Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pre výkon ústavou garantovaných práv je nevyhnutné, aby štát prijímal také normy, ktoré svojím obsahom idú týmto právam naproti, to znamená, zreálňujú ich výkon z pohľadu jednotlivcov. Právo voliť ako jedno z politických ústavných práv v sebe nesie okrem prostej možnosti prísť do volebnej miestnosti a zakrúžkovať svojho kandidáta tiež zodpovednosť zákonodarcu vytvoriť taký právny základ a také prostredie, v ktorom oprávnený volič získava všetky potrebné informácie na jeho plnohodnotné uplatnenie. Jednoducho povedané, ak mám ústavou garantované právo voliť, štát by mal zabezpečiť, aby som ako volička mala k dispozícii všetky relevantné informácie na jeho výkon, a to bez rozlišovania, o aké voľby sa jedná.
Ak sa však pozrieme na súčasnú právnu úpravu volieb v oblasti volebnej kampane a vysielania politickej reklamy, je na prvý pohľad jasné, že nie je jednotná. Pravidlá, ktoré sa v tejto oblasti uplatňujú napríklad v rámci volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, nezodpovedajú pravidlám pre voľby do orgánov územnej samosprávy. Je teda namieste otázka: Ide o voľby menej významné alebo jednoducho nepodstatné? Veď práve volebná kampaň a politická reklama slúžia na zvýšenie povedomia voličov vo vzťahu k jednotlivým kandidátom.
Pri aktuálnej úprave majú voliči v rámci týchto volieb len výrazne limitované možnosti dozvedieť sa viac o jednotlivých kandidátoch, ktorí budú na konci dňa priamo ovplyvňovať a riadiť dianie v mnohých oblastiach územnej jednotky, v ktorej žijú. Toto nepovažujem za dostačujúce a objektívne možno povedať, že sa tento nedostatok priamo zrkadlí v nízkej volebnej účasti. Veď ak sa pozrieme na priemernú účasť vo voľbách do vyšších územných celkov alebo v komunálnych voľbách, v prípade dvadsiatich percent už hovoríme, žiaľ, o naozaj dobrom výsledku.
Dovoľujem si tiež upozorniť na kontext predmetnej novely so skutočnosťou, že v roku 2022 sa voľby do vyšších územných celkov a tiež komunálne voľby uskutočnia po prvýkrát spoločne v jednom termíne. Tento fakt so sebou pre voliča prináša možnosť voliť zástupcov do týchto orgánov v jeden deň na rovnakom mieste, čo v konečnom dôsledku nielen usporí čas, ale najmä zvýši ich pozornosť vo vzťahu ku kandidátom a prirodzenému výberu tých z nich, ktorí sú spôsobilí plniť jeho predstavy v jednotlivých orgánoch. Prináša však aj premennú v podobe značného množstva kandidátov, pričom možnosť dostať sa k relevantným informáciám o konkrétnom z nich je zložité.
Práve preto navrhovanú úpravu vnímam ako krok k priamej podpore účasti voličov v týchto voľbách a tiež ako krok k posilneniu ústavného práva voliť, a preto si vás dovoľujem požiadať o hlasovanie za prijatie tohto návrhu zákona.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Vážený pán predsedajúci (zaznenie gong), vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, prosím, povedať niekoľko slov a vysloviť tak svoj názor k novelizácii zákona o prokuratúre a zákona o rokovacom poriadku.
Z môjho pohľadu ide o zmenu, ktorú azda každý z nás bez ohľadu na to, či je presvedčený o jej kladnom, či, naopak, negatívnom dopade, musí vnímať ako zmenu zásadnú, ako zmenu (zaznievanie gongu) sčasti podporujúcu postupné búranie rokmi zažitých stereotypov, ktorých význam je prinajmenšom sporný.
V demokracii je jedným zo základných zámerov novelizácie akéhokoľvek právneho predpisu zámer o jeho posun práve k jej princípom.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, preruším vás.
Kolegovia, z úcty k pani poslankyni vás poprosím. Ďakujem pekne.

Péter, Monika, poslankyňa NR SR
V demokracii je jedným zo základných zámerov novelizácie akéhokoľvek právneho predpisu zámer o jeho posun práve k jej princípov, k podpore jej pilierov a k jej celkovému posilneniu. Je preto veľmi dôležité vnímať každú novelizáciu v širokých súvislostiach a významoch. Tak ako hovorí samotná dôvodová správa k predmetnej novele, cieľom tohto návrhu zákona je zaviesť transparentný a širšiemu okruhu kandidátov otvorený model navrhovania a voľby kandidátov na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, a to podľa štandardov pre kandidátov na funkciu Ústavného sudcu, ktorý bude zároveň zohľadňovať odporúčania Benátskej komisie a prax v iných členských štátoch Európskej únie.
Asi každý z nás poslancov, ale aj väčšina širokej verejnosti vníma v rámci predmetnej novely pravdepodobne tri najzásadnejšie momenty, a to verejné vypočutie všetkých kandidátov o funkciu generálneho prokurátora v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, zvýšenie počtu aktívne legitimovaných subjektov oprávnených podať Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľbu kandidáta na funkciu generálneho prokurátora a možnosť uchádzať sa o funkciu generálneho prokurátora v porovnaní s aktuálnou úpravou pomerne širokým spektrom kandidátov s iným bezprostredne predchádzajúcim povolaním, respektíve inou bezprostredne predchádzajúcou funkciou ako funkciou prokurátora.
Všetky uvedené body v porovnaní s aktuálnou úpravou možno svojím významom označiť ako naozaj o výraznú zmenu. Rozdiel však vidím v ich odlišnom vnímaní v rámci akejsi všeobecnej prospešnosti. Kým prvý a druhý bod pre väčšinu predstavujú povedzme záruku vyššej miery otvorenosti prokuratúry minimálne v procese výberu vhodných kandidátov, čo koniec koncov svojimi vyjadreniami potvrdzuje aj Rada prokurátorov Slovenskej republiky, vnímanie tretieho bodu a názory na jeho implementáciu vyvolávajú asi najväčšiu diskusiu a je pravdou, že podporné argumenty skupiny zástancov a tiež skupiny odporcov majú v princípe zväčša rovnaké základy.
Zo strany odporcov najčastejšie zaznievajú argumenty v podobe obáv z nedostatku získaných vlastností, akými sú odbornosť, skúsenosti s riadením, respektíve vedením tak uzavretého celku, za aký sa v súčasnosti prokuratúra považuje, a v neposlednom rade tiež všeobecné skúsenosti zo samotného prostredia prokuratúry. Iste, pre väčšinu ľudí, ktorí sa na vec pozerajú najmä z hľadiska logiky, no pritom nepozerajúc upravovanú oblasť, upravované prostredie detailne, nie je jednoduché vytvoriť si absolútne jednoznačný názor, či človek, i keď s právnou praxou a spĺňajúci ďalšie zákonom vyžadované náležitosti, no nepôsobiaci ako prokurátor, dokáže riadne zastávať tak zásadnú funkciu, ktorá ide ruka v ruke s ideou právneho štátu. A, samozrejme, logika ich utvrdzuje v tom, že, pozerajúc na všetko zmienené, najvhodnejším bezprostredne predchádzajúcim povolaním pred výkonom funkcie generálneho prokurátora je predsa výkon funkcie prokurátora.
Zo strany zástancov, naopak, zaznievajú názory, že práve otvorenie tejto funkcie pre širší okruh uchádzačov, ako sú prokurátori, je krok, ktorý v sebe nesie vyššiu mieru nezávislosti na internom prostredí prokuratúry, vyššiu mieru nezaujatosti, názorovej autonómnosti, no všetko pri zachovaní potrebnej miery odbornosti a tiež za splnenia ďalších zákonom vyžadovaných náležitostí.
Ja osobne sa v tomto smere prikláňam na stranu zástancov a domnievam sa, že dôvera, ktorú občania vkladajú do tak významnej funkcie, bude posilnená, ak budú mať uchádzači dôkladné a rôznorodé znalosti, ktoré presahujú odborné právne oblasti dôležitého spoločenského záujmu, ak budú disponovať osobnými zručnosťami a pochopením, ktoré im umožňuje rozhodovať vo veciach a vhodne a citlivo zaobchádzať so všetkými zúčastnenými stranami. Okrem zmieneného a najmä vzhľadom na spoločensko-politickú situáciu hlavne v období pred poslednými parlamentnými voľbami vítam, že tvorcovia zákona mysleli aj na požiadavku osobnej integrity uchádzačov, ktorej vyhodnocovanie zverili do rúk Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a urobili z nej tak viac ako len formálnu podmienku.
Myslím, že budem hovoriť za celý poslanecký klub SME RODINA, ak poviem, že práve toto všetko je možné vnímať ako podporu demokracie ako takej a zároveň tiež ako vhodnú formu postupnej aproximácie práva. Zároveň však prosím, nespájajme si prijímanie tohto zákona s glorifikáciou jednotlivcov. Nevysielajme spoločnosti signál, že ide o zákon šitý na mieru. Slovensko má množstvo osobností, ktorých prínos by vo funkcií generálneho prokurátora Slovenskej republiky mohol byť výrazným ako odborným, tak osobnostným prínosom.
Ďakujem za pozornosť.