Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja by som vás chcela veľmi pekne poprosiť, pre mňa je financovanie RTVS veľmi dôležité z pozície poverenej ministerky kultúry, ale myslím si, že by malo byť rovnako dôležité pre každého jedného človeka, ktorý sedí v tejto sále, preto by som vás takto na záver chcela veľmi pekne poprosiť, aby ste pri hlasovaní konali zodpovedne a rozumne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som sa ešte chcela vrátiť k tomu, čo povedal Michal Luciak a zdôrazniť a veľmi podporiť zákon, ktorý je podaný na tejto schôdzi. Je to zákon Milana Vetráka a je práve garantom ústavnej ochrany, aby RTVS dostávala to percento HDP chránené ústavnou väčšinou. To znamená, keď sme my rozmýšľali nad tým, ako čo do najväčšej miery ochrániť nezávislosť RTVS, tak toto je jedna z vecí, o ktorú by som chcela poprosiť, pokiaľ nám všetkým ide o ochranu verejnoprávneho média, ochranu jeho nezávislosti. Prosím, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ja rozumiem tomu, že tu sa opozícia a koalícia nezhodne na tom, že čo prináša RTVS do verejného priestoru, ale myslím si, že my v tom máme úplne jasno a úloha verejnoprávneho média je jednoducho nezastupiteľná a našou úlohou je vytvoriť mu také podmienky, aby – ešte raz – vedela plniť to svoje poslanie v dnešnej dobe, ktorá je pretlakom informácií, dezinformácií, kedy človek nevie už v tom zmätku, v tom chaose, kam sa obrátiť, čo je ten priestor, kde má hľadať tie dôveryhodné informácie práve verejnoprávne médium, a môžme sa sporiť o tom a budú tu večné spory o tom, či to tak je, alebo nie je. Jeho úlohou je tieto informácie prinášať v dobrých časoch, zlých časoch.
Ja chcem veľmi pekne poďakovať aj za spoluprácu vlastne pri návrhu tohto zákona, aj za to, že nás kolegovia zo SaS-ky oslovili už pri tom, keď sa v decembri kreoval ten veľmi rýchly ako keby dočasný model toho financovania. Je pravdou, že bolo to myslené dočasne, ale ja si teda trvám na tom, že ak by sa čokoľvek stalo v tejto situácii, to, čo bolo nastavené v decembri, by bolo nepredvídateľne nesystematické a RTVS by to ani nepomohlo dostať sa z tej situácie, v ktorej sa nachádza momentálne, lebo, a my si to musíme povedať, RTVS bola dlhodobo podfinancovaná.
A ak tu zaznievajú výhrady k tomu, že sme v nej mali možnosť sledovať málo domácej tvorby, málo tvorby pre deti, málo tvorby pre znevýhodnených, no čím to asi bolo? No asi tým, že televízia a rozhlas bola rada, že z roka na rok mohla prežívať. A z roka na rok chradla a chradla a dostávala sa do stále väčšej závislosti od politickej moci. Či to bola zmluva so štátom, či to bolo rokovanie o kompenzáciách, ktoré bolo potrebné vždy tú finančnú čiastku nájsť na to, aby mohla byť RTVS-ka dofinancovaná, a vždy to bolo na pleciach toho manažmentu samotného riaditeľa, nakoľko má schopnosti na to, aby si dokázal vyjednať aspoň sumu, ktorá pokryje základný chod verejného, verejnoprávneho média. Ona sa nemohla rozvíjať. Ten infraštruktúrny dlh je obrovský. Tento model financovania, ktorý je automatický viazaný nejakým percentom v HDP, mu túto možnosť zabezpečuje. Bola by som veľmi rada, pokiaľ by sme skončili na 0,17 % HDP, čo je naozaj za nás tá taká, ten minimalistický variant, aby sme boli všetci spokojní.
Čo sa týka umeleckých fondov, áno, ministerstvo kultúry malo ambíciu zbaviť umelcov, umelkyne, ľudí pôsobiacich v kultúrno-kreatívnom priemysle povinnosti platiť 2 % do umeleckých fondov. Žiaľ, tento návrh zákona neprešiel. To neznamená, že nemáme starosť o umelecké fondy, aj keď je pravdou, že to ako sa ich prežitie alebo ich financovanie zabezpečí, bolo predmetom diskusií, ale tá zodpovednosť za umelecké fondy v tejto chvíli spočíva na vás poslancoch. Je vašou úlohou pripraviť do druhého čítania spôsob, akým sa budú umelecké fondy financovať. Pre mňa je nezmyselné, aby sa umelecké fondy financovali nejakým spôsobom cez RTVS-ku, takže zbytočná zastávka RTVS na ceste nejakého objemu peňazí zo štátneho rozpočtu do umeleckých fondov. Doteraz boli financované z odštepu z koncesionárskych poplatkov. To znamená, treba nájsť nástroj, model, treba si identifikovať presne tú čiastku, ktorá vykryje ako keby umeleckým fondom to, čo dostávali z odštepu z koncesionárskych poplatkov, a treba pripraviť pozmeňujúci návrh, pokiaľ tá vôľa tu je, aby sa tieto umelecké fondy mohli ďalej dofinancovávať.
A ja by som vás len na záver chcela veľmi pekne poprosiť o spoluprácu a o to, aby sme všetci mysleli pri tomto návrhu zákona, že je pre nás všetkých – či napravo, či naľavo – veľmi dôležitý. Je dôležitý pre našu budúcnosť. Tak na to, prosím, myslime.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi predložiť vládny návrh zákona, ktorý sa týka zmeny modelu financovania verejnoprávnej televízie a rozhlasu.
Všetci vieme, že financovanie verejnoprávneho média sa viac ako desaťročia neriešilo a od roku 2003 sa nemenila nominálna hodnota úhrad za služby verejnosti, v skratke povedané koncesionárske poplatky. To znamená, tak ako boli nastavené na úrovni 4,64 eura, tak vlastne ešte doteraz táto istá suma je tá, ktorú musíme platiť na fungovanie RTVS-ky v rámci koncesionárskych poplatkov. Dlhodobo vieme, že táto suma nebola ani primeraná a vôbec nestačila na to, aby verejnoprávne médium mohlo napĺňať svoje poslanie, svoju službu v plnom rozsahu, tak ako by malo, nehovoriac o tom, že za tie roky sa vybudoval veľmi veľký aj investičný dlh, ktorý, aj náš model síce mu uľahčí ako keby cestu, ale stále to ešte nie je to, čo by RTVS zaručilo priam ideálne podmienky na jej fungovanie.
Ten problém financovania mal niekoľko rozmerov a síce jeden sa týkal toho, že závislosť od výkonnej moci tu stúpala viac-menej z roka na rok, keďže každý riaditeľ bol odkázaný na to, aby si tú svoju časť príspevku išiel vydiskutovať či už cez ministerstvo kultúry, alebo cez ministerstvo financií a buď teda vôľa na dofinancovanie bola, alebo nebola. Za tie posledné roky sa navyše RTVS musela pasovať s tým, že jej vypadli príjmy z koncesionárskych poplatkov, keďže bola oslobodená istá skupina ľudí od jeho platenia a tak sa ako keby stále dostávala do väčšej a väčšej závislosti na rozhodnutiach od výkonnej moci, čo, samozrejme, potom má svoj dopad aj na fungovanie mediálnej slobody a jej zabezpečenie, ale taktiež aj na samotnú pluralitu médií a teda jej ohrozenie.
Zanedbávanie primeraného a od výkonu moci nezávislého financovania RTVS ohrozuje samotnú úroveň právneho štátu a toto riziko sa zvýšilo najmä po tom, čo úhrady za služby verejnosti boli v decembri, teda koncom minulého roka, zrušené. To znamená, že došlo k zmene zákona, kedy sa majú zrušiť koncesionárske poplatky, ale táto zmena negarantuje primerané financovanie verejnoprávneho média a nevylúčila ani zásahy politickej moci.
Návrh, ktorý predložila skupina poslancov za stranu SaS, nebol dostatočný. Ten systém toho financovania ostával stále viaczdrojový, a teda aj financovanie samotné bolo do veľkej miery nepredvídateľné a nesystémové. Navyše nespĺňa ani európske, ani medzinárodné štandardy kladené na požadované modely financovania RTVS.
Náš návrh zákona, ktorý sme predložili na vládu, a teda bol aj súčasťou riadneho, a to chcem zdôrazniť, že bol súčasťou riadneho legislatívneho procesu, sa snaží odstrániť nedostatky a zabezpečiť financovanie RTVS, teda verejnoprávneho média tak, aby bolo predvídateľné, systémové a aby čo do najväčšej miery sa eliminovali práve tie možné zásahy, potenciálne zásahy politickej moci. Náš návrh, ktorý bol predložený na vládu, počítal so stabilizovaním financovania automatickým modelom, to znamená, že každý rok by verejnoprávnemu médiu bolo prisúdených 0,17 % hrubého domáceho produktu, čo považujeme aj vlastne v diskusii so zástupcami RTVS, aj odborného sektora za takú, nechcem povedať, že najnižšie tolerovateľnú pre nás hranicu, ale bola by to čiastka, ktorá by dokázala naozaj verejnoprávnemu médiu zabezpečiť či už to reálne každodenné fungovanie a jeho nezávislosť, ale aj myslela by do budúcnosti na investičné zámery, ktoré neboli možné realizovať.
Návrh, ktorý predkladám teraz do parlamentu, pracuje s čiastkou 0,15 % HDP, čo je takpovediac čiastka, s ktorou RTVS ešte dokáže mať nos nad hladinou, ale možno aj tá moja prosba smerujúca k tomuto plénu je, aby, keďže verím tomu, že zákon prejde týmto prvým čítaním, bola snaha navýšiť percento HDP na 0,17. Tým, že tento príspevok bude poskytnutý automaticky, a to už som povedala, eliminujeme zásahy politickej moci.
A ďalšia vec, ktorá bola pre nás prioritou pri tvorbe tohto zákona, aby sme ešte viac posilnili nezávislosť RTVS a tou záležitosťou bolo, aby čo do najväčšej... čo do najmenšej miery mohli zasahovať do fungovania štátne orgány.
Jednou z vecí, o ktorej sme viedli ďalekosiahle diskusie, bolo, či má spadať RTVS pod vládny audit, alebo teda či by mohla ísť v osobitnom režime, tak ako dnes ide NKÚ a informačná služba. V návrhu, ktorý predkladáme teraz, ide RTVS-ka v systéme kontrolovanom vládnym auditom. Tu moja prosba smeruje k tomu, aby sme vedeli udržať RTVS-ku v osobitnom režime, pretože každá takáto kontrola, každý takýto ako keby krok navyše smerujúci od nejakého štátneho orgánu môže byť zásahom do jeho nezávislosti.
Ďalšou našou snahou bolo, aby tento transfer nemusel ísť cez viacero štátnych organizácií, a preto by sme boli veľmi radi, keby táto čiastka išla čisto cez ministerstvo financií. To znamená, doteraz vždy, keďže sme boli akoby gestorom RTVS, ako ministerstvo kultúry by sme boli radi, keby ministerstvo kultúry už nefigurovalo počas tohto transferu zo štátneho rozpočtu do RTVS, ale aby priamo táto suma bola poskytnutá z ministerstva financií do RTVS.
Myslím, že všetci si uvedomujeme, že poslanie verejnoprávnych médií v dnešnej dobe pretlaku informačného a hlavne dezinformačného je veľmi dôležité a všetkým by nám malo záležať na tom, aby malo verejnoprávne médium neotrasiteľnú pozíciu a aby si dokázalo plniť svoje poslanie čo do najväčšej miery nezávislo, objektívne. A jednou z vecí, aby sme toto dokázali zabezpečiť, je, jeho financovanie musí byť stabilné a predvídateľné.
Takže toľko z mojej strany, na úvod ďakujem veľmi pekne.

No v tejto súvislosti nie je potrebné podávať návrh zákona. Táto zmena sa dokáže zrealizovať zmenou zriaďovacej listiny. Nakoľko my so Štátnym divadlom Košice túto tému veľmi intenzívne preberáme a nie je to už rok, je to vlastne už dlhší čas, ale minulý rok sa odohrali veľmi dôstojné oslavy – 75. výročie vlastne od udelenia titulu Národného divadla v Košiciach a súčasťou boli aj odborné diskusie, okrúhle stoly venujúce sa práve odpovedi na otázku, že či by malo byť štátne divadlo premenované, resp. titul, ktorý využívalo v minulosti, by mu mal byť ako keby prinavrátený. My sa touto otázkou zaoberáme dodnes, aby aj po tej odbornej stránke, aj v tej umeleckej sfére bola pre nás ideálna čo najväčšia zhoda na tom, že táto cesta je tá správna.
A musím povedať, že aj do budúcnosti je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako sú pomenované vlastne organizácie a štátne inštitúcie pod rezortom ministerstva kultúry, pretože tie požiadavky na zmenu názvu sa aj realizujú, aj k nám prichádzajú, aj sa je nimi potrebné zaoberať, takže tak ako ste povedali, aj v susedných Čechách je viacero divadiel národných, vieme o tom. A keď to už bude na stole, tak určite vás o tom budeme informovať.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za otázku.
Keby som chcela byť veľmi stručná, tak by odpoveď znela, že postoj ministerstva kultúry k tejto otázke je pozitívny. Ak by ste chceli aj rozvitie tohto jedného slovíčka, môžem ho rozviť, je to na vás.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, vzhľadom k tomu, že mi bola otázka položená päťkrát, budem odpovedať naraz na všetky otázky.
Ako určite viete, útvar kontroly na každom ministerstve, nielen na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, realizuje kontroly v zmysle zákonných kompetencií na základe vlastného plánu alebo podnetov. Kontrola, ktorá bola realizovaná pri poskytovaní podpory chovateľom ošípaných, na ktorú sa zrejme pýtate, bola zameraná na tie skutočnosti, ktoré boli medializované. Aby ste tomu lepšie rozumeli, kontrola bola zameraná na všetky medializované tvrdenia a nezistila žiaden zásah do žiadateľmi vkladaných údajov, žiaden zásah do pevne nastaveného spôsobu výpočtu podpory a žiaden zásah do databázy úspešných žiadateľov. Kontrola ďalej preverovala, či a v akom rozsahu boli stavovské organizácie informované o prebiehajúcej podpore a súčasťou zápisu je kompletná dokumentácia, ktorá tieto tvrdenia podporuje. Ako pri všetkých kontrolách realizovaných Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky bola aj v tomto prípade prípravou a realizáciou kontroly poverená generálna riaditeľka sekcie kontroly a obchodného dozoru.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií.
Návrh umožní univerzitnej knižnici ako súčasnému národnému centru pre medzinárodné štandardné číslovanie seriálových publikácii plnohodnotne zabezpečovať činnosť národného centra ISSN, zabezpečiť účasť zástupcu s hlasovacím právom na valnom zhromaždení ISSN vrátane práva byť volený a tiež aktívne a rovnocenne spolupracovať pri riadení systému ISSN. Univerzitná knižnica v Bratislave spolupracuje s medzinárodným centrom na základe dvojstrannej zmluvy v roku 1993 a jej dodatku z roku 1997. Uvedená zmluva však nemá charakter medzinárodnej zmluvy, ide iba o spoluprácu na technickej úrovni. Uvedený nedostatok sa predkladaným materiálom odstraňuje a znamená oficiálne pristúpenie Slovenskej republiky k štatútu.
Vopred ďakujem veľmi pekne za podporu.

Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona.

Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je od 1. januára 2023 zrušiť povinnosť uhrádzať príspevky príjemcov autorských odmien alebo odmien výkonných umelcov umeleckým fondom (Literárny fond, Hudobný fond a Fond výtvarných umení) z dôvodu zlepšenia podmienok pre umeleckú obec. Príjemca odmeny tak nebude musieť od 1. januára 2023 odvádzať umeleckým fondom príspevok vo výške 2 % jeho hrubých príjmov.
Taktiež sa zrušuje odvodová povinnosť do umeleckých fondov pre dedičov autorských práv. V nadväznosti na uvedené sa zo zdrojov príjmu umeleckých fondov vypúšťajú príspevky príjemcov autorských odmien alebo odmien výkonných umelcov.
V prechodnom ustanovení návrhu zákona sa ponecháva možnosť príjemcom autorských odmien alebo odmien výkonných umelcov odviesť umeleckým fondom príspevok za rok 2022 a povinnosť dediča autorských práv uhradiť umeleckým fondom za rok 2022. To znamená, že príjemca autorských odmien alebo odmien výkonných umelcov môže aj po 1. januári 2023 dobrovoľne odviesť umeleckým fondom príspevok vo výške 2 % z jeho hrubých príjmov alebo odmien prijatých od občanov v roku 2022.
Dedič autorských práv, ktorý dosiahol celkový hrubý príjem z autorských odmien za rok 2022 v určenej výške, je aj po 1. januári 2023 povinný uhradiť umeleckým fondom príspevok vo výške 1 %, resp. 3 % z celkového hrubého príjmu z autorských odmien za rok 2022.
Dvojpercentné príspevky sú dlhodobo predmetom kritiky zo strany zástupcov kultúry a kreatívneho priemyslu; tieto príspevky sú pre nich dodatočným zdanením, ktoré nemá ekvivalent v iných profesiách a je aj v protiklade s bežnou praxou iných európskych krajín, kde tvorivé profesie majú skôr nižšie daňové zaťaženie.
Príspevky príjemcov autorských odmien alebo odmien výkonných umelcov do umeleckých fondov boli počas pandémie covidu-19 dobrovoľné a výška príspevkov dedičov autorských práv do umeleckých fondov bola znížená. Tieto opatrenia platia od 21. mája 2020 a ich platnosť je časovo obmedzená do 31. decembra 2022.
Návrhom zákona sa tiež zosúlaďuje terminológia zákona o umeleckých fondoch so zákonom č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol prerokovaný Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky a Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. So znením spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona súhlasím.
Vážený pán predsedajúci, vážení, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a následne aj schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.