Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán predseda výboru Jaroslav Karahuta, myslím si, že si veľmi vecne a odborne pomenoval problémy predkladaného dvanásťstranového pozmeňovacieho návrhu, kde niektorí koaliční poslanci chcú zmeniť toto ustanovenie v tomto zákone.
A ja poviem jednu vec, že pani Zemanová po sedemnástej, keď sa malo začať hlasovať a hlasovalo sa, prihlásila sa a dvomi minútami, kde povedala v úvode, že sa predloží tento pozmeňovací návrh, a povedala, že týmto pozmeňovacím návrhom idú riešiť najskôr zonáciu a až potom samotný prevod správy. Ale realita v tomto pozmeňovacom návrh je iná. V rámci TANAP-u, kde reorganizujú, čiže správa sa mení k 1. 4. 2020 (2022, pozn. red.), hovoria v TANAP-e, že sa to zmení, ale všetci dobre vieme, že v TANAP-e nie je spravená zonácia. Čiže si protirečia a klamú v danom pozmeňovacom návrhu.
Na druhej strane klamú aj v tom, že hovoria, že sa to nedotýka súkromných vlastníkov, ale dotýka. Však sa to dotýka v správe Slovenského pozemkového fondu nezistených vlastníkov. Čiže neriešia týmto pozmeňovacím návrhom to.
A ja by som chcel prostredníctvom tohto, tejto mojej faktickej hlavne apelovať na tých koaličných poslancov, ktorí sa možnože na poslednú chvíľu rozhodli, že podporia tento pozmeňovací návrh a túto reformu. Ale, kolegyne, kolegovia, to nie je reforma. My všetci sme za reformu národných parkov. My chceme, aby tie národné parky fungovali. Ale toto nemôžete robiť takýmto spôsobom. Nastavte to normálne a podporí to aj koalícia, aj opozícia.
Ale to, čo robíte týmto pozmeňovacím návrhom, nie je reforma národných parkov. A, bohužiaľ, realita bude taká, že fakt v skutočnosti ide len o to, aby tretí sektor a mimovládne organizácie mohli na veľakrát nezmyselné projekty čerpať milióny a milióny eur.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Obrátim sa na vás, aj keď ste neboli predtým. Bol kolega, ale mali ste možnože dať priestor päť minút na to, aby sa kolegovia mohli prihlásiť aj písomne, lebo niektorí možnože chceli vystúpiť dlhšie, 20 – 30 minút, to je len taká pripomienka, lebo každý mal možnosť sa prihlásiť iba 10 minút.
Ale ja budem veľmi krátky, lebo myslím si, že toto rozhodovanie alebo teda hlasovanie o tomto zákone je už rozhodnuté a, bohužiaľ, mrzí ma, že o národných parkoch rozhodujeme politicky a nie odborne a fakt, v skutočnosti tak, že chceme chrániť národné parky.
Kolegyne, kolegovia hlavne z koalície a vy predkladatelia tohto 12-stranového pozmeňovacieho návrhu, ja keď som pred otvorením rozpravy pred asi trištvrte hodinou, trištvrte hodinu – hodinu dozadu, keď bol výbor pre pôdohospodárstvo, bol na výbore, kde som videl predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, vášho koaličného partnera, ktorý si čerstvo vytlačil 12-stranový pozmeňovací návrh, ktorý bol zverejnený, neviem, okolo piatej alebo kedy bol zverejnený, a začal si ho študovať a písať a čítať a pozerať veci, ktoré sú v tomto pozmeňovacom návrhu... To je nonsens, to je neskutočné! Vy idete rozhodovať o národných parkoch, ktoré, ktorý cieľ ani v skutočnosti nie je taký, aký by mal byť, a my ideme dnes večer o tomto hlasovať.
Kolegyne, kolegovia, to, čo tu už bolo povedané jedným z predkladateľov pánom Gyimesim, ktorý nie je ani členom pre pôdohospo... pre, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ja som len zachytil, že je vášnivý poľovník, tak to je asi mandát na to, aby predkladal takúto, takúto novelizáciu. A, bohužiaľ, my sme to intenzívne v tej rozprave hovorili – aj koaliční, aj opoziční, aj predseda výboru pre pôdohospodárstvo, ktorý... Ďakujem za fotku, pán Gyimesi, som si všimol, že ste si ma odfotili, ďakujem. Ale ani jeden z nás, myslím si, že ktorí tu sedia a hlavne tí, ktorí počúvajú túto rozpravu, a verte, že túto rozpravu vníma a sleduje teraz na Slovensku veľa, veľmi veľa ľudí.
My sme za to, aby sa chránili národné parky, my všetci sme za to. Ale my sme, my sa pozeráme na to inak, my chceme, aby tie, tá zonácia a to všetko s tým spojené prebehla úplne iným spôsobom, lebo teraz to, čo vy nastavujete tým, že to schválite tak, ako to je teraz nastavené, tu ide čisto len o financie z plánu obnovy a možnože aj z nového programovacieho obdobia pre štátnu ochranu prírody, pre životné prostredie. A povedzme si, povedzme si na rovinu, že aj pre ten tretí sektor a mimovládne organizácie. Však sme mali možnosť vidieť medializovaných, ja neviem koľko, 50 mil. eur pre to bratislavské ochranárske združenie, ktoré dostalo desiatky miliónov eur na nezmyselné, ja poviem, veľakrát nezmyselné rôzne projekty, ktoré sa nedajú ani odsledovať a vôbec v konečnom dôsledku nič tým neriešia.
A toto je podľa mňa ten hlavný dôvod, lebo keby ste sledovali cieľ a to taký, že chcete spraviť fakt reformu národných parkov, nebudem sa opakovať o tom, že máme najväčšiu rozlohu národných parkov v rámci Európskej únie a ďalšie veci, ale začali by ste prvým krokom, ako som povedal, a to by ste, to by sa prehodnotili a, myslím, s tým súhlasíme všetci, aby sa prehodnotili všetky chránené územia národného a európskeho významu, aby sa prehodnotili chránené vtáčie územia, aby sa prehodnotila Natura 2000 na Slovensku. Vy týmto pozmeňovacím návrhom práveže, paradoxne, ešte rozširujete rozlohou národné parky. A je to tak, pani kolegyňa, je to tak.
Po druhé, treba vykonať revíziu všetkých deviatich národných parkov. Tak ako som povedal, treba ich vykonať podľa či už tých medzinárodných kritérií, alebo podľa nejakých vlastných, ktoré si nastavíme a zistíme, ktoré z tých deviatich národných parkov sú ešte národné parky a hlavne v akom objeme, v akej veľkosti. A potom následne by sme mohli, by sa mala vykonať zonácia v týchto národných parkoch a postupné vyvlastňovanie pozemkov, začať od päťky po štvorku, trojku dole, čiže postupnými krokmi. Myslím si, že týmto pozmeňovacím návrhom, ktorý takto schválite, len spôsobíte jeden veľký chaos.
Dámy a páni, tak ako som povedal, rozšíri sa veľkosť národných parkov, hovoríte o tom, že samotné prevody nastanú až po tej zonácii, ale hovoríte, napríklad pri TANAP-e to tak vôbec nie je. Tam dôjde k reorganizácii k 1. 4. 2020 (2022, pozn. red.) a tam sa prevádza táto správa tohto územia v rámci TANAP-u k 1. 4. 2022 a pokiaľ viem, tak v TANAP-e nie je spravená zonácia, nie je spravená zonácia. Takže si priamo pošliapavate a si protirečíte v tom, čo ste hovorili.
Ďalej, tak ako povedal predseda výboru, vypadli stade poľnohospodári s tým, že hovoríte o tom, že sa to nedotýka súkromných vlastníkov alebo nezistených vlastníkov, ale hovoríte tam o Slovenskom pozemkovom fonde. A ak viete dobre, tak Slovenský pozemkový fond spravuje neznámeho vlastníka, takže sa to dotýka aj týchto neznámych vlastníkov, ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Je to presne takto.
Kolegyne, kolegovia, mohol by som tu rozprávať ešte dlhé desiatky minút, ale pevne verím, že nezahlasujete za túto novelizáciu a zahlasujete proti tomuto pozmeňovaciemu návrhu, lebo v skutočnosti nerieši to, čo by ste chceli riešiť.
A preto mi dovoľte, pán spravodajca, pán predkladateľ, nakoľko sme v druhom čítaní, podľa rokovacieho paragrafu, podľa rokovacieho poriadku, § 83 ods. 1, podávam návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Podľa § 35 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku ako poverený člen poslaneckého klubu strany SMER – sociálna demokracia chcem informovať Národnú radu o stanovisku poslaneckého klubu k tlači 591, presun národných parkov.
Strana SMER – sociálna demokracia bude hlasovať proti takto predloženej novelizácii zákona 543/2012. Všetci dobre vieme, že to bolo robené bez akejkoľvek verejnej a dlhodobej diskusie. Bolo to riešené poslaneckým návrhom a tak zásadná vec, ako je presun národných parkov pod Štátnu ochranu prírody, sa nemôže diať takýmto spôsobom. Je to dotknutie vidieka, ktorý má neskutočný, táto novelizácia zákona, vplyv na jednak sociálny, podnikateľský a aj, samozrejme, samosprávy. A my všetci sme za to, aby sa robila nejaká takáto reorganizácia, ale v prvom rade treba postupnými krokmi a to prehodnotiť všetky chránené územia národných parkov európskeho významu, chráneného vtáčieho územia, vykonať revíziu všetkých deviatich národných parkov a, samozrejme, následne po zonácii národných parkov spraviť, previesť jednotlivé pozemky v rámci štvrtého a piateho stupňa.
Takže strana SMER – sociálna demokracia bude hlasovať proti takejto novelizácii zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, prvýkrát stalo teraz v tomto volebnom období, som prvýkrát poslanec, ale pri takomto plnom pléne som ešte nehovoril. Verím, že nebudem mať trému.
Kolegyne, kolegovia, predkladáme návrh na vydanie zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a prijatie tohto zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Ide o zákonné zakotvenie tohto finančného nástroja, ktorý sa úspešne už niekoľko rokov používal na Slovensku. V súčasnej situácii, myslíme si, že je nevyhnutné hľadať všetky finančné zdroje na konsolidáciu verejných financií a zmiernenie dopadov zdražovania. Vidíme neskutočné zdražovanie, ktoré tu máme už niekoľko mesiacov, a, bohužiaľ, všetci odborníci a analytici hovoria o tom, že to zdražovanie bude pokračovať ďalej. Hovoríme o zdražovaní a zvyšovaní cien elektriky, plynu, tepla, nehovoriac potravín, kde vidíme až 20-percentné zvyšovanie. A toto zvyšovanie bude pokračovať a je potrebné, aby banky a finančné inštitúcie, ktoré dosahujú ročne až pomaly miliardové zisky, boli spolupatričné a pomáhali na Slovensku.
Finančné inštitúcie pôsobia, pôsobiace na Slovensku, ako som povedal, dosiahli v roku 2021 – a už s predpokladom – rekordné, až pomaly miliardové zisky. Preto navrhujeme a považujeme za správne vrátiť sa k nástroju osobitného bankového odvodu, ktorý by pri sadzbe 0,4 % za príslušný rok mohol priniesť príjem do rozpočtu Slovenskej republiky v objeme cca 300 miliónov. A 300 miliónov, myslím si, že nie je malá suma, a ja pevne verím, že týmto zákonom pomôžeme tým najslabším, ktorí pocítia akékoľvek len minimálne zdražovanie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v objeme cca 300 miliónov eur ročne. Návrh zákona nemá negatívny dopad na rozpočet samosprávy, na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy ani žiadne sociálne vplyvy. Návrh zákon má negatívny vplyv na hospodárenie finančných inštitúcií pôsobiacich na území Slovenskej republiky, a to vo výške spomínaných 300 miliónov eur ročne.
Kolegyne, kolegovia, táto, tento zákon je úplne jednoduchý a to tak, že v čl. I § 1 tento zákon upravuje povinnosť platenia osobitného odvodu bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a výšku platenia odvodu.
V § 2, základom pre výpočet odvodu je suma pasív banky vykazovaných v súvahe, znížená o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky a o hodnotu podriadeného dlhu podľa osobitného predpisu.
A v § 3, banka je povinná uhrádzať odvod, ktorého sadzba je 0,4 % na príslušný rok.
Dámy a páni, potom ďalej v § 4 máme: Podrobnosti o povinnosti platenia odvodu, spôsobu jeho platenia a správy odvodu upraví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.
Účinnosť nadobudnutia dávame od 1. marca 2022 a pevne verím, že schválením tohto zákona pomôžeme slovenským domácnostiam v sume 300 miliónov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na začiatok, potom sa hlásim hneď ako prvý do rozpravy, predložil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Myslím si, že toto je téma, ktorá je veľmi potrebná, podstatná. A som rád, že máme možnosť predložiť tak túto novelizáciu a takýto zákon, ktorým chceme riešiť, poviem to tak úplne, bankový odvod, lebo všetci dobre vieme, banky dosahujú neskutočné miliardové zisky a, bohužiaľ, občania vo forme vysokých poplatkov a tak ďalej to vôbec nepociťujú. Ja myslím, že banky musia byť solidárne s občanmi Slovenskej republiky a pomáhať vo forme tohto bankového odvodu.
Takže zatiaľ ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, aj tí, ktorí tu nesedíte a počúvate nás z kancelárií a možnože cez telefóny z áut, chcem vás vyzvať, hlavne koaličných poslancov, na podporu tejto novelizácie zákona na ochranu slovenskej pôdy. A možnože tu máme nejaké otázniky a verím, že by sme ich, že ich vieme potom vyprecizovať a upraviť v druhom čítaní.
A hlavne chcem vyzvať tých poslancov, ktorí to vnímajú tak, že treba chrániť slovenskú pôdu, a nestotožňujú sa s takým postojom a pohľadom liberálov zo strany SaS, ktorí majú na to úplne iný názor, ktorý by najradšej predali všetku štátnu pôdu a všetko štátne je zlé, všetko je najlepšie, keď to budú vlastniť súkromníci. Takže chcem poprosiť o podporu a verím, že v druhom čítaní sa nám podarí toto upraviť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tonko Stredák, chcem ti poďakovať za zhrnutie toho celého. Myslím si, že vieš, o čom hovoríš. Presne si aj vyvrátil tie slová tuto niektorých kolegov koaličných o tom, napríklad pani kolegyne zo SaS-ky, že zas tu začala s tým predtým, že dvanásť rokov a tak ďalej a tak ďalej, a pritom si ty presne povedal, že aké kroky sme my podnikli. Od roku 2013 sme nemali na Slovensku už z hľadiska prechodného obdobia po vstupe do Európskej únie chránené legislatívne nákup, respektíve predaj slovenskej pôdy pre cudzích, zahraničných rôznych investorov. Po tomto roku, ako si povedal, strana SMER – sociálna demokracia prišla so zákonom z roku 2014, 140 presne, o ktorom sa bavíme, ktorý teraz novelizujeme, ktorým sme, ktorým sme začali chrániť. Štyri roky poviem, že sme možnože nie úplne stopercentne, ale minimálne sme znemožnili a znefunkčnili vo veľkom nákup našej slovenskej pôdy rôznymi zahraničnými investormi. I napriek tomu sa to úplne nepodarilo, lebo sám si povedal, že máme tu pár subjektov, ktoré vlastnia napríklad 10-tisíc hektárov už slovenskej pôdy.
A toto je presne príklad toho, ako sa k tomu postavili vtedajší opoziční poslanci – OĽaNO, SaS, KDH – a napadli to na Ústavnom súde. A my sme pripravovali ďalšiu legislatívu, ale, samozrejme, teraz sú pri moci, vo vláde títo páni, ktorí to napadli na Ústavnom súde, a ja viem, že niektorým sa to nepáči, ale myslím si, že je úlohou tohto, tejto Národnej rady, aby prijala zákon na to, aby sme chránili slovenskú pôdu, lebo tú nenafúkneme, tú nevyrobíme, tú nekúpime.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán Kazda, ja vás úplne rešpektujem a chápem, že váš pohľad je úplne iný, liberálny, načo štát, všetko súkromníci. Čo sa týka prvej vašej veci, a to z hľadiska tej ústavy, ktorá bola prijatá v roku 2017, asi ste prešli len k bodu 5, keby ste čítali ďalej, tak natrafíte na bod 6, kde podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odseku 1 až 5 v tej ústave ustanoví zákon. Čiže my sme to definovali v tom, to je jedna vec.
Druhá vec je, čo sa týka predkupného práva a toho poradia, toho, že štát a Slovenský pozemkový fond. No, štátnu pôdu spravuje Slovenský pozemkový fond. Keď chcete, aby to spravoval niekto iný, vytvorte inštitúciu alebo to dajte pod niekoho iného, to je jedna vec. Druhá vec je tá, že my sa tu nebavíme o tom, že tie inštitúcie, ktoré sú tam v poradí od obcí, mestá, VÚC-ky a tak ďalej, budú si uplatňovať vehementne predkupné práva na všetky pozemky vo všetkých katastrálnych územiach. Tu sa bavíme o tom, že v prípade, že tam majú nejaké investície, verejné budovy a tak ďalej, tak umožníme im uplatniť si predkupné právo.
Ďalšia vec. Čo sa týka toho, no napríklad v takom Maďarsku máte, máte obmedzenia nadobúdania pôdy pre nepoľnohospodárov jeden hektár. Pri fyzických osobách poľnohospodároch 300 hektárov, rodinná farma 500 hektárov a právnická osoba 1 200 hektárov. A čo sa týka, čo sa týka tých ďalších krajín, ja som to hovoril, asi ste ma nepočúvali, okrem teda, keď nechcete hovoriť o Poliakoch a Maďaroch, lebo vám vadia, tak ja hovorím napríklad o Talianoch a Francúzoch, hej? Čiže sú aj iné krajiny Európskej únie, môžme si spraviť analýzu a boli by sme prekvapení, ako to je aj v iných krajinách Európskej únie.
No a hovoríte tu o signáli, ktorý tu my vysielame a vieme, že to neprejde. Tak ja vás vyzývam, podporte to, pome do druhého čítania, spravme, znovelizujme tento zákon a pome chrániť slovenskú pôdu. Len vy to nechcete.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
No, pani Zemanová, pani Halgašová, pardon. Pani Halgašová, stále dvanásť rokov, dvanásť rokov, dvanásť rokov, tuto ste úplne mimo a ja si myslím, že túto argumentáciu by ste mali prestať používať.
V prvom rade si treba uvedomiť, že do roku 2013 sme tu mali prechodné obdobia ešte po vstupe do Európskej únie, kde nám umožňovali to, že sme mali prechodné obdobie, kde nám zamedzovalo, zamedzovalo nadobudnutie zahraničným nám to zo zákona, to bolo po vstupe do Európskej únie. Čiže, dobre. A v roku 2014 hneď potom, ako prestalo platiť toto predkupné, tieto, toto prechodné obdobie, tak vláda SMER-u prijala zákon, ktorým obmedzovala a znemožňovala, tak by som povedal, nadobúdaniu fyzickým a právnickým zo zahraničia, veľkostne a tak ďalej a tak ďalej. Však boli ste to vy, ktorí ste napadli potom na Ústavnom súde túto novelizáciu.
Ja vás plne chápem, že ste proti tomu, že nesúhlasíte s tým, aby sa obmedzila výmera pre právnické osoby. Ja vás chápem, však už váš koaličný partner vám vyčítal vášho oligarchu Sabola, ktorý skupuje poľnohospodársku pôdu. Teraz sme sa dozvedeli, že ju skupuje aj v Rusku, však je to váš človek, takže ja vás chápem, že proti tomuto bojujete. Však my máme informácie, že už to bolo predložené na koaličnej rade, kde to SaS-ka vetovala. Však my vás chápeme, pani kolegyňa. Takže táto argumentácia neobstojí.
Pán predseda výboru, na jednej strane hovoríš o tom, že si proti tomu, aby sa zamedzili nejaké limity, ale potom v druhej vete povieš, že tým spôsobíme to, že tí všetci, tí z Holandska, z Nemecka a tak ďalej budú mať státisíce. No nebudú mať, však tu zavádzame limity, pán kolega. Takže áno, sú to veci, ktoré sú na diskusiu a pome o tom diskutovať. Preto vieme, že bolo niečo nachystané, neprešlo to, preto sa snažíme pretlačiť na to, aby, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu. Vstup predsedajúceho.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Kolegovia, prosím tých, ktorých to nezaujíma, aby opustili sálu a ostatní si, prosím, sadnite na svoje miesta a sa ukľudnite, aby pán poslanec Takáč mohol dôstojne predniesť svoj príspevok. Ďakujem.

Takáč, Richard, poslanec NR SR
Verím, že kolegov to bude zaujímať a hlavne aj predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána Karahutu, ktorý tu zostal asi kvôli tomu, aby sa mohol ešte k tomu vyjadriť. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.)
Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, by som pokračoval v rozprave k tomuto bodu a prednesením tejto novelizácie zákona 140/2014 o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Budem pokračovať, tak ako som povedal, z pohľadu predkupného práva, ktoré je definované v odseku 2, budem ďalej pokračovať, že pri prvom bode sme hovorili o štáte, za ktorý teda funguje Slovenský pozemkový fond.
Po b) právnická osoba so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Tak pri právnickej osobe so stopercentnou účasťou štátu sa môžme rozprávať o Národnej diaľničnej spoločnosti napríklad, štátnych lesoch, vodohospodárskom podniku, kde ich nadobúdanie tohto poľnohospodárskeho pozemku je napríklad nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu stavby, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. To znamená, že si vieme predstaviť, napríklad NDS-ka ide, buduje diaľnice, vodohospodársky podnik môže robiť nejaké vodné dielo, štátne lesy napríklad v rámci V. stupňa vykupujú pozemky, takže na toto môže byť uplatnené predkupné právo podľa tohto zákona.
Po c) je to obec. Obec, nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku na potrebné účely a to
Po prvé, na usporiadanie vlastníctva pozemkov, na ktorých sa nachádzajú spoločné zariadenia alebo osídlenia alebo ich časti, čiže bavíme sa o tom, že obec alebo teda mesto chce si uplatniť predkupné právo na tento pozemok z dôvodu, že tam má nejaké, ja neviem, možnože mestský úrad, pod ktorým sú neni vysporiadané pozemky.
Po druhé, v rámci obce a mesta je uskutočnenie stavieb vo verejnom záujme úplne jednoducho. Obec alebo mesto ide budovať napríklad, ja neviem, nejakú polyfunkciu, napríklad polikliniku alebo niečo, tak vie vysporiadať tieto pozemky predkupným právom vo verejnom záujme.
A po tretie je to usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavanými stavbami vo vlastníctve obce alebo zabezpečenia nevyhnutného prístupu. Napríklad máte prístup, to znamená, že ide niečo realizovať obec, mesto, potrebuje si zabezpečiť prístup. Zhodou okolností ten pozemok sa, chce ten majiteľ predať, tak mesto alebo obec si môže uplatniť predkupné právo.
Po d) ide o vyššie územné celky. To znamená, že nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku na účely napríklad stavieb vo verejnom záujme, to znamená aj VÚC-ky môžu budovať nejaké svoje zariadenia a možnože napríklad nejakú telocvičňu alebo nejakú, poviem príklad, novú školu, tak toto sú budovy, ktoré, na ktoré sa uplatňuje tento zákon, to znamená, vedia tam vysporiadať tieto pozemky takouto formou a, samozrejme, aj ich budovy, ktoré sú už reálne vo vlastníctve a vysporiadania prístupu. Je to obdobné, skoro obdobné ako pri obci.
Z hľadiska predkupného práva táto prednosť, majú prednosť, toto predkupné právo v tomto odseku 1 má prednosť pred zmluvným predkupným právom. Poviem taký príklad, že aby nedochádzalo k tomu, že ten, kto chce predať tento pozemok, tak si, poviem príklad, fiktívne spraví predkupné právo s tou treťou osobou a týmto by sme to, týmto by to chceli obísť. Takže to tu presne citujeme, aby nedochádzalo k tomuto. Tá ponuka zverejnená, ktorá tam bude, bude 30 dní.
V odseku 4, vlastník poľnohospodárskeho pozemku, okrem vlastníkov uvedených v článku, teda odseku 1 a) až d), a to sa bavíme o štáte, právnickej osobe so stopercentnou majetkovou účasťou obce a vyššom územnom celku, je povinný, teda pri tom prevode je povinný zverejniť túto ponuku na prevod poľnohospodárskeho pozemku. Tam toto zverejnenie je vlastne 30 dní v registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a to na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Toto zverejnenie sa považuje za ponuku a na prevod, na účely toho predkupného práva. To znamená, je to obdobné, ako to fungovalo už v minulosti, kde to bolo zrušené týmto napadnutím na Ústavnom súde, kde je normálne webové sídlo, kde každý, kto chce ponúknuť ten svoj pozemok alebo chce ho predať niekomu, tak to tam najprv musí zverejniť.
Po piate, máme definíciu toho, že ten, kto chce predať pozemok, tak ho musí najprv teda zverejniť na tom webovom sídle, tak musí zverejniť určité údaje, či to je identifikačné údaje samotného vlastníka, meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, prípadne organizácia alebo právnická osoba a, samozrejme, údaje o pozemku podľa údajov z katastra nehnuteľností a, samozrejme, tam musí byť aj zverejnená cena, cena požadovaná tým vlastníkom, ktorý chce tento svoj pozemok, pozemok predať. Aj vysvetlím potom, prečo tá cena tam musí byť zverejnená, aby nedochádzalo potom k takému zneužívaniu pri tejto cene, a, samozrejme, adresu na uplatnenie toho predkupného práva.
Po šieste, ak sa predkupné právo podľa toho odseku 1 neuplatní alebo nedôjde k dohode o predkupnom práve, tak potom vlastník pozemku toho poľnohospodárskeho môže poľnohospodársky pozemok previesť na inú osobu. To znamená, že vysvetlil som presne postupnosť uplatnenia toho predkupného práva, kde v poslednom rade je ten poľnohospodár, ktorý v tom katastrálnom území alebo v tom okrese vykonáva tú poľnohospodársku činnosť. Tak v prípade, že z týchto všetkých, ktorí tam majú to predkupné právo zadefinované, nedôjde k uplatneniu, tak potom následne môže ten človek, ten vlastník previesť na tretiu osobu s tým, že, samozrejme, za tú cenu, ktorú definoval aj v tom, v tej zverejnenej, zverejnenej ponuke. Ak nedôjde k prevodu tohto poľnohospodárskeho pozemku do šiestich mesiacov, tak vlastne celý ten proces musí ísť následne od začiatku.
Ďalej by som ešte pripomenul, že definujeme aj v odseku 8, z hľadiska toho predkupného práva vynímame prevod spoluvlastníckeho podielu. To znamená, že sa to neuplatňuje na to, keď, ja neviem, sú desiati na liste vlastníctva, medzi sebou si ponúknu, to je v poriadku a, samozrejme, aj prevod blízkej osoby podľa § 16, 116 Občianskeho zákonníka, otec alebo mama alebo brat alebo sestra. Samozrejme, že toto predkupné právo nie je dotknuté predkupným právom štátu. Podľa tých osobitných predpisov to je napríklad to, že už teraz zo zákona majú niektoré inštitúcie predkupné právo, ako napríklad, ja neviem, v prípade pozemkov v V. ochrannom stupni alebo napríklad pamiatkový fond, keď si chce uplatniť takéto predkupné právo.
Dosť možnože diskutovaná časť tejto novelizácii je pre niekoho aj obmedzenie, by som povedal, obmedzenie toho, že najprv definujeme fyzickú osobu, samostatne hospodáriaceho roľníka, samozrejme, s ručením obmedzeným spoločnosť alebo, samozrejme, potom je tam aj družstvo a definujeme pri fyzickej osobe celkovú výmeru obmedzenia na 100 hektároch, pri samostatne hospodáriacom roľníkovi je to 300 hektárov a pri právnickej osobe je to 1 200 hektárov. To sú limity, ktoré dávame do tejto novelizácie, a musím povedať, že takéto limity obdobné plus-mínus majú aj v iných členských štátoch Európskej únie. Majú to Poliaci, Maďari, Taliani, Francúzi, čiže nie je to nič neobvyklé, lebo, ako som aj povedal predtým ešte, v tom úvodnom slove, samotná, samotná Európska komisia hovorí o tom, že sa má zamedziť nejakej nadmernej koncentrácii výmery poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy v rukách fyzických, právnických osôb.
Samozrejme, nezabúdame ani na to, že boli tu aj otázky niektorých kolegov koaličných, s ktorými som sa rozprával, tam aj definíciu toho, že to obmedzenie nadobúdania toho poľnohospodárskeho pozemku dávame do tej miery, by som povedal, recipročne s tým, ako môžu nadobúdať slovenské fyzické osoby, slovenské právnické osoby v tých krajinách Európskej únie. To znamená, že, poviem príklad, v Maďarsku môže alebo neviem, či to je úplne presne, poviem príklad, v Maďarsku právnická osoba z iného štátu Európskej únie napríklad nemôže nadobudnúť poľnohospodárske pozemky, tak takisto právnická osoba z Maďarskej republiky nemôže nadobúdať pozemky, pozemky u nás na Slovensku. Čiže vytvárame tam recipročne presne to isté a, samozrejme, dávame tam aj do toho paragrafu, teda do toho § 7 ods. 1 vkladáme nový odsek, kde definujeme aj toho konečného užívateľa výhod, lebo, aby nedochádzalo k tomu, že to budú zneužívať, a preto musí byť zadefinované, že v rámci napríklad tých právnických osôb budeme musieť mať konečného užívateľa.
Dámy a páni, tento zákon má, myslím si, že pomôcť tomu, aby sme zamedzili skupovaniu pôdy či už iným štátom, ale, samozrejme, aj iným právnickým a fyzickým osobám, aby sme zamedzili nadmernej koncentrácii tejto pôdy v rukách nejakých možnože právnických, fyzických osôb, tak ako sa to deje, a je tu vytvorený teraz priestor na to, aby dochádzalo k takémuto niečomu. Preto je potrebné prijať novelizáciu tohto zákona. Tak ako som povedal, možnože sú tam nejaké otázniky dva-tri, kde by sme vedeli ešte diskutovať, a pevne verím, že v druhom čítaní by sme to vedeli rozdiskutovať, a verím, že týmto naším predložením tejto novelizácie zákona sme naštartovali vládnu koalíciu a poslancov vládnej koalícii, aby možnože plnili sľuby, ktoré si dali do programového vyhlásenia vlády. Takže zatiaľ takto.
Ďakujem veľmi pekne.