Videokanál poslanca

Dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi pekne ďakujem vám v rokovacej sále, ktorí ste zostali aj po hlasovaní, aby ste si nás vypočuli. Ja budem sa snažiť hovoriť krátko a budem to fokusovať naozaj na tú Konferenciu o budúcnosti Európskej únie.
Pani Nicholsonová, vybavte mi, aby som zarábal 1 500 eur, minimálnu mzdu ako v Nemecku. Už konečne v tom Európskom parlamente urobte niečo aj pre obyčajných Slovákov. My chceme zarábať ako Luxemburčania, tí majú najvyššiu minimálnu mzdu v Európskej únii, aj my chceme viac ako 2 000 eur zarábať na minimálnej mzde. V tieto dni dostávam veľmi veľa správ, ako sú tieto. Naozaj som nimi zasypaná, pretože naši občania si prečítali niekde v médiách, len tak okrajovo, že aktuálne v parlamente riešime práve smernicu o európskej minimálnej mzde a konkrétne sa tým zaoberáme vo výbore, ktorému predsedám, to znamená vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci. Tie očakávania, ktoré to v Slovákoch vzbudilo, sú obrovské, ale na druhej strane sú veľmi falošné. Akurát, že toto tým ľuďom niekto zabudol povedať.
Slováci ani po prijatí smernice nebudú zarábať 2 000 eur ako minimálnu mzdu. To vieme povedať už dnes, aj keď prakticky vo výbore dnes ešte len riešime report, to znamená správu k tejto smernici. Máme tam viac ako 900 pozmeňujúcich návrhov k tejto správe. To znamená, ešte nás čaká veľmi dlhá cesta k tomu, aby sme mali vlastne jasnú pozíciu Európskeho parlamentu, s ktorým potom pôjde Európsky parlament vyjednávať s Radou v rámci trialógov. Takže napriek tomu, že je predčasné hovoriť, ako vo finálnom znení bude vyzerať táto smernica, už dnes viem z tohto miesta odkázať občanom Slovenskej republiky, že určite po jej prijatí nebudú zarábať ani 1 500 eur ani 2 000 eur, pretože mzdy, dane a odvody sú výlučnou kompetenciou členských štátov.
Európska komisia preto len veľmi nesmelo prišla s návrhom smernice o európskej minimálnej mzde, pretože si je veľmi dobre vedomá toho, že sa pohybuje na veľmi tenkom ľade, pretože ak by zašla príliš ďaleko a chcela by napĺňať falošné očakávania ľudí, tak by jednoducho vstúpila do výlučných kompetencií členských štátov a toto si nemôže dovoliť. Preto prišla iba s návrhom, ktorý hovorí o vzorci, o premenných, o kritériách, ako by jednotlivé členské štáty mali vypočítavať minimálnu mzdu.
Je to výlučne na našej vláde, milí občania, aké mzdy vám vyrokujú vaši zástupcovia vo vláde spolu so sociálnymi partnermi. Takže ak chcete zarábať ako Nemci alebo ako Luxemburčania, s dôverou sa obráťte na ministra práce pána Krajniaka a na sociálnych partnerov, ale určite nie na europoslancov, pretože to, aké mzdy budete mať, je úplne nezávislé od toho, ako my sa v tom Európskom parlamente snažíme alebo nesnažíme.
Slovensko vstúpilo do Európskej únie pred 17 rokmi, nie? V roku 2004. A ani po takom dlhom čase, čo sme členmi Únie, čo míňame alebo teda nemíňame eurofondy, čo náš každodenný život ovplyvňuje to, akú smernicu alebo nariadenie prijímame na európskej úrovni, ani po takom dlhom čase naši občania nemajú ánung, vôbec netušia, aké je vlastne rozdelenie kompetencií medzi inštitúcie Európskej únie a medzi členské štáty, aký je vlastne vzťah Európskej únie vo vzťahu k jednotlivým členským štátom. Vôbec nevedia, aké je rozdelenie kompetencií medzi členské štáty a Európskej únie aspoň v tých veciach, ktoré ľudí naozaj trápia a zdá sa, že dnes je to na stole otázka č. 1, a to sú mzdy.
Zistiť od ľudí, aká má byť budúca Európska únia, je preto veľmi ťažká úloha, lebo drvivá väčšina občanov ani len nevie, aká je tá súčasná pozícia Európskej únie. Ako sa ich chceme pýtať, aby prišli s konkrétnymi návrhmi, ako má vyzerať Európska únia v budúcnosti, keď oni ani nevedia, ako funguje tá dnešná Európska únia? V informovaní občanov o Európskej únii si žiadna vláda od roku 2004 nesplnila svoju domácu úlohu. To, o čom vlastne je Európska únia, aké je jej postavenie voči členským štátom, čo môže ovplyvniť a čo už nemôže ovplyvniť, malo byť už 17 rokov v povinných učebných osnovách na našich základných školách. My sme pred rokmi už mali vlastne taký malý pilot, možno si niektorí na to spomínate, taký malý pilot rozhovorov s občanmi o tom, čo očakávajú od Európskej únie. Bolo to v roku 2007 a potom sa to zopakovalo na, na väčšej, na národnej úrovni a potom sa išlo do Bruselu na veľký bruselský summit, kde sa presne občanov pýtali, čo chcete od Európskej únie.
Presne si to pamätám, pretože som na tomto projekte spolupracovala s mimovládkou PDCS a bolo len vďaka týmto facilitátorom, ktorí sprevádzali občanov v týchto rozhovoroch, že sa to nakoniec podarilo, že sme mali nakoniec aspoň nejaké konkrétne výstupy. To, čo potrebujeme pre túto konferenciu, sú dobrí facilitátori, ktorí splnia domácu úlohu za všetky vlády Slovenskej republiky od toho roku 2004. Aj vtedy to bola pre nich veľmi ťažká úloha, pretože za minimálny rozpočet mali počas konferencie s občanmi nielen zistiť, aká je ich predstava o budúcej EÚ, ale hlavne ich museli najprv informovať o tom, aká je tá súčasná Európska únia, čo je to Rada, čo je to Európska komisia, aké majú kompetencie, čo je to Európsky parlament, aké má kompetencie Európsky parlament. Je úplne logické, že teraz je Konferencia o budúcnosti Európskej únie považovaná z úrovne EÚ za jeden veľmi dôležitý míľnik a zdá sa, teda všetci sa tak vyjadrujú vo svojich prejavoch, či je to von der Leyen alebo je to prezident Európskeho parlamentu David Sassoli, že naozaj do toho vkladajú veľké nádeje.
Zostali sme bez Veľkej Británie samozrejme, sme doráňaní pandémiou a zmietame sa v úplne najväčšej kríze, akú si mnohí z nás pamätáme. A je to naozaj otázka za milión, aká vlastne má byť tá budúca Európska únia? Máme harmonizovať zdravotníctvo, aby sme na rozdiel od tejto krízy dokázali pri tej ďalšej pandémii využívať nejaké štandardizované postupy liečby? Chceme to? Chcú to naši občania? Očakávajú toto od Európskej únie? Vstúpime preto do základných zmlúv? Budeme rozširovať kompetencie? Chceme väčšie kompetencie v Európe? Európsku úniu v školstve, aby sme sa už nemuseli hanbiť za to, ako dopadneme v rebríčkoch PISA? Chceme to? Bude to dobré?
Ako my už dnes môžeme čerpať z úžasného projektu Európskej únie, pretože nám dávajú na papieri aj v rámci európskeho semestru veľmi konkrétne odporúčania, ktoré by sme mali, mohli okamžite aplikovať. Ale my na Slovensku nie. My sme rezistentní, pretože my donekonečna budeme vymýšľať koleso. Nás uráža, že to koleso niekto už vonku vymyslel a že to koleso funguje, a že sú o tom dáta. Nás to uráža. Prečo by sme sa mali učiť od lepších? Budeme skúšať, nie? Tak ako so Sputnikom, tak ako s antigénnymi testami, budeme skúšať. Čo na tom, že to nakoniec nefunguje?
Ja veľmi, veľmi verím, že nakoniec sa stane proste zázrak a že sa v Konferencii o budúcnosti Európskej únie dopracujeme k veľmi konkrétnym odpovediam o našich, od našich občanov. Pevne verím, že tie samotné rozhovory nakoniec, aj keď viem, že je na to minimálne rozpočet vyčlenený, že to zveríme do rúk skúseným facilitátorom. Na úrovni vlády by sa ale mala spustiť kampaň za zvyšovanie povedomia ľudí o fungovaní Európskej únie a jej inštitúcií. A začať by bolo veľmi dobré a múdre pri smernici o európskej minimálne mzde, ktorá naozaj nespôsobí, že Slováci začnú od rána do večera zarábať ako Luxemburčania.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)