Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sám osobne by som neveril, že v 21. storočí sa dožijeme vôbec vojny v Európe. Ono mi to naozaj pripadalo ako niečo abstraktné, čo sa nemôže v Európe udiať. Ako skončil režim socialistický v ´89, zdalo sa, že nastúpime na cestu mieru, pokroku v Európe a žiadna vojna tu nebude. Ja si zvlášť uvedomujem, že v tejto vojne trpia predovšetkým civilisti, máme tisícky...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sám osobne by som neveril, že v 21. storočí sa dožijeme vôbec vojny v Európe. Ono mi to naozaj pripadalo ako niečo abstraktné, čo sa nemôže v Európe udiať. Ako skončil režim socialistický v ´89, zdalo sa, že nastúpime na cestu mieru, pokroku v Európe a žiadna vojna tu nebude. Ja si zvlášť uvedomujem, že v tejto vojne trpia predovšetkým civilisti, máme tisícky sirôt, tisícky vdov, aspoň nad tým by sme sa mohli zamyslieť. Tá vojna naozaj k ničomu dobrému nevedie a cesta k mieru je jediná správna.
Povedal by som pár mien, aby som vás trocha do toho problému uviedol z môjho pohľadu - Amina Ayman Ahmed 3 roky, Mosul, Leila Raid Said 4 roky, Kirkúk, Alina Alimová 4 roky, Donbas, Sofia Bulajeva 4 roky, Donbas, Alisa Hlans, Sumy, 7 rokov, Polina Kudrin 10 rokov, Kyjev. Je rozdiel medzi týmito menami obeťami? To sú detské obete vojen. Sú to detské obete vojen v Iraku, v Donbase a v samotnej Ukrajine. Viete, celé roky sme prehliadali, ako keby sa tu nič nedialo, žiaden konflikt akoby tu neprebiehal v Iraku, v Sýrii, v Líbyi, v Afganistane, v Jemene. Tých konfliktov bol iks. A tieto detské obete nás upozorňujú na to, že začali sme si všímať, až keď tie obete boli tu pri nás na Ukrajine. Keď sa to odohrávalo v Iraku, tak sme to ignorovali. Státisíce zabitých, nikto nerobil ani menné zoznamy, pretože zomreli celé rodiny, celé dediny, mestá boli vyhladené a tú vojnu spôsobili Spojené štáty americké kvôli vymysleným zbraniam hromadného ničenia, čo na to povedať. Kde sme boli, mávli sme rukou a nič sa nedeje, ideme ďalej.
Takisto, vojna na Ukrajine začala v roku 2014 bombardovaním, deti zabité, civilisti máte tam, v Donecku je "Alej anjelov", kde je pochovaných okolo 150 detí, ktoré boli vlastne zabité v ukrajinskou armádou alebo oddielmi Azov. Hej, tiež sme to ignorovali a teraz príde, vojna sa posunula smerom bližšie k nám smerom na západ a začíname si uvedomovať tie hrôzy, ktoré táto vojna zo sebou prináša. Označiť ju ako Rusko za teroristický štát, no dobre, tak poďme ďalej, označme tak aj Spojené štáty americké, Veľkú Britániu a v podstate všetky krajiny NATO aj Slovensko. To, že na Ukrajine je zložitý konflikt a my sme viac menej podcenili diplomaciu alebo sme sa na tú diplomaciu vykašľali, to je naša zodpovednosť, že ten konflikt skončil tam, kde je. Ja rozumiem aj pohnútkam Ukrajincov aj rusky hovoriacim obyvateľov Ukrajiny, je mi absolútne jasné, že Ukrajinci ako sa osamostatnili, tak získali väčší kontakt so západnou Európu, pricestovali na Slovensko, do Poľska, našli si tu prácu a začali, vznikli u nich tie snahy, aby sa tu integrovali do Európy. Ja tomu rozumiem. Z krajiny, ktorá bola úplne demoralizovaná, rozkradnutá, skorumpovaná, zrazu pochopili, že v západnej Európe to v celku funguje a tie ambície stať sa súčasťou Európskej únie boli celkom pochopiteľné.
Zase na druhej strane, keď si zoberieme tú juhovýchodnú časť Ukrajiny, tá zas skôr lipla k tomu Sovietskemu zväzu nejak k takému sentimentu, a preto vlastne vznikol ten konflikt. Ja rozumiem tým Ukrajincom z Ľvova. Ľvov nikdy nebol súčasťou nejakej ruskej ríše a bol len krátkou históriu, bol to súčasť skôr poľsko-židovské mesto, neskôr ukrajinské, takisto Ivano-Frankivsk, predtým Stanislav, Odesa bola zase rusko-židovské mesto, Doneck ruské. Ako tá história je dlhá a veľmi zložitá, preto rozumiem, prečo tak reaguje tá východná časť Ukrajiny inak a západná časť Ukrajiny inak.
Ja by som spomenul pár názorov renomovaných ľudí, nebudem si sám vymýšľať. Napríklad už bol spomínaný Jeffrey David Sachs, ktorý, americký ekonóm, analytik absolvent Harvardu, ktorý sám povedal, že ten konflikt nemožno vyriešiť vojenskou cestou. Spomínal význam Krymu pre Rusko, Sevastopoľ, základňu. Ak naozaj trošku pozreme do tej geopolitiky, čo tam tí Rusi mali v tom Sevastopole. Mali tam zmluvu s Ukrajinou, kde, ktorá im prenajímala ten prístav, aby tam mohli mať ponorky, mohlo to fungovať. Keď Rusi obsadili Krym, Ukrajinci im odstavili prívod vody z Dnepra a robili si takto naprotiveň. Ten konflikt sa dal riešiť diplomaticky. To, že to došlo k vojne, je nešťastie, je to naozaj naša škoda. Alebo povedzme, spomeniem aj Elona Muska, je to veľký vizionár, múdry človek, ten navrhoval referendá v týchto krajinách pod dozorom nejakých medzinárodných organizácií. Ja myslím, že aj to bola cesta, mohlo sa to riešiť omnoho jednoduchšie alebo novinár Hersch, ktorý nedávno zverejnil správu, že Nord Stream do vzduchu odpálili Američania s Nórmi. To bol teroristický útok na infraštruktúru.
To ako keby sme to prehliadali, máte kopec vyjadrení od Chomského aj Pápeža Františka a spomenul by som aj samotného generálneho tajomníka OSN Guterresa, ktorý povedal: "Vyhliadky na mier sa stále zmenšujú, šanca ďalej v ďalšej eskalácii a krviprelievania len narastá a ja sa obávam, že svet sa rúti do veľkej vojny a nie je to nevedomky." A na tú poslednú časť by som upriamil pozornosť a nie je to nevedomky. Čo tým chcel Guterres povedať. Možno tým chcel povedať, že práve tento konflikt bol plánovaný, bol cielený, bol pripravovaný celé roky a tá vojna nebola, že nevyprovokovaná, ale bola vyprovokovaná. Viete, ono začalo to už dávno, od toho 2014, prišli minské dohody, mohli sa uplatniť, Ukrajina to nechcela sama, Merkelová to potvrdila, že to bolo klamstvo, len chceli získať čas, aby sa Ukrajina ozbrojila. V tých minských dohodách Donbas mohol zostať autonómnou súčasťou Ukrajiny, na Krym sa mohlo zabudnúť. No dobre, poviete, že Krym bol dôležitý, áno, ja chápem, že vždycky vojny sa vedú aj kvôli ekonomickým záujmom, strategickým záujmom, je tam Azovské pobrežie, je tam nerastné bohatstvo, zemný plyn myslím, že aj ropa alebo ťažba bridlicového plynu v Donbase. Určite tam je záujem aj zo strany Ruska aj zo strany Spojených štátov amerických. Tie minské dohody boli teda absolútny podvod, klamali sme Rusom a nakoniec to viedlo k tejto vojne. Sankcie viedli k poškodeniu našej ekonomiky, európskej ekonomiky v prvom rade, mysleli sme, že oslabíme Rusko, no ani moc nie, ak im kleslo HDP o 2,5 %, tak to zasa až taká strata nie je.
Ak niekto profituje z tejto vojny, ak to túto vojnu živí, eskaluje a stále ju bude podporovať, tak to sú Spojené štáty, predovšetkým ich zbrojovky, ktoré vlastne majú ako keby politickú moc Spojených štátov. Získala, samozrejme, i Čína, Čína, ktorá získala zase vplyv veľký v Rusku a my sme ako Európska únia na tomto všetko stratili a prehrali. Škoda, že Rusko sa preorientováva na východ, lebo ja myslím, že je to strata pre Európu. Rusi majú to nerastné bohatstvo, majú aj nejaký ľudský potenciál, my sme mali know-how a spojenie kooperácie a Európy a Ruska by bola určite výhodnejšia. Porovnávať Rusko s fašistickým Nemeckom mi príde úplne od veci. To ja si myslím, že už sme prekročili istú takú červenú hranicu, neni to tak. To, že rozpad ZSSR vníma Putin a celá tá, ten ansámbel ruský ako geopolitickú katastrofu vyplýva z toho, že zrazu po rozpade ZSSR sa 25 mil. etnických Rusov ocitlo mimo Ruskej federácie, kde im do značnej mieri boli upierané práva, spomeniem len to Pobaltie, volebné právo, kde stratili vplyv v stredoázijských republikách, nakoniec aj na samotnej Ukrajine obmedzovanie ruského jazyka, pálenie ruských kníh a podobne. Viete, tak ako ja vnímam, že tí Rusi ako mohli mať pocit, že by mali tým ruskojazyčným Ukrajincom pomôcť alebo mali by sa tam v tomto konflikte angažovať. Ja si myslím, že Slovensko nemá žiaden záujem na tom, aby vojna na Ukrajine pokračovala, mali by sme hľadať cesty k mieru. Táto vojna naozaj nie je naša vojna. To uznesenie mi teda príde ako pokrytecké a ak máme vyhlásiť Rusko za teroristický štát, tak môžme spraviť so všetkými krajinami NATO, že sú teroristické. Tá vojna sa nakoniec aj tak rozhodne mimo nás, rozhodne sa na nejakej konferencii medzi predstaviteľmi Ruska a Spojených štátov. Mňa len mrzí, že sa ten konflikt naťahuje a že zbytočne umierajú tisíce, dokonca už státisíce obyčajných ľudí, obyčajných Ukrajincov, ktorí v takej dobrej viere, že bojujú za svoju krajinu, hoci ten konflikt sa dal riešiť omnoho jednoduchšie a myslím si, že diplomatickou cestou. Bojujú za svoju, áno, za svoju, za svoju vlasť, ale to riešenie mohlo byť omnoho jednoduchšie, diplomatické a nemuselo dôjsť k toľkým úmrtiam.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
