Videokanál poslanca

Poprosím o hlasovanie dnes o 17.00 hod.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 259), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 342 z 21. októbra 2020 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
- ústavnoprávny výbor uznesením č. 144 zo 16. novembra 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi,
- výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 48 z 19. novembra 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, kľudne, pomaly rozprávajte, v rúšku sa zle dýcha, jasné.

Dobeš, Peter, poslanec NR SR
... vyplynulo šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 56 z 19. novembra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení prítomní, veľa sme tu počuli o téme životného prostredia a o ochrane jeho jednotlivých zložiek. Vidíme, že táto ochrana nie je len záležitosťou jedného štátu, ale celej zemegule či celého ľudského spoločenstva. Keďže máme rezervy, treba začať na miestnej úrovni či už od seba, alebo cez jednotlivé obce, mestá, kraje. V rámci Slovenskej republiky máme environmentálne záťaže definované v informačnom systéme environmentálnych záťaží, ktoré môžme vyhľadať, môžme sa s nimi zoznámiť, pokiaľ to nepoznáme. Je tam názov, je tam register, identifikátor, obec, okres, kraj.
Treba pracovať na vzdelávacích projektoch v školách a na širokej osvete k občanovi. Poukazovať na čierne miesta na mape Slovenska. V neposlednom rade treba priebežne postupným odstraňovaním týchto záťaží v území začať a neskrývať pravdu. To sme tu už počuli a veľmi to oceňujem, čo sme počuli od pána ministra.
Triedenie, separácia komunálneho odpadu, ako aj nájdenie koncovky pre plasty. Treba zintenzívniť spoluprácu s výskumnými ústavmi a školami. Životné prostredie a jeho jednotlivé zložky, ktoré tu hodnotíme, je veľmi široká téma aj na úrovni Európskej únie, ako sú klimatické zmeny či zelená Európa a podobne.
Ja chcem poďakovať, pán poslanec, za vystúpenie, takisto pani ombudsmanke aj pánovi ministrovi, pretože toto sú nielen prírodovedné témy, ale životné prostredie súvisí aj s celým hospodárstvom krajiny. Je to veľmi široká téma, o ktorej budeme ešte veľa diskutovať, ale je to aj téma veľmi vážna.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Rád by som naviazal na pána podpredsedu Laurenčíka. Mám česť viesť Krajskú organizáciu cestovného ruchu Žilinský turistický kraj. Máme šesť oblastných organizácií cestovného ruchu - Liptov, Orava, Turiec, Kysuce, Rajec, Rajecká dolina a Malá Fatra. Vzájomne trošku tak zdravo zápasíme v prvenstve medzi počtom návštevníkov nášho Žilinského turistického kraja a hlavného mesta Bratislavy aj v počte prenocovaní. Vychádzame z výsledkov, že poskytujeme nielen všetky tie danosti kultúrne, historické, prírodné, ktoré v regióne máme, ale takisto ja oceňujem veľkú pomoc, ktorá prichádza k poskytovateľom služieb v oblasti cestovného ruchu, pretože je veľmi dôležité, nielen aby návštevník prišiel, ale aby sa do regiónu vrátil.
Vysoko oceňujem túto schému štátnej pomoci pre jednotlivé subjekty cestovného ruchu a verím, že aj takýmto spôsobom pomôžeme preklenúť toto obdobie, kedy neposkytovali služby.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja chcem veľmi oceniť túto zmenu. Nedávno sme boli svedkami medializácie pomerne vysokej pokuty práve pre prevádzkovateľov týchto drezín a vítam teda túto zmenu zákona, ktorá porieši prevádzkovateľov, ocení ich šikovnosť rúk, možno ľudského umu, že dokážu zachrániť tieto technické zariadenia a veľmi podporia vlastne rozvoj cestovného ruchu v konkrétnej oblasti. Je to jeden z prvkov, ktorý priťahuje ľudí. Sú to obľúbené technické, by som povedal, zariadenia, ktoré využívajú ľudia, konkrétne Čiernohorská (Čiernohronská, pozn. red.) železnička, ktorá tu bola spomenutá, nielen dreziny, ale aj celý ten komplex rušňov a vagónov, ktoré slúžia širokej verejnosti, turistom a návštevníkom tohto kraja. Takže chcem poďakovať aj ministerstvu dopravy za tento zákon. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o archívoch a registratúrach (tlač 259).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán kolega Milan Kuriak, ďakujem ti za postrehy a podnety v tvojom príspevku. Okrem iného vyzdvihol si potrebu pomoci pre druhých. Nehľadieť len na seba, ale byť otvorený voči druhým, blížnym. A takým sú aj budúce matky, ktoré očakávajú alebo budú očakávať narodenie dieťaťa. Spoliehajú sa na pomoc druhých a nemusia to byť vždy len najbližší z rodiny. V Českej republike je organizácia Hnutí za život, ktorých heslom alebo sloganom je Nesoudíme, pomáhame!
Záverom ešte jednu poznámku, národ, ktorý zabíja nenarodené deti a bojí sa mať deti, nemá budúcnosť. Budúcnosť majú národy, ktoré milujú deti a berú ich ako dar.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem do diskusie prispieť takým konkrétnym príkladom, že za vyše 20 rokov pomáhame cez neziskovú organizáciu Áno pre život vyše tisíc tehotným ženám, matkám, obetiam domáceho násilia, a to konkrétnou pomocou, kde dostali ich deti šancu narodiť sa. Chcem vyzvať kolegov na podporu tohto zákona o pomoci tehotným matkám, lebo tu ide o život, o život nenarodených detí, aby sa matky nebáli priviesť deti na svet. Národ, ktorý zabíja nenarodené deti a bojí sa mať deti, takýto národ obyčajne neprežije.
Chcem povedať, že ako štvornásobný otec a deväťnásobný starý otec s odstupom času vidím, ako sa áno životu vracia nám aj ostatným. Ako vidíme, že to bolo dobré rozhodnutie, že našou úlohou je milovať, a nie kalkulovať, že počatý život každého dieťaťa je nadovšetko, a napokon, že všetko sa nám vráti a platí večná pravda, čo budeme siať, to budeme aj žať. Každá mamička, ktorá čaká dieťa, potrebuje pomoc svojho okolia. Láska k nej hovorí jasne, neexistuje iná možnosť, ako podporiť ju a pomôcť jej dieťatku. Prečo? Lebo deti sú naša budúcnosť a podpora mamičiek by mala byť prvoradá.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem tiež poďakovať pani kolegyni za objasnenie niektorých vecí. Rád by som sa dotkol momentu právomoci poslancov. Keď sú zvolení vo voľbách na miestnej úrovni alebo regionálnej, majú právomoc rozhodovať, zastupovať vlastne občanov, ľudí, ktorí im tú dôveru dali. Čiže prikláňam sa a podporujem tento návrh, aby neboli obce, mestá zaťažované zháňaním petície, keďže majú zvolených zástupcov, ktorí vlastne zastupujú aj občanov, tak nech rozhodujú na území svojho mesta. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja chcem poďakovať pani poslankyniam, aj tebe, pán poslanec Kuffa, za to, čo sme tu počuli a čo je navrhované. To, o čom chcem krátko informovať alebo doplniť, spadá do tých rokov 1948 až 1989.
Boli to roky 1950 až 1954, kedy vznikli pomocné technické prápory. Boli to pracovné útvary Československej ľudovej armády. Boli v nich zhromažďovaní občania, tzv. politicky nespoľahliví, bohoslovci, študenti a boli využívaní na ťažké a nebezpečné práce. PTP vznikli na jeseň 1950. V roku 1954 boli reorganizované na technické prápory. Celkom nimi prešlo, dobre počujte, asi 60-tisíc osôb. Ich vznik bol v príkrom rozpore s viacerými medzinárodnými konvenciami. Začiatkom februára ’52 nastúpilo na výnimočné vojenské cvičenie asi 2-tisíc politicky nespoľahlivých osôb a vtedajšie ministerstvo národnej bezpečnosti plánovalo do konca roka pripraviť zoznamy ďalších 6-tisíc osôb a pri jarný odvodoch vziať do PTP viac ako 5-tisíc politicky nespoľahlivých brancov. Armáda si jednoznačne takýmto spôsobom zabezpečovala lacné pracovné sily.
Ja chcem poukázať, aby sme týmto zákonom nielen takú, prejavili takú satisfakciu, ale aj úctu k tým, ktorí boli obeťami tohto totalitného komunistického systému. Je málo pamätníkov PTP na Slovensku. Jeden z nich je aj v Žiline v lokalite Studničky, kedy sme začiatkom septembra sa stretli s tými, čo prežili alebo čo ešte žijú z obdobia, kedy boli pétepákmi, ako sa im ľudovo hovorí alebo v skratke, a položili sme tam veniec ako pietnu spomienku na tých, ktorí toto neprežili.
Ďakujem.