Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som sa v rámci rozpravy vyjadril jednoducho k jednotlivým skupinám právnych noriem, ktoré sa otvárajú a ktorými, ktorých sa dotýkame týmto návrhom zákona. Tou prvou skupinou sú zákony, ktoré sa navrhuje upraviť len po tej formálnej stránke. Ide napríklad o nahradenie zmenených pojmov, odkazov na poznámky pod čiarou, čiže ide o tie legislatívno-technické úpravy, ktoré vyvstali po prijatí stavebnej legislatívy v minulom roku. Taktiež ide o reakciu na zrušenie niektorých inštitútov, ako napríklad územné rozhodnutie, a táto skupina zmien teda odstraňuje ten nesúlad, ten právny nesúlad, ktorý by snáď bolo možné odstrániť aj výkladom, avšak pre lepšiu orientáciu a aplikáciu týchto noriem a prehľadnosť pre adresáta sa aj táto oblasť zmien navrhuje priamo vykonať touto zmenou predpisov, pretože aj v rámci rokovaní, keď sme sa stretávali s jednotlivými predstaviteľmi územnej samosprávy, či už so Združením miest a obcí Slovenska alebo úniou miest, tak v rámci týchto rokovaní vyvstali tieto otázky, že akým spôsobom by sa mali riešiť tieto nesúlady alebo jednoducho detailnejší výklad týchto ustanovení.
Druhá skupina, ktorú otvárame, tak tie predstavujú zmeny, ktoré nepredstavujú len formálne zosúladenie, ale menia aj tú samotnú reguláciu v rôznych oblastiach. Tu sa dotýkame, alebo tu ide hlavne o zmeny vyvolané procesnou úpravou konania vo výstavbe, ktorá je v novom zákone typická najmä inštitútom záväzných stanovísk dotknutých orgánov a osôb aj prostredníctvom, koncentráciou všetkých výhrad a podmienok výstavby do prvých štádií konania. Keďže v súvislostiach alebo v týchto súvisiacich právnych predpisoch bola taká oblasť upravená rôzne a častokrát tak, že tie rôzne súhlasy, vyjadrenia a povolenia súvisiace so stavbou boli vydávané v osobitných typoch konaní, bolo treba tieto predpisy potrebné upraviť a všetky takéto inštitúty nastaviť na režim záväzných stanovísk podľa konania vo výstavbe. Do tejto kategórie zmien patria však aj úpravy na úseku správy majetku štátu, miestnych daní či vlastníctva bytov a nebytových priestorov a v nadväznosti na zmeny v stavebnej legislatíve totiž je v týchto oblastiach potrebné prehodnotiť niektoré inštitúty a zaviesť častokrát aj osobitnú právnu úpravu najmä v oblastiach pojmov, ktorá viac vyhovuje tejto oblasti vzťahov.
Tretiu skupinu právnych noriem predstavujú vyvolané systémové zmeny najmä v oblasti regulácie slobodných povolaní – architektov a stavebných inžinierov, v oblasti spoplatnenia konania vo výstavbe. Nová právna úprava, s ktorou prichádzame v oblasti činnosti vo výstavbe, vyvolala potrebu upraviť ten statusový zákon o architektoch a stavebných inžinieroch vo viacerých oblastiach aj v rámci rokovaní jednotlivých výborov, napríklad výboru pre verejnú správu, ktorý je gestorský k tomuto návrhu zákona, tak vyvstali viaceré takéto otázky a riešili sme to aj na výbore. V rámci výboru bol aj prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý v desiatkach tých novelizačných bodoch presne detailnejšie upravuje práve aj tieto otázky. Otázky, ktoré upravujú nielen nové podmienky na výkon týchto činností ako živnosti, ale upravujú sa aj rozdielne medzi tým, čo je slobodným povolaním regulovaným profesnou komorou, a čo je naďalej v živnostenskom podnikaní.
Zavádzajú sa aj nové profesie ako napríklad územný plánovač či hlavný stavbyvedúci a stavebný dozor pre vyhradené stavby. Kompletne sa reviduje úprava uznávania vzdelávania a dokladov a nastavuje sa ten zodpovednostný a sankčný mechanizmus, ako aj upravuje sa činnosť jednotlivých dotknutých profesných komôr.
Poslednú skupinu predstavujú zmeny v samotných stavebných kódexoch, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Jednak ide o úpravu tých ustanovení, ktoré boli vyhodnotené ako nejasné či nevhodné, alebo nejasne formulované. Prijímanie stavebných kódexov, určite si pamätáte, bol ten robustný legislatívny počin alebo krok minulý rok, ktorý sme tu mali, ktorý aj v parlamente sprevádzali desiatky strán pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, no a niektoré z týchto prijatých a schválených zmien jednoducho je nevyhnutné revidovať v prospech jasnej aplikácie týchto dotknutých stavebných predpisov.
Druhá skupina zmien predstavuje úpravu ustanovení o informačnom systéme pre územné plánovanie a výstavbu, najmä pokiaľ ide o budovanie tej dátovej základne tohto systému. Navrhuje sa explicitne upraviť to, čo sa od tohto systému očakáva a bolo aj komunikované počas schvaľovania stavebných kódexov, teda vytvorenie digitálnej dvojičky Slovenskej republiky a údajovej základne obsahujúcej údaje vo všetkých oblastiach a veciach, čiže infraštruktúre, stavbách, sieťach a podobne, ktoré je na účely územného plánovania a výstavby potrebné poznať a zohľadniť.
Čiže základné tieto navrhované zmeny, ktoré som aspoň takto vo všeobecnosti uviedol v týchto skupinách, boli, a to chcem prízvukovať aj vopred, prediskutované s dotknutými subjektmi, boli prediskutované aj na osobitných pracovných stretnutiach s predstaviteľmi ZMOS-u, s predstaviteľmi únie miest. Fakt že akože aj pri príprave tohto návrhu zákona, ako aj ďalšej tlače 1505 máme za sebou desiatky hodín rokovaní a, samozrejme, aj rokovaní v rámci výborov. Čiže tieto návrhy boli prediskutované s vecnými gestormi a tieto všetky pripomienky, ktoré boli aj upravené v rámci rokovania pracovnej skupiny, boli premietnuté potom v jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré buď prešli rokovaním výborov, alebo ktoré budú prečítané aj v rámci tejto otvorenej rozpravy.
Ja prichádzam s jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý detailnejšie upravuje napríklad otázky týkajúce sa Bratislavy a Košíc, vysvetlím, čoho sa týkajú. Potom pani spravodajkyňa prichádza taktiež s pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa týka registra správnych poplatkov, ktoré sčasti už povedala vo faktickej poznámke, a potom ešte aj pán kolega, pán poslanec Krajčí, ktorý tiež vysvetlí dôvod predloženia svojho pozmeňujúceho návrhu, s ktorým, samozrejme, súhlasíme.
Čo sa týka môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám spoločne s pánmi navrhovateľmi Lukáčom a Karahutom, ten upravuje ešte alebo doprecizuje otázku kvóra v referende v Bratislave a v Košiciach. Cieľom toho predloženia tohto novelizačného bodu je aj po dohode s Úniu miest Slovenska a mestami Bratislava a Košice posilniť volebné právo občanov v samospráve tým, že sa uľahčí a zefektívni mestské a miestne referendum v Bratislave a v Košiciach znížením počtu podpisov pod petíciu na jeho vypísanie z terajších 30 % na 20 % obyvateľov mesta, respektíve mestskej časti, a zníženie referendového kvóra na platnosť referenda z terajších 50 % na taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do orgánov danej samosprávy pred vyhlásením referenda. Zároveň sa aj zjednocuje právna úprava týkajúca sa Bratislavy a Košíc v týchto otázkach. Zníženie počtu podpisov na petícii na vypísanie referenda nie je prvým príkladom v slovenskej legislatíve. Príkladom je aj zrušený zákon č. 171/2005 o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý napriek počiatočným, počiatočnému zákonom stanovenému počtu podpisov na 30 % obyvateľov obce, ktorí požadujú zákaz hrania hazardných hier na území obce, bol nakoniec tento počet novelou zákona zmenený na 15 % výlučne v prípade Košíc a Bratislavy, t. j. ešte na nižší počet, aký sa navrhuje týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Národná rada Slovenskej republiky teda už v minulosti akceptovala, že požiadavka na 30 % podpisov pod petíciou je prípade uvedených dvoch najväčších miest Slovenska s početným obyvateľstvom neprimeraná. Vrátane zosúladenia právnej úpravy vo veciach referenda pri Bratislave a v Košiciach sa taktiež zároveň týmto pozmeňujúcim návrhom umožňuje aj v Košiciach, aby na vyhlásenie referenda alternatívne okrem 20 % obyvateľov danej samosprávy stačilo aj najmenej 2 500 obyvateľov danej mestskej časti, polovica počtu v porovnaní s Bratislavou, keďže aj počet obyvateľov je v zásade polovičný. Upravujú sa aj prechodné ustanovenia a dátum nadobudnutia účinnosti príslušných ustanovení dotknutých zákonov spôsobom, aby sa nové pravidlá pre konanie referenda, to je zníženie percenta pre počet podpisov na vyhlásenie referenda a zníženie referendového kvóra, uplatňovali až na referendum, ktoré bude vyhlásené po nadobudnutí tohto zákona, t. j. po 1. auguste 2023.
V nadväznosti na osobitosti územného plánovania a výstavby v hlavnom meste a v meste Košice, dvoch slovenských metropolách, sa navrhuje týmto pozmeňujúcim návrhom v ďalších novelizačných bodoch umožniť aj svojho druhu udelenie výnimky z niektorých regulatívov územného plánu. Inými slovami, stavebník by mohol získať výnimku veľkosti, napríklad z maximálnej výšky z umiestnenia, ak územný plán stanovuje podmienky uličnej čiary, umiestnenia budovy na pozemku a podobne. Taktiež sa dotýka úpravy podielu prípustnej funkcie v danej funkčnej ploche. Napríklad by nemusel robiť maximálne 70 % bytov, mesto by mu mohlo povoliť aj 95 % bytov, ale nemohol by zmeniť funkciu samotnú, t. j. nedal by sa park zmeniť na bytovú výstavbu, ani povoliť stavbu, ktorá je inak v danej funkčnej ploche neprípustná. Napríklad fabriku v ploche pre byty by sa nedalo povoliť.
Ďalšími novelizačnými bodmi pozmeňujúceho návrhu sa navrhuje aj jednak podrobnejšie vymedziť rozsah pôsobnosti zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj ponechať vyňatie bytov osobitného určenia a bytov v domoch osobitného určenia v pôsobnosti zákona. V zákone o dotáciách na územnoplánovaciu dokumentáciu sa navrhuje vykonať tri oblasti úprav. V prvom rade sa navrhuje pozmeňovacím návrhom rozšíriť pôsobnosť aj na dokumentáciu vyšších územných celkov a nepodporovať zmeny a doplnky k existujúcim dokumentáciám. Dôvodom je snaha čo najviac podporovať vytváranie územnoplánovacej dokumentácie už podľa nových pravidiel. Okrem toho sa navrhuje hodnotiace kritériá žiadostí posunúť z vykonávacieho predpisu do výzvy úradu. Ide o štandardný mechanizmus, kedy kritériá na hodnotenie vždy vypracúva a zverejňuje daný rezort a neupravujú sa vyhláškami. Tretia skupina zmien upravuje osobitný režim pre rok 2024, kedy v apríli vstúpia do účinnosti už zmienené nové stavebné kódexy. Z tohto dôvodu sa navrhuje v roku 2024 predkladať žiadosti až v apríli a už podľa nových pravidiel.
Tie ďalšie novelizačné body upravujú legislatívno-technické otázky, ako aj tú techniku a taktiež precizujú niektoré ustanovenia, ktoré, ktoré neboli riešené v tom prvotnom návrhu právnej normy.
Teraz by som si dovolil teda prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Sekundu. (Rečník sa napil.)
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1498).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. V sa za bod 8 vkladajú nové body 9 a 10, ktoré znejú:
„9. V § 8 ods. 3 sa slová „zúčastnilo 50 % oprávnených voličov" nahrádzajú slovami „zúčastnil taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do mestského zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda".
10. V § 9 ods. 3 sa vypúšťajú slová „o zavedení alebo zrušení miestneho poplatku v mestskej časti" a slová „zúčastnilo 50 % oprávnených voličov" sa nahrádzajú slovami „zúčastnil taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do príslušného miestneho zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda"."
Ostatné novelizačné body čl. V sa primerane prečíslujú.
V čl. V nové body 9 a 10 nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
2. Článok V sa dopĺňa bodom 12, ktorý znie:
„12. § 26 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Bratislava a mestská časť môžu v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti¹¹⁾ dohodnúť vykonanie činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcich sa podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestňovanie stavieb na pozemkoch, okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru, okrem ich ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem. V prípade podľa prvej vety musia byt' pre platnosť dohody uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti splnené nasledovné podmienky:
a) návrh dohody musí byť zverejnený a pripomienky k nemu vyhodnotené rovnako ako návrh všeobecne záväzného nariadenia,
b) dohodu musí schváliť mestské zastupiteľstvo alebo miestne zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov a
c) predchádzajúci písomný súhlas primátora k dohode uzatváranej mestskou časťou a starostu mestskej časti, na území ktorej sa má činnosť vykonať, k dohode uzatváranej Bratislavou."
Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie:
„¹¹⁾ § 4 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. .../2023 Z. z."."
Čl. V bod 12 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
3. V čl. VI sa pred doterajší text vkladajú nové body 1 až 4, ktoré znejú:
„1. V § 8 ods. 1 písm. a) sa slovo „30 %" nahrádza slovom „20 %".
2. § 8 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3) Výsledok referenda mesta nahrádza rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ak sa ho zúčastnil aspoň taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do mestského zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda mesta a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda mesta.
Bod 4 alebo odsek 4. Nemožno vyhlásiť referendum mesta o rozpočte mesta."
3. V § 8a ods. 1 písm. a) sa slovo „30 %" nahrádza slovom „20 %" a na konci sa pripájajú tieto slová: „v mestskej časti alebo aspoň 2 500 zo všetkých oprávnených voličov v mestskej časti".
4. § 8a sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Výsledok referenda mestskej časti nahrádza rozhodnutie miestneho zastupiteľstva, ak sa ho zúčastnil aspoň taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do príslušného miestneho zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda mestskej časti a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda mestskej časti.
(5) Nemožno vyhlásiť referendum mestskej časti o rozpočte mestskej časti."."
Doterajší text čl. VI sa primerane označí číslom.
V čl. VI nové body 1 až 4 nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2023, čo sa primerane premietne do ustanovení o účinnosti návrhu zákona.
4. Doterajší text čl. VI sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 a 3, ktoré znejú:
„2. § 21 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Mesto môže v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste^6e) dohodnúť vykonanie činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcich sa podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestňovanie stavieb na pozemkoch, okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru, okrem ich ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem. V prípade podľa prvej vety musia byť pre platnosť dohody uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste splnené nasledovné podmienky:
a) návrh dohody musí byt' zverejnený a pripomienky k nemu vyhodnotené rovnako ako návrh všeobecne záväzného nariadenia a
b) dohodu musí schváliť mestské zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 6e znie:
„^6e) § 4 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. .../2023 Z. z."."
3. Za § 21a sa vkladá § 21b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠21b
Prístup k údajom
(1) Na účely riadneho výkonu samosprávy mesto zabezpečuje vykonávanie
a) činností vyplývajúcich z úloh zverených mestu vo verejnom záujme,
b) analytických činností,
c) plánovacích činností, najmä v oblasti územného plánovania a rozvoja mesta.
(2) Činnosti podľa odseku 1 vykonáva mesto v rámci úradnej činnosti a na účely jej riadneho výkonu a z tohto dôvodu je na ich zabezpečenie oprávnené získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a ďalších informačných systémoch, v rozsahu a spôsobom podľa osobitného predpisu.^6f)
(3) Ak správca alebo prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy poskytuje údaje z tohto systému v rámci elektronickej komunikácie prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov,^6g) mesto má na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 právo na prístup k týmto údajom a metaúdajom aj bez žiadosti, automatizovaným spôsobom s nepretržitým prístupom prostredníctvom tohto modulu.
(4) Správca alebo prevádzkovateľ registrov, zákonom ustanovených evidencií alebo na základe zákona vedených evidencií a súborov údajov zo zákonom vykonávanej činnosti,^6h) z ktorých nemožno získať údaje podľa odseku 2 alebo 3 (ďalej len „iný zdroj údajov"), je povinný mestu na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 poskytovať údaje z iných zdrojov údajov, a to na žiadosť, bezodplatne, v elektronickej podobe, požadovanej štruktúre, dohodnutým spôsobom a aj opakovane. Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov poskytuje spolu s údajmi z iného zdroja údajov aj metaúdaje k poskytovaným údajom, ak ich vytvára a eviduje. Na štatistické údaje a štatistické informácie, prístup k nim a ich poskytovanie sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o štátnej štatistike.
(5) Žiadosť podľa odseku 4 obsahuje najmä identifikáciu iného zdroja údajov, zoznam, štruktúru a rozsah požadovaných údajov a metaúdajov k nim, ako aj účel a dobu ich poskytovania.
(6) Podrobnosti o poskytovaní údajov podľa odseku 4 možno upraviť písomnou zmluvou, najmä ak ide o konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4.
(7) Údaje podľa odsekov 2 až 4 sa poskytujú tak, aby neumožňovali priamo ani nepriamo identifikovať osobu, ktorej sa týkajú.
(8) Mesto je oprávnené poskytnúť údaje podľa odsekov 2 až 4 osobám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ak sú zriadené na účely plnenia úloh podľa odseku 1. Údaje poskytnuté podľa odsekov 2 až 4 možno použiť len na účely činností podľa odseku 1 a na účely výkonu samosprávy mesta.
(9) Ustanoveniami odsekov 2 až 4 nie sú dotknuté povinnosti alebo oprávnenia mesta získavať údaje na účely výkonu verejnej moci, alebo na iné účely, ak tak ustanoví zákon."
Poznámky pod čiarou k odkazom 6f až 6h znejú:
„^6f) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
^6g) § 10 ods. 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e­-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.
^6h) Napríklad § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 111 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 13 zákona č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe."."
V čl. VI nový bod 2 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. VI nový bod 3 nadobúda účinnosť 1. septembra 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
5. V čl. XII bod 1 znie:
„1. § 1 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:
„Predmet a rozsah úpravy
§ 1
(1) Tento zákon upravuje
a) vlastníctvo bytov a nebytových priestorov,
b) správu bytov a nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a pozemku,
c) práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
d) spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a pozemku.
(2) Tento zákon sa nevzťahuje na
a) byty osobitného určenia¹⁾ okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt,^1a)
b) byty v domoch osobitného určenia,²⁾
c) rodinné domy,³⁾ ktoré majú len jeden byt."
Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:
„³⁾ § 2 ods. 7 zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
6. V čl. XII bod 2 v § 2 ods. 1 písm. e), f) a r) sa odkaz 2 nad slovom „bytu" nahrádza odkazom 5, v písmene k) sa odkaz 3 nad slovom „predpisu" nahrádza odkazom 5a a slová „Poznámky pod čiarou k odkazom 2 a 3 znejú:
„²⁾ § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
³⁾ Napríklad zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Odkazy na poznámky pod čiarou 5 a 5a a poznámky pod čiarou k odkazom 5 a 5a sa vypúšťajú." sa nahrádzajú slovami „Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
„^5a) Napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."."
7. V čl. XIII bod 14 v § 13 ods. 5 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza slovom „alebo".
8. Za čl. XLVIII sa vkladá nový článok XLIX, ktorý znie:
„Čl. XLIX
Zákon č. 226/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí v znení zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z. a zákona č. 72/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 sa za slovo „obcí" vkladajú slová „alebo vyšších územných celkov".
2. § 2 vrátane nadpisu znie:
㤠2
Účel poskytnutia dotácie
Úrad môže poskytnúť dotáciu na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie, ktorou je
a) územný plán mikroregiónu,
b) územný plán obce alebo
c) územný plán zóny."
3. V § 3 odsek 4 znie:
„(4) Oprávnenými nákladmi podľa odseku 2 nie sú náklady vynaložené na činnosť odborne spôsobilej osoby."
4. V § 4 ods. 2 sa slovo „dva" nahrádza slovom „tri".
5. Odkazy na poznámky pod čiarou 2 až 6 a poznámky pod čiarou k odkazom 2 až 6 sa vypúšťajú.
6. V § 5 ods. 1 sa vypúšťa tretia veta.
7. V § 5 ods. 2 písm. a) sa slovo „schválené" nahrádza slovami „kópiu schváleného".
8. V § 5 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) až f) sa označujú ako písmená b) až e).
9. V § 5 ods. 2 písm. b) sa slovo „zmluvu" nahrádza slovami „kópiu zmluvy".
10. V § 6 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Žiadateľ môže predložiť žiadosť úradu každoročne od 15. januára do 15. februára."
11. V § 6 odsek 3 znie:
„(3) Hodnotiace kritériá, poradie ich dôležitosti alebo váhu jednotlivých kritérií a podrobnosti o určení hodnotiacich kritérií pre posudzovanie žiadostí v nasledujúcom kalendárnom roku určuje úrad a zverejňuje ich na svojom webovom sídle."
12. V § 6 ods. 2 sa slová „30 dní" nahrádzajú slovami „1. mája".
13. V § 6 ods. 8 sa slová „30 dní od vyzvania obce alebo samosprávneho kraja na podpísanie zmluvy o poskytnutí dotácie úradom" nahrádzajú slovami „15. novembra".
14. V § 8 ods. 2 písmeno c) znie:
„c) informáciu o možnosti predložiť žiadosť a hodnotiace kritériá, poradie ich dôležitosti alebo váhu jednotlivých kritérií a podrobnosti o určení hodnotiacich kritérií pre posudzovanie žiadostí, a to najmenej dva mesiace pred termínom predkladania žiadostí podľa § 6 ods. 1,".
15. V § 9 sa vypúšťa písmeno a).
Súčasne sa zrušuje označenie písmena b).
16. § 10 b sa vrátane nadpisu vypúšťa.
17. Za § 10b sa vkladá § 10c, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠10c
Prechodné ustanovenia pre poskytovanie dotácií v roku 2024
(1) V roku 2024
a) hodnotiace kritériá, poradie ich dôležitosti alebo váhu jednotlivých kritérií a podrobnosti o určení hodnotiacich kritérií pre posudzovanie žiadostí v nasledujúcom kalendárnom roku určuje úrad a zverejňuje ich na svojom webovom sídle,
b) úrad zverejní na svojom webovom sídle informáciu o možnosti predložiť žiadosť a hodnotiace kritériá, poradie ich dôležitosti alebo váhu jednotlivých kritérií a podrobnosti o určení hodnotiacich kritérií pre posudzovanie žiadostí do 1. februára 2024,
c) žiadateľ môže predložiť žiadosť od 1. apríla 2024 do 15. apríla 2024,
d) úrad rozhodne o poskytnutí dotácie do 31. mája 2024.
(2) Pri hodnotení, posudzovaní a schvaľovaní žiadostí v roku 2024 sa postupuje podľa odseku 1 a podľa znenia tohto zákona účinného od 1. apríla 2024."
18. Doterajšie znenie § 11 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Zrušuje sa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 59/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o hodnotiacich kritériách a spôsobe hodnotenia žiadostí o poskytnutie dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí v znení vyhlášky č. 270/2016 Z. z."
19. Príloha k zákonu sa vypúšťa.
20. V celom texte zákona sa slová „samosprávny kraj" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „vyšší územný celok" v príslušnom tvare.
Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.
Článok XLIX bod 17 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
Článok XLIX body 1 až 16 a 18 až 20 nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
9. V čl. LVI sa za bod 3 vkladajú nové body 4 a 5, ktoré znejú:
„4. V § 8 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie body 8 a 9 sa označujú ako odseky 7 a 8.
5. V § 8 ods. 7 sa slová „až 7" nahrádzajú slovami „až 6".
Ostatné novelizačné body čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI nové body 4 a 5 nadobúdajú účinnosť 15. júna 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
10. V čl. LVI sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. V § 22 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „V hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice možno v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti pre konkrétnu činnosť dohodnúť odchýlky od záväznej časti územného plánu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi o hlavnom meste Slovenskej republiky a o meste Košice."
Ostatné novelizačné body čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI nový bod 8 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
11. V čl. LVI sa za bod 10 vkladajú nové body 11 až 13, ktoré znejú:
„11. V § 27 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ak to vyplýva z podnetu orgánu uvedeného v odseku 2 písm. d)".
12. V § 27 sa ods. 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) z podnetu zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo obecného zastupiteľstva prijatého formou uznesenia."
13. V § 28 ods. 2 úvodnej vete sa za slová „vlastného podnetu" vkladajú čiarka a slová „vrátane podnetu zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo obecného zastupiteľstva prijatého formou uznesenia"."
Ostatné novelizačné body čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI nové body 11 až 13 nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
12. V čl. LVI sa vypúšťa bod 16.
Ostatné novelizačné body v čl. LVI sa primerane prečíslujú.
13. V čl. LVI body 17 a 18 znejú:
„17. V § 33 ods. 1 sa vypúšťajú slová „v cykloch", slová „doplnkov územného plánu obce" sa nahrádzajú slovami „doplnkov záväznej časti územného plánu obce" a na konci sa pripája táto veta: „Orgán územného plánovania obstará zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie aj na základe podnetu zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo obecného zastupiteľstva prijatého formou uznesenia v termíne uvedenom v uznesení."
18. V § 33 ods. 4 sa slová „primerane podľa § 31" nahrádzajú slovami „primerane podľa § 29 ods. 1 písm. a) až c) a ak to nevylučuje povaha veci podľa § 31 rovnako"."
14. V čl. LVI sa za bod 18 vkladajú nové body 19 a 20, ktoré znejú:
„19. § 36 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3) Ak sa doručuje elektronický dokument, ktorý je adresátovi dostupný prostredníctvom informačného systému, možno doručenie elektronického dokumentu vykonať doručením informácie s priamym odkazom na miesto, kde je prostredníctvom informačného systému adresátovi dostupný.
(4) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť sprístupní v informačnom systéme všetkým a piaty deň po dni sprístupnenia je dňom doručenia písomnosti. Ak koniec lehoty podľa prvej vety pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň."
20. V § 37 sa čiarka za slovom „zákona" nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „doručovanie verejnou vyhláškou a ukladania pokút"."
Ostatné novelizačné body v čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI nové body 19 a 20 nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
15. Článok LVI sa dopĺňa bodmi 23 až 25, ktoré znejú:
„23. § 39 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice môžu všeobecne záväzným nariadením v rámci osobitných podmienok na priestorové usporiadanie územia podľa odseku 2 tiež ustanoviť, že pre vybranú priestorovo-funkčnú časť alebo priestorovo-funkčný celok sa limit základného regulatívu neuplatní."
24. § 40 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
„(11) Uznesenia zastupiteľstiev na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie schválené do 1. apríla 2024 sa považujú za podnety podľa § 27 ods. 2 písm. d) a § 28 ods. 2 v znení účinnom od 1. apríla 2024."
25. V § 43 sa za slovo „účinnosť", vkladajú slová „15. júna 2023 okrem § 1 až 7 a 9 až 42, ktoré nadobúdajú účinnosť''.
Ostatné novelizačné body čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI doplnené body 23 a 24 nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. LVI doplnený bod 25 nadobúda účinnosť 15. júna 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
16. V čl. LVII sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. V § 7 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „V hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice možno v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti pre konkrétnu stavbu, zmenu stavby, stavebnú úpravu, konkrétne stavebné práce, odstránenie stavby, terénne úpravy, vonkajšie úpravy a konštrukcie dohodnúť odchýlky od záväznej časti územného plánu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi o hlavnom meste Slovenskej republiky a o meste Košice."
Ostatné novelizačné body čl. LVII sa primerane prečíslujú.
V čl. LVII nový bod 2 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
17. V čl. LVII sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
„7. V § 62 ods. 1 písmeno a) znie:
„a) náležitosti jednotlivých druhov podaní,".
Ostatné novelizačné body čl. LVII sa primerane prečíslujú.
V čl. LVII nový bod 7 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
Ďakujem pekne. Toľko pozmeňujúci návrh. V krátkosti ešte v závere budem ešte reagovať faktickými poznámkami aj na ostatných, ktorí vystúpia v rozprave aj s pozmeňujúcimi návrhmi. Tento návrh aj pozmeňujúce návrhy boli pripravené aj komunikované jednak s jednotlivými ministerstvami. Ja chcem aj poďakovať jednotlivým legislatívam na ministerstvách, možno asi tak ministerstvu dopravy Slovenskej republiky, ktoré tiež malo veľa týchto otvorených otázok, v rámci pracovnej expertnej skupiny boli zapracované do pozmeňujúceho návrhu, ktorý prešiel cez výbor pre verejnú správu, ale aj s predstaviteľmi územnej samosprávy, predovšetkým ZMOS-u a únie miest, že prišli s takýmito návrhmi a preto sa pretavili do tohto znenia pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len tiež v krátkosti, lebo potom sa vyjadrím aj v rozprave. To, že zatiaľ je ministerstvo životného prostredia špeciálnym stavebným úradom pre EIA, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, že tam musia všetky dnešné úrady prejsť, no to neznamená, že tam musia všetky úrady prejsť, žiaden konflikt tam nie je, ja tam ani nevidím nejaký konflikt. To len z môjho pohľadu aj z pohľadu iných kapacít, odborných kapacít, jednoducho ministerstvo životného prostredia sa nestará o svoje záujmy a kapacity.
Spomenul ste tu, pán poverený minister, systém Urbion, informačný systém územného plánovania a výstavby. Musíme si naliať čistého vína a toto je pravda. Jednoducho tento systém je štátny. To nie je súkromný systém, toto je štátny systém, jednoducho patrí štátu a je to uvedené aj v zákone o územnom plánovaní, je to v § 9 ods. 1 písm. k). Digitálny obraz je výslovne definovaný ako súčasť systému, to máme zase § 25 ods. 4. Čiže trošku mi je ľúto, že tu vytvárate ako taký obraz, že niekto si tu ide robiť, lebo to som pochopil z vášho vystúpenia, nejaký biznis. To nie je pravda, pretože tento systém je štátny.
Čo sa týka zadania pre územný plán a jeho obstaranie, tak tento je upravený v pozmeňujúcom návrhu pani spravodajkyne Pleštinskej, čiže predpokladám, že aj ona sa k tomu vyjadrí a úplne som dvíhal obočie, keď ste rozprávali o výstavbe diaľnic, že ako keby ľuďom sme brali možnosť vyjadrovať sa v rámci prípravy dokumentácie na výstavbu diaľnic. Ako však, pán minister, určite viete, že na začiatku každej výstavby a prípravy dokumentácie je štúdia uskutočniteľnosti. A tam sa zisťuje cez obstarávateľa a cez zhotoviteľa každá jedna vec, každá jedna položka, od intenzity dopravy cez, už dopredu máte aj nejaký územný tento plán, taktiež... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť návrh zákona obsahujúci novely zákonov vyvolané rekodifikáciou stavebného práva.
Prijatie nového zákona o územnom plánovaní a nového zákona o výstavbe v apríli 2022 bolo dôležitým, ale stále len tým prvým bodom a krokom v procese reformy stavebného práva. Rekodifikácia stavebnej legislatívy po päťdesiatich rokoch znamenala nielen nastavenie nových pravidiel územného plánovania výstavby, ale vyvolala aj nevyhnutnosť na tieto nové pravidlá reagovať v súvisiacich zákonoch. Predkladaný návrh je práve touto reakciou.
S kolegami predkladáme dva návrhy zákonov reagujúce na zmeny v stavebnej legislatíve, pretože považujeme za vhodné a osobitne veľmi dôležité sa venovať novelám z oblasti ochrany životného prostredia a osobitne ostatným novelám. Tento návrh zákona patrí do druhej kategórie, do druhej skupiny. Oblasť životné prostredia predstaví pán predseda výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo, pán Karahuta.
Cieľom tohto návrhu zákona je zosúladiť osobitné právne predpisy so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby a odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch. Schválenie zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činnosti územného plánovania a výstavby obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona č. 50/76, ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla budúceho roka bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.
Účinnosť tejto navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od septembra 2023 vo vzťahu k niektorým zmenám o zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k ostatným ustanoveniam.
Toľko v úvodnom slove. Pán predsedajúci, hlásim sa aj ako navrhovateľ do rozpravy. Ďakujem.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám v krátkosti nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Tým dôvodom je predovšetkým to, že v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady sa upravujú príslušné ustanovenia, stanovuje sa počet vozidiel evidovaných v inom členskom štáte Európskej únie, ktoré je možné prenajať a používať pre účely nákladnej dopravy, zároveň týmto pozmeňujúcim návrhom ustanovujeme obdobie, na ktoré bude možné prenajať a používať pre účely nákladnej dopravy vozidlá evidované v inom členskom štáte. V prenajatých vozidlách musia byť v listinnej alebo elektronickej podobe doklady uvedené v § 32 ods. 1 zákona č. 56/2012. Zároveň upravujeme kompetenciu okresného úradu v sídle kraja, ktorý bude rozhodovať o používaní vozidla evidovaného v inom členskom štáte EÚ a viesť evidenciu týchto vozidiel, ktorými dopravný podnik disponuje. Evidenčné čísla takýchto vozidiel budú vedené v neverejnom registri prevádzkovateľov podľa príslušných ustanovení zákona.
Ďalej sú tými dôvodmi predloženia pozmeňujúceho návrhu legislatívno-technické pripomienky, takže idem predniesť nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Jaroslava Karahutu k vládnemu návrhu zákona o dopravných prostriedkoch a prepravných prostriedkoch používaných na prepravu skaziteľných potravín a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1457).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dopravných prostriedkoch a prepravných prostriedkoch používaných na prepravu skaziteľných potravín a doplnení niektorých zákonov.
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia, citujem:
1. Čl. IV sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie:
„3. Príloha č. 5 sa dopĺňa bodmi 11 a 12, ktoré znejú:
„11. Delegovaná smernica Komisie Európskej únie 2020/1833 z 2. októbra 2020, ktorou sa menia prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES, pokiaľ ide o prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku (Úradný vestník Európskej únie L 408, 4.12.2020).
12. Delegovaná smernica Komisie Európskej únie 2022/2407 z 20. septembra 2022, ktorou sa menia prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES, aby sa zohľadnil vedecký a technický pokrok (Úradný vestník Európskej únie L 317, 9. december 2022)."
2. Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie:
„Čl. V
Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení zákona č. 317/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 133/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 123/2015 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 305/2016 Z. z., zákona č. 176/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 9/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 55/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 146/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 473/2019 Z. z., zákona č. 90/2020 Z. z., zákona č. 132/2021 Z. z., zákona č. 214/2021 Z. z., zákona č. 222/2021 Z. z., zákona č. 397/2021 Z. z. a zákona č. 246/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 30f sa za slová „Čl. 5 ods. 1 písm. g)" vkladajú slová „a čl. 16 ods. 2 písm. g)".
2. V § 32 ods. 1 úvodná veta znie: „Na prepravu v nákladnej doprave môže prevádzkovateľ cestnej dopravy usadený v Slovenskej republike použiť aj prenajaté vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike, a sú v ňom tieto doklady v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe:".
3. V § 32 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo na vlastný účet" a na konci sa pripája táto veta: „Prenajaté vozidlo môže počas platnosti zmluvy o nájme vozidla používať výhradne prevádzkovateľ cestnej dopravy."
4. § 32 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Odchylne od odseku 1 môže dopravný správny orgán na základe žiadosti prevádzkovateľa cestnej dopravy usadeného v Slovenskej republike povoliť používanie prenajatého vozidla evidovaného v inom členskom štáte. Doba prenájmu takéhoto vozidla nesmie presiahnuť šesť mesiacov počas jedného kalendárneho roka. Prevádzkovateľ cestnej dopravy môže počas celej doby prenájmu používať len taký počet prenajatých vozidiel, ktorý tvorí k prvému dňu používania prenajatých vozidiel najviac 25 % z celkového počtu nákladných vozidiel, ktorými prevádzkovateľ cestnej dopravy disponuje podľa osobitného predpisu.^30f) Ak prevádzkovateľ cestnej dopravy disponuje celkovo viac ako jedným nákladným vozidlom alebo menej ako štyrmi nákladnými vozidlami, môže používať jedno prenajaté vozidlo. V prenajatom vozidle, ktoré je evidované v inom členskom štáte, musia byt' doklady v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podľa odseku 1 a originál povolenia dopravného správneho orgánu o používaní prenajatého vozidla evidovaného v inom členskom štáte alebo jeho overená kópia."
5. § 42 sa dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n) rozhoduje o používaní prenajatého vozidla evidovaného v inom členskom štáte a vedie evidenciu podľa § 7a ods. 3 písm. c)."
6. Príloha sa dopĺňa bodmi 11 a 12, ktoré znejú:
„11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2022/738 zo 6. apríla 2022, ktorou sa mení smernica 2006/1/ES o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru (Úradný vestník Európskej únie L 137, 16.5.2022).
12. Delegovaná smernica Komisie Európskej únie 2022/2407 z 20. septembra 2022, ktorou sa menia prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES, aby sa zohľadnil vedecký a technický pokrok (Úradný vestník Európskej únie L 317, 9.12.2022)."
Nasledujúce články sa prečíslujú.
Nový čl. V nadobúda účinnosť 6. augusta 2023, čo sa premietne do článku o účinnosti zákona.
Toľko predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ďakujem pekne za pozornosť.

Ja sa tiež čudujem, ale musel som.
Pán poslanec, v čom konkrétne nepodporujeme výstavbu, ale v čom konkrétne ideme okliešťovať výstavbu? V oklieštení právomocí ÚHP? Vy ste si čítal ten návrh? Čítal ste stanoviská jednotlivých odborných profesných organizácií? No evidentne nie. Jednoducho týmto návrhom, týmto poslaneckým návrhom sa činnosť ÚHP neokliešťuje. ÚHP sa bude vyjadrovať pri územnom konaní. Jednoducho sa nebude vyjadrovať štyrikrát, bude sa vyjadrovať dvakrát. A doteraz stanovisko ÚHP bolo záväzné, alebo malo odporúčací charakter? Rozprávať tu o tom, ako čo som sa aj dočítal v niektorých blogoch alebo v médiách, že tu ideme urvať nejaké peniaze alebo ideme kradnúť, toto si myslím, že je za hranicou. A rozprávať tu o tom, že preto, lebo tu nefunguje právny štát, no čo ste vy konkrétne spravili pre to, aby sa bojovalo za právny štát? Že ste predložili pred troma rokmi zmenu ústavy, návrh pozmeňujúceho návrhu? Že ste chceli zrušiť Generálnu prokuratúru a dať ju pod povereného člena vlády? To je ten váš boj za právny štát?
Je veľmi jednoduché sedieť na zadku a mudrovať o tom, že ako by sa rýchlejšie stavali diaľnice. Ale musím vám jedno kvitovať. Veľmi sa mi páči, že ste odborník na všetko, na právny štát, justíciu, cestnú infraštruktúru, výstavbu. My ostatní sa máme čo učiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem všetkým pánom poslancom za faktické poznámky.
Tu si musíme normálne položiť jednu zásadnú otázku, a to, či hodnotenie projektov ostáva. Samozrejme, že ostáva, kompetencie Útvaru hodnoty za peniaze nie sú nijakým spôsobom obmedzené. Stále na záver budete mať stanovisko Útvaru hodnoty za peniaze. Preto tu hovorím o tom, že niekto tu umelo vyvoláva nejaký politický konflikt, politickú demagógiu zapája do nejakej odbornej diskusie, a preto mi to je ľúto, a preto som vystúpil aj tuto v rozprave, že takéto, takéto diskusie by mohli byť niekde v politických diskusiách, ale nie na tejto pôde.
Stále hovorím, že hodnotenie zostáva, nikto tu nejde útočiť na Útvar hodnoty za peniaze. Jednoducho chceme sa posunúť do Európy 21. storočia. A sám som povedal aj v rozprave, že ako to funguje v iných štátoch, že postupujú podľa žltého FIDIC-u, naprojektuj a stavaj. Tak tam to vie fungovať a na Slovensku tuná furt študujeme? Furt testujeme? Vraciame štúdie uskutočniteľnosti zase druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát. Dobre, však môžeme tu mať aj prašné cesty namiesto rýchlostných ciest a môžeme tuná byť za pajácov celej Európy. Alebo sa posuňme ďalej. Toto je teraz možnosť, že vieme zrýchliť proces výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. A teraz sa všetci ukážte! Teraz sa všetci ukážte, či podporíte tento zákon, či len chodíte po regiónoch a rozprávate, že áno, potrebujeme rýchlostné cesty alebo diaľnice, alebo zahlasujte za tento zákon.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, máme opätovne na stole novelu zákona č. 669/2007 o jednorazových opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Táto novela bola spracovaná s cieľom zefektívniť a skrátiť procesy prípravy najmä pri výstavbe diaľničnej siete v rámci Slovenskej republiky. Tento zákon bol predložený v rámci marcovej schôdze v druhom čítaní ako prostriedok na to, aby došlo k urýchleniu procesu výstavby a rekonštrukcie dopravnej infraštruktúry na Slovensku. Investičná a projektová príprava diaľničnej siete na Slovensku je z časového hľadiska nesmierne zdĺhavá a komplikovaná a neefektívna. To nehovorím ja, to hovoria odborníci dlhé, dlhé roky.
Schvaľovacie procesy prípravy sú duplicitne zaťažované a spomaľované vstupom a hodnotením mnohých subjektov vrátane duplicitných opakovaní ekonomických hodnotení. Činnosti a procesy prípravy sú neúmerne predlžované a z dôvodov narastajúcej administratívnej záťaže na investorov stavieb diaľnic v kontexte jednotlivých fáz získavania rôznych povolení a vyjadrovaní, ako som povedal aj v úvode, sú neúmerne zdĺhavé. Takúto záťaž predstavujú aj opakované ekonomické hodnotenia zo strany Útvaru hodnoty za peniaze, v každej fáze procesu prípravy, ale aj neúmerné požiadavky dotknutých subjektov. Prejdeme k príkladom.
Takým veľmi dobrým príkladom tejto situácie je napríklad križovanie diaľnic D4 a R7, kde Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií Slovenskej republiky musel opakovane posudzovať vzájomné prepojovanie týchto dvoch križovatiek alebo diaľnic, čo niekoľko rokov predlžovalo proces dokončenia obstarávania a realizácie prác napriek tomu, že vzájomné prepojenie diaľnic bolo už predmetom posudzovania v rámci projektu výstavby samotných diaľnic, už to bolo dávno predtým posudzované. Uvedené v krajných prípadoch následne spôsobuje až stratu platnosti niektorých skôr vydaných rozhodnutí, čo vedie k duplicitnému a k zdĺhavému procesu ich obnovovania. Častokrát dokonca dochádza k spochybňovaniu technickej prípravy profesionálnych odborných subjektov tak z hľadiska projektovej, ako aj inžinierskej prípravy. Pritom sa neberie do úvahy skutočnosť, že ekonomicky najvýhodnejšie riešenie, čo sa týka obstarávania nákladov na prípravu a výstavbu diela, v tomto prípade diaľničnej a cestnej infraštruktúry, z dlhodobého prevádzkového hľadiska nie je vždy ekonomicky najvýhodnejšie. Častokrát nízke vstupné náklady na realizáciu stavieb súvisia s neúmerne vysokými nákladmi na prevádzku a údržbu. Dochádza tu teda k výrazným časovým stratám v rámci investičnej prípravy a výstavby diaľnic, a to spôsobuje aj z pohľadu zhotoviteľov neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov, a to z dôvodu rýchlo rastúcich nákladov na výstavbu a limitovaných realizačných kapacít. Jednoducho každá diaľnica, ktorá je postavená o rok, o päť, o desať rokov ako dnes, je určite drahšia.
Prípravná fáza musí rešpektovať viaceré ďalšie požiadavky. Veľmi dobre viete, že popri ekonomickom je to určite ekológia územia dotknutého výstavbou, ochrana životného prostredia, rešpektovania vlastníckych vzťahov, geologické a geomorfologické pomery a celý rad ďalších. To všetko musí riešiteľský kolektív, to znamená investori aj projektanti, zohľadniť a nájsť prienikom všetkých vstupných faktorov najvhodnejšie riešenie. Stále na začiatku dochádza k realizácii štúdií uskutočniteľnosti alebo štúdie realizovateľnosti, pričom tento finálny návrh, poprípade alternatívne variantné riešenia štúdie stavby je následne zohľadnený v ďalších procesoch a v ďalších fázach. Po tej štúdii veľmi dobre viete, že prichádza na rad posudzovanie vplyv na životné prostredie, tzv. EIA, pričom vydané záverečné stanovisko je pre ďalší postup projektových prác záväzné. Podobné ekonomické hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze, ktoré má, prízvukujem, to je veľmi dôležité podotknúť, odporúčací charakter, je predmetom zohľadnenia v ďalšej fáze prípravy stavby.
Tento poslanecký návrh, ktorý bol predložený a schválený v druhom čítaní na marcovej schôdzi, nespochybňuje potrebu ekonomického zhodnotenia projektu. Zohľadňuje len skutočnosť, že ak v minulosti sa takéto hodnotenie projektovej dokumentácie uskutočnilo, je možné pokračovať v procesu prípravy stavby obstaraním ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie, a t. j. projektu pre územné konanie. Aktualizované ekonomické hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze je možné realizovať súbežne, respektíve pri spracovaní ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie.
Na adresu ekonomických expertov, ktorí sa postavili na stranu Útvaru hodnoty za peniaze, musím povedať nasledovné. Ide podľa môjho názoru o nepochopenie tohto návrhu. Je to podľa môjho názoru tzv. skratkovité myslenie, jednoducho ministerstvo dopravy Slovenskej republiky úzko spolupracuje s Útvarom hodnoty za peniaze a výsledkom je napríklad prioritizácia diaľničných a železničných projektov v spolupráci. V minulosti bol spracovaný takýto, jednoducho harmonogram. A je tu určite dobrý základ, na základe ktorého môžeme budovať ďalšie, ďalšie projekty. Chcem preto prízvukovať, že ekonomické hodnotenie ostáva. Nová legislatíva by sa dotkla len troch nových projektov, ktoré boli v prílohe č. 2 k tomuto návrhu zákona, a to v úseku D1 Turany – Hubová s tunelom Višňové, taktiež alebo rýchlostná cesta R4 Via Karpatia na východnom Slovensku smerujúca z Poľska na Slovensko a taktiež diaľnica D3 na Kysuciach. V žiadnom prípade nechceme zobrať kompetencie Útvaru hodnoty za peniaze. Naďalej budú hodnotiť a analyzovať cestné projekty. Avšak po novom by malo byť v rámci stavebného konania a nie ešte počas územného konania, ktoré predchádza stavebnému.
Cieľom teda nie je obmedziť činnosť Útvaru hodnoty za peniaze, ale rýchlejšie a plynulejšie pokračovať v procesoch už aj tak meškajúcej prípravy výstavby diaľničnej siete Slovenska, čo je veľmi dôležité pre ekonomiku Slovenska. Mnohí sa pýtate, to sa ma pýtali aj ľudia v rámci regiónov, ako je to v iných krajinách, lebo tuto na Slovensku prebieha taká živá diskusia. Hovoríte, že chcete obmedziť, teda niektorí ekonomickí experti alebo blogeri vypisujú, že chceme obmedziť kompetenciu Útvaru hodnoty za peniaze. Ako to funguje v iných krajinách? No pre úplnosť môžem konštatovať, že v mnohých najmä zakladajúcich krajinách Európskej únie je proces posudzovania prípravy stavieb najmä cestnej infraštruktúry oveľa jednoduchší, oveľa rýchlejší ako na Slovensku. Podstatná väčšina diaľničnej infraštruktúry sa rieši v zmysle tzv. žltého FIDIC-u. To znamená, naprojektuj a postav. A je tam kontrakt aj za paušálne dohodnutú cenu. Čiže je to oveľa rýchlejšie.
Po základnej príprave posúdení vplyvov na životné prostredie a podobne sa realizuje v niekoľkých etapách výber potom zhodnotiteľa alebo zhotoviteľa stavby. Rozhodujúcim kritériom nie je spravidla najnižšia cena zhotovenia diela. Významným podielom je hodnotenie ponúknutých benefitov uchádzačov vo výberovom procese na zhotoviteľa stavby. Sem patria napríklad také fakty ako ekológia, šetrnosť zásahov na územie a ochrana životného prostredia, potom napríklad použité technológie, celkové náklady na výstavbu potom čo vie zhotoviteľ napríklad ponúknuť pri nejakých kruhových križovatkách alebo napojeniach pri jednotlivých dotknutých obciach. Čiže je tam rad ďalších benefitov, ktoré sa posudzujú pri výbere zhotoviteľa.
Ďalším silným argumentom, prečo by sme mali prijať túto novelu zákona v pôvodnom znení, sú medzinárodné zmluvy. Slovenská republika je signatárom viacerých medzinárodných zmlúv, kde sme sa v minulých rokoch, v minulých vládach, v minulých vládnych garnitúrach zaviazali, aby sme rýchlejšie stavali diaľnice a rýchlostné cesty, ako je to napríklad s Poľskou republikou pri prepojení Via Karpatia. V 2018 bola podpísaná medzinárodná zmluva medzi Poľskom a Slovenskom, kde sme sa zaviazali, aby sme do 10 rokov, tuším je to do roku 2028, prepojili jednotlivé krajiny Via Karpatiou rýchlostnou cestou. No dnes už môžeme povedať, že Poliaci sú výrazne pred nami. Dokonca možno aj o dva roky skôr postavia jednotlivé úseky od Rzeszówa po Vyšný Komárnik. My pri tomto, ako máme nastavenú legislatívu, možno ani nezačneme v danom roku riešiť túto cestnú infraštruktúru.
Môžem povedať jednoznačne aj z rokovaní, keď som chodil buď do Poľska, alebo do Maďarska, alebo z rozhovorov s predstaviteľmi ministerstva dopravy, povedal to aj pán minister dopravy Doležal, keď bol na jednotlivých rokovaniach napríklad s poľským rezortným ministrom infraštruktúry, že sa nám doslova smejú. Smejú sa nám Poliaci, smejú sa nám Česi, laická verejnosť stále poukazuje na ten príklad, že dobre, v Poľsku majú rozostavaných 700 kilometrov diaľnic. Dávajú nám príklad Chorvátsko, že za pár sezón dokázali na Makarskú postaviť diaľnicu. A my sa stále nevieme pohnúť. Tak buď chceme zrýchliť túto prípravu, za čo sme teraz, som veľmi prekvapený, kritizovaní, alebo potom jednoducho tvárme sa, že ideme len študovať a nepohneme sa nikde.
Ďalší silný argument je uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 688/2022 zo 7. novembra 2022. Vláda Slovenskej republiky vtedy súhlasila na svojom rokovaní, že ide riešiť zabezpečenie postupu prípravy rýchlostnej cesty R4 na štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou až po Kapušany k Prešovu. Tam jednoznačne bola daná podmienka a povinnosť, úloha, úloha z uznesenia vlády pre ministra dopravy pripraviť takúto novelu, ktorou by sa zrýchlili procesy pri príprave a výstavbe rýchlostnej cesty R4, a pre ministra financií a vtedajšieho podpredsedu vlády, aby taktiež dal spoluprácu, alebo vytvoril spoluprácu medzi ministerstvom dopravy a bol spolusúčinný spolu s Útvarom hodnoty za peniaze pri príprave takejto legislatívy.
Toto, čo máme teraz na stole, tento poslanecký návrh, ktorý bol predložený po spolupráci a bol aj vytvorený, to hovorím otvorene, bol vytvorený, samozrejme, na ministerstve dopravy, pretože tam sú tí experti, ktorí na tom pracovali, ktorí to komunikovali aj na vláde, lebo to je predmetom tohto uznesenia vlády spolu, v spolupráci s ministerstvom financií, tak toto je výsledok tejto úlohy z uznesenia vlády, konkrétne č. 688/2022.
Nemáme tu však Via Karpatiu len, máme tu aj ďalšie úseky, ako napríklad diaľnica na Kysuce, tam je tiež medzinárodná zmluva, tiež sme sa zaviazali, že budeme výraznejšie postupovať pri prepojení severu s južnou Európou cez Slovensko. Taktiež je to diaľnica na Zemplín. Diaľnica na Zemplín, momentálne sa tvorí štúdia realizovateľnosti a v najbližších mesiacoch by mala byť zverejnená táto štúdia, ako aj výsledky, že kadiaľ bude postupovať táto diaľnica, aké bude trasovanie, aká je tam intenzita dopravy. Čiže táto, táto diaľnica je určite veľmi tiež dôležitým signifikantným prvkom, ktorý by mal byť zapracovaný v rámci, v rámci tohto návrhu.
Možno sa nám tu natíska aj trošku otázka, že prečo sa niekto snaží vytvoriť nejaký konflikt medzi ministerstvom dopravy a Útvarom hodnoty za peniaze, pretože tento návrh je absolútne o niečom inom. Počas posledných troch, štyroch týždňov trošku tak so zdvihnutým obočím sledujem, že prečo tuná dochádza k vytváraniu nejakého konfliktu. Tento návrh rieši úplne niečo iné. Bohužiaľ, teraz v posledných dňoch a týždňoch sa dostávame skôr z tej odbornej témy do politickej. Chápem, možno niektorí, niektorí ľudia, ktorí vidia niekde svoju politickú budúcnosť, práve využívajú toto, tento návrh na politikárčenie, čo je mi veľmi ľúto, ale čo sa týka postupu Útvaru hodnoty za peniaze, ja hovorím stále a hovorí to aj minister dopravy, je to veľmi potrebný útvar, je to veľmi dôležitý útvar a, samozrejme, treba aj presne špecifikovať, že kto má aké kompetencie. Ja by som mohol, samozrejme, aj dlhšie tu rozprávať, že, bohužiaľ, aj v rámci Útvaru hodnoty za peniaze nedochádza k rešpektovaniu územných plánov, nerešpektovania technických noriem, keďže odporúčajú napríklad návrhy trojpruhových ciest. Pri stavbách vo vyššom stupni prípravy, t. j. dokumentácie, ktoré už boli v minulosti spracované, navrhujú zmeny, na základe ktorých je potrebné obstarať aktualizovanú projektovú dokumentáciu. Pri odporúčaní polovičných profilov sa v rámci ekonomického posúdenia nepočíta s nákladmi na dobudovanie plného profilu do budúcna, že pri posudzovaní rozpočtu počítajú s minimálnymi cenami pri jednotlivých položkách z databáz vytvorených na základe už vysúťažených zákaziek z minulosti. To znamená, že do nových súťaží sú predpokladané hodnoty zákaziek určované z minimálnych víťazných cien predchádzajúcich súťaží. Pritom za to obdobie, keď sa riešia, a dokumentácie, keď sa posudzujú tieto vplyvy, tak, samozrejme, že tie náklady, stavebné náklady sú ďaleko vyššie, ako keď ste to posudzovali pred rokom alebo pred dvoma.
Mám za to, že tu dochádza k duplicitnému posudzovaniu, keďže máme na jednotlivých stavbách aj protokoly z rezortnej a štátnej expertízy. Odporúčania, je to môj názor, odporúčania Útvaru hodnoty za peniaze spôsobujú podľa môjho názoru zmarené finančné prostriedky za roky práce v príprave stavieb, za projektové dokumentácie, za majetkovoprávne usporiadanie, čas, vrátane vrátenie sa o niekoľko rokov späť v príprave, kde v konečnom dôsledku budú projektové dokumentácie neaktuálne a budú stáť ešte väčšie finančné prostriedky.
Nový proces prípravy až do termínu realizácie trvá štandardne aj v súvislosti s lehotami verejného obstarávania projektových dokumentácií, a tu si nalejme čistého vína, desať rokov. Vážení, desať rokov. Tým sa oddiali realizácia stavby a stavebné náklady budú o iks rokov ďaleko vyššie, ako úspora pri inom riešení v tomto čase. Furt sa tu hovorí o nejakej úspore, však chvalabohu, keď ušetríme, ja neviem, štyri, päť, šesť miliónov. Výborne! Ale keď sa posunie tá výstavba tej diaľnice o päť, desať rokov, tak tie náklady sú ďaleko-ďaleko-ďaleko vyššie.
Ja by som možno aj spomenul také stanovisko, lebo bavme sa, ja som skôr za tú odbornú diskusiu, stanovisko napríklad Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska alebo Slovenskej komory stavebných inžinierov, slovenskej technickej univerzity, oni sú toho názoru, že tento zákon podporuje efektívnejší systém posudzovania hodnotenia projektov pri zachovaní potrebnej transparentnosti. Urýchlenie procesu prípravy a výstavby nevyhnutnej cestnej infraštruktúry podľa nich prispeje k zlepšeniu životného prostredia a podnikateľských podmienok na Slovensku a zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach by takéto potrebné opakované posudzovanie a hodnotenie eliminoval, čím by sa zrýchlil proces výstavby a znížili náklady. Právomoci, opakujem, a to, toho názoru sú presne aj títo odborníci, právomoci ÚHP nikto neobmedzuje.
Čo sa týka pripomienok pani prezidentky, že bol prilepený pozmeňujúci návrh k tomuto, k tomuto návrhu, kde sa dali ďalšie úseky rýchlostných ciest, no v prvom rade treba povedať, že právo poslancov je v druhom čítaní dávať pozmeňujúce návrhy. Je to ich legitímne právo. Treba si aj uvedomiť, že aj keď sa do tej prílohy dostanú ich úseky diaľnic, tak šesť šesť deviatka im nepomôže. Tie pozmeňujúce návrhy, ktorými sa dali tieto nové úseky, jednoducho na začiatku, to si treba povedať normálne otvorene, nemajú ani čiarku, nemajú štúdiu uskutočniteľnosti, jednoducho táto novela im nevie pomôcť. Preto sa musí na začiatku vytvoriť štúdia, počkať tých 12 – 18 mesiacov, tuším, 18 mesiacov je v priemere tá lehota, kedy sa, dokedy sa môže predložiť finálny návrh štúdie uskutočniteľnosti. Samozrejme, závisí to od toho úseku, ktorého sa týka, tak vtedy táto novela vie pomôcť, ale teraz určite nie.
Ja osobne rešpektujem rozhodnutie pani prezidentky, je to jej legitímne právo. Mám aj informáciu a čítal som to, že pani prezidentka veľmi dobre chápe zámer zákona, ktorý bol predložený. Povedala, že ju vyrušuje len to, že tam poslanci doplnili iné rýchlostné cesty. Je však potrebné povedať, ako som aj povedal pred chvíľočkou, že vo výsledku to nič nemení na tom, že to nijako nepomôže urýchliť týmto úsekom, lebo v prípade všetkých nových úsekov sa začína vždy štúdia uskutočniteľnosti, ktorú hodnotí, a tu sa zase vraciame, Útvar hodnoty za peniaze.
Ja osobne nerozumiem týmto debatám a obavám, lebo keby si aj jednotliví, jednotlivé tieto subjekty prečítali túto novelu alebo tento zákon šesť šesť deväť, tak pochopia, že to je absurdné, lebo hovoríme o dvoch konkrétnych stavbách, ktorým vieme pomôcť. Ja som ich aj presne špecifikoval. Tam sa jedná o stavby predovšetkým, ktoré idú z uznesenia vlády, ktoré bolo prijaté v novembri minulého roka.
Môžem vám osobne povedať, že trošku ma mrzí táto debata, pretože ak, možno viete, ktorí sa venujete infraštruktúre, tak s diaľnicou D1, ktorá mala prepojiť Bratislavu s Košicami, sa začalo v roku 1972. Dnes máme rok 2023. Ja osobne som sa narodil v roku 1983. Ako štyridsiatnik, čerstvý štyridsiatnik je mi trošku trápne tu stáť a normálne žobroniť o to, aby ste vôbec podporili tento návrh zákona. V tejto situácii, keď sa máme jednoducho dostať do bodu, aby sme vôbec začali rýchlejšie s výstavbou diaľnice, tak my tu jednoducho riešime, že či-alebo, či sa pustíme vôbec, vôbec do nejakej rýchlejšej výstavby malou zmenou zákona.
Bohužiaľ, v posledných týždňoch bolo adresovaných na mňa aj viacero útokov, viacero blogov, niektorí ekonomickí experti, niektorých si vážim a bol som trošku prekvapený ohľadne ich blogov, napríklad Ivan Mikloš, áno, to je ten pán, ktorý bol viackrát ministrom financií, podpredsedom vlády pre ekonomiku, to je pán, ktorý aj povedal, že Slováci zarábajú príliš veľa na to, čo robia, to bol taký prekvapujúci tento citát, tak tento pán, ktorý mal roky možnosť riešiť tiež svojou váhou a svojou funkciou pomoc pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, tak podľa môjho názoru napísal blog, ktorý je ďaleko-ďaleko od reality, ja neviem, skadiaľ mal tie informácie, skadiaľ čerpal tieto informácie, dokonca napísal, že tento návrh má predražiť výstavbu diaľnic o 2,6 miliardy eur a dokonca môj návrh je pre ľudí šialenstvom a ľudia ho majú chápať tak, že prečo sa od 28. marca 2023, kedy bol schválený tento návrh zákona, ani nečuduje, že sme zabudli prepojiť dve pretínajúce sa diaľnice. To je pán minister, opakujem, ktorý mal možnosť pomôcť týmto diaľniciam, mal možnosť dokonca mi zavolať alebo sa spojiť so mnou, a jednoducho mohli sme si to vysvetliť. Čiže z toho hľadiska mi je to trošku ľúto, že namiesto odbornej diskusie a normálne ľudskej diskusie že sa vypisujú takéto blogy, ktoré sú ďaleko-ďaleko od reality.
Môžem na záver povedať, mi ostáva pár minút, že z môjho hľadiska, ja som vám aj povedal aj v prvom čítaní, aj cez výbory, aj v druhom čítaní, však som tu mal pomaly hodinovú rozpravu a vystúpenie, prečo je tento zákon dôležitý. Nielen preto, že máme podpísané medzinárodné zmluvy a dohovory, prostredníctvom ktorých sme zaviazaní, aby sme rýchlejšie prepojili diaľnice a rýchlostné cesty, aby sa vôbec dostali nielen na papieri, ale aj realitou do toho 21. storočia, do Európy, aby sme dosiahli to, aby ľudia mohli normálne chodiť po diaľniciach, rýchlostných cestách, aby sa rýchlejšie mohli dostať do práce, aby rýchlejšie mohli byť pri svojich rodinách, aby sa menej ľudí zabíjalo na cestách I. triedy, pretože na cestách ako diaľnice a rýchlostné cesty máte oveľa vyššiu bezpečnosť, tak vy tu dnes v dvadsiatom, v ´23. riešime vôbec to, že či ideme rýchlejšie stavať diaľnice.
V tom druhom čítaní celkovo tento návrh podporilo 137 zo 139 poslancov, zákonodarcov. Ja pevne verím, že aj pri hlasovaní o vete pani prezidentky o pôvodnom znení tohto návrhu že zvíťazí zdravý rozum, žiadna politická demagógia a že tento návrh zákona podporíte, pretože nie je potrebný a prospešný pre Svrčeka, pre Doležala, pre Matoviča, pre Kollára alebo ďalších, je dôležitý pre ľudí, aby sme sa vôbec dostali do 21. storočia aj diaľnicami a cestami, ktoré si ľudia zaslúžia, pretože doteraz sa o nich len rozprávalo. Ale ľudia si už konečne zaslúžia tie cesty, aby sme mohli bezpečnejšie jazdiť po cestách a diaľniciach, rýchlostných cestách na Slovensku.
Opakujem, vážim si vašu podporu, ktorí ste podporili tento návrh zákona, a normálne prosím vás, posuňte tento zákon ďalej, aby mohol byť účinný a aby sa mohli stavať diaľnice a rýchlostné cesty rýchlejšie na Slovensku.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, prečítam zápisnicu o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby, ktoré sa konalo 30. marca 2023, jednalo sa o opakovanú voľbu.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 127 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 127 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 124 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za pani Andreu Erdošovú hlasoval 1 poslanec, proti 12, zdržalo sa 111,
- za pána Figuru nehlasoval nikto, proti hlasovalo 12, zdržalo sa 112,
- za pána Kasardu hlasovalo 34 poslancov, proti 12, zdržalo sa 78,
- za pána Zoltána Peka nehlasoval žiaden poslanec, 13 hlasovalo proti, 111 sa zdržalo,
- za pána Vladimíra Repčíka nehlasoval žiaden poslanec, 12 bolo proti, zdržalo sa 112,
- za pána Tomáša Sasáka nehlasoval žiaden poslanec, 12 bolo proti, 112 sa zdržalo,
- za pána Milana Sedláčeka hlasovalo 51 poslancov za, 4 proti, zdržalo sa 69.
- za pani Natašu Slávikovú hlasovali 2 poslanci, 12 bolo proti, zdržalo sa 110.
- za pani Máriu Tóthovú Šimčákovú hlasoval 1 poslanec, 12 bolo proti, 111 sa zdržalo.
- za pána Romana Vavra, nehlasoval žiaden poslanec, 12 bolo proti, zdržalo sa 112.
- za pána Andreja Zmečeka hlasovalo 35 poslancov, 9 boli proti a 80 sa zdržalo.
Na voľbu člena Rady pre mediálne služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov.
Overovatelia poverujú...
Tak keďže člen rady nebol zvolený, vykoná sa nová voľba.
Overovatelia poverujú svojho člena Miloša Svrčeka oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Áno, ja len v krátkosti. Tiež súhlasím s tvojim vyjadrením. Jednoducho tiež si neviem predstaviť, ak takáto veľká novela by išla zo strany poslancov.
Skôr si myslím, že je to úloha a zodpovednosť rezortu spravodlivosti, lebo idú sa otvárať viaceré dôležité ustanovenia, a ísť formou pozmeňujúceho návrhu na niekoľko desiatok strán, napríklad ešte aj po rozprave, čo sme tu mali predchádzajúcu rozpravu k tvorbe právnych predpisov, a práve vtedy sme to aj otvárali, že skôr by sa mal ten legislatívny proces zefektívniť a byť racionálnejší, takže ďakujem pekne za doplnenie. Áno, je to, je to určite ten hlavný argument, že prečo ideme teraz otvárať túto otázku prepadnutia majetku a prečo nechávame zvyšné časti, ktoré si aj ty upravovala a ktoré ja som v tlači 1400 upravoval, až na májovú schôdzu.
Ďakujem.