Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.10.2022 o 8:55 hod.

Mgr. Ing.

Peter Cmorej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 25.10.2022 8:55 - 8:55 hod.

Peter Cmorej
 

21.10.2022 10:10 - 10:10 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
Môžte zapnúť, á, ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, ja vás chcem pekne poprosiť, keďže nám prepadlo veľa bodov a sme sa o tom rozprávali, že by bolo možné termínovať niektoré body, či by ste mohli termínovať tlač 1247, to je bod 87 schváleného programu, zákon o dani z príjmu, to sú tie kryptomeny a investície, na stredu budúci týždeň o 17.00 h. To znamená, streda 26. o 17.00 h. Je tam, je tam kopec teda termínovaných bodov na tento týždeň. Tuná vychádza, že nič konkrétneho nebude a keďže chceme k tomu väčšiu rozpravu, tak aby sme sa opäť vyhli tomu, že budeme niektorý bod pätnásťkrát prerušovať, tak by to bolo celkom milé. A však to je poslanecký návrh, neviem, aký... (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis
 

21.10.2022 9:25 - 9:25 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
Ja už len veľmi krátko. To, že to vyšlo práve pred voľbami, je náhoda. Nemalo zmysel toto predkladať v čase, keď nám začínala kulminovať koaličná kríza, ani na leto, takže vyšlo to teraz. Ak to získa vašu podporu, kolegovia, tak, samozrejme, ak budete mať návrhy na vylepšenie, ja, v zmysle, ako vôbec sa im nebránime. Rovnako určite, ak to teda prejde do druhého čítania, tak ma bude veľmi zaujímať aj názor hlavného mesta Bratislavy a hlavného mesta, a teda mesta Košice, takže, takže si počkám, prípadne to aj posunieme o mesiac, aby možno (povedané s pobavením), možno zvolení primátori aby mali čas si to teda riadne prečítať a riadne premyslieť.
Takže ešte raz ďakujem za podporu a pevne dúfam, že tento zákon nebude obeťou nejakých koalično-opozičných prekáračiek.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2022 9:10 - 9:27 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Teraz by som chcel povedať bližšie teda k návrhu zákona.
Začnem tou druhou časťou, lebo tá je taká kratšia a je v prvých paragrafoch daného zákona. A ide o časť, ktorá rieši vysporiadanie majetku medzi mestami a mestskými časťami. Teda keďže mestské časti majú, s vlastnou právnou subjektivitou majú len, len Bratislava a Košice, takže ide o, ide o naše dve najväčšie mestá. Problém s majetkom alebo teda s nevysporiadaným majetkom v týchto dvoch mestách je ten, že, a teda budem, budem teda napríklad hovoriť o Petržalke, keďže som dlhoročný petržalský poslanec. Že keď sa prechádzate po Petržalke a niečo chcete urobiť, napríklad si chcete spraviť, si chcete zatvoriť kontajnerové stojisko, tak zrazu zistíte, že možno ten, ten, ten kus pozemku, kde by ste chceli to zábradlie postaviť, nepatrí Petržalke, ale patrí mestu. A o dva metre ďalej, kde už je iná parcela, tak je situácia opačná a patrí to Petržalke a nepatrí to mestu.
Toto vzniklo niekedy v 90. rokoch, teda konkrétne v ´91., kedy sa kreovali samosprávy. A je, žiaľbohu, teda veľmi veľa majetku na území mestských častí, ktoré patria mestu, ale reálne ich mesto nijakým spôsobom nevyužíva. A buď ich teda, buď ich teda nevyužíva nikto, alebo sú zverené mestskej časti a nejakým spôsobom ich užíva mestská časť. Vznikajú potom také rôzne problémy, také tie úsmevnejšie sú napríklad pri kosení, že jedna trávnatá plocha patrí mestskej časti, druhá tak, druhá patrí mestu, a teda vy by ste, samozrejme, mali kosiť svoj majetok, no len ten mestský by si mala, malo kosiť mesto, no len keďže je to nejaký fliačik niekde, niekde, tak mesto to nerobí, a potom, samozrejme, obyvatelia sa začnú sťažovať. Takže, keďže, ale keďže ide o trávu a tí obyvatelia by nám hneď vykrútili krk, keby to nikto nekosil, tak nakoniec sa to nejako usporiada a tá mestská časť to pokosí. No ale toto je, to je, to je, to je tá úsmevnejšia časť.
Oveľa zložitejšie je to pri budovách, kedy, kedy nejakú budovu má zverenú mestská časť. Mestská časť ju nejakým spôsobom užíva, ale nepatrí jej. A teraz povedzme, že tá budova si začne vyžadovať opravy. Môže mestská časť investovať do cudzieho majetku? Žiaden zákon jej v tom nebráni, ale zároveň je v zákone o obecnom zriadení, že máte hospodárne nakladať so svojím majetkom, a teda nepoznám ani jedného starostu, ani jedno miestne zastupiteľstvo, ktoré by, ktoré by nadšene išlo, išlo investovať do cudzieho majetku. Takéto niečo by bolo hneď využité politickými oponentmi. Realita je taká, že mestské časti do cudzieho majetku neinvestujú. Zároveň ten majiteľ, to mesto v tomto prípade, by malo udržiavať ten majetok v užívaniaschopnom stave, ale túto povinnosť je tiež pomerne ťažké, ťažké vynútiť. A potom teda nastáva to, že ten majetok degraduje.
Preto sme rozmýšľali, že akým spôsobom toto vyriešiť. S nejakým riešením sme prišli na ministerstvo financií, to riešenie sa im nepozdávalo, a teda poradili nám, že ako by to možno išlo ani nieže vyriešiť, ale popchnúť tie mestské časti a to mesto, že aby, aby, aby boli motivované si to vyriešiť.
To naše riešenie je také, že do § 6, kde teraz je, že ten, kto má ten majetok zverený, teda tá mas... teda tá mestská časť z neho poberá úžitky a s ním nakladá, tak dávame tam, že ho aj udržiava v užívaniaschopnom stave a zhodnocuje. Teda do, priamo do zákona dávame, že mestská časť už môže zhodnocovať ten zverený majetok.
Zároveň do ďalšieho odseku píšeme, že ten správca, tá mestská časť, má právo na primeranú náhradu za zhodnotenie majetku vlastníka, čo je prirodzené. Investoval som do cudzieho majetku, tak chcem, aby mi to ten vlastník nejakým spôsobom refundoval.
A zároveň tam pridávame druhú vetu, ktorá kedysi už bola v zákone na začiatku, že hlavné mesto Bratislava a mesto Košice môžu bezodplatne previesť do vlastníctva mestských častí nehnuteľný majetok, ktorý im zverili. Toto kedysi v zákone na začiatku bolo, potom to odtiaľ vypadlo, lebo týmto spôsobom kedysi mestské časti získali časť svojho majetku. A my by sme to tam, to tam radi zaviedli, lebo keď toto, keby sme toto zaviedli, tak sa potom stane také niečo, že, a teraz budem, budem opäť konkrétny, napríklad v Petržalke, Petržalka, mestská časť sídli, sídli v budove Technopolu, ale budova Technopolu, tá jedna veža, tak tá nepatrí Petržalke, ale patrí mestu. A teda už by si vyžadovala že pomerne veľkú investíciu, lebo zateká tam, fúka tam, no je to tam proste celé, celé zlé v tej jednej veži, tak povedzme mestská časť sa zrazu na základe tohoto, keďže už jej umožníme, a dokonca jej prikážeme, že má, že má, že má udržiavať tú vežu v užívaniaschopnom stave a zhodnocovať, začne na vlastné náklady opravovať, opravovať vežu Technopolu. Bude to môcť urobiť a pošle mestu, milé mesto, poď nám to refundovať, toto sú naše oprávnené náklady.
Mesto bude mať dve možnosti. Buď im to uhradí, lebo zhodnotili ich majetok, alebo si povie, no, tú vežu sme 20 rokov nevyužívali, nechce sa nám zrovna investovať do toho, aby sme ju, aby, aby sme vám, vám nahradili tie náklady, tak vám to radšej darujeme. Samozrejme, zákon vôbec nevylučuje, že sa dohodnú aj nejakým iným spôsobom a ešte nejakým iným spôsobom si niečo vysporiadajú, len ich popchneme zákonom, aby sa toto vyriešilo.
Na tejto časti zákona nejak zásadne netrvám a ak... ak to prejde do druhého čítania, a teda v pripomienkovom konaní bude nejaký lepší návrh na stole, tak som ochotný prikloniť sa ku hocičomu, čo túto patovú situáciu vyrieši. A budem aj rád aj za to, ak sa vôbec rozhýbe diskusia, ako vysporiadať majetok medzi mestskými časťami a mestom.
Prejdem k tej druhej časti, ktorá je, ktorá teda bola vypracovaná za súčinnosti ministerstva financií a ktorá je tá protikorupčná na tomto celom. Na začiatok vám prečítam časť zápisnice zo zastupiteľstva jednej nemenovanej obce, ktorá pekne deklaruje, prečo by sme takéto niečo mali prijať. Ide o jednu menšiu obec v Banskobystrickom kraji.
Bod 4 tohto, tej, tohto zastupiteľstva bol predaj obecných pozemkov, trvalého trávnatého porastu o výmere skoro 1 700 metrov štvorcových formou obchodnej verejnej súťaže. Predať to mali tomu, kto, kto ponúkne najvyššiu cenu a minimálna cena bola stanovená 11 eur za meter štvorcový. Prihlásili sa dve dámy, ktoré chceli predať, teda, teda ktoré chceli kúpiť tento pozemok. Jedna, pani Nikola, použi... ponúkla najnižšiu možnú cenu 11 eur na meter štvorcový, spolu 18 500 eur. Druhá ponúkla sumu oveľa vyššiu, a to konkrétne 30 300 eur. Rozdiel 12 000 eur.
Komisia pre vyhodnotenie návrhov po posúdení skonštatovala, že obe splnili podmienky obchodnej verejnej súťaže, a nasledovala rozprava poslancov. Toto je, prosím, zápisnica, ktorá je, je akože verejným záznamom a je verejne dohľadateľná na webe.
Pán poslanec 1: "Som za predaj občanovi, ktorý má trvalý pobyt. Bolo to pripravené pre Nikolu."
Pán poslanec 2: "Predávali sa pozemky cudzím, tí potom s nimi kšeftovali, niektorý pozemok má už aj tretieho vlastníka. Malo by sa predať tým, ktorí ostanú v obci. Bolo to pripravené pre Nikolu."
Pán poslanec číslo 3: "Bol by som za to, aby sa to predalo Nikole, je to kamarátka a mali by sme prihliadať aj na to, kto pomáha obci aj kto obec reprezentoval v športe." Toto je môj favorit, pán poslanec 3.
Bol tam aj pán poslanec 4, ktorý teda jemne naznačil, že teda rozdiel 12 000 je ho teda, je teda celkom zásadný pre takú malú obec a keď sme si dali do obchodnej verejnej súťaže, že predáme tomu, kto ponúkne najvyššiu cenu, tak by sme to aj mali dodržať, no nepochodil a pani Nikola bola úspešná, a teda páni poslanci jej odklepli, že predajú jej to za 18 000, aj keď mali ponuku za 30. Pani Nikole to nestačilo a ešte sa teda ozvala, že ju veľmi mrzí, že prečo sa schvaľovanie tak naťahovalo a prečo si ona musela dať robiť dokonca znalecký posudok, že kto jej teraz preplatí tých 500 eur za znalecký posudok, starosta ju zavádzal, a teda bola veľmi urazená. No. Našťastie aspoň starosta v tejto malej obci mal kus rozumu a pochopil, že takéto nezákonné rozhodnutie nemôže podpísať, a nakoniec obchodnú verejnú súťaž zrušili.
Netuším, čo sa udialo s tým pozemkom, až tak som to, až tak som to nesledoval, neviem, či vypísali ďalšiu obchodnú verejnú súťaž a opäť sa to snažili prihrať Nikole, alebo, alebo sa, alebo sa už týmto viacej nezaoberali. Ale toto je, žiaľ, realita, ktorá hlavne v malých obciach je celkom, je celkom bežná. A každý, kto sa trošku venuje samospráve, vám povie, že cez obchodné verejné súťaže sa teda dejú iné zverstvá. Niekedy je to úmyselné a niekedy to je skôr také to úsmevné, vyplývajúce skôr z neznalosti o základných povinnostiach poslanca o, a o základných povinnostiach zastupiteľstva.
Preto sa v tomto zákone snažíme dať nejaké základné pravidlá pre obchodné verejné súťaže, aby sa nemohlo diať presne toto, že vypíšem obchodnú verejnú súťaž pre známeho a keď to nedopadne tak, ako si prajem, tak to len bez, tak to len jednoducho zruším bez akéhokoľvek odôvodnenia. A dokonca sa to častokrát robí aj tak, že to niekde vyvesím na nástenke a ešte keď to dáte nejaký taký termín že pred Vianocami, tak, tak sa to títo ľudia ani len nedozvedia.
V tomto zákone teda určujeme pravidlá, ktoré by obchodné verejné súťaže stransparentnili. A len veľmi v krátkosti to preberiem. Ukladáme napríklad obci povinnosť, aby si prijala všeobecné podmienky obchodných verejných súťaží, kde povie napríklad, aké sú kritériá pre určenie prebytočného a neupotrebiteľného majetku, ktorý ide predávať, podmienky, za ktorých bude možné znížiť kúpnu cenu oproti znaleckému posudku, a aké sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pokiaľ idem nejaký majetok predávať priamo uchádzačovi, a napríklad že to môže byť buď malá výmera, alebo nízka hodnota, či všeobecne akceptovateľný verejnoprospešný účel.
Zavádzame alebo teda chceme v tomto návrhu, aby sa návrhy do obchodnej verejnej súťaže dávali výhradne cez elektronickú schránku. Všetky obce už dávno musia mať elektronické schránky. A myslíme si, že keď sa niekto chce uchádzať o majetok obce, tak vyžadovať po ňom, aby, aby podal ten návrh cez elektronickú schránku, neni až také neprimerané a výrazne to zvýši transparentnosť, lebo nebude pochybnosť, či, že, ako a kedy sa otvárala nejaká obálka, či nebola otvorená dopredu a podobne.
A tu ešte chcem pripomenúť, že cez elektronickú schránku môže podať návrh ktokoľvek, aj ten, kto nemá elektronickú schránku aktivovanú pre doručovanie. Takže to ešte nemusí znamenať, že aj musíte prijímať cez tú schránku úradné dokumenty. Jediné, čo potrebujete, je mať ten čip na občianskom preukazi, na občianskom preukaze a teda platné podpisy.
Ďalej tam dáme, že obec prevedie svoj majetok navrhovateľovi, ktorý splní podmienky obchodnej verejnej súťaže a zároveň ponúkne najvyššiu cenu. Aby sa nemohlo udiať presne niečo takéto ako v tomto prípade, kedy jednoducho to odklepli Nikole, lebo Nikola je kamarátka.
Máme tam aj, že obec môže zrušiť obchodnú verejnú súťaž, len ak sa podstatne zmenili okolnosti. Lebo určite nie je, nie je správnym dôvodom, že obchodnú verejnú súťaž zruším preto, lebo to nevyhral ten, pre koho som to pripravil.
Rovnako zavádzame, že pri obchodnej verejnej súťaži, keď idete niečo predávať, tak máte mať na ten, na ten majetok, ktorý idete predávať, znalecký posudok, a zároveň píšeme, kedy ten znalecký posudok nepotrebujete. Nepotrebujete ho vtedy, ak ten majetok a ak tá hodnota nepresiahne 5 000, zjavne nepresiahne 5 000 eur. Teda ide o majetok s nízkou hodnotou.
Obdobné ustanovenie zavádzame aj pri nájmoch, kde teda hovoríme, že musíte mať znalecký posudok, pokiaľ úhrn nájomného počas doby nájmu by presiahol sumu 20 000 eur.
A tým som vlastne prišiel asi aj ku koncu tohto návrhu. Ja osobne to považujem za rozumné návrhy, niektoré, teda aj niektoré sumy sme upravovali na základe, nechcem povedať že pokynu, alebo po konzultácii s ministerstvom financií. Takže ja pevne dúfam, že tento návrh získa vašu podporu a prípadne ho v druhom čítaní ešte vylepšíme tak, aby zvýšil transparentnosť nakladania s majetkom v našich samosprávach.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

21.10.2022 8:55 - 8:55 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Budem trošku dlhší, takže nemusí sa kolega Halák až tak plašiť.
Ide o novelu zákona o majetku obcí, čo by sme mohli s troškou nadsázky nazvať ako protikorupčný zákon v samosprávach. A je to zákon, ktorý som pripravoval s kolegami ešte v dobe, kedy sme boli v koalícii. Delí sa na také dve časti a tú časť, tú prvú, tú hlavnú, ktorá hovorí o verejných obchodných súťažiach, cez ktoré sa častokrát predáva majetok v samosprávach, tak tú sme veľmi intenzívne konzultovali so sekciou právnou, a teda s oddelením majetku na ministerstve financií, kam tento zákon spadá. Chcem sa pri tejto príležitosti veľmi pekne poďakovať pani Gajdošovej, sekčnej šéfke, a pánovi Pokornému, šéfovi oddelenia majetku, že sa nám venovali.
V podstate verzia dokumentu, ktorú sme potom premietli do zákona, bola verzia 12, takže z toho vám môže byť, kolegovia, z toho je jasné, že naozaj sme veľmi veľa času venovali konzultáciám a nielen teda s ministerstvom, ale napríklad aj so ZOMOS-om alebo s inými odborníkmi, ktorí sa teda venujú samospráve.
Tento zákon má teda... a ešte k tomu poviem, už som teda zachytil také niečo, že budú nejaké koalično-opozičné rokovania, že čo my podporíme, ak vy nám podporíte, tak tu chcem rovno deklarovať, ja k tomuto zákonu, tento zákon nebudem vôbec zapájať do takýchto handlovačiek, lebo osobne si myslím, že ide o takú dobrú vec, ktorú by mali všetci poslanci podporiť už bez akýchkoľvek náznakov alebo snáh o to, aby za to niečo získali. Myslím, že ak to, kolegovia, nepodporíte, tak si trošku narobíte hanbu, takže to nechcem nejaký neprimeraný tlak na vás, na vás vyvíjať, ale dúfam, že si to teda pozriete a neodpálite to len tak ako opozičný návrh, lebo každý, kto sa zaujíma o samosprávu, tak by mal pochopiť, že toto je niečo, čo nám chýba.
Ten zákon má dve časti. Tá druhá časť, tá tam pribudla tak viac-menej na poslednú chvíľu a tá neni úplne detailne odkonzultovaná s ministerstvom financií. A tá v podstate hovorí o vysporiadaní majetku medzi mestskými časťami a mestom, teda týka sa Bratislavy a Košíc a ešte sa jej bližšie budem venovať vo svojom vystúpení v rozprave.
Tá prvá časť, tak tá sa venuje teda úprave obchodných verejných súťaží, cez ktoré sa častokrát pomerne netransparentne predáva majetok, a to je tá, ktorá je teda plne odkonzultovaná s ministerstvom.
Toľko v úvodnom slove a do rozpravy sa hlásim ako prvý, aby bolo na mňa možné reagovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.10.2022 10:55 - 10:55 hod.

Peter Cmorej
Ďakujem pekne za slovo. Na návrh troch poslaneckých klubov, SaS, SME RODINA a OĽANO, si vás dovoľujem požiadať o presunutie hlasovania o bode 1090 na 75. schôdzu Národnej rady. Ide o tzv. ústavný zákon o dôchodkoch. A dôvod je, aby bol čas na, na, na politické rokovania o podpore tohto návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2022 10:25 - 10:25 hod.

Peter Cmorej
Pánovi poslancovi Beluskému veľmi pekne ďakujem za, za prístup k tomuto zákonu, za zodpovedný prístup.
Ja pevne dúfam, že podobne zodpovedný prístup budú mať aj poslanci ostatných politických strán a dajú tomuto zákonu šancu, alebo teda minimálne pomenujú, čo im na tomto zákone vadí, pokiaľ by mu teda šancu dať nechceli.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2022 9:55 - 9:55 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
To nebola výčitka, ja vám rozumiem, to v podstate bolo konštatovanie. Ja si myslím, že keby teda bol záujem, tak nejakým všeobecným súhlasom by to stále išlo, ale keďže máme pomerne nízku účasť, tak, tak asi, predpokladám, že asi nebude ani vôľa diskutovať, no tak možno to ešte vyskúšam ku koncu.
No pán poslanec Linhart reagoval na jednu teda z takých tých princípov, čo by mal byť v tom ústavom zákone, a to, že keď niekto vymyslí nové výdavky v dôchodkovom systéme, tak by mal zároveň povedať aj, kde na to zoberie, lebo treba povedať, že dôchodcovia teraz budú, dostanú tisíc eur mesačne, ale pri tom vedomí, že nám dôchodkový systém smeruje do krachu a verejné financie sú na tom veľmi zle, neznie zrovna zodpovedne a naozaj nás približuje k tomu, že tí dôchodcovia nemusia dostať ten dôchodok.
A pán poslanec Linhart namietal, že my tu teda navrhujeme taktiež povinný vstup mladých do II. piliera. K tomu... a čo, čo má nejaké nové výdavky. K tomu by som rád dal, dal dve-tri poznámky. Prvá poznámka je, že ten povinný vstup mladých, alebo teda tých ľudí, ktorí prvýkrát prídu na pracovný trh do, II. piliera, požadovali všetky relevantné subjekty v pripomienkovom konaní k novele zákona o II. pilieri, takže nie je to niečo, čo by sme si my vymysleli. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, že áno, to síce spôsobí nejaké výdavky, lebo nejakú časť odvodov presmerujete, presmerujete zo Sociálnej poisťovne do II. piliera, ale je to za, za, ale to je cena za to, že sa zvýši udržateľnosť toho II. piliera, lebo oni tým pádom, že vstúpia do II. piliera, tak ich nároky v budúcnosti budú nižšie, ako keby tam nikdy nevstúpili, takže toto je opatrenie, ktoré zvyšuje udržateľnosť dôchodkového systému, čo napríklad v porovnaní s takým rodičovským bonusom, ktorý je päťkrát-šesťkrát drahší, keď, keď teda si zoberieme výdavky ročné, tak ten udržateľnosť znižuje, resp. v horizonte 30 rokov je to niekde neutrálne, ale teraz ju znižuje.
Dobre, skúsim teda ísť po jednotlivých článkoch, resp. budem sa vyjadrovať k tým základným veciam. Ústavný zákon začína preambulou, ktorá hovorí, hovorí o cieľoch tohto zákona, ako zlepšiť, zvýšiť transparentnosť systému, zlepšiť stabilitu a predvídateľnosť dôchodku, prispieť ku diverzifikácii makroekonomického rizika. V základných ustanoveniach máme, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému, systému starobného dôchodkového sporenia, čo zatiaľ kopíruje znenie ústavy viac-menej, a dobrovoľných sporení na dôchodok, že štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok.
Pri tomto ustanovení sa pristavujem preto, lebo pán poslanec Richter mi toto vzniesol ako námietku, že podľa neho to neni súladné s ústavou, resp. s tým úplne nesúhlasí, že dávame dobrovoľné sporenie na roveň I. a II. piliera. Myslím si, že keby to bolo prijaté ústavným zákonom, o tom ja som presvedčený, tak ústavný zákon je rovný ústave, takže nedošlo v nich k žiadnemu, k žiadnemu, k žiadnemu rozporu, ale teda ak je toto cena za to, že strana SMER podporí plán, ako vyplácať dôchodcom dôchodky aj za 10-20 rokov, tak úplne kľudne to môže ísť preč. Ja na tomto vôbec netrvám a aj by som teda rád veľmi krátko vysvetlil, ako sa to tam ocitlo.
No ocitlo sa to tam, ono to tam v pôvodnej obnovenej verzii vôbec nebolo, ale keď sme to dávali na pripomienku odborníkom, tak konkrétne Ján Šebo, ekonóm plánu obnovy, ktorý sa venuje dôchodkovému systému dlhodobo, tak v podstate nám navrhol, či to tam nechceme dať, lebo aj keď v ústave nie je definované, čo to je primerané hmotné zabezpečenie, že aká výška to je, tak je taký všeobecný úzus, že, aby ste boli, že dobre zabezpečený na dôchodku, tak by bolo dobré, keby ste mali asi ten dôchodok aspoň vo výške tých 70 % svoje predchádzajúcej mzdy. No ale keď vieme a, žiaľbohu, výpočty nám ukazujú, že tých 70 % nemáte šancu dosiahnuť alebo v budúcnosti nebude šanca dosiahnuť len z I. a II. piliera, tak je správne priznať si, že aj tie dobrovoľné sporenia potrebujeme, lebo inak si len klameme do vrecka, a jednoducho bez toho to primerané hmotné zabezpečenie nebude. Ja som to považoval za rozumné, tak preto sme to tam dali, ale hovorím, ak toto má byť jediný problém, ktorý by mala strana SMER s týmto zákonom, môžme to odtiaľ vyškrtnúť. Nemám s tým absolútne žiaden problém.
V článku I, kde sú teda tie základné veci, máme, teda ešte dám do pozornosti ods. 5: „Zákonná úprava systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe musí rešpektovať zásady dlhodobej finančnej udržateľnosti. Zákon ustanoví automaticky mechanizmus korekcie.“
Toto je v podstate ustanovenie, alebo teda s týmto pre... toto predpokladal aj ústavný zákon, ktorý pripravil pán minister Krajniak, ale následne ho nepredložil na vládu. Ide v podstate len o to, že nemôžeme ďalej zvyšovať neudržateľnosť toho dôchodkového systému, lebo inak sa nám rozpadne a na dôchodok nedostane, nedostane nikto, takže ustanoviť tie automatické mechanizmy korekcie považujem za správne.
Ja sa teda ešte budem v rámci rozpravy trošku obracať na pána poslanca Beluského, lebo on dal konkrétne pripomienky, lebo konkrétne otázky, len, samozrejme, po tých desiatich dňoch mám tu síce nejaké poznámky, ale už, už asi si nespomeniem na všetko, takže dúfam, že predsedajúci prepáči, keď ho sem-tam vyzvem možno, aby mi zakričal, čo bola, čo bola (povedané so smiechom), čo bola aká pripomienka.
V článku II máme napísané, že dávky z priebežne financovaného dôchodkového systému sa v jednom kalendárnom roku poskytujú najviac v hodnote dvanástich starobných dôchodkov, takže za rok dostanete 12 dôchodkov. Taktiež to je niečo, čo sa mi zdá, čo mám taký pocit, že bolo ešte v návrhu aj pána ministra, pán poslanec Beluský to teda komentoval, že ten 13. dôchodok je už taký zaužívaný, tiež to nie je zásadné ustanovenie, na ktorom by sme nejakým spôsobom trvali. Myslím, že vtedy sme tuná všetci videli, jasné, rok má 12 mesiacov, tak môže... tak je logické, že to je, že to je 12 dôchodkov. Zasa tiež si nemusíme klamať, aj keď schválime 18 dôchodkov, tak nenafúkneme ten objem peňazí, takže keď... dôležité je, koľko ten dôchodca dostane na konci, a radš... ja teda osobne budem za, budem radšej za 12 vyšších dôchodkov ako za 18 nižších dôchodkov. Ale hovorím, na, na tomto si, na tomto netrváme.
Môžem k tomu ešte jednu poznámku, treba rozlišovať, čo je systém, priebežný dôchodkový systém a čo ide z toho priebežného dôchodkového systému a čo ide napríklad zo systému sociálneho zabezpečenia. Napríklad vianočný dôchodok máme urobený tak, že to je de facto tiež nejaká verzia 13. dôchodku, a ten vianočný dôchodok sa ale nevypláca zo systému, zo systému dôch... teda z dôchodkového systému, ale vy... ale vypláca sa zo... vlastne vyplácajú to úrady práce, takže to je v podstate financované mimo. Takže toto ustanovenie by napríklad nebránilo tomu, aby bolo ešte vianočný dôchodok vyplácaný.
V odseku, v ods. III, inak keď si to pozriete, tak ono ten ústavný zákon je, je hlavne o I. pilieri, o II. pilieri tam v podstate hovorí, že II. pilier existuje a že chceme, aby existoval, len nie sú tam nejaké, že zásadné veci o tom II. pilieri. A čl. II je teda práve celý o tom, o tom I. pilieri, o tom priebežne financovanom systéme. V ods. 3 hovoríme, že v I. pilieri tá dávka, ten dôchodok má spravodlivo zohľadňovať dobu účasti a sumu uhradených platieb. Samozrejme, keď prispievate do toho systému, tak aj očakávate, že dostanete adekvátny dôchodok. Dnes však máme, teda čo je správne, tak v tom systéme je veľa solidarity, tí, ktorí majú, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, resp. pod 0,6-násobok priemernej mzdy, sú významne dotovaní a máme potom aj ustanovenie o minimálnych dôchodkoch a, naopak, tí, ktorí zarábajú nad 2,5-násobok priemernej mzdy, tak tí sú čistí zo všetkého, čo platia navyše, a platíte až do 7-násobku priemernej mzdy, tak ste čistí prispievatelia na dôchodky ostatných. Toto je dlhodobo kritizované a bolo by správne to nejakým spôsobom zmeniť.
V ods. III je taktiež napísané, že štát môže ustanoviť kvalitatívne podmienky spojené s dobou účasti, za ktoré sa budú započítavať do toho dôchodku, to napríklad umožňuje vylúčiť, vylúčiť z výpočtu dôchodku doby, kedy sú ľudia nezamestnaní alebo, alebo za nich niekto i... alebo za ich štát platí, platí odvody z nejakého dôvodu alebo napríklad aj doby štúdia. Toto je v podstate, toto vlastne umožňuje aj ten predčasný dôchodok, ktorý sme teraz prijali, že po 40 odpracovaných rokoch ide sa, nezarátavajú doby štúdia do získania toho nároku.
Veľmi dôležitý je aj ods. IV, ktorý v podstate odráža to, čo máme v ústave, že matka nemôže byť diskriminovaná za, za tú dobu, kedy sa starala o dieťa na dôchodku, čo nemáme zatiaľ vyriešené v žiadnom zákone. A tuto veľmi konkrétne hovoríme, že za tú dobu starostlivosti o dieťa jej priznáme takú mzdu, akú mala predtým, ako nastúpila na, na dôchodok. Teda hovorí, hovorí, teda úplne konkrétne je, že ten základ pre výpočet primerane zodpovedá príjmu platiteľa v čase predchádzajúcej dobe starostlivosti o dieťa. Primerane, samozrejme, ponúka zákonu, ktorý má byť konkrétny, ešte pomerne veľkú voľnosť.
Taktiež je v odseku V zakotvené to, čo sme si teraz schválili v zákone o sociálnom poistení, že dôchodkový vek sa má zvyšovať podľa strednej doby dožitia. Je to úplne kľúčové ustanovenie pre to, aby nám ten dôchodkový systém naozaj sa raz nerozpadol, a je tu napísané, že, že to, že najmenej v rozsahu 80 % tejto zmeny. Je to, je to 80 % kvôli tomu, lebo čo je niekedy kritizované, že ako ten 70-ročný by ešte mohol pracovať, tak ja teda sa niekedy stretávam aj so 70-ročnými, ktorí napríklad robia niekde recepčných a, a, a podobne a týmto spôsobom si privyrábajú, tak je to kritizované, že ale aká je tá doba dožitia v zdraví. No a, a štúdie hovoria, že tá doba dožitia v zdraví sa tiež predlžuje a je to minimálne o tých 80 % toho, ako sa predlžuje ten vek dožitia. Preto tam je napísané, že, že o 80 %, o 80 % toho, ako sa zvyšuje tá stredná doba dožitia, by sa mal zvyšovať aj dôchodkový vek.
Odsek VI hovorí o tzv. aktuárnej vyrovnanosti, tiež sme to mali teraz v zákone o sociálnom poistení. Aktuárna vyrovnanosť je, že bez ohľa... že keď ste, keď sú dvaja ľudia, ktorí majú, mali úplne rovnakú pracovnú kariéru, tak by mali mať, tak majú mať právo alebo majú mať šancu dostať na dôchodku rovnako vysoký dôchodok počas tej doby poberania. To znamená, že priebežný dôchodok by mal byť vyrátaný tak, že sa to nie každému oplatí, teda že to neni evidentné, že, že keď idem do priebežného dôchodku, tak získam z toho dôchodkového systému viacej, ako keby som išiel do dôchodku, až, až keď je ten, až keď, teda až keď dovŕšim ten riadny dôchodkový vek.
Odsek VII je taký pomerne zaujímavý, to by vás možno mohlo niekoho zaujímať, pôvodne sme ho tam nemali, ten hovorí o valorizácii, o valorizácii dôchodkových dávok. Viem, že aj k tomu sa pán poslanec vyjadroval vo svojom vystúpení, a ak mi pripomenie poslanec Beluský, tu bolo... (Reakcia z pléna.) Kedy sa má valorizovať. (Reakcia z pléna.) Áno, rozumiem. Áno, to je, v podstate teraz narážame na tú infláciu, že vlastne nestíha, vlastne áno, že vlastne valorizácia je až, až po tom, čo tí dôchodcovia tú valorizáciu pocítia. Toto ustanovenie s tým vôbec nijako, vôbec nijako nevylučuje, aby sa dôchodky valorizovali priebežne napríklad raz za tri-štyri mesiace podľa toho, ak teda inflácia prekonala nejakú, nejakú bežnú výšku alebo nejakú teda štandardnú výšku, to nie je absolútne že žiaden problém. Pôvodne sme to tam nemali, o tejto valori... tento, tento odsek, lebo aj sami sme zvažovali, že, že ak to tam dáte, že ako to napísať. Z ministerstva financií, keď oni robili vlastnú verziu dôchodkového zákona, teda ústavného zákona, tak napísali do toho návrhu, že dôchodky sa valorizujú len o dôchodcovskú infláciu. Toto je ustanovenie, ktoré zvyšuje udržateľnosť dôchodkového systému a zároveň zabezpečuje, že tí dôchodcovia by si mali za svoj dôchodok kúpiť v každom roku približne rovnaký počet tovarov a služieb.
Na druhej strane to však znamená, že by to znamenalo, že by sme dôchodcom nemohli dať niekedy niečo navyše, čo mi prišlo aj ťažko politicky priechodné, a je pravdou a myslíme si, že keď spoločnosť bohatne, keď sa nám darí, keď rastú priemerné mzdy, keď rastie HDP, tak by sme sa ako spoločnosť mali s dôchodcami podeliť o časť toho rastu, myslím, že s týmto by asi mal súhlasiť každý, a je to aj kvôli tomu, že hlavne tí dôchodcovia, ktorí poberajú už dôchodok dlhšie a... už dôchodok dlhšie, a bol im vypočítaný z priemernej mzdy, napríklad čo bola pred desiatimi rokmi, tak sú, tí nám chudobnejú, ak nám priemerná mzda rastie rýchlejšie, ako nám rastie tá dôchodcovská inflácia, preto sme tam nechceli dať takéto prísne ustanovenie, ale zároveň keď sme nad tým rozmýšľali, tak sme prišli a tak sme, tak sa, sa domnievame, že dať tam nejaké hranice, by zase nebolo zlé a v tomto odseku je napísané, že tá spodná hranica je dôchodcovská inflácia a tá vrchná hranica je, je tá, je tá miera rastu bohatstva, ktorá, ktorá je v spoločnosti. Konkrétne tam je napísané, že, že najmenej rovnako, ako sa zvyšujú životné náklady domácností osôb, ktorým je poskytovaný starobný dôchodok, a najviac však o mieru rastu celkového objemu platieb spojený s účasťou na priebežne financovanom dôchodkovom systéme, lebo tá miera bohatstva sa premieta do miezd, a keď máte vyššie mzdy, tak vlastne tá miera rastu tej priemernej mzdy, to je tá miera rastu bohatstva. Čiže toto ustanovenie len hovorí o tom, že spodok je dôchodcovská inflácia a vrch je to, ako bohatneme ako spoločnosť, ako, ako celá spoločnosť. Osobne si myslím, že je to, že je to správny kompromis, taktiež sa nebránime debate. Hovorím, že v prvom návrhu toto ustanovenie vôbec nebolo.
Článok III sa už, sa už dotýka tretie... II. piliera, kde by som, tiež poslanec Beluský reagoval na ods. II, kde máme napísané, že systém starobného dôchodkového sporenia vykonávajú súkromné podnikateľské subjekty, čo sa mu, myslím, že nepáčilo, ak mám taký pocit. Tiež na tom netrváme, myslím, že to bolo aj v návrhu pána ministra. Išlo nám de facto len o to, že, že keby, niekedy sa to tak objavuje, že by mala byť štátna DSS-ka. Ja osobne toho nie som fanúšik, lebo tam je úplne že ukážkový konflikt záujmov, keď máte aj Sociálnu poisťovňu, keď máte aj, aj DSS-ku, do ktorej niekoho nominujete, tak ste úplne že v ukážkovom konflikte záujmov, takže ja by som to tam nechal, ale, ale opäť to nie je nič, na čom trváme. Myslím, že v nejakej verzii sme, sme mali, že nie súkromné podnikateľské subjekty, ale že sú to verejnoprávne subjekty, že sú to vlastne, teda že subjekty, ktoré určitým spôsobom rozhodujú o právach osôb občanov, takže verejnoprávne by byť mali.
V odseku III je, že platby sú súkromným vlastníctvom, ide vlastne len o deklaráciu toho čo, čo tam, čo vlastne dneska je úplne zjavné. Vlastne väčšina tých odsekov je taký deklaratórny, že nezavádza nič nové, len proste deklaruje to, čo už aj dnes platí.
V odseku IV a V je ten povinný vstup, ktorý som už spomínal, takže sa nebudem opakovať. Zároveň je všeobecná zhoda, že ak je povinný vstup, tak musíme tej osobe umožniť, aby sa mohla aj rozhodnúť, že chce vystúpiť, a mám taký pocit, že je všeobecná zhoda, že tá doba by mohla byť dva roky, čo je v odsiku... v ods. V, že teda sa musí mať právo rozhodnúť a že tá doba nesmie byť dlhšia ako dva roky. Keď by mal s týmto niekto problém, tak dáme pokojne tri roky, nemám s tým absolútne žiaden problém.
Odsek VI hovorí, že tá osoba má právo pri vstupe na automatickú účasť v predvolenej investičnej stratégii a že tú, že tá stratégia má rešpektovať jeho životný cyklus jednotlivca, to znamená, že koľko má rokov a, a že je možné túto stratégiu meniť len aktívnym vyjadrením vôle toho sporiteľa. To zase znamená, že asi si nemusíme klamať, že to, čo bolo v minulosti, tie rozhodnutia aj teda tohto parlamentu, teda nie tohto parlamentu, našich predchodcov o tom, že sa prehadzovali sporitelia hore-dole, tak z hľadiska hodnoty ich úspor to boli zlé rozhodnutia a oveľa lepšie by sme urobili, keby, keby na to štát nesiahal, takže toto hovorí o tom, že on, ten účastník musí povedať, že áno. chcem sa prehodiť, lebo stabilita je to, čo je najdôležitejšie, to, čo je najdôležitejšie v dôchodkovom systéme.
Odsek VII hovorí o, o nejakom pomere medzi I. pilierom a II. pilierom. Tým, že aj tuto mal pán poslanec nejakú poznámku, ale mám tu len, mám tu len, že štvrtina. Len k tej výške bola tá poznámka, či? (Reakcia z pléna.) Hm, hej. V pôvodnom návrhu pána ministra bolo napísané, neviem, či to bolo 5 % alebo 6 %, že 5 alebo 6 % je, je odvod do II. piliera. Je to možné aj týmto spôsobom určiť, len si treba povedať 5 alebo 6 %, že z čoho, že čo bude ten základ, hej. V... sme si istí, že systém sociálneho, že systém sociálneho poistenia ostane rozdelený tým istým spôsobom, však mali sme tu v rámci nejakého úmyslu daňovej reformy spájať tie sadzby. Možno budeme rozširovať ten základ, to je prvá vec.
Druhá vec je, že už teraz aj do budúcna je evidentné, že dôchodkový systém, že I. pilier budeme musieť dotovať z niečoho iného, či už tá pre mňa úsmevná daň z robotov, alebo niečoho iného. Reálne do tej Sociálnej poisťovne budeme musieť dávať peniaze, a teraz ak to určíme, ak vieme, že tých, že ten základ, z čoho to financujeme, je nedostatočný na financovanie dôchodkov, tak neni asi veľmi šťastné určovať veľkosť II. piliera ako percento z tej nedostatočnej platby. Preto sme aj po diskusii si s odborníkmi navrhli takýto spôsob, ktorý hovorí o tzv. efektívnej sadzbe, čo v zásade hovorí, že zoberiete dokopy všetko, čo sa vypláca dôchodcom, viete to prepočítať na sadzbu, na nejakú virtuálnu efektívnu sadzbu s priemerom teda zo mzdy, že vlastne koľko by ste museli zo mzdy zobrať, aby ste to vedeli zafinancovať, a z tejto sadzby nech určíme, že aký podiel má ísť do II. piliera. Keby to bolo... alebo takto, do kapitalizačnej schémy, tam ani neni napísané II. pilier. Keď sa zhodneme, že, že tá kapitalizačná schéma má vyzerať inak a nemá to byť dnešný II. pilier, pokojne, toto nám tu nebráni. Je tam napísaná jedna štvrtina. Jedna štvrtina by bolo približne výška dnešných, dnešného príspevku do II. piliera. Pokiaľ by cenou za to, aby to takto prešlo, malo byť, že tam nebude jedna štvrtina, ale tam bude jedna pätina, nemám s tým absolútne žiaden problém. Ak má niekto nejaký lepší nápad, nech sa páči, rád si ho vypočujem.
Odsek VIII už iba hovorí o tom, že aké sú náklady v II. pilieri, teda... áno, v II. pilieri, tak to určí zákon.
Článok IV hovorí o výplatnej fáze dôchodkového sporenia. Pán poslanec Beluský, sa mi zdá, že hovoril, že toto, ak si tak, to budem teda správne interpretovať, ak si to správne pamätám, že, že toto by znamenalo, že si musíte kúpiť doživotný dôchodok z poisťovne, či jak si to? (Reakcia z pléna.) Aby sa prosto ďalej zhodnocovalo, áno. Toto ustanovenie tomu, toto ustanovenie tomu nebráni, upozorňujem na, na záver toho prvého riadku, že sa poskytuje formou dlhodobého poskytovania. Tam bolo pôvodne, v pôvodnej verzii tam bolo, že doživotného dôchodku, a vyhodili sme to práve preto odtiaľ, lebo sme to nahradili, že aby to nehovorili o nejakej konkrétnej forme dôchodku, takže takto je to aj úplne súladné s tým, čo sme, čo sa navrhuje v novele II. piliera, kde sa teraz hovorí, že desať rokov sa bude vyplácať programovým výberom, kedy sa tie finančné prostriedky ešte naďalej zhodnocujú, a až potom má prísť, má prísť k anuite, takže tá forma dlhodobého poskytovania sa nijako nevylučuje s tým, že aj keby sme si povedali, že to bude celé len programovým výberom, aby sa až, až do konca tie peniaze zhodnocovali, tak sa to nevylučuje. V podstate celý ten čl. 4 je len o tom, že aby bola zachovaná aj tá, aj tá určitá sloboda, že keď už si už naozaj mám zabezpečený ten dôchodok v tej výške, ktorú si povieme, že je dostatočná, tak aby sa ku tomu zvyšku ten človek mohol, mohol dostať, to je ten bod c, teda 2c. A 2b hovorí, že jednorazové plnenie v život ohrozujúcej situácii, čo tiež v zdravotníctve je možné vypočítať, že pokiaľ nejaká operácia, ktorá je napríklad v zahraničí, a nechce mi ju poisťovňa preplatiť, ale má šancu zvýšiť moju, priniesť mi niekoľko rokov v zdraví navyše, tak je to síce morbídne, ale oni majú nejaké prepočtové tabuľky, ktoré hovoria, že, že toto je ešte, ešte teda... že keď vám to zvýši, teda keď vám prinesie ten kvalitný život o niekoľko rokov, tak čo je tá cena, ktorá je tomu primeraná, takže je možné to definovať potom v zákone, že, že v akých prípadoch by si mohol ten človek napríklad zaplatiť lepšiu liečbu alebo, alebo nejakú operáciu, alebo, alebo niečo.
V čl. V - informovanosť - sú uvedené predpoklady, predpoklady na oranžovú obálku, to je v podstate systém informovania sporiteľov o tom, aký budú mať v budúcnosti dôchodok, lebo čo je najhoršie pre tých, tých budúcich dôchodcov, teda pre budúcich dôchodcov celkovo, je keď netušia, že aký ten dôchodok budú mať, a potom sa nevedia správne zariadiť. A dokonca, keď im ešte niekto klame, že budú mať ten dôchodok vyšší, ako je realita, tak potom na dôchodku im zostanú len oči pre plač. Takže toto ja považujem za absolútny základ, aby sme tým dôchodcom konečne dávali informácie, ktoré, ktoré obstoja.
A ten čl. V len hovorí o tom, že majú túto informáciu dostávať.
Článok VI. Opäť tam nie je nič, na čom by som, na čom by sme trvali. Je tam určenie, že, že aká má byť tá hodnota, odkedy, odkedy by sme mali umožniť tomu človeku si ten zvyšok vybrať alebo rozhodovať o tom nejakým spôsobom sám. Máme tam teda, že tá minimálna hodnota nemôže byť vyššia ako priemerná výška vyplácaných dôchodkov za predchádzajúci kalendárny rok. Opäť to môže byť na diskusiu. A, a, a potom sú tam, je tam oprávnenie pre Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, aby mohla vystúpiť v Národnej rade, ak je nejaký zákon, ktorý znižuje udržateľnosť dôchodkového systému, že vypočítavajú tú efektívnu sadzbu a že vypracovávajú a zverejňujú správu o... o adekvátnosti, finančnej stabilite a dlhodobej udržateľnosti systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe. Potom tu napríklad na stretnutí u pána ministra Krajniaka volal aj pán poslanec Richter, že by, že by, že mu chýba nejaké pravidelné hodnotenie krokov a dôchodkového systému, takže ja by som to tiež privítal, keby bola vyslovene, že správa ku dôchodkom.
V prechodných ustanoveniach okrem účinnosti je potom ešte presun prostriedkov sporiteľov, ktorí boli daní do garantovaných fondov rokom 2013, osobne si myslím, že bolo by lepšie, keby sme ten presun urobili v ústavnom zákone. Ale teda pokiaľ bude to prijaté v novele o II. pilieri, tak, samozrejme, toto môže ísť von.
Ja som tam naozaj, ako som to prešiel, ja tam naozaj nevidím nič, čo by bolo liberálne, čo by, čo by, čo by, čo by teda, čo by teda dávalo do toho zákona len naše videnie sveta. Skutočne sme sa snažili o to, aby ten návrh bol kompromisný. A ja veľmi rád privítam všetky komentáre, ako by ten návrh bolo možné upraviť, lebo ja naozaj pevne dúfam, že nikto z vás, kolegovia, nechce, aby nám dôchodkový systém za nejakých 10-20 rokov skrachoval a aby vaši dôchodcovia dopadli ako dôchodcovia v Grécku, ktorí plakali po uliciach pred bankomaty... pred, pred bankomatmi, keď im zrazu jeden mesiac neprišli dôchodky.
A dôchodkový systém je tretina verejných financií. Pokiaľ nám raz nebudú chcieť finančné trhy požičať, lebo sme sa nesprávali zodpovedne, veľmi rýchlo môžme dospieť k tomu, že naši dôchodcovia, už vaši voliči, vaši rodičia nemusia raz dostať dôchodok. To nie je nereálna hrozba.
Ďakujem pekne, kolegovia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2022 9:55 - 9:55 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis

42.
Áno.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
43.

Vy máte neobmedzený čas, a keďže mi končí teraz riadenie schôdze a vystrieda ma pán poslanec Grendel a oslovili ste ma pri úvodnom slove, tak vás chcem len informovať, že opätovne v zmysle rokovacieho poriadku nie je možné...

Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Ja vám to nijako nevyčítam. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
... otvoriť ústnu prihlášku do rozpravy, aby to bolo zrejmé pre všetkých poslancov.
A len dôvetok, že tých rekordov počas tejto koaličnej vlády je v parlamente veľa, napríklad máme skrátené legislatívne konanie o dani z ropy schválené v máji, 19. mája, dodnes ho nemáme uzavreté. Takže ospravedlňujem sa, že som vás prerušil, nech sa páči, môžete pokračovať. Ďakujem za pochopenie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2022 9:40 - 9:40 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Najprv zareagujem na tú neštandardnú situáciu, ktorú tu máme. Tento bod bol prerušený, myslím, že na viac ako 10 dní, čo je rekord v rámci tohto volebného obdobia.
Mrzí ma, že teda takáto dôležitá téma, ako určite je plán, ako vyplácať dôchodky terajším alebo budúcim dôchodcom, tak bol takýmto spôsobom prerušovaný. Rovnako ma mrzí, že už je uzatvorená rozprava. Mali sme o tom debatu aj s pánom predsedajúcim, ktorý zhodou okolností predsedal aj naposledy, teda pred desiatimi dňami, keď sme, keď sme o tomto bode rokovali. Žiadal som ho, aby ešte bolo umožnené prihlásiť sa do ústnej rozpravy aj dnes. Tak po desiatich dňoch, mrzí ma, že k tomu, k tomu nedošlo a rovnako ma mrzí, že, že je tu taká poslabšia účasť.
Tak ja pevne dúfam, že aspoň vo faktických sa zapoja aspoň teda niektorí kolegovia, keďže... a keďže je to teda po desiatich dňoch, tak by som asi zopakoval aj časť tej svojej úvodnej reči, v ktorej som vyzýval na to, aby kolegovia ctení z každej politickej strany povedali svoje námietky k tomuto návrhu zákona, lebo myslím si, že slušné dôchodky sú, čo som sa pýtal, či sú slušné dôchodky pre našich voličov cieľom nás všetkých, myslím si, že nikto mi v tom ani vtedy, ani teraz odporovať nebude, a pokiaľ naozaj chceme slušné dôchodky pre našich dôchodcov, tak treba mať aj nejaký plán, ako tie dôchodky budeme v budúcnosti vyplácať.
A plán by mal byť zadefinovaný práve v nejakom ústavnom zákone, lebo keď vieme, že budúce nároky na dôchodkový systém sú, sú rádovo vyššie, ako je HDP Slovenska, tak mali by sme sa naozaj spoliehať na niečo reálne, a nie na také utopické veci, že príde nejaký nový zdroj zo zdanenia robotov a tým zaplatíme budúce dôchodky. To ja byť budúcim dôchodcom a počúvať politikov, že, že sa spoliehajú na to, že raz zdania roboty, tak asi by som veľmi pokojný nebol. No, tak a zároveň teda deklarujeme, že v tomto návrhu nie je de facto nič, na čom by sme si trvali. Takže ak poviete svoje, svoje pripomienky, ja budem o nich veľmi rád diskutovať a každú dobrú pripomienku zohľadním. Som veľmi rád, že pán poslanec Beluský už teda niekoľko pripomienok povedal, ja na ne sa pokúsim dneska reagovať, lebo chcem teda prejsť ten zákon v podstate paragraf po paragrafe, aj keď ale neni dlhý, nemusíte sa báť, že by som tu stál hodinu.
Zároveň ďakujem pánovi poslancovi Richterovi, ktorý mi teda zatiaľ dal iba jednu pripomienku, aj na tú zareagujem, škoda, že tu nie je. Pán poslanec, teda strana HLAS, taktiež som sa pýtal, že či majú nejaké pripomienky, ešte som sa teda žiadne nedozvedel, tak pevne dúfam, že pán poslanec Tomáš, ktorý by to mal gestorovať v strane HLAS, tak si toto vypočuje minimálne zo záznamu, alebo mi nejaké pripomienky povie. Rovnako strana OĽANO, no trošku ma mrzí, že Peter Kremský odišiel, ale tak majú tu, majú tu poslanca Šefčíka, tak možno ten by mi možno povedal nejaké pripomienky, vyzýval som aj poslankyňu Drábikovú, tak ja pevne dúfam, že nejaké pripomienky k tomu dostanem.
A keďže skutočne by malo ísť o... o... o kompromis, lebo ústavný zákon o dôchodkoch by nemal byť spôsobom, že si to pretlačí nejaká jedna strana politického spektra, tak ja budem ešte vyvíjať snahu o politické rokovania o tomto zákone, a preto som aj požiadal pána spravodajcu, aby dal hlasovanie trošku neskôr, a keďže sme už na konci tejto schôdze, tak chcem poprosiť pána spravodajcu, aby dal hlasovanie až na ďalšej, 75. schôdze, kde by sme potom hlasovanie termínovali.
No, ešte by som zareagoval na pána poslanca Linharta, ktorý teda sa prihlásil vo faktickej poznámke pred tými desiatimi dňami, a teda reagoval na to, že jeden z tých princípov, ktoré... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, môžem vás na chvíľočku prerušiť?
Skryt prepis