Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ministerstvo zdravotníctva je súčasťou tímu desiatok ľudí pracujúcich na generálnom štábe. Naším cieľom v rámci celej akcie je zabezpečenie zdravotníckych kapacít na všetky odberné miesta a takisto v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva zabezpečiť, aby akcia a celé prostredie bolo hygienicky bezpečné a spĺňalo protiepidemické opatrenia. Naším cieľom je, aby na miestach pracovali ľudia, ktorí sa pre túto činnosť rozhodli dobrovoľne. Za týmto účelom sme spustili na stránke www.koronagov.sk platformu na nahlasovanie dobrovoľníkov, zdravotníkov a nezdravotníkov.
Včera na Úrade vlády prebehlo veľké, takmer štvorhodinové stretnutie za účasti vedenia ministerstva zdravotníctva a premiéra Matoviča so všetkými predstaviteľmi združení lekárov, sestier, iných zdravotníckych pracovníkov, komôr, medických študentských spolkov, vysokých škôl a univerzít. Boli zodpovedané otázky všetkých subjektov a požiadaní o spoluprácu pri kontaktovaní ich členov. Na zabezpečení personálneho obsadenia stojí úspech celej akcie a rezort zdravotníctva je tohoto vedomý. Momentálne prebieha zabezpečenie akcie na Orave a v Bardejove. Úlohy sú rozdelené medzi ozbrojené sily, ministerstvo vnútra, samosprávu, ministerstvo zdravotníctva a ďalšie zložky. Pilotný projekt chceme pripraviť čo najlepšie, postaviť ho na dobrovoľníkoch a ich entuziazme.
Ministerstvo zdravotníctva v rámci zabezpečenia ľudských zdrojov v boji s koronavírusom a epidemických opatrení pripravilo novelu zákona č. 578/2004 Z. z., ktorou v krízovej situácii priraďuje študentovi status zdravotníckeho pracovníka na vykonávanie odberu biologického materiálu, a to predovšetkým študentovi študijného programu všeobecné lekárstvo v piatom a šiestom ročníku, od druhého ročníka a vyššie študijného programu ošetrovateľstvo a od druhého ročníka a vyššie študijného programu urgentná zdravotná starostlivosť. Rezort zdravotníctva v predmetnej problematike tiež systematicky spolupracuje so vzdelávacími ustanovizňami, študentskými spolkami a tretím sektorom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Takže nebolo to I/9, ale 1/9. Sa tu niečo naučím, aj gudrónové jamy si zapamätám už na budúce, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán poslanec, budem čítať v mužskom rode napriek tomu, že som žena.
Na úvod by som chcel upozorniť, že cesta 1/9 neprechádza mestom Trenčín, ale je označenie cesta jeden alebo i lomeno 61. Domnievam sa preto, že sa pýtate na projekt I/61 most č. 061-056 Trenčín. Dňa 8. 7. 2020 bolo zverejnené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na predmet zákazky I/61 most č. 061-055, 056, Trenčín, vypracovanie zámeru v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a projektovej dokumentácie stavebného zámeru, dokumentácie na územné rozhodnutie, dokumentácie na stavebné povolenie, dokumentácie na ponuku, ktorej súčasťou bude dokumentácia na realizáciu stavby, výkon autorského dozoru, vytýčenie obvodu staveniska, vytýčenie a odovzdanie pevných smerových a výškových bodov a bodov osi cesty.
Predmet zákazky je rozdelený na dve časti. Dňa 24. 9. 2020 obstarávateľ, ktorým je Slovenská správa ciest, zverejnila informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk a poradie uchádzačov. Termín dodania zámeru pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie je do štyroch mesiacov od nadobudnutia účinnosti zmluvy o dielo. Dokumentáciu stavebného zámeru a dokumentáciu na územné rozhodnutie vypracuje vybratý zhotoviteľ do štyroch mesiacov od písomného vyzvania objednávateľom.
Samotná realizácia stavebných prác bude závisieť od postupu prípravy stavby, zabezpečení potrebných povolení a od možnosti vyčlenenia finančných prostriedkov na výstavbu zo štátneho rozpočtu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa pokúsim o rýchlu odpoveď (povedané s úsmevom) v mene pána ministra. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, gudrónové jamy v obci Predajná predstavujú dlhodobý problém. Vznikli v súvislosti s činnosťou podniku Petrochema Dubová, a. s., ktorý ako rafinérsko-petrochemický podnik spracovával ropu procesmi sulfonačných a absorpčných technológií. Zo získaných frakcií sa vyrábali finálne výrobky ako mazacie a špeciálne oleje, syntetické pracie prostriedky a špeciálne biele oleje pre kozmetické a medicínske účely. Odpadové gudrónové kaly boli skladované v depóniách v areáli závodu Petrochema v Dubovej. Keďže tieto depónie boli nevhodne situované a dochádzalo k vyplavovaniu tekutých gudrónov, bolo rozhodnuté vybudovať nové depónie na území nachádzajúcom sa v obci Predajná.
Depónia Predajná 1 bola vybudovaná v roku 1963 a začala slúžiť na skladovanie tekutých gudrónov. Dnes je teleso hrádze depónie Predajná 1 vysoké cca 15 metrov. Po naplnení kapacity v rokoch 1975 až 1976 boli odpady prečerpávané z depónie Predajná 1 do novovybudovanej depónie Predajná 2 a v roku 1976 bola prevádzka na lokalite Predajná 1 skončená.
V súčasnosti sa na skládke Predajná 1 nachádza vodná plocha, ktorej objem narastá vplyvom atmosférických zrážok, natečenia vody z okolitých svahov, ako aj počas jarného topenia snehu. Táto voda je zmiešaná a zároveň znečistená výluhmi z gudrónov, čo je možné pozorovať hlavne na jej okrajoch, kde dochádza k polymerizácii odpadu a k vzniku plastických až pevných látok. Nebezpečenstvom na tejto lokalite je preto možnosť preliatia tekutej fázy cez korunu hrádze do okolitého terénu, prípadné prenikanie tejto vody netesnými časťami hrádze.
V minulosti tieto vody odčerpávala a likvidovala spoločnosť PTCHEM, s. r. o., ako pokračovateľ činnosti spoločnosti Petrochema, a. s. Zodpovednosť za odstránenie environmentálnych záťaží v obci Predajná prešla v roku 2016 na ministerstvo životného prostredia uznesením vlády č. 153/2016. V prípade, že stúpne hladina vody v gudrónovej jame Predajná 1 nad kritickú úroveň, obec musí vyhlásiť mimoriadnu situáciu a prostredníctvom špecializovanej firmy zabezpečiť prečerpávanie týchto vôd do gudrónovej jamy Predajná 2, ktorá má dostatočnú kapacitu na zadržanie kontaminovaných vôd. Ide však len o dočasné riešenie, kým ministerstvo životného prostredia nezabezpečí úplnú sanáciu lokality.
Vzhľadom na to, že verejné obstarávanie zákazky sanácia environmentálnych záťaží v obci Predajná nebolo doposiaľ ukončené, výdavky na protihavarijné opatrenia bývajú hradené z rezervy vlády Slovenskej republiky. Výdavky musia byť verifikované príslušným okresným úradom, odborom krízového riadenia a overujú sa aj zo strany ministerstva životného prostredia.
Samotnú sanáciu oboch gudrónových jám bude možné začať až po ukončení procesu verejného obstarávania. Vzhľadom na to, že ide o zákazku, ktorej cena je viac ako 40 miliónov eur, venuje ministerstvo životného prostredia verejnému obstarávaniu tejto zákazky mimoriadnu pozornosť. Podrobnosti z neukončeného verejného obstarávania nie je možné zverejňovať. Projekt sanácie bude hradený z fondov Európskej únie prostredníctvom operačného programu Kvalita životného prostredia a mal by byť ukončený do roku 2023. V súčasnosti ministerstvo životného prostredia pripravuje žiadosť o nenávratný finančný príspevok.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, v súvislosti s plošným testovaním v rámci rezortu ministerstva vnútra plnia úlohy viaceré sekcie. V súvislosti so služobnou činnosťou policajného zboru sú dlhodobo prijaté opatrenia podľa protipandemických pokynov hlavného hygienika. Konkrétny počet príslušníkov policajného zboru bude závisieť od počtu odberných miest počas celoplošného testovania. Na každom odbernom mieste bude potrebný počet policajtov podľa plánov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí testovanie logisticky zabezpečujú a ktorí budú dohliadať na dodržiavanie opatrení Úradu verejného zdravotníctva a taktiež na verejný poriadok. V prípade potreby budú policajti dohliadať aj na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky v okolí odberného miesta a regulovať vstup do miestností na testovanie.
Na okresných úradoch sa uskutočnia zasadnutia bezpečnostných rád krajov a okresov, na ktorých sa uložia úlohy zástupcom jednotlivých orgánov miestnej štátnej správy a obciam vydané uznesením. Okresné úrady budú zabezpečovať a plniť úlohy v rozsahu vymedzenom ministerstvom obrany a v nevyhnutných prípadoch poskytovať administratívne sily pre zabezpečovanie testovania. Zamestnanci odborov krízového riadenia okresných úradov sa budú priamo podieľať pri príprave plošného testovania a budú spolupracovať s ozbrojenými silami pri komunikácii so starostami obcí a primátormi miest na plnení úloh, ktoré obciam a mestám z tohto spoločného testovania vyplynú.
Príslušníci hasičského záchranného zboru sú aktívne zapojení do prípravy celoplošného testovania obyvateľstva Slovenskej republiky. Prezident hasičského a záchranného zboru a určení príslušníci Prezídia hasičského a záchranného zboru sa zúčastňujú na zasadnutiach generálneho štábu ozbrojených síl a taktiež odbornej pracovnej skupiny pri ústrednom krízovom štábe.
V súčasnosti prebieha príprava pilotného celoplošného testovania obyvateľstva v okresoch Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo a Bardejov, ktoré sa uskutoční v dňoch 23. až 25. októbra 2020. Prezident hasičského a záchranného zboru pre toto pilotné testovanie vyčlenil 50 zdravotníckych pracovníkov, príslušníci hasičského a záchranného zboru zaradení na ambulanciách hasičského a záchranného zboru a 50 príslušníkov hasičského a záchranného zboru. Uvedení príslušníci z hasičského a záchranného zboru vytvoria tzv. odberové tímy 1 + 1, ktoré budú zaradené na vytvorených odberových miestach. Ich začlenenie na jednotlivé odberové miesta v rámci okresov Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín je v gescii ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem veľmi pekne. Chvíľu som rozmýšľala, že či zaujať stanovisko a dať možno také, takú tú bodku za celou touto rozpravou. Ja musím povedať, že veľmi ďakujem za jej kultivovaný priebeh, za to, že si myslím, že každý z nás, ktorý tu sedí, si uvedomuje, že tak kultúra, ako aj šport potrebujú našu podporu, že bežní, bez nich naša, naša krajina, naše Slovensko sa asi ťažko stane lepšími. Ide to ruka v ruke a verím tomu, že náš návrh dostane podporu. Teraz som to okresala na len náš návrh a tak ako vyšleme signál, že odtiaľto tú kultúru podporujeme, verím, že ten signál sa rozšíri po celom Slovensku.
A tak ako povedala aj pani poslankyňa Letanovská, lebo hovorila veľmi krásne slová, musím povedať, ja to stále hovorím, že bez kultúry národ neprežije. Je to základ, je to to, čo si každý z nás nosí v srdci, to, čo mu dáva silu, to, čo mu otvára nové obzory, ktoré tým ľuďom, ktorí tej kultúre a umeniu tie dvierka svojich sŕdc nepootvorili, tak je to aj poznať.
Ja by som si želala, keby, keby tá kultúra, umenie, tá láska bola v každom z nás v oveľa vrchovatejšej miere ako doteraz a kľudne aj počas futbalového zápasu. Nech je to už naozaj spojené tak, ako to má byť.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, asi v pôvodnom zložení viac-menej, v akom pri prvom dotačnom návrhu.
Ministerstvo kultúry nadväzuje vlastne na ten zákon, ktorý sme prijali v máji, ktorý mal vyriešiť situáciu hlavne organizátorom kultúrnych podujatí a festivalov, aby mohli predĺžiť platnosť vstupeniek na svoje akcie alebo podujatia alebo ich mohli vymeniť za vouchre alebo teda nejakým spôsobom podchytiť aj to, že pokiaľ ten daný človek sa rozhodne nevyužiť žiadnu z ponúkaných príležitostí, tak vrátiť späť peniaze. To znamená, teraz len predlžujeme tie lehoty, ktoré boli nastavené v tej jarnej várke, dopoviem, pretože je absolútne jasné a evidentné, že s pandémiou sa budeme potýkať ešte aj ďalší rok, takže tam sa nám predlžujú termíny.
Čo viem, že sa chystá na čo reagovať pán poslanec Jarjabek, je odpustenie, resp. zdobrovoľnenie 2 % do umeleckých fondov. My máme tri umelecké fondy: literárny, hudobný, výtvarný. Musím povedať, že ja som očakávala, aj keď pandémia vypukla, ešte v tých úplných začiatkoch, že práve tieto fondy sa postavia do tej prvej línie a budú ako keby tými pomocnými rukami, ktoré sa aj možno trošku proaktívne prihlásia a povedia, že my sme tu, my máme tú funkciu ako keby tej sociálnej pomoci pre tých ľudí, ktorí nám tie 2 % odvádzajú, a teda sme pripravení pomôcť. Vieme, samozrejme, že nedisponujú s megalomanskými čiastkami ony, ale predsa, predsa v celej tej bezútešnosti vedeli sme o tom, že tie tri fondy tu máme, ale reálne ich výkon práve v tom čase, kedy by sme očakávali, že majú byť tu pre tých ľudí k dispozícii, tak ako roky fungujú v nejakom režime, že teda sa podujmú nejakým spôsobom zlepšiť tú situáciu.
Pravda bola taká, že ja som sa stretla so všetkými vlastne troma vedúcimi predstaviteľmi fondov a sme sa rozprávali aj o ich možnostiach, ale čo napríklad my na základe tej našej pracovnej skupiny, ktorá prebiehala intenzívne v tej prvej vlne, sa nám začalo ukazovať ako veľmi často sa opakujúca taká námietka alebo možno taká, taká nespokojnosť, niekedy latentná, niekedy trošku teda výraznejšia bola, že ani tí samotní ľudia, ktorí 2 % do tých fondov odovzdávali, ako keby necítili tú spätnú väzbu a nejakú podporu. Takže tie hlasy o tom, že s tými fondami treba aj do budúcnosti niečo robiť a že tie 2 %, ktoré my tam naozaj máme navyše oproti všetkým ostatným, ktoré tam musíme platiť, by sa nám viacej zišli teraz možno takpovediac do kapsy na taký ten každý deň, ako ich odvádzať niekde, kde ktovie, kde tie peniaze vlastne skončia. Všetci sa nás pýtali, no kde tie peniaze vlastne skončia? Na nejaké ceny, možno na nejakú sociálnu pomoc, ale tá prehľadnosť v tom rozdeľovaní, ako to boli také časté otázky, ktoré sme dostávali, že jednoducho ani my sme nevedeli úplne dobre odpovedať a potom aj predstavitelia fondov majú také tie svoje zaužívané koľajnice, ktoré roky rokúce fungovali, ale neboli schopní nejako naozaj sa prispôsobiť trošku pružnejšie celej tej situácii.
Takže to zdobrovoľnenie bola už na začiatku požiadavka a možno aby som zodpovedala aj to B, že čo bude vlastne potom. A my sa ani netajíme tým, aj v programovom vyhlásení je to viac-menej explicitne uvedené, že sa chceme zaoberať transformáciou týchto fondov a to je fakt. Mali sme aj z dielne nášho kolegu Jozefa Viskupiča ešte taký pôvodnejší návrh, kde chcel tieto tri fondy zlúčiť do jedného kultúrneho fondu, aj v tom návrhu zákona prezentoval to financovanie, ktoré by tam malo byť nejakým spôsobom zabezpečené a myslím, že podľa jeho návrhu by ten fond mal disponovať asi 10 miliónmi eur.
My dnes vieme, že na budúci rok a teda aj do ďalších rokov by sme chceli vytvoriť systém, ktorý by v čase takýchto mimoriadnych situácií alebo v čase, kedy človek, lebo vieme, že ľudia, ktorí tvoria, sú konfrontovaní s rôznymi životnými obdobiami tým, že oni chcú pôsobiť slobodne. Oni sú neviazaní. To je, to je skrátka ich životný štýl, ale preto sú takí výnimoční. Preto robia tie krásne veci, ktoré my všetci môžme iba obdivovať, lebo nie sú, nie sú zahltení v nejakých hraniciach, proste sú to ľudia svojím spôsobom bezhraniční, ale tým pádom sa niekedy dostanú do životných situácií, ktoré náš ten systém pre všetkých nevie ako keby akceptovať, lebo, lebo je to niečo, čo trošku trčí, čo je niečo mimo.
Takže my aj na základe vzorov z iných krajín by sme chceli vytvoriť fond, naozaj jeden, ktorý by bol k dispozícii či už v čase mimoriadnych situácií takýchto celoplošných alebo ako pomoc pre jednotlivcov, ktorí sa ocitnú v ťažkej situácii. Preto tú transformáciu tých fondov berieme aj vážne, aby takýto nejaký mechanizmus tu vznikol a aby v prípade, že opäť by prišla nejaká, božechráň, nechcem tu nič už iné ako pandémiu a podobné extra záležitosti, ale keby náhodou, tak tu bude pripravený fond, kde budú peniaze a pojem helikoptérové peniaze zaznieva veľmi často, nebudú to tie úplne helikoptérové peniaze, ale ten človek, ktorý už bude v rámci toho fondu nejakým spôsobom oficiálne registrovaný, tak áno, bude mu tá pomoc vedieť byť pridelená.
Takže takouto cestou by sme sa chceli uberať, aby ste aj vy vedeli, že to, čo ideme teraz zdobrovoľňovať, je len to, že pracujeme na tom, aby sa vytvorilo niečo efektívnejšie, účelnejšie do budúcnosti. Takže ja chápem, že tie obavy tu sú, lebo naozaj sú umelci, sú ľudia, ktorí s tými fondami pracujú a ktorí aj keď dajú, že ich využívajú skrátka, požiadajú o žiadosť a tie peniaze dostanú. Ale myslím si, že ten systém, ktorý pripravujeme, bude ešte pre širšiu oblasť.
Ďalej tento náš návrh zákona, my to voláme pracovne, uvoľňuje ruky našim verejnoprávnym fondom, to sú zase iné fondy, to je Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond a Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
My už sme sa v rámci aj tej jednotky snažili im uvoľniť pravidlá tak, čo sme si mysleli, že by mohlo byť dostačujúce a stále ešte v intenciách zákona. Pandémia nás poučila, my už sme o krok ďalej, vieme, že potrebujeme ešte povypínať veci, ktoré boli bariérami. Možno aj pri žiadostiach teraz, ktoré boli spustené v septembri, pretože niektorých ľudí odradilo alebo teda tým, že nechceli porušovať zákon a tým, že tam bola napríklad vetička o tom, že musia mať doklad o tom, že nemajú nedoplatok v sociálke alebo niekde inde, tak áno, bol to, bol to v podstate pádny argument na to, že ten človek si tú žiadosť nepodal, lebo si uvedomoval, že tá situácia ho dohnala k tomu, že nejaký ten nedoplatok tam asi mal. Dalo sa to síce riešiť formou splátkového kalendára alebo nejakou inou formou, ale, ale teda žiaľ, no. Ale to znamená, že môže požiadať o pomoc cez náš dotačný systém.
Takže naozaj aj tie fondy, napríklad čo je, čo je taká novinka, doteraz nemohli byť čerpateľmi vlastne a využívateľmi eurofondov, po novom aj tým, že počítame s peniazmi z reaktu, tak aj oni budú mať priestor na to, aby tie peniaze vedeli poskytovať ďalej tým, ktorí ich potrebujú.
Napríklad keď sa bavíme o prevádzkových nákladoch, fond na podporu umenia doteraz nemohol ako keby financovať prevádzkové náklady divadiel. Mohol ich podporovať vtedy, keď divadlá tvorili, keď pripravovali nejaké projekty, nejaké predstavenia, niečo. Teraz bude fond mať možnosť vykrývať práve tie prevádzkové náklady, ktoré buď teda bude robiť ešte ministerstvo za tie výpadky, ktoré nám aj avizovali všetky nezávislé divadlá, tak, alebo teda Fond na podporu umenia, plus Fond na podporu umenia by malo byť miesto, kde register, ktorý, register profesionálnych umelcov, ktorý je tam vlastne doteraz, ale, žiaľ, tento register obsahuje asi no do tristo, do tristo mien obsahuje, čo je reálne, keď si porovnáte, že my sa tu bavíme o počtoch 220-tisíc ľudí alebo 66-tisíc ľudí pracujúcich v kultúrno-kreatívnom priemysle, tak len do tristo z nich je reálne zaregistrovaných v registri vo Fonde na podporu umenia.
To znamená, niekde je asi nejaká systémová chyba. My tento register chceme rozšíriť o profesionálov v kultúre, to znamená nepôjde iba o umelcov, ale aj o všetkých ľudí, ktorí v kultúrno-kreatívnom priemysle pracujú, práve aby sme mali tú evidenciu aj do ďalších rokov a vedeli tú pomoc poskytovať oveľa rýchlejšie a účelnejšie, ale na to my nemôžme ani na základe nášho formulára online alebo proste niečoho, čo my si vymyslíme, nemyslím, že rozdávať, my to potrebujeme mať legislatívne všetko ošetrené. To znamená, tá tvorba registra aj práve preto bude cez Fond na podporu umenia takýmto spôsobom zakódovaná a tam bude k dispozícii, plus napríklad Audiovizuálny fond bude môcť podporovať, nazvem to, že jednotlivcov, to, čo doteraz nemohol, ak sa ocitne kameraman v nejakej ťažkej situácii alebo teda iný aj tvorivý človek, tak bude môcť ísť formou podpory cez štipendiá. Takže aj vlastne tie fondy naše verejnoprávne budú takou predĺženou rukou oveľa nápomocnejšou, ako to bolo doteraz. Veríme, že sa nám podarilo vychytať už úplne tie najväčšie detaily, ktoré mohli byť brzdami v celom procese.
Nuž a tu by som asi skončila.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Áno, ďakujem veľmi pekne. Áno, ešte sa nám tu objavilo pár vecí, ktoré asi ostali nevypovedané, a sú to tie (povedané so smiechom) zrejme najdôležitejšie, lebo keď ide o peniaze, ide o všetko, sa hovorí. V každom prípade chcem povedať, že tak ako sa ministerstvu podarilo získať tie extra peniaze v tejto ťažkej situácii od ministerstva financií, to znamená 10,7 milióna išlo do nezriaďovanej kultúry a 9,2 pre naše zriaďované inštitúcie, tak rovnako tak sme s ministrom financií dohodnutí, že vlastne tie peniaze, ktoré pôjdu na účely tohto nášho dotačného zákona a tejto našej schémy, nám tiež budú dané k dispozícii potom na základe toho, aká veľká suma nám vyjde podľa tých požiadaviek toho sektora. Takže áno, nie sú uvedené v rozpočte, pretože to budú extra peniaze navyše ešte pre tento rok.
Tento náš dotačný systém necháme, necháme fungovať aj do budúcnosti, lebo vieme, že tá situácia, s ktorou budeme konfrontovaní, bude trvať nieže že do konca tohto roka alebo na ďalší polrok, ale my vieme, že kultúre naozaj, ja si dovolím povedať dokonca, že tie štyri roky, ktoré nás čakajú, nebudú jednoduché, lebo my so samotnými následkami a situáciou súvisiacou s pandémiou budeme musieť čeliť nielen ten budúci rok, ktorý bude ešte, ešte naozaj veľmi zlý, treba byť na to pripravený, a potom, keď budeme musieť vzkriesiť to, čo možno sa nám nepodarilo zachrániť ešte v tom začiatku, tak nám to bude trvať ešte nasledujúce roky.
Toto všetko si uvedomujeme a preto počítame vlastne aj na budúci rok s, nazvem to, že s finančnou injekciou, nie je to vakcína, je to, žiaľ, iba injekcia, lebo vakcínu nevymysleli ešte ani na pandémiu, nieto ešte na záchranu celého kultúrneho kreatívneho priemyslu, ale myslím, že naprieč, naprieč svetom, keď sa pozrieme aj k našim susedom, ani tam to nie je zďaleka také ideálne, ako počúvame, že máme si brať príklad, treba vždy prihliadať aj na to, v akej hospodárskej, ekonomickej situácii sú tie krajiny a ako boli pripravené možno na tú pandémiu.
My počítame aj v nasledujúcom vlastne období, ktoré príde po roku 2021 a ďalšom, s peniazmi z reaktu, s novým programovým obdobím eurofondovým a taktiež teda máme ambíciu byť aj v pláne obnovy. Áno, nemá tam kultúra samostatnú kapitolu, ale ja taktiež beriem ako veľkú výzvu tie dve percentá, ktoré boli ustanovené aj v uznesení výboru. Povedzme si, ten výbor ako bol a myslím, že tu nemáme dôvod nejako chodiť okolo horúcej kaše, nie je úplne štandardné, aby výbor dával úlohy vláde, a to vy musíte vedieť, pán Jarjabek, fungujete v politike už nejaký ten rok, a ten precedens, že by všetky výbory teraz dávali úlohu vláde, no to by bola vláda výborov asi a nie vláda tak výkonná, ako by mala byť.
Takže treba prihliadať aj na ten fakt, ktorý je, ja chápem, že zámerne prehliadaný, ale je to ten, ten hlavný faktor, kvôli ktorému naozaj to, to uznesenie, ja tomu dokonale rozumiem, že nemohlo byť prijaté napriek tomu, čo obsahovalo, ale zase vráťme sa k tomu, čo to uznesenie obsahovalo. Obsahovalo to, že máme vytvoriť medzirezortnú skupinu z odborníkov z kultúrno-kreatívneho priemyslu a zo štátnych tajomníkov naprieč ministerstvom financií, hospodárstva, myslím MIRI, neviem, či tam dokonca MIRI nebolo v tej prvej fáze aj, aj vypadnuté.
Ja čo tvrdím, je, že tie rokovania a komunikácia s týmito ministerstvami aj štátnymi tajomníkmi na úrovni štátnych tajomníkov, na úrovni ministrov a štátnych tajomníkov je veľmi dobrá. My vo všetkom, čo riešime, vieme sa stretnúť o deň, o dva, keď si dohodneme, že á, vystal nám tento problém, poďme ho riešiť. Komunikácia so zástupcami kultúrneho kreatívneho priemyslu so všetkými takmer, ktorí boli prítomní na výbore, prebiehala už mesiace vopred, to si treba uvedomiť. Ten výbor nebol spúšťač komunikácie ministerstva s predstaviteľmi kultúrneho kreatívneho priemyslu. Možno to bol následok tej eskalovanej situácie, ktorá nastala, lebo naozaj v jednom tom období tá sínusoida tých nálad vystala, ale úplne prirodzene, úplne prirodzene zase sa začali komunikovať reštriktívnejšie opatrenia na celé Slovensko, aj na oblasť kultúry, takže ja tomu rozumiem, tým emóciám všetkým. Ale čo treba povedať, naozaj ministerstvo so zástupcami ľudí, ktorí boli aj prítomní na výbore, komunikuje už a veľmi intenzívne od augusta.
A čo sme mali úlohu, že do 30. 8. sa stretnúť s predstaviteľmi, stretli sme sa a aj na tomto stretnutí bola výsledkom už dohoda z predchádzajúcich stretnutí, že čo my potrebujeme. A to sme nevedeli vlastne dostať. A to je pre nás, to je alfa-omega, ten základný kameň úplne všetkého, ľudí, ktorým potrebujeme pomôcť. To bolo pre nás absolútne najťažšie a tam vlastne aj tie naše rokovania vždy nejakým spôsobom stroskotali, lebo sme sa nevedeli dohodnúť, že ako teda. A výsledkom sa stal náš formulár. To znamená, všetko sa hýbe, všetko ide, aj ten samotný formulár bol odkomunikovaný so zástupcami kultúrno-kreatívneho priemyslu tak, aby nám povedali, že či je naozaj dostatočne jednoduchý, či obsahuje všetko, aby sme tie identifikácie mali čo, čo najšpecifickejšie. Takže toľko k uzneseniu.
A áno, pán Jarjabek, spomenuli ste § 6, nepôjde o projekty. V tomto prípade naozaj nepôjde o projekty. Bude stačiť podať si žiadosť, vybaviť tie, tie základné administratívne náležitosti, ale nebude potrebné robiť naozaj žiadny projekt do budúcnosti alebo niečo podobné. A to je veľmi dôležité povedať, lebo tak ako bolo možno Fondu na podporu umenia vyčítané, že tí ľudia museli urobiť nejaký projekt, aj keď len veľmi jednoduchý, naozaj aj Fond na podporu umenia zľavnil z tej svojej latky, išiel nižšie, lebo sme sa dohodli, že to chceme otvoriť pre čo najširšiu skupinu ľudí, v tomto prípade nebude nutné robiť ani ten projekt. Ale, samozrejme, bude potrebné aspoň tie základné náležitosti administratívno-byrokratického charakteru zvládnuť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, aj Janke prajeme dobré ráno, nuž ja by som chcela pri tejto téme možno začať trošku zo širšia, lebo myslím, že samotné plénum ako také ešte nedostalo vysvetlenie na možno hromadu ich otázok a otáznikov, ktoré sa im vynorili v hlave v súvislosti aj s tým, ako vláda pristupuje k riešeniu koronakrízy v oblasti kultúry. A či už v médiách alebo aj pri rozhovoroch možno dochádza k šíreniu rôznych dezinformácií, ktoré podľa mňa teraz je ten priestor a čas ich dať na správnu mieru, aby, aby naozaj nedochádzalo k tomu, k dezinterpretáciám, že na kultúre nám nezáleží. Nastúpiť a vládnuť v čase pandémie, s ktorou naozaj sto rokov sa naša krajina, ktorej nemusela čeliť, takejto veľkej kríze, nebolo vôbec jednoduché. A to si myslím, že si uvedomujeme naprieč absolútne celým politickým spektrom.
Bez ohľadu na to, čo bolo predtým, my sme sa snažili naozaj čo najskôr hľadať riešenia pre to, ako by sme kultúre dokázali pomôcť. Prišli sme v máji s návrhom zákona, tzv. tým COVID-om 1, na ktorý nadväzujeme v rámci druhého skráteného čítania.
To boli také základné veci, ktoré nám vyplynuli zo zriadených dočasných pracovných skupín, ktoré sa odohrávali formou onlinu, keďže vtedy bolo naozaj všetko zavreté a ľudia sa nesmeli stretávať. Tak o to ťažšie to aj bolo, pretože sme začali pracovať so vzorkou kultúrneho sektora, s ktorou sa nepracovalo dlhodobo takýmto spôsobom a takýmto spôsobom už naozaj vôbec nie, mať na jednej linke spočiatku asi 50 predstaviteľov kultúry z rôznych oblastí. Nebolo jednoduché zmanažovať nielen online, ale ani asi v ich prítomnosti by to nebolo úplne jednoduché. Ale bol to fantastický krok, ktorý nám otvoril také tie nové priestory a nové problémy, ktorým aj sme vedeli, že budeme musieť čeliť bez ohľadu na to, či tá pandémia tu je alebo nie je.
V každom prípade ten prvotný návrh zákona reagoval na organizáciu festivalov, lebo to sa javilo ako najväčší problém. Festivaly v tom čase museli byť zrušené alebo teda boli avíza, že sa nebudú môcť konať. To znamená tam, tam tá reakcia bola v rámci našich možností veľmi rýchla. Potom sme, samozrejme, uvažovali, ako by sme okrem pomoci, ktorú poskytlo ministerstvo práce, dokázali pomôcť kultúre. Keď sa nastavovali tie mechanizmy prvej pomoci cez ministerstvo práce, tak sme boli v intenzívnych rokovaniach, pretože napríklad umelci na voľnej nohe často neboli úradníčkami akceptovaní, že by mali byť oprávnení žiadatelia o túto pomoc. To znamená, prebiehali neustále diskusie o tom, kto všetko by mal byť zaradený, plus teda sa potom neskôr rozšíril ten okruh aj na jednoosobové eseročky, čo tí, ktorí robia v kultúre, vedia, že častokrát tí ľudia fungujú naozaj v rôznych tých zamestnaneckých vzťahoch a v takých, ktoré bežní podnikatelia tie kombinácie naozaj ani nevyužívajú, ale kultúra je veľmi špecifický sektor, veľmi diverzifikovaný sektor, nedá sa nejako zjednotiť pod nejaké väčšie krídla jednoty. Takže tam, tam, keď sa nám niekedy po tých prvých mesiacoch začalo ukazovať, že naozaj sú ľudia, ktorým treba pomôcť, pretože nedokázali žiadať cez pomoc ministerstva práce a nemali možnosť zárobku v tej sfére, v ktorej sa pohybovali, tam sme nastavovali v lete pomoc cez Fond na podporu umenia práve preto, že ministerstvo nedisponovalo žiadnym mechanizmom alebo nástrojom, ktorým by sme vedeli rozdeľovať týmto ľuďom peniaze. My sme hľadali x-spôsobov, viedli sme naozaj stovky rokovaní na rôznych úrovniach či už na ministerských, či už na úrovni bánk, s Tiposom. Naozaj sme rokovali so všetkými, ktorí by nám vedeli poskytnúť nejakú formu pomoci, nejaký balíček, ktorý by sme vedeli následne prerozdeliť.
Zistili sme, že tam, žiaľ, tie naše rokovania sú niekedy viac, niekedy menej úspešné. V každom prípade jediné, čo sme vedeli urobiť, je pripravovať nový dotačný zákon, ktorý už vlastne v lete bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní a zároveň identifikovať, čo sme dokázali pomerne jednoducho, tých ľudí, ktorí pracujú v kultúre takpovediac v súbehu. Pre nás, keď sa povie súbeh, tak je to už absolútne samozrejmé, lebo je to pojem, s ktorým pracujeme viac-menej od začiatku. Ale súbeh znamená, že ak napríklad máme muzikanta, ktorý sa dlhodobo živí živnosťou, to znamená, že naozaj gro toho jeho príjmu tvorí živnosť z nejakej činnosti spojenej s hudbou a zároveň má malý úväzok na základnej umeleckej škole, tak, žiaľ, v čase pandémie prišiel o to gro svojho príjmu zo živnosti a ostal mu len ten maličký úväzok, ktorý častokrát bol 80 euro, 100 euro, 140 eur a nemohol žiadať o pomoc cez ministerstvo práce.
Vedeli sme, že tých ľudí cca v celom kultúrnom kreatívnom priemysle, ktorí pracujú takto v súbehu, je približne 14-tisíc, z toho 4-tisíc je takých, ktorí majú ten príjem z tej závislej činnosti, to nazvem, z pracovného pomeru nižší ako 250 eur. Tam sme identifikovali skupinu 4-tisíc ľudí, ktorým sme zadefinovali pomoc cez Fond na podporu umenia formou štipendií. To znamená, na základe nejakého jednoduchého projektu mohli ľudia žiadať o pomoc vo výške od 1 500 do 3 000 eur. Zároveň sme pracovali na našom dotačnom zákone, ktorý zjednodušene - aj ja by som si poprosila nejaký čaj -, ktorý zjednodušene, áno, mohlo by sa povedať, že tá zmena navonok, ktorá je možno viditeľná, spočíva v nejakom jednom písmenku navyše alebo v dvoch písmenkách navyše. Ale tá hlavná účinnosť pre nás v momentálnej situácii sa nachádza práve v tom materiáli, ktorý momentálne ešte viditeľný nie je, a je to tá schéma. To je tiež ten taký pojem, o ktorom sa veľmi často hovorí, a my už s ním pracujeme tak na denno-dennej báze, že si myslíme, že to je absolútna samozrejmosť, že každý vlastne človek vie, že čo je to schéma a čo to obnáša vytvoriť schému. Pravda je taká, že práve, práve tá schéma je, je veľmi zložitý vlastne mechanizmus, ktorý sme museli nastaviť v súvislosti s týmto zákonom, pretože je to niečo, podľa čoho my budeme následne vyhlasovať výzvy v rámci tohto nášho dotačného systému.
Keď sme rozmýšľali nad tým, ako to všetko ponastavovať, tak okrem teda naozaj nesmierneho množstva rokovaní či už na tej analyticko-technickej úrovni alebo naozaj aj na tej personálnej, tak môžem povedať, že schéma, teda tie pravidlá prerozdeľovania peňazí, ktoré chceme použiť na to, aby sme do konca roka dokázali prerozdeliť peniaze tým ľuďom, ktorí nemohli žiadať o žiadnu formu podpory, od marca do septembra spätne. Toto je veľmi dôležitá vec, ktorá tiež ako keby doteraz nejakým spôsobom nerezonovala. To znamená, prostredníctvom nášho dotačného zákona my nejdeme poskytovať ako keby dotácie do budúcnosti, samozrejme ten zákon tu na to bude potom v budúcnosti pripravený, ale momentálne je pre nás veľmi dôležité, aby sme dokázali ešte, ešte vykryť tie výpadky domácností, všetkých ľudí, ktorí nemohli žiadať o žiadne iné peniaze práve prostredníctvom týchto našich dotácií.
V súvislosti s tým nastavovaním aj samotnej schémy aj, aj kritérií, na základe ktorých sa budú tieto peniaze prerozdeľovať, sme spustili aj online formulár, ktorý tiež počúvame, že, že teda prichádza neskoro a čo sme robili celé leto. Nuž, pravda je taká, že, že áno, my máme k dispozícii dokumenty, rôzne, ktoré hovoria o tom, koľko ľudí nám pracuje v kultúrno-kreatívnom priemysle ako keby v globále. Veľmi často sa tie posledné týždne skloňovalo číslo 220-tisíc, ktoré je do nejakej miery reálne, ale taktiež ho trošku treba rozmeniť na drobné, aby nebolo potom príliš klamlivé, pretože v samotnom tom kultúrno-kreatívnom priemysle na Slovensku, akože priamo, my máme identifikovaných asi 66-tisíc ľudí, pričom 150 z nich pracuje v tzv. tých obslužných povolaniach ako keby. Je to obrovské číslo, ktoré ale taktiež je veľmi diverzifikované ešte. Niektorí pracujú ako keby tak bližšie a priamo sa podieľajú na výrobe a niektorí, ktorí sú tam zaradení, pracujú naozaj aj napríklad ako účtovníci v divadle. To znamená veľmi okrajovo, len sú súčasťou toho kultúrno-kreatívneho priemyslu, viac-menej sú naozaj akože podpora. Nemožno úplne povedať, že účtovník je ten človek, ktorý sa podieľa na kultúrno-kreatívnom priemysle ako takom.
Tým, že my sme naozaj nedisponovali žiadnym zoznamom ľudí, ktorí pracujú ako tí takpovediac robotníci kultúry, to znamená tí zvukári, osvetľovači, ľudia, ktorí stavajú pódiá, rozkladajú techniku, ktorí práve prišli o ten základný zdroj svojho príjmu tým, že sa podujatia nemohli konať. Nemali sme príliš veľa možností na to, ako by sme im pomôcť dokázali. To znamená, spustili sme aj túto online formu, aby, aby sme dali možnosť, príležitosť tým ľuďom, aby sa zapojili, a aby sme my potom následne mali reálne dáta, s ktorými pôjdeme aj na ministerstvo financií, pretože my už naozaj tú predstavu máme, ale pokiaľ pôjdeme definitívne povedať, že potrebujeme pomôcť týmto ľuďom, tak musíme vedieť, o koho ide a teda koľko peňazí by im malo byť prerozdelených. Ďakujem vám veľmi pekne. (Rečníčka reagovala na osobu mimo audiovizuálneho záznamu.)
Pokiaľ všetko dobre pôjde, aj vy budete ochotní tento náš zákon podporiť, tak 16. novembra podľa toho nášho naplánovaného harmonogramu by mala byť spustená výzva a ľudia by do konca roka mali dostať peniaze na účty. Bude s tým spojená naozaj mimoriadna administratíva, pretože ministerstvo kultúry nemá taký aparát k dispozícii, ako má ministerstvo práce. Nemá také tie malé distribučné bunky vo forme úradov práce, ani ako ministerstvo dopravy nemáme k dispozícii napríklad poštu, keby sme ju chceli využiť. To znamená, všetko bude na našich pleciach, ale rozhodli sme sa tento krok urobiť, rozšírime naše rady, pokiaľ bude treba. Myslím si, že nájdeme aj, aj dosť dobrovoľníkov, ktorí budú ochotní v konečnom dôsledku administrovať tie záležitosti všetky.
V rámci toho nášho dotačného zákona sme sa snažili, aby boli aj v rámci tej našej výzvy tie žiadosti čo najjednoduchšie, lebo vieme, že každá žiadosť o dotáciu musí mať nejaké náležitosti, ale tým, že už nejaká aplikačná prax aj v rámci Fondu na podporu umenia nám ukázala úskalia, ktorým sme sa snažili predísť, tak aby sme to naozaj úplne zjednodušili aj vzhľadom na podmienky, tak aj vlastne to je zafixované v tom, v tom zákone, že tá administratíva bude jednoduchšia, nebudeme žiadať toľko dokladov. My iniciatívne si pozháňame všetky doklady, ktoré môžme. Človek, na jeho strane, áno, bude musieť vyvinúť nejakú aktivitu oveľa menšiu ako, ako tomu bolo doteraz. Počítame aj s tým, že ľudia sa dostali možno v nejakom mesiaci do nejakých nedoplatkov do Sociálnej poisťovne alebo možno do nejakého omeškania, takže snažili sme sa vyriešiť aj tieto situácie naozaj tak, aby to bolo k dispozícii pre čo najširšiu skupinu ľudí.
Teraz ma už momentálne, rozmýšľam, či som zodpovedala aj na otázky zo včerajška, alebo že či ešte máme k dispozícii nejaké, ja len chcem povedať, že teda aj prostredníctvom tohto zákona sa naplní vlastne tá, tá novela, s ktorou prišiel pán poslanec Jarjabek ešte, na dotáciu vysokých vlastne škôl, takže budeme mať k dispozícii, aj sme narozpočtovali peniaze pre naše vysoké umelecké školy, takže aj toto bude teraz už k dispozícii, plus sa rozširuje aj mediálna a dezinformačná oblasť okrem týchto mimoriadnych situácií s tým, že možno ešte, aby ste len vedeli, že ministerstvo kultúry nie je to jediné ministerstvo, ktoré ide poskytovať podporu umeleckému sektoru alebo teda kultúrno-kreatívnemu priemyslu, my už dlhodobo rokujeme s ministerstvom hospodárstva, s ministerstvom dopravy. Každé už malo nejakú formu schémy pripravenú. Hospodárstvo malo nájmy. To, žiaľ, taktiež nebolo pre kultúrno-kreatívny sektor úplne, úplne tá taká pomocná ruka, ale veľmi sme to privítali, myslím si, že všetci. A ministerstvo dopravy teraz, čo sa týka nášho kultúrno-kreatívneho priemyslu alebo teda kultúry ako takej, tak oni budú podporovať múzeá a galérie a tie firmy, alebo teda podnikateľské subjekty, to znamená eventové agentúry nám ešte ostali, promotéri, organizátori festivalov, tak všetky tieto firmy, podnikatelia, tak by mali dostať pomoc ministerstva hospodárstva, ale tam teda rokovania ešte stále prebiehajú, aby sa tá pomoc nastavila tak, ako by mala byť.
Mňa už teraz momentálne v súvislosti s naším dotačným zákonom nenapadá nič, čo by som vám nepovedala (povedané so smiechom), ale v každom prípade privítam, samozrejme, vaše otázky, veľmi rada ich zodpoviem a veľmi sa poteším, keď tento zákon dostane podporu naprieč politickým spektrom.
Ďakujem veľmi pekne.