Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu v ústavnoprávnom výbore.
Predseda Národnej rady pridelil návrh poslanca Národnej rady Martina Čepčeka na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor návrh poslanca Martina Čepčeka prerokoval na 72. schôdzi 10. mája 2021, avšak neprijal uznesenie z dôvodu, že návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Predseda výboru ma poveril ako spravodajcu, aby som predniesol informáciu o prerokovaní uvedeného návrhu v gestorskom výbore.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Pán poslanec, na presadzovanie svojich názorov a svojich postojov jednoducho nemôžete používať nejakú nenávisť voči homosexuálom alebo iným menšinám, alebo imigrantom. Jednoducho nemôžete rozprávať o deviantoch, jedine, že neviete, kto to je. Ďakujem. (Ruch v sále. Zaznenie gongu.)

Ďakujem. Ďakujem za poznámky. Ono v skutočnosti by to bolo veľmi dobré a myslím si veľmi príjemné pre Slovensko, keby sme mohli povedať, že tento problém sa týka iba rómskych detí. Ale pravda je taká, že tieto čísla, ktoré som uvádzal, sú celoslovenské, to nie je iba problém rómskych detí. Keby stotisíc Rómov, ktorí žijú v horších podmienkach, to iba robilo, tak vlastne žijeme si celkom dobre. Ale realita je taká, že to sa týka celého Slovenska všade. Dokonca nejakých 80 alebo 90 % učiteľov uvádza, že mali, zažili agresívne správanie zo strany detí. Je to všeobecný problém. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, pani profesorka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložená správa podľa môjho názoru reflektuje lepšie minulý rok ako správa minuloročná, voči ktorej som mal výhrady, a nepodporil som ju. Napriek zlepšeniu ale stále má v bodoch, ktoré ma viac zaujímajú, nedostatky tvorené neporozumením a povrchnosťou až jednostrannosťou.
Zmienky o náboženskej slobode počas COVID-u. Nevidíte problém v prenesení praktizovania viery do online priestoru, ale pri podobnom prenesení vyučovania si všímate nedostupnosť kvôli chýbajúcemu technickému vybaveniu žiakov. Tvrdíte, že nedošlo k obmedzeniu náboženskej slobody iba na základe osobného presvedčenia alebo vlastnej viery. Ak by som tvrdil, že na čo sa večer trmácať na koncert obľúbenej skupiny alebo na divadelné predstavenie, keď si ho môžeme pozrieť v televízií, isto by mi nikto neuveril. Svätá omša je oveľa viac ako koncert. To je ako keby sme tvrdili, že chôdza je to isté ako tanec. Pohyb ako pohyb, ale keď tancujete valčík alebo ešte lepšie waltz s milovanou osobou, rozdiel je každému jasný a priepastný. Vyskúšali sme si žiť so zavretými kostolmi. Tým, ktorým sviatostné stretávanie s Bohom nechýbalo, nechýba ani teraz a nevedia porozumieť ľuďom, ktorý sa potrebujú stretávať s Bohom. Verím, že sme sa poučili a kostoly aj vzhľadom na skúsenosti zo sveta, už nebudú nikdy zatvorené.
Na 64 strane sa venujete trestaniu žiakov. Správne hovoríte, že vytváranie bezpečného a priateľského školského prostredia je jedným zo základných predpokladov pre naplnenie práva na vzdelanie. Že bezpečné školské prostredie spolu vytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Hovoríte, že facka, ktorú dostala žiačka cez prestávku za odvrávanie, vám poskytla priestor pre hlbšiu analýzu a vyhodnotenie postupov vedenia školy a tie štátnej školské inšpekcie pri riešení obdobných incidentov. Spomínate dohovor OSN o právach dieťaťa a školský zákon, princíp nulovej tolerancie voči telesným trestom a sankciám. Oceňujete, že si pedagóg nevhodnosť svojho konania uvedomil a ospravedlnil sa žiačke aj prítomným žiakom, ale že ospravedlnenie nemôže účinne nahradiť vyvodenie zodpovednosti za porušenie všeobecného zákazu používania fyzických trestov. So všetkým sa dá iba súhlasiť, keby vaša analýza prípadu pokračovala ďalej a naozaj hlbšie.
Ako ste vraveli bezpečné školské prostriedky spoluvytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Vzájomné teda vzťah učiteľ-žiak, ale tiež žiak-učiteľ. Agresia voči pedagógom môže mať rôzne formy, od vyrušovania počas výučby cez ignorovanie či provokovanie učitelia, učiteľa, verbálne útoky, výsmech, vulgarizmy, vyhrážanie aj zo strany rodičov alebo príbuzných žiaka až po ničenie školských pomôcok, vandalizmus a priame fyzické útoky. Keďže učiteľ sa v reakciách na násilné správanie a agresivitu žiakov prípadne ich rodičov musí ovládať a ostať zdržanlivý má pocit bezmocnosti. Učiteľ sa nemôže brániť a bojovať, no nemôže ani utiecť z boja, a tak veľakrát pasívne rezignuje s nádejou, že sa situácia upokojí sama. Učitelia často neohlásia šikanovanie i preto, že zo strany vedenia školy nepredpokladajú podporu. Neočakávajú ani zásah, či dosiahnutie nápravy.
Ako sa vyjadrujú samotní učitelia? Profesia pedagóga sa v dnešnej škole stáva masochistickým zamestnaním bez adekvátneho ocenenia a uznania. Pre ilustráciu, skoro 9 % z opýtaných učiteliek zažilo napadnutie či pokus o napadnutie žiakom. Skoro 5 % čelilo fyzickému útoku rodiča alebo iného príbuzného. Opakovaný výskyt násilného správania žiakov sa potvrdil u všetkých učiteľov. Uvádza sa vo výskumnej správe s názvom Šikana a kyberšikana na školách z roku 2018, ktorú vydalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v Bratislave.
Samozrejme, verejná ochrankyňa práv nemusí poznať každú správu. Preto sa pozrime na zákony platné v Slovenskej republike. Zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v § 3 ods. 1 písm. a hovorí: "Pedagogický zamestnanec pri výkone pracovnej činnosti má právo na zabezpečenie podmienok potrebných na výkon pracovnej činnosti najmä na ochranu pred prejavmi násilia zo strany detí, žiakov, zákonných zástupcov." Zdá sa, že ochrane tohto práva pedagóga sa vaša správa nevenuje.
Máme však aj práva ostatných žiakov v triede zapojených do výchovy a vzdelávania. Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní alebo školský zákon v § 58 hovorí o opatreniach vo výchove, ods. 3: Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom vzdelávanie, riaditeľ školy môže použiť ochranné opatrenie, okamžité vylúčenie žiaka z výchovy. Bezodkladne privolá Policajný zbor.
Nezdá sa mi, že by zákonodarca strácal čas tvorbou týchto zákonov, keby nereflektovali životné situácie a potreby. Čo ale vidím. Je zjavné to, že v kapitole trestanie žiakov na strane 64 správa verejne ochraňovala iba jedno právo, iba právo jednej strany. Je to tak správne? Alebo správne?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením z 27. januára 2021 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh zákona prerokovali všetky tri výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 362a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo 16. marca 2021. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči, v pohode.

Marcinčin, Radovan, poslanec NR SR
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja mám iba taký krátky pozmeňujúci návrh. Pri doterajšom vyhlasovaní núdzového stavu nebolo jednoznačné, či možno núdzový stav vyhlásiť na celom území Slovenskej republiky, pretože časť odborníkov mala za to, že je to možné len v určitej oblasti alebo lokalite, resp. v určitom sektore národného hospodárstva napríklad zdravotníctvom. S cieľom spresniť znenie ústavného zákona v tejto otázke sa navrhuje uviesť, že tak výnimočný stav ako aj núdzový stav, ak je to nevyhnutné, možno vyhlásiť aj na celom území Slovenskej republiky.
Takže teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Radovana Marcinčina k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 357.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa pred doterajší bod 1 vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. V čl. IV ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: «ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.».
V čl. 4 ods. 4 úvodnej vety sa za slovo «území» vkladá čiarka a slová «ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky».
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bode 1 v čl. 5 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: «ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.»."
3. V čl. 1 bode 2 v čl. 5 ods. 3 úvodnej vete sa za slovo „území" vkladá čiarka a slová „ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky".
A na záver v čl. I bode 5 v čl. V ods. 4 sa za slovo „území" vkladá čiarka a slová „ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky".
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi stručne odôvodniť pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Jeho cieľom je rozšíriť výnimku vo vzťahu k splneniu a k preukazovaniu podmienky na poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu, že voči žiadateľovi o dotáciu nie je vedený výkon rozhodnutia na všetky štátne podniky. Totiž podľa § 8a ods. 1 prvá veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy platí, že z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnických osobám a fyzickým osobám.
V § 8a ods. 4 toho istého zákona sú vymedzené podmienky poskytnutia dotácie žiadateľovi. Jednou podmienkou z viacerých je, že voči žiadateľovi nie je vedený výkon rozhodnutia. Žiadateľ preukazuje splnenie tejto podmienky podľa § 8a ods. 5 písm. c) predmetného zákona čestným vyhlásením, že voči nemu nie je vedený výkon rozhodnutia. V platnom znení ods. 6 druhá veta zákona sa upravuje, že na žiadateľa, ktorý je subjektom verejnej správy, sa ustanovenia ods. 4 písm. b) a c) a ods. 5 písm. b) a c) nevzťahujú.
V predloženom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa uvádza, že ustanovenia ods. 4 písm. c) a ods. 5 písm. c) sa nevzťahujú ani na žiadateľa, ktorým je štátny podnik, aj keď nie je subjektom verejnej správy. Má sa tým dosiahnuť to, že žiadateľ, ktorým je štátny podnik, nemusí spĺňať podmienku ustanovenia ods. 4 písm. c) a ods. 5 písm. c), t. j. že voči štátnemu podniku nie je vedený výkon rozhodnutia. Týmto sa zrovnoprávňujú subjekty, ktoré spravujú majetok štátu podľa osobitných predpisov so subjektmi, ktoré spravujú majetok štátu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Marcinčina k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (číslo parlamentnej tlače 266).
V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. V § 8a ods. 6 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Ustanovenia odseku 4 písm. c) a odseku 5 písm. c) sa nevzťahujú ani na žiadateľa, ktorým je štátny podnik, aj keď nie je subjektom verejnej správy.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem za podporu návrhu.

Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa. Ubehlo skoro presne sto rokov od udalosti v meste Hadžin, vtedy v Osmanskej ríši, bola nedeľa ráno a 10-ťtisíc obyvateľov tohto Arménskeho mesta sa zhromaždilo vo svojich chrámoch, aby chválilo Boha. V tých chvíľach mesto prepadli moslimskí ozbrojenci. Ešte v ten deň bol arménsky Hadžin minulosťou. Masaker Arménov v Hadžine sa stal jedným z kričiacich symbolov arménskej genocídy, ktorú Slovenská národná rada uznala ako jedna z prvých parlamentov sveta.
Masakre, pogromy, etické čistky pokračovali v tomto regióne ďalej. Mnohí z nás si ešte pamätáme na protiarménske pogromy v azerbajdžanských mestách Sumgait či Baku v rokoch, keď sa rozpadal Sovietsky zväz. Práve v tých rokoch sa začala vojna, ktorú sledujeme aj dnes. Vtedy sa zrodil Azerbajdžan bez Arménov a Náhorný Karabach bez Azerov. Jablkom sváru sú hranice, ktoré stanovil ešte Stalin v 20. rokoch 20. storočia.
V duchu idey internacionalizmu v každom štáte mali žiť veľké menšiny, napr. Arméni v Náhornom Karabachu v rámci sovietskeho Azerbajdžanu. Keď budeme mierni, nazveme takto stanovené hranice nemúdrymi. Vojna, ktorá začala protiarménskymi pogromami v Azerbajdžane, horí aj dnes. Azerbajdžan s podporou svojho tureckého spojenca bombarduje civilné oblasti Náhorného Karabachu. Zbombardovala aj najstaršiu kresťanskú katedrálu Náhorného Karabachu, hoci popliesť si ju s vojenským objektom je skutočne ťažké.
Toto je iba strohý popis reality konfliktu, ktorý je pre nás vzdialený, ale v niečom blízky. Aj naši predkovia bojovali v dlhej 150-ročnej vojne s Osmanskou ríšou. Máme v pamäti slová Chalúpkovej slávnej básne Turčín Poničan, ktorá pripomína tieto pre našich dedov kruté časy. V tejto súvislosti vidíme v inom svetle aj teroristické útoky vo Viedni, ktoré sa odohrali presne 100 rokov odo dňa vyvraždenia arménskeho Hadžinu. Na Malom Kaukaze ide o konflikt, ktorý sa bytostne dotýka civilného obyvateľstva. Je to región, kde víťaz berie všetko.
Národná rada Slovenskej republiky musí ctiť záujmy Slovenskej republiky, a teda sa postaviť na stranu dodržiavania medzinárodného práva vrátane ochrany princípu nemennosti štátnych hraníc proti vôli daného štátu. Na druhej strane sa musíme ako ľudia, ako kresťania postaviť barbarským útokom proti civilnému obyvateľstvu. Tu niet kam uhnúť.
Rokujeme o rezolúcii ku konfliktu o Náhorný Karabach. Rokovaniami sa podarilo upraviť text tak, text tak, aby splnil tri hlavné ciele: vyjadroval záujmy Slovenskej republiky, jasne pomenoval strašnú realitu vojny v oblasti Náhorného Karabachu a vyzval na mierové urovnanie konfliktu, čo umožní žiť obyvateľov regiónu bez obáv z toho, že odkiaľsi priletí bomba a definitívne zmení či ukončí ich životy.
Chcem oceniť prácu predkladateľov pána Valáška a pána Krúpu pri predkladaní tejto deklarácie a zároveň poďakovať pani poslankyni Záborskej za jej vklad do prípravy finálneho textu pozmeňovacieho návrhu pánov poslancov Krúpu a Valáška. Predložená deklarácia nerieši všetko. Ani nemôže. Národná rada Slovenskej republiky na to nemá dostatok síl. Riešenie konfliktu je predovšetkým na Arménoch a Azerbajdžancoch a ich vedúcich predstaviteľoch. Ako konflikt dopadne, teda či sa nájde spôsob na opätovné včlenenie Náhorného Karabachu do Azerbajdžanu, alebo sa Náhorný Karabach, teda republika Arcach, stane nezávislým, je iba na obyvateľoch regiónu. My môžeme a musíme vyzvať Arménsko, Azerbajdžan, Turecko a Rusko na intenzívne rokovania a dosiahnutie mieru.
Ja za seba aj kolegov z Kresťanskej únie môžem povedať, že podporujeme návrh deklarácie v znení pozmeňujúceho návrhu kolegov Krúpu a Valáška.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národnej rade bola doručená žiadosť predsedu Súdnej rady, na základe ktorej má Národná rada navrhnúť Súdnej rade dvoch kandidátov na členov disciplinárnych senátov, a to dve osoby iné ako sudca.
Predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby predložili príslušné návrhy kandidátov Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady v určenom termíne a následne po predĺžení tohto termínu oprávnené subjekty predložili dva návrhy iných osôb ako sudca.
Ústavnoprávny výbor na 38. schôdzi 20. októbra 2020 návrhy prerokoval a konštatoval, že navrhnutí kandidáti Jitka Hasíková a Anton Slamka spĺňajú podmienky ustanovené v zákone o sudcoch. Ústavnoprávny výbor zároveň odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady č. 498 zo 17. júna 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.