Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať kolegyni za tento, za toto porovnanie s inými krajinami, je to vždycky poučné a môžme si urobiť obrázok, ako chodí v iných krajinách, tieto záležitosti. Škoda, že tu neni poslanec Suja, určite by rád reagoval na takéto pekné porovnania. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Miro, prosím ťa, veď ale Matovič nesúvisí predsa že s vznikom pandémie, tak už nepleť všade Matoviča, to už neni celkom v poriadku.
A ináč sa mi páči, že si prestal kričať, ale potom už si sa dneska trošku štartoval, tak opatrne. Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadril k návrhu zákona o rokovacom poriadku.
Keby pandémia taká, akú ju zažívame dnes, prepukla niekoľko desať, desať alebo dvadsať rokov dozadu, tak asi by na stole takýto návrh sme nemohli mať, neboli by poznatky, neboli by technológie ani, ani možnosti na realizáciu takýchto opatrení. Dnes máme ale situáciu inú a je tu možnosť niečo vylepšiť a niečo zmeniť. Je preto veľmi zodpovedné rozmýšľať, ako kráčať s dobou a snažiť sa využiť možnosti a technológie, ktoré nám doba a trh ponúka, aby sme mohli ďalej v Národnej rade plnohodnotne pracovať.
Čo je potrebné zdôrazniť, je to, že online forma rokovania je potrebná a vhodná najmä v situáciách podobných tej dnešnej, kedy pracovať z bezpečia domova je jedným z kľúčových spôsobov prejavu zodpovednosti voči sebe a voči vlastnému okoliu. To, že spoľahlivé formy online rokovania nie sú science-fiction, dokazuje rokovanie aj Európskeho parlamentu alebo Rady Európy. Mimo politického diania iste všetci dobre registrujete množstvo firiem, ktoré komunikuje a rokuje online aj v bežnom, nepandemickom režime. Veľké nadnárodné koncerny, ktoré majú pobočky po celom svete v rôznych časových pásmach, dokážu takýmto spôsobom bezpečne a operatívne riešiť a zabezpečovať svoj chod a svoju činnosť. Nie je preto žiadny dôvod, prečo by sme sa nevedeli prispôsobiť dobe a situácii aj my v Národnej rade Slovenskej republiky.
V susedných Čechách k takémuto riešeniu síce ešte nepristúpili, no to, samozrejme, že neznamená, že takéto kroky nemôžeme realizovať my na Slovensku, alebo sú nám príkladom aj iné štáty, kde takéto kroky už realizujú. Pre inšpiráciu a overenie netreba chodiť teda veľmi ďaleko do zahraničia. Môžeme to, takéto online rokovania môžeme pozorovať na fungovaní škôl, ktoré už od októbra prešli na dištančnú formu vzdelávania a vyučovania. A ďalším príkladom je aj to, že správna cesta sú rokovania miestnych či mestských zastupiteľstiev a ich komisií či ďalších úradov. Sme teda svedkami toho, že online rokovanie funguje a je zavedené v celej škále činností jaku, jak spoločenského života, inštitúcií a obchodných spoločností.
To, že v neprospech návrhu stojí finančná investícia potrebná pre technické zabezpečenie, je fakt. Ale treba si aj uvedomiť a určiť priority, ktorými sú v prvom rade ochrana zdravia všetkých tých, ktorí sa rokovaní zúčastňujú, a takisto aj ich blízkeho okolia, to znamená rodinných príslušníkov. V čase pandémie je prínosom, ktorý preváži nevyhnutnú investíciu práve možnosť zamedziť fyzickému stretávaniu sa ľudí a v konečnom dôsledku stojí za zamyslenie aj iný uhol pohľadu či nepripravenosť v tomto smere, teda v nedostatočnom zabezpečení chodu parlamentu nebude koniec koncov pre štát oveľa finančne nákladnejšia, ako je zmieňovaných 70-tisíc eur, potrebných na technické zabezpečenie online rokovaní a ich prenosov. Z dlhšieho časového hľadiska môže byť táto varianta rokovaní dokonca aj výhodnejšia - úspora financií na ubytovanie, cestovanie a s tým spojené šetrenie životného prostredia.
Možno stojí za to pozrieť sa na návrh aj z tohto uhla pohľadu a zamyslieť sa a odobriť ho aj v zmysle takéhoto širokého kontextu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len v skratke, lebo v podstate všetko, čo som chcel povedať, tak už bolo povedané, ale kľúčové, čo chcem povedať, je, že žiadna regula, čo ich spravíme 6, 10, 20, čo aj by sme strážnika postavili na detské ihrisko, tak nezabezpečí, že sa dieťa nezraní. Ja som vyrastal na betónových ihriskách v sedemdesiatych rokoch, nikto nič nereguloval, nás regulovali rodičia. To je všetko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tak hlavne pánovi Svrčkovi. A skúsime sa do toho pustiť. A tá moja poznámka bola, že otvoriť diskusiu, takže ďakujem pekne. A tuto na kolegov na pravom boku, to snáď ani nemá zmysel reagovať. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja sa pokúsim trošku tak z takého pohľadu skúseností z iných krajín vám tu k téme niečo povedať, pretože technické a zákonné záležitosti určite dokonale predniesli a ešte prednesú kolegovia.
Tak prvou krajinou, ktorá začala používať evidenčné číslo vozidla, bolo Francúzsko v roku 1893. O tri roky neskôr ich zaviedlo aj Nemecko a prvou krajinou, ktorá zaviedla národné registračné tabuľky, bolo Holandsko v roku 1898. Až do roku 1906 sa používalo obyčajné číslovanie, ktoré začínalo číslom jedna. V niektorých krajinách sa značky používajú dokonca aj na bicykloch. Značky boli historicky vyrábané z porcelánu, neskôr z kartónu, kože, plastu a údajne sa používal dokonca aj materiál zo sójových zŕn. Prístup k značkám, ku značkám ako takým je v rôznych krajinách rôzny. Napríklad v takom Dubaji vlastniť, vlastniť zname..., značku konkrétnu znamená prestíž. A je to teda že aj, aj dostatočne drahé.
Najdrahšie značky v Dubaji sú značky s číslami 1 až 10. A predstavte si, že tam pokiaľ si kúpite drahé auto a nekúpite si k nemu minimálne tak drahú značku, tak ako by ste v podstate tam nič neznamenali. Najdrahšia značka na svete, pre zaujímavosť, bola predaná za 14,3 mil. dolárov.
V Českej republike sa pri zmene vlastníka, pri zmene vlastníka vozidla značka zostáva s autom. Iba ak ide o značku na želanie, ktorú tam majú zavedenú, tak takisto ako u nás, tak tú si vlastník necháva. U nás táto možnosť nie je pri prepise. Od roku 2015 vozidlo, pri kúpe ojazdeného vozidla, hovorím stále o Čechách, nedostanete značku s vaším trvalým bydliskom, ale vám zostáva pôvodná značka. Ak však si túto značku chcete, chcete zmeniť na označenie vášho trvalého bydliska, tak musí značku nejakým spôsobom asi znehodnotiť a požiadať o vydanie novej značky, pretože normálnym postupom by ste, by značka ostala pôvodná. Tiež v Čechám majú zavedené rôzne registračné značky, napr. poznať písmeno F, písmeno V, písmeno R, ktoré napríklad značia športové, závodné automobily a majú aj, majú aj V ako veterán. Niečo podobné v podstate existuje aj u nás.
Vo Francúzsku od roku 2009 pribudol modrý krúžok, modrý prúžok na značke, ktorý zobrazuje región značky. K autu pridelená značka zostáva po celú dobu životnosti vozidla, teda aj pri zmene majiteľa sa nemení pri predaji ani pri zmene bydliska. Ak sa vlastník vozidla presťahuje, túto zmenu nahlási na príslušný úrad a tento mu jednoducho zašle nálepku, ktorý si vlastník na tú značku nalepí, a tá charakterizuje kraj, odkiaľ tá značka pochádza. Vozidlo teda môžete registrovať kdekoľvek vo Francúzsku bez ohľadu na bydlisko majiteľa vozidla.
V Nemecku od roku 2015 je zrušená povinnosť zmeniť značku pri zmene adresy. Majitelia vozidla sa sami rozhodujú, či si ponechajú pôvodnú značku, alebo požiadajú o pridelenie novej značky. Takže v podstate niečo, čo my sa snažíme zaviesť. Veľkým benefitom je vydávanie tzv. sezónnych značiek, ktoré sa používajú najmä na motocykle, kabriolety alebo prípadne aj na mobilné domy, ktoré sa prevádzkujú alebo fungujú sezónne.
Za identifikačným číslom značky je prvý a posledný mesiac obdobia platnosti značky označený jeden na druhom a oddelený vodorovnou čiarou. Sezónne značky sa môžu používať od 2 do 11 mesiacov a aj cestná daň a poistenie sa platí potom aj kvótne.
Vo Veľkej Británii je možné si kúpiť alebo vydražiť na aukcii osobnú značku od, od miestneho cestného úradu alebo od súkromníka, ktorý tú značku vlastní. Na značkách je aj rok, v ktorom bola značka vydaná, a táto značka sa viaže na auto. Ak sa vozidlo začne používať v inej časti krajiny, ako kde bolo registrované, nie je nutné ho preregistrovať, takisto aj ako pri zmene vlastníka. Zmena je možná iba vtedy, ak ide o vlastnú značku.
Vo Švajčiarsku sa značky prideľujú majiteľovi, a nie autu. Ak vlastník zmení auto, značka sa nemení a značky sa môžu hneď pripevniť na nové auto. Poisťovňa tam musí byť o tejto situácii akurát informovaná. Ak majiteľ už nemá registrované vozidlo, značky sa vrátia vydávajúcemu orgánu. Vrátené značky sa po určitej dobe vrátia späť do obehu v závislosti od kraja, pretože v každom kraji a kantóne je situácia rôzna. V Ženeve sú prideľované napríklad nové značky a so značkami, ktoré majú päť a viac znakov, sa dokonca môže obchodovať vo Švajčiarsku. A značky, ktoré majú jeden až štyri znaky, tak tie môžme iba dediť.
No ja si osobne myslím, že keď už sa zaoberáme takouto zmenou zákona, možno by sme mali hľadieť aj do budúcnosti. Nie je nutné, že teraz v podstate otvoriť aj debatu o nejakých ďalších veciach a budúcnosť asi je v digitálnych značkách, ktoré sa už testujú v niektorých štátoch Ameriky, napr. v Texase, v Arizone, a takisto aj v Dubaji. Tie značky majú potom takú výhodu, že poskytujú aj ďalšie informácie, nielen, nielen to, to vlastné evidenčné číslo, a asi by bolo fajn, keby sme sa začali takýmito možnosťami modernými zaoberať aj už na Slovensku.
Ďalšia vec, o ktorej by bolo dobré otvoriť diskusiu, a je systém registratúry. My sme, v podstate asi tri krajiny sú v Európskej únii, v ktorých, kde registráciu vykonáva polícia. Diskusiu na túto tému by sme mohli tiež teda otvoriť a začať sa, začať sa ňou zaoberať.
Toľko som teda chcel len pre porovnanie uviesť, aby ste mali taký základný prehľad, že v podstate na Slovensku sa držíme starého, starého modelu a je naozaj najvyšší čas ho modernizovať.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyňa vyčerpala obsah v podstate príspevku, ktorý som chcel povedať ja, len sa chcem spýtať pána Mihála, že dokedy sa chce, pardon, pána, pána Richtera, dokedy sa chce vyhovárať na vládu, ktorá tu bola pred desiatimi rokmi.

Ďakujem za slovo. Ja veľmi vítam túto zmenu alebo tento návrh zmeny zákona. Ja sa priznám, že som ani nevedel, že neexistuje možnosť na II. stupni takýmto spôsobom, takéhoto spôsobu vzdelania.
Ako športovec predovšetkým to vítam, pretože to umožní aj aktívne športujúcim deťom, ktoré to so športom myslia, myslia trošku vážnejšie, otvorí to dvere. Viem z osobnej skúsenosti, že v Čechách toto využívajú športujúce deti, túto formu vzdelávania, a veľmi sa teším, že aj pán predseda Vašečka je podpísaný pod týmto zákonom, lebo ide o v podstate liberalizujúci prvok.
Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel uviesť na pravú mieru kritiku výdavkov na šport v kapitole, v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva. Prosím vás pekne, uvedomme si, že výdavky na Slovensku na šport predstavujú 30 eur na hlavu, na jedného obyvateľa. Čo je, v porovnaní s európskymi krajinami sme úplne niekde že na chvoste. V Česku výdavky na šport predstavujú zhruba 70 eur, pričom vo Švajčiarsku, Francúzsku je to zhruba 300 eur, vo Fínsku nejakých 150 eur a my máme, opakujem, výdavky pri 150 miliónoch rozpočtovaných 30 eur na jedného obyvateľa. Toto vôbec nie je že na kritiku, to je na kritiku takú, že tieto výdavky by sa mali ešte navýšiť.
Ďalšia skutočnosť je tá, že po vašich vládach, osemročného bačovania SMER-u, tu ostal dlh na športovej infraštruktúre vo výške pol miliardy eur. My máme dlh na športovej infraštruktúre pol miliardy eur! A toto ste tu zanechali vy! Takže 150 mil. eur, ktorých je rozpočtovaných na šport, je veľmi málo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel len kolegom v krátkosti k tomuto, k tejto novele zákone povedať, že pokiaľ by nebola prijatá, tak hrozí, že naši športovci nebudú môcť sa zúčastňovať medzinárodných podujatí, a to je asi taká celá osnova tejto celej zmeny, ktorú podávame. Ďakujem.