Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som teda vystúpil k tomuto, k tejto novelizácii, ktorú predkladajú kolegovia poslanci Národnej rady. V prvom rade pri návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vlastne vydanie zákona, ktorým sa mení zákon 504/2013 o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, snažia sa touto novelizáciou riešiť to, že na Slovensku v jednotlivých častiach Slovenska je reálny problém s tým, že niektorí vlastníci sa nevedia dostať k svojim reálnym pozemkom.
Musím povedať, že sú to, sú to situácie, ktoré sú individuálne v rámci celého Slovenska. Ja napríklad zo stredného Slovenska, my toto nepociťujeme, lebo u nás poľnohospodárske podniky, ktoré sú, a pokiaľ napríklad požiada nejaký vlastník alebo malý farmár o vydanie týchto pozemkov, lebo tam chce hospodáriť sám, tak nie je s týmto žiaden problém. Práveže naopak, poľnohospodári, s ktorými som sa rozprával, či napríklad z regiónu Topoľčian, Nitry, hovorili o tom, že by boli radi, keby prišli mladí nejakí farmári, teda poľnohospodári a tieto pozemky by si chceli nejakým spôsobom vyňať a začať nejakým spôsobom fungovať.
Čo sa týka ale tej, toho samotného poslaneckého návrhu, ten je jeden a na druhej strane pani kolegyňa predložila k tomu aj pozmeňovací návrh. Ja si osobne myslím, že takéto, takéto kúskovanie tohto zákona v situácii, keď ministerstvo pôdohospodárstva pripravuje novelizáciu vo svojom rezorte v rámci tohto zákona, kde už bolo aj v decembri minulého roka veľké rokovanie so všetkými zainteresovanými organizáciami, či to bolo SPPK, alebo ďalšie, ďalšie poľnohospodárske a potravinárske subjekty, ktoré majú čo k tomu povedať. Preto si myslím, že tento návrh ako taký je nekoncepčný a nesystémový, lebo vypicháva len jednu vec. A ja som skôr považoval za to, že koaliční poslanci budú práveže s ministerstvom intenzívne rokovať a hľadať riešenie na to, aby čo najrýchlejšie urýchlili novelizáciu tohto zákona.
Ja si myslím, že je to strašne individuálne, ale všetci dobre vieme, že aj v čase krízy, ktorú teraz tu zažívame, tento návrh ja považujem za nedostatočný a nekvalitný. Zas treba povedať, že tento návrh bol riešený bez akejkoľvek odbornej, odbornej diskusie a širšej diskusie, kde by sa vytvoril väčší časový, časový priestor, a myslím si, že toto je chyba a hlavne s odôvodnením s tým, že samotné ministerstvo chystá veľkú novelizáciu tohto zákona.
Pôvodný návrh tohto zákona, táto novelizácia vlastne menila v § 12 ods. 4 a potom vypúšťala následne v § 13 ods. 2 a 3 a to bola jedna časť. A teraz vlastne kolegyňa predložila pozmeňovací návrh, kde v § 12 ods. 4 je nejaká zmena. A tu chcem upozorniť v závere tohto odseku, citujem z pozmeňovacieho návrhu v poslednej vete: "Ak vlastník pred uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku podľa prvej vety, oznámi túto skutočnosť užívateľovi do šiestich mesiacov od dňa doručenia návrhu." Nakoľko som si to dával pozerať viacerým, ktorí aj sú právnici a majú s týmto skúsenosti, tvrdia, že táto posledná veta je zlá. Je tam rozpor v tom, že či sa to berie ako len oznámenie alebo ako výpoveď. Je tam v tomto právna neistota. A hovoria o tom, že pravdepodobne aj tak tam bude musieť ísť, ísť k tomuto výpoveď. Čiže z hľadiska, z hľadiska právneho výkladu je tam o tomto neistota.
A dovoľte mi potom ešte, v § 13 sa vlastne následne vypúšťa ods. 2, ale ten sa nahrádza potom ďalším odsekom, a to je ods. vlastne nanovo 2, ktorý je vlastne pôvodný ods. 3, kde chcem povedať, že posledná veta k 1. novembru, čiže je tam ročná výpovedná lehota v rámci, v rámci toho, tej zmeny. Tu chcem upozorniť a toto môže spôsobiť, toto môže spôsobiť veľký problém, a to je ten, že ak ide pri ročnej výpovednej lehote, ak ide o pozemok, ktorý je zaradený do viacročného záväzku podľa osobitného predpisu vlády 75/2015, to sa jedná o rôzne environmentálne záväzky, čiže sú, je požadovaná, týmto spôsobom, keď tam je ročná výpovedná lehota pri rôznych environmentálnych záväzkoch, ktoré trvajú päť až sedem rokov, sa tieto podpory, ktoré sú podporované pri týchto environmentálnych záväzkoch, pri ročnej výpovednej lehote sa zablokuje prístup k týmto podporám, lebo vlastne bude ročná výpovedná lehota. A ten kto má rôzny environmentálny projekt, na ktorý dostáva aj nejaké rôzne dotácie, má tam viazanosť päť až sedem rokov aj z hľadiska nájmu týchto pozemkov a v prípade, že by mu niekto vypovedal s ročnou výpovednou lehotou čo len malú časť toho pozemku, tak v tom prípade mu padne celý projekt a bude musieť vrátiť peniaze nielen v danom roku, ale za to celé obdobie. Čiže tuto upozorňujem, toto je tiež podľa mňa, tuto si môžme naraziť, čiže tuto je tiež dosť veľký problém.
A ja si osobne myslím, že v rámci tých jednotlivých bodov, ktoré som aj spomenul, môže dôjsť to zamýšľanie toho pozmeňovacieho a tej novelizácie, ako možnože je dobrý, hej. Akože myslíte to dobre, však myslíme to všetci dobre, že chceme, aby tí vlastníci sa dostali k tým svojim pozemkom, ale práveže tuto sa skôr obávam toho, že ten cieľ, ktorý je sledovaný, že aby sa nejakí začínajúci poľnohospodári, malí poľnohospodári dostali k nejakým pozemkom, môže spôsobiť to, že v prípade tej ročnej výpovednej lehoty aj k tomu, že ten vlastník sa bude vedieť rozhodnúť o tom, že teda ja vypoviem tomu napríklad poľnohospodárovi, ktorý má prenajaté tieto poľnohospodárske pozemky a má výmeru 3-tisíc hektárov, a ja mu to, mám tam nejakých 100 hektárov, ja mu to vypoviem s ročnou výpovednou lehotou a pôjdem to, pôjdem to prenajať niekomu inému. No viete, jak sa budú správať tí vlastníci? Budú sa správať takým spôsobom, že pôjdu po cene. A ja si myslím, že toto spôsobí to, že k týmto pozemkom sa zas dostanú zahraniční podnikatelia, poľnohospodári, ktorí proste nemajú problém preplatiť tieto peniaze, že namiesto toho slovenského malého začínajúceho poľnohospodára, ktorý by dal za ten hektár, môže 30, 40, 50, 60 euro, tak príde nejaký Dán, Nemec, Rakúšak, ktorý dá proste 120, 150, 200 a preplatí, a podľa mňa spôsobí toto skôr opačný efekt, ako je pôvodne myslený.
A môžem povedať aj skúsenosti zo Slovenska, kde napríklad rôzne samosprávy, ako napríklad mesto Trnava, resp. Rimavská Sobota, ktorá takýmto spôsobom išla prenajať poľnohospodárske pozemky, došlo k tomu, že proste zahraniční veľkí, veľkí poľnohospodári to preplatili a išli iba po cene. A toto je podľa mňa veľké ohrozenie. Preto si myslím, že daná novelizácia, jej pôvodný zámer bol možnože dobrý, ale ten reálny skutok v praxi bude úplne iný. A ja si myslím, že tuto je potrebné, aby sa spravila komplexná novelizácia, ktorú chystá aj ministerstvo pôdohospodárstva, a nielen vypichovať jednotlivé časti z tohto zákona 504/2003. Takže ja budem odporúčať nášmu poslaneckému klubu, aby sa pri tomto, tejto novelizácii zdržal.
Ďakujem veľmi pekne.
