Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja teda vyjadril k tejto, k zmene tohto vládneho návrhu zákona.
V prvom rade mi dovoľte na základe aj niektorých vystúpení týchto kolegov, niektorých tuto v pléne, a aj s tým, že čo počúvam na verejnosti, že mám takú aj obavu do budúcnosti, lebo ja tu počúvam a dostávam informácie o tom, že niektorí naši kolegovia poslanci a politici by boli najlepšie na tom, keby sa úplne všetko dovážalo na Slovensko, keby sme tu nič nepestovali, nič nechovali, že však dovezieme si z iných krajín. Myslím si, že toto je úplne zlý postoj a určite toto v prvom rade ukázala, ukázala aj COVID pandémia minulý rok, kde proste už pomaly iné krajiny Európskej únie, odkiaľ sa sem dováža, či Francúzsko, Holandsko, Nemecko, alebo ďalšie krajiny, postupne chceli obmedzovať dovoz potravín a tovaru ku nám na Slovensko a možnože keby to pretrvávalo dlhšie a situácia by bola ale ešte horšia, tak, bohužiaľ, by sme sem nedostali nejaké základné komodity, lebo nie sme v tom sebestační.
Toto je veľká výstraha pre nás a podľa mňa mali by sme sa aj týmto zaoberať, aby takíto nejakí politici, ktorí sú tu, nezapríčinili to, že do budúcnosti fakt reálne sa tu na Slovensku nič nebude pestovať, chovať, lebo niekedy na niektorých krokoch vedenia ministerstva pôdohospodárstva mám pocit, že to práveže takto chcú.
Poďme ale k tomuto zákonu 91/2019 o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Najprv by som zhrnul celý tento proces tejto novelizácie tohto zákona kvôli tomu, že mali sme, mali sme možnosť už niekoľko mesiacov toto vnímať. Išlo to do prvého čítania, kde úplne na začiatku ide vlastne o to, že máme transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ zo 17. apríla 2019, kde nás teda žiadajú transponovať uvedenú smernicu do 1. mája 2021, ale uplatniť ju najneskôr do 1. novembra 2021. Toto chcela od nás Európska rada, Komisia, a bolo tam osem bodov. Myslím si, že keby sme transponovali túto smernicu v takom stave, ako nás žiadala Európska komisia, nemali by voči tomu výhrady ani tí potravinári, ani ostatní, ktorí teraz okolo toho veľmi intenzívne komunikovali.
Celý proces, ktorý bol, vy, ktorí ste tu, ktorí tu sedíte a ktorí ste vnímali túto novelizáciu tohto zákona, tak pri prvom čítaní, keď sme o tom hlasovali, my sme sa v opozícii asi všetci zdržali alebo boli proti tomu, lebo sme nevedeli vôbec, v akom konečnom dôsledku to dopadne. Pred mesiacom, keď bola predchádzajúca schôdza tuto, tak sme tu dostali na stôl množstvo pozmeňovacích návrhov. Jednak to bolo zo strany SME RODINA, pán predseda výboru, sa mi zdá, niečo navrhoval, neviem, či aj pani kolegyňa Halgašová zo SaS-ky niečo nenavrhovala, a nakoniec, nakoniec za OĽANO, sa mi zdá, že pán Zajačik spolu s pánom ministrom na tlačovke pred rokovaním o tomto bode oznamovali ďalší nejaký pozmeňujúci návrh. Bol v tom neskutočný chaos, bordel, ani sme nevedeli vlastne, o čom ideme rokovať a čo v konečnom dôsledku bude novelizované, čo vypadne z tohto zákona a čo tam nakoniec bude.
Nakoniec po, by som povedal, takej možno menšej koaličnej kríze aj v rámci tohto, tohto zákona sa predmetný, predmetné druhé čítanie o tomto zákone stiahlo a máme ho tu teraz na stole. Bohužiaľ, realita na tejto schôdzi je taká istá, že nevedeli sme, ako to v konečnom dôsledku bude. Mali sme možnosť vidieť slovenskú SPPK, následne aj pekárov a ďalšie, ďalšie združenia, ktoré k tomu aktívne vystupovali, mali tlačové konferencie a upozorňovali rezort a, samozrejme, aj nás tu v pléne, aby sme si dali pozor, aby sme neschválili túto novelizáciu tak, ako je navrhovaná v pôvodnom znení.
Realita je teraz taká, že teraz o tom rokujeme tu v pléne a pred zhruba asi hodinou, ak mám, ak si dobre pamätám, sme dostali pozmeňovací návrh, ktorý vzišiel z radov koalície, kde sa teda pravdepodobne všetky štyri koaličné strany dohodli na tom, ako chcú pozmeniť, resp. finálne schváliť tento zákon v druhom čítaní. Je tam viacero vecí, s ktorými aj súhlasíme, ale na ktoré máme ešte otázky, na ktoré sme ešte do tejto chvíle nedostali odpoveď.
Vypúšťajú sa, ak teda mám dobrú informáciu, nebude možné, nebude možné predávať potraviny, resp. produkty v obchodných reťazcoch pod nákupné ceny. Pevne verím, že toto tam zostáva.
Zostávajú tam aj logistické poplatky do výšky 3 %, to dúfam, že to tam tak aj je. Toto je, myslím si, že dobré, treba to zachovať. Bolo by zlé, keby sa tieto logistické poplatky zrušili, resp. by sa dali neobmedzene bez nejakého percenta.
Samozrejme, otázne je zákaz predaja pod ekonomicky oprávnené náklady. Tu dostávam informácie, neviem sa k tomu presne ešte vyjadriť, ešte s kolegami na to hľadáme náš postoj, nakoľko je to zlé, lebo, samozrejme, reťazce budú určite tlačiť, ale na druhej strane, či vieme nejakým spôsobom, alebo prečo musíme takto to zadefinovať v rámci tejto novelizácie, toto by ma zaujímalo, pán predseda výboru, ak by si potom mohol vo svojom vystúpení k tomu zaujať ešte stanovisko.
No a myslím si, že dosť taký vážny problém a čo budeme ešte určite tu dnes otvárať aj viacerí, je samotná splatnosť a na základe čoho bude táto splatnosť vykonaná. Je, otázne je, či to bude na základe vystavenej faktúry, alebo to bude na základe dodania tovaru. Poviem úplný príklad. Tak ako to bolo ešte dávno v minulosti, pekár každý deň dovážal do obchodného reťazca rožky, pečivo a všetky, všetky produkty, ktoré v noci napiekol, ráno o piatej to doviezol do reťazca, o šiestej otvoril reťazec a začal predávať. O desiatej, o jedenástej mal všetko už predané. Bohužiaľ, realita vtedy bola taká, že reálne ten pekár sa k tým finančným prostriedkom za tú platbu za to dodanie tovaru dostal až pomaly o mesiac, mesiac a pol. Tuto reťazce veľakrát tlačili a definovali aj to, aby napríklad pekár vystavoval raz mesačne faktúru, čo je podľa mňa úplný nezmysel, keď všetci dobre vieme, že každý deň, keď dodá tovar, tak hneď ten reťazec má z toho finančné prostriedky.
Tu chcem upozorniť aj predsedu výboru, že existuje aj legislatíva Európskej únie, ktorá hovorí o dvoch podmienkach splatnosti. Jedna je na základe dodacieho listu a druhá je na základe faktúry. Je to na členskom štáte, ako si vybere túto splatnosť, ale možnože je na zvážení pri tom pozmeňovacom návrhu, ktorý máte už spravený, je, že na základe dodania, dodania tovaru a vystavenia faktúry do pätnástich dní, aby nedochádzalo k tomu, aby sme nezamedzili tomu, že teda, alebo resp. aby netlačili tie jednotlivé obchodné reťazce na to, že zase to nejakým spôsobom obchádzali a tlačili týchto našich potravinárov k tomu, že tie splatnosti tam budú sa nejakým spôsobom umelo zbytočne predlžovať. Pevne verím, že kolega potom predstaví celý pozmeňovák aj s týmito jednotlivými bodmi, ktoré trápia poľnohospodárov a potravinárov na Slovensku.
A dovoľte mi, kolegovia, úplne na záver taký, taký príklad z praxe, ako funguje, keď sa bavíme o pekárňach a obchodných, obchodných domoch, písal to pekár v nejakej časti Slovenska, ktorý dodáva do jedného obchodného reťazca: "Nakoľko náklady v pekárni v horizonte cca posledných dvoch rokoch pomerne dramaticky rástli, tak som oslovil obchodný reťazec so žiadosťou o zmenu dodávateľských cien. Samozrejme, ich vôľu na úpravu cien bola, ich vôľa bola minimálna a moja argumentácia nebola vypočutá aj s tým, že som hovoril o vstupných surovinách, ktoré sa menia, je COVID, pandémia. Moja argumentácia vychádzala z toho, že ceny surovín rastú medziročne cca o 5 až 7 %, čo dramaticky menilo, teda dramaticky sa menila aj cena práce. Tuto problém nevideli obidve strany, ale skôr to, skôr sa to vnímal taký ako štandardný folklór okolo toho. Problém je, že ma ich nevôľa prinútila sa týmto celým zaoberať, že proste nedokázali mi vyjsť v ústrety a riešiť tieto dodávateľské ceny." Výsledkom zistenia, podotýkam, bolo to, že ceny, on ako pekár sa hýbe na hrane výrobných nákladov a predmetný obchodný reťazec má maržu okolo 80 až 90 %. To je realita dnešného stavu na Slovensku.
Ďakujem.
