiaľ, nedozviem sa odpovede na otázky, či je zo strany úradov pomoc dostatočná, prečo na Slovensku viazne čoraz viac ľudí na úteku a hlavne či má štát plán, ako sa vysporiadať s prípadnou novou migračnou vlnou.
Ešte raz zopakujem, Národná rada Slovenskej republiky je najvyšší zákonodarný orgán a vládu Slovenskej republiky pokladám ako za vysunutý orgán Národnej rady a je mimoriadne nezodpovedné a považujem to za dehonestáciu Národnej rady, že tu nesedí minister vnútra Slovenskej republiky. Toto by sa nemalo diať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem tiež vrátiť k tomu, čo ste, pán poslanec, povedal ohľadne zavedenie kontrol, nie uzavretia hraníc, ale zavedenia kontrol medzi Českom a Slovenskom. Ja si tiež osobne myslím, že to bolo skôr politické rozhodnutie zo strany českej vlády, a myslím si, že bolo dosť nešťastné to rozhodnutie.
V roku 2019 kontrolovala naše hranice aj medzinárodná hodnotiaca komisia, ktorá povedala, že napríklad na ukrajinsko-slovenskej hranici vonkajší schengenský priestor, vonkajšia schengenská hranica, si ukážkovo plníme svoje povinnosti zo strany slovenskej polície.
A keď došlo k vojnovému konfliktu na Ukrajine vo februári 2022, tak vtedy aj tak nás žiadali zo strany českej vlády, že plňte si svoje povinnosti, a máme tu schengenský priestor, tak očakávame, že budete plniť všetky európske normy na sto percent, tak teraz človek by tak očakával, že aj česká strana bude taká trošku solidárna a budeme spolupracovať viac, a preto som aj tiež zostal taký nemilo prekvapený z postoja českej vlády.
Musíme si povedať, že slovensko-maďarská hranica má tuším cez 655 kilometrov a momentálne je prakticky, čo sa týka personálu, nemožné zabezpečiť úplnú hranicu, čiže s tým súhlasím, čo si povedal. Bohužiaľ, toto je problém, ktorý budeme musieť riešiť na oveľa väčšej úrovni, čo sa týka aj dodržiavania readmisných dohôd, pretože readmisnú dohodu, ako iste vieme, je možné plniť len vtedy, keď tá dotknutá krajina môže vrátiť toho migranta naspäť na územie pôvodu, a väčšinou tí imigranti pochádzajú zo Sýrie. V Sýrii stále prebieha vojna, čiže tie readmisné dohody nie je možné plniť. Čiže skôr sa tiež prikláňam k tomu, aby sme s Maďarmi posil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)