Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, ctené dámy, ctení páni, chcem sa vám prihovoriť dnes aj menom stoviek malých záujmových združení, stoviek športových klubov a predovšetkým tisícok rodičov detí a mládeže, ktorí majú hlbšie do vrecka.
V programovom vyhlásení vlády sa totiž podarila dobrá vec, v kapitole šport našli oporu tzv. voľnočasové poukazy. V tomto prípade ide skutočne o voľnočasové poukazy, a nie o paródiu na voľnočasové poukazy, aké nám tu zanechal, zanechala Slovenská národná strana. Iste sa všetci zhodneme, že šport detí a mládeže nie je len šport, ale celkové trávenie voľného času a predstavuje spoločenskú potrebu nezanedbateľného významu.
Čo sa týka výdavkov štátu na šport, je, žiaľ, Slovenská republika na chvoste krajín, s ktorými by sme sa chceli porovnávať. Pre, pre príklad uvediem Čechy, kde sú výdavky na šport zhruba vo výške 78 až 80 eur na hlavu, teda na obyvateľa, pričom na Slovensku to bolo v roku ’19 niekde medzi 35 až 40 eur, to znamená, že zhruba polovica. Na špici v Európe sú krajiny ako Švajčiarsko alebo Francúzsko, kde výdavky na šport predstavujú až 280 eur na hlavu. To je teda, že obrovský rozdiel.
Napriek tomu, že sa situácia za posledné roky u nás zlepšila vďaka prijatiu zákona o športe, ktorý zaviedol okrem iných pre šport potrebných opatrení predovšetkým nárokovateľnosť dotácií podľa kritérií, ako je členská základňa, popularita daného športu a výsledky. Kľúčové v tomto je tá nárokovateľnosť, ktorá predtým neexistovala. Pred zavedením zákona o športe sa prostriedky do slovenského športu rozdeľovali doslova podľa toho, kto je s kým aký kamarát, podľa toho dostal dotáciu. Toto zmenil zákon o športe a dnes sú prostriedky z neho rozdeľované transparentne a podľa týchto kritérií, ktoré sa potom prepočítavajú podľa tzv. vzorca. Parametre vzorca môžu byť diskutované, ale celý systém, som presvedčený, je dobrý, je dobrý, správny a treba ho uchovať.
Na Slovensku okrem priamej podpory tzv. uznaných športov prostredníctvom národných športových zväzov cez tento zákon o športe, ktorý som už uviedol alebo spomínal, peniaze do podpory voľného času detí a mládeže sú rozptýlené do viacerých dávok. Ak by sa nám podarilo v kondícii rozpočtov posledných dvoch až troch rokov združiť všetky tieto rozptýlené peniaze do jedného mešca, dokážeme vytvoriť, a teraz, prosím, dobre počúvajte, štátnu dávku vo výške 500 eur na jedno dieťa na rok. A to, prosím pekne, vo veku od 1. triedy základnej školy až po 4. ročník strednej školy. Keby sme sa trošku posnažili, teda sú tu aj minister financií a minister školstva, už nie sú tu, ale hlavne títo páni, keby sa nám trošku posnažili, tak tento poukaz by sa vedel vytvoriť až vo výške 700 až 750 eur na jedno dieťa. A to určite, uznáte sami, že už je dávka, o ktorú sa, o ktorú sa oplatí posnažiť.
No a teraz, čo je dôležité, tento poukaz by nebol použiteľný iba na šport. Bol by, bol by použiteľný na všetky voľnočasové aktivity, napr. folklórny súbor, hra na klavír a podobne. A podstatné je to, že rodič by sám rozhodol, kam tieto peniaze dá. Myslím, že toto stojí za to, aby sme sa aj my o to spoločne tu posnažili. Sekundárnym efektom tohoto riešenia bude aj prirodzená obnova a výstavba zastaralej a nefunkčnej a neexistujúcej slovenskej športovej infraštruktúry, ktorá vznikne na základe prirodzeného dopytu po športoviskách, na ktorej sa potom bude môcť podieľať aj samospráva, alebo súkromný sektor.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť naprieč politickým spektrom o čo možno najširšiu podporu tohoto programového vyhlásenia, samozrejme, prosím o podporu a žiadam o pozornosť ministra školstva a predovšetkým ministra financií.
Ak budeme podporovať naše deti odmalička, vráti sa nám to. Spomeňte napríklad zlatý vek slovenského hokeja, futbalu alebo svetové výsledky našich tenistov, biatlonistov, Sagana, Vlhovej a ďalších vynikajúcich športovcov. A teraz si predstavte, že takéto oslavy by sme tu mali vďaka športovým a voľnočasovým poukazom o pár rokov na pravidelnej báze.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)