Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Maroš, si takmer komplet povedal to, čo som chcel, mal pripravené, tak v podstate sa budem asi len po tebe opakovať.
Tu sme videli vystúpenie, jedno kompetentné vystúpenie jedného z najschopnejších členov vlády. Niekoľko desiatok argumentov, argumentov (rečník si odkašľal), pardon, a voči tomu vystúpenie pána Fica. Tak si len urobte všetci, čo ste počúvali, dojem. Mraky faktov proti, proti nechcem povedať čomu. Prázdnej reči. Ja chcem poďakovať pánovi ministrovi predovšetkým za jednu vec, ktorú málokto možno doceňuje a keby sa niečo také pánovi Ficovi podarilo, tak by trikrát obišiel Slovensko a chválil by sa a chválil, a to mám na mysli, to mám na mysli zastabilizovanie cien energie na dva roky. Toto je jedna obrovská vec, ktorá sa podarila a za toto ďakujem aj za všetky domácnosti.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie. Úplne sa so všetkým stotožňujem. Všetky a akékoľvek opatrenia v súčasnosti, ktoré zjednodušia podnikateľom a zamestnávateľom na Slovensku život, si dovolím povedať, že sú aktuálne životne dôležité pre naše hospodárstvo. Určite ste zachytili, minulý týždeň boli aj prezentované odhady ekonomického rastu eurozóny, ale nielen eurozóny aj ÚSA ako hlavných ekonomík sveta. Ideme do zlých časov. Hospodársky rast eurozóny sa odhaduje na polovičku HDP voči minulému roku a práve takéto opatrenia sú, ako som povedal na začiatku, životne dôležité pre naše hospodárstvo na rozdiel od narábania a šermovania so zvyšovaním daní, ktoré určite teraz, teraz počúvame priehrštia, a tieto opatrenia, naopak, škodia ekonomickému rastu, brzdia ho a my potrebujeme všetko možné a nemožné práve aj v takýchto dielčích, nenápadných opatreniach, aby sme uľahčili všetkým podnikateľom na Slovensku život.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Rišo, Rišo, ja nejak proste stále vnímam a cítim, že vy proste viete, že ste to upiekli narýchlo a že to nie je bohviečo a že to bude treba opravovať. V podstate aj oceňujem tvoje slová, ktoré si tu mal v príspevku, že veru tie, to vzdelávanie tam veľmo nemá čo hľadať. Vlastne sám potvrdzuješ, že ten návrh bude potrebovať zásadné korekcie.
Ale musím tiež povedať, že aj vystúpenie ministra financií dneska na klube, myslím, že bolo veľmi korektné a veľmi sa mi páčilo, a myslím, že v kľudnej diskusii sme sa nejakým spôsobom trošku pohli. A ja teraz teda sa budem nádejať, že čo najrýchlejšie pristúpime k poriadnej, k poriadnemu prepracovaniu a novelizácii tohoto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, ja by som vás len chcel úplne v kľude a v dobrom presvedčiť, že toto, aspoň z môjho pohľadu a som presvedčený aj zo strany SaS, rozhodne nie je žiadny ideologický spor a že nikto tu nechce poškodzovať rodiny. My jednoducho máme voči tomuto zákonu vážne výhrady, jednak preto, že bol napísaný narýchlo, je takýmto zrýchleným konaním prijímaný, máme k nemu vecné výhrady, je podľa nás zle vymyslené financovanie, až tak zle, že v konečnom dôsledku si túto pomoc zaplatia samy tieto rodiny. A toto všetko dokazuje fakt, že už sami pripravujete novelu tohoto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán minister, ja som sa v rámci programu volebného SaS venoval prioritne voľnočasovým poukazom, takže veľmi dobre poznám nastavenie systému, financovanie systému, ktoré sme pripravili, ako to funguje. Dva roky sme pracovali v podstate už na ministerstve školstva na obslužnej aplikácii. Všetky tieto naše v podstate štvorročné, toto štvorročné úsilie ste dostal na podnose od pracovníkov sekcie športu ministerstva školstva a neakceptovali ste že z toho nič, že úplne že nič. Mali ste sedem stretnutí s riaditeľom sekcie športu, s riaditeľom sekcie základných škôl a, samozrejme, so štátnym tajomníkom. Boli ste dokonca na dvoch, ak mám dobrú informáciu, obedoch so štátnym tajomníkom pre šport, kde ste toto riešili, a nič ste z našich, z našich poznatkov neakceptovali.
Takže je mi to veľmi ľúto. Toto čo, tento paškvil, čo ste upiekli, tak si ho aj tuto s odnožou fašistov zjedzte.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcel dotknúť časti, časti voľnočasových poukazov a konkrétne, konkrétne zdrojov financovania. S Ivanom Husárom sme dva roky veľmi poctivo pracovali na financovaní voľnočasových poukazov ako jednej, jednej z častí volebného programu strany Sloboda a Solidarita. Napočítali sme zhruba 350 miliónov eur, ktoré sa nachádzajú v súčasnom systéme financovania rôznych, rôznych voľnočasových aktivít vrátane krúžkov, centier voľného času, športu a tak ďalej a tak ďalej. Tieto peniaze sú roztrúsené, roztrúsené v systéme, stačilo by ich odtiaľ iba zobrať a nemuseli by sme zaťažovať mestá a obce úplne nezmyselnými 500 miliónami, ktoré spôsobia len to, že z jedného vrecka peniaze vytiahneme a do druhého vrecka ich vložíme. Obce navýšia miestne dane, navýšia poplatky za smeti, navýšia školné. Takže my vlastne vytiahneme týmto opatrením alebo týmito, týmto nápočtom voľnočasových poukazov peniaze z vrecák ľudí a dáme im nejakú, nejakú pohľadávku za poukazom. Okrem iného to bude mať, domnievam sa, veľmi vážny dopad na financovanie športových klubov v obciach. Samosprávy sú, sú majoritným zdrojom financovania športových klubov. Toto voľnočasový poukaz v tomto paškvile doslova nenahradí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja len, pán kolega Čepček, na dovysvetlenie, aby bolo teda zrejmé, že o čo, o čo sa tu hrá. Obal je pekný, podpora detí, podpora rodín, aby mali viac peňazí na trávenie voľného času – športu, kultúru, voľnočasových aktivít, ale ten zásadný a kardinálny problém je vo financovaní. Ak zoberiete mestám peniaze, tak čo spravia? To, čo ste tu hovoril, že školy nemajú peniaze a tak ďalej, tak mestá na školy budú mať ešte menej peňazí. Tak čo mestá spravia? Zvýšia dane a prestanú, druhý krok súčasný, prestanú financovať voľný čas detí v meste, športové kluby a tak ďalej. Samosprávy sú nosným financovateľom športových klubov. To asi všetci už možno dobre vieme. Takže kde budú škrtiť? Na tomto. Takže preto tento zákon je proste nedomyslený ako v zásadnom spôsobe financovania.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Marián, ja by som chcel sa dotknúť jednej časti tvojho prejavu, kde si hovoril v podstate o zavádzaní zo strany ministra financií. Ako toto mňa osobne veľmi mrzí, že zavádzanie a klamanie sa stalo v podstate pracovnou metódou, lebo určite, a to potvrdzujem, nie je pravda, že by ministerstvo školstva nekomunikovalo v tejto veci voľnočasových poukazov s ministerstvom financií. Potvrdzujem, že bolo niekoľko stretnutí na túto tému, boli vznesené vážne pripomienky k tomuto návrhu. Veď nakoniec voľnočasové poukazy je súčasť volebného programu strany SaS. Osobne som na nich asi dva roky pracoval. Ale tento rýchlo vykvasený návrh, ktorý bol doslova, doslova sprznený, nemôžeme nijak podporiť a neobávam sa, že nie je možné ani napravovať pozmeňovacími návrhmi ako dve kardinálne chyby, ktoré, alebo má to niekoľko kardinálnych chýb.
Jedna z nich je teda, že je úplne inak postavené financovanie, než, než ktoré by stálo na pevných nohách a ktoré sme mali pripravené, ktoré bolo pripomienkované. A už kopec vecí, ktoré si v tvojej v rozprave zmienil, kde mraky faktických, faktických nedostatkov, ktoré ukáže, ktoré vyplaví prax, to vyplaví jednoducho prax a potom napravovať tento, tento, túto rýchlokvasku alebo tento zákon, no to bude že obrovská robota. Teraz urobiť na to pozmeňovák, to by bolo asi že týždeň intenzívnej práce, lebo je tam také množstvo zlých ustanovení. Spomeniem len financovanie vzdelávania. To je že úplne nepochopenie princípu voľnočasových poukazov. To je proste vydanie, vykročenie úplne zlým smerom a znegovanie, znegovanie významu voľnočasových poukazov, ktoré majú slúžiť na voľný čas, šport, kultúru.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ono, jak som sa dozvedel, takže už je to tradičné na tom školskom výbore, že sa tam vedie kultivovaná diskusia. Určite na tom majú zásluhu všetci predsedovia - aj súčasní, aj predchádzajúci.
A, Jožko, tomu, k tomu, čo som zmieňoval tie rebríčky, to sú jednoducho fakty, kde sa tie školy nachádzajú. To neni kritika toho, že by sa zle hospodárilo alebo nebodaj že by sám robili nejaké podvody, ale to je jednoducho prostý fakt. To je niečo podobné, ako keď športovec sa pripravuje na súťaž a robí, robí to tak, ako to vie. Tí jeho tréneri to robia tak, ako to vedia, tak ako sú zvyknutí, a príde potom ten športovec na súťaž, povedzme že napríklad na beh na sto metrov a skončí na ôsmom mieste. Proste jednoducho konštatovanie faktov. V takomto stave sa, žiaľ, to naše vysoké školstvo nachádza bez ohľadu na to teda, že ja som nikoho neobviňoval, že pácha nejakú nekalú činnosť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dnes rokovaný zákon o reforme vysokých škôl je už dlhodobo diskutovaný. Prvý, prvá zmienka a prvý draft, nástrel sa objavil už niekedy koncom roku 2020 a odvtedy sme prešli veľmi zložitou diskusiou, až sme sa dostali k dnešnej podobe, ktorá, ktorá, ktorú budeme schvaľovať.
V spoločnosti dlhodobo prevláda názor, že kvalita vysokých škôl na Slovenku nie je vysoká, prípadne že upadá. Ďalej počúvame z viacerých strán, že vysokú školu nájdete v každom druhom meste. Toto je z dôvodu, hlavne jedným z hlavných dôvodov, aj prečo vítam a podporujem túto legislatívnu a predovšetkým systémovú iniciatívu ministerstva školstva, ktorá má za cieľ túto situáciu zmeniť a prísť s riešeniami, ktoré zvýšia úroveň, kvalitu, atraktivitu a vnútorné procesy na našich školách.
Fakty hovoria jasne, 16 % študentov stredoškolákov odchádza na zahraničné vysoké školy. Často ide o tých najšikovnejších, ktorí nemajú problém s jazykovou bariérou a dokážu sa presadiť aj v zahraničí. Nebolo by vôbec problémom, že títo študenti idú do zahraničia, problém však je, že sa z tohoto zahraničia nevracajú späť. A práve o takýchto hodnotných ľudí potom naša krajina prichádza a sme o nich ochudobnení. Na základe prieskumu vzdelávacieho projektu Praxuj.sk, ktorý bol realizovaný v januári minulého roku, vyšlo, že až 60,6 % našich študentov v zahraničí sa už nep... neplánuje vrátiť domov.
Lákajú našich študentov v zahraničí kvalitné vysoké školy, pracovné príležitosti, možnosti kariérneho rastu, zlepšenia schopností a tak ďalej. Popri tomto sme svedkami, že slovenské vysoké školy sa príliš neumiestňujú v prestížnych svetových rebríčkoch. Takzvaný Šanghajský rebríček zverejňuje top tisíc univerzít, kde sa z našich univerzít umiestnila iba Univerzita Komenského, a to na zdieľanom 801. až 900. mieste.
Pre porovnanie - zo susedných krajín, z ktorých sa v tomto rebríčku objavuje až sedem univerzít z Českej republiky, desať z Poľska, štyri z Maďarska a trinásť z Rakúska, všetky tieto univerzity sú pred našou univerzitou.
Ďalší rebríček, ktorý sa volá Times Higher Education, v ňom sa umiestnilo osem vysokých škôl, osem slovenských univerzít, avšak všetky boli na tisíc a viac mieste.
Existuje aj rebríček QS World University Rankings, kde sa umiestnili štyri slovenské univerzity, zase na 650. až 700. mieste. Vo všetkých týchto rebríčkoch nás predbiehajú univerzity zo susedných krajín, ako som už zmienil.
Od začiatku tvorby reformy vysokých škôl som sledoval spoločenskú diskusiu, argumenty jednotlivých strán a som sa, sám som sa na výbore pýtal rektorov, aké navrhujú riešenia, aby sme zabránili odlivu mladých, nádejných a talentovaných študentov do zahraničia, a prečo majú slovenské univerzity podľa nich problém umiestňovať sa na lepších pozíciách v svetových rankingoch a hodnoteniach. Nepočul som jasnú odpoveď. Jedinou odpoveďou bolo, že zrejme v Čechách majú lepšie kampusy. Skutočne takúto odpoveď som dostal od jedného slovenského rektora. Na otázku, prečo naši študenti odchádzajú masívne do zahraničia a prečo je pre nich lukratívne štúdium v zahraničí, ešte raz, odpoveď znela, asi majú v Čechách krajšie kampusy!
Táto reforma vysokých škôl je v mnohých oblastiach inšpirovaná vyspelými európskymi krajinami, ako je Rakúsko, Francúzsko či Veľká Británia, a som presvedčený, že prináša mnoho riešení, ktoré môžu dopomôcť k nášmu cieľu, a to dostať vzdelávanie na našich vysokých školách na európsku úroveň.
Veľmi ma mrzí, že diskusia o reforme vysokých škôl sa posunula do štádia, že časť spoločnosti si myslí, že jediným účelom reformy je obrať akademickú správu o slobodu. Toto jednoducho nie je pravda.
Rád by som predstavil ešte niekoľko riešení, ktorá táto reforma prináša.
1. Zavádzanie výkonnostných zmlúv. Výkonnostné zmluvy viazané na ciele a ukazovatele z dlhodobého zámeru, je to úplne nový spôsob, prostredníctvom ktorého bude časť štátnej dotácie pre vysoké školy poskytovaná na základe ich plnenia alebo neplnenia zmluvou dohodnutých merateľných ukazovateľov. Ide o formát navyšovania financií pre jednotlivé univerzity, ktoré so štátom podpíšu zmluvu, v ktorých sa zaviažu spĺňať určité kvalitatívne kritériá. Toto jeden zo spôsobov, ako univerzity môžu byť motivované vzdelávať v oboroch, ktoré majú zmysel a zohľadňujú aktuálne potreby trhu práce. Študent tým získa istotu, že sa v budúcnosti uplatní, a univerzita získa dodatočné prostriedky od štátu.
2. Funkčné miesta docentov a profesorov. Chceme pre naše deti, aby na slovenských univerzitách mali možnosť prednášať a vyučovať tí najlepší, a rovnako teda ľudia aj zo zahraničia. Aktuálny systém je však nastavený tak, že ak príde odborník zo zahraničia, ktorý je profesorom na zahraničnej univerzite, tak nezíska vedecko-pedagogický titul profesor na našich univerzitách. Ako toto je tiež veľmi zarážajúce a je to dôvod, prečo tu nemôžeme dostať kvalitných zahraničných profesorov.
Ak teda tu chceme dlhodobo zostať, musí si prejsť celý slovenský proces udeľovania titulov, ten zahraničný, zahraničný docent alebo profesor. Táto reforma preto upravuje tieto tzv. funkčné miesta a stanovuje minimálne celoštátne predpoklady na obsadzovanie funkčného miesta docenta a profesora a ruší viazanie funkčných miest na tituly.
3. Financovanie na základe kvality. Tak ako aj v biznise, aj na vysokých školách vieme tých kvalitných motivovať finančne. Kvalitné univerzity tak dostanú viac financií, aby mali priestor ešte viac sa rozvíjať a napredovať. Práve takýto krok môže byť spúšťačom kvalitnejších výstupov, lepšieho vzdelania a výskumu aj u slabších univerzít, keď budú vedieť, že za väčšiu kvalitu budú viac finančne ohodnotené. Kvalitné vzdelanie bude následne produkovať kvalitnejších ľudí pre trh práce.
4. Systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl. Verejné vysoké školy dostávajú financie z verejných zdrojov, preto je logické a zároveň namieste mať záujem na tom, aby boli čo najkvalitnejšie vo výučbe, ale aj efektívne v rozhodovacích procesoch. Touto reformou sa upravuje zloženie správnych rád. Opäť sa reformou vraciame k určeniu, že rektor môže byť vo funkcii na tej istej škole len dve funkčné obdobia po sebe, mení sa aj pôsobnosť akademických senátov. Cieľom tejto reformy je aj zvýšiť transparentnosť pri obsadzovaní funkcií. Člen správnej rady vysokej školy, rektor a dekan.
5. Skrátenie externého štúdia. Externé štúdium bude trvať rovnako päť rokov, ako dnes trvá denné. Takto to funguje aj v zahraničí.
Reforma obsahuje aj mnohé ďalšie riešenia zamerané na zvyšovanie kvality slovenského vysokého školstva, ako aj legislatívnotechnické úpravy, s ktorými sa každý mohol oboznámiť v predloženom materiáli.
Záverom chcem ešte raz vyjadriť veľkú podporu tomuto návrhu. Verím, že posunie slovenské vysoké školstvo smerom kupredu, smerom ku kvalite a že nebudeme musieť bývať v budúcnosti svedkami toho, že nám celé ročníky, áno, že úplne celý ročník maturantov z gymnázia odíde študovať do zahraničia.
A toto sa, vážení kolegovia, stáva. Preto túto reformu jednoznačne podporujem.
Ďakujem.