Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ja toto vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory nepoznám, ale úplne sa s ním stotožňujem. Naozaj, to poverenie na tie tri mesiace je málo, jednoducho to nestačí. Samozr... používam e-recept a tri, a 90 dní trikrát opakovane na rok, dá sa to, ale nie u všetkých pacientov, rozumiete? Praktický lekár nechce niekedy liečiť ani pacientov s vysokým tlakom a ja nemám dôvod mu napísať na rok a nevidieť ho, ale napíšem mu na tri mesiace a potom môže praktický lekár mu zmerať tlak, môže mu tú liečbu zvýšiť, upraviť dávku. Preto nechcem písať niekedy na celý rok. Lieky, ktoré majú indikačné obmedzenia, tie píšem bez debaty, jasné, lebo sú drahé, musím napísať výnimky, žiadosti na poisťovňu, schváli to. To vôbec neni o tom dáka diskusia, lenže mne napríklad zavolá pacient, že mu obvodný lekár nechce napísať aspirín za 1.50 euro a ja musím sadnúť, dať kartičku, zadať kód a napísať mu aspirín. Rozumiete? To už je úplne scestné.
Takže tie interakcie, čo sa spomínali, ja by som mal vedieť o tých interakciách, lenže ja často neviem, čo pacient užíva, pretože ja nemám prístup k tomu, čo užíva od neurológa, od gastroenterológa, ak mi to nedonesie napísané na papieriku sám pacient, výpisy od praktického lekára, aké má diagnózy, to je rarita, to sa s tým málokedy stretnem. Čiže ja viem, čo mu ja dávam, a keď mi pacient povie, že iné lieky nevie, že berie bielu tabletku a žltú, tak ja ani nemám šajn, čo berie. Takže o tých interakciách neviem, pretože neviem, čo berie. Na to je ten praktický lekár, ktorý by mal vedieť, má takú-takú-takú diagnózu, berie také-také lieky a má vedieť sám, že teda tie interakcie aké sú, čo si môže dovoliť, ktorý liek pridať, ubrať a podobne.
Čiže to neni problém s tým predpisovaním, ale s tým ďalším manažmentom pacienta. Tri mesiace je málo, minimálne pol roka.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ono to tak pekne vyzerá. Áno, ja píšem elektronické recepty, ale tam máte tisíc možností, ako to môže zle skončiť. Pacient si vyberie jeden liek, druhý si nevyberie. Potom mu prepadne ten opakovaný recept, pretože nemá peniaze v lekárni. Ja píšem, ani netuším, ktoré lieky užíva, interakcie. Ja som vždycky tvrdil, že praktický lekár by mal poznať toho pacienta z interného hľadiska, neurologického, otorinolaryngologického, zo všetkých hľadísk. Ja neviem, aké lieky užíva od toho lekára, od toho lekára, interakcie. Ono by to mal praktický lekár naozaj vedieť, ktoré lieky užíva. Ikskrát sme otrávili ľudí, že užívali rovnaké lieky z rovnakej skupiny, pretože som nevedel, čo berie.
A s tými elektronickými receptami, fajn, to sa dá napísať na rok. Ale ako vravím, nevybere si liek, prepadne mu, tak si ho za týždeň si znova zavolá, napíšte mi znova. Som v lekárni, nevybral som si ho, napíšte mi znova opakovaný recept. Ono to naozaj, tá novelizácia je správna, že pokiaľ príde k lekárovi odbornému a potrebuje ten liek, tak mu ho napíše. Neni s tým problém. Alebo tie lieky, ktoré sú preskripčne obmedzené, ktoré sú drahé, napíše, neni naozaj problém.
Len ešte som spomínal aj tu iné ochorenie, ako sú tie celiakie. Predstavte si, že on každé tri mesiace musí prísť, pacient, ktorý má dvadsať rokov a do konca života bude chodiť každé tri mesiace si predpisovať lieky ku gastroenterológovi, aby mu to znova predĺžil, tú preskripciu? Tých ochorení okrem tej stómie a inkontinencií je kopec. A to mi sami gastroenterológovia otĺkali o hlavu, že prečo chodia si písať taký chleba, hentaký chleba im musia písať na recept, viete. Takže tam tiež strácajú čas tí lekári, ktorí musia písať lieky, trebárs aj na tú celiakiu.
Čo ste spomínali tú vakcináciu, ja tam myslím, že sú naozaj úskalia, kto by niesol zodpovednosť? Však sú po vakcinácii, ja nie som nejaký antivaxér, ale Guillain-Barré boli nejaké nežiaduce účinky, kto bude niesť zodpovednosť? Úrad pre dohľad to bude šetriť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
No áno, možnože ste odbremenili všeobecných lekárov, ale zaťažili ste špecialistov. Ja ordinujem a vyše hodinu píšem len recepty opakované, pretože praktickí lekári odmietajú napísať lieky, ktoré ani nie sú preskripčne obmedzené. Jednoducho sa zbavujú tej zodpovednosti. Povedia, chodíte k tomuto doktorovi, nech vám on píše lieky, a už ho nechcú ani vidieť, toho pacienta. To je problém. A ja potom naozaj hodinu, hodinu a pol nerobím nič iné, len píšem elektronické recepty opakované.
A viete ako, v tom zákone je dobrá vsuvka, že pokiaľ pacient vyžaduje, jeho zdravotný stav tú liečbu, tak ju musí ten lekár napísať, všeobecný alebo odborný lekár. To je správne. Keď príde a niečo sa mu ordinuje nové, tak mu to, samozrejme, napíše. Ale keď automaticky mu napíše recept opakovaný alebo na tri mesiace môže praktický lekár a o tri mesiace znova musí prísť na tú kontrolu, tak tým sa nič nerieši. Ja pacientom nedávam kontroly a tri mesiace, ani šesť mesiacov, by som sa zbláznil. Ja im dávam kontroly a rok. A takže napíšem mu lieky na tri mesiace a zase bude musieť prísť. Nič som s tým nevyhral. Zase mi zavolá a zase mu budem musieť napísať lieky na tri mesiace a na tri mesiace. A zase sa mi to len kumuluje. To ako neni také, taký úzus, že musia pacienti chodiť na kontroly každého pol roka. Možno niektoré áno diagnózy, ale mne to stačí niekedy raz za rok. A potom vlastne nič som s tým nevyhral. Ak pacient zakrvácal pre vysoký tlak, tam je problém v tom, že praktickí lekári by mali liečiť, môžu liečiť vysoký tlak, hypertenziu. Majú celé portfólium liekov. Ale nechcú. Oni to radšej pošlú k internistovi alebo kardiológovi, úplne banálne diagnózy, a zbavia sa toho pacienta, len aby nemuseli tie lieky písať, starať sa o neho, vyšetrovať ho. Pošlú ho, a pritom majú tie kompetencie, môžu to robiť. Nemajú čas, nechce sa im. Ja neviem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja len v krátkosti k tomuto návrhu zákona, ktorý teda upravuje preskripciu liekov viazaných na odborného lekára. Vieme, prečo vznikla aj táto úprava alebo teda novelizácia tohto zákona, keďže sa už rok potýkame s problémami s preskripciou liekov na doporučenie odborného lekára. Čiže ja to vítam, že teda praktický lekár bude môcť znova predpisovať lieky na doporučenie praktického lekára (správne "odborného lekára", pozn. red.), ale vadí mi tam, že je tam formulácia len po dobu maximálne troch mesiacov. Predtým to bývalo dlhšie, vlastne až do ďalšej kontroly alebo bolo to na pol roka, aj v podstate na rok sa dalo písať tieto lieky, teraz musí ten odborný lekár písať prakticky opakovaný recept na celé obdobie od kontroly ku kontrole. Ja si myslím, že tie tri mesiace je málo, pretože po tých troch mesiacoch odborný lekár odporučí ten liek, tri mesiace to píše praktický lekár a po tých troch mesiacoch musí znova pacient vyhľadať odborného lekára – kardiológa, neurológa, gastroenterológa – a znova mu to musí ten odborný lekár odporučiť na dobu ďalšie tri mesiace. Ja si myslím, že malo by to byť aspoň, minimálne na šesť mesiacov. Sami vieme, že tých odborných lekárov nemáme veľa a tým, že dáme mu tie kontroly pacientovi každé tri mesiace, tak zase zahltíme ten systém odborných lekárov, ktorých nemáme. Čiže myslím si, že tých šesť mesiacov doporučiť tú liečbu, ktorú by následne predpisoval obvodný lekár, praktický lekár, je správne. Mohlo by to byť aj na dlhšie, na dlhší čas, na povedzme na rok.
Takisto máme tých pacientov, rôzne skupiny pacientov a je zaujímavé, že toto obmedzenie neplatí u pacientov, ktorí majú kolostómiu a inkontinenciu tretieho stupňa. To sú pacienti, ktorí vlastne tú chorobu majú celý život alebo teda do konca života, ale je ešte kopec iných pacientov s inými diagnózami, napríklad s gastroenterologickými ochoreniami, s celiakiou alebo pacienti onkologickí, ktorí vyžadujú enterálnu výživu a tí napríklad v tejto skupine nie sú. Ja tomu nerozumiem. Alebo sú to dietetické potraviny, hej, to ako u tých celiatikov. Takisto títo pacienti. Je to ochorenie, ktoré je chronické, ktoré je doživotné a títo pacienti budú musieť každé tri mesiace chodiť za gastroenterológom, ktorých je zase málo, a budú si musieť, budú musieť mať lekársku správu od toho odborného lekára každé tri mesiace. Sú to, boli vyhradené len dve skupiny pacientov, ja neviem prečo len tieto dve – kolostómia a inkontinencia tretieho stupňa, keď máme veľké množstvo diagnóz u tých pacientov, ako som spomínal, celiatikov alebo onkologickí pacienti, enterálna výživa, ktorí tú liečbu budú vlastne musieť užívať do konca svojho života, že či tam to usmernenie takisto nepredĺžiť nie na tri mesiace, ale mohlo by to byť v podstate aj aspoň na rok, aby ho ten gastroenterológ trebárs videl aspoň raz do roka. Čiže z tohto hľadiska si myslím, že tie doby odporúčacie by mali byť predĺžené aspoň na šesť mesiacov, prípadne na rok. Tie ostatné veci naozaj vítam a myslím, že je to správne, že aj keď odborný lekár odporučí nejakú liečbu všeobecnému lekárovi, tak nesie za tú liečbu zodpovednosť odborný lekár.
Ten, jablko sváru, pre ktoré vlastne ten zákon bol minulý rok prijatý, bolo to, že odborný lekár indikoval liečbu, ktorá nebola správna alebo nebola správne indikovaná, ale postihnutý bol praktický lekár, ktorý napísal lieky na odborného lekára, a všeobecný lekár za to dostal pokutu, trebárs bol sankcionovaný, lebo nevedel, či tá liečba... nemôže vedieť o všetkých odboroch, či je správna indikácia, alebo nesprávna. Tentokrát ak aj všeobecný lekár napíše nesprávnu liečbu, ale zodpovednosť nesie odborný lekár, ktorý tú liečbu indikoval. Podobne to platí aj teda v ústavných zdravotníckych zariadeniach, kde odborný lekár môže poveriť iného kolegu, ktorý nemá tú odbornosť a môže napísať lieky pri prepustení na tých 28 dní, ako sa spomína, ale zodpovednosť nesie odborný lekár. To je takisto správne, to naozaj vítam.
Čiže v tej krátkej rozprave by som teda navrhol, či by nebolo vhodné predĺžiť tú možnosť predĺženia tej preskripcie pre všeobecných lekárov aspoň na šesť mesiacov a pri chronických doživotných ochoreniach na dlhšie, možnože i na rok.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja by som to doplnil, čo spomínal kolega, nemám právnické vzdelanie, ale niektoré tie paragrafy sa mi zdajú dosť také pritiahnuté za vlasy a dajú sa rôzne interpretovať.
Ja by som spomenul doplnenie, § 338 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "Kto verejne schvaľuje trestný čin proti mieru, proti ľudskosti alebo trestný čin vojnový alebo verejne vychvaľuje pre takýto trestný čin jeho páchateľa, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov."
A teraz sa vás opýtam, čo si myslíte o invázii v Iraku, ktorú viedol Tony Blair a George Bush? Bol to trestný čin proti mieru? Áno, tá vojna bola na základe falošných, vymyslených indícií. A vy poviete, že áno, ja tento, túto inváziu schvaľujem. A týka sa to teda, tá odpoveď, dá sa interpretovať tak, že vychvaľujete pre takýto trestný čin páchateľov? Rozumiete? To sa dá postaviť aj do takej opačnej úlohy, opačnej role, že môžete byť vlastne aj za vaše výroky, keď niečo poviete, za váš názor politický alebo takýto môžte byť trestaný, lebo budete na jednej strane trebárs konfliktu a poviete, tento konflikt, áno, ja podporujem vojnu v Iraku. A ja vám poviem, ale to bola vojna proti, to bola vojna alebo trestný čin proti mieru. A vy akonáhle poviete svoj názor, za čo vás kritizovať človek nemôže, môže to byť trestný čin. A máte kopec ľudí, ktorí naozaj oblečú si tričko Putina a tým pádom poviete, že áno, títo ľudia vychvaľujú páchateľa trestného činu, ktorý bol proti mieru. A ak to takto pôjde do takýchto naozaj detailov, tak to môžte pozatvárať polovicu Slovenska.
Ďakujem.

Ďakujem za odpoveď.
Tak ak som to správne pochopil, ak príde teda ukrajinský lekár po tých piatich rokoch, tak absolvuje písomný test v ukrajinčine alebo v ruštine a potom bude pracovať ako neatestovaný lekár. A následne by mal ísť teda na nejakú skúšku.
Ja len, ide mi o to, naozaj že na Slovensku, aby sa stal lekár pediatrom, musí desať rokov študovať. To je naozaj fakt. A u nich stačí naozaj päť rokov. Neviem, či to celkom zodpovedá tomu, tej kvalifikácii, ako by mal. Keď si uvedomíme, že sestra na Slovensku musí študovať päť rokov... päť rokov plus ešte štyri roky maturitu, čiže deväť rokov študuje sestra, aby bola Mgr., a lekár na Ukrajine, tomu stačí päť rokov. Čiže tam sú také do istej miery, si myslím, že diskrepancie, že či to tak je. Ja, čo mám také informácie, to vzdelanie na Ukrajine je také nie celkom porovnateľné s európskym vzdelaním. A sú odbory, napríklad pedopsychiater, ktorí potrebujú slovenčinu. To je taký hlavný diagnostický a terapeutický nástroj, tá reč, aby vedeli slovenský, aby vôbec vedeli pacienta vyšetriť.
Čiže sa mi zdá čudné, že vypadol z toho aj nejaká jazyková skúška. Čiže ja by som bol za tie prísnejšie kritériá a uznať im tu atestá... uznať im tú kvalifikáciu pediater až po absolvovaní skúšky, ktorá by bola v rozsahu atestačnej skúšky z pediatrie. A, samozrejme, aj jazyková skúška. Tak to platí aj vo svete, keď ide Slovák niekde do zahraničia robiť, tak musí vedieť jazyk, musí absolvovať tie ich rôzne aprobácie v zahraničí, získať nejaký, uznať medicínu. Napríklad v Amerike to trvá roky a roky, aby ho uznali v Spojených štátoch amerických alebo v Nemecku. To naozaj neni taká záležitosť, že urobia v ukrajinčine nejaký písomný test a stanete sa hneď lekármi.
Čiže z tohto si myslím, že hrozí, že tá kvantita (reakcia z pléna) bude na úkor kvality. A takisto iste aj také právne aspekty, napríklad, že či taký lekár bude postihovaný Úradom pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou alebo... lebo je občan Ukrajiny, alebo ten lekár, ktorý ho školí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za odpoveď.
Ja som sa na to pýtal hlavne v súvislosti použitím... s použitím týchto striel s ochudobneným uránom v irackej Fallúdži, kde boli použité tieto zbrane, podobne aj biely fosfor, a teraz tam vidíme zásadný nárast prevalencie ochorení rakovinou, pred vojnou to bolo 40 prípadov na 100-tisíc obyvateľov, teraz je to 1 600. Vidíme tam genetické anomálie, 14 % novorodencov vo Fallúdži sa rodí s genetickými chybami, je tam nárast srdcových chorôb vrodených alebo 33-percentný nárast ochorení nervového systému, hydrocefálie a podobne. Je tam obrovské množstvo vlastne takýchto ochorení onkologických a ochorení vrodených genetických, ktoré sa pripisujú práve použití týchto zbraní s ochudobneným uránom, takže preto som sa to pýtal, lebo sa to týka nakoniec aj nás.
Pokiaľ sa budú používať tieto zbrane na Ukrajine, hrozí aj zamorenie oblastí, kde sa používajú, čo môže viesť ku kontaminácii napríklad pôdy, a potom vlastne či by ste neuvažovali aj o zákaze dovozu potravín, pšenice z oblastí, kde sa budú používať tieto rakety s ochudobneným uránom.
Hovoríte pravdu, že majú to vo výzbroji armády NATO, ale napríklad Belgicko zakázalo investovanie aj produkciu zbraní, aj držanie zbraní na území Belgicka s ochudobneným uránom a to isté platí napríklad aj pre Kostariku, takže ono celkom tie zbrane nie až také nejaké neúčinné.
Takže z tohto pohľadu si myslím, že je to aj naša ochrana, lebo sme susedia Ukrajiny, aby sa sme tie... aby sa takéto strely nepoužívali. A vlastne aj tá kontaminácia životného prostredia. Nakoniec to, myslím, že to odporuje aj, použitie týchto zbraní, Ženevskému dohovoru, to je čl. 35 protokol 1, pokiaľ sa používajú zbrane, ktoré môžu poškodzovať dlhodobé, ktoré spôsobujú dlhodobé škody, utrpenie ľudské... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pani Kozelová, povedzte mi jednu vojnu, kde sa nepáchali vojnové zločiny a kde nedochádzalo k tým etickým pochybeniam, znásilneniam. Každá vojna má etický rozmer. To je jedno, či je na Ukrajine, v Iraku, v Sýrii, v Líbyi. Všade. Všade dochádza k znásilneniam, vraždám, ja neviem, ako keby ste spadli teraz zo stromu a čudujete sa tomu. Aj táto vyprovokovaná vojna zástupcami medzi Amerikou a Ruskom, dochádza tam k tým zverstvám. Ja viem, že tam k tomu dochádza. Určite. Len vy ste podľahli tej ukrajinskej propagande, ktorá už aj v minulosti sa ukázalo, ombudsmanka ukrajinská ako klamala, Denisovová, ktorá si vymýšľala príbehy o znásilneniach, aby upútala pozornosť. Ja nevravím, že sa tam nedejú tie znásilnenia. Určite tam sú. Určite aj deti sú odvážané do Ruska. Ale treba byť nejaký korektný.
Pamätáme si na výroky Porošenka, ktorý hovoril, že deti z Donbasu budú žiť v pivniciach a deti v Kyjeve budú chodiť do školy, že ony budú piť vodu z mláky a podobne. Tak sa správala ukrajinská moc k ľuďom, ktorí žili na Donbase. A vy sa im čudujete, že odchádzajú do Ruska? Na Západ odišlo osem miliónov Ukrajincov. Do Ruska odišlo tri milióny Ukrajincov. Prečo tam odišli? Aby boli týraní a väznení? No to asi nie.
To, že máte 16-tisíc prípadov odvlečených detí, ale že ich sú státisíce, tie čísla. No bol by som veľmi opatrný, či to tak naozaj je. Ak tam odídu s tými matkami alebo prevezú tam siroty, ktoré tam nikoho nemajú na Donbase. Tak ako a kde čo majú s tými deťmi robiť? V Donecku máte tú Alej anjelov, kde sú pochované zabité deti. Viete, akože vidíte len jednu tú časť toho všetkého. To, že im menia dátumy narodenia alebo mená, však tie deti štrnásťročné vedia, kde sa narodili, ako sa volajú. To je tiež všetko len taká istá propaganda. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja mám niekedy taký pocit, že vlastne tieto vaše návrhy zákonov liberálov tej LGBTI komunite viac ubližujú, ako pomáhajú. Keď si uvedomíme tie rôzne LGBTI pochody, vešanie vlajok, dúhových. Ja osobne mám ten pocit, že to zvýrazňovanie tej sexuality a vôbec, že to tu preberáme v parlamente, tým ľuďom z tejto komunity viacej škodí. Tí ľudia z komunity sú vzdelaní, inteligentní, sú súčasťou našej spoločnosti a sú to ľudia, ktorí nemajú chuť, si myslím, že väčšina z nich, chodiť na tie pochody, vešať si vlajky niekde do okien a podobne. A tým, že to tu riešime a rozoberáme, tak ja naozaj mám ten pocit, že im viac ubližujeme.
Každú vraždu treba odsúdiť, vražda ako vražda. Samozrejme, táto vražda z nenávisti kvôli sexuálnej orientácii ľudí je podobne odsúdeniahodná ako všetky ostatné. Ja som včera pozeral kúsok z diskusie, ktorú robili v liberálnom dome a viete, tam sa sťažovali na to tí účastníci, že na Slovensku nefunguje tranzícia, že sa čaká na tranzíciu pol roka, tak som tam hodil komentár, že na operáciu srdca alebo náhradu bedrového kĺbu sa čaká rok aj dva. Tak hneď mi ten komentár vymazali. Viete. Takže vy sa sťažujete na také veci. Na Slovensku máme tisíc problémov, ktoré sú omnoho dôležitejšie.
Takže tento návrh zákona, samozrejme, podporím, nevidím na ňom nič zlé.
Ďakujem.